Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/82/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200196
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5020200196.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany
Jančárovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu:
EUNICA Megaboards, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 30/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 328 631, právne
zastúpeného:AdvokátskakanceláriaAŠTARY,s.r.o.,sosídlomMariánskenámestie29/6,01001Žilina,
IČO: 53 588 452, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,

974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo:
100311331/2020 zo dňa 30.01.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo:
100311331/2020 zo dňa 30.01.2020 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo správca

dane) rozhodnutím Číslo: 101858262/2019 zo dňa 02.08.2019 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa alebo rozhodnutie správcu dane) vyrubil daňovému subjektu (žalobcovi) rozdiel dane
v sume 3 720,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017. Daň vyrubená
daňovým priznaním doručeným dňa 24.08.2017 predstavuje 3 980,57 EUR, daň zistená správcom dane
vovyrubovacomkonaní 7700,57EURarozdieldanevsume3720,00EUR.Vydaniupreskúmavaného
rozhodnutiapredchádzalovykonaniedaňovejkontrolynadanizpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobia

júl 2017 a september 2017, výsledkom ktorej bolo vyhotovenie Protokolu č. 100901314/2019 zo dňa
16.04.2019, ktorý bol daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
Protokole zo dňa 16.04.2019 doručený dňa 06.05.2019.
Správca dane kontrolou predložených dokladov zo strany daňového subjektu zistil, že daňový subjekt si
v zdaňovacom období júl 2017 uplatnil najväčšie právo na odpočítanie dane od dodávateľa (zhotoviteľa)
PEMA Trade s.r.o., Konventná 625/7, 811 03 Bratislava, IČO: 46 150 102, (ďalej len PEMA Trade
s.r.o.), za kontrolu reklamných plôch v počte 31 ks na základe Zmluvy o dielo zo dňa 29.06.2017,

uzatvorenou medzi objednávateľom MEDIAS, s.r.o. (od 01.08.2017 žalobca označený obchodným
menom EUNICA Megaboards, s.r.o.), za kontrolu reklamných plôch v počte 31 ks na základe Zmluvy
o dielo zo dňa 29.06.2017. Predmetom zmluvy bola priebežná kontrola stavu reklamných plôch vo
vlastníctve objednávateľa spoločnosti MEDIAS, s.r.o. vrátane kontroly osvetlenia týchto reklamných
zariadení, zahŕňujúcu podávanie správ o stave reklamných zariadení a ich osvetlenia, o vzniknutých
vadách a o potrebe opráv. Reklamné zariadenia, ktorých sa plnenie zmluvy týka, sú označené v internom

informačnomsystémenázvamitak,akosúidentifikovanévrozhodnutísprávcudane.Cenazavykonanie
diela bola určená dohodou zmluvných strán na sumu 200,00 EUR bez DPH mesačne za každú jednu
reklamnú plochu. Zhotoviteľ bol povinný vykonávať dielo v období od 01.07.2017 do 31.12.2018. Bolavystavená faktúra č. 1208201701, interné č. 166/17 zo dňa 12.08.2017, základ dane 18 600,00 EUR,
DPH 20% v sume 3 720,00 EUR, spolu s DPH v sume 22 320,00 EUR.
Správca dane ako svedka vypočul bývalého konateľa spoločnosti PEMA Trade s.r.o. pána L. W.,

ktorý potvrdil, že uzatvoril predmetnú Zmluvu o dielo a vystavil aj označenú faktúru. Uviedol, že
práce vykonávalo viacero dodávateľských firiem, ktorých názvy uviesť nevedel, práce na zariadeniach
nevykonával, zadával to subdodávateľskej firme, vystupoval ako sprostredkovateľ. Podklady na určenie
miesta reklamných zariadení, kde treba vykonať práce, mu zadával pán W. W., občas jednal s pani W..
Pán W. ich potom zadával ďalej dodávateľským firmám, ich zamestnancom, ktorí vykonávali kontroly

na zariadeniach a priebežne mu odovzdávali výsledky jednotlivých kontrol. Podľa vyjadrenia pána W.
dodávatelia priebežne monitorovali stav reklamných zariadení a zabezpečovali funkčnú prevádzku.
Práce vykonávalo viacero dodávateľských firiem, účtovné doklady nemá k dispozícii, boli zadržané
KÚFS. Správca dane vyžiadal od splnomocnenej zástupkyne daňového subjektu prílohy k Zmluve o
dielo uzatvorenej so zhotoviteľom PEMA Trade s.r.o., evidenciu majetku - inventárne karty, hlavnú
knihu analytickej evidencie, prílohy k faktúre od DAKO Slovakia s.r.o, knihu záväzkov po partneroch.

Správca dane vyzval žalobcu, aby predložil dôkazy, ktoré preukazujú, že boli splnené podmienky
uplatnenia práva na odpočítanie dane z preverovaných faktúr od dodávateľa PEMA Trade, s.r.o. v
súlade s § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Dňa 10.01.2019
sa uskutočnilo ústne pojednávanie s R.. W. W., prokuristom, ktorý do zápisnice uviedol, že klienti
spoločnosti EUNICA Megaboards, s.r.o. sú hákliví na to, či sú reklamné plochy dostatočne osvetlené,

funkčne osvetlené, či nie sú reklamné plochy poškodené poveternostnými vplyvmi, prípadne či bannery
nie sú pretrhnuté. Spoločnosť PEMA Trade s.r.o. vykonávala kontrolu funkčnosti reklamných zariadení
a vizuálnej stránky reklamných bannerov, napr. strata sýtosti farieb, tým, že je to operatívna záležitosť,
tak žalobca nevyhotovoval žiadne preberacie protokoly. Ako dôkaz predložil poznámky zamestnanca a
e-mailovú komunikáciu, ktorá sa týka opráv osvetlenia reklamných zariadení.

Z informačného systému FS správca dane zistil, že u daňového subjektu PEMA Trade, s.r.o. prebieha
daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia roku 2017, ktorú vykonáva Daňový
úrad Bratislava. V záznamoch DPH správca dane zistil, že jediným dodávateľom pre spoločnosť PEMA
Trade, s.r.o. bola spoločnosť UNI BizGROUP, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ktorá je nekontaktná a so
správcom dane nekomunikuje.

Z informačného systému FS ďalej správca dane zistil, že u daňového subjektu UNI BizGROUP,
Bratislava boli vykonané úkony a boli vyhotovené písomnosti, ktoré by bolo možné využiť ako
dôkaz pri daňovej kontrole u žalobcu, konkrétne išlo o Úradný záznam č. 101647183/2018 zo dňa
22.08.2018 z miestneho zisťovania v spoločnosti UNI BizGROUP s.r.o. a oznámenie o zániku nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu č. 102337868/2018 z dôvodu, že daňový subjekt so správcom dane

nekomunikoval a neumožnil vykonať daňovú kontrolu.
Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ďalej vyplýva, že skutočnosť, že
kontrolovaný daňový subjekt vlastní doklady od dodávateľa ešte nedokazuje, že dodávky podľa
faktúr boli týmito daňovými subjektmi skutočne realizované resp. realizované v rozsahu, v akom
sú fakturované. Správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených

dokladov, preto vykonal rozsiahle dokazovanie, aby zistil čo najúplnejšie skutkový stav veci - uskutočnil
ústne pojednávanie, uskutočnil výsluch svedka, zaslal výzvy na predloženie dokladov a dôkazov. Z
úkonov,ktorébolivykonanévpriebehudaňovejkontrolyazískanýchdôkazovzpreverovaniadodávateľa
PEMA Trade, s.r.o. nebol získaný a predložený dôkaz, ktorý by preukázal reálnosť dodania služieb
práve touto spoločnosťou. Správca dane tak dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že

nebolo dostatočne preukázané, že služby deklarované faktúrami 1208201701 (interné číslo 166/17) zo
dňa 12.08.2017 a č. 3009201704 (interné číslo 211/17) boli uskutočnené a dodané dodávateľom PEMA
Trade s.r.o., ktorý je uvedený na faktúrach, nevznikla tak daňová povinnosť z dodania služieb, dodávateľ
iba prefakturoval služby od iných subdodávateľov, ktorí nepreukázali reálne dodanie týchto služieb.
Kontrolovanému daňovému subjektu EUNICA Megaboards, s.r.o. tak nevzniklo právo na odpočítanie

dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.
Daňovýsubjektdoručildňa28.05.2019vyjadreniekzisteniamuvedenýmvProtokoleč.100901314/2019
zo dňa 16.04.2019, pričom obsah vyjadrenia daňového subjektu zosumarizoval na stranách 13 až
25 Odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. K tvrdeniam daňového subjektu zaujal stanovisko, že
daňová kontrola bola začatá na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 100726081/2018 zo dňa

12.04.2018, ktoré bolo daňovému subjektu doručené dňa 16.04.2018. Daňová kontrola bola začatá v
zmysle ust. § 46 daňového poriadku dňom určeným v oznámení, t.j. dňa 16.05.2018. Dňa 18.04.2018
prevzal správca dane doklady daňového subjektu EUNICA Megaboards, s.r.o., ktoré boli zaistené
colníkmi Kriminálneho úradu finančnej správy, pobočka Stred Žilina v súlade s § 22 zákona č. 652/2004Z. z. v znení neskorších predpisov, o čom bola spísaná Zápisnica o vykonaní úkonu zo dňa 18.04.2018.
Daňová kontrola bola teda začatá dňom 16.05.2018 a ukončená doručením protokolu z daňovej kontroly
dňa 06.05.2019, lehota na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku

bola správcom dane dodržaná. Ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku priznáva právo
daňovému subjektu predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a
navrhovať dôkazy správcovi dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť. Daňový subjekt
počas daňovej kontroly toto právo nevyužil. Ďalej správca dane poukázal na skutočnosť, že v Protokole
č. 100901314/2019 zo dňa 06.04.2019 v súlade s ust. § 47 písm. h) daňového poriadku uviedol v časti

1.2. Preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov za zdaňovacie obdobia júl 2017, september
2017, v ktorých je uvedené dokazovanie správcu dane v priebehu daňovej kontroly. Daňovému
subjektu nebolo upreté jeho právo v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku vyjadrovať sa
v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v
protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, pretože správca dane dňa 10.04.2019 daňový subjekt
oboznámil s výsledkami daňovej kontroly, o čom bola spísaná zápisnica zo dňa 10.04.2019. Ďalej

správca dane poukázal na skutočnosť, že L. nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že
zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, nepredložil správcovi dane za spoločnosť PEMA Trade
s.r.o. žiadne účtovníctvo, doklady, zmluvy so subdodávateľmi a nevedel uviesť kto bol dodávateľom
služieb, z čoho správca dane vyvodil záver, že deklarovaný dodávateľ PEMA Trade, s.r.o. fakturované
služby priamo neposkytol, iba ich dodanie mal údajne sprostredkovať, pričom jediný dodávateľ od

ktorého si kontrolovaný daňový subjekt uplatňoval odpočítanie dane v záznamoch DPH za júl 2017 a
september2017bolaspoločnosťUNIBizGROUP,s.r.o.,ktorájenekontaktná.Jepravda,žekontrolovaný
daňový subjekt EUNICA Megaboards, s.r.o. formálne preukázal dodanie služieb predloženými faktúrami
a zmluvami, avšak dodanie fakturovaných služieb nebolo preukázané tak, že službu dodala práve
spoločnosť PEMA Trade s.r.o. Osoba, ktorá je uvedená na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá

reálne dodala službu odberateľovi. Ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví
náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť, niesť dôkazné
bremeno a toto neunesie. Dodanie služby, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou
podmienkou uplatnenia odpočtu. Samotné dodávateľské faktúry vystavené daňovým subjektom PEMA
Trades.r.o.nepostačujúaniesúdostačujúcimidôkazminapreukázanie,žekontrolovanýdaňovýsubjekt

EUNICA Megaboards, s.r.o. splnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle ust.
§ 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. Zošit porúch správca dane akceptoval, ale nepovažoval
ho za relevantný dôkaz, pretože nemá žiadnu vypovedaciu schopnosť. Z predloženej e-mailovej
komunikácie a rukou písaných poznámok vyplynulo, že žiadna komunikácia s niekým zo spoločnosti
PEMA Trade, s.r.o. (ako dodávateľom) prípadne jeho subdodávateľom nebola preukázaná. Daňový

subjekt nevie predloženým „zošitom porúch“ preukázať svoje tvrdenia o komunikácii a nahlasovaní
porúch na billboardoch práve dodávateľom PEMA Trade s.r.o. (R.. W.) resp. subdodávateľom. Správca
dane z informačného systému FS zistil, že ani jedna spoločnosť, t.j. PEMA Trade s.r.o. ani deklarovaný
subdodávateľ UNI BizGROUP, s.r.o. nemali zamestnancov. Osoby, ktoré sú uvedené v zošite porúch
a predloženej e-mailovej komunikácii nie sú zamestnanci ani konateľmi dodávateľskej spoločnosti ani

subdodávateľskej spoločnosti, ktoré mali v zmysle zmluvy vykonať podávanie správ o stave reklamných
plôch a ich osvetlenia, o vzniknutých vadách a o potrebe opráv, ktoré sú vo vlastníctve objednávateľa.
Správca dane daňovou kontrolou nespochybnil vlastníctvo reklamných plôch, a preto nepovažoval za
potrebné existenciu megaboardov a reklamných plôch preverovať fyzickou obhliadkou. Podľa správcu
dane výpoveďou svedka L. teda nebola hodnoverne preukázaná reálnosť dodania služieb spoločnosťou

