Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 19. jún 2022

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 2T/57/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813010138
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dubová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2022:8813010138.44

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v senáte zloženom z predsednícky senátu JUDr. Gabriely Dubovej,
PhD., a prísediacich Kláry Košalkovej a Jána Kopca, v trestnej veci obžalovaného C.. E.O. D., L..
XX.X.XXXX, trestne stíhaného pre spolupáchateľstvom trestný čin sprenevery podľa § 9 ods. 2 k § 248
ods. 1, 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.12.2005, na hlavnom pojednávaní
dňa 20. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 9 ods. 1 písm. g) Trestného
poriadku, trestné stíhanie vedené Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp.zn. 2T/57/2013, proti
obžalovanému C.. E. D.T., L.. XX.X.XXXX E. J., P. J. G. XXXX/XX, J. - O., M. J. W.,

pre skutok v obžalobe prokurátora právne posudzovaný ako spolupáchateľstvom trestný čin sprenevery
podľa § 9 ods. 2 k § 248 ods. 1, 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.12.2005,

na tom skutkovom základe, že

obžalovaný C.. E. D. v období od 19. júla 2002 najmenej do 12. septembra 2002 vo Vranove nad Topľou
spoločne po vzájomnej dohode so D. X. vystupujúcim pod menom E. O., predsedom predstavenstva
Poľnonákupu Topľa, akciová spoločnosť, so sídlom vo Vranove nad Topľou, ako zástupcovia tejto

spoločnosti, bez súhlasu Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky v Bratislave, z objektu
spoločnosti vyskladnili a rozpredali uskladnené obilniny a strukoviny predstavujúce štátne hmotné
rezervy, tam uskladnené na základe Zmluvy o skladovaní hmotných rezerv obilnín a strukovín č. XXX/
XXX/XX zo dňa 20.11.1995 v znení jej dodatkov, v celkovom objeme 5484,144 ton, pozostávajúce
zo pšenice kŕmnej v množstve 1504,050 ton a hodnote 158.879,87 Eur (4.786.415 Sk), pšenice
potravinárskej v množstve 1314,214 ton a hodnote 171.062,80 Eur (5.153.437,80 Sk), kukurice kŕmnej

v množstve 2665,88 ton a hodnote 289.530,47 Eur (8.722.395 Sk), a bez súhlasu Roľníckeho družstva
Dlhé Klčovo vyskladnili a predali tam uskladnenú pšenicu potravinársku v množstve 95,40 ton a hodnote
13.902,51 Eur (418.827,20 Sk) a pšenicu kŕmnu v celkovom množstve 66,674 ton a hodnote 7.524,78
Eur (226.691,60 Sk), čím Správe štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky spôsobili škodu v
celkovej výške 619.473,47 Eur (18.662.257,80 Sk) a Roľníckemu družstvu Dlhé Klčovo škodu vo výške
21.427,30 Eur (645.518,80 Sk),

zastavuje, pretože tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

Podľa § 281 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodených Správu štátnych hmotných rezerv Slovenskej

republiky, Pražská 29, Bratislava, IČO: 30 844 363, a Roľnícke družstvo Dlhé Klčovo, Dlhé Klčovo,
IČO: 31 667 635, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces alebo na konanie pred iným
príslušným orgánom. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa
5.4.2013 na Okresnom súde Vranov nad Topľou obžalobu č.k. VII/2 Gv 25/2005 - 397 zo dňa 28. marca

2013, na obžalovaného C.. E. D. pre skutok uvedený vo výroku tohto uznesenia právne kvalifikovaný
ako trestný čin sprenevery podľa § 9 ods. 2 k § 248 ods. 1, 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení
účinnom do 31.12.2005.

Z obsahu podanej obžaloby vyplýva, že skutok mal byť spáchaný v období od 19.7.2002 najmenej do
12.9.2002, takmer 11 rokov pred podaním obžaloby, konanie pred súdom prebieha viac ako 9 rokov

a samotné stíhanie obžalovaného C.. E. D. prebieha takmer 18 rokov. Vzhľadom na doposiaľ trvajúcu
dĺžku trestného stínania Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len konajúci súd), považuje za potrebné
poukázať na zásadné okolnosti priamo súvisiace s doposiaľ trvajúcou dĺžkou konania, a to nielen do
minulosti, ale aj smerom do budúcna.

Trestná vec obžalovaného C.. E. D. je komplikovanou vecou z hľadiska dokazovania vzhľadom na dobu,
kedy mal byť skutok spáchaný a množstvo svedkov navrhovaných obžalobou. Z návrhov uvedených
v obžalobe, písomných návrhov obžalovaného a jeho doposiaľ všetkých obhajcov je zrejmé, že
strany v konaní navrhujú vykonať rozsiahle dokazovanie na jednej strane s úmyslom preukázať vinu
obžalovaného, na druhej strane preukázať jeho nevinu z konania uvedeného v obžalobe. Je na úvahe

konajúceho súdu, vykonanie ktorých dôkazov pripustí v zmysle § 2 ods. 10, 11, § 240 ods. 3, 4 Trestného
poriadku.

Uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ Vranov nad Topľou ČVS: OUV-363/
VV-2002 zo dňa 26.9.2002, bolo podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku (z.č. 141/1961 Zb. v

znení účinnom do 31.12.2005), začaté trestné stíhanie a uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a
kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ Prešov ČVS: KUJP-68/OVEK-2003 zo dňa 26.7.2004, bolo
podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie D. X. pre trestný čin sprenevery podľa § 248
ods. 1, 5 Trestného zákona pre skutok uvedený pod bodom č. 1 vo výroku tohto uznesenia vyšetrovateľa.

Uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu justičnej polície PZ Vranov nad Topľou ČVS: OUV-363/
VV-2002 zo dňa 16.12.2002, bolo podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie
a uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ Prešov
ČVS: KUJP-68/OVEK-2003 zo dňa 26.7.2004, bolo podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku vznesené
obvinenie D. X. pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 5 Trestného zákona pre skutok uvedený

pod bodom č. 2 vo výroku tohto uznesenia vyšetrovateľa.

Uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu justičnej polície PZ Vranov nad Topľou ČVS: OUV-363/
VV-2002 zo dňa 17.10.2002 bolo podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a
uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Odboru justičnej a kriminálnej polície Vranov nad

Topľou ČVS: ORP-191/OdV-VT-2004 zo dňa 26.7.2004, bolo podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku
vznesené obvinenie D. X. pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 4 písm. c) Trestného zákona
pre skutok uvedený vo výroku tohto uznesenia vyšetrovateľa.

O spojení týchto trestných veci obvineného D. X. vedených pod ČVS: KUJP-68/OVEK-2003 a ČVS:

ORP-191/OdV-VT-2004 (okrem ďalších trestných vecí), bolo rozhodnuté uznesením vyšetrovateľa
Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ Prešov ČVS: KUJP-68/OVEK-2003 zo
dňa 30.7.2004, vedených ďalej pod sp.zn. ČVS: KUJP-68/OVEK-2003.

Uznesením vyšetrovateľa Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odboru boja proti

organizovanej kriminalite Stred, Oddelenie vyšetrovania, Banská Bystrica, ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004
zo dňa 4.10.2004, bolo C.. E. D. vznesené obvinenie okrem iných v bode č. 1 pre pokračujúci trestný
čin sprenevery formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 248 ods. 1, 5 Trestného zákona. (konanie
obžalovaného kvalifikované ako trestný čin poškodzovania veriteľa formou spolupáchateľstva podľa §
9 ods. 2 k § 256 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. b) Trestného zákona, a trestný čin nevyplatenia mzdy

a odstupného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 248a ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4Trestného zákona, bolo zastavené Uznesením prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry SR sp.zn. VII/2 Gv 25/2005 zo dňa 14.8.2012)

Z uvedeného je zrejmé, že trestné stíhanie pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin sprenevery formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 248 ods. 1, 5 Trestného zákona, pre ktorý bola podaná obžaloba,
bolo začaté dňa 26.9.2002 a 17.10.2002. Obvinenie pre takto kvalifikovaný skutok voči pôvodne
spoluobvinenému D. X. bolo vznesené dvoma uzneseniami dňa 26.7.2004, následne spojených do
spoločného konania dňa 30.7.2004, obvinenému C.. E. D. bolo vznesené dňa 4.10.2004.

