Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6CoCsp/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416206963
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1416206963.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členov

senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobcu: Domov jesene života,
rozpočtová organizácia Hlavného mesta SR Bratislavy, so sídlom ul. Hanulova č. 7/a, 844 01 Bratislava,
IČO: 00 490 873, v zastúpení: Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., so sídlom ul. Tomášikova 10/B,
821 03 Bratislava, IČO: 50 289 934, proti žalovanej: JK.. O. M., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. K.. M. Č.. XXXX/
XX, T., o zaplatenie 52,98,- eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovanej o zaplatenie 54,- eur
s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia ako preplatok sumy na úhradu pobytu v zariadení
žalobcu a o zaplatenie 190,- eur s príslušenstvom titulom náhrady škody za stratené veci, na odvolanie

žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 18. júna 2020 č. k. 7Csp/23/2016-214 ,
takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi sa proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.
III. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 52,98 € spolu

so zákonným úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 52,98 € odo dňa 26.01.2016 do zaplatenia ( I.
výrok) , žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % ( II. výrok),o
výške ktorej rozhodne samostatným uznesením (III. výrok) vzájomnú žalobu žalovanej o zaplatenie
istiny 54 € spolu so zákonným úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 54 € odo dňa 07.03.2016 do
zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia ako preplatok sumy na úhradu pobytu v zariadení žalobcu
zamietol (IV. výrok) , vzájomnú žalobu žalovanej o zaplatenie istiny 190 € z titulu náhrady za 2 ks
stratených dioptrických okuliarov zamietol ( V. výrok) a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100% VI. výrok).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou, mu doručenou
26.07.2016 sa domáhal žalobca zaplatenie istiny 52,98 € s príslušenstvom voči pôvodne žalovanej
pani L. M.Z., F.. XX.XX.XXXX ( zomrelej počas konania dňa 25.04.2017) s odôvodnením, že pani L. M.
uzatvorila so žalobcom Zmluvu o poskytovaní sociálnej služby č. 29/2011 dňa 30.03.2011, na základe
ktorej bola prijímateľkou sociálnych služieb u žalobcu v zariadení Domov jesene života, ul. Hanulova 7/

A, Bratislava , pričom L. M. po dobu poskytovania sociálnych služieb mala povinnosť uhrádzať úhrady za
poskytnuté sociálne služby. Žalovaná v priebehu konania doručila okresnému súdu vzájomnú žalobu,
uplatnila si ňou vyčíslený prebytok sumy zo záverečného vyúčtovania vo výške 54 € sumu 190 € ako
škodu za nevrátené osobné veci; 2 ks stratených dioptrických okuliarov.3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že pôvodná žalovaná L. M.
bola prijímateľkou sociálnych služieb u žalobcu v zariadení Domov jesene života, U. X/A, T.. Pôvodná

žalovaná L. M. po dobu poskytovania sociálnych služieb mala povinnosť uhrádzať žalobcovi úhrady
za poskytnuté sociálne služby (stravovanie, ubytovanie, pomoc pri odkázanosti). V zmysle čl. II. bod
1 dodatku č. 3 s č.j. 222/2013 k Zmluve o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 30.03.2011, výška
úhradyzasociálneslužbyposkytovanéžalobcomvjejprospechpredstavovalisumu369,95€/mesačnes
účinnosťouod01.07.2013.Výpočetúhradybolrozdelenýnajednotlivépoložky:ubytovanie,stravovanie,

pomoc pri odkázanosti je špecifikovaný v prílohe č.j. 222/2013 k dodatku. Pani L. M. mala žalobcovi
uhradiť za obdobie 01.12.2015 - 31.12.2015 sumu 374,53 € a za obdobie neprítomnosti v zariadení
sociálnych služieb po dobu 10 dní jej vznikol nárok na vrátenie pomernej časti úhrady, t.j. za obdobie
počas ktorého bola v nemocnici. Z tohto dôvodu výška úhrady za mesiac 12/2015 bola znížená o 107,70
€, ako pomerná časť úhrady za 10 dní za stravu a pomoc pri odkázanosti, t.j. výška úhrady za 12/2015
sa mala zaplatiť v sume 266,83 € (výpočet : 374,53 € - 107,70 € = 266,83 €), za obdobie 01.01.2016

