Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. júl 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/55/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4321201650
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4321201650.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a
členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcov: 1. T. D.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom H. nad F. XXX, 2. U. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. nad F. XXX, 3. J. D., nar.
XX. XX. XXXX, bytom H. nad F. XXX, 4. H. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. nad F. XXX, proti žalovanej:
Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpenej AK JUDr.

Marek Hic, s. r. o., so sídlom Martin, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, IČO: 36 865 036, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo
dňa 3. mája 2021 č. k. 16C/9/2021-37 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku (I.), vo výroku o
uložení povinnosti podať návrh vo veci samej (III.) a vo výroku o náhrade trov konania žalobcov v 3. a
4. rade voči žalovanej (V.) m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Napadnutý výrok o náhrade trov konania žalovanej voči žalobcom v 1. a 2. rade p o t v r d z u j e .

Žalovanej vo vzťahu k žalobcom v 3. a 4. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým protistrane

(žalovanej) uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností
vedených Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, na LV č. XX pre katastrálne územie H. nad F.,
a to parcely reg. "C", parcela č. 54/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 692 m2, parcely reg.
"C", parcela č. 54/2 - záhrada o výmere 186 m2, parcely reg. "C", parcela č. 54/3 - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 107 m2, parcely reg. "C", parcela č. 55 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
118 m2, parcely reg. "C", parcela č. 672/19 - ostatná plocha o výmere 245 m2 a stavby - rodinného

domu so súpisným č. XXX, nachádzajúceho sa na parcele reg. "C", parcela č. 54/3 - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 692 m2. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
V poradí tretím výrokom uložil dlžníkom z úverového vzťahu vyplývajúceho zo Zmluvy o splátkovom
úvere č.: 5075119578 zo dňa 12. 12. 2015 podať proti veriteľovi z úverového vzťahu vyplývajúceho zo
Zmluvy o splátkovom úvere č.: 5075119578 zo dňa 12. 12. 2015, žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy
o splátkovom úvere č.: 5075119578 zo dňa 12. 12. 2015 a o určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení

záložného práva zo dňa 12. 12. 2015, a to do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Návrh žalobcov v
1. a 2. na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcom
v 3. a 4. voči žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Posledným výrokom rozhodol tak,
že žalovanej voči žalobcom 1. a 2. nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie po právnej
stránke odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c/, d/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods.
1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1, 2, 3 a 4 CSP. Uviedol, že žalobcovia v

1. až 4. rade sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným na súd dňa 23. 04. 2021
domáhali, aby súd uložil protistrane povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja nadražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej obchodnej súťaže, ako aj
prenajatím nehnuteľnosti (ani jej časti) podľa: Záložná zmluva k nehnuteľnostiam na základe: Zmluva o
splátkovom úvere č. 5075119578 zo dňa 12. 12. 2015 a zo Záložná zmluva k nehnuteľnostiam zo dňa

12. 12. 2015 na: rodinný dom zapísaný na liste vlastníctva č. XX, vedený Okresným úradom, katastrálny
odbor Levice, okres S., obec H. nad F., v katastrálnom území H. nad F., so súpisným číslom XXX, ktorý
je postavený na parcele registra "C" KN s parcelným číslom 54/3, vo vlastníctve žalobcov v 3. a 4. rade,
spoluvlastnícky podiel žalobcov v 3. a 4. rade v pomere 1/2, na pozemky zapísané na liste vlastníctva
č. 11, vedené Okresným úradom, katastrálny odbor Levice, okres Levice, obec Jur nad Hronom, v

katastrálnom území Jur nad Hronom, vedené ako zastavaná plocha a nádvorie s parcelným číslom 54/1
o výmere 692 m2, záhrada s parcelným číslom 54/2 o výmere 186 m2, zastavaná plocha a nádvorie s
parcelným číslom 54/3 o výmere 107 m2, zastavaná plocha a nádvorie s parcelným číslom 55 o výmere
118 m2, ostatná plocha s parcelným číslom 672/19 o výmere 245 m2, vo vlastníctve žalobcov v 3. a 4.
rade, spoluvlastnícky podiel žalobcov v 3. a 4. rade v pomere 1/2, a to až do právoplatného ukončenia
konania vo veci samej. Zároveň sa domáhali, aby súd uložil žalobcom povinnosť, aby do 60 dní od

právoplatnosti uznesenia podali návrh na začatie konania vo veci samej - návrh na určenie neplatnosti
Zmluvy o splátkovom úvere č. 5075119578 zo dňa 12. 12. 2015 a Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam
zo dňa 12. 12. 2015, uzavretej medzi žalobcami a protistranou. Svoj návrh odôvodnili tým, že majú
naliehavý právny záujem na súdnu ochranu ohrozeného spotrebiteľa, lebo v spotrebiteľskej zmluve
podpísanej medzi žalobcami a protistranou absentujú náležitosti v súlade s Ústavou SR a so zákonmi

