Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. december 2013

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2C/22/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912202633
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Fuchsová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2013:7912202633.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudca JUDr. Gabriela Fuchsová, v právnej veci navrhovateľa: BLIKA, s.r.o.,
Cukrovarská 3034, Trebišov, IČO: 36677353, zastúpeného právnym zástupcom: HKP Legal, s. r. o., IČO:
36727334, Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, proti odporcovi: Mesto Trebišov, M. R. Štefánika 204/862,
Trebišov, zastúpeného právnym zástupcom: Prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc., advokát, IČO: 3194601,
Rázusova 28, Košice, o zaplatenie 1.646.240,21 Eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa z a m i e t a .

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 61.679,74 Eur, z toho za
súdny poplatok z odporu sumu 16.596,50 Eur a ako trovy právneho zastúpenia odporcu sumu 45.082,74
Eur, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 65,24 Eur v
lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Navrhovateľovi u k l a d á , aby v lehote do 60 dní od doručenia tohto rozhodnutia zložil na účet
Okresného súdu Trebišov preddavok na trovy konania vo výške 54.500,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručených konajúcemu súdu dňa 6.9.2010 sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia
1.614.621,29 Eur s príslušenstvom. Návrh dôvodil tým, že navrhovateľ ako podnájomník a odporca ako
nájomca uzavreli dňa 30.11.2006 podnájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol podnájom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v Priemyselnom parku, k. ú. Milhostov, Cukrovarská 3034, Trebišov, X. Č.. XXX, N.
N.. Č.. XXXX, J. K.. Č.. XXX/X, Q. I. XXXX S. M. N. G. N.. Č.. J. K.. Č.. XXX/X Q. I. XX.XXX S., a to
na dobu určitú do 9. septembra 2020 (označené aj ako objekty SO 14, SO 13, SO 30, SO 26, ďalej len
Nehnuteľnosti, ďalej len Zmluva). Na základe Zmluvy je navrhovateľ oprávnený užívať priestory o výmere
8538,50 m2 (ďalej len Výrobné priestory) a priestory o výmere 1081,30 m2 (ďalej len Ostatné priestory).
V zmysle čl. 5 ods. 5.2. Zmluvy: „Nájomca sa zaväzuje protokolárne odovzdať podnájomníkovi priestory
v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie (spôsobilý stav), a to najneskôr do 31.3.2007...“. V zmysle
čl. 5 ods. 5.3 Zmluvy: „Nájomca sa zaväzuje pripraviť priestory v stave spôsobilom na odovzdanie,
ako je uvedené v čl. 5.2. v súlade s časovým harmonogramom“. V zmysle čl. 5 ods. 5.4 Zmluvy:
„V prípade, ak nebudú priestory pripravené k odovzdaniu podnájomníkovi v spôsobilom stave, t.j. v
súlade s vykonávacím projektom a v termíne podľa časového harmonogramu, podnájomník je oprávnený
účtovať nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške zodpovedajúcu dvojnásobku dennej sadzby odplaty
(nájomného), vypočítanej podľa čl. 4.1. tejto Zmluvy za každý ďalší deň omeškania s plnením povinnosti
nájomcu riadne a včas v súlade s vykonávacím projektom a v termíne podľa časového harmonogramu
odovzdať priestory podnájomníkovi“. Dňa 1.5.2007 bol zo strany navrhovateľa a odporcu podpísaný

preberací protokol o odovzdaní a prebratí predmetu nájmu - Nehnuteľností. Napriek vyššie uvedenej
zmluvnej povinnosti odporcu odovzdať navrhovateľovi Nehnuteľnosti v súlade s dohodnutým časovým
harmonogramom, t.j. najneskôr k 31.3.2007 a v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie (spôsobilý
stav), došlo k fyzickému odovzdaniu priestorov navrhovateľovi až 1.5.2007, t.j. po dohodnutom termíne
v stave, ktorý nie je v súlade s dohodnutým užívaním, t.j. v nespôsobilom stave, čo preukazuje
aj Preberací protokol. Neoddeliteľnú súčasť Preberacieho protokolu tvorí príloha, v ktorej sú pod
bodom 1 až 25 identifikované vady predmetu podnájmu. Preberací protokol zároveň ustanovuje
nasledujúci záväzok od odporcu: „Strany tohto protokolu sa týmto dohodli, že Mesto Trebišov zabezpečí
odstránenie všetkých vád a dokončenie všetkých nedokončených prác uvedených v zozname, ktorý
tvorí prílohu tohto protokolu, a to do dátumu, ktorý je uvedený pre jednotlivé položky zoznamu“.
Z uvedeného vyplýva, že samotný odporca písomne uznal, že predmet podnájmu - Nehnuteľnosti
vykazovali vady v čase ich odovzdania, ktoré boli identifikované v prílohe k Preberaciemu protokolu.
Napriek identifikovaniu vád Nehnuteľností a stanoveniu termínu na ich odstránenie, neboli uvedené vady
Nehnuteľností do dnešného dňa odstránené. Napriek opakovaným výzvam navrhovateľa adresovaných
odporcovi spoločne s fotodokumentáciou skutočného stavu nebolo do dnešného dňa odstránené
zatekanie strechy Nehnuteľností. Zatekanie dažďovej vody cez strechu a strešné ventilátory poškodzuje
materiál navrhovateľa, voda zateká do elektrických rozvodov, ohrozuje zdravie a bezpečnosť pri práci
osôb nachádzajúcich sa v predmete podnájmu a poškodzuje majetok vo vlastníctve navrhovateľa.
Prevádzkyneschopnosť Nehnuteľnosti preukazuje aj znalecký posudok č. 5/2009 zo dňa 9.3.2009,
vypracovaný F.. Y.. I., PhD, znalcom v odbore stavebníctva. Na základe vyššie uvedených skutočností
má navrhovateľ za to, že odporca ako nájomca nesplnil v súlade s ustanovením čl. 5 ods. 5.2 v
spojení s ods. 5.4. Zmluvy svoju povinnosť odovzdať do 31.3.2007 navrhovateľovi ako podnájomníkovi
predmet podnájmu v spôsobilom stave, t.j. v stave spôsobilom na vykonávanie podnikateľskej činnosti
navrhovateľa, v stave v súlade s vykonávacím projektom a v súlade s nar. vl. SR č. 391/2006 Z. z. a
táto povinnosť nebola do dnešného dňa splnená. Keďže odporca nesplnil svoju povinnosť odovzdať
Nehnuteľnosti navrhovateľovi v spôsobilom stave a v termíne stanoveným časovým harmonogramom
staveným v čl. 5 ods. 5.2. Zmluvy, navrhovateľ má za to, že bola splnená podmienka na uplatnenie
nároku na zmluvnú pokutu v zmysle čl. 5 ods. 5.4. zo strany navrhovateľa voči odporcovi , a to vo výške
dvojnásobku dennej sadzby dohodnutého nájomného v zmysle čl. 4 ods. 4.1. Zmluvy. Zmluvné strany
uzavreli dňa 1.6.2009 k Zmluve Dodatok (ďalej len Dodatok), na základe ktorého od 1.6.2009 došlo k
zmene čl. 4 ods. 4.1. Zmluvy, a to tak, že nájomné za užívanie Výrobných priestorov sa mení na 24,46
Eur/m2/rok a za užívanie ostatných priestorov sa mení na 6,67 Eur/m2/rok. Navrhovateľ má za to, že v
zmysle čl. 5 ods. 5.4 v spojení s čl. 4 ods. 4.1. Zmluvy mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu, a to vo výške
0,20 Eur denne za jeden m2 Výrobných priestorov a 0,05 Eur denne za m2 Ostatných priestorov, a to od
1.4.2007 do 31.5.2009, a vo výške 0,13 Eur denne za jeden m2 Výrobných priestorov a 0,04 Eur denne
za m2 Ostatných priestorov (v zmysle čl. 2 ods. 2.2 Dodatku k Zmluve zo dňa 1.6.2009) od 1.6.2009
do odstránenia vád na Nehnuteľnostiach (predmete nájmu). Navrhovateľ písomne vyzval odporcu na
zaplatenie výzvou zo dňa 16.6.2010, do dnešného dňa nebol uplatnený nárok navrhovateľa uspokojený.
Na základe vyššie uvedených skutočností si navrhovateľ týmto uplatňuje nárok voči odporcovi na
zmluvnú pokutu od 3.9.2007 do 3.9.2010.