Obvinený D. X., štátny občan Ukrajiny, sa v priebehu prípravného konania vrátil späť na územie
Ukrajiny. Vzhľadom k trestu vyhostenia z územia Slovenska uloženého mu rozsudkom Okresného súdu
Trnava sp.zn. 6T/250/1999 zo dňa 11.1.2000, na základe ktorého bol vyhostený dňa 23.12.2005, a
ďalším skutočnostiam, bol uznesením ČVS:PPZ-9/BOK-S-2005 zo dňa 19.1.2010, právoplatným dňa
28.12.2012, vylúčený zo spoločného konania na samostatné konanie ďalej vedené na Prezídiu PZ,

Úrade boja proti organizovanej kriminalite, Odbore boja proti organizovanej kriminalite Stred, Oddelení
vyšetrovania, Banská Bystrica pod ČVS:PPZ-3/BOK-ST-2010. Po vylúčení bol v pôvodnom konaní
vypočutý v procesnom postavení svedka dňa 23.2.2011 na základe dožiadania v rámci poskytnutej
súčinnosti príslušnými orgánmi Ukrajiny.

Vo vyšetrovacom spise sa nachádzajú aj uznesenia Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej
kriminalite, Odbore boja proti organizovanej kriminalite Stred, Oddelení vyšetrovania, Banská Bystrica,
v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004 o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia C..
E. D. pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny
podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona, a pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného

zákona, tieto trestné stíhania boli v priebehu prípravného konania zastavené Uzneseniami prokurátora
Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp.zn. VII/2 Gv 25/2005 zo dňa 27.2.2010
a zo dňa 28.12.2007. Ďalšie uznesenia sa týkali spojenia jednotlivých trestných vecí obvinených,
následného vylúčenia zo spoločných konaní, väzobného stíhania v období od 26.5.2004 - 30.9.2004,
a od 11.10.2004 do 24.11.2004.

V prípravnom konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie výsluchom obvineného C.. E. D., svedkov,
nariadením znaleckého dokazovania a výsluchom znalca k podanému znaleckému posudku, listinnými
dôkazmi doloženými do spisu, po ukončení ktorého prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa 5.4.2013 na konajúcom súde obžalobu č.k. VII/2 Gv 25/2005

- 397 zo dňa 28.3.2013, na obvineného C.. E. D. pre skutok uvedený vo výroku tohto uznesenia právne
kvalifikovaný ako trestný čin sprenevery podľa § 9 ods. 2 k § 248 ods. 1, 5 Trestného zákona č. 140/1961
Zb. v znení účinnom do 31.12.2005. Samotná obžaloba s odôvodnením má 63 strán a predložený
vyšetrovací spis mal 8124 strán.

Trestná stíhanie obžalovaného C.. E. D. (ďalej len obžalovaný), po podaní obžaloby je na konajúcom
súde vedené pod sp.zn. 2T/57/2013, trestná vec bola dňa 5.4.2013 elektronickými prostriedkami
pridelená do senátu 2T, predsedovi senátu JUDr. Miroslavovi Novákovi ako zákonnému sudcovi. V
konaní pred súdom udelil obžalovaný dňa 17.3.2014 plnomocenstvo na zastupovanie advokátovi JUDr.
Mariánovi Novikmecovi, AK NOVIKMEC s.r.o., Rázusova 125, Vranov nad Topľou, IČO: 36 868 701.

NazákladeOpatreniapredseduOkresnéhosúduVranovnadTopľouč.15/2014,sp.zn.1SprO/656/2014,
bola nerozhodnutá a nevybavená trestná vec sp.zn. 2T/57/2013, z dôvodu viac ako 6 týždňov
trvajúcej práceneschopnosti zákonného sudcu JUDr. Miroslava Nováka, prerozdelená a elektronickými
prostriedkami dňa 22.7.2014 pridelená do senátu 10 T, predsedovi senátu JUDr. Martinovi Kopinovi ako

zákonnému sudcovi. Do prerozdelenia veci nebolo súdom rozhodnuté o podanej obžalobe, ani vytýčený
termín verejného zasadnutia resp. hlavného pojednávania.

Na základe podanej sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou sp.zn. Pv
295/13/7713 zo dňa 11.7.2014, na prieťahy v konaní z dôvodu nečinnosti konajúceho súdu podľa §

55 ods. 3 Trestného poriadku, Krajský v Prešove uznesením sp.zn. 3Ntro/1/2014 zo dňa 6.8.2014,
určil na vykonanie úkonov po doručení obžaloby a vykonanie predbežného prejednania obžaloby alebo
hlavného pojednávania lehotu do 10.11.2014. K námietke zaujatosti oznámenej zákonným sudcomJUDr. Martinom Kopinom Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. 3Nto/10/2014 zo dňa 27.8.2014,
rozhodol, že tento nie je vylúčený z vykonávania úkonov v trestnej veci sp.zn. 2T/57/2013.

Na predbežnom prejednaní obžaloby dňa 5.11.2014 (od 10:00 hod. - 15:05 hod.). v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Martina Kopinu a prísediacich Andreja Babjačka a Jána Sedláka, z ktorého
bola vylúčená verejnosť, sa obžalovaný osobne zúčastnil a vyjadril sa ku skutočnostiam uvedeným v
obžalobe, v ďalších termínoch sa obžalovaný na verejnom zasadnutí nezúčastnil, vždy však vopred
ospravedlnil svoju neúčasť a požiadal o vykonanie v jeho neprítomnosti, obhajca bol vždy prítomný.

Verejné zasadnutie pokračovalo v termínoch 3.2.2015 (odročené bez prejednania - zdravotné dôvody
prísediaceho, od 10:30 hod. - 11:30 hod.), 8.4.2015 (od 10:45 hod. - 14:30 hod.), 3.6.2015 (odročené
bez prejednania - nesplnenie povinnosti uloženej poškodenému Správe štátnych hmotných rezerv SR,
od 13:45 hod. - 14:00 hod.), 26.8.2015 (odročené bez prejednania - rodinné dôvody prísediaceho, od
10:15 hod. - 10:50 hod.), 11.11.2015 (od 13:30 hod. - 16:15 hod.), na ktorom bolo uznesením rozhodnuté
o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi, proti ktorému podal prokurátor sťažnosť.

Na základe podanej sťažnosti Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. 2To/10/2016 zo dňa 27.7.2016,
zrušiluznesenieoodmietnutíobžalobyavráteníveciprokurátorovisp.zn.2T/57/2013zodňa11.11.2015,
a uložil konajúcemu sudu vo veci znova konať a rozhodnúť, spis bol z krajského súdu vrátený dňa
6.9.2016.

V zmysle Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Okresného súdu Vranov nad Topľou na rok 2016, sp.zn.
1SprR/5/2016 zo dňa 31.5.2016, bola nerozhodnutá a nevybavená trestná vec sp.zn. 2T/57/2013, z
dôvodu dočasného pridelenia zákonného sudcu JUDr. Martina Kopinu na Krajský súd v Prešove od
1.6.2016 do 1.6.2017, prerozdelená a elektronickými prostriedkami dňa 6.6.2016 pridelená do senátu 13

T, predsedovi senátu Mgr. Anne Monokovej, ako zákonnému sudcovi, v ktorom bol dňa 29.9.2016 daný
pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu sp.zn. 2To/10/2016 zo dňa 27.7.2016, stranám konania.

V zmysle Dodatku č. 5 k Rozvrhu práce Okresného súdu Vranov nad Topľou na rok 2017, sp.zn.
1SprR/6/2017 zo dňa 1.5.2017, s účinnosťou od 1.6.2017, z dôvodu zmeny v personálnom obsadení

súdu sudcami JUDr. Gabrielou Dubovou, PhD., a jej pridelení do senátu 1T, po návrate dočasne
prideleného sudcu JUDr. Martina Kopinu z Krajského súdu v Prešove, bola nerozhodnutá a nevybavená
trestná vec sp.zn. 2T/57/2013, v pomere 7:3 prerozdelená medzi senáty 1T a 10 T, a elektronickými
prostriedkami dňa 2.6.2017 pridelená do senátu 1 T, predsedovi senátu JUDr. Gabriele Dubovej, PhD.,
ako zákonnému sudcovi, prísediacimi v senáte boli Andrej Babjačok a Ján Sedlák.

Po oboznámení sa s trestnom vecou v senáte 1T bolo v trestnej veci sp.zn. 2T/57/2013 nariadené hlavné
pojednávanie, prvý termín bol určený v dňoch 12.2.2018 - 14.2.2018, 19.2.2018 - 21.2.2018. Prokurátor
v obžalobe navrhoval osobný výsluch obžalovaného a 32 svedkov, pred ich predvolaním boli vykonané
lustrácie v registri k zisteniu osobných údajov, čítaním výpovedí z prípravného konania 100 svedkov,

čítaním znaleckého posudku a výsluchom znalca C.. K. W. (dňa 10.5.2021 vyčiarknutá zo zoznamu
znalcov), oboznámením množstva listinných dôkazov.

