Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoCsp/69/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217208937
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2217208937.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so
sídlomHodžova11,Žilina,IČO:31575951,protižalovanej:C.M.,nar.XX.XX.XXXX,bytomO.X.XXXX/
X, Y. F., o zaplatenie istiny 2.388,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24. septembra 2019, č.k. 9Csp/127/2017-110 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a to v časti lehoty
plnenia priznanej sumy 2.388,01 eur, v časti úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.388,01
eur od 24.02.2017 do zaplatenia, úroku vo výške 148,89 eur, úrokov z omeškania vo výške 2,27 eur, v
napadnutom zamietajúcom výroku II. a v závislom výroku III. o náhrade trov konania r u š í a vec mu
v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu2.388,01eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8%ročnezosumy2.388,01eurod24.02.2017
do zaplatenia, úrok vo výške 148,89 eur a úroky z omeškania vo výške 2,27 eur, všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, vo výroku II. súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku
III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.,
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že preskúmaním zmluvy o poskytnutí
pôžičky bolo zistené, že predmetná zmluva neobsahuje jednu z povinných náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a to výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom rôznymi úrokovými
sadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčeljehosplatenia.Vdanomprípadezmluvaneobsahujenáležitosti
vzmysleust.§9ods.2písm.k) pretovzmysle§11ods.1písm.b)ZoSÚposkytnutýúversapovažujeza
bezúročný a bez poplatkov. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcu žalobcu a žalovanou
bola uzatvorená úverová zmluva zo dňa 11.01.2013, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo
výške 3 000 eur. Úver sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 120-tich mesačných splátkach po 53,78 eur. Zo

základného gramatického výkladu, § 9 ods.2 písm. k) ZoSÚ vyplýva, že požiadavka na to, aby zmluve o
spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť uvedená výška, počet, a termíny splátok sa vzťahuje osobitne
ako k istine , tak k úrokom, ako aj k iným poplatkom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda v zmysle
citovaného ustanovenia musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok ako istiny, tak aj úrokov ako
aj iných poplatkov aby bolo zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava za istinu , koľko na úroky
a koľko na poplatky (čo má pre spotrebiteľa význam, pretože je pre neho výhodnejšie ak sa splátka

započítava proporcionálne na všetky zložky a nie napr. v prevažnej miere najprv na úroky a poplatky
a až neskôr na istinu. Predložená úverová zmluva zo dňa 11.01.2013 takýto rozpis splátok na istinu ,úroky a poplatky neobsahovala. Takáto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho
možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru,
posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný

posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver. Ak žalobca vie predložiť
spotrebiteľovi na požiadanie amortizačnú tabuľku, niet dôvodu, aby spotrebiteľovi nepredložil tabuľku,
ktorá by zrozumiteľne uvádzala prehľad splátok (zmysle zákona) pri uzatváraní samotnej zmluvy, aby
spotrebiteľ mal prehľad o tom, čo a kedy spláca. Súd dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje
zákonom danú podmienku. Nakoľko z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o úvere

presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala je potrebné úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Predmetom tohto konania je istina vo výške 2 388,01 eur s
prísl. S poukazom na to, že zmluva je bez úrokov a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č.
129/2010 Z.z. účinného v čase poskytnutia úveru), keďže žalobca sa domáhal okrem istiny úrokov z
úveru tiež vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne z neuhradených splátok za dobu po
zosplatnenia úveru ide o príslušenstvo veci v zmysle § 121 ods. 3 OZ. Súd zamietol úrok vo výške

148,89 eur, ktorý bol vyčíslený do dátumu predčasnej splatnosti úveru spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 2,27 eur, ktorý vypočítal žalobca do dátumu predčasnej splatnosti úveru ako aj úrok 17,90 %
ročne z nezaplatenej istiny 2 388,01 eur od 24.02.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 8 % ročne zo
sumy 148,89 eur od 24.02.2017 do zaplatenia. Keďže sa jedná o úver bez úrokov a bez poplatkov v
zmysle hore uvedeného ustanovenia žalovaný je povinný vrátiť iba skutočne požičanú sumu a žalobca

nepreukázal platnosť predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 565 OZ súd je
toho názoru, že zosplatnenie je neplatné v zmysle § 39 OZ. Taktiež si žalobca nemôže uplatňovať
úroky z úrokov s poukazom na ust. § 121 ods. 3 OZ. Čo do vyčísleného príslušenstva súd pokladá
žalobu za zmätočnú bez uvedeného spôsobu výpočtu. Žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3 000
eur, z ktorého vrátila sumu 611,99 eur, preto bola zaviazaná na vrátenie sumy 2 388,01 eur s prísl.

