Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. december 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/61/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200179
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5020200179.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany

Jančárovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a Mgr. Denisy Slivovej (sudca spravodajca), v
právnej veci žalobcu: VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o., so sídlom 013 42 Horný Hričov 324, IČO: 36
400 653, právne zastúpený: Advokát VASKÝ s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Miletičova 21,
821 08 Bratislava, IČO: 51 166 950, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo:
139564/2020 zo dňa 16.03.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1.ObecHornýHričov,akosprávcamiestnehopoplatkuzarozvoj(ďalejlen„prvostupňovýsprávnyorgán“
alebo „Obec Horný Hričov“), rozhodnutím číslo 1/2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa §
9 zákona č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len zákon č. 447/2015 Z.z.) a podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) a
v nadväznosti na ust. § 2 písm. b) Všeobecne záväzného nariadenia Obce Horný Hričov č. 2/2017 zo
dňa 20.02.2017 o miestnom poplatku za rozvoj (ďalej len „VZN č. 2/2017“) vyrubila žalobcovi poplatok
za rozvoj v sume 37.012,50 Eur. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že poplatok za
miestny rozvoj bol vyrubený na základe právoplatného stavebného povolenia č. S2016/00390/1972/
Hud, ktorý vydala Obec Horný Hričov, stavebný úrad dňa 06.04.2017 a ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 27.04.2017 s tým, že poplatok za miestny rozvoj bol žalobca povinný uhradiť v lehote 15 dní odo

dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Obec Horný Hričov citujúc ust. § 3 ods. 1 písm. a), § 4
ods. 1, § 5 ods. 1, § 6, § 7 ods. 1, § 7 ods. 4, § 8 ods. 1, § 14 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z., § 2
písm. b) VZN č. 2/2017, čl. 2 ods. 2, čl. 71 ods. 1 Ústavy SR, s poukazom na uznesenie Ústavného
súdu Českej a Slovenskej federatívnej republiky zo dňa 09.06.1992, sp. zn. I. ÚS 191/92, podľa ktorého
„verejnou mocou je taká moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či
už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach rozhoduje orgán
verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu

nezávisí od vôle subjektu“ a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 13.11.2019, č. k. 31S/62/2018,
v ktorom Krajský súd v Žiline zaviazal v ďalšom konaní Obec Horný Hričov ako správcu poplatku za
rozvoj, že „môže/nemusí vyrubiť žalobcovi miestny poplatok za rozvoj, pričom pri vyrubení poplatku
správca dane zohľadní svoje pochybenia, ako aj skutočnosť, že v čase vzniku investičného zámeružalobcu a v čase iniciácie územného ako aj stavebného konania (v roku 2015/2016) žalobca nemal/
nemohol mať vedomosť o povinnosti platiť poplatok za rozvoj“, uviedla, že zákonom č. 447/2015 Z.z.
bol do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedený poplatok za rozvoj obce s tým, že jeho správu

zákon zveril obci. Obec je pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb
v súvislosti s poplatkom za rozvoj v postavení orgánu verejnej moci. V súlade s tým sa na obec ako
na orgán verejnej moci vzťahujú obmedzenia vyplývajúce z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého sú
štátne orgány oprávnené konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanoví zákon. Obec Horný Hričov je vo vzťahu k poplatku za rozvoj povinná konať len na základe a v

medziach zákona č. 447/2015 Z.z., pretože táto povinnosť plne vyplýva priamo z Ústavy SR. V prípade,
ak teda zo zákona a z platného a účinného prijatého všeobecne záväzného nariadenia obce vyplýva
nejaký spôsob konania, obec ako orgán verejnej moci je povinná týmto spôsobom konať. Prvostupňový
orgán ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že obec ako orgán verejnej moci vystupuje aj v
stavebných konaniach, ktoré boli zákonom č. 416/2001 Z.z. zverené do pôsobnosti obcí, tzn. aj v týchto
konaniach je povinná konať v súlade s ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Obec Horný Hričov prenesený výkon

štátnej správy v oblasti stavebných konaní zabezpečuje prostredníctvom spoločného stavebného úradu
na základe Zmluvy o zriadení Spoločného stavebného úradu Strečno zo dňa 06.03.2015. V súlade s
tým je oblasť stavebného úradu zabezpečovaná samostatnými pracovníkmi, ktorí vykonávajú všetky
úkony na tomto prenesenom úseku štátnej správy. Postup obce podľa ustanovení o stavebnom konaní
a postup obce podľa ustanovení zákona č. 447/2015 Z.z. sú postupmi nezávislými, samostatnými a

tieto postupy, ktoré síce na seba nadväzujú, nie je možné zlúčiť do jedného, resp. postupy zamieňať.
Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že má dlhodobo problém s nedostatkom kvalifikovaných
ľudí spôsobilých na vykonávanie stavebnej agendy. V súlade s tým je možné a stávajú sa prípady, že
v rámci stavebných konaní (vrátane územných konaní) dochádza k nedodržaniu zákonných termínov.
Takéto posuny, nedodržaním termínov, teda nastali aj v iných konaniach ako bolo konanie, ktoré bolo

ukončené stavebným povolením č. S2016/00390/1972/Hud. Z uvedeného bolo zrejmé, že nedodržanie
termínov v označenom stavebnom konaní nebolo konaním účelovým, teda konaním, ktorého cieľom má
byť dosiahnutie povinnosti zaplatiť poplatok za rozvoj zo strany poplatníka. Táto skutočnosť nevyplývala
zo žiadnych skutočností zistených v konaniach, ktorých účastníkom bol poplatník a nevyplýva to ani z
označeného stavebného konania. Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že nie je teda možné

bez znalosti pomerov na Spoločnom stavebnom úrade a bez poznania obsahu spisu označeného
stavebného konania považovať konanie obce Horný Hričov za účelové a je opakovane potrebné
uviesť, že stavebné konanie je právoplatne skončené. Prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že
povinnosť platiť poplatok za rozvoj bola Obci Horný Hričov zavedená VZN č. 2/2017 zo dňa 20.02.2017
s účinnosťou od 08.03.2017, čo je v súlade s § 14 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. Prvostupňový správny

orgán zdôraznil, že predmetné VZN obce a ani proces jeho prijímania nebol zákonným spôsobom nikým
spochybnený, to znamená, že VZN je záväzné pre všetky fyzické a právnické osoby na území Obce
Horný Hričov ako aj pre samotnú obec. Zákon č. 447/2015 Z.z. nepozná a ani nepredpokladá žiadne
výnimky, odklady, odpustenia a tieto neobsahuje ani VZN a ani obec Horný Hričov nemôže udeľovať
žiadnevýnimky,odklady,odpusteniaajepovinnápoplatokzarozvojaplikovaťokamžiteodnadobudnutia