účinnými v čase podpisu zmluvy. Medzi žalobcami a veriteľom je spotrebiteľský zmluvný vzťah, adhézna
Zmluva o splátkovom úvere č. 5075119578 zo dňa 12. 12. 2015, ktorú im protistrana odmieta vydať
v celom rozsahu, preto ju majú iba s neúplným textom. Zmluvou podpísanou dňa 12. 12. 2015 mala
protistrana požičať 55.000 eur prevodom na bankový účet vedený v prospech žalobcov. Protistrana
už v momente podpisu zmluvy označila žalobcov za dlžníkov, čo považujú za nekorektné. V zmluve

sa veriteľ v rozpore s právnym poriadkom odvoláva na Obchodný zákonník, teda preukázateľne koná
v rozpore so zákonom a klame žalobcov už v úvodnom texte zmluvy. Je pritom vylúčené, aby sa
na spotrebiteľské záväzky aplikovali inštitúty a právny režim noriem obchodného práva pred normami
občianskeho práva. Žalobcovia mali záujem splatiť pôžičku veriteľovi v mesačných splátkach aj napriek
závažným finančným nezrovnalostiam medzi veriteľom a žalobcami. Doteraz poskytnuté informácie od

protistrany o finančných záväzkoch žalobcov voči protistrane aj o vzájomných finančných plneniach sú
preukázateľne zmätočné. Svedčia o tom viaceré informácie : a/ neexistuje žiadna výzva ani upomienka
od veriteľa o výške už realizovaných plnení žalobcov v prospech veriteľa, b/ rovnako je tak aj v Oznámení
o výkone záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 25. 06. 2020 bez akéhokoľvek upresnenia plnení
žalobcov v prospech veriteľa s dôrazom na istinu, úroky a poplatky. Ani číselné údaje o dlžnej čiastke

nie sú žiadne ani odkontrolovateľné a sú plne v správe veriteľa bez možnosti overiť ich správnosť a
presnosť priamo z predložených textov oznámení a výziev veriteľa, c/ protistrana zatajuje pohyby na
účtoch súvisiacich so vzájomnými plneniami v rámci predmetného úveru. Za absurdné zo strany veriteľa
považujú aj to, že začína výkon záložného práva bez predloženia Potvrdenia o pravosti pohľadávky,
pričom žalobcovia ho už v minulosti písomne požiadali o predloženie Vyhlásenia o pravosti a splatnosti

pohľadávky k tzv. dobrovoľnej dražbe, ale bez odozvy. Z podnetu protistrany bol záväzok žalobcov
zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti na rodinný dom, v ktorom majú svoje
trvalé bydlisko. Jedná sa o navzájom závislé zmluvy na úverovú zmluvu. Súvisiaca záložná zmluva
spĺňa iba zabezpečovací právny úkon k primárnemu právnemu úkonu k úverovej zmluve. Neplatnosťou
primárneho úkonu sa stáva absolútne neplatný aj zabezpečovací právny úkon cez záložnú zmluvu. Majú

za to, že spotrebiteľ nemôže splnomocniť inú osobu na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti, ktorú
vlastní. Vychádzajú pritom z § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Právny úkon,
ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku
spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný. Právne postavenie žalobcov
je ohrozené hrubo nemorálnym postupom veriteľa a dražobníka, nakoľko zneužívajúci zmluvný vzťah

medzi žalobcami a protistranou obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a konanie protistrany je
poznačené nekalými obchodnými praktikami. Voči pripravovanej dražbe protistrane podali odpor voči
dražobným aktivitám protistrany a dražobníka písomným nesúhlasom. Dražbu z podnetu protistrany
už reálne pripravuje dražobník, preto ich dražobník výzvou požiadal o umožnenie vykonania obhliadky
nehnuteľnosti. Dražobník doručil žalobcom znalecký posudok k nehnuteľnosti, voči ktorému žalobcovia

v 3. a 4. vyjadrili písomne svoj nesúhlas s ohodnotením predmetu dražby, aj nesúhlas so znaleckým
posudkom. Dražobník písomne oznámil žalobcom dátum konania dražby na 21. 05. 2021. Ďalej
argumentovali, že o tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky a pod. rozhodne súkromná osoba
s tým, že dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá pri takejto činnosti sleduje zisk. Za takýchtookolností je neodkladné opatrenie ako jediný efektívny prostriedok na ochranu ohrozeného spotrebiteľa
do času, kým súd vo veci samej nevykoná súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok.
Majú za to, že správanie sa protistrany a dražobníka a preukázané neprijateľné zmluvné podmienky

v zmluve veriteľa, sú tak, ako aj nekalé obchodné praktiky, zákonom zakázané. Preto sú finančné
nároky protistrany preukázateľne bez právneho titulu a sú obohacovaním sa protistrany a následne
aj dražobníka vo finančný neprospech žalobcov. Konanie veriteľa v zmysle zmluvy, ktorú pripravili
nemorálni právnici veriteľa z podnetu chamtivých zodpovedných osôb veriteľa, považujú za nekalé
obchodné praktiky. Realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby zo strany protistrany reálne

hrozí žalobcom neprimeraný zásah do ich ústavného práva na obydlie a práva na súkromný a rodinný
život. Bez akejkoľvek súdnej kontroly je možné prostredníctvom inštitútu dobrovoľnej dražby predajom
nehnuteľnosti zbaviť záložcu a jeho rodinných príslušníkov obydlia a to len na základe písomného
vyhlásenia záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa výkon záložného
práva realizuje, ktoré je postavené na roveň exekučnému titulu teda, má priamy dosah na ústavné práva
žalobcov. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňujú aj oznámením o začatí výkonu

záložného práva a oznámením o dátume konania dražby na 21. 05. 2021, pretože je dôvodná obava,
že protistrana svoje záložné právo vykoná, napriek neplatnosti zmluvy o pôžičke a následne neplatnej
zmluvy o zriadení záložného práva, aj napriek oneskorenému dodaniu znaleckého posudku, v dôsledku
čoho prídu žalobcovia o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a súdne rozhodnutie vydané v konaní stratí
svoje opodstatnenie. Vzhľadom na to, že žalobcom hrozí dražba v návrhu popísaných nehnuteľností,