- 07.01.2016 sumu 84,57 €, nakoľko poskytovanie sociálnych služieb pani L. M. bolo ukončené dňa
07.01.2016 na základe Dohody č. 7/2016 o ukončení Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č. 29/2011
zo dňa 30.03.2011. Úhrada nákladov za lieky a zdravotné pomôcky bola vyčíslená nasledovne: a/ dňa
26.11.2015zalieky27,50€,b/dňa02.12.2015cenazalieky2,21€c/dňa21.12.2015cenazalieky23,63
€, d/ dňa 22.12.2015 cena za lieky 1,61 €, e/ dňa 22.12.2015 cena za lieky 2,89 €, f/ na základe faktúry

č. XXXXXXXXX vystavenej spoločnosťou SANIMAT s.r.o. dňa 26.11.2015, splatnej 10.12.2015 sumu
9,30 € za podložky MOLINEA SUPER 60x90 dd v počte 30 ks - zdravotnícky materiál bol poskytnutý
v mesiaci 11/2015, g/ na základe faktúry č. XXXXXXXXX vystavenej spoločnosťou SANIMAT s.r.o. dňa
23.12.2015, splatnej 06.01.2016 sumu 9,30 € za podložky MOLINEA SUPER 60x90 dd v počte 30
ks - zdravotnícky materiál bol poskytnutý v mesiaci 12/2015 a teda bola uhradená suma spolu 76,44

€. Príslušné doklady o uvedených úhradách za lieky a zdravotnícky materiál boli e-mailovou formou
zaslané D.. O. M., v tom čase opatrovníčke L. M.. Úhradu za obdobie od 01.12.2015 do 07.01.2016 pani
L. M.á v súvislosti s poskytovaním sociálnych služieb dňa 28.12.2015 zaplatila žalobcovi sumu 374,53
€, ale celková výška žalobcom uplatnenej úhrady bola vo výške 427,84 €, od uvedenej sumy žalobca
odpočítal preplatok v prospech žalovanej 0,33 € a odpočítal úhradu 374,53 € , tak vznikol nedoplatok

52,98 € (výpočet: 427,84 € - úhrada 374,53 € - preplatok 0,33 € = nedoplatok 52,98 €) . Rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25Ps/15/2011-39 zo dňa 27.02.2012 právoplatným dňa 26.03.2012
bola pani L. M., F.. XX.XX.XXXX, bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Listinným dôkazom
- e-mailová komunikácia zo dňa 14.01.2016 bolo preukázané zaslanie vyúčtovania za poskytovanie
sociálnej služby pani L. M. za mesiac december, január a výzvy na doplatenie dlžnej sumy 52,98 € do

25.01.2016. Žalovaná e-mailom zo dňa 01.02.2016 požiadala žalobcu o preverenie, či sa našli stratené
veci jej matky na oddelení: nová súprava lôžkovín paplón a vankúš, bavlnené čierne legíny 5 ks, 2 ks
nová vystužená podprsenka, dlhá teplá zelená nočná košeľa, dioptrické okuliare s púzdrami s tým, že
veci pri odchode L. M. službukonajúci personál nevedel odovzdať. Emailom zo dňa 25.02.2016 bolo
žalovanej oznámené, že veci matky si môžu vyzdvihnúť dňa 29.02.2016 a súčasne bola urgovaná

úhrada dlžnej sumy 52,98 €. Z obsahu e-mailu zo dňa 06.03.2016 súd prvej inštancie ďalej zistil, že
žalovaná prevzala veci L. M., ale okuliare sa údajne nenašli. Ďalej žalovaná vyčíslila dlžnú sumu vo
výške 54 €, ktorú si voči žalobcovi uplatnila vzájomnou žalobou ako preplatok a vyzvala žalobcu na
jeho úhradu. Z obsahu odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov okresný súd zistil, že pani L. M.
W. XX.XX.XXXX (č.l. 89).Z výpovede svedka O.. I.. R. M. (syna zosnulej L. M. a brata žalovanej D..