Konanie bolo vedené pod sp. zn. 2C/76/2011. Konajúci súd uznesením zo dňa 21. decembra 2011, č.k.
2C/76/2011-248, rozhodol takto:
„I. Konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie 5.285,30 Eur.
II. P r i p ú š ť a rozšírenie návrhu navrhovateľa o zaplatenie 36.904,22 Eur.
III. P r i p ú š ť a rozšírenie návrhu navrhovateľa o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 1.646.240,21 Eur od 6.9.2010 do zaplatenia tejto sumy.
IV. Nárok navrhovateľa na zaplatenie 1.609.335,99 Eur, a nárok navrhovateľa v rozsahu, v akom súd
pripustil rozšírenie nároku navrhovateľa v y l u č u j e na samostatné konanie.
V. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že:
„Navrhovateľ na pojednávaní nariadenom na deň 18.10.2011 uviedol, že na podanom návrhu trvá v
celom rozsahu a pokiaľ v návrhu na začatie konania si uplatnil proti odporcovi nárok na sumu vo výške
1.614.621,29 Eur s príslušenstvom, tak týmto príslušenstvom nie je len nárok na trovy súdneho konania,
ale aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo žalovanej istiny od 21.6.2010 až
do zaplatenia.

V písomnom podaní doručenom konajúcemu súdu dňa 14.11.2011 (č. l. 215-217) navrhovateľ urobil (na
výzvu súdu) výpočet žalovanej zmluvnej pokuty, t.j. zmluvnej pokuty vo výške 1.614.621,29 Eur. V tomto
podaní uviedol, že nárok na zmluvnú pokutu vo výške 1.614.621,29 Eur predstavuje nárok za obdobie
od 3.9.2007 do 3.9.2010 vrátane, a to tak, že:
a/ na obdobie od 3.9.2007 do 31.5.2009 (ktoré ustálil na počte dní 635) pripadá výška 1.118.720,78 Eur;
b/ na obdobie od 1.6.2009 do 3.9.2010 (ktoré ustálil na 430 dní) pripadá výška 495.900,51 Eur;
t. j. spolu 1.614.621,29 Eur.
Je však zrejmé, že obdobie od 1.6.2009 do 3.9.2010 vrátane nepredstavuje 430 dní, ale predstavuje
460 dní.
V tomto podaní navrhovateľ uviedol, že berie svoj návrh späť v rozsahu 5.285,30 Eur, čo zodpovedá
nároku navrhovateľa na zmluvnú pokutu za obdobie od 3.9.2007 do 5.9.2007 vrátane, t. j. za tieto 3 dni.
Súčasne uviedol, že navrhovateľ vo svojom návrhu zo dňa 3.9.2010 neuplatnil svoj nárok na zmluvnú
pokutu za 29 dní roku 2010 (t. j. za obdobie od 1.6.2009 do 3.9.2010); z uvedeného dôvodu preto
navrhovateľ svoj nárok rozširuje o zmluvnú pokutu uvedeným 29 dňom omeškania v roku 2010; zároveň
rozširuje svoj nárok na zmluvnú pokutu zodpovedajúcu obdobiu od 4.9.2010 do 6.9.2010, teda rozširuje
svoj návrh celkovo o 32 dní za rok 2010 vo výške 36.904,22 Eur.
Ako súd uviedol vyššie, obdobie od 1.6.2009 do 3.9.2010 nepredstavuje 430 dní, ale 460 dní, preto
nezodpovedá skutočnosti, že navrhovateľ si neuplatnil za uvedené obdobie zmluvnú pokutu za 29 dní,
ale za 30 dní. Preto keď navrhovateľ rozširuje svoj návrh o zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od
4.9.2010 do 6.9.2010 (t. j. za tieto 3 dni), celkovo by rozšírenie malo zodpovedať nie 32 dňom, ale 33
dňom.
V tomto podaní navrhovateľ ďalej uviedol, že navrhovateľ mení svoj návrh zo dňa 3.9.2010 tak, že
týmto si uplatňuje voči odporcovi nárok na zmluvnú pokutu od 6.9.2007 do 6.9.2010 a navrhuje, aby
súd rozhodol takto: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.646.240,21 Eur do
15 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo
výške 9% ročne odo dňa 6.9.2010 zo sumy 1.646.240,21 Eur do zaplatenia. Odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške určenej v písomnom vyhotovení rozsudku, a to do 3 dní
odo dňa jeho právoplatnosti.“
Na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 21.12.2011 ďalej navrhovateľ uviedol, že pokiaľ
navrhovateľ v podaní datovanom 10.11.2011 uviedol, že rozšírenie návrhu o zmluvnú pokutu
zodpovedajúcu 29 dňom omeškania, tak ide zrejme o nejakú chybu v počítaní, keď namiesto 30 dní si
navrhovateľ uplatnil len 29 dní, ale tento návrh už nebude meniť, aby nedochádzalo ku komplikáciám.
Súčet 29 dní + 3 dni predstavuje tých 32 dní uvedených na tretej strane podania navrhovateľa
datovaného 10.11.2011, ktorý uviedol v tomto podaní ako tých 32 dní, za ktoré podáva návrh na
pripustenie rozšírenia návrhu. Ďalej navrhovateľ na tomto pojednávaní uviedol, že pokiaľ na pojednávaní
konanom dňa 18.10.2011 uviedol, že navrhovateľ si uplatňuje proti odporcovi úrok z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 1.614.621,29 Eur od 21.6.2010 až do zaplatenia tejto sumy, tak vzhľadom
na skutočnosť, že súd ku dňu 21.12.2011 nerozhodol o tomto procesnom návrhu navrhovateľa, tak
navrhovateľ čo sa týka aj úrokov z omeškania, a to aj ich výšky, aj istiny, z ktorej si úrok z omeškania
uplatňuje a aj obdobie, za ktoré si tento úrok z omeškania uplatňuje, zmenil práve podaním navrhovateľa
datovaným 10.11.2011.
Na pojednávaní konanom dňa 21.12.2011 odporca so späťvzatím návrhu v časti o zaplatenie 5.285,30
Eur súhlasil.“