žiadali súd, aby rýchlo zasiahol a neodkladným opatrením dočasne usporiadal pomery tak, že im
poskytne ochranu ich ohrozených ústavných práv. Vychádzajúc z podaného návrhu, skutkových tvrdení
žalobcov a predložených listinných dôkazov, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovia v 3.
a 4. rade osvedčili existenciu právnych vzťahov súvisiacich s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom
dražby, ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď na základe uvedeného mal súd za osvedčené,

že navrhovateľ dražby: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava,
IČO: 00 151 653 realizuje prostredníctvom dražobníka: DUPOS dražobná, spol. s r. o. so sídlom
Tamaškovičova 17, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935, výkon záložného práva predajom nehnuteľností,
ktoré sú v ich vlastníctve, a to formou dobrovoľnej dražby, ktorá sa má uskutočniť dňa 21. 05. 2021.
Vzhľadom ku skutkovým tvrdeniam uvádzaným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými

žalobcovia namietajú platnosť zmluvy o splátkovom úvere, ako aj platnosť zmluvy o zriadení záložného
práva, (ktoré síce súdu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložili), mal
súd prvej inštancie za to, že žalobcovia v 3. a 4. rade osvedčili existenciu obavy, že bez nariadenia
neodkladného opatrenia im bezprostredne a reálne hrozní nebezpečenstvo vzniku ujmy, a to vo forme
straty majetku, resp. neprimeraného zníženia jeho hodnoty predajom nehnuteľností pod cenu, keď

namietajúajvzájomnúvýškuposkytnutýchplnenítitulomzmluvyosplátkovomúvere,akoajohodnotenie
nehnuteľností v znaleckom posudku, ktorú námietku písomne adresovali tak záložnému veriteľovi, ako
aj dražobníkovi. V zmysle uvedeného mal tak súd za to, že žalobcom v 3. a 4. rade je dôvodné
poskytnúť neodkladným opatrením bezodkladnú a dočasnú ochranu v záujme zabránenia zhoršenia ich
postavenia, nakoľko osvedčili existenciu právnych vzťahov súvisiacich s predmetnými nehnuteľnosťami,

akoajpotrebuneodkladnejúpravypomerov.Pokiaľideorozsahnavrhovanéhoneodkladnéhoopatrenia,
súd nevyhovel návrhu v tej časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali uložiť protistrane povinnosť zdržať sa
priameho predaja nehnuteľností akejkoľvek tretej osobe, či predaja formou verejnej obchodnej súťaže,
ako aj prenajatia nehnuteľnosti (ani jej časti), keď v tejto časti nebol návrh na základe predložených
listinných dôkazov osvedčený, žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali, že protistrana sa takéhoto

konania dopúšťa, resp. podniká kroky týmto smerom, a preto súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v tejto časti zamietol. Súd tiež nevyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
pokiaľ ide o trvanie neodkladného opatrenia do "právoplatného ukončenia vo veci samej", keďže súd s
poukazom na § 336 CSP uložil dlžníkom z úverového vzťahu povinnosť podať žalobu vo veci samej. V
prípade, že takáto žaloba v súdom ustanovenej lehote v zmysle výroku III. uznesenia podaná nebude,

súd uznesenie o neodkladnom opatrení aj bez návrhu zruší podľa § 336 ods. 3 CSP. Obdobným
spôsobom bude súd postupovať aj v prípade, že takáto žaloba podaná bude a táto bude odmietnutá
alebo zamietnutá, alebo ak bude konanie vo veci samej zastavené (§ 336 ods. 4 CSP). Vo vzťahu
k žalobcom v 1. a 2. rade súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže títo
nijakým spôsobom neosvedčili existenciu právnych vzťahov súvisiacich s nehnuteľnosťami, ktoré sú

predmetom dražby. Keďže nariadením predmetného neodkladného opatrenia pred začatím konania
nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, uložil súd v zmysle § 336 ods. 1
a 2 CSP dlžníkom z úverového vzťahu vyplývajúceho zo Zmluvy o splátkovom úvere č.: 5075119578
zo dňa 12. 12. 2015 podať proti veriteľovi z úverového vzťahu vyplývajúceho zo Zmluvy o splátkovomúvere č.: 5075119578 zo dňa 12. 12. 2015, žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere
č.: 5075119578 zo dňa 12. 12. 2015 a o určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva
zo dňa 12. 12. 2015, a to do 30 dní od právoplatnosti uznesenia, keďže túto lehotu považoval súd

za dostatočne primeranú a postačujúcu, a to aj s poukazom na práva a právom chránené záujmy
protistrany. Strany konania špecifikoval súd v zmysle výroku z dôvodu, že žalobcovia súdu spolu s
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložili samotnú zmluvu o splátkovom úvere, ako
ani zmluvu o zriadení záložného práva, v dôsledku čoho súd nedokázal identifikovať a nemal tak za
osvedčené,ktozožalobcovvystupujevpostavenídlžníkovvpredmetnomzáväzkovomvzťahu.Záverom

súd prvej inštancie dodal, že zásah do práv protistrany musí byť legitímny a v súlade s princípom
proporcionality. Neodkladné opatrenie ho preto nesmie obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný
na dosiahnutie sledovaného účelu a súd je preto povinný dbať aj na to, aby ujma subjektu, proti ktorej
neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú žalobca získa. Súd mal za
to, že nariadením neodkladného opatrenia sa nezasiahne neprimeraným spôsobom do práv a právom
chránených záujmov protistrany, pretože nariadeným neodkladným opatrením dôjde len k dočasnému