O. M.), skutkovo zistil, že v rozhodnom období pravidelne navštevoval mamu pani L. M., ktorá bola v
zariadení v Dúbravke a brával ju na vychádzky, alebo k sebe domov na krátku dobu, hlavne nejaké
sviatky, ako Vianoce a Veľká noc a podobne, ale bolo to aj cez víkendy. Bolo to krátkodobé, väčšinou
počas dňa, alebo niekedy aj na dva dni keď u svedka L. M. aj prespala. Potvrdil, že v čase keď ju mal u
seba, poskytoval jej medikamentóznu liečbu, podával jej lieky nakoľko, keď mama opúšťala zariadenia,

personál im vždy dal lieky, ktoré mala brať. Svedok potvrdil, že mama L. M. mala okuliare už dlhodobo,
desiatky rokov, používala okuliare aj v čase keď bola umiestnená v Dúbravke, a to aj na diaľku aj na
čítanie. Mal vedomosť, že predmetom sporu sú veci, ktoré sa stratili pri odchode matky L. M., ale zároveň
uviedol, že nemal v tej dobe konkrétne informácie, pretože keď L. M. odchádzala z toho zariadenia,
nebol prítomný. O strate vecí sa dozvedel dodatočne, mal vedomosť, že mama L. M. bola v niekoľkých

zariadeniachtakéhototypu,alenesledovalkonkrétne,akéveciaktorémásosebou.Keďodišlamamazo
zariadenia v Dúbravke a prechádzala do iných zariadení, nespomínal si na podrobnosti, keď ju navštívil,
okuliare nepotrebovala, čiže to nesledoval. O podlžnostiach svedok nemal vedomosť.4. Z tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 3 ods. 1, § 100 ods. 1, § 10, § 470 ods. 1,2, §
442 ods. 1, § 443, § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 35 ods. 1,23,§ 71 ods. 4,5, § 72 ods. 9,
§ 73 ods. 6 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, § 3 ods. 1,2,3,4 zákona č. 363/2011 Z.z.

o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín dospel súd
prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a vzájomná žaloba žalovanej nie je dôvodná.

5. Námietku žalovanej ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vyhodnotil ako nedôvodnú. Mal
za to, že pasívna vecná legitimácia žalovanej bola preukázaná listinnými dôkazmi. Poukázal na to, že

na základe výsledku lustrácie v registri obyvateľov bolo zistené, že žalovaná L. M., F.. XX.XX.XXXX ,
dňa XX.XX.XXXX zomrela. Ďalej uviedol, že súd v uznesení o dedičstve č. k. 65D/401/2017 - 30 zo dňa
11.10.2017 schválil Dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorej dcéra poručiteľky D.. O.
M. nadobudla dedičstvo po poručiteľke v celosti bez povinnosti výplaty voči ustupujúcemu spoludedičovi.
S poukazom na uvedené v zmysle § 63 ods. 2 C. s. p. uznesením č.k. 7Csp/23/2016 - 127 zo dňa
31.01.2018 rozhodol, že v prejedávanom konaní pokračoval s právnym nástupcom žalovanej, D.. O.

M., ktorá ako právny nástupca podľa § 63 a §64 prijala stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity
svojho predchodcu. Z uvedeného vyvodil záver, že uzavretím Dohody o vyporiadaní dedičstva právna
žalovaná vstúpila do práv a povinností pôvodnej žalovanej H. L. M. v celom rozsahu, pričom ako dedič
zodpovedá za dlhy pôvodne žalovanej L. M. do výšky nadobudnutého majetku (súd uznesením č.k.
7Csp/23/2016 - 127 zo dňa 31.01.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní so žalovanou D.. O. M. na

základe právoplatne skončeného predmetného konania o dedičstve).

6. Vo vzťahu k žalobcom žalovanej sume ozrejmil, že pani L. M. v súvislosti s poskytovaním sociálnych
služieb dňa 28.12.2015 zaplatila žalobcovi sumu 374,53 €, pričom celková výška žalobcom uplatnenej
úhrady bola vo výške 427,84 €, od uvedenej sumy žalobca odpočítal preplatok v prospech žalovanej

0,33 € a odpočítal úhradu 374,53 € , tak vznikol nedoplatok 52,98 € (výpočet : 427,84 € - úhrada 374,53
€ - preplatok 0,33 € = nedoplatok 52,98 €. Spolu za uvedené obdobie tvorí pohľadávku suma vo výške
427,84 € v uvedenom období výška úhrady zo strany pôvodnej žalovanej L. M.S. bola v sume 374,53 €
a teda neuhradená zostala žalovaná suma 52,98 €. Listinným dôkazom - e-mailová komunikácia zo dňa
14.01.2016 mal potom za preukázané zaslanie vyúčtovania za poskytovanie sociálnej služby pani L. M.