Ďalej z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva:
„K tomu súd uvádza, že rozšírený nárok na zaplatenie istiny vo výške 36.904,22 Eur predstavuje nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty za 462 dní pripadajúcich na obdobie od 1.6.2009 do 6.9.2010, pričom
je že nepochybné, že časť tohto nároku, a to nároku za 3 dni pripadá na dni 4.9.2010 až 6.9.2010
vrátane, a ďalšia časť nároku zodpovedajúca 459 dňom zodpovedá obdobiu od 1.6.2009 do 3.9.2010
vrátane, a keďže tomuto obdobiu zodpovedá 460 dní, nie je zrejmé, za ktorý 1 deň uvedeného obdobia
si navrhovateľ nárok na zmluvnú pokutu neuplatnil.
Súd podľa § 112 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vylúčil vec na samostatné konanie nárok
navrhovateľa o zaplatenie istiny 1.609.335,99 Eur (časť pôvodne žalovanej istiny čiastočnom späťvzatí:
1.614.621,29 - 5.285,30), nárok navrhovateľa o zaplatenie istiny vo výške 36.904,22 Eur (pripustené
rozšírenie návrhu) a nárok navrhovateľa o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne z istiny
1.646.240,21 Eur od 6.9.2010 do jej zaplatenia (pripustené rozšírenie návrhu).“

Vylúčené konanie je vedené pod sp. zn. 2C/22/2012. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom
účastníkov konania, prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom svedkov JUDr. E.
Prokopovičovej (čl. 182), Ing. M. Eliáša (čl. 187), JUDr. V. Ivanča (č.l. 205), obsahom spisu Okresného
súdu Trebišov sp. zn. 14C/129/2010, ďalšími listinnými dôkazmi a zistil:

Navrhovateľ v priebehu konania trval na dôvodoch, ktorými odôvodnil návrh na začatie konania. Odporca
navrhol návrh zamietnuť, čo dôvodil tým, dohodnutá zmluvná pokuta zodpovedá tak závažnému zásahu
do práva užívania predmetu podnájmu navrhovateľovi ako je neodovzdanie predmetu podnájmu vôbec,
presp. odovzdanie v stave, ktorý by znemožňoval výrobu produktov navrhovateľa; vady, príp. nedostatky
stavu predmetu podnájmu neobmedzujú ani navrhovateľovi nebránia v užívaní priestorov tak, že by napr.
musel prerušiť výrobu, tzn. nedošlo k obmedzeniu v užívaní predmetu podnájmu za účelom užívania
dohodnutým v Zmluve, ani neznemožňujú užívanie predmetu podnájmu navrhovateľom, a teda nemajú
vplyv na nerušené užívanie predmetu podnájmu navrhovateľom. V čl. 5 ods. 5.4 Zmluvy dohodnuté
ustanovenie o nároku navrhovateľa na zmluvnú pokutu sa nevzťahujú na zabezpečenie povinnosti
odporcu odstrániť prípadné vady a nedorobky na predmete podnájmu, ale na zabezpečenie povinnosti
odovzdať predmet podnájmu navrhovateľovi, resp. odovzdať ho v spôsobilom stave dohodnutom v
zmysle Zmluvy a v termíne podľa časového harmonogramu navrhovateľovi.

Zmluva o podnájme sa nachádza na č.l. 13-28 spisu sp. zn. 2C/76/2011. Z obsahu tejto Zmluvy vyplývajú
skutočnosti o obsahu Zmluvy tvrdené navrhovateľom v návrhu na začatie konania. Obdobne z Dodatku
Zmluvy zo dňa 1.6.2009 (č.l. 9 - 12 spisu sp. zn. 2C/76/2011)
vyplývajú tvrdenia o jej obsahu uvedené navrhovateľom v návrhu na začatie konania.

Na č.l. 132-137 spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 14C/129/2010 sú Zásady hospodárenia a
nakladania s majetkom Mesta Trebišov, schválené 31.8.2005, a to uznesením Mestského zastupiteľstva
v Trebišove č. 79/2005, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom ich schválenia.
Podľa Čl. 4 - Nakladanie s majetkom mesta:
Podľa bodu 4. primátor mesta rozhoduje samostatne o:
- predaj hnuteľnej veci v zostatkovej účtovnej hodnote 150.000,- Sk,
- prenájme hnuteľnej veci na časové obdobie do jedného roka,
- poskytnutie dotácie alebo peňažného príspevku v hodnote 20.000,- Kč.
podľa bodu 5. primátor mesta rozhoduje po schválení v Mestskej rade o:
- predaji hnuteľnej veci v hodnote od 150.000,- Sk do 500.000,- Sk, stanovenej znaleckým posudkom,
- zverenie majetku do správy, odňatie majetku do správy,
- poskytnutie dotácií a peňažných príspevkov do 50.000,- Sk,
- prenájme hnuteľnej veci na časové obdobie do 3 rokov.
Podľa bodu 6. Mestské zastupiteľstvo schvaľuje:
- prevod vlastníctva nehnuteľnej veci,
- prevod vlastníctva hnuteľnej veci nad hodnotu 500.000,- Sk stanovenú znaleckým posudkom,
- prenájom hnuteľnej veci na časové obdobie dlhšie ako 3 roky a prenájom nehnuteľnej veci,
- prijatie úveru,
- prevzatie záväzkov a pohľadávok, zriadenie záložného práva,
- zverenie majetku do správy, odňatie majetku zo správy, na novovzniknuté organizácie založené alebo
zriadené mestom,
- vklad majetku do obchodných spoločností založených mestom,
- zrušenie členstva v obchodnej spoločnosti,
- prevod obchodného podielu v obchodnej spoločnosti,
- združovanie prostriedkov mesta,
- vydávanie cenných papierov a nakladanie s nimi,
- dotácie a peňažné príspevky v hodnote nad 50.000,- Sk,
- ostatné úkony nakladania s majetkom mesta.

Podľa Čl. 2 - Majetok mesta, a to bodu 1.:Majetkom mesta Trebišov sú hnuteľné a nehnuteľné veci
vo vlastníctve Mesta Trebišov, majetkové práva mesta Trebišov a majetkové práva právnických osôb
založených alebo zriadených Mestom Trebišov. Podľa bodu 2. písm. c/ tohto článku majetok mesta tvoria
pohľadávky a iné majetkové práva.