pozastaveniu ich výkonu. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, a pretože žalobcovia 3. a 4. rade, ktorí boli v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia v prevažujúcej miere úspešní, si nárok na náhradu trov konania neuplatnili a
zo spisu zároveň vyplýva, že im ani žiadne nevznikli, súd im ich náhradu proti protistrane nepriznal.
Protistrane súd voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže jej

preukázateľne žiadne trovy v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nevznikli.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná,
majúc za opodstatnenú existenciu odvolacích dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 pís. a/, b/, c/,
d/, e/, f/, g/, h/ CSP. Uviedla, že mu nebolo umožnené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa

vyjadriť, hoci uvedenému postupu za situácie, keď majetkové poškodenie žalovaného presahuje 50.000
eur, nič nebránilo a súd jej mal takúto možnosť vytvoriť. Už uvedená skutočnosť spôsobuje nezákonnosť
ako konania, tak aj rozhodnutia v ňom vydanom a je dôvodom na jeho zrušenie. Ďalej zdôraznila, že
nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania musí byť podmienené absolútne výnimočnými
a nepredpokladateľnými (náhlymi) okolnosťami a hrozbou okamžitej, bezprostrednej a len veľmi ťažko

napraviteľnej ujmy, hrozbou, ktorá zabraňuje okamžitému podaniu samotného meritórneho návrhu
(žaloby), ktorou sa má žalobca možnosť domáhať sa ochrany svojho údajného nároku, ktorému sa
má poskytovať ochrana. Žalobcovia šikanózne podávajú neúplný návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v apríli 2021, cca 6 rokov po uzatvorení predmetných zmlúv a cca 10 mesiacov po oznámení
začatia výkonu záložného práva a je tak zrejmé, že v prípade okolností odôvodňujúcich návrh nejde

o okolnosti náhle, nepredvídané, neočakávané (ale sú tu 10 mesiacov). Súd prvej inštancie nielenže
všetko uvedené ako úplne jednoznačne šikanózne nevyhodnotil, ale dokonca postupoval tak, že
pôvodcovi podania na základe jeho nespôsobilého podania vyhovel, neodkladné rozhodnutie nariadil,
bez toho, aby reflektoval úplne zjavnú šikanóznosť podania a rešpektoval, tak ako je to jeho povinnosť,
i základné práva žalovanej, ktorej majú rovnaký obsah a kvalitu, pričom dlžník nijako určito netvrdil

a neosvedčil, že by plnil svoj dlh riadne a včas. Dlžníci nepredložili jediný dokument, z ktorého by
vyplývalo, že splácali riadne a včas. Súd prvej inštancie namiesto ochrany práva chráni protiprávny
stav a zakazuje záložnému veriteľovi vykonať právo priznané mu kogentnými právnymi normami a to za
situácie, kedy konaním vo veci samej má byť určenie neplatnosti zmlúv, pričom takéto určenie nielenže
nie je procesne prípustné, ale zmluvy ani neboli predložené. Výkon práva - konkrétneho zákonom

aprobovaného subjektívneho oprávnenia záložného veriteľa vykonať záložné právo speňažením na
verejnej dražbe - nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia a mať za následok
vznik ujmy, pretože ide o dôsledok konania v súlade so zákonom (§ 151a OZ, § 151j OZ), t. j. nie
o konanie protiprávne. Uvedené rozhodnutie - a to predovšetkým v časti rozhodujúcej, t. j. v časti
výrokovej a v časti dotýkajúcej sa odôvodnenia, resp. relevantných myšlienkových úvah súdu, ktoré

mali byť podkladom pre rozhodnutie považuje za rozhodnutie vecne nesprávne, ktoré neprimeraným
spôsobom zasiahlo a zasahuje do zákonom a Ústavou chránených základných práv odvolateľa a
zároveň za rozhodnutie, v ktorom v podstate v úplnosti absentuje relevantné odôvodnenie, rozhodnutie
je v priamom (a nijako neodôvodnenom) rozpore s judikatúrou NS SR a uvedené rozhodnutie je tak
rozhodnutím arbitrárnym. Uvedené rozhodnutie nemôže ani strana, ani odvolací súd (v napádanej

časti) preskúmať, keďže rozhodnutie neobsahuje zásadné vysvetlenie všetkých podstatných dôvodov.
Uvedené porušenie je podľa názoru žalovanej tak zásadným porušením práva na spravodlivý proces,
že bez ďalšieho spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Tiež poukázala na to, že žaloba, tak i návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sú inkorporované v jednom dokumente, je neúplnáa neurčitá, neobsahujúca nevyhnutné procesné náležitosti stanovené zákonom. Z celého podania
označeného ako žaloba a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zrejmé, čím vlastne
žalobcovia relevantne hmotno-právne a procesnoprávne odôvodňujú to, čoho sa domáhajú v konaní,

keďže vecne sa argumentácia žalobcov požadovaného rozhodnutia týka len minimálne. Väčšina
tvrdení žalobcov je pritom vecne nespôsobilých ovplyvniť podstatu konania. Napriek úplne zjavnej
nespôsobilosti návrhu, ktorý mal byť v súlade s ustanovením § 327 CSP odmietnutý, súd nielenže
v konaní pokračoval, ale dokonca návrhu, ktorý bol bez akéhokoľvek odôvodnenia, vyhovel, pričom
v rozhodnutí uviedol skutočnosti ničím neosvedčené a nepreukázané a zároveň rozhodol spôsobom