účinnosti označeného VZN. Prvostupňový správny orgán uviedol, že zákon č. 447/2015 Z.z. pritom ani
neumožňuje obci zohľadniť ani tú skutočnosť, že investičné zámery, žiadosti, prípadne iné rozhodnutia
o výstavbe, realizácii stavby boli prijaté v čase, keď sa o poplatku za rozvoj nevedelo, resp. nebol účinný
zákon, z ktorého pre obec možnosť zaviesť poplatok za rozvoj vyplynula. Sadzba poplatku v predmetnej
veci vyplýva z VZN a je sadzbou, ktorá je v súlade s ust. § 7 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z., ktorý

ponechal na rozhodnutí obcí, aby sa tieto sami rozhodli, pre aké druhy stavieb bude poplatok zavedený
a v akých sadzbách. Keďže stavebné povolenie č. S2016/00390/1972/Hud, ktoré vydala Obec Horný
Hričov, stavebný úrad dňa 06.04.2017, nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2017, teda v deň, v ktorom
už bolo prijaté a účinné VZN podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z., poplatníkovi, ktorý je osobou
podľa ust. § 5 ods. 1 tohto zákona, vznikla poplatková povinnosť. Výška poplatku sa určila ako násobok

výmery podľa § 6 v spojení s § 8 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. vynásobeného sadzbou stanovenou
VZN. Použitím uvedeného a zákonom predpísaného spôsobu výpočtu výšky poplatku za rozvoj bolo
stanovené, že
- základom poplatku je výmera nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v metroch
štvorcových - 1117,50 m2,

- základ poplatku bol znížený o 60 m2 v súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. - 1057,50 m2
- sadzba poplatku pre priemyselné stavby podľa VZN č. 2/2017 - 35 Eur/m2.
Súčinom hodnoty 1057,50 m2 a sadzby 35 Eur/m2 bola stanovená poplatková povinnosť vo výške
37.012,50 Eur.Prvostupňový správny orgán uviedol, že v súlade so závermi rozhodnutia Krajského súdu v Žiline pri
svojom rozhodovaní zobral do úvahy všetky skutočnosti tak, ako to bolo súdom určené s tým, že
poplatníkovi povinnosť platiť poplatok za rozvoj vznikla podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 447/2005 Z.z.

a obec ako orgán verejnej moci je povinná tento poplatok vyrubiť. Nie je možnosť obce o nevyrubení
poplatku nerozhodnúť, resp. ho nevyrubiť, pretože takýto postup by bol zrejme v rozpore so zákonom.
Obec Horný Hričov vyhodnotila aj skutočnosť, že investičný zámer poplatníka je z roku 2015/2016 tak,
že zákon č. 447/2015 Z.z. obci nedáva žiadnu možnosť na túto skutočnosť prihliadnuť, tzn. neexistuje
žiadne zákonné ustanovenie, ktorým by sa takéto zohľadnenie malo odôvodniť. Obec ako správca

poplatku (orgán verejnej moci) za rozvoj nemá žiadnu možnosť zohľadniť túto skutočnosť v konaní o
vyrubení poplatku za rozvoj, ktoré je konaním novým, konaním nezávislým na stavebnom konaní, z
ktorého je možné na konanie o vyrubení poplatku za rozvoj aplikovať výlučne právoplatné stavebné
povolenie, nie však okolnosti a postup, ktorým k jeho vydaniu došlo. V súlade s tým Obec Horný Hričov
musela poplatok za rozvoj vyrubiť vo výške uvedenom v prvostupňovom rozhodnutí.

2. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím číslo: 139564/2020 zo dňa 16.03.2020 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie Obce Horný Hričov
č. 1/2020 č. k. S2020/00019/03 zo dňa 16.01.2020 potvrdilo. V odôvodnení žalovaný poukazujúc
na dôvody odvolania, v ktorých žalobca zdôrazňoval, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na
rovnakom skutkovom základe ako predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 12.04.2018, a to na podklade

stavebného povolenia č. S2016/00390/1972/ Hud zo dňa 06.04.2017 na stavbu „Hala spracovania
betonárskej ocele - Areál Váhostav-SK-PREFA“, a ďalej na to, že Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.
zn. 31S/63/2018 zo dňa 13.11.2019 rozhodnutie odvolacieho orgánu zo dňa 18.06.2018 a rozhodnutie
správcu dane zo dňa 12.04.2018 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, čím podľa žalobcu
Krajský súd v Žiline obe rozhodnutia zrušil najmä preto, že Obec Horný Hričov postupovala pri vydávaní

stavebného povolenia, na podklade ktorého bol následne vyrubený poplatok za rozvoj, účelovo. Súd
síce vo výroku rozsudku uviedol, že zrušil rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie, avšak tiež uviedol,
že obec ako správca poplatku za rozvoj môže/nemusí vyrubiť daňovému subjektu predmetný poplatok.
Obec Horný Hričov vyrubila opätovne žalobcovi poplatok za rozvoj, hoci skutkové okolnosti sú navlas
rovnaké, ako boli v čase vydania rozhodnutia, o ktorom rozhodoval súd. Žalobca s týmto nesúhlasil a bol

toho názoru, že opätovné vyrubenie poplatku za rozvoj, na tom istom skutkovom základe, napriek tomu,
že predchádzajúce rozhodnutie o vyrubení poplatku za rozvoj bolo súdom zrušené a jeho zrušenie bolo
riadnezdôvodnené,považovalzaprejavsvojvôleanerešpektovaniaprávoplatnéhorozsudku,považujúc
uvedené konanie správcu dane za svojvoľné, nehospodárne a obťažujúce.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval zistený skutkový stav tak, ako

bol uvedený prvostupňovým správnym orgánom, rekapitulujúc závery odôvodnenia rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu, že dňom právoplatnosti stavebného povolenia dňa 06.04.2017
vznikla daňovému subjektu v zmysle zákona č. 447/2015 Z.z. a VZN č. 2/2017 povinnosť zaplatiť
poplatok za rozvoj. Prvostupňový správny orgán sumu miestneho poplatku vypočítal v súlade s ust. § 8
ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. a § 2 VZN č. 2/2017 v sume 37.012,50 Eur, pričom za základ poplatku

správca dane určil v zmysle § 6 zákona č. 447/2015 Z.z. výmeru vo výške 1057,50 m2 a sadzbu poplatku
ustanovil podľa § 2 VZN č. 2/2017 v súlade s § 7 zákona č. 447/2015 Z. z. vo výške 35,00 Eur/m2.
Žalovaný citujúc ust. § 3 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. uviedol, že
základom poplatku za rozvoj podľa § 6 zákona č. 447/2015 Z.z. je výmera nadzemnej časti podlahovej
plochy realizovanej stavby v m2, ktorá je predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3 zákona č. 447/2015

Z.z., pričom na účely tohto zákona sa za podlahovú plochu nadzemnej časti stavby považuje súčet
výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 447/2015
Z.z. je sadzba poplatku za rozvoj od 3,00 Eur do 35,00 Eur za každý začatý m2 podlahovej plochy
nadzemnej časti stavby. Obec môže podľa § 7 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. tohto ustanovenia
ustanoviť rôzne sadzby poplatku za rozvoj pre stavby v členení pod písm. a) až e) tohto ustanovenia.

