Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/19/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516201892
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:1516201892.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcu: Poľnohospodárska Pôda
s.r.o., so sídlom Žehrianska 3179/3, Bratislava, IČO: 44 138 369, zastúpený: Advokátska kancelária
LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovaným: 1.) M. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, J. - U., X.) S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, J. - U., X.) X.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, J. - U., všetci zastúpení: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, IČO: 36 833 533, za účasti intervenienta na strane žalovaných :
MH Invest II, s. r. o., so sídlom Trnavská cesta 100, Bratislava, IČO: 50 021 150, zastúpený: Advokátska

kancelária REDANT s. r. o., so sídlom Konventná 6, Bratislava, IČO: 53 682 581, v konaní o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 9C/107/2016
- 296 zo dňa 2. augusta 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. až 3.rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

Intervenientovi priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. X., obec X., okres J., zapísaných Okresným úradom Nitra,
katastrálny odbor, na LV č. XXXX, parcely registra "C" evidované na mape určeného operátu, parc.
č. XXXX, druh pozemku: orná pôda o výmere XXXXX m2. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.06.2015 bola uzavretá kúpna zmluva medzi žalobcom ako

kupujúcim a žalovanou ako predávajúcim. Predmetom zmluvy je prevod vlastníckeho práva k vyššie
uvedeným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. X., zapísaných na LV č. XXXX. Návrh na vklad
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe danej zmluvy bol Okresnému úradu Nitra, katastrálny
odbor, doručený dňa 02.07.2015. Žalovaná listom odstúpila od zmluvy, avšak svoje odstúpenie žiadnym
spôsobom nezdôvodnila. Žalobca ďalej uviedol, že s poukazom na dohodnutý obsah samotnej zmluvy,
žalovaná nemohla v súlade s jej obsahom od zmluvy odstúpiť, nakoľko neexistovali nielen zmluvné, ale
ani zákonné dôvody pre odstúpenie od zmluvy. Žalobca je toho názoru, že má naliehavý právny záujem

na určení, že odstúpenie od zmluvy nie je platné, a teda že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, nakoľko
bez tohto určenia je jeho právne postavenie neisté a jeho práva sú bez tohto určenia ohrozené.
1.2. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26.04.2017 č. k. 9C/107/2016-93 súd návrh na zmenu
žaloby zamietol. Žalobca doručil súdu dňa 20.02.2017 návrh na zmenu žaloby, ktorou sa domáhal, abysúd určil, že žalobca bol výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti ku dňu jeho vyvlastnenia na
základe rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 18.08.2016 Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej
politiky č. OU - NR - OVBP2-2016/032185-53 v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy výstavby

a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 10.10.2016, č.
24929/2016/B624-SV/64203/To. Vo veci rozhodol prvýkrát súd rozsudkom, č. k. 9C/107/2016-133 zo
dňa 05.03.2019 tak, že žalobu zamietol ako aj návrh na prerušenie konania. O trovách konania rozhodol
tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
1.3. Proti tomuto uzneseniu ako aj rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a domáhal sa

jeho zmeny tak, aby bola súdom pripustená zmena žaloby v znení. O odvolaní rozhodol uznesením
Krajský súd v Nitre, č. k. 7Co/137/2019-187, 7Co/137/2019 zo dňa 30.12.2019 tak, že uznesenie súdu
prvej inštancie č. k. 9C/107/2016-93 zo dňa 26.apríla 2017 o zamietnutí návrhu na zmenu žaloby zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok I.) a rozsudok súdu prvej inštancie č. k.
9C/107/2016 -133 zo dňa 5.marca 2019 v napadnutom zamietajúcom výroku vo veci samej a vo výroku
o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.
1.4. Po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom, súd prvej inštancie uznesením č. k. 9C/107/2016 - 218
zo dňa 06.08.2020 rozhodol, že pokračuje s právnymi nástupcami pôvodnej žalovanej, ktorá zomrela
po podaní žaloby, dňa 29.01.2020. Súd ďalej uznesením č. k. 9C/107/2016 - 234 zo dňa 12.01.2021,
pripustil zmenu petitu žaloby a v konaní rozhodoval o žalobnom petite v zmysle ktorého žalobca žiadal,