Súd nevyhlásil neprijateľné zmluvné podmienky za neplatné z dôvodu, že spotrebiteľskú zmluvu súd
posudzujezhľadiskajejplatnostipodľa§34anásl.OZ,zhľadiskaosobitnéhozákonaospotrebiteľských
úveroch a z hľadiska § 52 a násl. OZ upravujúcich zmluvy spotrebiteľské súd je toho názoru, že zo
neplatného právneho úkonu v zmysle § 39 OZ nie je možné požadovať plnenie. O náhrade trov konania
súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP - súd žalobcovi priznal nárok na

náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca a to v rozsahu výroku II. o zamietnutí
prevyšujúcej časti z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
Uviedol, že výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy

v bode 1.2, z uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a
sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej
tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu
každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby

spotrebiteľského úveru. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých tieto údaje a povinnosť
úhrady je zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky
a ich výška sú uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP a tým aj súčasťou zmluvy.
Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluvy neuvádza, nakoľko na

základezmluvyopôžičkenevznikajúnesplatenézostatkysrôznymiúrokovýmisadzbami.Rozhodujúcim
argumentom, pre ktorý je napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu vo svojich záveroch nesprávne
je fakt, že rozhodné znenie zákona č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 9 ods. 2 nevyžaduje rozčlenenie
mesačnej splátky spotrebiteľského úveru na jednotlivé zložky dlhu osobitne s prislúchajúcimi dátumami
splatnosti. Z uvedeného dôvodu aktuálne znenie zákona nie je v rozpore so Smernicou č. 2008/48/

ES. Žalobca má za to, že zmyslom a účelom právnej úpravy spotrebiteľských úverov je informovanosť
spotrebiteľa zakladajúce sa na jednoznačnom vymedzení rozsahu svojho záväzku a tento cieľ bol
naplnený. Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov SR, ktoré
nadväzujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22.02.2018, ako aj uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/211/2017-201 z 23.04.2018, sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo 17.04.2018.

sp. zn. 4Cdo/65/2018 z 26.09.2018, sp. zn. 5Cdo/132/2017 z 29.10.2018, sp. zn. 2Cdo/235/2017 z
21.12.2018, sp. zn. 4Cdo/187/2017 z 23.04.2018. Žalobca má za to, že zmluva vrátane príslušných OP
umožňuje jednoduchým spôsobom priemernému spotrebiteľovi poznať všetky rozhodujúce parametre
spotrebiteľského úveru, ako aj podmienky jeho splácania vrátane nákladov splatnosti s možnosťouporovnania oproti iným spotrebiteľským úverom na trhu, čo bolo cieľom vyššie citovanej smernice
2008/48 ako aj príslušnej zákonnej úpravy. Na základe uvedeného preto žalobca žiada, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu v zamietajúcej časti a žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal

žalovanú na zaplatenie náhrady trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalovaná a to v časti, v ktorej jej súd uložil
zaplatiť žalobcovi sumu 2.388,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 24.02.2017
do zaplatenia, úrok vo výške 148,89 eur a úroky z omeškania vo výške 2,27 eur a to z dôvodov podľa