Sadzbu poplatku za rozvoj môže obec ustanoviť alebo zmeniť všeobecne záväzným nariadením iba k
1. januáru kalendárneho roka, ak § 14 ods. 1 neustanovuje inak. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 447/2015
Z.z. ak obec zavedie poplatok za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce počas roka 2017,
sadzbu poplatku za rozvoj podľa ods. 1 a 3 a ods. 5 môže ustanoviť najskôr ku dňu účinnosti takéhoto
všeobecne záväzného nariadenia obce. Obec Horný Hričov zaviedla miestny poplatok za rozvoj VZN

č. 2/2017, ktoré bolo schválené obecným zastupiteľstvom na zasadnutí dňa 20.02.2017 uznesením č.
24/2017. VZN č. 2/2017 nadobudlo účinnosť dňa 08.03.2017. Obec predmetným VZN ustanovila v §
2 sadzby poplatku za jednotlivé druhy stavieb v členení pod písm. a) až d), pričom pre priemyselné
stavby podľa písm. c) zákona bola stanovená sadzba 35,00 Eur za každý, aj začatý m2 podlahovejplochy nadzemnej časti stavby. Žalovaný preskúmaním napadnutého rozhodnutia zistil, že prvostupňový
správny orgán postupoval správne, keď žalobcovi podľa ust. § 12 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. vyrubil
rozhodnutím miestny poplatok za rozvoj v sume 37 012,50 Eur. Z predloženého materiálu mal žalovaný

preukázané opodstatnenie vyrubenia miestneho poplatku za rozvoj z dôvodu vydania právoplatného
stavebného povolenia na stavbu, t. j. naplnenie podstaty vzniku skutkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1
zákona č. 447/2015 Z.z. Žalovaný konštatoval, že k zavedeniu poplatku za rozvoj obec oprávňuje ust.
§ 2 zákona č. 447/2015 Z z., podľa ktorého poplatok za rozvoj môže ustanoviť obec na svojom území
alebo jednotlivej časti všeobecne záväzným nariadením, je na rozhodnutí obce, či uvedený poplatok

zavedie alebo nie. Ak obec využije zákonom upravenú možnosť zaviesť tento miestny poplatok, potom
VZN o poplatku za rozvoj musí byť vydané v súlade so zákonom. Keďže Obec Horný Hričov ustanovila
vo VZN č. 2/2017 na svojom území poplatok za rozvoj, potom ak boli splnené zákonom č. 447/2015 Z.z.
stanovené podmienky pre vyrubenie tohto poplatku, je obec povinná tento poplatok vyrubiť. Žalovaný
poukázal na to, že podľa § 4 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. poplatková povinnosť zaniká dňom, ktorým
stavebné povolenie stratilo platnosť, ak súčasne poplatník nezačal stavbu realizovať. Keďže žalovaný

zo spisového materiálu nezistil, že predmetné stavebné povolenie zo dňa 06.04.2017 by stratilo platnosť
(právoplatnosť stavebného povolenia č. S2016/00390/1972/Hud nebola spochybnená ani rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/63/2018 zo dňa 13.11.2019), žalovaný bol toho názoru, že ust.
§ 4 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. nebolo naplnené, t. j. k zániku poplatkovej povinnosti nedošlo,
potom vyrubenie miestneho poplatku za rozvoj napadnutým rozhodnutím bolo v súlade so zákonom.

Prvostupňový správny orgán pri vyrubení poplatku postupoval podľa ustanovení zákona č. 447/2015
Z.z., VZN č. 2/2017. Žalovaný konštatoval, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa správca
dane vysporiadal so zistenými pochybeniami, ktoré sú uvedené v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 31S/62/2018 (pozn. súdu: správne malo byť uvedené 31S/63/2018) a opodstatnenosť vyrubenia
poplatku za rozvoj odôvodnil ustanoveniami zákona č. 447/2015 Z.z. a VZN č. 2/2017.

Konanie pred správnym súdom

3. Správnou žalobou zo dňa 14.05.2020 sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho

stupňa, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo, teda prvostupňového rozhodnutia a zároveň si
uplatnil náhradu trov konania. Žalobca skutkovo a právne vymedzil žalobu nasledovne: Podkladom pre
vyrubenie poplatku za rozvoj bolo stavebné povolenie č. S2016/00390/1972/Hud, ktoré vydala
Obec Horný Hričov, stavebný úrad dňa 06.04.2017 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2017,
na stavbu „Hala spracovania betonárskej ocele - Areál Váhostav-SK-PREFA, kde stavebníkom je

VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o. (v tomto konaní v postavení žalobcu). Žalobca s výrokom napadnutého
rozhodnutia nesúhlasil a uviedol, že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.Žalobcapovažovalnapadnutérozhodnutiezasvojvoľnéanehospodárne,nerešpektujúcerozsudok
Krajského súdu v Žiline. Vec s rovnakým skutkovým základom už bola predmetom správnej žaloby a
KrajskýsúdvŽilineotejtoveciprávoplatnerozhodol.KrajskýsúdvŽilinerozsudkomsp.zn.31S/63/2018

zo dňa 13.11.2019 rozhodol tak, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo
344760/2018 rozhodnutie Obce Horný Hričov č. S2018/000360/03 zrušil a vec vrátil Obci Horný Hričov,
ako správcovi poplatku, na ďalšie konanie. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2019.
Žalobca pre úplnosť poukázal na to, že rozhodnutiu Obce Horný Hričov zo dňa 12.04.2018 predchádzali
ešte tri rozhodnutia o vyrubení poplatku za rozvoj na podklade stavebného povolenia, ktoré boli po

odvolaní žalobcu žalovaným zrušené pre procesné pochybenie Obce Horný Hričov pri vyhotovení
rozhodnutia o vyrubení poplatku za rozvoj. Žalobca uviedol, že táto skutočnosť pre odôvodnenie
žaloby však nebola relevantná. V rozsudku Krajského súdu v Žiline bol ako dôvod, pre ktorý boli
obe rozhodnutia zrušené (rozhodnutie o vyrubení poplatku za rozvoj ako aj rozhodnutie o odvolaní)
uvedené najmä to, že Obec Horný Hričov postupovala pri vydávaní stavebného povolenia, na podklade

ktorého bol následne vyrubený poplatok za rozvoj, účelovo. Súd síce vo výroku rozsudku uviedol,
že vec vracia na ďalšie konanie obci Horný Hričov, avšak taktiež v rozsudku bolo uvedené (str. 10
rozsudku), že: „V ďalšom konaní obec Horný Hričov, ako správca poplatku za rozvoj môže/nemusí
vyrubiť žalobcovi miestny poplatok za rozvoj...“. Obec Horný Hričov mala teda celkom jednoznačne
možnosť, po vrátení veci súdom, rozhodnúť aj o tom, že poplatok za rozvoj nevyrubí a s ohľadom