Na hlavnom pojednávaní dňa 12.2.2018, bol vypočutý obžalovaný, ktorý po prednesení obžaloby a
zákonnom poučení vyhlásil, že sa cíti byť nevinný, výsluch v prítomnosti obhajcu prebiehal od 9:10

hod. - 14:00 hod.. Pri pokračovaní hlavného pojednávania v dňoch 13.2.2018 - 14.2.2018, 19.2.2018 -
21.2.2018, obžalovaný požiadal o vykonanie v jeho neprítomnosti, s tým že obhajca bude prítomný. Z
poškodených bol v týchto termínoch od 12.2.2018 - 14.2.2018 prítomný splnomocnený zástupca Správy
štátnych hmotných rezerv SR, ktorý trval na nároku na náhradu škody, na ďalších termínoch požiadal o
ospravedlnenie neúčasti a konanie v neprítomnosti, poškodený Roľnícke družstvo Dlhé Klčovo nebolo

prítomné na žiadnom z termínov, neúčasť neospravedlnili, bol prečítaný uplatnený nárok na náhradu
škody.

Dňa 13.2.2018 bol vypočutý svedok I. M., D. W.. S. Q. vopred ospravedlnil neúčasť zdravotnými
dôvodmi, (doba trvania hlavného pojednávania od 09:10 hod. - 09:15 hod., 12:30 hod. - 14:25 hod.,

ďalej len HP), dňa 14.2.2018 boli vypočutí svedkovia W.. C. P. S. W.. G. G. (HP od 09:00 hod. - 14:30
hod.). Dňa 19.2.2018 mali byť vypočutí svedkovia W.. C. P. S. C. J., ktorí vopred ospravedlnil neúčasť
zdravotnými dôvodmi (HP od 09:00 hod. - 09:15 hod., od 12:30 hod. - 12:50 hod), dňa 20.2.2018 boli
vypočutí svedkovia C. P. S. C. C. (HP od 09:05 hod. - 14:42 hod.), dňa 21.2.2018 boli vypočutí svedkoviaC. C. S. S. Y. (HP od 09:10 hod. - 14:00 hod.), hlavné pojednávanie odročené na 23.- 24.4.2018, za 6
pojednávacích dní doba trvania spolu 23 hod. a 22 min..

Dňa 23.4.2018 mal byť vypočutý svedok W.. S. Q., ktorý dodatočne zdravotnými dôvodmi ospravedlnil
svoju neúčasť (HP od 09:05 hod.- 09:17 hod.), dňa 24.4.2018 bol vypočutý svedok C. J. (HP od 09:05
hod. - 13:40 hod.), za 2 pojednávacie dní doba trvania spolu 4 hod. a 47 min., obžalovaný sa na týchto
termínoch osobne zúčastnil, hlavné pojednávanie odročené na 18.-19.6.2018

Dňa 18.6.2018 z dôvodu, že svedok W.. S. Q. využil právo odoprieť výpoveď podľa § 130 ods. 2
Trestného poriadku, boli prečítané zápisnice o skoršej výpovedi z prípravného konania, obžalovaný
požiadal o vykonanie v jeho neprítomnosti (HP od 09:05 hod. - 10:47 hod.) doba trvania spolu 1 hod. a 42
min.. Z rodinných dôvodov predsedu senátu bol opatrením termín určený na 19.6.2018 zrušený a určený
na 1.-2.10.2018. Z vopred oznámených zdravotných dôvodov dozorujúceho prokurátora (operačný
zákrok a práceneshopnosť), bol opatrením termín určený na 1.-2.10.2018 zrušený a určený na 3.-

4.12.2018.

Dňa 3.12.2018 mali byť vypočuté svedkyne W.. C. P. S. C. V., ktoré vopred ospravedlnili neúčasť
zdravotnými dôvodmi (HP od 09:05 hod.- 09:10 hod., od 13:00 hod. - 13.05 hod.), dňa 4.12.2018 bol
vypočutý svedok S. Š., D. W.. I. C. vopred ospravedlnil neúčasť vážnym zdravotným stavom, k čomu

bola predložená a následne aj súdom vyžiadaná lekárska správa (HP od 09:15 hod. - 13:25 hod.),
za 2 pojednávacie dní doba trvania spolu 4 hod. a 20 min., obžalovaný požiadal o vykonanie v jeho
neprítomnosti, hlavné pojednávanie odročené na 25. - 26.2.2019.

Dňa 25.2.2019 bola vypočutá svedkyňa W.. C. P. (HP od 09:00 hod. - 11:30 hod.), poobede kedy mala

byť vypočutá svedkyňa C. V., bolo pojednávanie zrušené z dôvodu potreby prednostného a urýchleného
rozhodnutia vo väzobnej veci sp.zn. 1Tp/37/2018. Dňa 26.2.2019 bol vypočutý svedok C.. G. J., D.S.
W.. R. I. neúčasť vopred ospravedlnila zdravotnými dôvodmi (HP od 13:10 hod. - 14:10 hod.), za
2 pojednávacie dní doba trvania spolu 3 hod. a 30 min., obžalovaný požiadal o vykonanie v jeho
neprítomnosti, hlavné pojednávanie bolo odročené na 15.4.2019.

Z dôvodu ospravedlnenia pre náhlu práceneschopnosť dozorujúceho prokurátora a svedkyne W.. R.
I. zdravotným dôvodmi, bolo hlavné pojednávanie dňa 15.4.2019 (od 09:00 hod. - 09:15 hod.), po
oboznámení týchto skutočnosti odročené na 17.6.2019, doba trvania 15 min..

Dňa 17.6.2019 bola vypočutá svedkyňa C. V., D. W.. R. I. vopred ospravedlnila neúčasť zdravotným
i dôvodmi (HP od 09:10 hod. - 11:15 hod.), doba trvania 2 hod. a 5 min., obžalovaný požiadal o
vykonanie v jeho neprítomnosti, hlavné pojednávanie odročené na 23.9.2019 sa neuskutočnilo z dôvodu
práceneschopnosti predsedu senátu, nový termín bol určený na 20.11.2019.

Z dôvodu neúčasti prísediaceho Jána Sedláka a svedkyne W.. I. Č., bolo hlavné pojednávanie dňa
20.11.2019 po oboznámení týchto skutočnosti odročené na 11.2.2020 (HP od 09:00 hod. - 09:15 hod.),
doba trvania 15 min., obžalovaný požiadal o vykonanie v jeho neprítomnosti.

Dňa 11.2.2020 bolo predsedom senátu oboznámené ospravedlnenie prísediaceho Andreja Babjačka a

čestné vyhlásenie, že zo zdravotných dôvodov nemôže ďalej vykonávať funkciu prísediaceho na súde,
na základe čoho ako aj z dôvodu ďalšieho procesného postupu súvisiaceho so zmenou v osobe senátu,
bolo zrušené predvolanie svedkov na tento termín, (HP od 09:10 hod. - 09:15 hod.), doba trvania 5 minút,
obžalovaný požiadal o vykonanie v jeho neprítomnosti, hlavné pojednávanie odročené na deň 2.6.2020.

Opatrením zo dňa 3.3.2020, sp.zn. 2T/57/2013, bolo určené, že zo zdravotných dôvodov prísediaceho
Andreja Babjačka nahradí ako prísediaca Klára Košalková, po zmene trestnú vec sp.zn. 2T/57/2013
prejednával senát v zložení predseda senátu JUDr. Gabriela Dubová, PhD., prísediaci Klára Košalková
a Ján Sedlák.

Obžalovaný po doručení opatrenia o zmene v zložení senátu, čestného vyhlásenia pôvodného
prísediaceho a oznámenia s výzvou podľa § 277 ods. 5 Trestného poriadku, podaním zo dňa 30.3.2020,
oznámil súdu, že súhlasí so zmenou v zložení senátu.Dňa 2.6.2020 bola vypočutá svedkyňa W.. K. N., svedkyňa W.. I. Č. vopred ospravedlnila neúčasť
pobytom v zahraničí, vyšším vekom a pandémiou COVID 19 (HP od 09:05 hod. - 10:56 hod.), doba
trvania 1 hod. a 51 min, obžalovaný požiadal o vykonanie v jeho neprítomnosti, hlavné pojednávanie

odročené na 16.9.2020, termín zrušený z dôvodu ospravedlnenej neúčasti svedkýň W.. I. Č. S. W.. R. I.
nepriaznivým zdravotným stavom, nový termín bol určený na 8.12.2020.