za mesiac december, január a výzvy na doplatenie dlžnej sumy 52,98 € do 25.01.2016. Neuhradením
sa dostala s plnením dlhu žalovaná do omeškania. Ozrejmil, že e-mailom zo dňa 25.02.2016 bolo
oznámené žalovanej, že veci pani L. M. si môžu vyzdvihnúť dňa 29.02.2016 a súčasne bola urgovaná
úhrada dlžnej sumy 52,98 €. Emailom zo dňa 28.02.2016 žalovaná potvrdila, že príde usporiadať účet.
S poukazom na uvedené súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu

52,98 € spolu so zákonným úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 52,98 € odo dňa 26.01.2016 do
zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

7. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovanej uviedol, že bola okresnému súdu doručená dňa 27.03.2017
a žalovaná ňou požadovala vrátiť časť plnenia spočívajúceho v službe ubytovania, ktorá ako vyplýva

priamo z príslušného ustanovenia sa nevracia, a to ani v prípade, ak v prípade neprítomnosti prijímateľa
sociálnej služby v zariadení. Sporné medzi stranami sporu okrem iného bolo, či vznikol L. M. preplatok
zo sumy zo záverečného vyúčtovania a či tento žalobca nevrátil a ak áno, v akej výške časť presahuje
pohľadávku podľa výpočtu žalovanej. Pani L. M.Č. odchádzala zo zariadenia žalobcu dňa 07.01.2016
do nového zariadenia v skorých ranných hodinách. V novom zariadení mala zaplatené ubytovanie

(SUNRAIS na ul. Bzovícka v Bratislave - Petržalke). Čo sa týka nákladov za posledný deň 07.01.2016
podľa citovaného zákona o sociálnych službách strava už bola na ten deň pre L. M. ako klientku žalobcu
zabezpečená, a týmto žalobcovi vznikli uvedené náklady s poukazom na skutočnosť, že ku skončeniu
zmluvného vzťahu medzi žalobcom a pani L. M. došlo dňa 07.01.2016. Podľa citovaného ustanovenia
§ 72 ods. 9 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách prenajímateľ sociálnej služby neplatí úhradu

počas svojej neprítomnosti v zariadení, to sa však netýka úhrady za ubytovanie, ktorú je povinný platiť
aj počas tohto obdobia, žalobca uhradil za L. M. náklady na lieky a zdravotné pomôcky špecifikované
na str. 3 v bode 3 žaloby v sume 76,44 €. Podľa § 3 zák. č. 363/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov
je stanovené v akom rozsahu sa poistenec podieľa na úhrade nákladov za lieky s tým, že žalobca nie
je zdravotníckym zariadením. žalobca poskytol p. L. M. sociálne služby v období 12/2015 a následne

v období od 01.01.2016 do 07.01.2016 (vrátane) a zároveň za pani L. M. uhradil náklady za lieky a
zdravotné pomôcky (viď odôvodnenie bod 12,15,16). Z týchto poskytnutých plnení vznikla pani L. M.
povinnosť zaplatiť sumu za tieto poskytnuté plnenia, pričom táto nebola uhradená v plnej výške a to ani
na základe predžalobnej výzvy. Súd prvej inštancie poukázal v tomto smere na to, že vznikli určitépochybnosti, čo namietala aj žalovaná, ohľadom nákladov týkajúcich sa za poskytnuté lieky, pričom
bolo dokazovaním zistené, pani L. M. trpela viacerými ochoreniami, pričom lieky, ktorých preplatenia sa
žalobca domáhal svojim určením presne zodpovedajú ochoreniam, na ktoré sa pani L. M. liečila, pričom

svedok O.. I.. R. M. vo výpovedi potvrdil, že personál žalobcu im dal vždy lieky, ktoré pani L. M. brala
a potrebovala. S poukazom na uvedené a vykonaný výpočet v napadnutom rozsudku už uvedený, súd
dospel k záveru, že preplatok žalovanej nevznikol, a preto vzájomný návrh žalovanej v časti týkajúcej
sa istiny 54 € zamietol.

