Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. február 2023

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Cb/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220200608
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2023:8220200608.14

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva
Slovenskej republiky, Mierová 19, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686 832, právne zastúpený: Advokátska
kancelária ECKER-KÁN & PARTNERS, s.r.o., Nám. M. Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625,
proti žalovanému: Tiazhou Shanjiang Rubber and Plastics Co., Ltd., Baixi Industrial Area, Chengnan
Town, Wenling City, Zhejiang prov China, právne zastúpený: JUDr. Marek Hrouda, advokát, Krmanova

16, 040 01 Košice, IČO: 35 571 195, o neúčinnosť právnych úkonov a iné, takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 31.3.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia neúčinnosti v žalobe
špecifikovaných právnych úkonov ako aj zrušenia zabezpečovacieho opatrenia č. k. 1Cb/22/2019-400
z 28.6.2019 s príslušenstvom.

2. Podaním doručeným súdu 16.3.2022 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť, konanie žiadal

zastaviť a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznať. Svoj procesný úkon zdôvodnil
tým, že až po podaní žaloby v trestnom konaní voči osobám konajúcim za žalovaného vyšli najavo nové
skutočnosti (najmä znalecký posudok produkovaný v TK, ktorý ako dôkaz navrhol žalovaný), o ktorých
žalobca nemohol mať pri podaní žaloby vedomosť, a následne došlo aj zmene predbežného právneho
posúdenia veci súdom. Žalobca tiež poukazuje na to, že bol povinný včas uplatňovať právne prostriedky
na ochranu majetku štátu a žalovaný reálne nevrátil poskytnutú investičnú pomoc vo výške viac ako

1.700.000,- EUR, pričom táto skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná. Tvrdil, že ide o analogický
prípad ako pri rozhodovaní o náhrade trov podľa ustanovenia § 142 ods. 3 OSP, kde vzhľadom na
konkrétnu skutočnosť hodnú osobitného zreteľa, nepredvídateľnú jednou zo strán konania, nemožno po
tejto strane spravodlivo žiadať, aby nahrádzala druhej strane trovy konania či ich časť. Argumentoval, že
ak by mu žalovaný včas preukázal reálne dodanie tovaru, ktorého zaplatenie bolo žalobou odporované,
žalobu by nepodal.

3. Žalovaný podaním z 27.1.2023 so späťvzatím žaloby súhlasil, no vzhľadom na procesné zavinenie
zastavenia konania žalobcom žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Namietal, že žalobcom
iniciované trestné konanie nemalo absolútne žiadny skutkový a právny základ a na jeho konci sa
preukázali skutočnosti, ktoré od začiatku žalovaný uvádzal v tomto súdnom konaní. Mal za to, že žalobca
mohol a mal využiť úplne iné právne prostriedky a v prípade ak sa rozhodol pre iniciovanie tohto súdneho

sporu, musel počítať s tým (najmä s prihliadnutím na postupne získavané znalosti z trestného konania),
ževtomtosúdnomsporenebudeúspešný.Sohľadomnaargumentáciuobsiahnutúužvprvomvyjadrenížalovaného (repliky) si žalobca musel byť vedomý závažných skutkových nedostatkov uvádzaných
v žalobe ako aj závažných právnych pochybení, ktorých sa v podanej žalobe dopustil. Žalobca
pritom disponoval všetkými možnými prístupmi do svojich systémov, aby si mohol preveriť a potvrdiť

reálnosť a opodstatnenosť obchodov žalovaného a jeho riadne plnenie všetkých zákonných povinností.
Žalobca žalovaného na preukázanie reálnych dodávok tovaru pred podaním žaloby či iniciovaním
trestného konania nikdy nevyzval a v súdnom konaní to ani netvrdil a nepreukazoval. Poukázal ďalej
na skutočnosť, že žalobca mal od začiatku vedenia súdneho sporu problém s preukazovaním svojich
tvrdení, právnym zdôvodnením svojich nárokov a špecifikáciou žalobného petitu a že žalobca, resp.

jeho právny zástupca sa bez ospravedlnenia nezúčastnil jedného z nariadených pojednávaní vo veci.
Z obsahu elektronického spisu považoval za zrejmé, že žalobca riadne a včas nereagoval na výzvy
súdu a súd mu musel zasielať urgencie. Zastal tak názor, že v danom konaní neexistujú dôvody
hodné osobitného zreteľa a poukázal na to, že žiadny iný subjekt ako žalobca, teda štát, konajúci
prostredníctvom svojich orgánov, nemá také možnosti, oprávnenia a kompetencie, aby si reálne preveril
dodanie tovaru bez toho, aby zaťažoval subjekty nezmyselným a zbytočným súdnym konaním.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať
žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Nakoľko žalobca zobral žalobu späť pred rozhodnutím vo veci samej, pričom žalovaný s učineným
späťvzatím súhlasil, súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami konanie zastavil.

8. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 odsek 1 C.s.p., vychádzajúc zo zistenia,
že zastavenie konania svojím späťvzatím žaloby procesne zavinil žalobca, pričom pre aplikáciu normy
vyjadrenej v § 256 ods. 2 C.s.p. neboli v konaní splnené ním stanovené procesné podmienky. Keďže
žalovaný v podaní z 27.1.2023 so späťvzatím žaloby súhlasil, no nárokoval si priznať náhradu trov

konania vzhľadom na zastavenie konania z procesných dôvodov na strane žalobcu a zo spisu mu aj
vznik konkrétnych trov konania z použitých prostriedkov procesnej obrany vyplýva, súd rozhodol, že
žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania priznal v celom rozsahu (100 %).

10. K aplikovateľnosti § 257 C.s.p. (predtým § 150 ods. l O.s.p.) súd uvádza, že označené ustanovenie

predstavujeodchýlkuodzásadyzodpovednostizavýsledok(§255C.s.p.)aodzásadyzodpovednostiza
zavinenie (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Dôvody hodné
osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok
ponecháva na súdnu prax, dnes už relatívne ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo

17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 C.s.p. považovať za
ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania, výnimočne
prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez

zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa
môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto
často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu
napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie

ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257
C.s.p. neslúži ani na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri
nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 C.s.p. neodôvodňuje ani fakt, že strana nie
je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jejprotistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti teda, inými slovami, na
dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

11. Zohľadňujúc uvedené zastáva súd názor, že z relevantných okolností prípadu nevyplývajú žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nebolo spravodlivé náhradu trov konania žalovanému
priznať. Bolo vecou žalobcu obrátiť sa so žalobným nárokom na súd až vtedy, keď bude disponovať
dostatočnými dôkazmi na preukázanie ním produkovaných tvrdení, resp. keď jeho indície budú
primerane osvedčené. Nedôvodné sú aj jeho argumenty o zmene predbežného právneho posúdenia

súdom v priebehu konania, ktoré nezopodvedajú realite vyplývajúcej z obsahu spisu ako aj tvrdenia
otom,žežalovanýnevrátilposkytnutúinvestičnúštátnupomoc,keďžetátobolavskutočnostiposkytnutá
subjektuodlišnémuodžalovaného,atospoločnostiFLAMEshoes,s.r.o.,08604 Kružlovč.292.Súdutak
nezostáva iné, než konštatovať, že námietky žalovaného uplatnené v jeho podaní z 27.1.2023 o absencii
dôvodov hodných osobitného zreteľa sú v prevažujúcej miere dôvodné a preto pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania neprichádzalo použitie § 257 C.s.p. z tohto dôvodu do úvahy.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

ktorému súdu je určené,

kto ho robí,
ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje,

podpis,
spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.