aby súd určil, že žalobca bol výlučným vlastníkom pozemku registra "C" v katastrálnom území X., obec
X., okres J. s parcelným číslom XXXX, orná pôda o výmere XX.XXX m2 ku dňu jeho vyvlastnenia na
základe rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 18.08.2016 Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej
politiky, č. OU-NR-OVBP2-2016/032185-53 v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 10.10.2016, č.

24929/2016/B624-SV/664203/To. Ďalším uznesením č.k. 9C/107/2016 - 276 zo dňa 18.06.2021 súd
pripustil vstup intervenienta do konania a to na stranu žalovaných.
1.5. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol ( výrok I.). O trovách konania
rozhodol tak, že žalovaným v 1. až 3. rade priznal nárok na náhradu prvoinštančného ako aj odvolacieho
konania v rozsahu 100% ( II.) a intervenientovi tiež priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100% ( výrok III.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 137, § 228 ods. 1,2 CSP, § 123, § 129
ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 133 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 6 ods. 6 zák. č. 282/2015
Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim, § 3 ods.
5 zákona č. 175/1999 Z.z., ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu, na základe čoho dospel k
záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.

1.6. Poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého vyplynulo, že medzi žalobcom ako kupujúcim a
žalovanou ako predávajúcou bola dňa 15.06.2015 uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol
prevod nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. X., obec X., okres J., zapísanej Okresným úradom
J., katastrálny odbor, na LV č. XXXX, parcely registra "C" evidované na mape určeného operátu,
parc. č. XXXX, druh pozemku: orná pôda o výmere XXXXX m2. Návrh na vklad vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti bol Okresnému úradu Nitra, katastrálny odbor doručený dňa 02.07.2015. Žalovaná
od kúpnej zmluvy odstúpila. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. bola zapísaná ako vlastník parc. č. XXXX
o výmere XXXXX m2, ostatné plochy (LV č. XXXX). Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.06.2016
č. 20160027 uzatvorenej medzi MH Invest, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou MH Invest II,
s.r.o., ako kupujúcim zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv bola ako vlastník pozemku zapísaná do

katastra nehnuteľností spoločnosť MH Invest II, s.r.o. Právoplatnosťou rozhodnutia Okresného úradu
Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR.OVBP2-2016/032185-53 zo dňa 18.08.2016 došlo
okrem iného k vyvlastneniu pozemkov v prospech spoločnosti MH Invest s.r.o. Toto rozhodnutie bolo
potvrdené rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 10.10.2016, č.
24929/2016/B624-SV/64203/To. Náhrada za vyvlastnenie, vrátane náhrady za vyvlastnenie pozemku,

bola v zmysle rozhodnutia uložená do úschovy na Okresnom súde Nitra. Súd mal z obdobných vecí
vedomosť o tom, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401/2015 z 08.07.2015 schválila návrh na
vydanie osvedčenia o významnej investícii. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplynulo,
že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. X., obec X., okres J., parcely registra
"C" evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere XXXXX

m2 je spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o..
1.7.Súdprvejinštanciespoukazomnavyššieuvedenéskutočnostiakoajcitovanézákonnéustanovenia
žalobuzamietol,nakoľkodospelknázoru,žežalobcanapodanejžalobenemánaliehavýprávnyzáujem,
pretože aj keby bol žalobca v konaní úspešný, neprinieslo by to žiadnu zmenu v právnom stave ohľadnepredmetnej nehnuteľnosti, či sporných strán. Žaloba podaná žalobcom je žalobou určovacou a žalobca
sa jej môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý je daný vtedy, ak existuje
aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom

odstrániť a právne postavenie žalobcu je ohrozené, pričom ani jedna z týchto podmienok podľa názoru
súdu splnená nebola. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalovaný previedol nehnuteľnosť
spoločnostiMHInvests.r.o.pričommubolavyplatenákúpnacena.SpoločnosťMHInvests.r.o.previedla
nehnuteľnosť spoločnosti MH Invest II s.r.o., následne bola nehnuteľnosť vyvlastnená právoplatným
rozhodnutímvyvlastňovaciehoorgánu.AkovlastníknehnuteľnostijevkatastrievidovanáspoločnosťMH