Dňa 8.12.2020 mal byť vykonaný výsluch svedkov W.. S. B. S. I. D., ktorí vopred ospravedlnili neúčasť
zdravotnými dôvodmi, vyšším vekom a pandémiou COVID 19, z prípravného konania boli prečítané

zápisnice o výsluchu svedkov W.. I. C. (trvalo nepriaznivý zdravotný stav), S. I. (úmrtie), Ľ. C. (úmrtie),
ktorého ďalšia výpoveď prečítaná nebola z dôvodu, že prísediaci Ján Sedlák odišiel ako prísediaci v
inej trestnej veci sp.zn. 2T/91/2013, ktorej termín zobral na vedomie skôr, (HP od 09:00 hod.- 10:14
hod.), doba trvania 1 hod. a 14 min, obžalovaný požiadal o vykonanie v jeho neprítomnosti, hlavné
pojednávanie bolo odročené na 1.2.2021, 8.2.2021, termín dňa 1.2.2021 opatrením zrušený z dôvodu
ospravedlnenia prísediacej Kláry Košalkovej (kontakt s osobou pozitívne testovanou COVID 19).

Dňa 8.2.2021 neboli splnené podmienky na vykonanie hlavného pojednávania z dôvodu ospravedlnenia
prísediaceho Jána Sedláka nepriaznivým zdravotným stavom a poveternostnou situáciou (HP od 09:25
hod. - 09:32 hod.), doba trvania 7 min., obžalovaný požiadal o vykonanie v jeho neprítomnosti, odročené
na 19.- 20.4.2021.

Dňa 19.4.2021 bola z prípravného konania prečítaná ďalšia zápisnica o výsluchu svedka Ľ. C. (úmrtie),
ďalej sa na tomto a nasledujúcich pojednávaniach pokračovalo čítaním zápisníc o výsluchu svedkov,
ktorých čítanie navrhol prokurátor v obžalobe W.. X. C., S. Y., W.. I. C., I. G. (HP od 09:07 hod. - 11:25
hod.), dňa 20.4.2021 čítaním zápisníc o výsluchu svedkov E. T., C. J.. S. T., I. I. (Ú.), S. Š., I. D. (HP

od 09:00 hod. - 11:30 hod.), za 2 pojednávacie dní doba trvania spolu 4 hod. a 48 minút, obžalovaný
požiadal o vykonanie v jeho neprítomnosti, odročené na 28.6.2021.

Do začatia hlavného pojednávania dňa 28.6.2021 nebol doručený súhlas obžalovaného s konaním v
jeho neprítomnosti, bolo odročené na 16.8.2021, zároveň došlo k zmene dozorujúceho prokurátora

- JUDr. Dušana Hurtu z dôvodu odchodu do dôchodku nahradil JUDr. Vladimír Vaľo (HP od 09:21
hod. - 09:28 hod.), z dôvodu ospravedlnenia prokurátora a nemožnosť zastúpenia iným prokurátorom
vzhľadom na závažnosť veci termín na 16.8.2021 opatrením zrušený, odročené na neurčito nakoľko táto
skutočnosť bola oznámená predsedníčke senátu v čase jej dovolenky dňa 11.8.2021.

Dňa 26.8.2021 bol termín hlavného pojednávania určený na 4.10.2021, na ktorom boli prečítané
zápisnice o výsluchu svedkov J. Š.P., G. Š., I. Š., C. M., C. Y. (HP od 09:00 hod. - 11:30 hod.), doba
trvania 2 hod. a 30 min., obžalovaný požiadal o vykonanie v jeho neprítomnosti, odročené na 7.12.2021,
14.-15.2.2022. Z dôvodu práceneschopnosti dozorujúceho prokurátora a nemožnosť zastúpenia iným
prokurátorom vzhľadom na závažnosť veci termín na 7.12.2021 bol opatrením zrušený.

Dňa 14.2.2022 boli prečítané zápisnice o výsluchu svedkov C. G., C. Y., C. P., C. K., I. C., W. Y., C. S., C.
G., J.R. W., D. C., I. I., J. Y. (HP od 09:07 hod. - 11:25 hod.), dňa 15.2.2022 zápisnice o výsluchu svedkov
G. V., Š. C., I. D., I. I., I. Š., Q. Y., V. D., G. T., I. T.M., E. G., C. Y., S. Y., I. T., B. Y. (HP od 09:05 hod.-11:25
hod.), za 2 pojednávacie dní doba trvania spolu 4 hod. a 38 minút, obžalovaný požiadal o vykonanie

v jeho neprítomnosti, odročené na 12.4.2022, 20.4.2022, z dôvodu ochorenia COVID 19 a karantény
prísediaceho Jána Sedláka termíny opatrením zrušené a určené na deň 20.6.2022, 27.6.2022.

Prísediaci Ján Sedlák sa osobne dňa 25.4.2022 dostavil na konajúci súd, kde uviedol, že vzhľadom na
zdravotný stav a vyjadrenie ošetrujúceho lekára doložené do spisu, zo zdravotných dôvodov sa nebude

môcť ďalej zúčastňovať v súdnych konaniach ako prísediaci, dňa 12.4.2022 bol pozitívne testovaný na
COVID 19, v súčasnosti má iné pretrvávajúce zdravotné problémy.

Opatrením zo dňa 27.4.2022, sp.zn. 2T/57/2013, bolo určené, že zo zdravotných dôvodov prísediaceho
Jána Sedláka ho nahradí ako prísediaci Ján Kopec, po zmene trestnú vec sp.zn. 2T/57/2013 prejednáva

senát v zložení predseda senátu JUDr. Gabriela Dubová, PhD., prísediaci Klára Košalková a Ján Kopec.

Obžalovaný po doručení opatrenia o zmene v zložení senátu a oznámenia s výzvou podľa § 277a
Trestného poriadku, podaním zo dňa 25.5.2022, elektronicky doručeným prostredníctvom obhajcu súdudňa 25.5.2022, oznámil že nesúhlasí v poradí s druhou zmenou v zložení senátu a podľa § 277a ods.
1 Trestného poriadku a žiada, aby sa v trestnej veci sp.zn. 2T/57/2013 hlavné pojednávanie vykonalo
znova.

Obžalovaný v odôvodnení svojho podania zo dňa 25.5.2022 uviedol, že od začiatku pojednávania v
trestnej veci sp.zn. 2T/57/2013 sa zmenilo viacero sudcov, kde predseda senátu JUDr. Martin Kopina
odmietol obžalobu z dôvodu absencie obligatórnych náležitosti, opis skutku a predložené dôkazy,
prokurátor tento stav nijako nezmenil. S prvou zmenou v osobe člena senátu keď prísediaceho Andreja

Babjačka nahradila Klára Košalková, súhlasil v domnienke, že konanie bude postupovať plynule, u
obžalovaného nenastali dôvody, ktoré by mali vplyv na plynulé prejednanie veci, pokiaľ nebol osobne
prítomní na konaní súdu súhlasil s vykonaním predtým verejného zasadnutia a hlavných pojednávaní
v jeho neprítomnosti, počas doterajšieho priebehu konania žije v právnej neistote. Druhá zmena
člena senátu, keď prísediaceho Jána Sedláka nahradil Ján Kopec je závažným zásahom, novému
prísediacemu nemôžu byť zrejmé všetky súvislosti a podrobnosti tejto podľa dĺžky trvania „mimoriadne

zložitej veci“, pre spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci je dôležité, aby všetci členovia mali
autentickú skúsenosť, autentické poznanie svedectiev z výpovedí svedkov a hlavne aby si ujasnili, čo je
predmetom podanej obžaloby, pretože obžalovaný doposiaľ osobne nepozná obsah a priebeh skutku,
pre ktorý bola obžaloba podaná. Neznevažuje pamäťové schopnosti členov senátu, avšak poukázal na
objektívnu dĺžku konania pred súdom 9 rokov a celkovú dĺžku trestného stíhania 18 rokov od údajne

spáchaného skutku pred 20 rokmi, pokladá sa dôležité a spravodlivé, aby sa vykonali opakované
výpovede všetkých svedkov pred novým zložením senátu, teda nesúhlasí aby sa v konaní pokračovalo z
dôvodu zmeny už dvoch členov senátu. Žiada, aby sa v zmysle § 277a ods.1 Trestného poriadku hlavné
pojednávanie vykonalo znova, so zmenou v osobe senátu nesúhlasí, žiada o opätovné predvolanie
všetkých svedkov, ktorým by sám alebo prostredníctvom obhajcu mohol klásť otázky. V novom konaní

nesúhlasí s čítaním výpovede svedkov o skutku spred 20 rokov, trvá na svojich výpovediach, všetkých
listinných vyjadreniach doručených konajúcemu súdu, opätovne vyhlásil, že trestné stíhanie jeho osoby
je nedôvodné a sú porušované jeho práva na spravodlivý proces.

