Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/110/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815208520
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7815208520.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobkyne: C. Q., nar. X.X.XXXX, bytom S., H.
XX, zast. Mgr. Marcelom Fandákom, LL.M., advokátom, so sídlom Košice, Kováčska 40, proti žalovanej:
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00151700, o
zaplatenie 28.071,47 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 4C/274/2015-329 zo dňa 18.12.2019
Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 7.860,80 € s 8,25 % úrokmi z
omeškania ročne od 1.12.2011 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej

časti žalobu zamieta.

Priznávažalovanejnároknanáhradutrovkonaniapredsúdomprvejinštancieatrovodvolaciehokonania
proti žalobkyni v rozsahu 38 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 28.071,47 € spolu s 8,25 % úrokmi z omeškania ročne od
1.12.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.) a priznal žalobkyni nárok na
náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté

samostatným uznesením (II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 29.110,24 €
spolu s 8,25 % úrokmi z omeškania ročne od 1.12.2011 do zaplatenia, titulom poistného plnenia z
poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX uzatvorenej so žalovanou dňa XX.XX.XXXX na poistenie majetku -
objektu budovy v C. E. XX, evidovanej J. katastra S. na LV č. XXX pre katastrálne územie C. ako
parcela registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX mX a stavba - chata súp.

č. XXXX na parcele č. XXX/X (ďalej len „objekt“), na ktorom bola spôsobená škoda v dôsledku silnej
víchrice dňa XX.X.XXXX; žalobkyňa poistnú udalosť oznámila žalovanej bezodkladne dňa XX.X.XXXX,
dňa X.XX.XXXX predložila žalovanej faktúru č. XXXXXX zo dňa X.XX.XXXX za opravu objektu vo výške
XX.XXX,XX € s C., spolu so súpisom prác, ktoré boli odsúhlasené osobou ustanovenou žalovanou po
vykonaní obhliadky objektu za prítomnosti zástupcu stavebnej firmy p. G. P.. Na výzvu žalovanej zo dňa
X.XX.XXXX,žalobkyňadodatočnepredložilarevíznesprávynakomín,hromozvodaelektroinštaláciu.C.
XX.XX.XXXX žalovaná zaplatila na účet žalobkyne poistné plnenie vo výške X.XXX,XX € a XX.XX.XXXX

jej doručila oznámenie o poukázaní poistného plnenia za poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX, v ktorom
však nebolo uvedené, akým spôsobom dospela k výške poistného plnenia X.XXX,XX €. Žalovaná
žalobkyni doposiaľ nezaplatila zvyšnú časť poistného plnenia na podklade predloženej faktúry za
opravu objektu vo výške 36.615,89 €, pričom dňa 9.1.2012 oznámila žalobkyni svoje stanovisko, že privyčíslení poistného plnenia postupovala podľa rozpočtu v rozsahu prevedených a preukázaných opráv
a prešetrením poistnej udalosti zistila, že neboli prevedené opravy v zmysle doložených faktúr. Podľa
tvrdení žalobkyne všetky fakturované práce boli vykonané, o čom svedčí aj súpis prác s rozpočtom

vykonaných prác, pričom žalovaná jej nedôvodne neposkytla poistné plnenie zodpovedajúce skutočne
vykonaným prácam na oprave objektu, ktoré riadne zdokladovala predloženou faktúrou č. 111001 zo
dňa 5.10.2011 vo výške 36.615,89 € s DPH ako aj súpisom vykonaných prác, preto sa domáhala od
žalovanej doplatku poistného plnenia v sume 29.110,24 €, po odpočítaní jej spoluúčasti v sume 33,19
€ a žalovanou zaplatenej sumy 7.505,64 €.

3. Súd prvej inštancie vykonal stranami sporu navrhnuté dokazovanie, na návrh žalobkyne nariadil vo
veci znalecké dokazovanie z odboru oceňovania stavebných prác znalcom Ing. T. Q., ktorý vypracoval
znaleckýposudokč.108/2014zodňa18.8.2014,vktoromposúdilsprávnosťfakturáciezodňa5.10.2011
za práce na oprave objektu realizované zhotoviteľom SPIRIT plus s.r.o. - G. P., fakturované náklady
bez DPH vo výške 28.256,84 € a vyčíslil náklady za prevedené opravy vo výške 7.913,72 € bez DPH.

Na základe znaleckého posudku a fotodokumentácie predloženej znalcom Ing. Q. žalovaná uznala
niektoré znalcom vyčíslené náklady, resp. položky a po odpočítaní už poskytnutého plnenia 7.505,64 €,
dňa 17.3.2015 zaplatila žalobkyni doplatok poistného plnenia 1.038,77 €. Žalobkyňa preto v tejto časti
vzala žalobu späť a súd prvej inštancie uznesením č.k. 4C/80/2012-172 zo dňa 10.6.2015 konanie v
časti sumy 1.038,77 € zastavil a nárok v prevyšujúcej časti vylúčil na samostatné konanie. Súd prvej

inštancie vykonal v spore dokazovanie tiež výsluchom navrhnutých svedkov D.. S. Q., M. S., G. P. -
konateľa J. plus s.r.o. so sídlom v Rožňave, M. R. - konateľa T. s.r.o. a E. U., ktorý v mene žalovanej
uzatváral so žalobkyňou poistnú zmluvu, ako aj znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 5.5.2018
znalkyne z odboru stavebníctva, odvetvie hodnoty stavebných prác Ing. I. H., ktorý predložila žalobkyňa.
V ZP č. 23/2018 znalkyňa po vykonaní obhliadky objektu určila hodnotu stavebných prác a stanovila