8. Napokon vo vzťahu k nároku žalovanej na náhradu škody v sume 190 € s príslušenstvom titulom straty
dioptrických okuliarov skonštatoval, že s poukazom na vykonané dokazovanie mal za preukázané, že
L. M. mala vážne zdravotné problémy a okrem iného vlastnila 2ks okuliarov, čo žalovaná preukázala
fotografiami na ktorých je L. M. s týmito okuliarmi vyfotená a táto skutočnosť vyplynula aj z výpovede
svedka O.. I.. R. M.. Ku dňu rozhodnutia nebolo preukázané protiprávne konanie žalobcu a súčasne
nebolo preukázané, že medzi žalovanou označenou vzniknutou škodou 190 € za stratu 2ks okuliarov

pani L. M. a údajným, bližšie neopísaným protiprávnym úkonom žalobcu existuje príčinná súvislosť, t.j.
že medzi údajným nešpecifikovaným protiprávnym konaním žalobcu ako škodcu a vznikom predmetnej
škody je vzťah príčiny (protiprávne konanie) a následku (vzniknutá škoda). Nebolo preukázané miesto
kde došlo k strate, či odcudzeniu okuliarov (v ktorom zariadení, či nemocnici), nakoľko k zisteniu straty
došlo až pri odchode zo zariadenia žalobcu a s poukazom na výsluch svedka O.. I.. R. M., keď matku

navštívil, táto okuliare nepotrebovala, nebolo preukázané zavinenie škodcu, ktoré predstavuje vnútorný
psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a spôsobenej škode. Z výsluchu svedka ako aj žalovanej
vyplýva, že pani L. M. síce roky používala okuliare, ale pani L. M. bola v niekoľkých zariadeniach
takéhoto typu ako aj v nemocnici. Svedok nesledoval konkrétne, aké veci a ktoré má pani L. M. so sebou.
Keď odišla zo zariadenia v Dúbravke a prechádzala do iných zariadení, nespomínal si na podrobnosti,

keď ju navštívil, okuliare nepotrebovala. Žalobca ako údajný škodca v konaní preukázal, že škodu
nezavinil ( nebolo preukázané, kto a kedy konkrétne predmetné okuliare odcudzil resp. či ich pani L. M.
vzhľadom na jej zdravotný stav na neznámom mieste nezanechala, nestratila, nakoľko sa nezdržiava
iba v zariadení žalobcu, ale bola aj hospitalizovaná a takisto si ju brávali rodinný príslušníci k sebe do
domácnosti, čo nebolo medzi stranami sporu sporné), a preto sa žalobca zbavil zodpovednosti (uniesol

dôkazné bremeno a preukázal, že predmetnú škodu nezavinil, ku dňu rozhodnutia súdu neboli splnené
podmienky zodpovednosti žalobcu za žalovanou označenú škodu vzniknutú stratou 2ks okuliarov).
Nakoľko nebola nepreukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom žalovanou opísanej škody za stratu 2
ks okuliarov a konaním, resp. údajným opomenutím žalobcu súd žalobu v časti náhrady škody 190 €
za stratené okuliare zamietol. Súd neprihliadol na námietku premlčania vznesenú žalobcom, nakoľko

vzájomnou žalobou bola žalovanou uplatnená náhrada škody dňa 24.03.2017 t.j. v 3 -ročnej premlčacej
lehote.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni

v plnom rozsahu.

10.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalažalovanávzákonnejlehoteodvolanieažiadalanapadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že v konaní neboli
splnené procesné podmienky na vydanie napadnutého rozhodnutia. Poukázala na ustanovenia § 61, §

62, 133 ods. 1, § 161 ods. 1,2 C.s.p. Zdôraznila, že žalobca v žalobe označil ako žalovanú osobu, s
bydliskom na ulici Š. P. XX, T. a preto z uvedeného dôvodu v žalobe nebola označená ako žalovaná
jej matka ( pôvodná žalovaná L. M.), ale iná osoba s iným bydliskom. Vytkla súdu prvej inštancie,
že napriek tomu, že uvedenú skutočnosť namietala a žiadala konanie zastaviť, z dôvodu nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie, konajúci súd sa s touto jej námietkou nevysporiadal, neprihliadol na ňu,

ale svojvoľne začal vo svojich písomnostiach uvádzať označenie jej matky s bydliskom U. X/A. Ďalej
namietala, že v snahe o validáciu neodstrániteľného nedostatku žaloby, v rozpore so zákonom rozhodol
uznesením zo dňa 31.01.2018 o tom, že ju ustanovil do konania ako právneho nástupcu po jej nebohej
matke a to napriek tomu, že v tom období nebola výlučným dedičom po matke, a preto súd nebol
oprávnený prejudikovať výsledok prebiehajúceho dedičského konania. V tomto smere uzavrela, že aj