PEMA Trade s.r.o. a pán W. nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že fakturované zdaniteľné
obchody boli reálne uskutočnené.
Správca dane k vyjadreniu daňového subjektu tiež uviedol, že nepredloženie účtovníctva spoločnosti
PEMA Trade, s.r.o. nie je rozhodujúcou skutočnosťou a takým dôkazom, na základe ktorého by správca
dane vyvodil záver, že dodanie služieb deklarovaných spoločnosťou PEMA Trade s.r.o. pre kontrolovaný

daňový subjekt nebolo preukázané. R. neprejavil záujem o predloženie ďalších dôkazov, zmieril sa so
skutočnosťou, že doklady mu boli zaistené KÚFS, čím sa zbavil zodpovednosti preukázať fakturované
služby. Ďalej uviedol, že nepreukázateľné materiálne a personálne zabezpečenie dodávateľa PEMA
Trade s.r.o. nie je dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane z dodania služieb deklarovaných
faktúrami spoločnosti PEMA Trade s.r.o. Rovnako úhrada faktúr nie je rozhodujúcou skutočnosťou

pre uplatnenie odpočítania dane, ale len podpornou informáciou pre celkové posúdenie nároku na
odpočítanie dane od spoločnosti PEMA Trade, s.r.o. Úhrady faktúr boli správcom dane preverené.
Správca dane počas vyrubovacieho konania zaradil ako dôkaz do spisu daňového subjektu informácie
získané z daňového spisu daňového subjektu PERSOnica, s.r.o., Žilina z daňovej kontroly DPH zazdaňovacie obdobia január-december 2016, o zaradení tohto dôkazu bol spísaný Úradný záznam zo
dňa 31.05.2019. Z dôvodu riadneho zistenia skutkového stavu správca dane požiadal miestne príslušný
Daňový úrad Bratislava o vykonanie miestneho zisťovania u daňového subjektu UNI BizGROUP

s.r.o., Bratislava, ktorá mala vystupovať v obchodných vzťahoch ako subdodávateľ pre odberateľa
PERSOnica, s.r.o. Spoločnosť UNI BizGROUP s.r.o. podala posledné daňové priznanie k dani z pridanej
hodnotyzazdaňovacieobdobieoktóber2018,spoločnosťjenekontaktná,jejkonateľkaW.Q.savmieste
bydliska nezdržiava, jej matka s ňou nie je v kontakte 10 rokov a nevedela poskytnúť príslušníkom PZ
ani telefonický kontakt, z ktorého dôvodu nebolo možné W. Q. predviesť. Podľa zistení ide o osobu bez

trvalého pobytu.

2. Záverom správca dane konštatoval, že daňový subjekt v rámci vyrubovacieho konanie nepredložil
dôkazy, ktoré by preukázali právo na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa PEMA Trade, s.r.o.
Nedošlo k vzniku daňovej povinnosti z titulu dodania služieb dodávateľom PEMA Trade s.r.o., nakoľko
konateľ spoločnosti R.. W. prehlásil, že služby týkajúce sa kontroly stavu reklamných zariadení iba

koordinoval, práce vykonávali jeho dodávatelia, ktorých nevedel identifikovať. Dňa 01.08.2019 boli
prerokované všetky pripomienky a dôkazy daňového subjektu predložené v priebehu výkonu daňovej
kontroly a vo vyrubovacom konaní. Daňový subjekt v ich priebehu nepredložil také dôkazy, ktoré
by spochybnili zistený skutkový stav a vo vyrubovacom konaní správca dane nezistil žiadne nové
skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zistený rozdiel dane daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie júl 2017.

3. Žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný rozhodnutím
Číslo 100311331/2020 zo dňa 30.01.2020 (ďalej ako rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté
rozhodnutie) rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že správca

dane oprávnene prijal záver, že spoločnosť PEMA Trade s.r.o., ktorá je na sporných faktúrach uvádzaná
akododávateľnedodalafakturovanéčinnostipreodvolávajúcehosa(žalobcu),pretožesámodvolávajúci
sa dostatočne hodnoverným a vypovedajúcim spôsobom nepreukázal, že služby mu dodal deklarovaný
dodávateľavzmysleust.§49zákonaoDPHmuvznikolnároknaodpočetdane.Keďžeudeklarovaného
dodávateľa PEMA Trade s.r.o. nebolo preukázané, že podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH došlo k vzniku

daňovej povinnosti, nezaniklo ani odvolávajúcemu sa právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Podľa žalovaného
si odvolávajúci sa dostatočne nepreveril svojho dodávateľa spoločnosť PEMA Trade s.r.o., neoveroval
si jeho predpoklady na dodanie požadovaných služieb, čím sa obral o možnosť disponovať potrebnými
dokladmi a informáciami nielen o dodávateľovi ale aj o prácach a osobách jeho dodávateľov, ktoré ich

podľa vyjadrenia L. W. pre spoločnosť PEMA Trade s.r.o. mali vykonať. Žalovaný v tej súvislosti v súlade
s ustálenou judikatúrou poukázal na ustanovenia zákona o DPH, ktoré zakotvujú základné všeobecné
podmienky na odpočítanie dane, a ktoré je potrebné splniť. V zmysle ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku
jedôkaznébremenonastranedaňovéhosubjektu.Vdaňovomkonaníjepovinnosťoudaňovéhosubjektu
preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Daňový subjekt

musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na faktúrach, pokiaľ si z
nich uplatňuje nárok na odpočítanie dane. Správca dane viedol dokazovanie v zmysle § 24 daňového
poriadku a využil aj získané dôkazy z iných konaní, pričom všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej
súvislosti a prihliadal na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné. Okrem iného uviedol, že z ust. §

46 ods. 1 daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že daňová kontrola sa v danom prípade začala
dňom uvedeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole dňa 16.05.2018 a nie dňom prevzatia
dokladov od príslušníkov Finančnej správy KÚFS dňa 18.04.2018. Tiež námietka, že správca dane
materiálne nedodržal lehotu na vykonanie daňovej kontroly podľa § 63 ods.10 daňového poriadku,
keďže správca dane mal doklady k dispozícii už dňa 18.04.2018, kedy mal spísať zápisnicu o začatí

daňovej kontroly podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku, je podľa žalovaného nedôvodná, pretože
citované ustanovenie sa nevzťahuje na tento prípad daňovej kontroly. Skutočnosť, že správca dane
prevzal doklady od Kriminálneho úradu finančnej správy v súlade s § 22 zákona č. 652/2004 Z. z.
ešte neznamená, že sú splnené podmienky pre začatie daňovej kontroly v zmysle ust. § 46 ods. 3
daňového poriadku. Kriminálny úrad finančnej správy, úsek colnej a daňovej kriminality, Pobočka Stred

Žilina nie je orgánom činným v trestnom konaní, a preto správca dane neaplikoval postup pri začatí
daňovej kontroly v zmysle ust. § 46 ods. 3 daňového poriadku. Odvolávajúci sa nemal námietky voči
postupu správcu dane pri začatí daňovej kontroly, v súvislosti s čím žalovaný poukázal aj na doručený
e-mail správcovi dane zo dňa 03.05.2018, v ktorom odvolávajúci sa oznámil, že súhlasí so začatímkonania bez prítomnosti zástupcov spoločností. Všetky písomnosti týkajúce sa spoločnosti EUNICA
Megaboards, s.r.o. boli zasielané len na adresu X. W. I. XX/X, XXX XX E. a to až do termínu, kedy jej bolo
zrušené plnomocenstvo (do 12.04.2019), o čom svedčí doručenka k listu č. 101885488/2018 zo dňa

24.09.2018 - upovedomenie o vypočutí svedka. Rovnako to bolo aj s upovedomením zo dňa 30.08.2019
o vypočutí svedka L. W., doručené splnomocnenému zástucovi - X. dňa 04.09.2018. Tiež námietku
odvolávajúcehosa,žesprávcadanevrámcidaňovejkontrolyakoajvyrubovaciehokonaniabezďalšieho
použilinformácieaskutočnostizistenézinýchdaňovýchkontroladaňovýchkonaní,jepodľažalovaného
nedôvodná. V tej súvislosti poukázal na ust. § 24 ods. 4 daňového poriadku a uviedol, že takýmto

spôsobom získal správca dane aj informácie o daňovom subjekte PERSOnica, s.r.o., Žilina z daňovej
kontroly DPH za zdaňovacie obdobia január - december 2016, dožiadanie č. 100079465/2019 zo dňa
08.01.2019 týkajúce sa daňového subjektu UNI BizGROUP s.r.o., Bratislava, odpoveď na dožiadanie č.
100791955/2019 zo dňa 04.04.2019 z DÚ Bratislava, žiadosť o predvedenie č. 100632796/2019 zo dňa
14.03.2019 osobe W. Q., odpoveď na žiadosť o predvedenie W. Q. zo dňa 02.04.2019 a iné. Uvedené
dôkazy správca dane následne zaradil do spisu daňového subjektu, o čom vyhotovil Úradné záznamy

zo dňa 31.05.2019, 30.05.2019 a 27.03.2019. Podľa žalovaného správca dane na základe vykonaných
úkonov a dokazovania oprávnene dospel k záveru, že nebolo vierohodne preukázané dodanie služby
uvedenej na fakúre 1208201701 (interné číslo 166/17) zo dňa 12.08.2017 a ani skutočnosť, že
práce boli realizované práve dodávateľom uvedeným na faktúre, t.j. spoločnosťou PEMA Trade s.r.o.
Tým, že pán W. verbálne potvrdil dodanie služieb odvolávajúcemu sa neboli však splnené ďalšie

podmienky k odpočtu dane. Menovaný svoje tvrdenia nepreukázal žiadnymi dokladmi, naopak priznal
len koordinovanie prác, pričom svojich dodávateľov nevedel uviesť ani identifikovať. Rovnako na ústnom
pojednávaníkonanomdňa16.10.2018neprejavilväčšiusúčinnosťaneposkytolžiadneďalšieinformácie
o fakturovaných službách, ktoré mal ako sprostredkovateľ preberať od spoločnosti UNI BizGROUP s.r.o.
pre odvolávajúceho sa. Žalovaný pritom poukázal na odporujúce sa vyjadrenia pána W. v zápisnici

zo dňa 16.10.2018, že tento sa na základe Zmluvy o dielo s objednávateľom MEDIAS, s.r.o. zaviazal
vykonať priebežnú kontrolu stavu reklamných plôch vrátane kontroly osvetlenia týchto plôch, zahrňujúcu
podávanie správ o stave reklamných plôch a ich osvetlenia, o vzniknutých vadách a o potrebe opráv,
pričom ale následne uviedol, že podklady na určenie miesta reklamných zariadení, kde treba vykonať
práce, mu zadával pán W. W., občas pani W.. Vzhľadom k tomu, že v kontrolovaných obdobiach mala

podľa zistení z databáz Finančnej správy a dokladov získaných od KÚFS spoločnosť PEMA Trade s.r.o.
iba jedného dodávateľa spoločnosť UNI BizGROUP, s.r.o. ktorej konateľkou je osoba bez domova a z
vykonanej daňovej kontroly v spoločnosti PEMA Trade s.r.. za kontrolované zdaňovacie obdobie správca
dane oprávnene prijal záver, že deklarované obchody neboli hodnoverne preukázané. Spoločnosti
PEMA Trade s.r.o. nebol uznaný odpočet dane z vykazovaných prijatých plnení od UNI BizGROUP, s.r.o.

azdaniteľnéplneniafakturovanénavýstupespoločnosťouPEMATrades.r.o.vočiEUNICAMegaboards,
s.r.o. boli miestne príslušným správcom dane posúdené ako nereálne plnenia, ktoré boli vykázané len
fakturačne, z ktorých spoločnosti vznikla daňová povinnosť zaplatiť daň v zmysle § 69 ods. 5 zákona o
DPH a nie podľa § 19 zákona o DPH. Pokiaľ bola stanovená dohodnutá cena na základe uzatvorenej
Zmluvy o dielo zo dňa 29.06.2017 uhradená, podľa názoru žalovaného je to nepostačujúce vzhľadom

na získané dôkazy správcom dane pri preverovaní obchodov. Ani formálne potvrdenie dodania služieb
pánom L. konateľom spoločnosti PEMA Trade s.r.o. je na základe získaných dôkazov nevierohodné a
nepostačujúce. L. W. sa k svojim deklarovaným dodávateľom a údajom z účtovníctva nevedel vyjadriť aj
napriek tomu, že sám potvrdil osobné preberanie prác od dodávateľov (Zápisnica o ústnom pojednávaní
zo dňa 16.10.2019), a rovnako nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by prevzatie služieb a

následné dodania odvolávajúcemu sa potvrdil (Protokol č. 102899308/2019 zo dňa 16.12.2019 z PEMA
Trade s.r.o.). Správca dane obsiahlym preverovaním nielen dokladov predložených odvolávajúcim sa
ale aj vlastným preverovaním u ďalších daňových subjektoch získal jednoznačné dôkazy, že obchody
deklarované odvolávajúcim sa tento dostatočne nepreukázal, čo potvrdili aj zistenia u jeho dodávateľa
spoločnosti PEMA Trade s.r.o. Konateľ spoločnosti PEMA Trade s.r.o. L. W. ako štatutárny orgán mal

mať vedomosť o vykonaných prácach v súlade s uzatvorenou zmluvou, pretože bol zodpovedný za
poskytnutie služieb uvedených v zmluve, ich kvalitu, rozsah a podobne, pričom odvolávajúci sa mal
vykonať aké opatrenia a požadovať od dodávateľa také doklady, ktorými by vedel prevzatie služieb
hodnoverne preukázať. Správca dane na odvolávajúceho sa nepreniesol žiadnu zodpovednosť za
daňové subjekty dodávateľa UNI BizGROUP s.r.o., ale vykonaným dokazovaním a získanými dôkazmi

dostatočne spochybnil deklarované obchody, ktoré odvolávajúci sa nijak nezvrátil a ani nenavrhol
správcovi dane vykonať žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenia. Samotné uzatvorenie
Zmluvy o dielo zo dňa 29.06.2017 sa realizáciou predmetu zmluvy od 01.07.2017 do 31.12.2018 mohlo
podľa žalovaného odvolávajúcemu sa napovedať, že zhotoviteľ PEMA Trade s.r.o. sám nebude schopnýslužby podľa predmetu Zmluvy o dielo realizovať ale môže ich zabezpečiť inými dodávateľmi. Aj keď
vykonávanie prác inými dodávateľmi sám L. W. za spoločnosť PEMA Trade s.r.o. verbálne potvrdil, mal
odvolávajúci sa prejaviť dostatočnú mieru obozretnosti a vyžadovať o realizácii služieb od neho také

dôkazy, ktoré hodnoverne preukážu ich vykonanie, a zároveň oprávnenosť sprostredkovateľa PEMA
Trade s.r.o. vyhotoviť faktúry s priznaním daňovej povinnosti podľa § 19 zákona o DPH a nie ako bolo
zistené pri daňovej kontrole v spoločnosti PEMA Trade s.r.o. len uvedením dane na faktúre podľa § 69
ods. 5 zákona o DPH. Argumentácia odvolávajúceho sa, že v kontrolovanom období spoločnosť UNI
BizGROUP s.r.o. vykonávala podnikateľskú činnosť a mohla ju vykonávať aj konateľka spoločnosti W.