náklady potrebné na opravu chaty súp. č. XXXX s príslušenstvom postavenej na parcele č. XXX/X v
kat. území C., poškodenej víchricou dňa XX.X.XXXX, a to v cenách obvyklých v čase ich vykonania (júl
- október XXXX) a v mieste ich vykonania, t.j. s prihliadnutím na neprístupný terén a ručné vynášanie
materiálu.U.stavebnýchprác/nákladypotrebnénaopravuurčilavovýške:a)B.-XX.XXX,XX€bezDPH
+ 3.126,75 € (DPH 20 %) = 18.760,39 € s DPH, b) Altánok - 999,25 € bez DPH + 199,85 € (DPH 20 %) =

1.199,10 € s DPH, spolu náklady na opravu chaty a altánku vo výške 16.632,91 € bez DPH + 3.326,58
€ (DPH 20 %) = 19.959,49 € s DPH. Znalkyňa uviedla, že v znaleckom posudku nebolo možné stanoviť
cenu zohľadňujúcu okolnosti, že práce bolo potrebné vykonať v čo najkratšom čase po poistnej udalosti
a v danom období vzhľadom na sezónu dopytu po stavebných prácach, bol problém nájsť stavebnú
firmu a stavebná firma, ktorá vykonávala opravy, musela z tohto dôvodu zrušiť skôr prijatú objednávku,

tieto skutočnosti pri stanovení obvyklej ceny nebolo možné hodnotiť, resp. zohľadniť. V tejto súvislosti
znalkyňa odkázala na zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách účinný od 1.4.1996, v zmysle ktorého „základnou
tézou je princíp voľnej tvorby cien, to znamená vznik ceny ako dohody predávajúceho a kupujúceho v
rámci trhu; dohoda o cene v zmysle tohto zákona je dohoda o výške ceny alebo dohoda o spôsobe, akým
sa cena vytvorí. Je teda zrejmé, že pokiaľ sa investor so zhotoviteľom dohodol, že bude akceptovať

zvýšenie ceny z titulu urgentného vykonania prác po poistnej udalosti, ako aj z titulu zrušenia skôr prijatej
objednávky, t.j. prednostného vykonania prác zhotoviteľom, je to vec dohody investora a zhotoviteľa a
bol teda uplatnený princíp voľnej tvorby cien. V súčasnej praxi sa s formou príplatkov stretávame už iba
ojedinelo. Investori spravidla odmietajú prirážky, pretože jednotkové ceny sú ťažko porovnateľné. Ak sa
však investor nachádza v časovej tiesni, môže súhlasiť s navýšením ceny. V takom prípade sa môže

rozhodnúť, či tieto náklady majú byť rozpočtované samostatne v krycom liste zákazky, alebo majú byť
započítané do jednotkových cien formou indexu ceny, čo bol pravdepodobne tento prípad“. K námietkam
žalovanej znalkyňa zotrvala na záveroch písomného ZP a zdôraznila, že ZP obsahuje všetky skutočne
vykonanéstavebnéprácenaopravechatysúp.č.XXXXspríslušenstvomvk.ú.C.poškodenejvíchricou
dňa 20.7.2011, že použila ceny obvyklé v danom čase a mieste ich vykonania, pričom „skutočnosť, že

plneniepoisťovnezanákladynaodvozsutinyainýchzvyškovnanajbližšiuskládku,alebonaichuloženie
alebo zničenie je limitované sumou 663,88 €, je pre ňu irelevantná“. Vyjadrila sa tiež k znaleckému
posudku O.. Q. a uviedla, že „celkový rozdiel v cene vznikol najmä tým, že v ZP O.. Q. neboli zahrnuté
všetky skutočne vykonané stavebné práce“, pričom upriamila pozornosť na položky, ktoré spoločnosť
Allianz uznala už počas obhliadky, ale Ing. Q. ich v rozpočte neuviedol.

4. Po právnej stránke súd spor posúdil podľa ustanovení § 806 a nasl. Občianskeho zákonníka a
skonštatoval, že motívom pre uzavretie poistenia majetku je zabezpečenie ochrany v prípade vzniku
škody na poistenej veci; poisťovňa poskytuje ochranu pre prípad, že v čase trvania poistenia sa vyskytnenáhodná udalosť a spôsobí škodu na poistenej veci. Náhodnou udalosťou, ktorá je predmetom prenosu
rizika na poisťovňu, však nie je samotný vznik škody, ale výskyt udalosti (napr. víchrica, povodeň),
ktorá spôsobí majetkovú ujmu a bola dohodnutá ako poistné riziko. O poistnej udalosti teda môžeme

hovoriť iba v prípade, ak majetková ujma na predmete poistenia bola spôsobená poistným rizikom.
Na konštatovanie danosti poistnej udalosti je nevyhnutná kumulácia obidvoch faktorov. Ak by došlo ku
škode, ktorá nebola spôsobená poistným rizikom, nejde o poistnú udalosť. Rovnako výskyt udalosti
nie je poistnou udalosťou, ak sa s ňou nespája následok prejavujúci sa v majetkovej ujme poistnej
veci. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov podľa ust. § 191 ods. 1 CSP súd dospel k záveru, že