§ 365 ods. 1 písm. d) a g) CSP. V odvolaní poukázala na odôvodnenie rozsudku v bode 7. až 11.,
v ktorých súd konštatuje, že predmetná úverová zmluva neobsahuje požadované náležitosti v zmysle
zákona č. 129/2010 Z.z. a to konkrétne náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) a písm. k), preto súd prvej
inštancie ustálil, že úver je bez úrokov a bez poplatkov, avšak vo výroku rozsudku jej uložil zaplatiť
úrok vo výške 148,89 eur, čo spôsobilo zmätočnosť a nepreskúmateľnosť predmetného rozhodnutia
vzhľadom na rozpor medzi výrokovou časťou rozsudku a jeho odôvodnením. Taktiež súd prvej inštancie

v bode 12. uviedol, že predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru je neplatný právny úkon a preto
nie je možné požadovať úroky z omeškania, avšak napriek tomu priznal žalobcovi právo na úrok z
omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.388,01 eur od 24.02.2017 do zaplatenia a taktiež úrok z
omeškania vo výške 2,27 eur, čo taktiež spôsobuje rozpor medzi obsahom výrokovej časti rozsudku
a jeho odôvodnením. Ako vecne správne žalovaná uvádza, že sa javí povinnosť vrátiť žalobcovi istinu

vo výške 2.388,01 eur a to bez akéhokoľvek príslušenstva, avšak vzhľadom na jej osobné, sociálne a
finančné pomery žiada súd o možnosť splácania sumy 2.388,01 eur v mesačných splátkach po 50,-
eur, inak má ohrozené svoje živobytie. Žije sama v domácnosti a má len príjem z pracovného pomeru
ako poštový doručovateľ, keď vdovský dôchodok ako vdova už nepoberá a jej priemerná čistá mzda
predstavuje sumu 581,74 eur. Jej životné náklady predstavujú nájomné vo výške 146 eur, stravovanie a

iné osobné potreby vo výške 200,- eur, splátky na úver vo výške 446,- eur, čo celkovo predstavuje sumu
792,- eur, ktoré uhrádza z úspor, pokiaľ ešte tie úspory má. O svojich životných nákladoch predkladá
súdu listinné doklady a to potvrdenie o výške príjmu za obdobie 09/2018 - 08/2019, doklady o platbách
na bývanie, výpis z účtu za august 2019, z ktorého vyplývajú ostatné záväzkové povinnosti.

6. K odvolaniu žalovanej zaslal písomné vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s
rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku I. a vo výroku III., poukazuje na svoje odvolanie zo dňa
28.10.2019, v ktorom preukázal dôvodnosť nároku žalobcu na úroky a poplatky. Osobitne sa vyjadril
k návrhu žalovanej ohľadne možnosti splácať dlžnú sumu v splátkach vo výške 50,- eur mesačne a v
tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/91/2017 zo dňa 16.05.2017

a Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/87/2019 zo dňa 19.06.2019 a Krajského súdu Trenčín
sp. zn. 19Co/163/2018 zo dňa 17.04.2019 a uviedol, že bez ďalšieho, najmä bez dôkazov komplexne
objektivizujúcich majetkovú situáciu žalovanej by nebola splnená podmienka odôvodnenosti pre určenie
dlhšej paričnej lehoty a súd by priznaním možnosti splátok postupoval nad zákonom dovolený rozsah. S
poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo/116/2012 z 18.03.2013 uviedol, že rozhodnutie súdu musí

byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Priznaním splátok vo
výške 50,- eur mesačne by súd zapríčinil, že žalovaný by len istinu splácal takmer štyri roky. Žalobca
má za to, že výška priznanej splátky je neadekvátna výške žalovanej pohľadávky, pretože lehota na
splatenie pohľadávky by sa predĺžila do takej miery, že sa tým poprel samotný účel súdneho konania a
také rozhodnutie nevedie k odstráneniu právnej neistoty, ku ktorej má súdne konanie smerovať.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolatelia

použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho
konania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach je nevyhnutné zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) v spojení
s § 391 ods. 1 CSP).8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu
ako aj žalovanej bolo posúdiť, či súd dospel k správnemu právnemu záveru v časti, keď pri aplikácii

ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. ustálil, že predmetný
úver je pre chýbajúcu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere potrebné považovať za bezúročný a
bez poplatkov. Vyhovujúca časť rozsudku vo výroku I. ohľadne priznanej sumy 2.388,01 eur nebola
žalovanou napadnutá odvolaním (samotné priznanie tejto sumy považuje žalovaná v podanom odvolaní
za vecne správne a odvolacími námietkami napáda len lehotu plnenia tejto priznanej sumy), nadobudla

právoplatnosť a nestala sa predmetom odvolacieho prieskumu. Nebolo pritom sporným, že predmetný
záväzkový vzťah medzi stranami bol založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a preto sa spravuje
príslušnými normami na ochranu spotrebiteľa.

9. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.

Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).

10. Prioritne odvolací súd riešil odvolaním nastolenú otázku, či predmetná zmluva obsahuje obligatórnu

náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. - výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov.

11. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“)

zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia.

12. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i) Smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade

amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z
účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy
o úvere. V tomto ustanovení Smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky
s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i

dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere
môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné
len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o
úvere. Článok 10 ods. 3 Smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i)
Smernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne

a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

13. Európsky súdny dvor v rozsudku z 9.11.2016 vo veci C 42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti
Kláre Bíróovej (ďalej len Rozsudok) konštatoval, že článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má
vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok

spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 Rozsudku), článok 10 ods. 2 písm. h)
stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 Rozsudku). Z článku 10 ods. 2 písm. i) Smernice a článku

10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek
počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku); pričom
Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky.
PokiaľideozmluvypatriacedopôsobnostiSmernice,členskéštátybynemaliukladaťzmluvnýmstranám
povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v

oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa
má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernicebránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59
Rozsudku).

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

15. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).

16. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený
návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady

2008/48/ESESz23.apríla2008ozmluváchospotrebiteľskomúvereaozrušenísmerniceRady87/102/
EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový
trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy
k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do
slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.

17. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany
spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach
úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať
celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť

zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne
strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí
byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si
povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

18. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov,
aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku.
Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti
a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť

nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi
jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu
normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy
účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie
zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada

konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k
riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie
rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

19. Rozsudok ESD konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej

úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok
10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú
(resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku,
počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok

10 ods. 2 písm. h) Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý
zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať

Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice.20. V rozsudku sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 v obdobnej veci eurokonformným výkladom
predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj
potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z.

nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie §
9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto
ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. V predmetnom konaní nebolo sporné, že zmluva

o spotrebiteľskom úvere má všeobecné náležitosti podľa Občianskeho zákonníka. Sporným nebolo ani
to, že vymedzuje tiež celkovú výšku úroku, výšku mesačnej anuitnej splátky, počet splátok a termíny
splátok. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku,
počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný
výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie
nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok,

to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť
spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri
uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke
(výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým
poznamenáva, že aj v zmysle Rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny

po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky
podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo
forme amortizačnej tabuľky.

21. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie NS SR uzavrel, že
predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.
Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť
uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom)
osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

22. Zákonom č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z.
v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa
uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery

vyjadrené v Rozsudku. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni
možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo - podľa názoru vec prejednávajúceho
senátu najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho
eurokonformným výkladom.

23. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu podľa názoru odvolacieho súdu potom predmetná
úverová zmluva obsahuje obligatórnu náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských
úveroch, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, záver súdu
prvoinštančného súdu o tom, že predmetný úver sa považuje v dôsledku absencie tohto údaja za
bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona potom nie je opodstatnený a

dôvodný. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení, otázke splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá je podkladom pre záver o
tom, či poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je bezúročný (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010
Z.z.), odvolací súd uzatvára, že odvolanie žalobcu je v tomto smere dôvodné.

24. V dôsledku prijatia vyššie uvedených nesprávnych právnych záverov sa potom súd prvej
inštancie nezaoberal právnou a vecnou dôvodnosťou žalobcom uplatňovaných úrokov a poplatkov zo
spotrebiteľskej zmluvy a neposkytol tak žalovanej spotrebiteľke ex offo súdnu ochranu jej práv a v tomtosmere nevykonal ani potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci. V tejto súvislosti odvolací
súd odkazuje na ust. § 295 CSP v zmysle ktorého v danom spore, ktorý je sporom s ochranou slabšej
strany, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie

vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.