Invest, s.r.o. (aktuálne č. LV XXXX, k.ú. X.). Uviedol, že daný stav nie je možné zmeniť podanou žalobou
na určenie vlastníctva, bez toho, aby nebol stranou sporu takéhoto konania subjekt, ktorý ako vlastník
nehnuteľnosti je zapísaný v katastri nehnuteľností. Nadobudnutie vlastníctva vyvlastnením je osobitný
druh nadobudnutia vlastníctva, ktoré nie je odvodené od práv právneho predchodcu. Aktuálny evidovaný
vlastník nehnuteľnosti nie je právnym nástupcom žalovaného. Súd prvej inštancie dodal, že žalobca
nemá naliehavý právny záujem na podaní žaloby ani z dôvodu uplatňovania si náhrady za vyvlastnenie,

pretože žalovaná (respektíve jej právni nástupcovia) mala vyplatenú kúpnu cenu a úschova náhrady za
vyvlastnenie sa týka vzťahu medzi spoločnosťami MH Invest s.r.o. a MH Invest II s.r.o. Žalobcovi by ani
v prípade vyhovenia žalobe nevznikol zákonný nárok na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie.
1.8. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že ani po zmene žaloby nemá žalobca naliehavý právny záujem
aj vzhľadom na to, že podľa § 137 písm. c) CSP súd rozhoduje, či tu právo je alebo nie je a nie o

tom či tu právo bolo alebo nebolo. Nejde o žalobu, ktorá rieši aktuálnu otázku. Žalobca nemôže mať
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože vzhľadom na vznik predkupného práva štátu
po uzatvorení zmluvy, ale pred vznikom vlastníckeho práva vkladom do katastra nehnuteľností (pričom
predkupné právo štátu bolo následne uplatnené), nikdy žalobca nebol a ani nemohol byť zapísaný ako
vlastník predmetnej nehnuteľnosti, t.j. nenadobudol ani nemôže nadobudnúť vlastnícke právo. Poukázal

na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre v konaní sp.zn. 8Co/297/2018, ktorý konštatoval, že takto podaná
žaloba podľa názoru odvolacieho súdu nie je účinný procesný nástroj ochrany práva žalobcu a bez
tohto určenia jeho právo nebude ohrozené a nestane sa neistým. Súd prvej inštancie dôvodil, že účelom
požadovanéhourčenianiejezmenaosobyzapísanejakovlastníkvkatastrinehnuteľností,alevyplatenie
náhrady za vyvlastnený pozemok. Žaloba o plnenie má prednosť pred žalobou o určenie, žalobca touto

žalobou nesleduje zosúladenie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom - zápis
jej vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, ale ide mu len o vyplatenie náhrady za vyvlastnenie
pozemku, teda o plnenie, ktorého sa môže domáhať žalobou na plnenie, v ktorom konaní by sa otázka
vlastníckeho práva posudzovala ako otázka predbežná.
1.9. Pokiaľ ide nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiamvočisubjektu,ktorýniejeevidovanývkatastrinehnuteľnostíakovlastníknehnuteľností,
z tohto dôvodu mal súd za to, že žalovaná ani jej právni nástupcovia, nie sú pasívne legitimovaní a
žaloba voči nej je teda nedôvodná. Okrem toho, ani ku dňu vyvlastnenia nebola ani pôvodná žalovaná
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, pretože vlastníkom spornej nehnuteľnosti bol v čase realizácie
vyvlastnenia intervenient, ktorý nadobudol nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy od spoločnosti MH