Z obsahu Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Trebišov schválené uznesením
Mestského zastupiteľstva v Trebišove č. 97/2009 dňa 28.10.2009 (ktoré nadobúdajú účinnosť dňom ich
schválenia, č.l. 235-241spisu sp. zn. 2C/22/012) vyplýva z Čl. 21, že týmito Zásadami sa rušia Zásady
hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta zo dňa 31.8.2005 schválené uznesením Mestského
zastupiteľstva v Trebišove č. 79/2005.

Z výpovede zástupcu navrhovateľa (primátor mesta Trebišov na pojednávaní konanom dňa 16.9.2013
- č.l. 217) vyplýva, že Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Trebišov z augusta 2005
boli menené až v roku 2009 a ďalšie Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Trebišov
boli schválené už počas obdobia, čo je primátorom Mesta Trebišov on, a to konkrétne sú účinné od
15.6.2011.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 14C/129/2010, a to z jeho č.l. 72 vyplýva,
že Mestské zastupiteľstvo v Trebišove uznesením zo dňa 8.9.2004 č. 91/2004 k Projektu Priemyselný
park Trebišov schválilo (okrem iných bodov) aj bod 1. Projekt s názvom „Projekt Priemyselný park
Trebišov“ za projekt mesta určený pre Sektorový operačný program Priemysel a služby - Opatrenie 1.2
Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry; pod bodom 2. Návrh Nájomnej Zmluvy na prenájom
nehnuteľností vedených na LV č. 845, k. ú. Milhostov vo vlastníctve Business Company Žilina, s.r.o., za
účelom realizácie projektu Priemyselného parku; pod bodom 3. Návrh Podnájomnej zmluvy na prenajaté
nehnuteľnosti uzavretú s investorom.

Z uznesenia na č.l. 73 spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 14C/129/2010 vyplýva, že Mestské
zastupiteľstvo v Trebišove uznesením zo dňa 27.9.2004 č. 95/2004 k projektu Priemyselný park Trebišov,
zrušilo uznesenie č. 91/2004 zo dňa 8.9.2004 v časti: schváľuje bod 4 a 5; a ďalej schválilo uznesenie
pod písm. b/, ktorým splnomocnilo primátora mesta podpísaním zmlúv týkajúcich sa realizácie projektu
„Priemyselný park Trebišov“.

Na č.l. 180-187 spisu sp. zn. 14C/129/2010 je Návrh podnájomnej zmluvy uzavretej medzi Mestom
Trebišov ako nájomcom bez uvedenia subjektu, ktorý má v tomto zmluvnom vzťahu vystupovať ako
podnájomník. Tento Návrh podnájomnej zmluvy nie je datovaný a jej obsah nie je totožný s obsahom
podnájomnej Zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom ako podnájomníkom a odporcom ako nájomcom
dňa 30.11.2006.

Návrh podnájomnej zmluvy a uznesenie Mestského zastupiteľstva č. 79/2005 zo dňa 31.8.2005, Zásady
hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Trebišov platné a účinné od 31.8.2005, ako aj uznesenie
Mestského zastupiteľstva č. 91/2004 zo dňa 8.9.2004 predložil právny zástupca Mesta Trebišov v konaní
na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 14C/129/2010 dňa 18.4.2011, spolu so sprievodným listom
datovaným 14.4.2011 (č.l. 168 spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 14C/129/2010).

Pokiaľ v Zmluve o podnájme uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 30.11.2006 je v bode 5.4
dohodnutý inštitút zmluvnej pokuty, v návrhu podnájomnej zmluvy takýto inštitút zmluvnej pokuty nebol
dohodnutý. To, že obsah týchto dvoch zmlúv, teda Návrhu a Zmluvy uzavretej dňa 30.6.2012 je rozdielny,
vyplýva aj z prehľadu o ich obsahu (Návrh podnájomnej zmluvy - jeho obsah na č.l. 182 spisu sp.
zn. 14C/129/2010, obsah Zmluvy o podnájme z 30.11.2006 na č.l. 14 spisu sp. zn. 2C/79/2011) Súd
poukazuje na rozdiely v týchto zmluvách čo sa týka výšky (ceny) podnájmu.

Právny zástupca navrhovateľa písomným podaním datovaným 10.12.2013, doručeným konajúcemu
súdu dňa 11.12.2013 (č.l. 260-267, predloženom aj na pojednávaní konanom dňa 16.12.2013, č.l.
287-290 ) uviedol, že navrhovateľ vzhľadom na možnosť právneho posúdenia návrhu, ktorá podľa
názoru súdu v zmysle posledného pojednávania prichádza do úvahy z hľadiska platnosti (resp.
neplatnosti ) podnájomnej zmluvy má za to, že podnájomná zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom
a odporcom je bez dôvodných pochybností platná. Súd svoj právny názor oprel o znenie uznesení
Mestského zastupiteľstva odporcu, a to uznesenia č. 91/2004 zo dňa 9.4.2004, uznesenia č. 95/2004
zo dňa 27.9.2004 a uznesenia č. 95/2004 ako aj Zásady hospodárenia - uznesenie č. 95/2005 zo
dňa 31.8.2005 a ustanovenie § 11 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Uznesenie Mestského
zastupiteľstva č. 91/2004 zo dňa 9.4.2004 schválilo návrh podnájomnej zmluvy (bod 3.), ktorá sa
mala uzatvárať s investormi - podnájomníkmi. Následne Mestské zastupiteľstvo prijalo uznesenie č.
95/2004 zo dňa 27.9.2004, ktorým zrušilo body 4 a 5 uznesenia č. 91/2004, pričom tieto body sa