Z doterajšieho priebehu konania pred súdom v trestnej veci sp.zn. 2T/57/2013, vyplýva, že po podaní

obžaloby a doručení spisového materiálu, bola obžaloba najprv predbežne prejednaná v senáte v
zložení predseda senátu JUDr. Martin Kopina, prísediaci Andrej Babjačok, Ján Sedlák, v období od
5.11.2014 do 11.11.2015 bolo určených 6 termínov 5.11.2014, 3.2.2015, 8.4.2015, 3.6.2015, 26.8.2015,
11.11.2015, z čoho 2 termíny - 3.2.2015, 26.8.2015, boli odročené bez prejednania z dôvodov na strane
prísediacich, a 1 termín - 3.6.2015 z dôvodu na strane poškodeného - Správy štátnych hmotných

rezerv SR. Obžalovaný sa prvom termíne zúčastnil, na ďalších ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil s
vykonaním v jeho neprítomnosti, obhajca bol prítomný, z celkového času 13 hod. a 25 min., predbežné
prejednanie skutočne trvalo 11 hod. a 35 min..

V zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2To/10/2016 zo dňa 27.7.2016, o zrušení

uznesenia sp.zn. 2T/57/2013 zo dňa 11.11.2015 o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi, po
pridelení trestnej veci do senátu 1T dňa 2.6.2017 v zložení predseda senátu JUDr. Gabriela Dubová,
PhD., prísediaci Andrej Babjačok, Ján Sedlák, po oboznámení sa s trestnom vecou bolo nariadené
hlavné pojednávanie. Zo zdravotných dôvodov dňa 3.3.2020 prísediaceho Andreja Babjačka nahradila
Klára Košalková, dňa 27.4.2022 prísediaceho Jána Sedláka nahradil Ján Kopec.

V 6 pojednávacích dňoch 12.-14.2.2018, a 19.-21.2.2018, pojednávanie trvalo spolu 23 hod. a 22 min.,
v dňoch 23.-24.4.2018 - 4 hod. a 47 min, dňa 18.6.2018 - 1 hod. a 42 min, v dňoch 3.-4.12.2018 - spolu
4 hod. a 20 min., v dňoch 25.-26.2.2019 spolu 3 hod. a 30 min., dňa 15.4.2019 - 15 min., dňa 17.6.2019
- 2 hod. a 5 min., dňa 20.11.2019 - 15 min., dňa 11.2.2020 - 5 min., dňa 2.6.2020 - 1 hod. a 51 min., dňa

8.12.2020 - 1 hod. a 14 min., dňa 8.2.2021 - 7 min., v dňoch 19.-20.4.2021 spolu 4 hod. a 48 min., dňa
28.6.2021 - 7 min., dňa 4.10.2021 - 2 hod. a 30 min., v dňoch 14.-15.2.2022 - 4 hod. a 38 min.

Z doposiaľ určených termínov hlavného pojednávania, bolo dokazovanie výsluchom obžalovaného a
v obžalobe prokurátorom navrhnutých svedkov, a z dôvodu odopretia výpovede, trvalo nepriaznivého

zdravotnéhostavu,úmrtiasvedkačítanímzápisniceovýpovedisvedkazprípravnéhokonania,vykonané
v dňoch 12.-14.2.2018, 20.-21.2.2018, 24.4.2018, 18.6.2018, 4.12.2018, 25.-26.2.2019, 17.6.2019,
2.6.2020, 8.12.2020. Dokazovanie v obžalobe prokurátorom navrhnutým čítaním zápisníc o výpovedi
svedkov z prípravného konania v dňoch 8.12.2020, 19.-20.4.2021, 4.10.2021, 14.-15.2.2022.V dňoch 19.2.2018, 23.4.2018, 3.12.2018, 15.4.2019, 20.11.2019, 11.2.2020, 8.2.2021, bola na
pojednávaniach oboznámená ospravedlnená neúčasť predvolaných svedkov a prísediacich vzhľadom

na vyšší vek hlavne zdravotnými dôvodmi, dokazovanie vykonávané nebolo. Z oznámených zákonných
dôvodov dozorujúceho prokurátora, prísediacich, predsedu senátu, boli termíny pojednávania v dňoch
19.6.2018, 1.-2.10.2018, 23.9.2019, 16.9.2020, 1.2.2021, 16.8.2021, 7.12.2021, 12.4.2022, 20.4.2022,
opatrením zrušené. V prípade obžalovaného tento len do začatia hlavného pojednávania dňa 28.6.2021
nedoručil súhlas s vykonaním v jeho neprítomnosti.

Z uvedeného prehľadu nariadených termínov hlavných pojednávaní vyplýva, že zo strany súdu pri
nariaďovaní termínov hlavných pojednávaní bola snaha súdu konať plynulo a bez prieťahov. Aj napriek
tomu bolo doposiaľ z navrhnutých osobných výsluchov 32 svedkov, boli doposiaľ vypočutí 13 svedkovia,
z dôvodu odopretia výpovede, úmrtia svedka, trvalo nepriaznivého zdravotného stavu boli v prípade 3
svedkov prečítané zápisnice o skoršej výpovedi z prípravného konania, niektorí svedkovia sa napriek

opätovnému predvolaniu z pojednávania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu a vyššieho veku
viackrát ospravedlnili, pri výsluchoch vzhľadom na časový odstup od skutku si viacerí svedkovia udalosti
presne nepamätali, nevedeli odstrániť rozpory vo výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom
pojednávaní. Aj vzhľadom na pandémiu v súvislosti s ochorením COVID -19, z dôvodu obmedziť
prípadné ďalšie ospravedlňovanie sa svedkov z neúčasti na hlavnom pojednávaní, súd aj napriek tomu,

že ešte neboli vypočutí všetci svedkovia navrhnutí obžalobou, pristúpil k vykonávaniu dokazovania
čítaním zápisníc o výsluchu svedkov z prípravného konania. Z navrhnutých čítaní výpovedi 100 svedkov
zprípravnéhokonaniaboliprečítanézápisniceovýpovedí43svedkov,inédôkazyvdoterajšompriebehu
konania vykonané neboli.

Obžalovaný v konaní pred súdom podaním zo dňa 4.12.2020 v spojení s vyjadrením zo dňa 29.12.2020,
namietal prieťahy v prejednávanej veci v zmysle celkovej dĺžky konania vedeného proti jeho osobe,
časový odstup od skutku a následného vznesenia obvinenia, čím svojimi podaniami fakticky podal
sťažnosť na postup súdu pre porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočným prieťahov
podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, ako to skonštatoval aj Krajský súd v Prešove

v podaní sp.zn. 4Ntro/1/2021 zo dňa 13.1.2021 k predloženej sťažnosti obžalovaného, porušenie
ustanovení § 55 ods. 3 Trestného poriadku zistené nebolo.

Obžalovaný v priebehu konania pred súdom, viacerými do spisu doloženými podaniami poukázal na
nezákonnosť trestného stíhania vedeného proti jeho osobe, a podaním zo dňa 14.4.2021 predložil návrh

na zastavenie trestného stíhania z dôvodu uvedeného v § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, nakoľko
podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prejednávanú vec možno
považovať za extrémny prípad odôvodňujúci zastavenie trestného stíhania.

Podľa § 2 ods. 7 Trestného poriadku každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v

primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí,
že je tu niektorá z okolnosti uvedených v § 9 ods. 1..

Podľa § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté,
nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

Podľa § 10 ods. 14 Trestného poriadku trestné konanie je konanie podľa tohto zákona, trestné stíhanie

úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu
činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej a prípravným konaním sa rozumie úsek od začatia
trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu (ďalej
len „dohoda o vine a treste“) alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo
veci samej.

Jednou zo základných multilaterálnych zmlúv, ktorou sa Slovenská republika musí riadiť, je aj Dohovor
o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4.11.1950 (ďalej len Dohovor), ktorý sa stal súčasťou
nášho právneho poriadku na základe Oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí bývalejČeskej a Slovenskej Federatívnej republiky, ktorá pristúpila k Dohovoru dňa 21.2.1991, rovnako aj k
ďalším dodatkovým protokolom, oznámenie bolo uverejnené v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb.

Článok 6 ods. 1 Dohovoru (veta prvá) stanovuje, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Z tohto článku vyplýva právo na konanie spravodlivé
(spravodlivý proces), verejné a právo na to, aby každá vec bola prejednaná nezávislým a nestranným

súdom v primeranej lehote.

Dohovor presne nestanovuje dobu, ktorú trestné stíhanie od jeho začatia až po jeho skončenie môže
najviac trvať. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý Dohovor v poslednej inštancii aplikuje,
všakvrámciviacerýchrozhodnutí,ktorúbudúnižšiespomenuté,dávaodpoveďnato,čoužprejednaním
veci v primeranej lehote nie je.