Invest, s.r.o. Vo vzťahu k poznámke podľa § 228 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie uviedol, že táto
síce pôsobí aj voči neskorším nadobúdateľom nehnuteľnosti a prioritne má upozorňovať na to, že v
prebiehajúcom konaní môže byť určené vlastnícke právo osoby, ktorá si dala poznámku zapísať a
prípadné pozitívne rozhodnutie sa bude vzťahovať aj na neskorších vlastníkov, avšak v tomto konaní
žalobca nežiada dosiahnutie zápisu jeho osoby ako vlastníka do katastra nehnuteľností, ale ide mu o

vyplatenie náhrady za pozemok. Poznámka má význam len vtedy, ak dôjde na základe rozhodnutia k
zápisu nového vlastníka do katastra nehnuteľností. Súd na záver poukázal na rozhodnutie NS SR zo
dňa 27.1.2021, sp. zn. 1Cdo/36/2020, ktorým bolo dovolanie v skutkovo zhodných veciach odmietnuté.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1.
až 3.rade, ako aj intervenientovi priznal voči žalobcovi plnú náhradu trov konania, keďže boli v konaní

úspešní.

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, ktorým navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť. Žalobca uviedol, že odôvodnenie súdu je nedostatočné a
nepresvedčivé, nakoľko sa v ňom nenachádzajú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky relevantné

právne a skutkové otázky. Súd nesprávne právne posúdil otázku naliehavého právneho záujmu a na
základe vykonaných dôkazov dospel nielen k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale tieto i nesprávne
právneposúdil.Poukázalnato,žepôvodnesažaloboudomáhalurčeniavlastníckehoprávaavpriebehu
konania v dôsledku objektívnej zmeny skutkových okolností podal návrh na zmenu žaloby z dôvoduvyvlastnenia pozemku na základe rozhodnutia OÚ Nitra, odbor výstavby dňa 1.3.2016 v prospech
spoločnosti MH Invest s.r.o., Bratislava. Namietal, že súd vôbec nevenoval pozornosť predloženým
listinným dôkazom - z rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 18.8.2016 vyplýva, že zložiteľ nemohol

splniť povinnosť uhradiť náhradu za vyvlastnené pozemky, pretože sú odôvodnené pochybnosti kto
je veriteľom a to kvôli prebiehajúcim súdnym konaniam ohľadne nehnuteľností, medzi ktoré patrí i
pozemok. V návrhu na zmenu žaloby žalobca poukazoval na ustanovenia § 6 ods. 6 a § 8 ods. 4 Zákona
č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim.
Súd sa k tejto argumentácii vôbec nevyjadril. Je zrejmé, že finančné prostriedky boli reálne zložené do

úschovy súdu a dosiaľ nedošlo k ich vyplateniu.
2.2Vyplatenienáhradyvposudzovanomprípadezávisíodvýsledkukonaniaovlastníctvevyvlastneného
Pozemku. Pokým by konanie o určenie vlastníctva neprebiehalo, tak by žiaden dôvod pre úschovu
finančných prostriedkov neexistoval, nakoľko tie by boli vyplatené vyvlastnenému (MH Investu II, s.r.o.).
Z rozhodnutia o vyvlastnení je zrejmé, že k takémuto vyplateniu náhrady nedošlo. Uviedol, že súd
vychádzal zo zrejmého omylu (prvoinštančný súd i Najvyšší súd na ktorého rozsudok prvoinštančný

súd poukázal). Spoločnosti MH Invest II. bola vyplatená len časť náhrady za vyvlastnenie (tam kde
jej vyplatenie nebolo sporné). Otázka vyplatenia náhrady je stále aktuálna, keďže nebola vyplatená,
lebo nebolo zrejmé, kto je veriteľom. Ak by bola vyplatená spoločnosti MH Invest II. (ktorej bola
vyplatená len časť náhrady) bolo by celkom logické, že by mohol podať žalobu na plnenie voči tomuto
subjektu, kde by sa otázka platnosti zmluvy riešila ako otázka predbežná. Účastníkmi vyvlastňovacieho