Q., odvolávajúci sa správcovi dane nijak nepreukázal ani nenavrhol vykonať žiadne ďalšie úkony, ktoré
by jeho tvrdenia preukázali. Aj predložené poznámky „zošit porúch“ R. W. k priebehu priebežných kontrol
stavu reklamných zariadení spoločnosti MEDIAS (EUNICA Megaboards, s.r.o.) oprávnene nepovažoval
správca dane za dôkazný prostriedok preukazujúci, že dochádzalo k priebežným kontrolám stavu
reklamných plôch vo vlastníctve spoločnosti EUNICA Megaboards, s.r.o. vrátane kontroly osvetlenia
týchto plôch, zahrňujúcu podávanie správ o stave reklamných plôch a ich osvetlenia, o vzniknutých

vadách a potrebe opráv. Z predloženého zošita porúch nebolo možné určiť osobu, ktorá tieto poruchy
nahlasovala, ktorých konkrétnych billboardov sa týkali a ani akého obdobia, a za ktoré obdobie sa
vyhotovili. Rovnako nebolo preukázané, že predložená neúplná e-mailová komunikácia priamo súvisela
so službami, ktoré mali byť dodané spoločnosťou PEMA Trade, s.r.o. Pokiaľ odvolávajúci sa v odvolaní
cituje viaceré právne závery formulované v rozhodovacej činnosti súdneho dvora EÚ, podľa žalovaného

neuvádza, k čomu uvedené rozsudky sú aplikovateľné na zistenia správcu dane k ukončenej daňovej
kontrole alebo v čom je rozpor postupu správcu dane s právnym záverom. L. ani R. svoje tvrdenia
nedoložili žiadnym hodnoverným dôkazom a ani návrhmi na ďalšie dokazovanie. Žalovaný poukázal tiež
na to, že v daňovom konaní platí zásada prejednávacia a nie vyšetrovacia, preto je na daňovom subjekte
predložiť správcovi dane také dôkazy, ktorými hodnoverne preukáže svoje tvrdenia. V prípade, že si

daňový subjekt uplatňuje právo na odpočet DPH, musí od počiatku dbať na to, aby toto právo obhájil i v
prípade jeho spochybnenia správcom dane a následnom spore. Preto by si mal daňový subjekt z dôvodu
objektívnej i požadovanej obozretnosti takýto obchod patrične zdokumentovať a zabezpečiť dostatok
hodnoverných dôkazov na jeho preukázanie správcovi dane. Zároveň s poukazom na ust. § 24 ods. 1
daňového poriadku žalovaný konštatoval, že dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorého

povinnosťou je preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva.

4. Podaním zo dňa 25.05.2020 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu. Rozhodnutie žalovaného
považuje za nepreskúmateľné pre nedostatočné a pre žalobcu tiež v značnej miere prekvapivé
odôvodnenie. Žalovaný sa podľa žalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia s niektorými podstatnými

odvolacími námietkami vôbec nevysporiadal, resp. reagoval na ne iba čisto formalisticky. Žalobca
považuje za zásadný nedostatok napadnutého rozhodnutia, že oproti prvostupňovému rozhodnutiu
došlo k rozhodnutiu žalovaného k bližšie neobjasnenému a pre žalobcu nepredvídateľnému posunu v
rámci hodnotenia vedúceho k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Kým správca
dane nespochybnil, že služby, za ktoré bola žalobcovi vystavená sporná faktúra, boli žalobcovi reálne

dodané, avšak podľa neho žalobca nepreukázal ich dodanie práve dodávateľom uvedeným na faktúre,
naproti tomu žalovaný spochybnil už samotnú reálnosť dodania služieb žalobcovi, bez ohľadu na to,
kým mu boli dodané, inými slovami, podľa žalovaného nebolo preukázané samo dodanie služieb. Podľa
žalobcu je neprípustné a rozporné so základnými zásadami správy daní, najmä zásadou postupu v
úzkej súčinnosti s daňovým subjektom (§ 3 ods. 2 daňového poriadku), aby žalovaný ako odvolací

orgán v rozhodnutí o odvolaní daňového subjektu rozširoval dôvody nepriznania práva na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty nad rámec prvostupňového rozhodnutia bez toho, aby žalobcovi umožnil
vyjadriť sa k možnému odlišnému posúdeniu pred vydaním rozhodnutia o odvolaní. Žalovaný taktiež
dostatočne neodôvodnil, prečo vlastne - na základe akých skutočností, dôkazov a právnych úvah -
spochybnil na rozdiel od správcu dane už dodanie služieb uvedených na faktúre ako takých, a nie iba

ich dodanie práve spoločnosťou PEMA Trade s.r.o. Ďalej žalovaný namieta, že v rozhodnutí žalovaného
absentuje dostatočné vysporiadanie sa s podstatnými odvolacími námietkami, v ktorej časti žalobca
poukázal na judikatúru vymenovanú spisovými značkami a dňom vydania rozhodnutí NSSR podľa
časti II.B správnej žaloby. Rovnako v tejto časti poukázal na úpravu podľa § 63 ods. 5 daňového
poriadku a zdôraznil, že v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu má byť uvedené, ktoré skutočnosti

boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy
ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. V tejto
časti žalobca ďalej argumentoval poukazom na závery vyplývajúce v zmysle žalobcom vymedzených
tvrdením, z rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 290/215 zo 07. októbra 2015 a Ústavnéhosúdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 403/03 zo dňa 17.08.2003. Žalobca zdôraznil už v podanom
odvolaní poukazoval i na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie týkajúcu sa problematiky dane z
pridanej hodnoty spolu s citáciou konkrétnych záverov rozsudkov identifikovaných spisovou značkou a

dňom vydania v odôvodnení správnej žaloby, z ktorých vyvodil, že ak je preukázaná reálnosť dodania
fakturovaného plnenia a existujú pochybnosti iba o tom, či ho skutočne vykonal dodávateľ uvedený na
faktúre alebo jeho subdodávateľ (čo bol záver, ktorý zaujal správca dane v prvostupňovom rozhodnutí -
poznámka žalobcu), takáto okolnosť nie je dôvodom na nepriznanie práva na odpočet dane z pridanej
hodnoty s jedinou výnimkou, a to ak správca dane preukáže, že:

a) došlo k podvodnému konaniu na dani z pridanej hodnoty, a súčasne
b) vzhľadom na objektívne preukázané okolnosti daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené
plnenie bolo súčasťou tohto podvodu;
obe uvedené podmienky musia byť pritom splnené kumulatívne a dôkazné bremeno ich preukázania
zaťažuje správcu dane nie daňový subjekt. Žalovaný k opísaným odvolacím námietkam žalobcu,
opierajúcim sa o rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, neuviedol v napadnutom rozhodnutí

nič konkrétne, dokonca výslovne konštatoval, že nezaujímal žiadne stanovisko, a to preto, že vraj
odvolávajúci sa konkrétne neuvádza, v čom uvedené rozsudky sú aplikovateľné na zistenia správcu
dane k ukončenej daňovej kontrole alebo v čom je rozpor postupu správcu dane s právnym záverom,
pričom takéto tvrdenia žalovaného sú podľa žalobcu vyslovene nepravdivé a zavádzajúce. Žalobca
v odvolaní uviedol, v čom sú podľa neho ním citované rozsudky Súdneho dvora Európskej únie

aplikovateľné na prejednávanú vec, teda na situáciu, keď správca dane odmieta priznať právo na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty, z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal, že fakturované plnenie
dodal práve ten subjekt, ktorý je uvedený na faktúre ako dodávateľ. Ak žalovaný zastával opačný náhľad,
teda že predmetné rozhodnutia použiteľné nie sú, bolo povinnosťou žalovaného riadne a zrozumiteľne
v odôvodnení vysvetliť, prečo tieto judikáty za relevantné pre danú vec nepovažuje. Ak si žalovaný v

tomto smere vystačil s mlčaním, jeho rozhodnutiu jednoznačne absentuje preskúmateľné odôvodnenie.
Ďalej žalobca namieta, že žalovaný vykonal počas odvolacieho konania viaceré dôkazy, ktoré neboli
vykonané počas daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania pred správcom dane, pričom žalovaný
nijako neumožnil žalobcovi vyjadriť sa pred vydaním napadnutého rozhodnutia k výsledkom takto
žalovanými v rámci odvolacieho konania vykonaného dokazovania, čo je v rozpore prinajmenej

s výslovným znením § 74 ods. 3 daňového poriadku. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného
sa nedá zistiť, akými procesnými postupmi si žalovaný v odvolacom konaní zadovážil „zistenia
miestne príslušného správcu dane pri daňovej kontrole v spoločnosti PEMA Trade s.r.o.“, čo je
však najpodstatnejšie, s takýmito zisteniami nebol žalobca zo strany žalovaného absolútne žiadnym
spôsobom oboznámený. Žalovaný zadovažoval svoje skutkové zistenia z rôznych dokumentov

vyhotovených v rámci daňovej kontroly v spoločnosti PEMA Trade s.r.o., pričom ide o dokumenty,
vyhotovené až po podaní odvolania žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane. O
takýchto dôkazoch preto nemohol mať vedomosť nielen žalobca, ale ani správca dane, a ak nimi
chcel odvolací orgán doplniť dokazovanie, bol povinný umožniť žalobcovi oboznámiť sa s takýmito
dôkazmi a so skutkovými zisteniami na ich základe získanými ešte pred vydaním napadnutého

rozhodnutia, čo sa nestalo a žalobca o takýchto nových skutkových zisteniach žalovaného a dôkazoch,
na základe ktorých boli zadovážené, sa dozvedel až z obsahu napadnutého rozhodnutia po jeho
doručení. Bez oboznámenia žalobcu s vytvorením priestoru žalobcovi na vyjadrenie, žalovaný nebol
žiadnym spôsobom oprávnený použiť v napadnutom rozhodnutí také zistenia, ktoré neboli výsledkom
dokazovania vykonaného už správcom dane. Žalobca poukázal na skutočnosť, že daňový subjekt mal

počas daňovej kontroly výslovne zákonne garantované právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a k
spôsobu ich zistenia (§ 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku), ktorému zodpovedá povinnosť správcu
dane oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
s výzvou, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé

údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal (§ 46 ods. 5 daňového poriadku). Keďže
vo všetkých skorších štádiách daňového konania daňový poriadok výslovne predpokladá obligatórne
oboznamovanie daňového subjektu správcom dane so zistenými skutočnosťami a so vzniknutými
pochybnosťami, bolo by protizmyselné, aby až na samom inštitucionálnom vrchole finančnej správy, u
žalovaného, bolo možné zisťovať nové skutočnosti bez toho, aby bol o tom daňový subjekt oboznámený

a aby mu bolo umožnené sa k takýmto zisteniam vyjadriť, čím by sa vlastne v praxi mohlo ťažisko
dokazovania pohodlne presunúť z daňových úradov na žalovaného, ktorý by si svoje „zistenia“ zadovážil
výlučne in camra caritatis, bez akejkoľvek súčinnosti s daňovým subjektom. Podľa žalobcu namietanýmpostupom žalovaného preto došlo k znemožneniu realizácie procesných práv žalobcu a k naplneniu
vady podľa § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku.
Žalobca takisto vznáša námietku voči procesnému postupu správcu dane, ktorý žalovaný napadnutým

rozhodnutím aproboval, kedy správca dane v daňovej kontrole aj vo vyrubovacom konaní bez ďalšieho
použil informácie a skutočnosti zistené z iných daňových kontrol namiesto toho, aby vo veci vykonal
riadne dokazovanie a umožnil pri ňom realizovať žalobcovi ako daňovému subjektu jeho procesné
práva priznané daňovým poriadkom. Žalobca i v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal
a i v správnej žalobe opakuje, že správca dane počas vyrubovacieho konania zaradil ako dôkaz do

spisu daňového subjektu „informácie získané z daňového spisu daňového subjektu PERSOnica, s.r.o.,
Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina“, o čom spísal Úradný záznam č. 101339942/2019 zo dňa
31.05.2019. Správca dane nijako nevysvetlil, prečo sám nevykonal predmetné úkony, t.j. nežiadal o
súčinnosť Daňový úrad Bratislava, resp. príslušný orgán policajného zboru, priamo v tomto konaní, ale
„vypomáhal“ si informáciami z iného daňového konania iného daňového subjektu, v ktorom sa zhodou
okolností mohol vyskytovať aj identický dodávateľ ako v prípade spoločnosti žalobcu. Podobne ešte v