uplatnený nárok vykonaným dokazovaním bol preukázaný. Podľa posúdenia súdu prvej inštancie v
prípade predmetnej poistnej udalosti vznikli špecifické okolnosti, ktoré mali bezprostredný vplyv na cenu
opráv potrebných za účelom uvedenia nehnuteľností do pôvodného stavu (uvedené mal preukázané
výpoveďami svedkov a tiež znaleckým posudkom znalkyne Ing. I. H.). Obranu žalovanej s poukazom na
cenníky, podľa ktorých postupuje v prípade plnenia poistnej udalosti, odmietol ako nedôvodnú, nakoľko
táto nezohľadňuje žiadne špecifické až mimoriadne okolnosti, ktoré podľa názoru súdu boli v tomto

prípade rozhodujúce pre posúdenie primeranosti ceny nákladov potrebných na uvedenie nehnuteľnosti
do pôvodného stavu. Zastával názor, že v danom prípade „bola žalobkyňa vystavená všeobecnej
prevenčnej povinnosti správať sa tak, aby nedochádzalo ďalej ku vzniku škôd ešte väčšieho rozsahu. Je
potrebné hľadať primeranú proporcionalitu v tom, čo je v tejto situácii primeraný a hospodárny postup,
ktorý je potrebné vykonať, aby sa uviedli veci do pôvodného stavu, resp. aby nedochádzalo k ich

ďalšiemu poškodzovaniu. Podľa názoru súdu žalobkyňa sa v tomto prípade riadila zásadou ekonomickej
efektivity, keď sa rozhodla pre spôsob odstránenia následkov poistnej udalosti spôsobom, ktorý bol
v konaní zistený. Žalobkyňa sa teda správala v tomto prípade racionálne a efektívne, postup opravy
nehnuteľností bol popísaný jednak výpoveďou svedka G. P. a tiež v znaleckom posudku znalkyne O..
I. H.. Bolo v záujme žalobkyne poškodenú nehnuteľnosť uviesť do pôvodného stavu čo najrýchlejšie

jednak s cieľom zabrániť väčšiemu rozsahu škôd, ktoré mohli v budúcnosti nastať a tiež aj s cieľom
eliminovať straty, ktoré by jej mohli vzniknúť v súvislosti s prenajímaním nehnuteľností“. Pri určení výšky
nákladov potrebných na opravu nehnuteľností súd vyšiel zo záverov znaleckého posudku znalkyne Ing.
I. H., pričom zdôraznil, že znalkyňa sa oboznámila s obsahom spisu, výpoveďami svedkov, so znaleckým
posudkom znalca O.. T. Q., ako aj so stavom nehnuteľností obhliadkou vykonanou na mieste samom, pri

podaní znaleckého posudku zohľadnila aj samotné miesto poistnej udalosti, teda vykonanie stavebných
prác s prihliadnutím na neprístupný terén a ručné vynášanie materiálu. Podľa úvahy súdu prvej inštancie
žalobkyňa v konaní preukázala, že v tomto prípade bolo nutné urgentné vykonanie prác na odstránenie
následkov poistnej udalosti ako aj skutočnosť, že zhotoviteľ prác musel zrušiť skôr prijatú objednávku,
to znamená prednostne vykonať práce pre žalobkyňu, čo sa v tomto prípade zrejme započítalo do

jednotkovýchcienformouindexuceny,ajpodľanázoruznalkyne,ktorávZPakcentovalavtejtosúvislosti
princíp voľnej tvorby cien uplatnený v tomto prípade, teda vznik ceny ako dohody predávajúceho a
kupujúceho v rámci trhu, ako aj skutočnosť, že v danom prípade žalobkyňa podľa dohody uzatvorenej so
zhotoviteľom akceptovala zvýšenie ceny z titulu potreby urgentného vykonania prác po poistnej udalosti.
Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa splnila všetky podmienky pre

poskytnutie poistného plnenia zo strany žalovanej v požadovanej výške, ktorú v konaní preukázala.
Za omeškanie žalovanej s plnením priznal žalobkyni aj úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške
podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. od 1.12.2011, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s
plnením dlžnej sumy poistného plnenia, až do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu

trov konania proti žalovanej s tým, že o výške náhrady trov rozhodne samostatným uznesením po
nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, v súlade s § 262 ods. 3 CSP.

5. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, odôvodniac ho tým, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietne a
priznájejprávonanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Zastávalanázor,žesúdprvejinštancieposúdil
nárok žalobkyne nesprávne a v rozpore s podmienkami uzatvorenej poistnej zmluvy, predmetom ktorej
bolo poistenie budov pre prípad poškodenia so stanoveným rozsahom poistného krytia a dohodnutými

zmluvnými podmienkami. Poukázala na to, že v súlade s ust. § 34 OZ a vôľou zmluvných strán došlo
k platnému uzatvoreniu poistnej zmluvy, ktorou sa poisťovateľ v zmysle § 788 OZ zaviazal poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná poistná udalosť v zmluve bližšie označená. Z poistnej
zmluvy vyplývajúce právo žalobkyne, ktorá s poistiteľom uzavrela poistnú zmluvu, sa súbežne kryje spoistným krytím, čo je jedna z hlavných zásad úpravy poistenia v Občianskom zákonníku, ktorú žalovaná
plne rešpektuje. Uviedla, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov poistného pomeru je v
konkrétnom prípade obsiahnutá v poistnej zmluve a v poistných podmienkach, tvoriacich jej súčasť.