konania bol žalobca i právny predchodca žalovaných práve v dôsledku prebiehajúceho konania. Z
uvedených dôvodov nemôže obstáť záver, že Žalobca na požadovanom určení nemá naliehavý právny
záujem. Rozhodnutie súdu by mohlo vyriešiť spor o to, kto bol vlastníkom v čase vyvlastnenia a tým
aj komu náhrada za vyvlastnenie patrí. Práve kvôli vyvlastneniu došlo k zmene žaloby. Jedná sa o
tzv. solučnú úschovu s účinkami splnenia dlhu, žalobca by mal k dispozícii iný právny prostriedok, za

daných skutkových okolností však nemá inú možnosť než určovaciu žalobu. Čo sa týka konania o
úschovách, jeho účastníkom nie je pôvodná Žalovaná ani jej právni nástupcovia, a to v dôsledku postupu
štátu prostredníctvom spoločností MH Invest s.r.o. a MH Invest II. s.r.o. Konštatoval, že súd tiež vec
nesprávne právne posúdil, keď skonštatoval, že Žalobca nemá naliehavý právny záujem ani z dôvodu
uplatňovania si náhrady za vyvlastnenie z dôvodu, že v tomto prípade Žalovaný mal vyplatenú kúpnu

cenu spoločnosťou MH Invest s.r.o. , pretože kúpnou zmluvou vznikol nový právny vzťah, avšak nič to
nemení na tom, že náhradu nebolo možné dosiaľ vyplatiť z dôvodu, že nebolo zrejmé, kto bol vlastníkom.
2.3 Žalobca ďalej namietal posúdenie pasívnej vecnej legitimácie, pretože naliehavý právny záujem
nahrádza vecnú legitimáciu účastníkov. Zdôraznil, že v konaní poukazoval na ustanovenie § 228 ods.
2 CSP, ktorý záväznosť právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti bez ďalšieho

rozširuje i na ďalšie osoby, ktoré nie sú stranami sporu. Bez ohľadu na osobu žalovanej, obe spoločnosti
(MH Invest s.r.o., MH Invest II s.r.o.) spĺňajú podmienky tohto zákonného ustanovenia na to, aby bol
rozsudok voči ním záväzný bez toho, aby museli vstúpiť do konania (návrhy na povolenie vkladov ich
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností boli podané v čase, keď bola v katastri nehnuteľností
zapísaná poznámka o tomto konaní, čo zároveň vylučuje ich dobromyseľnosť).

3.1 Intervenient k odvolaniu žalobcu vo svojom vyjadrení navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil. K námietke žalobcu o nesprávnych skutkových zisteniach a jeho tvrdeniu, že ustanovením
§ 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z.z. odôvodňuje svoj naliehavý právny záujem, zdôraznil, že toto
ustanovenie nie je osobitným predpisom zakladajúcim naliehavý právny záujem v zmysle § 137, písm.

c) CSP. Účelom tejto právnej normy je zabezpečiť plnenie v situáciách objektívnej právnej neistoty
alebo pochybnosti o tom, kto je v momente vyvlastnenia vlastníkom vyvlastňovanej nehnuteľnosti, čiže
predpokladá sa spor o vlastnícke právo priamo s vyvlastňovaným subjektom, nakoľko len v tejto situácii
môže existovať skutočná a relevantná pochybnosť o tom, kto v konečnom dôsledku bude príjemcom
plnenia. Tento predpoklad nie je naplnený, Žalobca nie je v spore o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