štádiu daňovej kontroly mohol a mal správca dane sám vykonať miestne zisťovanie v spoločnosti UNI
BizGROUP s.r.o., a nie vyžiadavať si doklady o miestnom zisťovaní v spoločnosti UNI BizGROUP s.r.o.
od iného daňového úradu. Prenos značnej časti dokazovania správcom dane najmä daňové úrady bez
možnosti aktívnej účasti daňového subjektu znemožňuje daňovému subjektu realizáciu procesných práv
priznaných mu daňovým poriadkom, ktoré by daňový subjekt mohol uplatniť, keby bolo dokazovanie

vykonané riadne v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania u daňového
subjektu. Žalobcovi bolo upreté právo na osobnú prítomnosť pri miestnom zisťovaní vykonanom
Daňovým úradom Bratislava v sídle spoločnosti UNI BizGROUP s.r.o., ktoré sa konalo v bližšie
nekonkretizovaný deň. Správca dane ani žalovaný v prvom rade nijako nevysvetlil, prečo sám správca
dane nevykonal miestne zisťovanie v sídle spoločnosti UNI BizGROUP s.r.o. priamo v tomto daňovom

konaní s umožneným účasti žalobcu, ale len si „vypomáhal“ informáciami s miestneho zisťovania
uskutočneného dožiadaním v inom daňovom konaní resp. daňovej kontrole iného daňového subjektu
(spoločnosti PERSOnica s.r.o.). Žalobca v tejto súvislosti tiež namieta, že nebol nijako upovedomený
o miestnom zisťovaní vykonanom v spoločnosti UNI BizGROUP s.r.o. a nebolo mu umožnené sa tohto
miestneho zisťovania zúčastniť. Ďalej namieta, že správca dane uprel daňovému subjektu aj právo

podľa § 45 ods. 1 písm. d) daňového poriadku, podľa ktorého má kontrolovaný daňový subjekt právo
nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s
daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu. Z citovanej úpravy § 45 ods. 1
písm. d) daňového poriadku vyplýva, že skutočnosti získané z miestneho zisťovania u iného daňového
subjektu sú procesne použiteľné v daňovej kontrole a v daňovom konaní kontrolovaného daňového

subjektu iba za podmienky, ak sa také miestne zisťovanie vykonalo „v súvislosti s daňovou kontrolou
vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu“, o aký prípad v danej veci nejde. V súvislosti s
úpravou § 37 ods. 4 daňového poriadku žalobca v tejto časti zdôrazňuje, že je povinnosťou správcu dane
o miestnom zisťovaní spísať zápisnicu, čo v danom prípade nebolo splnené. Takým istým nezákonným
spôsobom postupoval aj žalovaný v rámci odvolacieho konania, ktorý si zjavne tiež „z informačného

systému Finančnej správy SR“ zadovážil napr. Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102054219/2019
zo 16. októbra 2019 (zrejme o výsluchu R.. L. W., čo ale žalobca nevie s určitosťou), alebo Protokol
č. 102899308/2019 zo 16. decembra 2019, čo sú všetko dokumenty vyhotovené v daňovej kontrole
spoločnosti PEMA Trade s.r.o. Ak žalovaný chcel vo vzťahu k výpovedi R. doplniť zistenia správcu
dane, bolo povinnosťou žalovaného, aby sám vykonal výsluch svedka R.. W., s umožnením žalobcovi,

aby bol prítomný pri takom výsluchu a mohol svedkovi klásť otázky podľa § 45 ods. 1 písm. e) a § 25
ods. 4 daňového poriadku. Žalobca namieta, že nemá vedomosť o tom, čo to je „informačný systém
Finančnej správy SR“ a do žiadneho takého „informačného systému“ žalobca nemá prístup a nemá
vedomosť o tom, aké informácie sú súčasťou „informačného systému Finančnej správy SR“. V tejto časti
žalobca poukázal na úpravu podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku a ustanovenie o procesných právach

kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku. V tejto časti žalobca zdôraznil
právny záver vyslovený v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2015 zo dňa 16.12.2015, v
zmyslezáverovktoréhorozhodnutiapodľatvrdenížalobcumožnoprihliadaťlennaskutočnostispôsobilé
ovplyvniť rozhodnutie vo veci, získané zákonne konformným spôsobom.
Žalobca ďalej namieta, že správca dane materiálne nedodržal lehotu podľa § 63 ods.10 daňového

poriadku na vykonanie kontroly, pretože daňová kontrola v skutočnosti začala dňa 18.04.2018
odovzdaním účtovníctva žalobcu zaisteného Kriminálnym úradom finančnej správy. Podľa žalobcu
daňová kontrola bola zaťažená nezákonnosťou od jej začiatku až po jej ukončenie. Žalobcovi bolo
06. februára zaistené Kriminálnym úradom Finančnej správy celé účtovníctvo (účtovné doklady) zazdaňovacie obdobia 2014 až 2017, a to s poukazom na § 22 ods. 1 zákona 652/2004 Z. z. v znení
účinnom do 30. júna 2019, o zaistení účtovných dokladov bolo žalobcovi vydané Potvrdenie o zaistení
veci, tovaru alebo písomností č. 79764/2018 zo 06. februára 2020. Samotné zadržiavania účtovných

dokladov žalobcu Kriminálnym úradom finančnej správy bolo nezákonné, pretože presiahlo zákonný
limit 60 dní odo dňa ich zaistenia podľa § 22 ods. 1 zákona č. 652/2004 Z. z., z čoho vyplýva, že už
odovzdanie účtovných dokladov žalobcu Kriminálnym úradom finančnej správy Daňovému úradu Žilina,
pobočka Liptovský Mikuláš dňa 18.04.2018 je zaťažené nezákonnosťou.
Žalobca tvrdí, že pokiaľ správca dane disponuje účtovnými dokladmi, nakoľko mu ich KÚFS odovzdal,

daňová kontrola musí byť začatá dňom odovzdania týchto dokladov, pretože už tu dochádza k
obmedzeniu daňového subjektu, ktorý nemôže disponovať svojim účtovníctvom. V tejto časti žalobca
poukázal na úpravu podľa § 46 ods. 1, ods. 3 daňového poriadku a uviedol, že začatie daňovej
kontroly je možné uskutočniť podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku, ale ako moment začatia daňovej
kontroly je potrebné uviesť v oznámení o začatí daňovej kontroly moment prevzatia dokladov správcom
dane. Správca dane v zápisnici o začatí daňovej kontroly neuviedol dôvody začatia daňovej kontroly

a neuviedol ich ani v protokole, ani v žiadnom inom dokumente. V tejto časti žalobca poukázal na
závery podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS III. 24/2010zo dňa 29.06.2010, podľa záverov
ktorého v zmysle tvrdení žalobcu, ak trvanie daňovej kontroly presiahlo maximálnu zákonom stanovenú
dĺžku, daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej nemá povahu zákonne
získaného dôkazného prostriedku. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neobjasnil na základe akého

zákonného ustanovenia bol správca dane oprávnený v období od 18.04.2018 do 15.05.2018 zadržiavať
účtovné doklady žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobie.
Žalobca tiež namietal, že preskúmavané rozhodnutie orgánov finančnej správy sú založené na závere
o neunesení dôkazného bremena žalobcom o tom, že fakturované služby vykonal práve dodávateľ
uvedený na faktúre, avšak žalovaný neuviedol, aký konkrétny dôkaz mu od žalobcu absentoval,

resp. akým konkrétnym dôkazom by žalobca takéto dôkazné bremeno uniesol, keď žalovanému
nepostačovalo predloženie zmluvy o dielo z 29.06.2017 uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou
PEMA Trade s.r.o., potvrdenie uskutočnenia fakturovaného plnenia oboma zmluvnými stranami (R. i
R.) a dokonca ani predloženie zošitu porúch, v ktorých žalobca poznamenával poruchy na reklamných
zariadeniach v závislosti od podávania správ jeho dodávateľom. Žalobca sa tak dostáva do absurdnej

tautologickej situácie, keď má znášať dôkazné bremeno, avšak nech predloží akýkoľvek dôkaz,
žiaden nebude žalovaným vyhodnotený ako „dostatočne hodnoverný“ a „nevzbudzujúci akékoľvek
pochybnosti“, pričom potenciálny dôkaz, ktorý by nevzbudzoval akékoľvek pochybnosti, zostane pre
žalobcu navždy neznámy. Dôkazné bremeno daňového subjektu je tak žalovaným vlastne posunuté do
takej nedosiahnuteľnej úrovne, v ktorej ho daňový subjekt z pohľadu žalovaného nikdy nebude schopný

uniesť. V tejto časti žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/2018. Žalobca
v čase realizácie obchodný transakcií konal v dobrej viere a nemal žiadne pochybnosti o dodávateľoch
svojho dodávateľa (t.j. o subdodávkach), pričom ani nebol žiaden legitímny dôvod, pre ktorý by sa v
tomto čase mal o subdodávateľov svojho dodávateľa zaujímať. O existencii spoločnosti UNI BizGROUP
s.r.o. sa daňový subjekt dozvedel až počas výkonu daňovej kontroly. Prípadné nedostatky spoločnosti

UNI BizGROUP s.r.o. resp. pochybnosti správcu dane o činnosti tejto spoločnosti nemožno kvalifikovať
ako nesplnenie dôkaznej povinnosti daňového subjektu. V tejto časti žalobca vymenoval spisovou
značkou a dňom vydania viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR tak, ako sú identifikované na strane
25 písomného vyhotovenia žaloby. Žalobca okrem iného poukázal aj na skutočnosť, že spoločnosť
UNI BizGROUP s.r.o. podala posledné priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

október 2018, takže táto spoločnosť bola aktívna a podávala daňové priznania ešte vyše jeden rok po
posudzovanom zdaňovacom období júl 2017. Na všetky okolnosti s tým súvisiace žalobca výslovne
poukázal a namietal ich i vo svojom odvolaní, žalovaný k nim však v napadnutom rozhodnutí nezaujal
žiadne stanovisko. Žalobca so zákona teda nenesie dôkazné bremeno vo vzťahu ku skutočnostiam
týkajúcim sa spoločnosti UNI BizGROUP s.r.o., s ktorou žalobca nebol v žiadnom právnom vzťahu.

To, že pani W., konateľka spoločnosti UNI BizGROUP s.r.o., má od 01.07.2013 evidovaný trvalý
pobyt na mestskej časti Z., nemožno bez ďalšieho vyhodnocovať tak, že ide o „bezdomovca“ a už
vonkoncom nie tak, že takáto osoba nemôže alebo nemohla vykonávať prácu alebo podnikateľskú
činnosť. Podľa žalobcu správca dane a žalovaný nemôže po žalobcovi požadovať preukazovanie
skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal. V tento časti poukázal žalobca na rozhodnutia Súdneho

dvora EÚ identifikované na stranách 27 až 29 správnej žaloby. Sám žalobca konštatuje, že z označenej
judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že ak je preukázaná reálnosť dodania fakturovaného plnenia
a existujú pochybnosti iba o tom, či ho skutočne vykonal dodávateľ uvedený na faktúre alebo jehosubdodávateľ, takáto okolnosť nie je dôvodom na nepriznanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty,
s jedinou výnimkou, a to ak správca dane preukáže, že:
a) došlo k podvodnému konaniu na dani z pridanej hodnoty, a súčasne

b) vzhľadom na objektívne preukázané okolnosti daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené
plnenie bolo súčasťou tohto podvodu;
obe uvedené podmienky musia byť pritom splnené kumulatívne a dôkazné bremeno ich preukázania
zaťažuje správcu dane nie daňový subjekt. Podľa žalobcu žalobca ako daňový subjekt v rámci svojich
povinností preukázal všetky skutočnosti, ktoré sú zákonom vyžadované v súvislosti s uplatnením práva

na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, je presvedčený, že uniesol dôkazné bremeno, t.j. predložil
všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii a ktoré mohol zabezpečiť, v dôsledku čoho mu správnymi orgánmi
nemalo byť odopreté právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo spornej dodávateľskej faktúry.
Navrhol preto, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného z 30.01.2020 zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, s tým, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.11.2021, v ktorom v celom rozsahu zotrval
na skutkových a právnych dôvodoch napadnutého rozhodnutia, vyjadril sa k jednotlivým námietkam
žalobcu s tým, že v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli uvedené v
odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, pričom okrem iného poukázal na viaceré rozsudky Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, a to sp. zn. 1Sžfk/52/2017 z 19.11.2018, 8Sžf/36/2010 z 28.04.2011,