Poistné podmienky pri poistení majetku okrem iného konkretizujú a špecifikujú, ktoré veci sa poisťujú, z
ktorých poistných udalostí vznikne právo na plnenie a aké sú prípadné výluky z poistenia. Z jednotlivých
ustanovení poistnej zmluvy a jej súčasti z hľadiska posúdenia veci v danom prípade za významný
považovala článok 3 bod. 4 zmluvných dojednaní poistnej zmluvy, podľa ktorého ak príde ku poškodeniu,
zničeniu alebo strate veci poistnou udalosťou, poisťovateľ uhradí nevyhnutné náklady na odvoz sutiny

a iných zvyškov na najbližšiu skládku alebo na ich uloženie alebo zničenie, poistením kryté do výšky
20.000,- Sk, t.j. 663,88 €, a preto je plnenie poisťovateľa (žalovanej) obmedzené touto sumou. Náklady
vo výške stanovenej resp. vyčíslenej znalkyňou v ZP č. 23/2018, ktorý súd prvej inštancie vzal do
úvahy, v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy nie sú kryté poistením, a preto na takéto plnenie žalovanú
nie je možné zaviazať. Podľa čl. 16 bod 3 Všeobecných poistných podmienok (ďalej VPP) viažúcich
sa k poistnej zmluve, ak dôjde k poškodeniu, zničeniu alebo strate veci poistnou udalosťou, uhradí

poisťovateľ primerané a hospodárne vynaložené náklady zvyčajné v mieste vzniku poistnej udalosti
na jej opravu alebo znovuobstaranie (rozhodujúca je nižšia suma uvedených nákladov). Poukázala na
znalecký posudok č. 23/2018, z ktorého súd vychádzal pri priznaní nároku žalobkyni, v ktorom znalkyňa
uvádza,ženákladyztituluurýchleniaopravyniesúkrytépredmetnoupoistnouzmluvou.Podľažalovanej
takéto náklady zaiste nie sú nákladmi primeranými a hospodárnymi a ani zvyčajnými v mieste vzniku

poistnej udalosti. Tvrdila, že poškodenie chaty či prístrešku bolo takého charakteru, ktorý bez zväčšenia
rozsahu škody umožňoval provizórne zabezpečenie budovy do času zabezpečenia dodávateľa prác v
primeranej, hospodárnej a nenavýšenej cene, čo je zrejmé z predložených dôkazov. Nesúhlasila s tým,
aby argumentáciou voľnej tvorby cien bolo možné poisťovateľa zaviazať na plnenie sumy, ktorá je bez
jeho účasti či odsúhlasenia, výlučne len výsledkom dohody objednávateľa opravy a dodávateľa prác

(do ktorej sa mohli premietnuť aj náklady dodávateľa prác z titulu zrušenia inej už dohodnutej zákazky
alebo jej presunu na iný termín). Podľa názoru žalovanej niekoľkonásobné navýšenie ceny prác je v
rozpore s podmienkou primeranosti a hospodárnosti, ako aj zvyčajnosti nákladov v zmysle uzatvorenej
poistnej zmluvy. Uviedla, že v konaní predložila dôkazy o tom, ako konkrétne postupovala pri stanovení
a vyčíslení výšky poistného plnenia, pričom opätovne dala do pozornosti, že náklady stanovila rovnako

ako firmy vykonávajúce stavebné práce či opravy, t.j. programom ODIS - ocenenie stavebných prác,
ktorého ceny sú pravidelne aktualizované, a preto nemôže byť pochýb o ich správnosti. Podľa názoru
žalovanej zvýšené náklady na uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu nemožno odôvodniť ani
potrebou eliminovať možné straty žalobkyne na zisku, pretože záujmy z podnikania a maximalizácia
príjmov z podnikateľskej činnosti, či vykrytie prípadnej straty z podnikania, nie je predmetom poistného

krytia z inštitútu zmluvného poistenia majetku, určeného výlučne len ku reparácii škody na majetku
poistenej osoby. Mala za to, že súdom priznaná suma nie je nákladom na odvrátenie väčšej škody,
ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila, ani nákladmi na zmiernenie následkov poistnej
udalosti, ani predmetom poistného krytia, a preto bolo potrebné nárok posúdiť striktne v intenciách
zmluvných dojednaní a VPP prináležiacich k predmetnej poistnej zmluve, v ktorých je okrem popisu

produktu, presne špecifikovaný predmet poistenia a stanovené podmienky pre poskytnutie poistného
plnenia. Zastávala názor, že ňou poskytnuté poistné plnenie je plne v súlade s poistnými podmienkami
uzatvorenej poistnej zmluvy a vzhľadom na túto jednoznačnosť bolo namieste nárok zamietnuť a priznať
jej proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Keďže poistné plnenie poskytla v rozsahu poistného
krytia uzatvorenej poistnej zmluvy, nemohla sa dostať do omeškania s plnením, a preto nesúhlasila s

rozhodnutímanivčastipriznanéhopríslušenstvapohľadávky.Záveromuviedla,žejednouzozákladných
zásad súkromného práva je zásada rovnosti účastníkov v občianskoprávnych vzťahoch, ktorá znamená,
že žiaden z účastníkov občianskoprávneho vzťahu nemá výhodnejšie postavenie od iného účastníka,
pričom napadnutým rozsudkom súd v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a s právom na spravodlivé
súdne konanie garantovaným čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (nález

Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 266/2014), poskytol žalobkyni súdnu ochranu, ktorou si svojvoľne a
bezdôvodne vynucuje od žalovanej plnenie povinnosti, ktoré z poistného vzťahu nevyplývajú.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že napadnutý rozsudok je vecne a právne
správny, okresný súd sa riadne vysporiadal do všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, správne aplikoval

príslušné ustanovenia právnych predpisov a vec dôkladne právne posúdil. Za správny považovala názor
súdu, že mimoriadne okolnosti prípadu, predovšetkým potreba bezodkladného zabezpečenia opravy
postihnutej nehnuteľnosti v dôsledku hroziaceho vzniku ďalších značných škôd, odôvodňovala výrazné
zvýšenie ceny za opravu nehnuteľnosti oproti „bežným“ podmienkam. Tvrdila, že pokiaľ by nekonalabezodkladne a nezabezpečila čo najskoršiu ochranu a opravu nehnuteľnosti, vystavila by sa vzniku
ďalších škôd, kde by jej následne mohla žalovaná oznámiť, že jej poistné plnenie neposkytne z dôvodu
nevykonania potrebných bezodkladných opatrení na zabránenie vzniku ďalšej škody. Žalobkyňa sa

teda bezprostredne po vzniku poistnej udalosti ocitla v zásade v patovej situácii, keďže mala na výber
možnosť buď okamžite zabezpečiť ochranu a opravu nehnuteľnosti hoci za podstatne vyššiu cenu (kde
bolo riziko, že žalovaná jej poistné plnenie zníži) alebo počkať a zabezpečiť opravu nehnuteľnosti až po
čase za nižšiu cenu (s tým rizikom, že mohli vzniknúť ďalšie značné škody a žalovaná jej pre zanedbanie
bezodkladných opatrení môže poistné plnenie odoprieť úplne). S prihliadnutím na dôvodný predpoklad,

že ak by nezakročila včas, vznikli by na nehnuteľnosti podstatne vyššie škody, ktoré mohli značne
prevyšovať sumu 36.615,89 € s DPH fakturovanú zhotoviteľom G. P. - SPIRIT, ako aj s prihliadnutím na
všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa Občianskeho zákonníka, rozhodla sa pre okamžité odstránenie
následkov poistnej udalosti aj za cenu zvýšených nákladov, pričom toto jej konanie aj súd prvej inštancie
vyhodnotil ako správne. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní poukazuje na čl. 16 bod 3 VPP a tvrdí, že
niekoľkonásobné zvýšenie ceny prác je v rozpore s podmienkou primeranosti a hospodárnosti, s týmito

argumentmi nesúhlasila. Podľa názoru žalobkyne primeranosť a hospodárnosť je potrebné vykladať
aj s prihliadnutím na špecifické okolnosti prípadu, teda aj s prihliadnutím na podstatné parametre,
ktorými v tomto prípade podľa vykonaného dokazovania (listinné dôkazy a výpovede svedkov) boli
potreba neodkladného a okamžitého zabezpečenia a opravy nehnuteľnosti, vrchol stavebnej sezóny
a extrémna vyťaženosť zhotoviteľov a s tým súvisiaci problém nájsť zhotoviteľa, nedostupnosť terénu

k nehnuteľnosti, nutnosť „odloženia“ iných menej urgentných zákaziek zhotoviteľom. Tieto okolnosti
prípadu je teda potrebné brať na zreteľ pri posudzovaní primeranosti a hospodárnosti nákladov na
opravu, pričom žalovaná nepreukázala, že by za obdobnej skutkovej situácie bolo možné následky
poistnej udalosti odstrániť za podstatne nižšiu finančnú čiastku. Žalovaná totiž počas celého konania
tvrdila a preukazovala len náklady vo výške odôvodnenej v prípade „bežnej situácie“, ktorá však bola

vykonaným dokazovaním jednoznačne vylúčená. Pokiaľ žalovaná chcela uniesť v tomto smere dôkazné
bremeno, bolo výlučne na nej, aby preukázala, že okolnosti prejednávanej veci neboli takej povahy,
ktorá by odôvodňovala podstatné navýšenie ceny zhotoviteľom. Nemenej podstatnou okolnosťou v
tomto prípade podľa mienky žalobkyne je aj to, že mala uzatvorené Poistenie pre podnikateľov, a to
predovšetkým z dôvodu, že nehnuteľnosť slúžila na podnikateľské účely - prenájom a poskytovanie

ubytovacích služieb, s ktorým (poistením) boli spojené podstatne vyššie náklady ako v prípade poistenia
nepodnikateľov, pričom takto zvýšené poistné je vo všeobecnej rovine odôvodnené predovšetkým tým,
že nehnuteľnosť využívanú na podnikateľské účely je potrebné uviesť do pôvodného stavu čo najskôr,
aby mohla plniť svoj účel a nedochádzalo k ďalším škodám vo forme ušlého zisku. Hoci žalobkyňa
nerozporuje tvrdenia žalovanej o tom, že predmetom poistného krytia nebol ušlý zisk z podnikateľskej