netýkajú vzoru podnájomnej zmluvy, t.j. bodu 3.Z uvedeného vyplýva, že vzor podnájomnej zmluvy
zostal schválený. Neskôr Mestské zastupiteľstvo prijalo uznesenie 95/2004, na základe ktorého schválilo
splnomocnenie pre primátora odporcu na podpis zmlúv týkajúcich sa projektu Priemyselný park. Zo
znenia uznesenia č. 95/2004 vyplýva, že sa jedná o všeobecné, generálne splnomocnenie, na základe
ktorého implicitne vyplýva, že Mestské zastupiteľstvo schvaľuje ..... zmluvy, ktoré sa majú uzatvoriť
s investormi (podnájomníkmi), ktoré podpíše zmeny odporcu jeho štatutárny orgán, ako aj zmluvy
s inými tretími subjektmi, ktorých uzatvorenie bolo nevyhnutné na riadne fungovanie Priemyselného
parku. Aj v prípade, že by aj znenie návrhu podnájomnej zmluvy schválené Mestským zastupiteľstvom
uznesením č. 91/2004 bolo odlišné od znenia podnájomnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom
a odporcom, táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na jej platnosť, a to z dôvodu, že generálne
splnomocnenie týkajúce sa uzatvárania zmlúv vo vzťahu k Priemyselnému parku udelené štatutárnemu
orgánu odporcu bolo udelené Mestský zastupiteľstvom neskôr, a to uznesením č. 95/2004 zo dňa
27.9.2004, pričom je potrebné podľa navrhovateľa analogicky uplatniť zásadu „lex posterior derogat
legi priori“. Keďže ani samotné mestské zastupiteľstvo neschvaľovalo individuálne podnájomné zmluvy
ako s navrhovateľom, tak aj s inými tretími osobami, ktoré užívali priestory v Priemyselnom parku,
ani platnosť podnájomných zmlúv nebola zo strany odporcu a ani členov Mestského zastupiteľstva
spochybňovaná, je možné z uvedenej skutočnosti vyvodiť vôľu Mestského zastupiteľstva, že udelené
generálne splnomocnenie v zmysle uznesenia č. 95/2004 implicitne obsahu aj schválenie obsahu
podnájomných zmlúv uzatváraných s investormi, t.j., že bol udelený súhlas Mestského zastupiteľstva
s právnym úkonom v zmysle § 11 ods. 4 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov. Na pojednávaní konanom dňa 16.12.2013 právny zástupca navrhovateľa uviedol (č.l. 280),
že pokiaľ v tomto konaní uvádzal tri uznesenia, a to prvé pod č. 91/2004 zo dňa 9.4.2004, druhé pod č.
95/2004 zo dňa 27.9.2004 a tretie ako uznesenie č. 95/2004, tak udáva, že ide o tieto dve uznesenia,
s obsahom ktorých súd oboznamoval na minulom pojednávaní (t.j. pojednávanie dňa 16.9.2013), sú to
uznesenia Mestského zastupiteľstva Trebišov, pričom podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa je
rozhodujúce č. týchto uznesení, t.j. č. 91/2004 a č. 95/2004; netrvá na tom, že uznesenie č. 91/2004
bolo zo dňa 9.4.2004.

Na pojednávaní dňa 16.12.2013 advokát navrhovateľa predniesol, že vo svojom písomnom podaní
datovanom 10.12.2013, ktoré v origináli na tomto pojednávaní predložil (č.l. 287 - 289), sa vyjadril
k podstatným skutočnostiam týkajúcim sa tohto konania. Navrhovateľ zastáva názor, že predmet
podnájmu mu bol odovzdaný v nespôsobilom stave, čo preukázal najmä písomnými dôkazmi ako aj
fotodokumentáciou a videozáznamom. Má za to, že podstatná vada predmetu nájmu sa týka vadnosti
strechy a jej zatekania v prípade zrážkovej činnosti. Túto skutočnosť odporca žiadnym spôsobom
nevyvrátil ani nepredložil iný znalecký posudok, ktorý by vyvracala skutočnosti tvrdené navrhovateľom.
Navrhovateľ má za to, že jeho nárok je dôvodný, predmet podnájmu nebol odovzdaný v spôsobilom
stave a navrhovateľ skutočne nemal inú možnosť, ako sa domôcť svojich nárokov a prinútiť tak
odporcu odstrániť vady na predmete podnájmu, ktoré bránia jeho spôsobilosti na dohodnuté užívanie.
Navrhovateľ má tiež za to, že všetky svoje tvrdenia v tomto konaní preukázal relevantnými dôkazmi,
najmä písomnými, čo nemožno konštatovať na strane odporcu.

Právny zástupca odporcu v konaní uviedol, že sa pridržiava svojich písomných a ústnych vyjadrení a
podotýka, že odporca súhlasí s tým, že vo svojej podstate tento spor nie je komplikovaný. Odkazuje na
podanie odporcu datované 16.9.2013, ktoré bolo na minulom pojednávaní (pojednávanie dňa 13.9.2013)
založené do spisu a ktoré právny zástupca odporcu označuje ako záverečnú reč. Spor je jednoduchý v
tom, že sa na neho vzťahuje ustanovenie podnájomnej Zmluvy, ktoré jednoznačne hovorí o odovzdaní
predmetu podnájmu, čo právny zástupca odporcu zdôrazňuje. Zmluvná pokuta je viazaná na moment
odovzdania predmetu podnájmu. Podľa preberacieho protokolu, ktorý je jednoznačným dôkazom aj v
zmysle podnájomnej Zmluvy o riadnom odovzdaní priestorov v dohodnutých termínoch, navrhovateľ
svojim podpisom dané priestory prebral a začal ich užívať spôsobom dohodnutým na užívanie. Tzn.,
že na inštaláciu technológií a výrobu zariadení, resp. produktov, ktoré navrhovateľ vyrába. Zmluvná
pokuta v zmysle zmluvy je viazaná na dve podmienky súvisiace s odovzdaním, a to neodovzdanie
predmetu podnájmu včas, resp. jeho odovzdanie v rozpore s dohodnutým účelom . Ani jeden z týchto
bodov sa nenaplnil. Síce neboli priestory odovzdané presne včas ako boli predpokladané zmluvou,
avšak ten mesiac a pár dní, o ktoré boli priestory odovzdané neskôr, tá uplatnená zmluvná pokuta bola
už v čase podania návrhu premlčaná a takisto v súlade s tým aj navrhovateľ upravil svoj návrhu a
takisto nedošlo k odovzdaniu priestorov v rozpore s dohodnutým účelom, čoho súčasťou bola definícia
toho, že odovzdanie v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie je okrem iného definované tým, že