2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS
78/2011-17 z 23.02.2011 a navrhol žalobu žalobcu zamietnuť podľa § 190 Správneho súdneho poriadku
ako nedôvodnú. Podľa žalovaného je na daňovom subjekte, aby vedel aj s odstupom času preukázať
aj inými dôkaznými prostriedkami uskutočnenie plnení deklarovaných na predložených faktúrach, a
tiež skutočnosť, že plnenie reálne vykonal dodávateľ uvedený na faktúre. V prípade, že okrem faktúr

takéto dôkazy v daňovom konaní daňový subjekt nepredloží, vystavuje sa riziku neunesenia dôkazného
bremena. Je to práve daňový subjekt, kto má povinnosť podávať daňové priznanie, v ktorom tvrdí
a uvádza určité skutočnosti, a preto je aj tým, kto preukazuje správnosť týchto údajov. Ak správca
dane doklady predložené kontrolovaným subjektom kvalifikovane spochybní, tak za tejto situácie je
potom vecou daňového subjektu, aby predložil dôkazy alebo označil ďalšie dôkazné prostriedky, ktorými

preukáže opodstatnenosť uplatneného nároku na odpočet, resp. odstráni pochybnosti správcu dane, s
ktorými bol zákonným spôsobom pred vydaním rozhodnutia oboznámený. Podľa žalovaného vzhľadom
na skutočnosť, že spoločnosť PEMA Trade, s.r.o. sa zmluvne zaviazala vykonávať priebežnú kontrolu
stavu reklamných zariadení, vrátane kontroly osvetlenia reklamných zariadení, zahŕňajúcu podávanie
správ o stave reklamných zariadení a ich osvetlenia, o vzniknutých vadách a o potrebe opráv, konateľ

spoločnosti L. W. ako štatutárny orgán spoločnosti PEMA Trade, s.r.o. mal mať vedomosť o vykonaných
prácach v súlade s uzatvorenou zmluvou, pretože bol priamo zodpovedný za poskytnutie služieb
uvedených v zmluve, ich kvalitu, rozsah a pod.. Rovnako žalobca, ktorý mal práce od dodávateľa
preberať, nevykonal také opatrenia a nezabezpečil si také doklady a dôkazy, ktorými by vedel správcovi
dane hodnoverne preukázať vykonanie služieb, a že ich prevzal od spoločnosti PEMA Trade, s.r.o., resp.

jej dodávateľov. Za skutočnosti uvedené v daňovom priznaní zodpovedá daňový subjekt, preto bolo
povinnosťou žalobcu spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti preukázať, že daňové doklady
ním predložené k daňovej kontrole sú spôsobilé preukázať skutočnosti uvedené v daňovom priznaní,
ktoré oprávnene vedú k splneniu zákonných podmienok pre uplatnenie odpočtu dane. Zákonodarca
požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ uplatňujúci odpočet dane preukázal, že zdaniteľný

obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Zákonnú ochranu požíva
len poctivý obchodný styk, ktorý vyžaduje, aby štatutárny orgán podnikateľa mal vedomosti nielen o
obsahu a rozsahu činností, ktorými napĺňa znaky pojmu podnikania, ale aj o subjektoch, v spolupráci
s ktorými tak činí (§ 264 Obchodného zákonníka). V daňovom konaní platí zásada prejednávacia
nie vyšetrovacia, preto je na daňovom subjekte predložiť správcovi dane také dôkazy, ktorými môže

hodnoverne preukázať svoje tvrdenia a oprávnenosť uplatneného odpočtu dane.

6. K vyjadreniu žalovaného žalobca podal repliku zo dňa 18.01.2022, v ktorej zotrval
na svojej doterajšej argumentácii. Zdôraznil, že daňovému subjektu nevzniká počas daňovej kontroly
dôkazné bremeno na preukazovanie takých skutočností, ktoré správca dane síce výslovne nepoprie

(nespochybní), ale ani „nepotvrdí“. Dôkazné bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď
správcadanezákonnýmspôsobomajasnevyjadrípochybnostiotvrdenídaňovéhosubjektu.Aksprávca
dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom
je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačnevyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú vypovedaciu schopnosť,
závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom. V prípade, že sa pochybnosti správcu
dane viažu k vecným podmienkam odpočítania dane, mal by kontrolovaný daňový subjekt vedieť, či

považuje správca dane za pochybné reálne uskutočnenie deklarovaných plnení, teda či vôbec platiteľ
prijal plnenia, z ktorých si uplatňuje odpočítanie dane, alebo či sú pochybnosti o tom, že mu ich
dodal deklarovaný dodávateľ. Zamieňanie spochybňovania dodania fakturovaného plnenia ako takého
(teda tvrdenie, že fakturované plnenie nikdy neexistovalo, čiže je fiktívne) so spochybnením totožnosti
dodávateľa uvedeného na faktúre je neprípustné s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora Európskej

únie, podľa ktorej sa musí aplikovať rozdielny postup pri dokazovaní a pri rozhodovaní správcu dane
o uznaní/neuznaní nároku
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v závislosti od toho, či bolo fakturované plnenie fiktívne, alebo
či nebolo preukázané jeho dodanie práve dodávateľom uvedeným na faktúre. Napadnuté rozhodnutie
vykazuje charakter zmätočnosti a tiež nepredvídateľnosti pre žalobcu, ktorému nebolo počas daňovej
kontroly, v protokole z daňovej kontroly a dokonca ani v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane

prezentované, že fakturované plnenie má byť podľa správcu dane fiktívne. Nutnosť analogického
použitia ustanovení § 45 ods. 1 písm. f) v spojení s § 46 ods. 5 daňového poriadku aj počas
vyrubovacieho konania (včítane jeho odvolacieho štádia) vyplýva už na základe argumentu a minori
ad maius. Je i proti samotnej koncepcii daňovej kontroly a daňového konania, aby odvolací orgán
sám rozširoval pochybnosti správcu dane a vyvodzoval ďalšie zistené skutočnosti nad rámec zistení

správcu dane bez vytvorenia možnosti daňového subjektu vopred sa vyjadriť k takýmto pochybnostiam
a zisteniam. Žalovaný jednoznačne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vychádzal z takých ďalších
zdrojov skutkových zistení, z ktorých nevychádzal správca dane v prvostupňovom vyrubovacom konaní
a s ktorými žalobca ako daňový subjekt nebol oboznámený pred doručením napadnutého rozhodnutia. V
dôsledku toho, posudzované z obsahovej (materiálnej) stránky, išlo - muselo ísť - na strane žalovaného

o vykonávanie (dopĺňanie) dokazovania v odvolacom konaní, keďže o vykonávanie dokazovania
nepochybne ide vtedy, ak správny orgán zisťuje skutkový stav veci, a to aj na základe listín, resp.
obsahu spisov v iných veciach, bez ohľadu na to, či sú tieto vedené v písomnej alebo prípadne
v elektronickej podobe. Podľa žalobcu aj miestne zisťovania u iných daňových subjektov, z ktorých
mieni správca dane čerpať svoje zistenia vo veci kontrolovaného daňového subjektu, je potrebné

prioritne realizovať tak, aby mal kontrolovaný daňový subjekt vytvorenú možnosť sa týchto miestnych
zisťovaní zúčastniť a aby mu bolo možné odovzdať rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice o miestnom
zisťovaní, ako to predpokladá ust. § 37 ods. 4 daňového poriadku. Ďalej podľa žalobcu zostáva
racionálne nepochopiteľné, z akého dôvodu zamestnankyne správcu dane, ktoré mali vydané poverenie
na vykonanie predmetnej daňovej kontroly už 12.04.2018 a od 18.04.2018 disponovali niekoľkými

stovkami zaistených a im Kriminálnym úradom finančnej správy odovzdaných dokladov žalobcu za
roky 2015 až 2017, pristúpili k formálnemu „začatiu daňovej kontroly“ až k 16.05.2018, čiže o zhruba
mesiac, odkedy tak urobiť mohli (vzhľadom na vydané poverenie na vykonanie daňovej kontroly) a mali
(vzhľadom na prevzatie zaistených dokladov daňového subjektu). Žalobca pozoruje praktický význam
takéhotopočínanialenvúčelovejatendenčnejsnahezamestnancovsprávcudane„predĺžiťsi“lehotuna

vykonanie daňovej kontroly nad rámec kogentnej lehoty ustanovenej v § 46 ods. 10 daňového poriadku
tým, že už takmer mesiac pred nimi oznámeným dátumom začatia daňovej kontroly už mohli narábať
s dokladmi daňového subjektu za kontrolované zdaňovacie obdobie. Daňový poriadok nepredpokladá
predkladanie účtovných dokladov daňového subjektu správcovi dane pred začatím daňovej kontroly,
čo nie je možné obchádzať ani prostredníctvom používania (či zneužívania) činnosti takej inštitúcie,

akou je Kriminálny úrad finančnej správy. Daňová kontrola bola od počiatku zaťažená nezákonnosťou,
nakoľko jej predchádzalo zadržiavanie dokladov daňového subjektu správcom dane od 18.04.2018 do
15.05.2018 bez akéhokoľvek zákonného titulu, keďže takýto postup správcu dane žiadne ustanovenie
zákona neupravovalo. Predmetné doklady v počte niekoľko stoviek a v rozsahu niekoľko tisíc listov preto
treba aj v takom prípade považovať za správcom dane nezákonne získané dôkazy, na ktoré sa v daňovej

kontrole vôbec nesmelo prihliadať. Žalobca dal do pozornosti i nedávne rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie vydané po podaní správnej žaloby v tejto veci, a to uznesenie Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-610/19 z 03.09.2020 s tým, že skutočnosť, že dotknutý tovar
vo veci samej nevyrobila ani nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ, najmä z
dôvodu, že tieto osoby nemali potrebné ľudské a materiálne zdroje, však nepostačuje na vyvodenie

záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť spoločnosti Vikingo
odopreté právo na odpočítanie (bod 47 odôvodnenia). Ak podvod
vo vzťahu k DPH nespáchala samotná zdaniteľná osoba, právo na odpočítanie dane je možné jej
zamietnuť len vtedy, ak sa na základe objektívnych okolností preukáže, že vedela alebo mala vedieť,že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zakladajúcimi právo na odpočítanie
dane zúčastní transakcie, ktorá bola súčasťou tohto podvodu, ktorého sa dopustil dodávateľ alebo iný
hospodársky subjekt na vstupe alebo na výstupe v tomto dodávateľskom reťazci (bod 53 uznesenia). V

ďalšom žalobca poukázal aj na body 56, 57 a 66 tohto uznesenia, a tiež na stranách 14 až 16 repliky
citoval i z tam uvedených rozsudkov Krajského súdu v Bratislave, ako i rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk 5/2020 z 08.12.2020.

7. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal.

8. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 31.10.2022 žalobca cestou právneho zástupcu zotrval na
podanej žalobe. Poukázal na skutočnosť, že až zo strany žalovaného prvýkrát v napadnutom rozhodnutí
bolo formulované, že žalovaný spochybňuje vykonávanie služieb ako takých, z čoho možno vyvodiť, že
služby majú byť považované za fiktívne. Takáto pochybnosť nebola žalobcovi oznámená ani v priebehu
daňovej kontroly, ani v priebehu vyrubovacieho konania zo strany správcu dane, ktoré bolo zamerané len

na spochybňovanie vykonania služieb práve dodávateľom uvedeným na faktúre spoločnosťou PEMA
Trade,
s.r.o. V tej súvislosti poukázal aj na judikát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zverejnený
v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 18/2022,
kde bol konštatovaný význam oboznámenia daňového subjektu zo strany správcu dane so zistenými

skutočnosťami a vzniknutými pochybnosťami v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku ešte počas
daňovej kontroly. Najvyšší správny súd konštatoval, že ak k takémuto riadnemu oboznámeniu nedôjde
ešte počas daňovej kontroly, teda najneskôr do skončenia daňovej kontroly, tak k prenosu dôkazného
bremena na daňový subjekt neprechádza. V rozhodovanej veci zo strany žalovaného došlo ešte aj
k tomu, že v napadnutom rozhodnutí sa odkazovalo na také dôkazy týkajúce sa údajnej daňovej

kontroly v dodávateľskej spoločnosti, s ktorými nebol žalobca oboznámený v celom priebehu konania
ani správcom dane ani žalovaným pred vydaním napadnutého rozhodnutia, čím došlo k porušeniu §
74 ods. 3 daňového poriadku. Tieto procesné pochybenia správnych orgánov podľa názoru žalobcu sú
natoľko intenzívne, že vyžadujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Právny zástupca žalobcu zotrval
aj na ďalších námietkach týkajúcich sa samotného zistenia skutkového stavu aj právneho posúdenia,

pričom považoval za potrebné dať do pozornosti primárne procesné pochybenia a navrhol, aby správny
súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania.

9. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správcu dane, žalovaného ako aj postupy, ktoré
predchádzali ich vydaniu vychádzajúc z viazanosti rozsahom a dôvodmi žaloby v nadväznosti na úpravu

§ 183 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej ako SSP. Skonštatoval naplnenie dôvodu
zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa 191 ods. 1 písm. g) SSP a v nadväznosti na to podľa § 191
ods. 4 SSP rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného a o vrátení veci na ďalšie konanie žalovanému.

10. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP): Správnou

žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej
správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 191 ods. 1 písm. g), ods. 4 SSP: Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak po g) došlo k podstatnému porušeniu

ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne
vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku
3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v

ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov
pripojených k prejednávanej veci.

Podľa § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), v
znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej len daňový poriadok:

Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 45 ods. 2 písm. d), e) daňového poriadku: Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k

zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: po d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy,
ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a
účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane
evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo
písomné vysvetlenia, po e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

Podľa § 46 ods. 1, ods. 3 daňového poriadku: Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení
správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej
kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie
alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých

dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje
osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní
alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo
zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu
o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej

kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie
obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.

Podľa § 46 ods. 5, ods. 8 daňového poriadku: Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich

uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej
kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená

podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný
daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého
súčasťoujevýzvanavyjadreniesakzisteniamuvedenýmvprotokole,aktentozákonneustanovujeinak.
Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v

ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový
subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel
v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať
alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu

sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v
dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.Podľa § 63 ods. 10 daňového poriadku: Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať
odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia.

11. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť vydania rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa ako i napadnutého rozhodnutia žalovaného tak, ako sú konštatované
v podstatnom obsahu v odôvodnení tohto rozsudku. Súčasťou administratívneho spisu je faktúra
vystavená dodávateľom M-TRADE, s.r.o. na odberateľa MEDIAS, s. r. o., Mariánske nám. 30/5, 010
01 Žilina, IČO: 47 328 631, č. 1208201701 za kontrolu reklamných plôch júl - september s dátumom

splatnosti 26.08.2017 spolu v sume bez DPH 18 600,00 Eur, z toho DPH 20 % 3 720,00 Eur, čo
spolu s DPH predstavuje 22 320,00 Eur. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je aj Zmluva
o dielo uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka medzi objednávateľom MEDIAS, s. r.
o., IČO: 47 328 631 a zhotoviteľom PEMA Trade, s.r.o., IČO: 46 150 102 zo dňa 29.06.2017, podľa
čl. I bod 1., 2, 3 tejto zmluvy zhotoviteľ sa zaväzuje vykonávať pre objednávateľa v období trvania
tejto zmluvy priebežnú kontrolu stavu reklamných plôch vo vlastníctve objednávateľa podľa bodu 2

tohto článku, vrátane kontroly osvetlenia týchto plôch, zahŕňajúcu podávanie správ o stave reklamných
plochách a ich osvetlenia, o vzniknutých vadách a o potrebe opráv (ďalej aj len „dielo“). V bode 2 tohto
zmluvného článku sú identifikované reklamné zariadenia (31 reklamných plôch), kontrola stavu ktorých
je predmetom tejto zmluvy, a ktoré sú objednávateľom v internom informačnom systéme označené
názvami uvedenými v tomto zmluvnom článku a špecifikácia reklamných plôch a znázornenie ich

umiestnenia je v prílohe č. 1 tejto zmluvy, ktorá tvorí jej neoddeliteľnú súčasť. Podľa bodu 3 tohto
zmluvného článku zhotoviteľ sa zaväzuje vykonať dielo vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť,
a to v náležitej kvalite zodpovedajúcej riadnej odbornej starostlivosti, ktorú od neho možno očakávať.
Podľa čl. II bod 3 označenej zmluvy cena za vykonanie diela je určená dohodou zmluvných strán na
sumu 200 Eur bez DPH mesačne za každú jednu reklamnú plochu uvedenú v čl. I v bode 2. K cene diela

sa pripočítava daň z pridanej hodnoty v zmysle platných právnych predpisov a v prípade, ak zhotoviteľ
je jej platiteľom. Podľa čl. III bod 1 zmluvy zhotoviteľ je povinný vykonávať dielo v období od 01.07.2017
do 31.12.2018.

12. Žalobca v žalobe namieta nedostatok odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, keď žalovaný oproti

záverom správcu dane bližšie neobjasnil posun v rámci hodnotenia vedúceho k nepriznaniu práva na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pričom ak teda správca dane podľa žalobcu nespochybnil, že
služby, za ktoré bola žalobcovi vystavená sporná faktúra, boli žalobcovi reálne dodané, avšak podľa
neho žalobca nepreukázal ich dodanie práve dodávateľom uvedeným na faktúre, naproti tomu žalovaný
spochybnil už samotnú reálnosť dodania služieb žalobcovi, bez ohľadu na to, kým mu boli dodané,

inýmislovami,podľažalovanéhonebolopreukázanésamododanieslužieb.Uvedenýrozdielpredstavuje
podľa žalobcu podstatný argumentačný posun zo strany orgánov finančnej správy vo vzťahu k žalobcovi,
ktorý žalobca nemohol vopred predpokladať, žalobca teda nemohol v odvolaní a v odvolacom konaní
(ani v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania) namietať proti takému právnemu posúdeniu,
ktoré mu nebolo známe a ku ktorému mu nebolo umožnené sa vopred vyjadriť. Žalovaný dostatočne

neodôvodnil, prečo spochybnil na rozdiel od správcu dane už dodanie služieb uvedených na faktúre ako
takých, a nie iba ich dodanie práve spoločnosťou PEMA Trade, s.r.o.

13. V súvislosti s uvedeným správny súd zdôrazňuje, že zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
vo všeobecnosti je daná zákonnosťou procesného postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Pokiaľ

tento procesný postup správneho orgánu vykazuje vady, ktoré predstavujú také porušenie ustanovení
o konaní pred správnym orgánom, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo
veci samej, dochádza k naplneniu dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
Povinnosťou správneho súdu vzhľadom
na argumentáciu žalobcu bolo vyhodnotiť zákonnosť procesného postupu správcu dane v súvislosti

s jeho procesnou povinnosťou podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého: Ak vzniknú
pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým
subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti
kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil,
nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravil,alebopravdivosťúdajovriadnepreukázal.Správnysúdsa

potom zameral na vyhodnotenie skutočností, či si správca dane riadne splnil svoju procesnú povinnosť
podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku a umožnil tým daňovému subjektu náležité splnenie jeho vlastných
procesnýchpovinností,konkrétnedôkaznejpovinnostipodľa§24ods.1daňovéhoporiadkuapovinností
podľa § 45 ods. 2 písm. d), e) daňového poriadku.Zobsahupripojenéhoadministratívnehospisuvyplýva,ževýzvouzodňa07.12.2018č.102520549/2018
správca dane vyzval daňový subjekt podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku na splnenie
povinnosti v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy tým, že predloží listinné dôkazy preukazujúce

vykonávanie priebežnej kontroly stavu reklamných plôch, kontroly osvetlenia predmetných plôch,
vrátane podávania správ o stave reklamných plôch, ich osvetlenia, o vzniknutých vadách a o potrebe
opráv v zmysle uzatvorenej Zmluvy o dielo zo dňa 17.12.2016 so spoločnosťou M-TRADE SK, s.r.o. a
v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 29.06.2017 so spoločnosťou PEMA Trade, s.r.o., ďalej listinné dôkazy
preukazujúce, kto vykonával priebežnú kontrolu stavu 31 ks reklamných plôch v zmysle vyššie uvedenej

zmluvy, súpis vykonaných prác prípadne preberacie protokoly v súvislosti s odovzdaním vykonaných
prác na 31 ks reklamných zariadeniach dodávateľom v zmysle zmluvy o dielo. Z uvedenej výzvy vyplýva,
že uvedené dôkazy žiada správca dane z dôvodu preukázania skutočnosti, že fakturované činnosti
realizovali spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o. a spoločnosti PEMA Trade, s.r.o., ktoré sú uvedené na
faktúrach ako dodávatelia. Zároveň správca dane v zmysle ust. § 45 ods. 2 písm. e) v nadväznosti na
§ 46 ods. 5 daňového poriadku vyzval daňový subjekt v súvislosti s prebiehajúcou kontrolou na dani z

pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január, apríl, júl, september a október 2017, aby sa v lehote do
15 dní od doručenia tejto výzvy vyjadril k vyššie uvedeným skutočnostiam, a predložil správcovi dane
dôkazy, že boli splnené podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane z preverovaných faktúr od
dodávateľov M-TRADE SK, s.r.o. a PEMA Trade, s.r.o. v súlade s § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51
ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správca dane tiež daňový subjekt upozornil, že nesplnením si povinností

vyplývajúcich z ust. § 45 ods. 2 daňového poriadku sa dopustí správneho deliktu podľa § 154 ods. 1
písm. j) daňového poriadku, za ktorý správca dane uloží pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. e) zákona č.
563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je ak Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
100844783/2019 zo dňa 10.04.2019, ktorého predmetom bolo oboznámenie prokuristu daňového

subjektu EUNICA Megaboards, s.r.o. R.. W. W. s výsledkami z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie január, apríl, júl, september a október 2017 a vyjadrenie sa daňového subjektu ku
kontrolným zisteniam. Súčasťou obsahu tejto zápisnice po zadokumentovaní postupu a zistení správcu
dane v jej závere je konštatovanie správcu dane, podľa ktorého: „Vzhľadom na vyššie uvedené výsledky
dokazovania daňový subjekt EUNICA Megaboards s.r.o. uplatnil právo na odpočítanie dane z prijatých

faktúr č. 1208201701 (interné číslo 166/17) zo dňa 12.08.2017 a č. 3009201704 (interné číslo 211/17)
zo dňa 30.09.2017 v rozpore s ust. § 49 až 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov,
nakoľko nesplnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle uvedených ustanovení
zákona o dani z pridanej hodnoty.“ Prokurista spoločnosti EUNICA Megaboards, s.r.o. R.. W. W. sa k
zisteniam správcu dane vyjadril nasledovne: „Daňový subjekt sa k zisteným skutočnostiam vyjadrí po

doručení protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie v zákonom stanovenej lehote.“

14. Podľa protokolu z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na dani z pridanej hodnoty za kontrolované
zdaňovacie obdobie júl 2017 a september 2017 č. 100901314/2019 zo dňa 16.04.2019 správca dane
na strane 12 protokolu konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo

dostatočne preukázané, že služby deklarované faktúrami č. 1208201701 (interné číslo 166/17) zo dňa
12.08.2017 a č. 3009201704 (interné číslo 211/17) boli uskutočnené a dodané dodávateľom PEMA
Trade s.r.o., ktorý je uvedený na faktúrach, nevznikla tak daňová povinnosť z dodania služieb, dodávateľ
iba prefakturoval služby od iných subdodávateľov, ktorí nepreukázali reálne dodanie týchto služieb.
Kontrolovanému daňovému subjektu EUNICA Megaboards, s.r.o. tak nevzniklo právo na odpočítanie

dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH. Ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví
náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné
bremeno a toto neunesie. Daňový doklad je z hľadiska uplatnenia práva na odpočítanie použiteľný len
vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Správca dane získané dôkazy
a zistené skutočnosti vyhodnotil a vyvodil záver, že z úkonov, ktoré boli vykonané v priebehu daňovej

kontroly a získaných dôkazov z preverovania dodávateľa PEMA Trade s.r.o. neboli získané a predložené
také dôkazy, ktoré by preukázali reálnosť dodania služieb uvedenou spoločnosťou tak, ako bolo uvedené
na predložených faktúrach, preto správca dane vyhodnotil uplatnené odpočítanie dane z dodania služieb
kontrolyreklamnýchplôchnareklamnýchzariadeniachspoločnostiEUNICAMegaboards,s.r.o.vovýške
7 440 EUR ako uplatnené v rozpore s § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu júl 2017 správca dane konštatoval, že daňový subjekt nepodal za
kontrolované zdaňovacie obdobie dodatočné daňové priznanie. Kontrolou predložených dokladov bolo
zistené, že kontrolovaný daňový subjekt EUNICA Megaboards, s. r. o. si uplatnil odpočítanie dane od
dodávateľa PEMA Trade s. r. o., Bratislava, IČO: 46 150 102 na základe faktúry č. 1208201701, internéč. 166/17 zo dňa 12.08.2017, dátum dodania 31.07.2017 za kontrolu reklamných plôch v počte 31 ks za
obdobie júl - september 2017 na základe uzatvorenej Zmluvy o dielo zo dňa 29.06.2017 v sume základ
dane 18 600,00 EUR, DPH 20 % v sume 3 720,00 EUR, spolu s DPH v sume 22 320,00 EUR v rozpore

s ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. V nadväznosti na úpravu podľa
§ 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, správca dane uviedol, že
kontrolovaným daňovým subjektom nebolo navrhnuté, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k
zisteným skutočnostiam. Daňový subjekt bol so zisteniami správcu dane oboznámený dňa 10.04.2019,
o čom správca dane spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100844783/2019 zo dňa 10.04.2019. V

závere protokolu správca dane uviedol, že v súlade so zásadou súčinnosti upozorňuje daňový subjekt
na skutočnosť, že doklady, ktoré boli predmetom zaistenia, budú po vykonaní potrebných procesných
úkonov vrátené KÚFS. Zo záverov protokolu ďalej vyplýva, že podľa ust. § 46 ods. 9 daňového poriadku
je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu. Nasledujúci deň po dni doručenia protokolu
s výzvou podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku začína vyrubovacie konanie podľa § 68 daňového
poriadku. Doručenie protokolu z daňovej kontroly sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane

alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov podľa § 69 ods. 3
daňového poriadku.