s vyvlastňovaným subjektom (Intervenientom), nemá ani žiadny pomer k vyvlastňovaciemu konaniu
(nebolo vyvlastňované vlastnícke právo Žalobcu) a už vôbec nie k predmetnej úschove a náhradám za
vyvlastnenie v nej zložených (a to najmä s ohľadom na vznik predkupného práva štátu a jeho následného
uplatnenia). Ak došlo k zloženiu peňažných prostriedkov do úschovy súdu, tak len z toho dôvodu,
že vyvlastňovací orgán aplikoval príslušnú normu formalisticky a extenzívne akéhokoľvek kontextu k

prebiehajúcim konaniam a stranám, medzi ktorými sa spor viedol. Súd teda nepochybne dospel na
základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam, a preto sú tvrdenia Žalobcu o
naplnení tohto odvolacieho dôvodu ničím nepodložené.3.2 K otázke naliehavého právneho záujmu žalobcu Intervenient zdôraznil, že Žalobca sa domáha
určenia vlastníckeho práva k vyvlastnenému pozemku voči právnym nástupcom pôvodne žalovanej,
naliehavýprávnyzáujemnaurčenímusítedaosvedčiťprotioznačenémusubjektu.Nakoľkožalovaní nie

sú vlastníkmi vyvlastneného pozemku, pôvodne žalovaná ani žalovaní neboli vlastníkmi vyvlastneného
pozemku ani v momente vyvlastnenia, čiže neboli ani vyvlastňovacími vlastníkmi, a teda z toho dôvodu
ani nie je potenciálnym príjemcom náhrady za vyvlastnenie zloženej v úschove Okresného súdu Nitra
sp. zn. 12U/4/2016 (ďalej len „Úschova“) z titulu vyvlastnenia, nemožno voči nej existenciu naliehavého
právneho záujmu týmito okolnosťami odôvodňovať. Súd správne skonštatoval, že úschova náhrady

za vyvlastnenie sa týka vzťahu medzi spoločnosťami MH Invest, s.r.o. a MH Invest II, s.r.o., pretože
vyvlastňovaným subjektom neboli pôvodne žalovaná, žalovaní a ani žalobca, čiže ani teoretickým
úspechom žalobcu v tomto konaní by mu nevznikol nárok na príslušnú časť vyvlastňovacej náhrady
zloženej v úschove. Ak sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva ku dňu vyvlastnenia a tomu
zodpovedajúcemu nároku na náhradu za vyvlastnenie, žaloba musí smerovať voči nositeľovi tohto
hmotnoprávneho nároku, čo splnené nie je (práve túto situáciu rieši vyššie citované uznesenie sp.zn.

6Co/25/2015). Z toho dôvodu ani nemôžu nastať následky predpokladané § 228, ods. 2 CSP, na
ktorý sa žalobca niekoľkokrát odvoláva, nakoľko jeho aplikácia si vyžaduje existenciu naliehavého
právneho záujmu, ktorý Žalobca nepreukázal, a predpokladá zápis žalobcu ako vlastníka do katastra
nehnuteľností, ktorý však už nie je možné vykonať v prospech žalobcu.
3.3 K námietke žalobcu o pripustení intervenienta do konania uviedol, že právny záujem Intervenienta na

výsledku tohto konania je nespochybniteľný, nakoľko Žalobca sa prostredníctvom aj tohto konania snaží
odôvodniť svoj nárok na náhradu za vyvlastnenie zloženú v úschove, ktorej príjemcom je Intervenient.
Dodal, že je to práve Intervenient, ktorý by mohol byť výsledkom konania dotknutý najviac, nakoľko by
mohlo dôjsť k spochybneniu jeho postavenia ako oprávneného príjemcu príslušnej časti vyvlastňovacej
náhrady zloženej v úschove. Z toho dôvodu môže Intervenient vstúpiť do konania aj proti vôli strany,

ktorú podporuje, ak súd riadne o pripustení Intervenienta do konania rozhodol.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili aj žalovaní, ktorí uviedli, že v celom rozsahu sa stotožňuje s právnym
záverom súdu prvej inštancie, že na určení vlastníckeho práva do minulosti nie je naliehavý právny
záujem a preto sa ani nezaoberal meritom veci. Žalobca v konaní nepreukázal aktívnu ani pasívnu