(výrokom s obsahom), ktorý žalobcovia vôbec nenavrhovali. Súd nariadiť neodkladné opatrenie nemôže
za situácie, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo
je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, pretože ak bol návrh rozhodnutia neurčitý, bolo povinnosťou súdu
tento návrh odmietnuť. Tiež poukázala na to, že súd návrh absolútne zásadným spôsobom upravil.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je materiálne nevykonateľné a súd rozhodoval - v rozpore s explicitnou
zákonnou úpravou - spôsobom ultra petitum, resp. o tom, čo nikto nenavrhoval a i to s obsahom, ktorý je

reálne nevykonateľný. Súd nemôže preformulovať výrok navrhovaného neodkladného opatrenia v časti
konkretizácie právneho úkonu tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia
zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia. Súd prvej inštancie v petite II. neidentifikoval
ani strany konania, ani dostatočne určito zmluvy. Výrok rozhodnutia ukladá povinnosť zdržania sa
výkonu záložného práva, avšak vôbec neuvádza, ktorého záložného práva, ukladá sa povinnosť

zdržať sa výkonu uskutočnením dobrovoľnej dražby, hoci táto nie je nijako určito identifikovaná,
ukladá sa povinnosť bez akéhokoľvek časového obmedzenia, hoci žalobcovia navrhli návrh s časovým
obmedzením "do právoplatného ukončenia konania vo veci samej". Uvedeným postupom tak boli
zásadným spôsobom porušené princípy a zásady vyplývajúce zo zaručeného práva na spravodlivé
súdne konanie a zaručeného práva na súdnu ochranu, vrátane práva na zákonného sudcu. Ďalej

uviedla, že z celého odôvodnenia uvedeného podania, ale ani z celého odôvodnenia rozhodnutia, nie
je možné zistiť, akému nároku, ktorého existencia bola osvedčená s vysokou pravdepodobnosťou,
sa má poskytnúť ochrana - iba dôsledkom existencie (resp. osvedčenia existencie s vysokou mierou
pravdepodobnosti) takéhoto nároku môže vzniknúť bezodkladná potreba upraviť pomery sporových
strán, bezodkladnosť potreby upraviť pomery je prípadným dôsledkom existencie chráneného a

osvedčeného nároku. Dôvodnosť a trvanie nároku (s vysokou mierou pravdepodobnosti) nie je možné
osvedčiť bez právneho posúdenia nároku, a teda rozhodnutiu o tom, či na základe žalobcami uvedených
tvrdeníaichosvedčenírelevantnýmidôkazmi(prostriedkamiosvedčenia)jemožnévrámcirozhodovania
prijať relevantný a podložený záver o tom, že s vysokou mierou pravdepodobnosti žalobcovia svoj
nárok osvedčili (t.j., že za súčasného stavu by v konaní o ňom, v konaní vo veci samej, boli úspešní).

Dôsledkom uvedeného je skutočnosť, že ak súd - na základe tvrdení, tvrdení vo vzťahu ku konaniu
vo veci samej - predbežne právne posúdi, že žalobcovia nárok neosvedčili, nie je možné neodkladné
opatrenie nariadiť. Žaloba o určenie, že úverová zmluva, či záložná zmluva, je neplatná, je žalobou,
ktorej predmetom nie je určenie, či tu právo je alebo či tu právo nie je, ale žalobou, ktorej predmetom
je určenie (ne)existencie právnej skutočnosti a to právnej skutočnosti inej ako je určenie práva, pričom

nejde o žalobu procesne prípustnú. Predmetná úverová zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a to s ohľadom na ustanovenie § 1 zák. č. 129/2010 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch, o.
i. nie je zmluvou podľa uvedeného ustanovenia taká, ktorej predmetom je úver, splnenie ktorého
je zabezpečené záložným právom. Právna norma, ktorá by umožňovala žiadať určenie neplatnosti
úverovej zmluvy, ktorá nie je zmluvou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. neplatnosti

záložnej zmluvy, v slovenskom právnom poriadku neexistuje. Z uvedených skutočností vyplýva, že
tu nie sú splnené nevyhnutné procesné podmienky, resp. predpoklady, na základe ktorých by mohlo
dôjsť k prejednaniu takéhoto „nároku“, resp. na základe ktorých by bolo možné hovoriť o spôsobilom
predmete civilného sporového konania. Tiež poukázala na to, že v danom prípade existuje ucelený
súbor prostriedkov právnej ochrany, vrátane osobitne konštruovanej žaloby, kedy sa ten, kto tvrdí, že

bolo jeho právne postavenie napr. nezákonnou dražbou dotknuté, môže bez väčšej právnej zložitosti
domôcť ochrany svojho právneho postavenia a to bez akejkoľvek faktickej ujmy na svojich právach,
keďže je tu ustanovenie § 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého, ak sa žalobe
vyhovie, budú účinky príklepu zrušené spätne k okamihu jeho vzniku, a teda ani nemôže dôjsť k
vzniku žiadnej faktickej ujmy. Za situácie, kedy sa vlastnícke právo nepremlčuje a existuje tu žaloba

na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, uvedené vylučuje potrebu dočasnej úpravy, rovnako tak
vylučuje i možnosť túto potrebu dočasnej úpravy osvedčiť. Ani (prípadným) konaním dražby k žiadnemu
reálnemu zásahu do faktického stavu nedochádza - samotné vykonanie krokov smerujúcich k vykonaniu
dražby, ale ani prípadné vykonanie dražby, nijako do faktického stavu (napr. údajného užívania obydlia)nezasahuje - ak v prípade úspešnej dražby záložca vydražený predmet neodovzdá vydražiteľovi, môže
podať žalobu o neplatnosť dražby, ak bude úspešný, obnoví sa stav ex tunc, ak úspešný nebude a
napriek tomu vydražený predmet neodovzdá, musí vydražiteľ podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti

a až následne, po právoplatnom skončení, môže dôjsť k reálnemu (nie hypotetickému) vyprataniu
nehnuteľnosti. Všetko uvedené vylučuje bezprostrednosť potreby úpravy v tomto čase, súd má skúmať
aktuálnu bezprostrednosť potreby, nie možné, budúce, hypotetické stavy. Podľa názoru žalovanej
nemôže súd (v podstate absolútne bezdôvodne, len na základe neúplných a nijako neosvedčených
tvrdení žalobcov) zakázať realizáciu zákonných opatrení, ktoré má zaručené kogentnou právnou