15. Ďalej z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v Protokole č. 100901529/2019 zo dňa 16.04.2019 správca dane vyzval daňový subjekt na základe § 46

ods. 8 daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole č. 100901314/2019 zo
dňa 16.04.2019 z daňovej kontroly. Vo výzve sa uvádza, že daňový subjekt je oprávnený podľa § 46 ods.
8 daňového poriadku vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj
listinné dôkazy. Písomné vyjadrenie k protokolu, označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového

subjektu, ktoré tento nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly a listinné dôkazy môže predložiť
najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa
pripojenej doručenky bola výzva žalobcovi doručená dňa 06.05.2019. Žalobca v reakcii na predmetnú
výzvu podal Vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly zo dňa 27.05.2019, v
ktorom okrem iného poukázal na závery správcu dane na strane 12 protokolu, ktoré citoval: „Správca

dane dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že nebolo dostatočne preukázané, že
služby deklarované faktúrami 1208201701 (interné číslo 166/17) zo dňa 12.08.2017 a FA č. 3009201704
(interné číslo 211/17) boli uskutočnené a dodané dodávateľom PEMA Trade s. r. o., ktorý je uvedený na
faktúrach,nevzniklatakdaňovápovinnosťzdodaniaslužieb,dodávateľibaprefakturovalslužbyodiných
subdodávateľov, ktorí nepreukázali reálne dodanie týchto služieb. Kontrolovanému daňovému subjektu

EUNICA Megaboards, s. r. o. tak nevzniklo právo
na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.“ Daňový subjekt vo svojom vyjadrení poukázal
i na úpravu podľa § 47 písm. h) daňového poriadku, podľa ktorého sú nevyhnutnou súčasťou protokolu
aj preukázané zistenia a vyhodnotenia dôkazov. Podľa žalobcu protokol je síce obsiahly, veľká časť
jeho obsahu však pozostáva z prebratých pasáží zo zápisníc spísaných správcom dane počas výkonu

daňovej kontroly bez akýchkoľvek ďalších úprav. Preukázané zistenia a vyhodnotenie dôkazov musia
byť spísané v protokole jasne a zrozumiteľne, keďže ide o tú časť protokolu, ktorá obsahuje zistenia
a vyhodnotenia dôkazov, ktoré sú podkladom pre výsledok daňovej kontroly. Z uvedených zistení sa
vychádza v rámci prípadného vyrubovacieho konania. V protokole nemôže byť chaoticky a bez logických
nadväzností uvedené konštatovanie správcu dane, z ktorého je poťažmo vyrozumieť, k akým zisteniam

v rámci daňovej kontroly vlastne správca dane dospel. Správca dane je povinný v protokole uviesť aj
dôkazy, ktoré jeho zistenia (hlavne tie, ktoré sú v rozpore s tvrdeniami daňového subjektu a svedkov)
preukazujú. Zároveň by správca dane mal v protokole uviesť, ako dôkazy vyhodnotil a akými úvahami
sa pri dokazovaní, resp. pri vyhodnocovaní dôkazov spravoval. Taktiež by mal správca dane v protokole
uviesť aj skutočnosti, ako sa vysporiadal s vyjadreniami a dôkazmi predloženými, resp. navrhnutými

daňovým subjektom v priebehu daňovej kontroly. Daňový subjekt k tejto časti protokolu v nadväznosti
na jeho obligatórne náležitosti uvádza, že v predmetnom protokole všetky vyššie uvedené skutočnosti
absentujú. Zo samotného protokolu je poťažko možné zistiť záver správcu dane, pričom závery nie
sú vo väčšine prípadov extrahované z vykonaného dokazovania, absentuje označenie dôkazov, ktoré
správca dane mal vyhodnotiť v zmysle základnej zásady správy daní podľa § 3 ods. 3 daňového

poriadku, dokonca v niektorých prípadoch sú závery správcu dane v rozpore s označeným dôkazom.
Daňový subjekt nemôže z protokolu závery správcu dane dedukovať a iba predpokladať, aký záver
je výsledkom dokazovania správcu dane. Takýmto postupom bola správcom dane odňatá daňovému
subjektu akákoľvek možnosť obrany proti arbitrárnemu záveru uvedenému v protokole.Vo svojom vyjadrení ďalej daňový subjekt v časti C.13 uvádza, že v protokole vypracovanom správcom
dane sú obsiahnuté viaceré čiastkové závery správcu dane s absenciou jednoznačnosti uvedenia
dôvodu zamietnutia práva na odpočítanie dane, v ktorej časti opätovne cituje už vyššie uvedené

konštatovanie správcu dane. Z týchto tvrdení daňový subjekt zredukuje nasledovné dôvody pre
zamietnutie práva na odpočítanie dane:
1. Nebolo dostatočne preukázané, že služby boli uskutočnené.
2. Nebolo preukázané, že služby dodal dodávateľ PEMA Trade, s.r.o.
3. Dodávateľovi PEMA Trade, s.r.o, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť.

4. Dodávateľ iba prefakturoval služby od iných subdodávateľov.
5. Subdodávatelia nepreukázali reálne dodanie služieb.
6. Nebola preukázaná reálnosť dodania služieb uvedenou spoločnosťou
Daňový subjekt v nadväznosti na to namietal nepreskúmateľnosť protokolu, nakoľko daňový subjekt
nevie vzhľadom na body 1. až 6. jednoznačne identifikovať, čo v konečnom dôsledku je dôvodom pre
neuznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, keďže z uvedených záverov správcu dane

podľa protokolu vyplýva viacero dôvodov.
- V obsahu pripojeného administratívneho spisu je zápisnica o ústnom pojednávaní správcu dane
č. 1018151528/2019 zo dňa 01.08.2019 s vymedzením hlavného predmetu ústneho pojednávania,
ktorým je oznámenie daňového subjektu o priebehu a výsledkoch dokazovania vykonaného na
základe vyjadrenia sa daňového subjektu k zisteniam uvedených v protokole č. 100901314/2019 zo

dňa 16.04.2019 z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia júl 2017 a
september 2017 a prerokovanie pripomienok predložených daňovým subjektom. Podľa obsahu tejto
zápisnice je zistiteľné stanovisko správcu dane v časti C3 vyjadrenia daňového subjektu, podľa ktorého
záveru z výsledkov vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že nebolo dostatočne
preukázané, že služby deklarované faktúrami č. 1208201701 a č.3009201704 boli uskutočnené a

dodané dodávateľom PEMA Trade, s.r.o., ktorý je uvedený na faktúrach, nevznikla tak daňová povinnosť
z dodania služieb, dodávateľ iba fakturoval služby od iných subdodávateľov, ktorí nepreukázali reálne
dodanie služieb. Z uvedeného dôvodu správca dane nepriznal právo na odpočítanie dane v celkovej
výške7.440,-Eur,ktorájeuvedenávčastiIII.číselnézhrnutievýsledkovkontrolypredmetnéhoprotokolu
z daňovej kontroly. K časti C8 vyjadrenia daňového subjektu správca dane podľa obsahu uvedenej

zápisnice konštatuje, že zo zistení správcu dane vyplýva, že daňovým subjektom nebolo preukázané,
že k dodaniu služby došlo dodávateľom uvedeným na faktúrach, t.j. spoločnosťou PEMA Trade, s.r.o. V
častiokreminéhoiC13vyjadreniasadaňovéhosubjektukzáverompodľaprotokolu,správcadanepodľa
zápisnice zo 01.08.2019 uvádza: „Z úkonov, ktoré boli vykonané v priebehu daňovej kontroly (ústne
pojednávanie, svedecká výpoveď, zaslaná výzva) a získaných dôkazov z preverovania dodávateľa

PEMA trade, s.r.o. nebol získaný a predložený dôkaz, ktorý by preukázal reálnosť dodania služieb
práve touto spoločnosťou. . Následne podľa obsahu zápisnice správca dane opakuje už v protokole z
daňovej kontroly skonštatované zistenia a uzatvára, že v rámci vyrubovacieho konania daňový subjekt
nepredložilžiadnydôkaz,ktorýbypreukazovalreálneposkytnutieslužiebkontrolyreklamnýchzariadení.
- Podľa odôvodnenia rozhodnutia správcu dane správa dane skonštatoval, že nedošlo k porušeniu

§ 24 ods. 2 daňového poriadku a domnienka daňového subjektu o tom, že správca dane neviedol
dokazovanie tak, aby dbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné na určenie správy daní boli zistené
čo najúplnejšie a nebol pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov, nemá opodstatnenie a je
nesprávne. Z úkonov, ktoré boli vykonané v priebehu daňovej kontroly (svedecká výpoveď, výzva na
predloženie dôkazov, ústne pojednávanie) a získaných dôkazov z preverovania dodávateľa PEMA

Trade, s.r.o. nebol získaný a predložený dôkaz, ktorý by preukázal reálnosť dodania služieb práve touto
spoločnosťou. Zároveň správca dane na základe údajov z interného informačného systému zistil, že
jediným dodávateľom spoločnosti PEMA Trade, s.r.o. bola spoločnosť UNI BizGROUP s.r.o., ktorá je
nekontaktná. Dodávateľ PEMA Trade, s.r.o. správcovi dane nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi
reálne vykonanie prác, ktoré boli predmetom fakturácie kontrolovanému daňovému subjektu. Rovnako

ani subdodávateľská spoločnosť nepreukázala reálne vykonanie kontroly reklamných zariadení, ani
personálne a materiálne podmienky na poskytnutie predmetných služieb. Z uvedených dôvodov nebolo
preukázané, že služba bola reálne poskytnutá a následne nemohol byť preukázaný ani vznik nároku na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

16. Z úkonov správcu dane konkretizovaných v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto
rozhodnutia vyplýva, že správca dane realizoval procesný postup pri plnení jeho procesnej povinnosti
podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku výzvou správcu dane zo dňa 07.12.2018. Z tejto výzvy správcu
dane a ani z procesného postupu, ktorý jej predchádzal a ktorý po nej nasledoval - tu predovšetkýmoznačuje správny súd ústne pojednávanie, o ktorom bola spísaná zápisnica č. 100844738/2019 zo
dňa 10.04.2019, nevyplýva jednoznačné vecné zadefinovanie pochybností správcu dane, ktoré by
daňovému subjektu umožňovali jednoznačne identifikovať, či sa pochybnosti správcu dane o správnosti,

pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným subjektom alebo o pravdivosti údajov
v nich uvedených týkajú skutočnosti reálneho uskutočnenia deklarovaných plnení, teda toho, či vôbec
platiteľ prijal plnenia, z ktorých uplatňuje odpočítanie dane alebo skutočnosti realizácie deklarovaných
plnenídeklarovanýmdodávateľom,tedadodávateľomuvedenýmnafaktúre,vdanomprípadesubjektom
PEMA Trade, s.r.o. Je potrebné súhlasiť so žalobcom, a to i s ohľadom na závery podľa rozsudku NS SR

sp.zn. 1Sžsk/81/2018, pokiaľ ide o vnímanie okolnosti reálneho uskutočnenia fakturovaného plnenia na
jednej strane a okolnosti realizácie fakturovaného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre na druhej
strane, ako dvoch odlišných skutočností a zároveň pri zohľadnení spochybnenia samotného reálneho
uskutočnenia fakturovaného plnenia ako skutočnosti, ktorá zahŕňa aj jeho realizáciu práve dodávateľom
uvedeným na faktúre. V nadväznosti na označený rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžsk/81/2018 správny súd
poukazujenajehozáverypodľabodu39.odôvodnenia,podľaktorých:Obsahpojmuvecnýchpodmienok

(má sa na mysli vecné podmienky vzniku práva na odpočítanie dane - DPH - poznámka správneho sudu)
Súdny dvor Európskej únie (ďalej len Súdny dvor) vo svojej judikatúre objasňuje nasledovne:
a) vznik práva na odpočítanie dane štandardne v tom okamihu, kedy vznikne daňová povinnosť
zdaniteľnej osobe ako dodávateľovi bez ohľadu na jej reálne splnenie (napríklad rozsudok Súdneho
dvora z 12. januára 2006, Optigen a i., spojené veci sp. zn. C-354/03, C-355/03 a C-484/03, bod 54.

alebo rozsudok z 29. marca 2012 sp. zn. C-414/10 vo veci Véleclair), pričom:
a) tu je rozhodujúca existencia zdaniteľného plnenia spočívajúceho v prevode držby majetku
dodávateľom, ktorá oprávňuje odberateľa fakticky s ním nakladať akoby bol vlastníkom tohto majetku,
b) inak v prípade dodania tovaru vtedy, keď dodávateľ odovzdá tovar zdaniteľnej osobe (napríklad
rozsudok Súdneho dvora sp. zn. C-324/11 vo veci Tóth, marginálny bod 26.),

b) tovary a služby zakladajúce toto právo musia byť využité zdaniteľnou osobou na výstupe pre potreby
svojich vlastných zdaniteľných plnení, t.j. musia existovať a vykazovať výmennú majetkovú hodnotu (use
value) pre zdaniteľnú osobu,
c) na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou bez ohľadu na jej
registráciu či neregistráciu (napríklad rozsudok Súdneho dvora sp. zn. C-438/09 vo veci Dankowski,

marginálne body 26. a 33.; alebo rozsudok sp. zn. C-324/11 vo veci Tóth, marginálne body 33. a 26.).
Rovnako v tejto časti poukazuje správny súd, v zhode so žalobcom, na závery podľa rozsudku NS
SR sp. zn. 1Sžf/65/2016 zo dňa 13.02.2018, bod 26. odôvodnenia, podľa ktorého: Je však potrebné
zdôrazniť, že správca dane musí pomenovať svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový subjekt
poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel, aké skutočnosti

má doložiť ďalšími dôkazmi. V prípade, že pochybnosti správcu dane sa viažu k vecným podmienkam
odpočítania dane, mal by kontrolovaný subjekt vedieť, či považuje správca dane za pochybné reálne
uskutočnenie deklarovaných plnení, teda či vôbec platiteľ prijal plnenia, z ktorých uplatňuje odpočítanie
dane alebo či sú pochybnosti o tom, že mu ich dodal deklarovaný dodávateľ.
Potrebné si uvedomiť, že práve od obsahu oznámenia správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového

poriadkunáslednezávisíďalšípostupdaňovéhosubjektu,ktorýpriplnenísvojichprocesnýchpovinností,
a to primárne pri plnení jeho dôkaznej povinnosti podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, ale i povinností
podľa § 45 ods. 2 písm. d), písm. e) daňového poriadku, má postupom správcu dane mať vytvorený
priestor na náležitú reakciu zameriavajúcu sa práve na preukázanie skutočností označených správcom
dane ako spochybnených. To v danej veci s poukazom na označené časti administratívneho spisu

naplnené nebolo. Správny súd podotýka, že povinnosť podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku musí
správca dane splniť do momentu ukončenia daňovej kontroly, a nie až pri prerokovaní protokolu z nej.
Správny súd konštatuje v nadväznosti na uvedené, že ťažiskovo samotná výzva správcu dane
podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku (č.l. 12 pripojeného administratívneho spisu) konkrétne
spochybnené skutočnosti tvoriace materiálne podmienky vzniku práva na odpočet nevymedzuje a

konkrétne neidentifikuje. Podobne je tomu, i pokiaľ ide o závery podľa zápisnice z ústneho pojednávania
správcu dane zo dňa 10.04.2019 a uvedené sa prejavilo i pokiaľ ide o závery správcu dane podľa
protokolu z daňovej kontroly, ktorý taktiež nie je v uvedenom smere jednoznačný a ani vo výzve z
15.04.2019 správca dane konkrétne spochybnené skutočnosti neuvádza, len odkazuje na protokol z
daňovej kontroly.