rekonštrukcia priestorov sa mala udiať v súlade s vykonávacím projektom tak, aby navrhovateľ mohol
v priestoroch začal vyrábať. To sa aj stalo, priestory boli pripravené pre navrhovateľa v súlade s
vykonávacím projektom. Hovoríme o tom, ako sú správne rozmiestnené priestory, ako boli a v súlade s
požiadavkami navrhovateľa boli priestory pripravené. E-mailová komunikácia o nedostatkoch priestorov,
ktorú predložil právny zástupca navrhovateľa predchádza prebratiu priestorov. Právne záväzným aktom,
ktorý podpísali obe sporové strany, je preberací protokol, v ktorom sa zmluvná pokuta nespomína, že
slúži ako dôkaz v zmysle Zmluvy o riadnom a včasnom prebratí priestorov a sám o sebe preberací
protokol určuje, ako sankciu za neodstránenie vád zadržanie nájomného do odstránenia vád. Tzn.,
že v tom čase navrhovateľ uvedomujúc si, že nárok na zmluvnú pokutu prebratím priestorov končí,
dohodol sa a vymienil si s odporcom iný mechanizmus, ako ho prinútiť, aby tie vady toho priestoru
odstránil a tak sa aj deje aj počas celého užívania priestorov navrhovateľom. V tomto momente práve
ide o užívanie, navrhovateľ nespochybňuje, že po celú dobu trvania podnájomného vzťahu až možno
na nejaké veľmi krátkodobé výnimky, užíva dané priestory v súlade so Zmluvou, a teda argumentácia,
ktorá odznela dnes v záverečnej reči navrhovateľa, že je to jediným spôsobom, ako prinútiť odporcu
odstrániť vady, je jednoznačne chybná a zavádzajúca. Okrem dohodnutého zadržania nájomného,
ktoré pravidelne navrhovateľ uplatňuje, sa navrhovateľ domohol a s odporcom si dohodol aj zľavu na
nájomnom práve preto, že niektoré aspekty tých priestorov neboli perfektné a ani nie sú perfektné. Tzn.,
že navrhovateľ systematicky využíva práva, ktoré sú s vykonaním opráv priestorov spojené. Rovnako
sa samozrejme v zmysle Zmluvy stále domáha vykonania podstatných opráv. K tomu treba podotknúť,
že odporca sa v rámci svojich možností tieto vady snaží odstrániť a teraz nedávno v priebehu tohto
roka prebehla rozsiahla rekonštrukcia strechy za účelom zamedzenia zatekania do priestorov, ktoré má
v podnájme navrhovateľ. Strana navrhovateľa sa snaží vo svojom podaní podsunúť súdu zdanie, že
základným argumentom odporcu je, že v čase odovzdania predmetu podnájmu tento nemal vady, že
v čase odovzdania predmetu podnájmu tento nemal vady. To sa snaží navodiť navrhovateľ. To však
nie je pravda. Ako aj hovorí preberací protokol, priestory neboli vyhotovené bezchybne, a preto sa
v preberacom protokole sporové strany dohodli na ich odstránení pod nejakou sankciou, zadržania
nájomného. Avšak tento stav nemožno napriek tomu, že navrhovateľ stihol lehotu na poslednú chvíľu,
spojiť s aplikáciou ustanovenia o zmluvnej pokute, je absurdné, aby sa priznalo nájomníkovi, ktorý
užíva roky priestor, za ktorý zadržiava nájomné, odporca navrhovateľovi znížil nájomné na polovicu,
resp. o tretinu, aby dostal navrhovateľ ako podnájomca spätne satisfakciu za zníženú kvalitu užívania
predmetu podnájmu vo výške dvojnásobku nájomného. Logickým výkladom musí súd aj každá nezaujatá
strana dôjsť k názoru, že tento inštitút sa vzťahuje na moment, kedy neboli priestory schopné užívania,
tzn., vôbec by neboli pripravené alebo by boli pripravené tak, že v nich navrhovateľ nemôže začať
výrobu. Vtedy je pochopiteľná výška sankcie vo výške dvojnásobku nájomného. A tak to bolo myslené
logicky, aj voči tomu stojí povinnosť navrhovateľa priestory prebrať, ktorá je tiež sankcionovaná zmluvnou
pokutou v rovnakej výške. Čiže tak, ako sa rozprávame o rovnosti účastníkov, aj rovnosť zmluvných strán
bola zaručená oproti sebe stojacimi zmluvnými pokutami, ktoré boli tak vysoké preto, aby jednoznačne
motivovali stranu odporcu priestor pripraviť, a to tak, aby v ňom mohol začať navrhovateľ výrobu a na
druhú stranu motivovali navrhovateľa, aby keď takto ten priestor pripravený bude, tak ho bezodkladne
prebral. Aj jedno aj druhé nastalo. Tzn., že inštitút zmluvnej pokuty logicky skončil svoju životnosť tým, že
začali byť priestory užívané a nastúpil štandardný režim nájomného vzťahu. Preto je logicky ustanovenie
o zmluvnej pokute je vložené v tej časti Zmluvy, kde je upravená o doba Zmluvy resp. je trvanie,
pretože upravuje začiatok plynutia nájomného vzťahu. To, o čom dnes súd rozhoduje, je zníženou
kvalitou užívania predmetu podnájmu. Akokoľvek sa to snaží strana navrhovateľa prepasírovať, že ide
o predmet nespôsobilý na dohodnuté užívanie, kvôli aplikácii inštitútu zmluvnej pokuty, musíme na to
prihliadať ako na nepravdivú konštrukciu. Navrhovateľ vyrába a akurát má pri tom vyrábaní znížený
komfort. A za ten znížený komfort má poskytnuté satisfakcie rôznym spôsobom a veľmi dôležité, že
dostatočným spôsobom. Odporca je dostatočne motivovaný tie opravy vykonávať, a aj ich vykonáva.
Preto po uznesení o zložení preddavku navrhovateľom a v prípade, že tento preddavok v určenej lehote
zloží, a k tomu zástupca odporcu uvádza, prečo teraz podal odporca návrh na zloženie preddavku na
trovy navrhovateľom. Ide o to, že v priebehu konania prebiehalo ešte niekoľko rozhovorov a stretnutí
medzi sporovými stranami, kde sa javilo, že ešte môže byť tento spor rozhodnutý aj zmierlivo, teda ,
že je možné usporiadať ho medzi účastníkmi konania zmierlivo. Dokonca aj po poslednom pojednávaní
prebehol rozhovor medzi právnym zástupcom navrhovateľa a mnou, kde sme sa o takejto možnosti
rozprávali. Preto chceme ešte po tom, ako už je jasné, že k takejto dohode nedôjde, uplatniť si svoj
nárok , resp. právo, ešte na súde prvého stupňa. Podľa názoru právneho zástupcu odporcu nie je
nevyhnuté ďalej tento nárok odôvodňovať, pretože § 141a OSP je jednoznačný. Preto ak dôjde k zloženiu

preddavku a teda súd konanie nezastaví, navrhuje aby súd návrh v celom rozsahu a zamietol a priznal
strane odporcu náhradu trov konania, ktoré vyčísli odporca do 3 dní od vyhlásenia rozsudku.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k týmto právnym záverom:

Navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty opiera o obsah Zmluvy o podnájme uzavretej
medzi navrhovateľom ako podnájomníkom a odporcom ako nájomcom, zo dňa 30.11.2006. Týmto
nájomcom je obec (Mesto Trebišov). V čase uzavretia tejto podnájomnej Zmluvy boli zásady
hospodárenia s majetkom obce (t.j. Mesta Trebišov) upravené Zásadami hospodárenia a nakladania s
majetkom mesta Trebišov schválenými dňa 31.8.2005 uznesením Mestského zastupiteľstva v Trebišove
č. 79/2005 s tým, že nadobúdajú účinnosť dňom ich schválenia (ďalej len Zásady).

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. v znení účinnom k 31.12.2008 schváleniu obecným zastupiteľstvom
podliehajú vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote.

Majetkové právo (podľa § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka) odporcu (t. j. obce) je aj právo odporcu
na zaplatenie nájomného (resp. podnájomného ) z nájmu (z podnájmu) nehnuteľností, v tomto prípade
nehnuteľností, ktoré boli vo vlastníctve tretieho subjektu, s ktorým odporca uzavrel nájomnú zmluvu.

Súd poukazuje na obsah Zásad, podľa ktorý majetkom mesta Trebišov sú aj majetkové práv mesta
Trebišov (Čl. 2, bod 1.) a majetok mesta tvoria aj pohľadávky a iné majetkové práva (Čl. 2 bod. 2. písm.
c/). Podľa Čl. 4, bod 6, trinásta odrážka, mestské zastupiteľstvo schvaľuje ostatné úkony nakladania s
majetkom mesta.