na odôvodnenie rozsudku je evidentné, že obec, ak by rešpektovala právoplatný rozsudok Krajského
súdu v Žiline, tak takto rozhodnúť aj mala. Takýto postup by bol plne v súlade s rozsudkom Krajského
súdu v Žiline. Obec Horný Hričov sa však svojvoľne rozhodla poplatok za rozvoj opätovne vyrubiť, hoci
skutkové okolnosti boli navlas rovnaké, ako boli v čase vydania právoplatného rozhodnutia o vyrubenípoplatku za rozvoj, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline. Obec Horný Hričov sa vo svojom rozhodnutí
odvoláva na ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky, resp. rozhodnutie Ústavného súdu Českej a
Slovenskej federatívnej republiky, ktorými dôvodila, že nemala inú možnosť, ako poplatok vyrubiť. S

takouto argumentáciou nie je možné súhlasiť. Žalobca ju považoval na nesprávnu. Rozsudok Krajského
súdu v Žiline totiž predstavuje individuálny právny akt, ktorým súd rozhodol o konkrétnom individuálnom
správnom akte, o konkrétnom rozhodnutí obce Horný Hričov, pričom súd svoje rozhodnutie riadne
a zrozumiteľne odôvodnil a rozsudok je aj právoplatný. Opätovné vyrubenie poplatku za rozvoj, na
tom istom skutkovom základe, napriek tomu, že predchádzajúce rozhodnutie o vyrubení poplatku za

rozvoj bolo súdom zrušené a jeho zrušenie riadne zdôvodnené, považoval žalobca za prejav svojvôle a
nerešpektovanie právoplatného rozsudku súdu. Z uvedených dôvodov podal žalobca proti opätovnému
vyrubeniu poplatku za rozvoj odvolanie. O odvolaní bol príslušný rozhodnúť žalovaný, ktorý však
rozhodnutie Obce Horný Hričov o vyrubení poplatku za rozvoj potvrdil, napriek tomu, že Krajský súd
v Žiline už rozhodol o veci s úplne totožným skutkovým základom rozsudkom sp. zn. 31S/63/2018
zo dňa 13.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2019 a žalobca ho na túto skutočnosť v

odvolaní aj upozornil. Žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol žiadne nové
skutočnosti, ktoré by menili alebo mali akýkoľvek vplyv na skutkový stav tak, ako ho zistil Krajský súd
v Žiline. Žalobca zdôraznil, že keďže námietky žalobcu sa týkali konania Obce Horný Hričov, ktoré
predchádzalo vydaniu stavebného povolenia, tieto okolnosti sa ani zmeniť nemohli a nie je ich ani
možné odstrániť, resp. sa s nimi vysporiadať. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za svojvoľné

a nehospodárne, nerešpektujúce rozsudok Krajského súdu v Žiline. Žalobca ďalej namietal, že Obec
Horný Hričov, stavebný úrad, postupovala v stavebnom konaní účelovo a v rozpore so zákonom tak,
aby bolo stavebné povolenie vydané po účinnosti VZN č. 2 o stanovení sadzby poplatku za rozvoj, a
teda, aby stavebníkovi vznikla poplatková povinnosť.
Za účelom odôvodnenia porušenia postupu, žalobca stručne a faktograficky zrekapituloval priebeh

stavebného konania, ktoré predchádzalo vydaniu stavebného povolenia:
- 30.11.2016 žiadosť o vydanie stavebného povolenia
- 12.12.2016 doplnenie žiadosti o vydanie stavebného povolenia
- 11.01.2017 doplnenie žiadosti o vydanie stavebného povolenia
- 16.01.2017 oznámenie o začatí stavebného konania

- 21.02.2017 vyvesené VZN č. 2 o stanovení sadzby poplatku za rozvoj
- 22.02.2017 prerušené stavebné konanie stavebným úradom
- 06.03.2017 doplnenie podania
- 07.03.2017 oznámenie o pokračovaní stavebného konania
- 08.03.2017 nadobudnutie účinnosti VZN č. 2 o stanovení sadzby poplatku za rozvoj

- 06.04.2017 vydanie stavebného povolenia
- 27.04.2017 právoplatnosť stavebného povolenia
Účelový postup obce Horný Hričov v stavebnom konaní podporuje aj tá skutočnosť, že deň nasledujúci
po dni vyvesenia VZN č. 2/2017 o stanovení sadzby poplatku za rozvoj, bolo vydané rozhodnutie
o prerušení stavebného konania č. S2016/00390/1752/Hud. V tom čase však v zmysle § 49 ods. 2

zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, už Obci
Horný Hričov, stavebný úrad, uplynula zákonná lehota pre rozhodnutie - vydanie stavebného povolenia,
prípadne prerušenie konania, a teda Obec Horný Hričov, stavebný úrad, porušila všeobecné predpisy
o správnom konaní, ktoré sa podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku(stavebnýzákon)vzneníneskoršíchpredpisovvzťahovaliajnatotostavebnékonanie.Faktom,

ktorý odôvodňuje účelovosť konania Obce Horný Hričov je aj tá skutočnosť, že rozhodnutie o prerušení
konania č. S2016/00390/1752/Hud zo dňa 22.02.2017 sa aj vzhľadom na svoj obsah javí ako vydané
účelovo, s cieľom posunúť vydanie stavebného povolenia za dátum účinnosti VZN č. 2/2017 o stanovení
sadzby poplatku za rozvoj. Rovnaké skutočnosti, ktoré uviedla obec Horný Hričov, stavebný úrad, ako
dôvod prerušenia konania v rozhodnutí o prerušení konania, boli už predtým predmetom záväzného

stanoviska k vydaniu územného rozhodnutia a stavebného povolenia pre stavbu Hala spracovania
betonárskej ocele Váhostav-SK-PREFA č. 2016/257, ktoré vystavila Obec Horný Hričov ako všeobecný
stavebný úrad podľa § 140b Stavebného zákona ako zainteresovaný orgán štátnej správy k vydaniu
stavebného povolenia. V tomto smere žalobca poukázal na uvedené záväzné stanovisko k vydaniu
územného rozhodnutia a stavebného povolenia č. 2016/257, ktoré ako dôkaz priložil k správnej žalobe.

Žalobca s poukazom na § 140b Stavebného zákona, § 29 ods. 1 Správneho poriadku uviedol, že
podmienka, ktorú vyslovila Obec Horný Hričov vo svojom záväznom stanovisku k vydaniu územného
rozhodnutia a stavebného povolenia č. 2016/257, že prevádzka „Haly na spracovanie betonárskej
ocele“ nenavýši objem dopravy prechádzajúcej cez intravilán Obce Horný Hričov a že žalobca vyviniemaximálne úsilie pre odklon súčasnej dopravy, bola v plnej miere záväzná a rešpektovaná účastníkmi
konania a nebol žiaden dôvod ju ešte raz osobitne vyhlasovať. Nebol teda ani žiaden dôvod na
prerušenie konania, keďže nešlo o odstránenie nedostatkov podania, ani o iný zákonný dôvod na

prerušenie konania.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.10.2020 uviedol, že žalovaný pri preskúmaní napadnutého
rozhodnutia v rámci odvolacieho konania zistil, že Obec Horný Hričov (správca dane) postupoval
správne, keď žalobcovi v súlade s ustanoveniami zákona č. 447/2015 Z.z. a VZN č. 2/2017 vyrubil

rozhodnutím miestny poplatok za rozvoj v sume 37 012,50 Eur. Vyrubenie poplatku za rozvoj
napadnutým rozhodnutím bolo opodstatnené a v súlade s právnym predpismi. Správca dane zistil
skutkový stav v dostatočnom rozsahu a správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Z uvedeného
dôvodu žalovaný vyhodnotil námietky vznesené v odvolaní ako neopodstatnené a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil, keďže nezistil dôvody na zrušenie, resp. zmenu rozhodnutia z dôvodu jeho
nezákonnosti. K postupu žalovaného uviedol, že v odvolacom konaní sa postupovalo podľa § 74

ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri
rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací

orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo
odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Žalovaný pri preskúmaní odvolaním
napadnutého rozhodnutia postupoval v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a napadnuté rozhodnutie
preskúmal v rozsahu požadovanom v odvolaní. V rámci odvolacieho konania žalovaný vydal napadnuté
rozhodnutie v súlade s ustanovením § 63 Daňového poriadku, pričom v odôvodnení rozhodnutia v

zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku uviedol všetky skutočnosti - dôkazy, ktoré boli podkladom
rozhodnutia. V odôvodnení sa žalovaný správny orgán vysporiadal so všetkými námietkami odvolania
a uviedol všetky úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie predložených dôkazov, žalovaný pritom uviedol
znenie konkrétnych ustanovení právnych predpisov, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní. Žalovaný
pri posúdení opodstatnenosti vyrubenia miestneho poplatku za rozvoj postupoval podľa ustanovení

zákona č. 447/2015 Z.z. ako hmotnoprávneho predpisu upravujúceho inštitút miestneho poplatku za
rozvoj. Žalovaný vychádzajúc z ustanovení Daňového poriadku v rámci odvolacieho konania preskúmal
dodržiavanie právnych predpisov (procesných a hmotnoprávnych) správcom dane v konaní vo veci
vyrubenia miestneho poplatku za rozvoj žalobcovi Obcou Horný Hričov. Žalovaný nie je oprávnený
preskúmavať, resp. posudzovať zákonnosť postupu iného štátneho orgánu. Žalovaný sa preto k

správnosti, zákonnosti, postupu stavebného úradu - Horný Hričov nevyjadroval resp. námietky proti
postupu obce v stavebnom konaní neskúmal, pretože k takémuto postupu nie je oprávnený. Daňový
poriadok upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré vzniknú
v súvislosti so správou daní. Žalovaný ako správny orgán v rámci odvolacieho konania postupoval v
súlade s ustanoveniami tohto zákona, pričom rešpektoval základné zásady daňového

konania. V odvolacom konaní postupoval v súlade s ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku,
podľa ktorého sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a
obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných
osôb. Žalovaný získané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní

osobitných predpisov žalovaný zobral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti
rozhodujúcej pre preskúmanie správnosti a zákonnosti vyrubenej dane. K dôvodom podanej žaloby na
preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že v rámci odvolacieho konania
preskúmaval zákonnosť postupu Obce Horný Hričov, ako správcu miestneho poplatku za rozvoj, ktorým
je obec v zmysle 12 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. a podľa Daňového poriadku, ktorého § 1 ods. 1

upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti
so správou daní. Z uvedeného dôvodu žalovaný nie je oprávnený preskúmavať postup Obce Horný
Hričov ako stavebného úradu. V prípade, ak mal žalobca námietky voči postupu obce ako stavebného
úradu, mal uplatniť tieto námietky v stavebnom konaní vo veci vydania stavebného povolenia zo dňa
06.04.2017 v súlade so správnym poriadkom. Žalovaný dal do pozornosti skutočnosť, že podľa § 3

ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2017 Z.z. predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území
obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba. Podľa § 4 ods.
1 zákona č. 447/2015 Z.z. poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia,
dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnostirozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia stavby stavebnému úradu. Podľa §
5 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. je poplatníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo ako
stavebníkovi vydané stavebné povolenie, rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,

rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby alebo ktorá ako stavebník ohlásila stavbu stavebnému
úradu. Z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že v prípade žalobcu došlo k
naplneniu podstaty vzniku poplatkovej povinnosti k miestnemu poplatku za rozvoj. Keďže právoplatnosť
stavebného povolenia zo dňa 06.04.2017 nebola zrušená (ani rozsudkom krajského súdu), žalovaný
mal za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre vznik poplatkovej povinnosti podľa zákona

č. 447/2015 Z.z. Žalovaný v odvolacom konaní preskúmal zákonnosť postupu správcu dane pri
vyrubení miestneho poplatku za rozvoj podľa zákona č. 447/2015 Z.z. a nepreskúmaval námietky proti
priebehu stavebného konania, ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím o stavebnom povolení.
Je potrebné zdôrazniť, že správca dane aj žalovaný sa v odôvodnení svojich rozhodnutí otázkou
postavenia obce ako stavebného úradu zaoberali. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že vznesené
námietky žalobcu proti postupu správcu dane ako stavebného úradu v stavebnom konaní sú v prípade

vyrubenia predmetného poplatku irelevantné.

5. Žalobca v replike zo dňa 16.11.2020 uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného. Vo vyjadrení,
v ktorom žalovaný uviedol, že nezistil pochybenie správcu dane (obec Horný Hričov) pri vydaní
prvostupňového rozhodnutia, a zrejme z toho dôvodu, že skutkovo totožnú vec riešil Krajský súd v Žiline

a vo svojom rozsudku sp. zn. 31S/63/2018 zo dňa 13.11.2019 rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného,
ktoré bolo založené na totožnom skutkovom základe ako rozhodnutie žalovaného napadnuté v tomto
konaní, zrušil a vec vrátil obci Horný Hričov ako správcovi poplatku na ďalšie konanie. Žalobca opätovne
zvýraznil, že v rozsudku Krajského súdu v Žiline bolo uvedené, že v ďalšom konaní Obec Horný Hričov
ako správca poplatku za rozvoj môže/nemusí vyrubiť žalobcovi miestny poplatok za rozvoj. Žalobca

mal za to, že súd sa týmto jednoznačne vyjadril k ďalšiemu možnému postupu Obce Horný Hričov ako
správcu dane. Súd jednak uviedol, že obec Horný Hričov ako správca dane (poplatku za rozvoj) má
možnosť nevyrubiť tento poplatok za rozvoj žalobcovi. Nie je teda pravdivé tvrdenie, že Obec Horný
Hričov nemala inú možnosť, iba poplatok vyrubiť. Ďalej súd uviedol, že Obec Horný Hričov, ako správca
dane, mala pri rozhodovaní, či vyrubiť alebo nevyrubiť poplatok za rozvoj v tomto konkrétnom prípade

zohľadniť:
i. svoje pochybenia
ii. a tiež skutočnosť, že v čase vzniku investičného zámeru žalobcu a v čase iniciácie územného ako
aj stavebného konania (v roku 2015/2016) žalobca nemal/nemohol mať vedomosť o povinnosti platiť
poplatok za rozvoj.