úpravou. Tiež právo na obydlie v zmysle nároku na byt nie je zaručené ani Ústavou, ani Dohovorom.
Záložca sa zaviazal, že v prípade, ak nebude zabezpečovaná pohľadávka uhradená riadne a včas,
strpí speňaženie zálohu v rámci výkonu záložného práva- dôsledkom uvedeného je nadobudnutie
vlastníckeho práva vydražiteľom, t. j. subjektom odlišným od záložcu, záložca - predchádzajúci vlastník
je povinný speňažený záloh odovzdať, a tak umožniť výkon vlastníckych oprávnení vlastníkovi novému -
a to vrátane oprávnenia vec užívať. Zo všetkých uvedených skutočností je úplne zrejmé, že odôvodnenie

napádaného rozhodnutia je v celom rozsahu arbitrárne a nespĺňa základné ústavnoprávne požiadavky
naň kladené. Konštatovať, že žalobcom hrozí ujma, len na základe ich tvrdení, bez toho, aby neplatnosť
namietaných zmlúv bola nejako posúdená, čo ani nemohla, keďže tieto neboli predložené, znamená
absolútnu svojvôľu a popretie najzákladnejších princípov právneho štátu. Súd nárok vôbec relevantne
neskúmal, ani ho skúmať nemohol, keďže zmluvy neboli predložené, a navyše, už len z neúplnej

formulácie návrhu rozhodnutia vo veci samej je zrejmé, že takýto návrh je procesne neprípustný a súd
ho zamieta okamžite, bez jeho meritórneho prieskumu. Celý proces výkonu záložného práva smeruje
k tomu, aby sa odstránil protiprávny stav spôsobený porušením povinnosti obligačného dlžníka uhradiť
zabezpečovanú pohľadávku. Vo vzťahu k miestnej príslušnosti a návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia uviedla, že sa nejedná o žiaden dôvod osobitnej miestnej príslušnosti (predmetom konania

o nariadenie neodkladného opatrenia nie je spor o existenciu vecného práva) a miestne príslušný
je všeobecný súd žalovanej. Predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia je splnenie
určitej povinnosti („zdržať sa výkonu záložného práva“), nejde tak o žiaden dôvod výlučnej miestnej
príslušnosti podľa § 20 písm. a) CSP - tá sa obmedzuje na spory o existenciu práva k nehnuteľnosti,
jeho trvanie a zánik, nevzťahuje sa na všetky spory, ktorých predmetom sú práva a povinnosti súvisiace

s nehnuteľnosťami. S ohľadom na uvedené miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie
veci je všeobecný súd žalovanej, ktorým je Okresný súd Bratislava III. Na základe uvedeného vzniesla
žalovaná - pri prvom úkone ktorý jej patrí - námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Levice,
a žiadala, aby bola vec (po zrušení/zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení/
zastavení konania) postúpená na konanie miestne príslušnému okresnému súdu, všeobecnému súdu

žalovanej, t. j. Okresnému súdu Bratislava III. S ohľadom na dôvody podaného odvolania navrhla, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh zamietol, prípadne podanie žalobcov
odmietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania.

3. K odvolaniu žalovanej sa žalobcovia písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní
veci dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku (I.), vo
výroku o uložení povinnosti podať návrh vo veci samej (III.) a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania

žalobcov v 3. a 4. rade voči žalovanej je potrebné v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmeniť a návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Taktiež dospel k záveru, že napadnutý výrok rozhodnutia
súdu prvej inštancie o náhrade trov konania žalovanej voči žalobcom v 1. a 2. rade je potrebné v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, je zrejmé, že neodkladné opatrenie
môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak
je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania atiež po jeho skončení. Pri oboch skupinách neodkladných opatrení bude potrebné skúmať, či je
nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a
pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu

postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení
nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné
pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie
bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery.

Pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto
úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. V sumáre teda, účelom
neodkladného opatrenia je dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu, a to
do času definitívnej právnej ochrany a predpokladom jeho nariadenia sú: 1/ osvedčenie nároku, ktorému
sa navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, 2/ osvedčenie naliehavosti potreby
bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.

j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3/ preukázanie vzťahu navrhovaného
neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť
splnené kumulatívne, pričom pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku
toho sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah
do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom

chránených záujmov.

8. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak sú splnené základné podmienky podľa § 325
ods. 1 CSP. Tieto základné podmienky sú alternatívne formulované ako potreba bezodkladne upraviť

pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená( kumulácia nie je vylúčená). Tomu zodpovedajú aj
osobitnénáležitostinávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Navrhovateľneodkladnéhoopatrenia
je predovšetkým povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti
predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia

domáha. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto
navrhovateľ opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto odsvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým
pre inštitút neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza
nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy.

10. V prejednávanej veci zo žalobcami podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (na
rozdiel od žalovanej) má odvolací súd za to, že žalobcovia podali podaním zo dňa 23. 04. 2021 len
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nie aj žalobu vo veci samej) vyplýva to, že právny vzťah
medzi stranami sporu mal byť založený Zmluvou o splátkovom úvere č. 5075119578 zo dňa 12. 12.