V prejednávanej trestnej veci sp.zn. 2T/57/2013 mal byť skutok spáchaný takmer pred 20 rokmi v období
od 19.7.2002 najmenej do 12.9.2002, takmer 11 rokov pred podaním obžaloby, konanie pred súdom
prebieha viac ako 9 rokov, a samotné stíhanie obžalovaného takmer 18 rokov. Konajúci súd si je vedomý
toho, že z článku 6 Dohovoru nevyplýva priama povinnosť zastaviť takto dlho trvajúce trestné stíhanie,

ale Dohovor takúto možnosť nevylučuje, pričom ako bude ďalej uvedené, v niektorých extrémnych
prípadoch je možné dospieť k záveru, že takúto dlhú dobu trvajúci proces je priam nevyhnuté zastaviť,
pretože v konečnom dôsledku dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V rámci doterajšieho priebehu konania pred súdom a po oznámení obžalovaného, že nesúhlasí v

poradí s druhou zmenou v zložení senátu a podľa § 277a ods. 1 Trestného poriadku a žiada, aby
sa hlavné pojednávanie vykonalo znova, sa súd zaoberal posúdením toho, či takmer po 18 rokoch
trestného stíhania, je ešte prípustné vo veci konať z hľadiska zásady práva na spravodlivý proces,
vzhľadom na zložité dokazovanie z hľadiska jeho rozsahu, technickej stránky a predpokladanej časovej
náročnosti, ktoré konanie ešte viac predĺži. Už teraz je konanie súdom vedené viac ako 9 rokov, a

do budúcna trestnú vec nebude možné prejednať a rozhodnúť v priebehu niekoľkých týždňov resp.
niekoľkých málo mesiacov. Do úvahy treba zobrať aj skutočnosť, že proti rozhodnutiu vo veci samej bez
ohľadu na jeho výsledok, je reálne očakávať podanie opravného prostriedku niektorou zo strán. Netreba
zvlášť zdôrazňovať, že akokoľvek by vec bola zložitá, štát ako orgán moci musí mať k dispozícii také
prostriedky, aby ju neprejednával v čase, ktorý viac než podstatne presahuje jedno desaťročie a to bez

toho, že by na tom niesol vinu obžalovaný napr. vyhýbaním sa trestnému stíhaniu, čo sa v prejednávanej
veci nijako nestalo.

Z uvedeného je zrejmé, že doba trvania trestného konania v doterajšom priebehu konania aj pri
najreštriktívnejšom výklade voči obžalovanému, nebola spôsobená konaním obžalovaného. Po dobu

18 rokov, z toho 9 rokov v prípravnom konaní a 9 rokov v konaní pred súdom, bol obžalovaný k
dispozícii orgánom činným v trestnom konaní a súdu, ktoré tak mohli uplatňovať všetky zákonné
kompetencie súvisiace s efektívnym vyšetrením a skončením prejednávanej veci, pričom zabezpečenie
dôkazov nevyžadujúcich prítomnosť obžalovaného nebolo obmedzené počas celej doby trestného
stíhania. Napriek tejto, naozaj extrémne dlhej dobe, vec doteraz nie je skončená, pričom zvolené

spôsoby vybavenia nariadením hlavného pojednávania a určení jeho termínov po zrušení uznesenia o
odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi krajským súdom, nemôžu byť pričítané a vyhodnotené
v neprospech obžalovaného.

Konštatovaniuporušeniačlánku6ods.1Dohovorumusípredchádzaťtestproporcionality.Prevykonanie

tohto testu je najskôr potrebné skúmať:

a) faktory, ktoré sú významné pre posúdenia dĺžky konania z hľadiska prieťahov spôsobených orgánmi
štátu vo vzťahu k celkovej dĺžke konania, závažnosti trestného obvinenia, rozsahu a obtiažnosti
predmetu trestného konania, a v neposlednom rade aj rozsah osobitnej záťaže, ktorej je obžalovaný

vystavený v súvislosti s dĺžkou trestného konania, k prieťahom v konaní spôsobenom obžalovaný však
nie je možné prihliadať,
b) faktory dôležité pre posúdenie účelu trestu, ako napríklad nevyhnutnosť ochrany spoločnosti pred
konkrétnym páchateľom trestného činu, ktorá musí byť vždy posúdená vzhľadom na spôsob vedeniaživota páchateľa od spáchania stíhaného skutku do vynesenia rozhodnutia, zistenie či obžalovaný
skutočne potrebuje výchovu k riadnemu životu prostredníctvom uloženia akéhokoľvek trestu, reálnu
účinnosť prípadného trestu s ohľadom na výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti v

súvislosti s odstupom od doby kedy prišlo k spáchaniu trestného činu.

Až po analýze vyššie uvedených faktorov je možné urobiť záver o tom, či prípadné obmedzenie osobnej
slobody páchateľa v dôsledku uloženého trestu, resp. obmedzenie jeho základných práv vyplývajúce zo
samotného trestného konania, sú ešte v primeranom (proporcionálnom) pomere k ochrane verejného

záujmu.

S predlžujúcou sa dĺžkou trestného stíhania sa vytráca základný vzťah medzi trestným činom a
ukladaným trestom. Doba medzi trestným konaním páchateľa a vynesením konečného rozhodnutia má
priamy vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením konkrétneho trestu dosiahnutý. So zväčšujúcim sa
časovým odstupom od spáchania trestného činu sa oslabuje prvok individuálnej aj generálnej prevencie,

spôsobilosť trestu výchovne pôsobiť na spoločnosť je po tak dlhej dobe výrazne znížená.

Otázkou zastavenia trestného stíhania z dôvodu uplynutia neprimerane dlhej doby jeho trvania sa už
zaoberali súdy Slovenskej republiky napr. Krajský súd v Trnave v konaní sp.zn. 5To 85/2009, Krajský
súd v Bratislave v konaní sp.zn. 2To 255/2002, Najvyšší súd SR v konaní sp.zn. 3Tz 2/2003 (rozhodnutie

uverejnenévzbierkesúdnychrozhodnutípodčíslomTpj5/2004)uviedolniekoľkodôležitýchskutočností,
ktoré pre ich zásadný význam z hľadiska možnosti zastavenia trestného stíhania vo veci uvedie konajúci
súd aj v tomto odôvodnení.

Najvyšší súd SR vo vyššie uvedenom rozhodnutí predovšetkým uviedol, že zastavenie trestného

stíhania pre neúmernú dĺžku konania z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku
(zákon č. 141/1961 Zb., v znení účinnom od 31.12.2005), teraz § 9 ods. 1 písm. g) Trestného
poriadku (zákon č. 301/2005 Z.z., v znení účinnom od 1.1.2006), s poukazom na článok 6 Dohovoru,
neprichádza v zásade do úvahy, lebo žiadna medzinárodná zmluva k takému postupu Slovenskú
republiku nezaväzuje. Neúmernú dĺžku konania môže súd zohľadniť pri výmere trestu a tak poskytnúť

dotknutej osobe spravodlivé zadosťučinenie.

Okrem tohto záveru však Najvyšší súd SR uviedol i to, že uplynutie doby viac ako 8 rokov od vznesenia
obvinenia je možné z hľadiska práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru
považovať za extrémny prípad, ktorý odôvodňuje zastavenie trestného stíhania na základe vtedajšieho

§ 11 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku per analogiam. Prejednávanej veci sp.zn. 2T/57/2013 od
vznesenia obvinenia do podania obžaloby uplynulo takmer 9 rokov a rovnako dlho prebieha konanie
pred súdom, kde prejednávaný skutok mal byť spáchaný takmer pred 20 rokmi, pričom obžalovaný s
ďalšom zmenou v osobe senátu nesúhlasí.

Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Tost 12/2012 zo dňa 16.5.2012 vyplýva, že Ústava
Slovenskej republiky má povahu základného prameňa práva, ktorý je nadradený voči všetkým ostatným
prameňom práva. V prípade, že ústavná úroveň úpravy verne prenáša do vnútroštátneho právneho
poriadku záväzky z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ústavná úprava
bude slúžiť ako základňa ich praktickej aplikácie v právnej praxi Slovenskej republiky. V článku 48 ods.

2 ústava zaručuje, že každý má právo, aby s jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Dohovor v znení protokolu číslo 11 zakotvuje, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo,verejneavprimeranejlehoteprejednanánezávislýmanestrannýmsúdom.Priposudzovaní
lehoty je potrebne prihliadať na zložitosť prípadu, správanie osôb, ktoré mohli prispieť k prieťahom a
tiež k spôsobu, akým štátne orgány záležitosť prejednávali. Vo výnimočných prípadoch Európsky súd

pre ľudské práva uznal za primeranú lehotu konania pre vnútroštátnymi orgánmi lehotu 6 rokov. Svojimi
dôsledkami v kontexte 10 rokov (v tam prejednávanom prípade) od spáchania obžalobného skutku môžu
nadobudnúť charakter odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae).