Z obsahu týchto Zásad je zrejmé, že nárok odporcu ako nájomcu voči navrhovateľovi ako
podnájomníkovi je pohľadávkou (majetkovým právom odporcu (obce) voči navrhovateľovi, a tým je toto
majetkové právo odporcu (obce) majetkom odporcu (obce - mesta Trebišov). Podľa Čl. 4, bod 6., trinásta
odrážka Zásad, pri ostatných úkonoch mesta, ktoré schvaľuje mestské zastupiteľstvo, nebola určená
hodnota majetkových práv, ktoré podľa § 9 ods. 2 písm. c/ zák. č. 138/1991Zb. v znení účinnom do
31.12.2008, podliehajú schváleniu obecným zastupiteľstvom. To znamená, že každý úkon obce (mesta
Trebišov), predmetom ktorého je jeho majetkové právo, podlieha schváleniu zastupiteľstvom.

V konaní bolo preukázané, že Zmluva o podnájme uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 30.11.2006
nebola schválená Mestským zastupiteľstvom mesta Trebišov.

Pokiaľ uznesením Mestského zastupiteľstva v Trebišove č. 91/2004 z 8.9.2004 bol schválený pod bodom
3. Návrh podnájomnej zmluvy na prenajaté nehnuteľnosti uzavretú s investorom, tak týmto uznesením
nebola schválená mestským zastupiteľstvom tá Zmluva o podnájme, na základe ktorej si navrhovateľ
v tomto konaní uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči odporcovi. Pokiaľ navrhovateľ
poukazuje na ďalšie uznesenie Mestského zastupiteľstva v Trebišove, a to na uznesenie č. 95/2004 zo
dňa 27.9.2004, ktorým bolo schválené pod písmenom b/ splnomocnenie primátorovi na podpisovanie
zmlúv týkajúcich sa realizácie projektu Priemyselný park Trebišov, konajúci súd je toho názoru, že
takýmto uznesením mestského zastupiteľstva nemožno vylúčiť ustanovenie už vyššie citovaného § 9
ods. 2 písm. c/ zák. č. 138/1991 Zb. v znení účinnom k 31.12.2008. Zo žiadnych ustanovení tohto
zákona nemožno vyvodiť, že obecné zastupiteľstvo v prípadoch, keď je ustanovené, že nakladanie s
majetkovými právami v určenej hodnote podlieha vždy schváleniu obecným zastupiteľstvom, možno
nahradiť takým rozhodnutím obecného zastupiteľstva, ktoré do budúcna splnomocní starostu obce
(primátora mesta) na také právne úkony, predmetom ktorých je nakladanie s majetkovými právami obce,
ktoré podliehajú schváleniu obecným zastupiteľstvom.

Pokiaľ teda Mestské zastupiteľstvo Trebišov nerozhodlo o schválení Zmluvy o podnájme zo dňa
30.11.2006, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho
vzťahu. Takéto schválenie Mestského zastupiteľstva predstavuje podmienku platnosti právneho úkonu
Zmluvy. Pokiaľ teda bývalý primátor Mesta Trebišov uzavrel s navrhovateľom Zmluvu o podnájme dňa
30.11.2006, toto uzavretie zmluvy bez schválenia mestským zastupiteľstvom je neplatným právnym
úkonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), lebo obchádza ustanovenie § 9 ods. 2 písm. c/ je v rozpore so
zák. č. 138/1991 Zb. v znení účinnom k 31.12.2008 .

Z neplatnej zmluvy sa nemožno domáhať nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v nej dohodnutej, lebo
takýto nárok nevznikol.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný
zamietol.

Na základe uvedeného súd nevyhodnotil ďalšie dôkazy vykonané v tomto konaní a nevykonal ďalšie
dôkazy, keďže vykonané dokazovanie súd posúdil ako dostatočné pre záver, na základe ktorého návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

V tomto konaní súd rozhodoval aj o trovách konania vedeného pod sp. zn. 2C/76/2011.

Súd neúspešného navrhovateľa podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaviazal na náhradu
trov konania úspešnému odporcovi.

Trovy úspešného odporcu predstavujú náhradu za súdny poplatok z odporu zaplatený odporcom (čl.
120 spisu sp. zn. 2C/76/2011 vo výške 16.596,50 Eur) a trovy právneho zastúpenia odporcu.

Odporca nárok na náhradu trov konania vyčíslil v zákonom stanovenej lehote (č.l. 296 - 307 spisu sp.
zn. 2C/22/2012).

Podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. súd priznal z uplatneného nároku odporcovi túto náhradu trov právneho
zastúpenia:
a/ Podľa § 10 ods. 1 za jeden úkon právnej služby odmenu:
z nároku 1.614.621,29 Eur v konaní sp. zn. 2C/76/2011 odmenu vo výške po 3.653,57 Eur, a to za 5
úkonov právnej služby, z toho za dva úkony v roku 2010 (1. prevzatie a príprava, 2. podanie odporu proti
vydanému platobnému rozkazu), a za ďalšie 3 úkony v roku 2011 (za zastupovanie na pojednávaniach
3. dňa 18.10.2011, 4. dňa 14.11.2011 a 5. dňa 21.12.2011), spolu 5 úkonov, t.j. 5 krát po 3.653,57 Eur
= 18.267,85 Eur;

z nároku 1.646.240,21 Eur v konaní sp. zn. 2C/22/2012 odmenu vo výške po 3.713,33 Eur, a to za 5
úkonov právnej služby, všetky v roku 2013, a to za zastupovanie na pojednávaniach (1. dňa 7.2.2013,
2. dňa 11.4.2013 a 3. dňa 20.6.2013, 4. dňa 16.9.2013, 5. dňa 16.12.2013), spolu 5 úkonov, t.j. 5 krát
po 3713,33 Eur = 18.566,65 Eur;
odmena spolu za 10 úkonov právnej služby 36.934,50 Eur (18.267,85 + 18.566,65).