2015, na základe ktorej mala žalovaná požičať žalobcom sumu 55.000 eur. Rovnako je zrejmé, že
žalovaná pristúpila k výkonu záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX v katastrálnom
území H. nad F., okres S., ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v 3. a 4. rade, a to na
základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Žalobcovia dôvodili, že ich právne
postavenie je ohrozené hrubo nemorálnym postupom veriteľa (žalovanej) ako i dražobníka, nakoľko

zmluvný dokument uzatvorený medzi žalovanou a nimi obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a
konanie žalovanej je poznačené nekalými obchodnými praktikami. Tiež uviedli, že voči pripravovanej
dražbe nehnuteľností (dňa 21. 05. 2021), voči dražobným aktivitám žalovanej a dražobníka vyjadrili
písomný nesúhlas. Keďže mali za to, že konanie žalovanej a dražobníka je klamlivé, nekorektné, hrubo
odporujúce dobrým mravom, pričom realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby im reálne

hrozí neprimeraný zásah do ich ústavného práva na obydlie a práva na súkromný a rodinný život, žiadali,
aby súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v nimi požadovanom znení o uložení povinnosti
žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva na dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe,
predajom formou verejnej obchodnej súťaže, ako i prenajímaním nehnuteľností, k nehnuteľnostiamšpecifikovaným vyššie, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súčasne žiadali,
aby im súd prvej inštancie uložil povinnosť, aby do 60 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia podali žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere

č. 5075119578 zo dňa 12. 12. 2015 a Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa 12. 12. 2015.

11. Po prejednaní žalovanou podaného odvolania, z hľadiska prezentovaných odvolacích dôvodov
(v tomto smere nedá odvolaciemu súdu neuviesť skutočnosť, že relevantná odvolacia argumentácia
žalovanej nevyžadovala tak rozsiahlu prezentáciu, v rozsahu 75 strán, s opakujúcimi sa námietkami

proti napadnutému rozhodnutiu, čo v danom prípade nemožno považovať ani za účelné a hospodárne),
dospel odvolací súd k záveru, že toto odvolanie bolo podané dôvodne. Tak, ako už odvolací súd uviedol
vyššie, neodkladné opatrenie je možné vydať za splnenia zákonných náležitostí v zmysle ustanovenia §
325 ods. 1 CSP, ktorým naplnenie žalobcovia ako navrhovatelia neodkladného opatrenia musia osvedčiť
a podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčili.

12. Inštitút neodkladného opatrenia ako forma neodkladnej právnej úpravy slúži za účelom poskytnutia
právnej ochrany strany sporu, v prípade, že je potrebné urýchlene upraviť pomery strán v konaní takouto
formou rozhodnutia. Navrhovateľ neodkladného opatrenia pritom musí primárne osvedčiť, že sú tu
právne vzťahy medzi stranami a že tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú ochranu. Navrhovateľ
neodkladného opatrenia musí preukázať naliehavosť, potrebnosť takejto úpravy pomerov. To znamená,

že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe neurčitých tvrdení navrhovateľa, bez
osvedčeniaaspoňzákladných skutočností,ktorébyumožňovaliprijaťzáveropravdepodobnostinároku,
ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.

13. V prejednávanej veci, vychádzajúc z obsahu podaného návrhu a pripojených príloh, mal

odvolacísúdzato,žežalobcovianeodsvedčilidôvodnosťpodanéhonávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia, keď podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčili ani existenciu právneho vzťahu medzi
stranami sporu, keď len konštatovali, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere a zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, bez toho, že by tieto skutočnosti osvedčili, a následne aj
bez toho, že by bolo zrejmé, kto sú účastníci konkrétneho zmluvného vzťahu, či všetci žalobcovia, alebo

len niektorí z nich. Takéto neodsvedčenie existencie základného právneho vzťahu medzi stranami sporu,
keď len z pripojených listín osvedčujúcich začatie výkonu záložného práva bolo možné predpokladať, že
je tu právny vzťah medzi stranami sporu, avšak bez tohto, tak ako už odvolací súd uviedol vyššie, aby
bolo možné konkrétne ustáliť, kto je v danom vzťahu jeho zmluvným subjektom. Logicky potom, pokiaľ
súd prvej inštancie uložil povinnosť na podanie žaloby vo veci samej, stranu sporu, i keď nesprávne,

označil ako dlžníka z úverového vzťahu, a to namiesto toho, aby primárne ustálil, či žalobcovia osvedčili
základné predpoklady vrátane osvedčenia, že je tu právny vzťah medzi stranami sporu a aký, na
nariadenie neodkladného opatrenia. V uvedenom kontexte, keď žalobcovia podľa názoru odvolacieho
súdu neosvedčili jeden zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď súd
mohol len predpokladať, že tu právny vzťah je a jedná o vzťah spotrebiteľského charakteru, avšak

pre poskytnutie požadovanej právnej ochrany žalobcom tieto rozhodujúce skutočnosti z návrhu a
ani priložených listín nebolo možné ustáliť ani do tej miery, ktorá je pre rozhodovanie o nariadenie
neodkladného opatrenia postačujúca, odvolací súd mal za to, že pokiaľ súd prvej inštancie na základe
takto neosvedčených skutočností návrhu žalobcov čiastočne vyhovel, takéto rozhodnutie súdu nie je
vecne správne a je dôvodné ho, pod vplyvom odvolania žalovanej, zmeniť a návrh na nariadenie