25. V prípade posudzovania nároku žalobcu na zaplatenie zmluvných úrokov po zosplatnení úveru
(popri úrokoch z omeškania) zohľadní, že NS SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/42/2020 dospel k záveru,
že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by

pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Preukázaný skutkový stav na základe
vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie podriadi pod platnú právnu úpravu, v zmysle ktorej je
dlžník povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov (§ 502 ods.
1 Obch. z.) a konečný okamih povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov
zodpovedá dohode zmluvných strán o zmluvnom úroku pri riadnom plnení povinnosti dlžníka, zaplatiť
tento zmluvný úrok ako cenu peňazí.

26. Odvolací súd ďalej konštatuje, že je dôvodná odvolacia námietka žalovanej, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie v časti priznaných úrokov z omeškania je nepreskúmateľne, nakoľko z neho nie je zrejmé
prečo je zosplatnenie úveru neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ a prečo súd priznal žalobcovi
úrokzomeškaniavovýške8%ročnezosumy2.388,01eurod24.02.2017dozaplateniaakoajvyčíslený

úrok z omeškania vo výške 2,27 eur.

27. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti

alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa
o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a

obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

28. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,

ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

29. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil rozsudok v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku. Tu je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že závery pre čiastočné vyhovenie
žaloby ( v časti úrokov z omeškania) v ňom obsiahnuté sú nedostatočné. V odôvodnení rozsudku nie

sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú
nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd musí potrebné
údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového
stavu, návrhy strán na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje.

Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Napadnuté
rozhodnutie neobsahuje ani presvedčivé hodnotenie dôkazov, keďže v ňom nie je nepochybným
spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných skutkových okolností boli preukázané a ktoré nie. Za týchto
okolností rozsudok súdu prvej inštancie nie je v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o čiastočnom vyhovení žaloby ohľadne úroku

z omeškania neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal stranám možnosť konať pred súdom
a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť
v odvolacom konaní. Odvolacia námietka žalovanej o nedostatočnom odôvodnení preskúmavaného
rozsudku vo vyhovujúcej časti ohľadne priznaných úrokov z omeškania je opodstatnená.30. Vzhľadom na odvolaciu námietku žalovanej o dôvodnosti možnosti splácania priznanej sumy
2388,01 eur v splátkach, je taktiež potrebné preskúmať, či sú u žalovanej splnené podmienky

(preukázanie jej sociálnej, majetkovej, zárobkovej či rodinnej situácie) na povolenie splátok v zmysle
§ 232 ods. 3 a 4 CSP a to za dodržania ustálenej rozhodovacej praxe, že k zaplateniu celého dlhu vo
forme splátok by malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa takáto
výhoda poskytla resp. v časovom intervale takéto rozpätie prekračujúcom nanajvýš nepatrne.

31. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť
správnosť relevantných právnych otázok, keď nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie
faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do
úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie
s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo prípadné
rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

32. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a to v časti lehoty plnenia priznanej sumy 2.388,01 eur, v
časti úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.388,01 eur od 24.02.2017 do zaplatenia, úroku
vo výške 148,89 eur, úrokov z omeškania vo výške 2,27 eur, v napadnutom zamietajúcom výroku II. a

v závislom výroku III. o náhrade trov konania, s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil, keďže
súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované (v danom
prípade nevyhnutné) dôkazy, pričom vzhľadom na rozsah potrebného dokazovania nie je účelné doplniť
dokazovanie pred odvolacím súdom a podľa § 391 ods. 1 CSP v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

33. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní v právoplatne neskončenej vrátenej časti bude
opätovne vec preskúmať, zaoberať sa pritom vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom
uplatnených nárokov na úroky a poplatky, úroky z omeškania za tým účelom v súlade s ust. § 295
CSP doplniť dokazovanie, jeho výsledky nadväzne opätovne komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa

príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne v právoplatne neskončenej časti znova vo veci
rozhodnúť.

34. V novom rozhodnutí pritom prvoinštančný súd rozhodne zároveň aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 1 CSP).

35. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).