činnosti, má za to, že predmetom poistného krytia, vzhľadom k tomu, že išlo o poistenie podnikateľov,
bolo možné akiste rozumieť to, že kryté budú aj zvýšené náklady na odstránenie poistnej udalosti za
predpokladu, že túto je potrebné z dôvodu urýchleného obnovenia podnikateľskej činnosti odstrániť čo
najskôr. K tvrdeniu žalovanej, že podľa čl. 3 bod 4. zmluvných dojednaní poistnej zmluvy boli náklady
na odvoz sutiny a iných zvyškov na najbližšiu skládku alebo ich uloženie alebo zničenie, kryté len do

výšky 20.000,- Sk, teda do výšky 663,88 €, pričom podľa ZP č. 28/2018 boli tieto náklady vyčíslené v
sume 4.416,31 € za chatu a 132,11 € za altánok, žalobkyňa uviedla, že z pohľadu vyhodnotenia celkovej
fakturovanej sumy zhotoviteľom ide o zanedbateľnú čiastku. V prípade osobitných okolností a špecifík
danej veci, ktoré ovplyvnili samotnú cenu diela zo sumy 19.959,49 € s DPH na 36.615,89 € s DPH len
o 83 %, a teda nie niekoľkonásobne viac ako to tvrdí žalovaná, podľa žalobkyne je potrebné pripustiť

vyššie zvýšenie fakturovanej sumy práve z dôvodu týchto osobitných okolností, a nie z dôvodu nákladov
na odvoz sutiny a iných zvyškov. Mala za to, že uplatnený nárok súd prvej inštancie správne vyhodnotil
ako dôvodný v celom rozsahu, a preto navrhla napadnutý rozsudok podľa § 381 ods. 1 CSP potvrdiť
ako vecne správny a priznať jej právo na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

7. Žalovaná v odvolacej replike nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým priznal žalobkyni
náklady spojené s opravou poisteného objektu nachádzajúceho sa v kat. území C. podľa ZP č. XX/
XXXX, ktoré boli stanovené z titulu urýchlenia vykonania opravy. Zopakovala, že nárok bolo potrebné
posúdiť striktne v intenciách zmluvných dojednaní a Všeobecných poistných podmienok prináležiacich k
predmetnej poistnej zmluve, v ktorých je okrem popisu produktu presne špecifikovaný predmet poistenia

a stanovené podmienky pre poskytnutie poistného plnenia. Podľa žalovanej zvýšené náklady na
uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu nemôžu byť odôvodnené potrebou eliminovať možné straty
žalobkyne na zisku, nakoľko záujmy z podnikania a maximalizácia príjmov z podnikateľskej činnosti, či
vykrytie prípadnej straty z podnikania, nie sú predmetom poistného krytia z inštitútu zmluvného poisteniamajetku, určeného výlučne len ku reparácii škody na majetku poistenej osoby. Mala za to, že poistné
plnenie poskytla v rozsahu poistného krytia podľa uzatvorenej poistnej zmluvy a zotrvala na svojom
stanovisku, že neexistuje titul na poskytnutie plnenia v rozsahu priznanom súdom prvej inštancie a z

týchto dôvodov žiadala podanému odvolaniu vyhovieť v celom rozsahu.

8. Žalobkyňa na odvolaciu repliku žalovanej nereagovala.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas

(§ 362 CSP) a oprávnenou osobou, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1
CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov [podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP], s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej je sčasti dôvodné, pretože súd prvej inštancie neposúdil spor po právnej stránke správnym
spôsobom a z tohto dôvodu je preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vecne nesprávny, a preto

ho odvolací súd podľa ust. § 388 CSP zmenil.

10. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 30.11.2022 o 10.00 hod., po
predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a webovej stránke
Krajského súdu v Košiciach a pri zachovaní zákonnej lehoty v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378

ods. 1 CSP.

11. Pokiaľ žalovaná uplatnila v odvolaní odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP,
tento nepodoprela žiadnymi konkrétnymi odvolacími námietkami či výhradami vo vzťahu k vadám v
skutkových zisteniach súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací

dôvod nebol odvolateľkou účinne uplatnený.

12. Svojimi odvolacími námietkami žalovaná namietala správnosť spôsobu právneho posúdenia súdom
prvej inštancie a určenia výšky poistného plnenia z poistnej zmluvy č. 511013854 uzatvorenej medzi
stranami sporu dňa 11.12.2007, predmetom ktorej je poistenie majetku - objektu budovy - chaty v

Dobšinskej Maši 62 s príslušenstvom, evidovanej Správou katastra S. na LV č. XXX pre kat. územie
C., na ktorom bola spôsobená škoda v dôsledku silnej víchrice dňa XX.X.XXXX, a v tejto súvislosti aj
posúdenia otázky primeranosti ceny opráv a účelnosti nákladov vynaložených žalobkyňou na uvedenie
nehnuteľnosti do pôvodného stavu.