Súd nepriznal odporcovi náhradu odmeny za všetky ním uplatnené právne úkony. Jednak mu nepriznal
náhradu - odmenu za úkony právnej služby označené vo vyúčtovaní ako porada s klientom, pretože
tieto úkony odporca nepreukázal. Nepriznal mu ani náhradu za úkon označený ako odvolanie odporcu
z 29.10.2010 a z 1.2.2010, lebo ide o odvolania odporcu proti uzneseniu, ktorým súd odporcovi vyrubil
súdny poplatok z odporu, a ktorým súd prvého stupňa zamietol jeho návrh na oslobodenie od súdnych
poplatkov, pričom odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o neoslobodení odporcu od
zaplatenia súdnych poplatkov a odporca súdny poplatok z odporu zaplatil. Nárok odporcu na odmenu za
právne úkony označené ako vyjadrenia odporcu a jeho návrhy na ďalšie dokazovanie súd nepovažuje za
účelne vynaložené trovy konania, lebo súd odporcovi ani v jednom prípade neuložil povinnosť písomne
sa vyjadriť (a to ani k odvolaniu navrhovateľa dat. 28.5.2012, tu súd oznámil odporcovi, že má sa
možnosť vyjadriť sa) a návrhy na vykonanie dôkazov mal odporca možnosť predniesť na pojednávaní.

b/ Podľa § 16 ods. 3 náhradu za úkony právnej služby (teda tie, za ktoré súd priznal odmenu) urobené
v jednotlivých rokoch: v roku 2010 - dva po 7,21 Eur, v roku 2011 tri po 7,41 Eur, v roku 2013 - päť
po 7,81 Eur,
náhrada spolu 75,70 Eur.

c/ Podľa § 17 ods. 1 náhradu za stratu času za čas strávený cestou zo sídla advokáta z Košíc do sídla
súdu do Trebišova a späť na 8 pojednávaní uvedených pod písmenom a/, pričom náhrada za cestu na
jedno pojednávanie za 1 hodinu v roku 2011 je po 12,35 Eur a v roku 2013 je 13,01 Eur, pričom na jedno
pojednávanie tam a späť patrí náhrada za 4 polhodiny, teda za 3 pojednávania v roku 2011- 12 krát po
12,35 Eur = 148,20 Eur a v roku 2013 - 5 pojednávaní, 20 krát po13,01 Eur = 260,20 Eur;

náhrada za stratu času spolu 408,40 Eur (148,20 + 160,20).

d/ Podľa § 15 písm. a/, § 16 ods. 4
1. v spojení s § 7 ods. 1, 4, 5, 6 zák. č. 283/2002 Z. z. náhradu za spotrebované hmoty pri priemernej
spotrebe PHM motorového vozidla ev. č. H., pri vzdialenosti 100 km zo sídla advokáta do sídla súdu
a späť, podľa predloženého osvedčenia o evidencii (č.l. 34) priemerná spotreba benzínu BA 95 B po
8,9 litrov na 100 km, a pri cene benzínu za jeden liter tak, ako ju odporca uviedol vo vyúčtovaní (ktorá
neprevyšuje cenu zverejnenú Štatistickým úradom Slovenskej republika ako priemerné ceny pohonných
látok SR v roku 2011 a 2013 /týždenné/), a to cene za 1 liter PHM - v Eur: 1,257; 1,266; 1,301; 1,495;
1,503; 1,479; 1,516 a 1,440 (ceny uvádza súd v časovej postupnosti ako boli uskutočnené pojednávania,
dátum ktorých je uvedený pod písm. a/), spolu náhrada za PHM 100,20 Eur (11,19 + 11,27 +11,58 +
13,31 + 13,38 + 13,16 + 13,49 + 12,82);

2. v spojení s § 7 ods. 1, 2 zák. č. 283/2002 Z. z. základnú náhradu za každý kilometer jazdy vo výške
0,183 Eur podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z. z., čo pri
ôsmich cestách po 100 km predstavuje náhradu vo výške 146,40 Eur;

spolu náhrada cestovného vo výške 246,60 Eur (100,20 + 146,40).

e/ Podľa § 18 ods. 3 náhrada DPH 20% z priznanej odmeny a náhrad pod písmenami a/ - d/ predstavuje
sumu 7.513,04 Eur ( 20% zo súčtu 37.565,20 /36.834,50 + 75,70 + 408,40 + 246,60/);

f/ Podľa § 15 písm. a/ náhradu za preukázané vynaložené hotové výdavky - poplatky: 4,50 Eur (kolky
3,- Eur a náhrada za vyhotovenie rovnopisov zo spisu 1,50 Eur);

celkom priznané trovy právneho zastúpenia navrhovateľa (odmena a náhrady) predstavujú 45.082,74
Eur.

Súčet náhrady za zaplatený súdny poplatok z odporu a náhrada trov právneho zastúpenia je 61.679,74
Eur.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je odporca povinný priznanú náhradu trov konania
navrhovateľovi zaplatiť priamo advokátovi navrhovateľa.

V konaní vznikli trovy štátu, a to náhrada svedočného vo výške 65,24 Eur (výsluch svedka JUDr.
Vladimíra Ivanča, uznesenie zo dňa 16. decembra 2013, č.k. 2C/22/2012-274).

Podľa § 151 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku súd odporcu, ktorý nebol v konaní úspešný, zaviazal
na náhradu týchto trov platených z finančných prostriedkov štátu tak, že ho zaviazal na povinnosť zaplatiť
ich Slovenskej republike.

Právny zástupca odporcu podaním datovaným 10.12.2013, doručeným konajúcemu súdu telefaxom
dňa 12.12.2013 (č.l. 268-271) doplneného originálom podania doručeným konajúcemu súdu dňa
13.12.2013 (č.l. 272-273) navrhol navrhovateľovi uložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy konania
podľa ustanovenia § 141a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a to vo výške 79.236,- Eur, ktorá
zodpovedá výške podľa § 2 písm. a/ zák. č. 601/2003 Z. z. (400-násobok).

Na pojednávaní konanom dňa 16.12.2013 na otázku samosudcu k právnemu zástupcovi navrhovateľa,
či u navrhovateľa sú predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, tento predniesol, že
navrhovateľ má za to, že v prípade, žeby navrhovateľ podal návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov,
rozhodnutím by mu nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Na otázku samosudcu, či
právny zástupca navrhovateľa označuje alebo predkladá nejaké skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by
odôvodňovali prípadné oslobodenie navrhovateľa od súdnych poplatkov tento uviedol, že neoznačuje
a nepredkladá.

Podľa § 141a ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na nález Ústavného súdu SR zo
dňa 6. júna 2012, I. ÚS 112/2012-30 (ÚS SR v odôvodnení nálezu dôvodí, že: „Podľa ústavného súdu už
faktickým /nie iba formálnym/ preskúmaním uvedených predpokladov na strane dotknutého účastníka /

v danom prípade na strane sťažovateľky/ môže rezultovať záver o splnení predpokladov na uloženie
povinnosti tomuto účastníkovi konania spočívajúcej v nutnosti zložiť preddavok na trovy konania, avšak
pri rešpektovaní princípu proporcionality, ktorý vyžaduje, aby zásahy do majetkových práv účastníka
konania boli minimalizované na najnižšiu možnú rozumnú mieru, ktorou by vždy mala byť odhadnutá
výška budúceho priznaného nároku v rámci náhrady trov konania; nesmie byť teda len mechanickým
určením do 5% z predmetu konania tak, ako to urobil Okresný súd“.), určil (s poukazom na § 2 písm. a/
zák. č. 601/2003 Z. z. a § 1 písm. a/ opatrenia MPSVaR SR č. 300/2010 Z. z.) navrhovateľovi v lehote do
60 dní od doručenia rozhodnutia zložiť na účet Okresného súdu Trebišov na preddavok na trovy konania
vo výške 54.500,- Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti
rozsudku ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované; podanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
podľa ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, prei ktorom vznikla povinnosť
zaplatiť svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.