Pochybenia obce Horný Hričov pri vyrubení poplatku za rozvoj spočívajú najmä v evidentne účelovom
konaní Obce Horný Hričov (účelové prerušenie konania, nesplnenie zákonnej lehoty na vydanie
rozhodnutia), ktoré predchádzalo rozhodnutiu o vyrubení poplatku za rozvoj. Tieto pochybenia sú
opísané jednak v žalobe (bod 10.-15. žaloby) a toto konanie bolo tiež uznané súdom v predchádzajúcom
rozsudku (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/63/2018 zo dňa 13.11.2019, bod 11

odôvodnenia) za účelové. Z vyjadrenia žalovaného sa javí, akoby hlavným argumentom žaloby bolo
to, že žalobca v čase iniciácie územného a stavebného konania nemohol mať vedomosť o povinnosti
platiť poplatok za rozvoj. Žalobca uviedol, že tento argument nebol hlavným argumentom žaloby a ak
by nebolo prítomné účelové konanie Obce Horný Hričov v stavebnom konaní, tak tento argument sám o
sebe by zrejme nebol dostatočný na úspešné podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia. Žalobca teda

poukázal na to, že hlavný argument, pre ktorý považoval napadnuté rozhodnutie o vyrubení poplatku za
rozvoj za nezákonné, je účelové konanie Obce Horný Hričov v správnom konaní a porušenie pravidiel
správneho konania, ktorého jediným účelom bolo dosiahnutie posunu vydania stavebného povolenia
za právoplatnosť všeobecne záväzného nariadenia obce Horný Hričov o stanovení sadzby poplatku za
rozvoj. Žalobca uviedol, že mu je celkom zrejmá funkcia daní a plne rešpektuje potrebu a povinnosť platiť

dane a rovnako aj miestne poplatky. Žalobca však mal tiež za to, že pri vyrubovaní daní a miestnych
poplatkov musia štátne orgány a rovnako aj samosprávne orgány, pokiaľ sú zákonom určené ako
správca dane, postupovať v súlade so zákonom a s rešpektovaním princípov právneho štátu a právnej
istoty. V tomto prípade nastala situácia, kedy orgán samosprávy, ako správca dane mal zároveň aj
možnosť ovplyvniť naplnenie podmienok pre jeho vyrubenie žalobcovi. Hoci sa pri tom Obec Horný

Hričov nevyhla porušeniu zákona (nezákonné prerušenie konania, nevydanie rozhodnutia v lehote),
neodolala pokušeniu účelovým konaním postupovať tak, aby poplatková povinnosť žalobcovi vznikla.
Žalobca rešpektuje snahu Obce Horný Hričov o zabezpečenie čo najväčšieho príjmu pre obec a je
možné teda dúfať aj v to, že konanie Obce Horný Hričov nie je motivované zlým úmyslom. Takétokonanievšakrozhodnenemôžepožívaťprávnuochranuaztohodôvodumážalobcazato,ženapadnuté
rozhodnutie je potrebné zrušiť. Žalobca poukázal na čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu

ani náboženstvo.

6. Žalovaný právo podať dupliku v replike žalobcu nevyužil.

7. Správny súd bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods.

4 SSP v spojení s úpravou podľa § 107 ods. 1 písm. a) a contrario, keď účastníci konania nepožiadali
o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, pričom
deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu
a na webovom sídle súdu, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu
správnych orgánov oboch stupňov, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1
SSP) napadnuté rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu,

vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP)
a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a rozhodol o zamietnutí žaloby podľa § 190 SSP z
nasledovných dôvodov:

Relevantná právna úprava

8. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) štátne orgány môžu konať iba
na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

10. Podľa čl. 59 ods. 1 Ústavy SR dane a poplatky sú štátne a miestne.

11. Podľa čl. 59 ods. 2 Ústavy SR dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona.

12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia - 30.03.2020 (ďalej

len „Daňový poriadok) tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných
osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

13. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

14.Podľa§2písm.b)Daňovéhoporiadkunaúčelytohtozákonasarozumiedaňoudaňpodľaosobitných
predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,
miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny

poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

16. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri

rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo
odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.17. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia -

30.03.2020 (ďalej len „zákon č. 447/2015 Z.z.“) predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba
na území obce uvedená v právoplatnom stavebnom povolení, ktorým sa povoľuje stavba(ďalej len
„stavebné povolenie“).

18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti

stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,
dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom doručenia oznámenia
stavebného úradu k ohlásenej stavbe.

19. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. poplatníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá je ako stavebník9) uvedená v stavebnom povolení, právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny

stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo ktorej bolo
doručené oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe. Postúpenie práv a povinností stavebníka
a prevod vlastníckeho práva k stavbe a k projektovej dokumentácii nemá vplyv na zmenu osoby
poplatníka; to neplatí, ak poplatník má právneho nástupcu.

20. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. základom poplatku za rozvoj je výmera podlahovej plochy
nadzemnej časti realizovanej stavby v m2, ktorá je predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3, pričom na
účely tohto zákona sa za podlahovú plochu nadzemnej časti realizovanej stavby považuje súčet výmery
všetkých miestností v nadzemných podlažiach 10) stavby.

21. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 447/2015 Z.z. sadzbu poplatku za rozvoj podľa odsekov 1 až 3 obec
môže ustanoviť alebo zmeniť všeobecne záväzným nariadením iba k 1. januáru kalendárneho roka, ak
§ 14 ods. 1 neustanovuje inak.

22. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčin základu poplatku

podľa § 6 znížený o 60 m2 a sadzby poplatku za rozvoj platnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti
podľa § 4 ods. 1. Ak sa predmet poplatku za rozvoj podľa § 3 ods. 1 realizuje v dvoch alebo viacerých
katastrálnych územiach, ktoré patria dvom alebo viacerým obciam, zníženie základu poplatku za rozvoj
podľa prvej vety sa uplatní v každej obci v podiele vypočítanom podľa § 6 ods. 7.

23. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. poplatok za rozvoj vyrubí obec rozhodnutím v lehote
podľa osobitného predpisu. (Týmto osobitným predpisom sa v zmysle poznámky pod čiarou rozumie
Daňový poriadok)

24. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2015 Z.z. na správu poplatku za rozvoj sa vzťahuje osobitný predpis

(Daňový poriadok) ak § 5, § 9 až 11 tohto zákona neustanovujú inak.

25. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. ak obec prvýkrát zavedie poplatok za rozvoj všeobecne
záväzným nariadením obce počas roku 2017, sadzbu poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 1 až 3 a ods. 5
môže obec ustanoviť najskôr ku dňu účinnosti takého všeobecne záväzného nariadenia obce.

26. Podľa § 2 písm. b) všeobecne záväzného nariadenia obce Horný Hričov č. 2/2017 zo dňa 20.02.2017
o miestnom poplatku za rozvoj (ďalej len „VZN č. 2/2017“) obec ustanovuje sadzby poplatku za rozvoj
pre priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu 35
Eur za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.