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav,t.j.vyvodzujezoskutkovéhozistenia,aképrávaapovinnostimajúsporovéstranypodľapríslušného
právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci [odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1
písm. h) CSP] je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť

alebo ak aplikoval sice správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. zo skutočností dostatočne
preukázaných vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska účinne uplatneného odvolacieho
dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP a v rozsahu odvolacích námietok žalovanej obsiahnutých v

odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, spor však nesprávnym
spôsobom posúdil po právnej stránke, pretože nesprávne interpretoval a aj aplikoval na posudzovanú
vec inak správne zvolené ust. § 806 Občianskeho zákonníka a neprihliadal na zmluvné dojednania
poistnejzmluvy,naktorétotoustanovenieodkazuje,pokiaľideovýškupoistnéhoplnenia,ktoréžalovaná
ako poisťovateľ bola povinná poskytnúť žalobkyni za poškodenie poistenej nehnuteľnosti v dôsledku

poistnej udalosti.

15. Podľa ust. § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. Cit.
ustanovenie v súvislosti s výškou poistného plnenia odkazuje na poistné podmienky, ktoré ustanovujú

okrem iného kritériá, podľa ktorých má byť určená výška plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku
poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu, prípadne k strate poistenej veci. Poistenie majetku
je svojou povahou vždy škodovým plnením, a preto sa výška plnenia bude odvíjať od rozsahu škody,
ktorá na poistenom majetku vznikne v dôsledku poistnej udalosti. Poistné plnenie vždy závisí najmäod rozsahu následkov spôsobených poistnou udalosťou na poistenej veci. Napriek tomu, že účelom
poistenia majetku je predovšetkým reparovať škody vzniknuté na poistenom majetku, rozsah práva na
plnenie nie je totožný s právom na náhradu škody. Vo všeobecnosti platí pri poistení majetku zásada,

že poistné plnenie sa odvíja od výšky nákladov, ktoré je potrebné v danom prípade vynaložiť na opravu
poškodenej veci alebo na znovuobstaranie zničenej, stratenej alebo odcudzenej veci. V prípade, ak nie
je možné výšku plnenia určiť podľa poistnej zmluvy (poistných podmienok), výšku plnenia je treba určiť
podľa všeobecnej právnej úpravy, najmä podľa ustanovení upravujúcich náhradu škody. Znenie ust. §
806 OZ vyjadruje, že výška plnenia nemusí byť vyjadrená exaktne uvedením konkrétnej výšky plnenia,

ale stačí, ak sú stanovené podmienky jej určenia. To však neznamená, že nie je možné v zmluve uviesť
aj konkrétnu sumu (napr. maximálnu), ktorú poistiteľ vyplatí poistenému v prípade poistnej udalosti.

16. V danom prípade článok 3 bod 4. zmluvných dojednaní poistnej zmluvy, ktorý súd prvej inštancie
pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy, ustanovuje, že ak dôjde k poškodeniu, zničeniu alebo strate
veci poistnou udalosťou, poisťovateľ uhradí nevyhnutné náklady na odvoz sutiny a iných zvyškov na

najbližšiu skládku alebo na ich uloženie alebo zničenie do výšky 20.000,- Sk, t.j. sumy 663,88 € (obsah
tohto zmluvného dojednania nebol medzi stranami sporný), a preto poistné plnenie žalovanej v tomto
prípade, pokiaľ ide o náklady za odvoz, uskladnenie alebo likvidáciu odpadu, je obmedzené dohodnutým
limitom poistného plnenia v maximálnej výške 663,83 €. Náklady za tieto položky vo výške 4.218,20
€ [3.383,06 € chata + 132,11 € altánok = 3.515,17 € bez DPH x 1,2 = 4.218,20 € s DPH] stanovené

znalkyňou Ing. I. H. v ZP č. XX/XXXX, ktoré súd prvej inštancie prevzal do svojho rozhodnutia, nie
sú pokryté poistením v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy, a preto na plnenie v tejto výške podľa
názoru odvolacieho súdu žalovanú nemožno zaviazať. Odvolací súd sa stotožňuje i s opodstatnenou a
právne relevantnou argumentáciou žalovanej v podanom odvolaní, že žalobkyňou deklarované zvýšené
náklady, resp. zvýšenie ceny opravy z titulu urýchlenia opravy nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v ťažko

prístupnom teréne, nespadajú do rámca poistenia, keď v konaní nebolo preukázané (strany sporu
to ani netvrdili), že v poistnej zmluve výslovne dohodli nárok poisteného na zvýšené náklady pre
prípad mimoriadnej situácie, resp. pri zohľadnení osobitostí daného prípadu spočívajúcich napr. v
potrebe urgentnej (bezodkladnej) opravy poškodenej nehnuteľnosti po poistnej udalosti, umiestnení
nehnuteľnosti v ťažko prístupnom teréne, premietnutých do zvýšenej ceny (nákladov) opravy, na ktorej

sa žalobkyňa dohodla so zhotoviteľom, prípadne že predmetom finančného krytia bol ušlý zisk z
podnikateľskej činnosti, a pod. Podľa názoru odvolacieho súdu výrazne zvýšené výdavky vynaložené
na urgentnú opravu nehnuteľnosti z týchto (subjektívnych) dôvodov na strane žalobkyne, resp. pri
zohľadnení jej situácie a snahy o urýchlené obnovenie podnikateľskej činnosti, nepredstavujú primerané
a hospodárne vynaložené náklady na opravu nehnuteľnosti poškodenej poistnou udalosťou, zvyčajné

(bežné) v mieste vzniku poistnej udalosti v zmysle čl. 16 bodu 3 VPP pre poistenie majetku právnických
a fyzických osôb tvoriacich súčasť poistnej zmluvy, ktoré by žalovaná bola povinná nahradiť žalobkyni
z titulu poistnej udalosti [podľa tohto ust. ak príde k poškodeniu, zničeniu alebo strate veci poistnou
udalosťou, uhradí poisťovateľ primerané a hospodárne náklady zvyčajné v mieste vzniku poistenej
udalosti na jej opravu alebo znovunadobudnutie (rozhodujúca je nižšia suma z uvedených nákladov)].