Z ďalšieho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Tdo V 21/2013 zo dňa 4.2.2014, taktiež vyplýva,

že dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obtiažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a
procesný postup orgánov činných v trestom konaní alebo súdu, výrazne a neprimerane presahuje dĺžku
konaniavporovnateľnýchveciach,jetakouokolnosťou,ktorámôžeodôvodniťpriukladanítrestupoužitie
mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 40 ods. 1 Trestného zákona (zákon č. 140/1961 Zb.,v znení účinnom do 31.12.2005), teraz § 39 ods. 1 Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z.z., v znení
účinnom od 1.1.2006), a uloženie trestu odňatia slobody bod dolnú hranicu trestnej sadzby stanovenej
zákonom, resp. v zmysle judikatúry Európského súdu pre ľudské práva za istých okolností i meritórne

ukončenie veci zastavením trestného stíhania alebo oslobodením spod obžaloby.

V zásade možno konštatovať, že Európsky súd pre ľudské práva považuje za neúmerné dlhé konanie
už konanie, ktoré presahuje dobu 6 rokov. Z judikatúry zmluvných strán Dohovoru možno zistiť, že
dotknuté osoby napr. v prípadoch Beck (Nórsko), Helmut Jansen (Spolková republika Nemecko), sa

pred vnútroštátnymi súdmi domáhali zastavenia trestného stíhania práve s poukazom na to, že v ich
prípadoch bol porušený článok 6 Dohovoru. Tieto požiadavky dotknutých osôb neboli vnútroštátnymi
súdmi akceptované a preto sa obe tieto osoby obrátili na Európsky súd pre ľudské práva.

Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutiach Beck versus Nórsko z 26.9.2001 a Helmut Jansen
versus Spolková republika Nemecko z 12.10.2000 konštatoval, že vnútroštátne súdy poskytli náhradu za

namietané porušenie práva zakotveného v článku 6 Dohovoru tým, že v dôsledku zistenia neprimeranej
dĺžky trestného konania uložili páchateľom minimálne tresty, aké povoľujú príslušné ustanovenia
trestného vnútroštátneho práva a preto ďalšie zadosťučinenia im nepatria.

So zreteľom na obsah Dohovoru a osobitne jeho článkov 6,13,41 možno vo všeobecnosti uviesť, že

jeho signatári nešli v prípadoch porušenia ľudských práv a slobôd uvedených v článku 6 až tak ďaleko,
že by trestné stíhanie páchateľov trestnej činnosti bolo možné vždy zastaviť len preto, že sa toto v
neprimeranej lehote neukončilo. Možno konštatovať, že najmä v prípadoch závažnej trestnej činnosti
by zastavenie trestného stíhania len preto, že toto trvá neprimerane dlhú dobu, bolo zjavne v zásade
kontraproduktívne, lebo by sa vlastne uprednostňovali práva páchateľov závažne trestnej činnosti pred

ich obeťami. Z odôvodnení vyššie citovaných rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva však
vyplýva, že zastavenie trestného stíhania v prípadoch neúmerne dlhej doby takéhoto stíhania nie je
celkom vylúčené, avšak musí ísť o extrémny prípad.

Na tomto mieste konajúci súd poukazuje aj na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1T 20/1998

zo dňa 5.2.2007 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3T 13/2008 zo dňa 29.10.2008,
ktorým bolo zastavené trestné stíhanie obžalovaných podľa § 223 ods. 1 Trestného poriadku s použitím
§ 11 písm. h) Trestného poriadku (zákon č. 141/1961 Zb.), a na uznesenia Špecializovaného trestného
súdu Pezinok, kde v konaní sp.zn. BB-3T/29/2015 uznesením zo dňa 10.11.2015, a v konaní sp.zn.
BB-3T/7/2016 uznesením zo dňa 24.8.2016, boli zastavené trestné stíhania obžalovaných postupom

podľa § 244 ods. 1 písm. c) v spojení s § 215 ods. 1písm. d) Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v
§ 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z.z.), kde od spáchania skutkov do podania
obžaloby uplynula doba 15 rokov.

Z týchto záverov možno vyvodiť, že úlohou každého súdu, ktorý eventuálne uvažuje o zastavení

trestného stíhania, je posúdiť, či v konkrétnej veci ide o extrémny prípad odôvodňujúci zastavenie
trestného stíhania. Je potrebné si uvedomiť, že nie je možné dať jednoznačnú odpoveď ohľadne
stanovenia doby, nad ktorú trestné stíhanie už nie je prípustné. Ako to vyplýva zo skôr uvedených
skutočností z rozhodovacej činnosti súdov, je pri posudzovaní tejto otázky potrebné brať do úvahy
závažnosť protispoločenskej činnosti, náročnosť konania, mieru, ako sa na prieťahoch v konaní podieľal

samotný obvinený, i ďalšie okolnosti prípadu, ktoré nie je možné taxatívne vymenovať. Až po posúdení
všetkých týchto faktorov v ich komplexnosti a príčinných súvislosti, bude môcť dať súd v tom ktorom
prípade odpoveď na to, či k prieťahom došlo alebo nie a následne, či existencia takýchto prieťahov
mala za následok tak závažné porušenie práva na spravodlivý proces v primeranej dobe, že je potrebné
pristúpiť ku kroku, ktorý by mal byť v demokratickej spoločnosti len z tohto dôvodu veľmi výnimočným

- k zastaveniu trestného stíhania.

Podľa názoru konajúceho súdu v tomto prípade išlo o takýto extrémny prípad, pričom zastavenie
trestného stíhania nielenže v tomto prípade je možné, ale dokonca ho súd považuje za nevyhnutné.
Osobitosti tohto prípadu, ktoré viedli k takému záveru, možno vzhľadom vyššie uvedené skutočnosti z

doterajšieho priebehu konania zhrnúť nasledovne.

V prvom rade je potrebné spomenúť neskutočne neobvyklú dĺžku konania, kde v prejednávanej veci
sp.zn. 2T/57/2013 mal byť skutok spáchaný takmer pred 20 rokmi v období od 19.7.2002 najmenej do12.9.2002, takmer 11 rokov pred podaní obžaloby, konanie pred súdom prebieha viac ako 9 rokov, a
samotné stíhanie obžalovaného takmer 18 rokov, čo treba považovať za neobvykle extrémny prípad.
Samotná skutočnosť, že orgány činné v prípravnom konaní majú iný názor na vec ako súdy, nemôže

byť pripočítaná obžalovanému v jeho neprospech. V konaní pred súdom, kde boli nariaďované termíny
hlavných pojednávaní plynule, je potrebné uviesť, že s ohľadom na dobu kedy mal byť skutok spáchaný,
ako aj na dobu, ktorá uplynula od vykonávania jednotlivých výsluchov svedkov v prípravnom konaní, títo
sa v závislosti od vzdialenosti od miesta bydliska často nedostavovali na predvolania s ospravedlnením,
či už veku alebo zdravotných problémov. Nepochybne ďalší faktom, ktorý mal vplyv na dĺžku konania

bolo obdobie dvoch rokov pandémie ochorenia COVID -19, kedy aj keď bolo nariaďované hlavné
pojednávanie došlo k jeho zrušeniu, nakoľko boli pozitívny aj členovia senátu. Tak ako už bolo aj vyššie
uvedené, práve s ohľadom na ospravedlňovanie sa svedkov a ich neprítomnosť, ako aj s ohľadom na
pandémiu v súvislosti s ochorením COVID -19, súd vykonával dokazovanie čítaním zápisníc o výsluchu
svedkov z prípravného konania. Napriek tomu však rozsiahle dokazovanie nebolo doposiaľ skončené.
Toho času má spis 9665 strán.

Ďalšou skutočnosťou hodnou zreteľa pri hodnotení doterajšej dĺžky a predpokladanej dĺžky konania pred
súdom vzhľadom na vyjadrenie obžalovaného, ktorý po doručení opatrenia o zmene v zložení senátu a
oznámeniasvýzvou podľa§277aTrestnéhoporiadku,podanímzodňa25.5.2022oznámil,ženesúhlasí
v poradí s druhou zmenou v zložení senátu a podľa § 277a ods. 1 Trestného poriadku a žiada, aby sa

hlavné pojednávanie vykonalo znova, ktorá predĺži len samotný čas konania pred súdom, vzhľadom na
rozsah navrhovaného dokazovania o čas minimálne 1 roka a viac, pričom niektorí doposiaľ predvolaní
svedkovia vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav, opakovane ospravedlnili svoju neúčasť na osobnom
výsluchu, je reálne očakávaná náročnosť dokazovania v prejednávanej veci vrátane ekonomickej a
finančnej náročnosti úkonov spojených s dokazovaním. Jednou zo zásad trestného konania aj keď

nie určujúcou, je zásada jeho hospodárnosti. S doručovaním predvolaní, upovedomení o úkonoch
trestného konania, vyžiadaním potrebných správ súvisia náklady s poštovným, v prípade účasti svedkov
s preplácaním svedočného, prípadne poplatkov za poskytnutie informácii, odmeny členov senátu, teda
aj posúdenie zmysluplnosti očakávaných výdavkov vo vzťahu k predpokladanému efektu musí súd pri
rozhodovaní zobrať do úvahy.