Posúdenie veci správnym súdom

27. Predmetom preskúmavaných administratívnych rozhodnutí je vyrubenie miestneho poplatku za
rozvoj žalobcovi, ktorý mu bol vyrubený podľa § 9 ods. 1 zákona č. 447/2005 Z.z. v nadväznosti na

VZN Obce Horný Hričov č. 2/2017 o stanovení výšky miestneho poplatku za rozvoj a na základe
právoplatného stavebného povolenia č. S2016/00390/1972/ Hud, ktorý vydala Obec Horný Hričov,
stavebný úrad dňa 06.04.2017 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2017, na stavbu „Hala
spracovania betonárskej ocele - Areál Váhostav-SK-PREFA“.28. Medzi účastníkmi súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí nebolo sporné, že žalobca je
poplatníkom (§ 5 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z.) predmetného miestneho poplatku, ktorý v zmysle § 2

písm. b/ Daňového poriadku v spojení s § 12 ods. 3 zákona č. 447/2015 Z.z.) možno pre účely správy
daní podľa Daňového poriadku považovať za daň, svojím charakterom a účelovým určením miestnu daň
(§ 11 zákona č. 447/2015 Z.z.). Zároveň nebolo medzi účastníkmi súdneho konania sporné, že stavebné
povolenie č. S2016/00390/1972/Hud zo dňa 06.04.2017 nadobudlo právoplatnosť
dňa 27.04.2017 a sporný nebol ani výpočet poplatku.

29. Z obsahu odvolacích a žalobných dôvodov možno jednoznačne vyabstrahovať podstatnú spornú
otázku medzi účastníkmi konania, ktorá spočívala v tom, že Obec Horný Hričov ako orgán samosprávy,
správca miestneho poplatku, mala zároveň postavenie stavebného úradu a účelovo ovplyvnila
podmienky na vyrubenie miestneho poplatku za rozvoj nezákonným prerušením konania a nevydaním
rozhodnutia v stavebnom konaní v lehote s cieľom posunúť vydanie stavebného povolenia za dátum

nadobudnutia účinnosti VZN č. 2/2017. Žalobca namietal, že takéto konanie nemôže požívať právnu
ochranu. Prvostupňový správny orgán účelovosť konania poprel s poukazom na to, že nedodržanie
termínovvoznačenomstavebnomkonaníneboloúčelovéscieľomdosiahnutiavznikupovinnostizaplatiť
poplatok za rozvoj zo strany žalobcu, ale spôsobené personálnymi pomermi na Spoločnom stavebnom
úrade Strečno, nedostatkom pracovníkov. Žalovaný zdôraznil, že Obec Horný Hričov prenesený výkon

štátnej správy v oblasti stavebných konaní zabezpečuje prostredníctvom spoločného stavebného úradu
na základe Zmluvy o zriadení Spoločného stavebného úradu Strečno zo dňa 06.03.2015. V súlade s
tým je oblasť stavebného úradu zabezpečovaná samostatnými pracovníkmi, ktorí vykonávajú všetky
úkony na tomto prenesenom úseku štátnej správy. Postup obce podľa ustanovení o stavebnom konaní
a postup obce podľa ustanovení zákona č. 447/2015 Z.z. sú postupmi nezávislými, samostatnými a tieto

postupy,ktorésícenasebanadväzujú,niejemožnézlúčiťdojedného,resp.postupyzamieňaťazároveň
žalovaný vychádzajúc z Daňového poriadku ani nemal právomoc posudzovať zákonnosť postupu iného
štátneho orgánu - stavebného úradu, a preto námietky žalobcu proti postupu obce v stavebnom konaní
ani neskúmal.

30. Obec, resp. mesto ako ústavou a zákonom oprávnený subjekt územnej samosprávy, má na
základe splnomocňujúceho ustanovenia § 7 ods. 4 zákona č. 447/2015 Z.z. právo všeobecne záväzným
nariadením určiť v rámci zákonom stanoveného rozmedzia sadzbu miestneho poplatku za rozvoj (§ 7
ods. 1 citovaného zákona), a to aj stanovením rôznych sadzieb pre stavby v členení podľa § 7 ods. 2
písm. a) až e) citovaného zákona. Obec, v postavení orgán verejnej správy (samosprávy) je zároveň v

zmysle ustanovení § 12 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. správcom miestneho poplatku za rozvoj a výnos
z tohto poplatku je účelovo určeným príjmom obce (§ 11 ods. 1 a 2 č. 447/2015 Z.z.). Zákon č. 447/2015
Z.z. zveril obciam správu na úseku daní v rozsahu vyrubovania a výberu miestneho poplatku. Tieto obce
sú však spravidla aj stavebnými úradmi, pred ktorými bezprostredne pred daňovým konaním prebiehalo
konanie stavebné. V súvislosti s účelom zákona o miestnom poplatku správny súd s poukazom na

stranu 2 dôvodovej správy k citovanému zákonu uvádza, že jeho cieľom bolo vytvoriť pre samosprávy
jeden zo zdrojov prostriedkov potrebných na vybudovanie „cestnej infraštruktúry, sociálnej infraštruktúry,
napr. materské školy, školy, občiansku vybavenosť a pod., predmetom spoplatnenia teda je určitý druh
stavebnej činnosti, ktorý jednotkám územnej samosprávy vyvoláva ďalšie náklady.” Z vyššie uvedeného
už z povahy veci vyplýva istý konflikt záujmov, keď Obec Horný Hričov v konkrétnej veci vykonávala

pôsobnosť až v troch rôznych postaveniach. Je potrebné zdôrazniť, že tento potenciálny konflikt je
úplne zjavný hlavne pri menších obciach a zákonodarca si ho musel byť vedomý pri zavádzaní novej
poplatkovej povinnosti a to najmä vo vzťahu k prebiehajúcim stavebným konaniam, ktorých vydanie a
právoplatnosť stavebných povolení bolo v kompetenciách obce.

31.Žalobcomnastolenúnámietkuúčelovostistavebnéhokonania-jehopredlžovaniavyhodnotilsprávny
súd ako predbežnú otázku, ktorú posúdil nasledovne: Najvyšší správny súd Československej republiky
v rozhodnutí sp. zn. Boh. A 11240/34 uviedol, že správny orgán (pozn. podľa správneho súdu aj súd) je
v prípade rozhodnutia o predbežnej otázke viazaný i nezákonným rozhodnutím, pokiaľ toto nebolo pre
svoju nezákonnosť zrušené, pričom skúma len to, či je rozhodnutie právoplatné a či ho vydal príslušný

orgán (správny orgán, súd). Správny súd v nadväznosti na nosnú námietku žalobcu uzatvára, že na prvý
pohľad sa javí ako spravodlivé, aby zasiahol správny súd, avšak v predmetnej veci by preskúmavanie
správneho súdu viedlo k posudzovaniu zákonnosti postupu Obce Horný Hričov ako stavebného úradu,
kedy by mal správny súd hodnotiť opodstatnenosť prerušenia stavebného konania. Stavebné konanieje právoplatne skončené a správny súd má za to, že je potrebné vychádzať z prezumpcie zákonnosti
uvedeného rozhodnutia, pričom táto prezumpcia zahrňuje aj zákonnosť postupu prechádzajúcemu jeho
vydaniu. Správny súd sa stotožnil s rozsahom pôsobnosti žalovaného v zmysle Daňového poriadku v

konkrétnej veci, tak ako sa ho dovolával žalovaný vo vyjadrení k žalobe, keď uviedol, že ako správny
orgán na úseku správy daní a poplatkov nemá kompetencie posudzovať zákonnosť stavebného konania
predchádzajúceho právoplatnosti stavebného povolenia.

