Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. december 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/283/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710208912
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1710208912.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členov
senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: B. K., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom
XXX XX Š., pre vymoženie 1.584,- Eur istiny s príslušenstvom vedenej pred súdnym exekútorom JUDr.

Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, IČO: 37
929 810, o doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č.k. 9Er/746/2010-33 zo dňa
29.04.2021, pomerom hlasov 2 : 1, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok, č.k. 9Er/746/2010-33 zo dňa 29.04.2021
p o t v r d z u j e .

II. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu, v odôvodnení uviedol, že exekúcia
začala na základe návrhu na vykonanie exekúcie, spísaného do zápisnice na exekútorskom úrade
dňa 07.06.2010, na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská a.s., vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, sp. zn. SR 23128/09 zo
dňa 21.01.2010, právoplatného dňa 08.02.2010 a vykonateľného dňa 11.02.2010. Súd prvej inštancie
poukázal na ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, na ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku,
podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo
vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na

1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku ako aj na ust.
52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, na ust. § 53 ods. 1, 3 a 5 Občianskeho zákonníka. Súd prvej
inštancie zdôraznil, že opätovne posúdil návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul v zmysle § 243f

ods. 6 Exekučného poriadku, predloženú zmluvu o úvere č. 1681090, uzatvorenú medzi oprávneným a
povinným, dňa 20.03.2009 a vyhodnotil ju ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Súd prvej inštancie uviedol, že povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba s uvedením
mena, priezviska, rodného čísla, adresy trvalého pobytu a čísla občianskeho preukazu a preto je možné
konštatovať, že povinný je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Povinný v zmluve o
úvere síce prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania, avšak oprávnený

ani v doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nepredložilžiadne dôkazy, ktoré by preukázali na aký účel bol povinnému poskytnutý úver a navyše sa s touto
skutočnosťou v doplnenom návrhu oprávnený vôbec nezaoberal a ani na nepoukázal.

2. Súd prvej inštancie zdôraznil, že z rozhodcovskej doložky, ktorá je zakomponovaná na predtlačenom
formulári zmluvy o úvere resp. je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v druhej
polovici čl. 18 súd zistil, že táto rozhodcovská doložka bola vopred pripravená na predtlačenom
tlačive, do ktorého povinný len vpisoval svoje iniciály. Z vyššie citovaného čl. 18 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd zriadeným

spoločnosťouSlovenskározhodcovskáa.s.,sosídlomKarloveskérameno8,84104Bratislava,zčohoje
zrejmé, že rozhodcovský súd bol vopred vybraný a stanovený oprávneným. Súd má za to, že spotrebiteľ
v čase uzatvárania tejto zmluvy nemal reálnu možnosť sa so zmluvnými podmienkami oboznámiť a
teda ani nemal reálnu možnosť ich žiadnym spôsobom meniť a vybrať si súd, resp. túto skutočnosť
nemal súd žiadnym spôsobom preukázanú. Takto dohodnutá rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu na všeobecnom súde, pričom túto skutočnosť súd považuje

za neprijateľnú zmluvnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to,
žerozhodcovskúdoložkusispotrebiteľosobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynuties
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
zmluvným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym
spôsobom uvedený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej spotrebiteľskej

zmluvy, čo spôsobuje pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že takto dojednanú rozhodcovskú doložku v zmluve o úvere, s odkazom
na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože

oprávnený nepreukázal, že táto rozhodcovská doložka bola so spotrebiteľom dojednaná individuálne.

4. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané,
že exekučným titulom, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie v predmetnom exekučnom konaní,
sa priznal nárok zo zmenky, pričom tento nárok oprávneného vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou

zmluvou. Rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní neprihliadol na neprijateľné podmienky a to na
neplatne uzatvorenú rozhodcovskú doložku, ale aj neplatné zabezpečenie úveru zmenkou, ktoré neboli
so spotrebiteľom individuálne dojednané a teda sú neplatné. Súd považuje pohľadávku oprávneného,
priznanú vyššie uvedeným exekučným titulom, priznanú v rozpore s dobrými mravmi, ale aj so zákonom
a preto súd predmetnú exekúciu zatavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

5. Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal oprávnený. Oprávnený podal odvolanie z
dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
nakoľko oprávnený je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Oprávnený má za to, že dôvod na zastavenie exekučného konania podľa ust. § 57 ods. 1 písm.
m) nebol naplnený, pretože tento dôvod na zatavenie exekúcie sa vzťahuje iba na prípady, ak medzi
oprávneným a povinnou existoval spotrebiteľský záväzkovo-právny vzťah. Oprávnený poukazuje na
skutočnosť, že záväzkovo-právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, ktorý vznikol na základy zmluvy

nemá spotrebiteľský charakter. Zdôraznil, že povinný si zobral úver pre účely povolania. Uviedol,
že vzťah medzi oprávneným a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským a okresný súd nesprávne
postupoval, keď aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený má za to, že nie
je možné aplikovať ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, nakoľko zmluva bola uzatvorená v
čase, keď podľa Obchodného zákonníka , sa zmluva o úvere považuje za absolútny obchod a preto nie

je možné na ňu aplikovať iné predpisy ako Obchodný zákonník. Toto ustanovenie zákona má kogentný
charakter, nakoľko nepripúšťa dohodu strán o voľbe predpisu, ktorým sa budú ich ďalšie vzťahy riadiť.
Keďže po vzájomnej dohode zmluvné strany zmluvu o úvere uzatvorili podľa Obchodného zákonníka,
aplikácia Občianskeho zákonníka, či iných zákonov, ktoré slúžia prioritne na ochranu spotrebiteľa je
vylúčená.

7. Ďalej poukázal na to, že zmluvu o úvere uzavrel oprávnený s povinným, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Priamo na prednej strane zmluvy o úvere sa
uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré súneoddeliteľnousúčasťoutejtozmluvy,nemáknimžiadnevýhradyazaväzujesaichdodržiavať.Súčasne
potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok a vyhlasuje, že je plne spôsobilý
na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Rozhodcovská doložka

bola dojednaná vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a je písaná čitateľným písmom, pričom
z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred
rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne
rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo.

8. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania
okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po je uzavretí. Dôležité teda je to, či rozhodcovská doložka
v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje dlžníkovi uskutočniť voľbu medzi súdom
alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. Zdôraznil, že je
logické, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo k uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t.j. k jeho protiprávnemu
konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na

príslušný orgán a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním alebo priamo na
súd. Oprávnený má z uvedeného dôvodu preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská doložka
bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzavretia zmluvy o úvere a
z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Z uvedených dôvodov žiadal, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň

oprávnený žiada úhradu trov konania, ktoré mu vznikli vrátane trov odvolacieho konania.

9. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s ust. § 470 CSP), po preskúmaní

obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), dospel k záveru, že vydané rozhodnutie
je vecne správne.

11. Podľa § 243d ods. 2 (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015) zákona

č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s ods. 1 alebo vedené
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (spotrebiteľské spory) a ktoré neboli ukončené
k 1. januáru 2015 sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Z hľadiska skúmania platnosti
rozhodcovskej doložky v prejednávanej veci sú tak rozhodné právne predpisy v znení účinnom do

31.12.2014.

12. Podľa § 387 ods. 1,2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd po preskúmaní vydaného rozhodnutia ako aj dôvodov podaného odvolania sa
stotožnil so správnosťou záverov súdu prvej inštancie a vecnou správnosťou rozhodnutia. Z obsahu
spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 28.09.2010 spísaním návrhu na vykonanie

exekúcie do zápisnice na exekútorskom úrade. Ako exekučný titul vystupuje rozhodcovský rozsudok s
vyznačenou doložkou právoplatnosti.

14. Záväzkový vzťah účastníkov založený zmluvou vzhľadom na svoj obsah a postavenie zmluvných
strán má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by úver bol poskytnutý pre

účely zamestnania alebo povolania.

15. Odvolací súd poukazuje na to, súdna prax zaujala prevažujúci názor, o oprávnení exekučného súdu
preskúmať rozhodcovský rozsudok ako aj rozhodcovskú zmluvu, doložku, ktorou je založená právomoc
z rozhodcovského súdu. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná alebo ak neexistuje rozhodcovský

rozsudok, nie je vykonateľným exekučným titulom. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu
námietku, ktorou odvolateľ súdu prvej inštancie vytýka nesprávnosť právneho záveru o neplatnosti
rozhodcovskej doložky z hľadiska neprijateľných zmluvných dojednaní. Súd prvej inštancie správne
vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahujú ust. § 52a nasledujúci Občianskeho zákonníka. Správne poukázal na to, že rozhodcovská doložka núti
spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Z hľadiska
ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou zmluvou a voľbou spotrebiteľa, ktorú

spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti.

16. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci
Pohotovosť C-76/2010 (bod 51), v ktorom uviedol: „že, ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského konania, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel

aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnych predpisov v oblasti verejného
poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu, nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom
6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel.“

17. Odvolací súd upriamuje pozornosť tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 zo

dňa 21.03.2012, v ktorom zaujal právny názor, že oprávnením súdu preskúmať v exekučnom konaní
právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy resp. s jej neplatnosťou
nebránia ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c). Tieto
ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty
než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada „vigilantibus iura sripta

sunt“ (právo patrí bdelým).

18. Tento princíp ale aj v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitému princípu, ktorým je ochrana
práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ
nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení

zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere aj konštatovať
rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného
titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúce z princípu ochrany práv spotrebiteľa
(obdobne aj uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 6Cdo/143/2011, sp. zn. 2Cdo/245/2010, Nález Ústavného

súdu ČR sp.zn. II. US 2164/10 zo dňa 01.11.2011 a ďalšia).

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v citovanom znení za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Taxatívny výpočet neprijateľných podmienok je obsiahnutých v

§53ods.4OZvcitovanomznení.Vzmysle§53ods.5Občianskehozákonníka,neprijateľnápodmienka
absolútne neplatná.

20. Odvolací súd je toho názoru, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ
podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, avšak informácia

rozhodcovskej zmluvy/doložky, jej obsah alebo okolnosti jej dojednania sú z pohľadu právnych
predpisoch ochrany spotrebiteľa neprijateľné, vyvolávajúce pochybnosti o čestnom úmysle dodávateľa
a v čase uzavretia tejto zmluvy/doložky, ako aj o vyváženosti práv a povinností zmluvných strán.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS ako nekalú. Rozhodcovská

zmluva je nesporne súkromnou zmluvou, ktorou sa zakladá právo z rozhodcovského súdu ako
súkromnoprávneho orgánu ochrany práva na prejednanie sporu medzi účastníkmi. V prejednávanej veci
si rozhodcovskou doložkou dodávateľ, t.j. oprávnený zabezpečil prejednanie sporu so spotrebiteľom, t.j.
povinným v rozhodcovskom konaní.

21. Odvolací súd totožne ako súd exekučný konštatuje, že rozhodcovská dohoda a konanie
oprávneného na základe tejto dohody nesporne sledovalo zabezpečenie vlastných záujmov dodávateľa,
ktoré nie sú v rovnováhe s právami a povinnosťami spotrebiteľa.

22. Je nutné však zdôrazniť, že cieľom ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom konaní nie

je poskytnúť spotrebiteľovi neoprávnenú výhodu, umožňujúcu mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých
finančných prostriedkov, ale cieľom súdneho prieskumu je zistiť, či právny vzťah medzi spotrebiteľom
a poskytovateľom služby alebo plnenia predstavuje vyvážené zmluvné podmienky, či ide o právom
dovolené plnenie a či bolo spotrebiteľovi umožnené slobodné rozhodovanie o voľbe rozhodcovskéhosúdu - t.j. či rozhodcovská zmluva je skutočne prejavom slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej
vôle spotrebiteľa alebo či je len prejavom vôle veriteľa bez možnosti a ovplyvnenia tejto skutočnosti
spotrebiteľom.

23. Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a v súlade so zásadou proporcionality
práv, pri rešpektovaní osobitostí každej z prejednávaných exekučných vecí oprávnený a povinný vždy
dôsledne skúmať, či prípadný nesúlad exekučného titulu resp. rozhodcovskej zmluvy alebo doložky
zo zákona predstavuje takú kolíziu dvoch alebo viacerých subjektívnych práv (vymožiteľnosti práva

oprávneného voči právu spotrebiteľa na ochranu pred vynútením dosiahnutia zmluvnej dohody), aby
právo tento spor riešil spôsobom chránenia slabšieho práva s nevyhnutným obmedzením práva
silnejšieho. V prejednávanej veci takáto kolízia v neprospech spotrebiteľa podľa názoru odvolacieho
súdu existuje. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil,
keď ustanovenia rozhodcovskej doložky o založení právomoci rozhodcovského súdu vyhodnotil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje jej absolútnu neplatnosť.

24. Keďže odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že zistený skutkový stav veci a z neho vyplývajúci právny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnom
zmluvnom charaktere rozhodcovskej doložky je dostatočný a úplný, napadnuté uznesenie exekučného
súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP, kedy úspešnému povinnému odvolací súd nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
nárok na ich náhradu si neuplatnil a žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli.

26. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 2:1 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom

dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447

písm. d/, e/ CSP).