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie zastáva názor, že výšku poistného plnenia z poistnej
udalosti v danom prípade nemôžu determinovať subjektívne dôvody na strane žalobkyne, jej situácia,
v akej sa nachádzala v súvislosti s výkonom a príjmami z podnikateľskej činnosti, ani „osobitosti
prípadu“ spočívajúce v žalobkyňou tvrdenej, avšak v konaní nepreukázanej potrebe bezodkladného
zabezpečenia opravy poškodenej nehnuteľnosti v dôsledku hrozby vzniku ďalších škôd, čím žalobkyňa

taktiež odôvodňovala výrazné zvýšenie ňou dohodnutej ceny za opravu nehnuteľnosti oproti „bežným“
podmienkam,resp.vporovnanísbežnou(obvyklou)výškounákladovatvrdilatiež,žepokiaľbynekonala
bezodkladne a nezabezpečila čo najskoršiu opravu nehnuteľnosti, vystavila by sa tým riziku, že žalovaná
jejpoistnéplnenieneposkytnezdôvodunevykonaniapotrebnýchbezodkladnýchopatrenínazabránenie
vzniku ďalšej škody. V danom prípade ale nejde o úhradu tzv. zachraňovacích nákladov v zmysle

ust. § 810 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo potrebné zo strany žalobkyne (účelne) vynaložiť na
zmiernenie (zmenšenie) následkov poistnej udalosti, predmetom sporu je nárok na poistné plnenie v
dôsledku poistnej udalosti, preto uvedená argumentácia žalobkyne výkonom všeobecnej prevenčnej
povinnosti za účelom zmenšenia následkov vzniknutej škody, resp. zabránenia bezprostredne hroziacej
ďalšej škody, neobstojí. Právo na náhradu zachraňovacích nákladov je osobitným právom, ktoré patrí

poistenému bez ohľadu na určenie danosti tohto nároku v poistnej zmluve, pretože vzniká priamo zo
zákona. Napriek tomu, že má bezprostredný súvis s existenciou poistenia a poistnej udalosti, tento nárok
nie je samotným poistným plnením, preto sa zachraňovacie náklady ani nezapočítajú do poistnej sumy
(Občiansky zákonník II, 2. vydanie, 2019, s. 3093, komentár k § 810, M. Šulíková).17. Vzhľadom na uvedené dôvody súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnemu záveru o výške poistného plnenia, ktoré žalovaná ako poisťovateľ je povinná žalobkyni

zaplatiť v rozsahu potrebných (primeraných a účelných) nákladov na opravu poškodenej nehnuteľnosti
v dôsledku poistnej udalosti, resp. jej uvedenie do pôvodného stavu. Podľa posúdenia odvolacieho súdu
vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a na podklade záverov ZP č. 23/2018 zo dňa 5.5.2018
znalkyne O.. I. H., ktorý súd prvej inštancie správne vzal za základ svojho rozhodnutia, správna výška
poistného plnenia činí sumu 16.405,17 € [kalkulácia znalkyne 19.959,49 € - náklady na odvoz a

uskladnenie odpadu 4.218,20 € + dohodnutý limit plnenia za odvoz a uloženie sutiny a iných zvyškov
v sume 663,88 €]. Po odrátaní žalovanou už poskytnutého poistného plnenia vo výške 8.544,41 €
so zohľadnením spoluúčasti žalobkyne (7.505,64 + 1.038,77 €), je preto žalovaná povinná zaplatiť
žalobkyni doplatok poistného plnenia ešte v sume 7.860,80 € s DPH.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa ust. § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak,

že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 7.860,80 € spolu s 8,25 % úrokmi z omeškania pre
omeškanie žalovanej s plnením dlžnej sumy poistného plnenia od 1.12.2011 do zaplatenia, v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti neboli splnené zákonné podmienky pre poskytnutie
poistného plnenia v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy zo strany žalovanej a žalobou uplatnený nárok
nad sumu 7.860,80 € s prísl. nebol preukázaný, preto odvolací súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú

zamietol.

19. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku, rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 2
CSP o trovách celého konania (vrátane trov vynaložených v štádiu odvolacieho konania), a to podľa
konečného výsledku sporu s použitím ust. § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP. V celom konaní, teda pred

súdom prvej inštancie i v jeho odvolacej časti mala žalobkyňa pomerný úspech v miere 31 % (čo do sumy
8.899,57€vspojenísozastavenímkonaniaprocesnejzavinenýmžalovanouohľadnesumy1.038,77€,z
celkovo uplatnenej sumy 29.110,24 €) a žalovaná bola úspešná v miere 69 %, preto odvolací súd priznal
žalovanej proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho
konania v pomernom rozsahu 38 % (69 - 31 %) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2
CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutývýrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).