Nezanedbateľná je aj tá skutočnosť, že obžalovaný svojimi podaniami v priebehu konania pred súdom
namietal v prieťahy v konaní, tieto sa však po prerozdelení a pridelení trestnej veci sp.zn. 2T/57/2013 do
senátu 1T netýkali prieťahov v príprave prejednania veci súdom, určení termínu konania a rozhodnutia
alebo prieťahov vo vyhotovení súdneho rozhodnutia, tak ako to vyžaduje § 55 ods. 3 Trestného poriadku,

ale obžalovaný svojimi podaniami namietal celkovú dĺžku konania vedeného proti jeho osobe, časový
odstup od skutku a následného vznesenia obvinenia, čím svojimi podaniami fakticky podal sťažnosť
na postup súdu pre porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočným prieťahov podľa §
62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, ako to skonštatoval aj Krajský súd v Prešove v podaní
sp.zn. 4Ntro/1/2021 zo dňa 13.1.2021, k podanej sťažnosti obžalovaného zo dňa 4.12.2020 v spojení

s podaním zo dňa 29.12.2020. Súd však uvádza, že pokiaľ by neprimeranosť dĺžky konania bola
zapríčinenávýlučneosobou,vočiktorejsatrestnéstíhanievedie,tentofaktvýrazneumožňuještátuviesť
trestné stíhanie dlhšie, čo však správanie obžalovaného v prejednávanej veci nijako nenasvedčuje, po
dobu 18 rokov, z toho 9 rokov v prípravnom konaní a 9 rokov v konaní pred súdom (s výnimkou včasného
doručenia súhlasu s vykonaním pojednávania dňa 28.6.2021 v jeho neprítomnosti), bol obžalovaný

k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní a súdu, ktoré tak mohli uplatňovať všetky zákonné
kompetencie súvisiace s efektívnym vyšetrením a skončením prejednávanej veci, pričom zabezpečenie
dôkazov nevyžadujúcich prítomnosť obžalovaného nebolo obmedzené počas celej doby trestného
stíhania.

Ďalším faktorom, ktorý zohral úlohu pri závere súdu, že ide o naozaj extrémny prípad neprimerane
dlhého konania, u ktorého je potrebné trestné stíhanie zastaviť, súvisí s predpokladaným konečným
efektom trestného stíhania, teda predpokladaným rozsudkom vo veci - či už pre prípad uznania alebo
neuznania viny. Tu je možné konštatovať, že v rovine rozumnej istoty je možné očakávať, že aj prípadný
výrok o vine a treste by bol v podstate len akademickým výrokom, lebo v rovine rozumnej istoty

možno predpokladať a očakávať, že okolnosti eventuálne vedúce k mimoriadnemu zníženiu trestu, resp.
okolnosti vedúce k záveru o potrebe použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu sú v tomto
prípade naozaj reálne existujúce.Rozhodnutie súdu po takmer 20 rokoch od spáchania trestného činu vyvoláva zásadné rozumné
pochybnosti o spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného (nejde o trestný čin, ktorý sa
nepremlčuje). V prejednávanej veci trestná sadzba trestu odňatia slobody v prípade trestného činu

sprenevery podľa § 248 ods. 5 Trestného zákona sa pohybuje v rozmedzí 5 rokov až 12 rokov, pričom
tento trest by v prípade jeho mimoriadneho zníženia bolo možné znížiť až na 1 rok trestu odňatia slobody
v zmysle § 40 ods. 5 písm. c) Trestného zákona s uložením iba krátkej skúšobnej doby. Zároveň súd
zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov, od podania obžaloby mu podľa
odpovede z lustrácie z Generálnej prokuratúry nebolo vznesené žiadne obvinenie pre nejaký trestný čin.,

a preto reálna účinnosť trestu by nemala žiadne výchovné pôsobenie. Z tohto dôvodu nie je nevyhnutná
ochrana spoločnosti uložením trestu.

Posledná spomenutá okolnosť, podmieňujúca hodnotenie tohto prípadu ako prípadu extrémneho,
takisto súvisí s už spomenutou hospodárnosťou konania. Veľmi zjednodušene povedané, potreba
akademického výroku v prejednávanej veci za situácie, kedy sa senát prvostupňového súdu a s

najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou aj odvolací súd kvôli takémuto výroku budú musieť
vecou zaoberať naozaj pomerne dlhý čas, nevyváži nevyhnutnosť vynaložených predpokladaných
nákladov súvisiacich s touto vecou - tak časových, ako aj materiálnych.

V právnom štáte musia byť dôsledne dodržiavané princípy právneho štátu. Súd v tejto súvislosti

poukazuje na nález Ústavného súdu SR I ÚS 17/99, podľa ktorého „ V právnom štáte, v ktorom sú ako
neoddeliteľnésúčastiokreminýchstelesnenétaképrincípy,akosúprávnaistotaaspravodlivosť(princíp
materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôkaz kladie na
ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých orgánov je zabezpečiť reálnu
možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané.“

Neoddeliteľnou súčasťou právneho štátu sú tak právne princípy ako právna istota a spravodlivosť, ale aj
ochrana základných práv a slobôd. V tomto prípade sa môže javiť, že sa tieto jednotlivé princípy mohli
dostať do určitého antagonistického vzťahu. Na jednej strane je právo obžalovaného na spravodlivý
proces, princíp právnej istoty a spravodlivosti a na druhej strane princíp spravodlivosti a právnej

istoty spoločnosti s ohľadom na zisťovanie trestnej činnosti, odhaľovanie a potrestanie páchateľov.
Istým spôsobom by mohlo byť vnímané rozhodnutie o zastavení trestného stíhania v tejto veci ako
„ zvýhodnenie“ obvineného oproti iným obvineným. Zásadné je však pre rozhodnutie vyvažovanie týchto
princípov, kde základné právo obžalovaného na prejednanie veci bez prieťahov s ním súvisiaci princíp
spravodlivosti aj právnej istoty sú dané na misku váh s princípom spravodlivosti a právnej istoty

spoločnosti. V nadväznosti na popísané okolnosti vedeného trestného stíhania v tejto veci extrémna
dĺžka konania, ktorá nebola spôsobená obžalovaným podľa názoru súdu spôsobila, že prevážilo právo
obžalovaného na prejednanie veci v primeranej lehote nad princípom právnej istoty a spravodlivosti vo
vzťahu k spoločnosti.

Aj keď v súlade s nálezom Ústavného súdu SR II. ÚS 26/95, zložitosť veci zbavuje súd zodpovednosti
za pretrvávanie právnej neistoty účastníka, súd v rámci vyhodnotenia všetkých okolností konštatuje,
že aplikácia zákonom predvídaných obmedzení základných práv (vykonanie hlavného pojednávania
spojeného s meritórnym rozhodnutím o obžalobe v podobe akéhokoľvek trestu), by v prejednávanej
veci neobstála v uvedenom teste proporcionality z vyššie uvedených dôvodov. Po hodnotení extrémnej

dĺžky konania, na ktorej nemal obžalovaný vinu, ako aj po zhodnotení, že nie je daná potreba
ochrany spoločnosti uložením trestu obžalovanému, sú naplnené podmienky pre aplikáciu Dohovoru a
zastavenie trestného stíhania.

Na základe uvedených zistení, skutočnosti a záverov, bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku

uznesenia a trestné stíhanie obžalovaného bolo zastavené, pretože konajúci súd dospel k záveru, že
medzinárodná zmluva - Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd ustanovuje v takto
extrémnom prípade neprípustnosť trestného stíhania. Z dôvodu zastavenia trestného stíhania boli
poškodenéosobysuplatnenýmnárokomnanáhraduškodyodkázanénacivilnýprocesalebonakonanie
pred iným príslušným orgánom.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu môže podať prokurátor a poškodený sťažnosť v lehote 3 (troch) pracovných dní
od oznámenia uznesenia na Krajskom súde v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Vranov nad
Topľou. Sťažnosť má odkladný účinok.