32. Vo veci čiastkovej námietky, ktorú aj samotný žalobca nepovažoval za nosnú a samu o sebe

odôvodňujúcu zrušenie napadnutého rozhodnutia (viď replika), že v čase investičného zámeru nemohol
predpokladať existenciu zákona o poplatku za miestny rozvoj, správny súd uvádza: Zákon č. 447/2015
Z.z. v § 13 upravuje podmienky, za ktorých môže obec - správca poplatku prvýkrát vyrubiť poplatok za
rozvoj.Vzmysleustanovenia§13obecmôževyrubiťpoplatokzarozvojprvýkrátnastavbu,naktorúbolo
vydané stavebné povolenie po účinnosti zákona, t.j. po 01.11.2016, avšak najskôr zavedením poplatku
za rozvoj všeobecne záväzným nariadením. Z uvedeného vyplýva, že obec môže vyrubiť poplatok za

rozvoj iba za podmienky, že poplatok za rozvoj ustanovila vo VZN. Správny súd upriamuje pozornosť
žalovaného a rovnako aj žalobcu, že zákon č. 447/2015 Z.z. v § 3 zavádza legislatívnu skratku pre
právoplatné stavebné povolenie, ktorou je „stavebné povolenie“. V predmetnej veci nebolo sporné, že
stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť po nadobudnutí účinnosti VZN č. 2/2017, teda boli splnené
podmienky na vyrubenie poplatku za rozvoj. Preto správny súd nemohol akceptovať interpretáciu

žalobcu, ktorý uvádzal, že predpokladom vzniku poplatkovej povinnosti malo byť aj to, že celé stavebné
konanie malo prebehnúť časovo po nadobudnutí účinnosti VZN, nielen samotné stavebné povolenie.
Išlo by o reštriktívny výklad ustanovenia § 13 bez ohľadu na kontext celého zákona, predovšetkým v
súvislosti s ustanovením § 3 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1 zákona. Ak teda VZN Obce Horný Hričov
č. 2/2017 nadobudlo účinnosť dňa 08.03.2017 s tým, že stavebné povolenie bolo vydané 06.04.2017

a nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2017; tak poplatková povinnosť vznikla ku dňu právoplatnosti
stavebného povolenia (§ 4 ods. 1) a v danom prípade nebolo rozhodujúce, kedy bolo stavebné konanie
začaté.

33. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správny súd v predmetnej veci dospel k inému pravému názoru vo

vzťahu k námietke žalobcu o účelovosti stavebného konania, ako k tejto námietke zaujal názor Krajský
súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 31S/63/2018 zo dňa 13.11.2019. Správny súd sa podrobne oboznámil
s týmto rozsudkom, ktorého podstatné závery možno zhrnúť tak, že správny súd vyslovil účelovosť
konania Obce Horný Hričov a zaviazal v ďalšom konaní Obec Horný Hričov ako správcu poplatku za
rozvoj, že „môže/nemusí vyrubiť žalobcovi miestny poplatok za rozvoj, pričom pri vyrubení poplatku

správca dane zohľadní svoje pochybenia, ako aj skutočnosť, že v čase vzniku investičného zámeru
žalobcu a v čase iniciácie územného ako aj stavebného konania (v roku 2015/2016) žalobca nemal/
nemohol mať vedomosť o povinnosti platiť poplatok za rozvoj“. Závery v tomto rozsudku nezodpovedajú
správnej interpretácii na vec aplikovaných právnych predpisov. Správny súd výkladom relevantných
právnych predpisov dospel k inému záveru ako správny súd v rozsudku sp. zn. 31S/63/2018 zo dňa

13.11.2019, ktorý záver podrobne rozviedol vo vyššie uvedených odsekoch. V nadväznosti na to,
správny súd námietku žalobcu, že správne orgány nerešpektovali záväzný právny názor Krajského
súdu v Žiline vyslovený v rozsudku sp. zn. 31S/63/2018 zo dňa 13.11.2019, vyhodnotil ako nedôvodnú.
Zároveňsprávnysúdpodotýka,tým,žesprávnysúdpôvodnevecvrátilnaďalšiekonanie,vecvrátilnado
štádia posudzovania vzniku poplatkovej povinnosti s tým, že správny orgán otázku vzťahu stavebného

konania a daňového konania vyhodnotil v prvostupňovom rozhodnutí nanovo, čím otvoril priestor na jej
posudzovanie správnym súdom v ďalšom správnom súdnom konaní, opačný výklad by viedol k tomu, že
správnyorgánprvéhostupňanemalinúmožnosťlenpoplatokzarozvojnevyrubiť,čomubyposprávnosti
zodpovedal výrok správneho súdu vo veci sp. zn. sp. zn. 31S/63/2018 len o zrušení rozhodnutia, a nie
aj vrátení veci.

34. K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp
právnej istoty [(čl. 1 ods. 1 Ústavy), napr. PL. ÚS 36/95 ], ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou

uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní
v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. m. m. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné
situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Za diskriminačný možno považovaťtaký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho
nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (mutatis mutandis PL. ÚS 21/00 a PL. ÚS 6/04 ). So zreteľom na označené správny súd

konštatuje, že v danom prípade správny súd náležite odôvodnil svoje právne posúdenie veci (ťažiskovo
bod 31), ktoré ho viedlo k rozhodnutiu odlišným spôsobom ako prv v skutkovo a právne rovnakom
prípade, čím naplnil ústavnú požiadavku, aby nedochádzalo k porušeniu princípu predvídateľnosti
súdneho rozhodnutia, a tým i k porušeniu zásady právnej istoty.

35. Správny súd uzatvára, že mal preukázané opodstatnenie vyrubenia miestneho poplatku za rozvoj
z dôvodu vydania právoplatného stavebného povolenia na stavbu, t. j. naplnenie podstaty vzniku
poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z.

36. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, bol dodržaný
zákonný postup, žalovaný dospel k správnym právnym záverom, jeho závery sú zrozumiteľné a

preskúmateľné, skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu pre posúdenie veci a je v súlade s
administratívnym spisom. Pretože správny súd vyhodnotil námietky žalobcu ako nedôvodné, žalobu
podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

37. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario

tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému
podľa § 168 SSP a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené
podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.

38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Žiline prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP)
v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu,

ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostaljeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.