Uvedený postup správcu dane nie je správnym súdom hodnotený ako súladný so zákonom, a to
konkrétne s úpravou podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. Tento nedostatok procesného postupu mal
v daňovej kontrole podľa hodnotenia správneho súdu v predmetnej veci vzhľadom na oboznámené
časti administratívneho spisu takú intenzitu, že mal za následok vydanie nezákonného rozhodnutiavo veci, ktoré bolo založené na závere správcu dane o absencii preukázania reálneho poskytnutia
služby, ktorá bola predmetom fakturácie a zároveň na absencii preukázania dodania tohto plnenia
dodávateľom uvedeným na faktúre, teda subjektom PEMA Trade, s.r.o. Ako už bolo správnym súdom

skonštatované vyššie spojenie týchto dvoch skutočností a skonštatovanie ich naplnenia súčasne
vo vzťahu k materiálnym podmienkam vzniku práva na odpočet dane je vnútorne rozporné a v
konečnom dôsledku zakladá i nezrozumiteľnosť rozhodnutia správcu dane pre nedostatok dôvodov.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odôvodnenia a zdôraznenia východiska správneho súdu, podľa
ktorého zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou procesného postupu,

ktorý predchádzal jeho vydaniu, však správny súd ako dôvod nezákonnosti rozhodnutia žalovaného
ustálil nezákonnosť postupu správcu dane v súvislosti s plnením jeho procesnej povinnosti podľa §
46 ods. 5 daňového poriadku. Uvedená nezákonnosť nebola odstránená ani v odvolacom konaní a
tým založila i nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, v nadväznosti na čo správny súd podľa § 191
ods. 1 písm. g) SSP rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného a o jeho vrátení na ďalšie konanie
žalovanému podľa § 191 ods. 4 SSP. V tejto časti správny súd dodáva, že konanie správneho orgánu

prvého stupňa - správcu dane a žalovaného tvorí jeden celok. V nadväznosti na vymedzený dôvod
zrušenia rozhodnutia žalovaného nie je pre správny súd daný priestor pre hodnotenie námietok žalobcu
vymedzujúcich vecné rozpory preskúmavaných rozhodnutí so zákonom. Správny súd však napriek
primárne skonštatovanému dôvodu zrušenia rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP
uvádza, že žalobcom zvolený spôsob argumentácie prostredníctvom poukazovania na rozhodnutia NS

SR, Súdneho dvora EÚ alebo Ústavného súdu SR, v rámci ktorých žalobca identifikoval rozhodnutia,
na ktoré poukazuje len spisovou značkou a dátumom vydania rozhodnutia, hodnotí ako rozporný
napríklad so závermi podľa bodu 55. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžfk/81/2018, podľa
ktorých: V súvislosti s aktivitou sťažovateľa, ktorý argumentoval rozhodovacou činnosťou Súdneho
dvora, tak kasačný súd upozorňuje, že táto je pre oblasť dane z pridanej hodnoty mimoriadne rozsiahla.

Pre správne posúdenie veci podľa názoru kasačného súdu nie je podstatné, koľko „judikátov“ ten
ktorý účastník cituje, ale rozhodujúce je, čo z týchto rozhodnutí súdneho dvora je možno aplikovať
na preskúmavanú vec, teda k akým právnym záverom, s ohľadom na obdobné skutkové okolnosti
prípadu a relevantnú právnu úpravu, správny súd v tam riešenom prípade dospel a ako následne tieto
právne závery dopadajú aj na preskúmavanú vec. Správny súd v nadväznosti na citovaný záver NS

SR vychádza z právneho názoru, podľa ktorého, pokiaľ žalobca mienil argumentovať poukazovaním
na závery konkrétneho rozhodnutia NS SR alebo SD EÚ alebo ÚS SR tvrdiac ich aplikovateľnosť
v prejednávanej veci, bolo žiaduce pre potreby vyhodnotenia skutočnosti, či sú/nie sú závery takto
označeného „judikátu“ aplikovateľné i v prejednávanej veci, aby žalobca dostatočne svojimi tvrdeniami
vymedzil podstatné skutkové a právne východiská označeného rozhodnutia svedčiace o tom, že v danej

veci išlo o vec obdobnú, ako je prejednávaná vec, a teda sú jeho závery aplikovateľné i v prejednávanej
veci. Takéto vymedzenie, uvedená argumentácia žalobcu, a to i pokiaľ ide o rozhodnutie NS SR sp. zn.
8Sžfk/5/2020 z 08.12.2020 nenapĺňa. Osobitne, pokiaľ ide o rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžfk/5/2020
zo dňa 08.12.2020, správny súd uvádza, že sa jedná o rozhodnutie označené až v replike žalobcu a
žalobca vo vzťahu k nemu zdôrazňoval výlučne obdobnosť záverov avšak nevymedzil svojimi tvrdeniami

iobdobnosťvýchodísktohtorozhodnutiasvýchodiskamiprejednávanejveci,čosprávnysúdzdôrazňuje.
Pokiaľ ide o judikatúru Súdneho dvora EÚ a argumentáciu žalobcom z nej vyvodzovanú pre pomery
prejednávanej veci, poukazuje správny súd na aplikovaný dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného.

17. S ohľadom na aplikovaný dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného správny súd pre úplnosť

odôvodnenia svojho rozhodnutia vo všeobecnej rovine uvádza stanovisko k argumentácii žalobcu
pokiaľ ide o prevzatie zistení správcom dane z iných daňových kontrol a s tým namietané porušenie
procesných práv žalobcu, ako aj vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadom momentu začatia predmetnej
daňovej kontroly v spojení s námietkou žalobcu o materiálnom nedodržaní lehoty podľa § 63 ods. 10
daňového poriadku. Pokiaľ ide o namietanie procesného postupu správcu dane, ktorý bol žalovaným

aprobovaný a v rámci ktorého správca dane v daňovej kontrole i vo vyrubovacom konaní bez ďalšieho
použil informácie a skutočnosti zistené z iných daňových kontrol namiesto toho, aby sám vykonal
dokazovanie a daňovému subjektu umožnil realizovať jeho procesné práva, poukazuje správny súd
na východiská dané úpravou podľa § 24 ods. 2, ods. 4 daňového poriadku. V zmysle tejto právnej
úpravy postupuje správca dane pri vykonávaní dokazovania tak, aby naplnil účel dokazovania v daňovej

kontrole, ktorým je čo najúplnejšie zistenie skutočností nevyhnutných pre účely správy daní, pričom
správcadaneniejepritomtopostupeviazanýnávrhmiúčastníkovkonania(vnadväznostinaskutočnosť,
že správca dane pri tomto postupe vedenia dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov konania,
nebolo jeho zákonnou povinnosťou ani odôvodňovať prečo vykonal miestne zisťovanie len vo vzťahuku subjektu UNI BizGROUP s.r.o... Pri uvedenom postupe môže správca dane ako dôkaz použiť
všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane
a čo nie je v rozpore s právnymi predpismi, pričom okruh dôkazov podľa úpravy § 24 ods. 4 druhá

veta daňového poriadku nie je uzatvorený a je vymedzený práve prostredníctvom uvedeného účelu
dôkazu a dokazovania v daňovej kontrole. Pokiaľ teda správca dane pri svojom postupe prevzal zistenia
vyplývajúce z inej daňovej kontroly a učinil o uvedenom úradný záznam v administratívnom spise,
nejedná sa o nezákonný postup, teda o postup rozporný s procesnými predpismi upravujúcimi postup
správcu dane. Zároveň v tejto súvislosti správny súd podotýka, že skutočnosti spojené so zisteniami

z iných daňových kontrol sú potom zohľadňované pri hodnotení takto získaných zistení správcu dane
pri aplikácii zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku (napríklad vo
všeobecnej rovine, pokiaľ správca dane uvedeným spôsobom získa zápisnicu o miestnom zisťovaní
v daňovej kontrole iného daňového subjektu vykonávanú iným správcom dane, ide o listinný dôkaz
obdobne ako pokiaľ takto získa zápisnicu o výsluchu svedka pred iným správcom dane v daňovej
kontrole iného daňového subjektu). V nadväznosti na to potom nie je možné dospieť k záveru o

porušení procesných práv žalobcu, pokiaľ je zápisnica o miestnom zisťovaní z inej daňovej kontroly
použitáakodôkazvprebiehajúcejdaňovejkontrolekontrolovanéhodaňovéhosubjektu.Keďževdaňovej
kontrole kontrolovaného daňového subjektu priamo nedochádza k vykonaniu miestneho zisťovania,
nemôže dôjsť ani k porušeniu povinnosti správcu dane podľa § 37 ods. 4 daňového poriadku a ani
nie je daňovému subjektu odňatý priestor na splnenie jeho zákonnej povinnosti podľa § 39 ods. 1

daňového poriadku. Predpokladom záveru o zákonnosti uvedeného procesného postupu správcu dane
je skutočnosť náležitého obtiahnutia informácie o takomto prevzatí uvedených dôkazov z inej daňovej
kontroly do administratívneho spisu a vytvorenie priestoru na oboznámenie sa s týmito zisteniami a
zaujatie stanoviska k nim pre daňový subjekt, čo platí i vo vzťahu ku zisteniam vyplývajúcim z interných
databáz v danom prípade nezávisle na úprave podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku. V tejto súvislosti

správny súd poznamenáva, že pri úprave § 24 ods. 3 daňového poriadku správny súd nevzhliada dôvod
na rozlišovanie zistení správcu dane z jeho úradnej činnosti medzi jednotlivými pracovníkmi správcu
dane.
Osobitne, pokiaľ ide o zápisnicu z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu
v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, je oprávnenie

daňového subjektu vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane upravené v § 45 ods. 1 písm. d) daňového
poriadku a predpokladá, že zápisnica z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu
je v administratívnom spise obsiahnutá. Správny súd konštatuje v nadväznosti na námietku žalobcu,
že v obsahu pripojeného administratívneho spisu sa nenachádza zápisnica, na ktorú sa žalovaný
odvoláva, že skutočnosť absencie zápisnice v administratívnom spise v tejto veci, zakladá porušenie

procesného práva žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. d) daňového poriadku, ktoré však nie je základom
rozhodnutia správneho súdu v tejto veci vzhľadom na vyššie skonštatovaný dôvod zrušenia rozhodnutia
žalovaného a v pomeroch prejednávanej veci by ani toto porušenie samé o sebe nezakladalo záver o
naplnení niektorého dôvodu zrušenia rozhodnutia žalovaného. Namietanie absencie spísania zápisnice
o miestnom zisťovaní s poukazom na úpravu § 37 ods. 4 daňového poriadku pri jej prevzatí do

administratívneho spisu z inej daňovej kontroly a spísanie úradného záznamu o uvedenom v daňovej
kontrole kontrolovaného subjektu, hodnotí správny súd ako nedôvodné.

18. Správny súd ďalej vo všeobecnej rovine uvádza, že podmienky pre postup podľa § 46 ods.
3 daňového poriadku v predmetnej veci naplnené neboli s ohľadom na absenciu a nepreukázanie

naplnenia podmienok postupu podľa tohto zákonného ustanovenia. V pomeroch prejednávanej veci a
v nadväznosti na obsah námietok žalobcu viažucich sa k úprave lehoty podľa § 22 ods. 1 zákona č.
652/2004 Z.z., správny súd uvádza, že predmetom prieskumu správneho súdu v tejto veci je postup
a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, pričom postupom správneho orgánu
prvého stupňa sa v danom prípade rozumie postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia správcu

dane od začatia administratívneho konania, čo v danom prípade zodpovedá časovému úseku od začatia
daňovej kontroly dňom 16.05.2018 podľa oznámenia o začatí daňovej kontroly podľa § 46 ods. 1
daňového poriadku. Prieskum zákonnosti správneho súdu na postup orgánov podľa § 22 ods. 1
zákona č. 652/2004 Z.z. platného a účinného v čase realizácie daňovej kontroly nedopadá. Skutočnosť
momentu obmedzenia daňového subjektu v nakladaní s účtovnými dokladmi úpravou podľa § 46 ods.

1, 3 daňového poriadku na seba moment začatia daňovej kontroly neviaže. Lehota podľa § 46 ods. 10
daňového poriadku teda bola dodržaná.19. Úlohou žalovaného bude vydať vo veci nové rozhodnutie, ktoré bude výsledkom zákonného postupu
v nadväznosti na vyslovené záväzné právne názory správneho súdu v odôvodnení tohto rozsudku, v
rámci ktorého procesného postupu bude žalovanému vytvorený zákonom predpokladaný priestor pre

riadne splnenie jeho zákonných povinností.

20. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

21. Správny súd rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného v nadväznosti na čo sa za účastníka v
tomto konaní úspešného v celom rozsahu považuje žalobca, ktorému správny súd podľa § 167 ods.
1 SSP priznal voči žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania tak, ako vyplýva z
výroku tohto rozsudku.

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová

značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, aka) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.