keď sa po právoplatnosti rozhodnutia o novoobjavenom dedičstve stala jediným dedičom po svojej
matke, nebol súd prvej inštancie oprávnený ustanoviť ju za žalovanú, nakoľko jej matka sporovou
stranou v prejednávanej veci nikdy nebola. Taktiež namietala, že nakoľko sa necítila byť žalovanou v
predmetnomkonaní,nemohlavyužiťvšetkyprocesné prostriedkyobranyanevyjadrovalasakuvšetkýmokolnostiam merita sporu Preto súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia a
vyvodil nesprávny právny záver.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu k žalovanej navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Poukázal na to, že žalovaná vo svojom odvolaní uviedla obdobné námietky a argumenty,
ako už vo svojich skorších vyjadreniach v rámci konania na súde prvej inštancie. Žalovaná v zásade
namietala, že v žalobe nebola ako pôvodná žalovaná označená jej matka, ale iná osoba, z čoho
odvodzuje, že jej matka ako právny predchodca nebola sporovou stranou a z tohto dôvodu považuje za

nesprávny aj procesný postup súdu, ktorý s ňou po úmrtí pôvodnej žalovanej konal ako s jej právnym
nástupcom. Zastal názor, že uvedené námietky sú neopodstatnené a súd prvej inštancie sa s nimi
správne vysporiadal už počas konania a aj v samotnom napadnutom rozsudku. Opätovne zdôraznil,
že pôvodná žalovaná (matka súčasnej žalovanej) bola v žalobe jednoznačne identifikovaná, a to v
prvom rade menom a priezviskom a dátumom narodenia. Identifikácia osoby žalovanej vyplývala aj z
priložených písomností k žalobe (dôkazov). Čo sa týka namietanej adresy trvalého pobytu žalovanej

poukázal na to, že do žaloby uviedol poslednú mu známu adresu trvalého pobytu. Súd prvej inštancie
zrejme po lustrácii v registri fyzických osôb zistil aktuálnu adresu trvalého pobytu pôvodnej žalovanej.
Žalobca nemal ako zistiť zmenu adresy trvalého pobytu, keďže nemá prístup do tohto registra. Preto
vo svojej žalobe uviedol žalovanej poslednú známu adresu trvalého pobytu, ktorú mala zapísanú
predtým, ako nastúpila do Domova jesene života. Po zistení aktuálnej adresy, žalobca jednoznačne

uviedol, že rešpektuje súdom prvej inštancie zistenú adresu trvalého pobytu žalovanej. Zdôraznil,
že tieto skutočnosti nemali žiadny vplyv na procesnú subjektivitu pôvodnej žalovanej, ktorá bola v
konaní jednoznačne a nezameniteľne identifikovaná. Pokiaľ ide o žalovanou namietaný postup súdu
prvej inštancie týkajúci sa rozhodnutia o pokračovaní v konaní po zomrelej pôvodnej žalovanej so
súčasnou žalovanou, tento postup bol v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového

poriadku. Súd v uznesení o dedičstve č. k. 65D/401/2017 - 30 zo dňa 11.10.2017 schválil dohodu
dedičov o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorej dcéra poručiteľky D.. O. M. nadobudla dedičstvo po
poručiteľke (pôvodnej žalovanej) v celosti, bez povinnosti výplaty voči ustupujúcemu spoludedičovi. Súd
prvej inštancie preto v tejto veci správne pokračoval v konaní práve so žalovanou. Na základe týchto
skutočností bola žalovaná pasívne procesne legitimovaná v tomto spore. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú

(hmotnoprávnu) legitimáciu žalovanej, tá vyplýva z ustanovenia § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého „smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne
vykonať dlžník“ a z ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „dedič zodpovedá
do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za
poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.“ Vzhľadom na to, že žalovaná nadobudla

v celosti dedičstvo po pôvodnej žalovanej a zároveň ide o peňažný záväzok, ktorý smrťou dlžníka
nezaniká, zodpovedá za splnenie tohto záväzku žalovaná. Pokiaľ ide o rozsah zodpovednosti za tento
záväzok, výška žalobou uplatneného nároku je nižšia ako cena žalovanou nadobudnutého dedičstva,
preto žalovaná za tento záväzok zodpovedá v celom rozsahu.