neodkladnéhoopatreniazamietnuť.Žalobcamipodanýnávrh,takakonauvedenépoukazujeajžalovaná
v podanom odvolaní, obsahuje len vo všeobecnej rovine konštatovanie existencie neprijateľných
zmluvných podmienok a nekalej obchodnej praktiky žalovanej, bez toho, že by bolo možné čo i len
dedukovať, v akých konkrétnostiach uvedené žalobcovia vzhliadli. Potom žalovaná dôvodne poukázala
aj na to, že navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a

trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a súd nemôže nariadiť
neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej
javí ako nedôvodný. Pritom hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže
navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami
a kvalifikovaniu právnou argumentáciou. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane

súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia
než pravdepodobnosť jej zamietnutia.14. V aspekte vyššie konštatovaného však treba uviesť to, že dôvodnosť meritórneho nároku
žalobcovia neosvedčili ani relevantnými skutkovými tvrdeniami, keď tak ako už odvolací súd konštatoval,
napriek poukazu na neprijateľné zmluvné podmienky a nekalú obchodnú praktiku žalovanej absolútne

nie je zrejmé, aké neprijateľné zmluvné podmienky zo zmluvného vzťahu medzi stranami sporu boli
v neprospech žalobcov dojednané a ani neosvedčili uvedené listinnými dôkazmi. Potom je dôvodná i
odvolacia argumentácia žalovanej, že pokiaľ z doposiaľ zrejmých okolností možno ustáliť, že zmluvný
vzťah založený medzi stranami zmluvou o splátkovom úvere nie je vzťahom zo spotrebiteľského úveru
(v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.), keď možno predpokladať, že ide o úver zabezpečený záložným

právom k nehnuteľnostiam, potom žaloba o neplatnosť zmlúv (úverovej, záložnej)
nie je v zmysle ustanovenia § 137 písm. d/ CSP prípustným prostriedkom právnej ochrany žalobcov,
pretože určenie takejto právnej skutočnosti z osobitného predpisu v danej veci nevyplýva (takúto žalobu
je možné podať len v prípade, že ide o spor zo spotrebiteľského úveru), čo žalobcovia v danom prípade
neosvedčili. Za danej situácie je s vysokou pravdepodobnosťou možné predpokladať, že sa z hľadiska
právneho postavenia strán sporu a vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ jedná o spotrebiteľský spor v zmysle

ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (čo ani žalovaná nespochybňovala), kedy právny
rámec ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami poskytuje i ustanovenie § 3
ods. 3 a 5 zákona č. 250/207 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, zaručujúce spotrebiteľovi právo domáhať
sa ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré však v danom prípade, tak ako už
odvolací súd uviedol vyššie, žalobcovia vôbec nekonkretizovali, teda neuviedli, aké neprijateľné zmluvné

podmienky z konkrétneho zmluvného vzťahu, dojednané v ich neprospech, vyplývajú. Potom, pokiaľ
napriek neosvedčeným skutočnostiam, z ktorých doposiaľ nebolo možné absolútne ustáliť, či meritórna
žaloba by pre žalobcov predstavovala účinný prostriedok právnej ochrany, súd vzhliadol dôvodnosť
neodkladnej úpravy pomerov a súčasne nariadil žalobcom (označeným ako dlžníci z úverového vzťahu)
podať žalobu vo veci samej, takýto postup súdu prvej inštancie odvolací súd nepovažoval za správny,

pretože bez osvedčenia základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane
osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, neodkladné opatrenie nie
je opodstatnené nariadiť, keď sú to žalobcovia, ktorí majú striktnú zodpovednosť za vlastnú procesnú
aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. S ohľadom na takto odvolacím súdom prezentované nedostatky podaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, keď žalobcovia neosvedčili naplnenie zákonných predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom
výroku o nariadení neodkladného opatrenia, vo výroku o povinnosti podať žalobu vo veci samej, ako i v
súvisiacom výroku o trovách konania žalobcov v 3. a 4. voči žalovanej, v zmysle ustanovenia § 388 CSP

zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Keďže tieto podstatné okolnosti viedli
odvolací súd k prijatiu záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcov, k ďalšej rozsiahlej odvolacej
argumentácii žalovanej už odvolací súd nepovažoval za účelné a ani opodstatnené sa vyjadrovať.

16. K námietke miestnej nepríslušnosti súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že s touto námietkou

žalovanej sa nestotožňuje, majúc za to, že Okresný súd Levice je súdom príslušným na konanie v danej
veci, a to s ohľadom na ustanovenie § 19 písm. d/ CSP, majúc za to, že žalobcovia sú z hľadiska ich
postavenia spotrebitelia (čo ani žalovaná nespochybnila), a tak je na konanie príslušný i súd, v ktorého
obvode má adresu trvalého pobytu žalobca (žalobcovia) ako spotrebiteľ, čo je Okresný súd Levice.

17. Predmetom prejednania odvolacím súdom z hľadiska rozsahu vymedzeného odvolania žalovanej
bol i napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalovanej voči
žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k tomuto napadnutému výroku
rozhodnutia však žalovaná neprezentovala žiadne odvolacie dôvody, a s ohľadom na uvedené, ako i s
ohľadom na vecnú správnosť výroku rozhodnutia, odvolací súd napadnutý výrok rozhodnutia o trovách

konania žalovanej voči žalobcom v 1. a 2. rade podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. Keďže v danom prípade sa rozhodnutím odvolacieho súdu konanie v danej veci končí, odvolací
súd rozhodol i o trovách konania, v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1, 2 CSP tak, že v
konaní úspešnej žalovanej vo vzťahu k žalobcom v 3. a 4. rade priznal nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).