12. Žalovaná/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvala na argumentácii uvedenej v odvolaní.

13. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

15. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a
stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanýprípad,azktorýchvyvodilsvojeprávnezávery.Prijatýzáverodôvodnostižalobyžalobcuanedôvodnosti
vzájomnej žaloby žalovanej dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie napadnutého rozsudku
dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď v

dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo bolo žalobe žalobcu vyhovené a vzájomná žaloba žalovanej
bola zamietnutá. S poukazom na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu
SRodvolacísúduvádza,ževšeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. S poukazom na uvedené ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp.
zn. 2 Cdo 238/2008, sa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalobkyne,
ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní odvolacím súdom relevantné.

16. K námietke žalovanej, že neboli splnené procesné podmienky § 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p. odvolací
súd uvádza, že táto je nedôvodná. Súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení s námietkou žalovanej

ohľadom nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie v spore a predtým nedostatkom pasívnej vecnej
legitimácie jej matky ( pôvodnej žalovanej), v celom rozsahu a dostatočne vysporiadal. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dopĺňa, že zo žaloby žalobcu aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva
označenie pôvodnej žalovanej jej menom, priezviskom, dátumom narodenia a adresou posledného

známehopobytu,pričomtakútoidentifikáciupôvodnejžalovanejpovažujeodvolacísúdzanepochybnúa
označenie pôvodnej žalovanej vykonané tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou osobou. Bezvýhradné
trvanie na požiadavke, aby žalobca uviedol v tom čase aktuálnu adresu pobytu žalovanej, pričom tieto
údaje nie sú verejne dostupné, by bolo je nevyhnutné považovať za nesprávny procesný postup súdu
prvej inštancie. Bezvýhradné trvanie na tomto identifikátore by znamenalo odňatie spravodlivosti.

17. Nedôvodná je aj výtka žalovanej týkajúca sa postupu súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu
o pokračovaní v konaní po zomrelej pôvodnej žalovanej so súčasnou žalovanou. Pôvodná žalovaná
v priebehu konania pred súdom prvej inštancie zomrela. Z uznesenia okresného súdu Bratislava
IV č. k. 65D/401/2017 - 30 zo dňa 11.10.2017, súd prvej inštancie zistil, že súd schválil dohodu

dedičov o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorej dcéra poručiteľky D.. O. M. nadobudla dedičstvo
po poručiteľke (pôvodnej žalovanej) v celosti, bez povinnosti výplaty voči ustupujúcemu spoludedičovi.
Z dikcie ustanovenia § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že „smrťou dlžníka povinnosť
nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník“ a z ustanovenia § 470
ods. 1 Občianskeho zákonníka, je zrejmé že „dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva

za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou.“ Súd prvej inštancie preto v tejto veci správne pokračoval v konaní práve so
žalovanou, ktorá nadobudla v celosti dedičstvo po pôvodnej žalovanej a zároveň ide o peňažný záväzok,
ktorý smrťou dlžníka nezaniká, zodpovedá za splnenie tohto záväzku žalovaná. Pokiaľ ide o rozsah
zodpovednosti za tento záväzok, výška žalobou uplatneného nároku je nižšia ako cena žalovanou

nadobudnutého dedičstva, preto žalovaná za tento záväzok zodpovedá v celom rozsahu.

18. K námietke žalovanej, že napadnuté rozhodnutie spočíva v neprávnom právnom posúdení veci
(§ 365 ods.1 písm. h) C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci odvolací súd považuje skutkové zistenia
súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.

19. K odvolaciemu dôvodu žalovanej, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) odvolací súd uvádza, že vnútorné
presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého
uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z

pravidiel formálnej logiky. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súdvzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré

súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru,

že uvedený odvolací dôvod nie je vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel
avzájomnúžalobužalovanejzamietol,naplnený.Rozhodnutiusúduprvejinštancievtejtočastinemožno
vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu listín nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania
najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli predloženými listinnými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení

druhého dielu Civilného sporového poriadku, alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
20. Na základe uvedeného obsah odvolania žalovanej nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených,
pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré

by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 255 ods. 1 v spojení s

§ 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal vo či žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

22. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.

2 C.s.p).

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).