vecnú legitimáciu, nakoľko žalovaní nie sú vlastníkmi predmetného pozemku a preto ani v prípade
kladného rozhodnutia o žalobe by takéto rozhodnutie nemohlo byť podkladom k zápisu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľnosti. Ďalej zdôraznili, že rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k
pozemkubolopoprotesteprokurátorazrušenéanáslednežalobcoveodvolanieprotitomutorozhodnutiu
právoplatne zamietnuté. Žalobca teda nikdy vlastnícke právo k pozemku nenadobudol. Jeho konanie je

čisto obštrukčné, ktorým sa nevie zmieriť so skutočnosťou že mu vyvlastňovacia náhrada za pozemok
nepatrí. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362

ods.1CSP),viazanýrozsahomodvolaniaaodvolacímidôvodmiodvolania(§379a§380CSP)aviazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením
rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a preto rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

8. Žalobca v podanom odvolaní ako odvolací dôvod namietal, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie je nedostatočné a nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Odvolací súd uvádza, že napadnutý
rozsudok spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí zmysle § 220 ods. 2 z hľadiska formálnej štruktúry
a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Z odôvodnenia

je zrejmé aké boli právne úvahy súdu prvej inštancie, ktoré viedli k prijatiu konečného záveru v
prejednávanomspore.Súdprvejinštanciezrozumiteľneuviedol,čojepredmetomsporu,akéskutočnosti
tvrdili sporové strany, ktoré dôkazy vykonal, z akých dôkazov vychádzal, ako ich výhod hodnotil, jasne a
zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a teda z akého skutkového stavu vychádzal
a ako vec právne posúdil.
9. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho

záujmu žalobcu na podanej žalobe o určenie vlastníckeho práva voči žalovaným a súčasne konštatoval,
že žalovaní v spore ani neboli pasívne legitimovanými. Zásadnou odvolacou námietkou žalobcu bolo
práve nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu
na jeho strane.

10. Podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby je podľa § 137 písm. c/ CSP (predtým § 80
písm. c/ OSP) právny záujem na požadovanom určení. Právny záujem procesnej prípustnosti určovacej
žaloby v zmysle § 137 písm. c/ CSP musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj
ochrany práva žalobcu a či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne

nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.
Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). Za
nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len
rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán

sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba (pozri rozhodnutie NS SR
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/96). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania
súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva zaťažuje toho, kto sa tohto
určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej
strane poukázať na určité skutkové okolnosti v prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami

a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane, vysvetliť,
že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Rešpektujúc zásadu
hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na
určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí
byť daný aj v čase rozhodovania (rozhodnutie NS SR 5Cdo 264/2007, 5Cdo 31/2011, 4Cdo 111/2008).

11. Určovacou žalobou môže byť určené len jestvovanie práva, príp. právneho vzťahu existujúceho ku
dňu vyhlásenia rozsudku. Obsahom žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú, ani do budúcnosti
(pozri rozhodnutie NS SR 2Cdo 32/98, 2Cdo 131/06). Z tohto pravidla judikatúra pripúšťa aj výnimky, a
to v podobe žalôb o určenie, že určitá osoba bola ku dňu smrti vlastníkom, resp. že určitá vec patrí do

dedičstva (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 26/07, 3Cdo 44/08).

12. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na danom určení nemôže byť v danom prípade
daný, pretože by nedošlo k zmene vlastníka, ktorý je v súčasnej dobe zapísaný na liste vlastníctva a
žalobca sa napokon tohto určenia ani nedomáhal, pretože žiadal po zmene petitu žaloby určiť vlastnícke

právo iba ku dňu vyvlastnenia. Z obsahu spisu vyplýva, že cieľ sledovaný žalobcom formou tejto žaloby
smeroval k vyplateniu náhrady za vyvlastnený pozemok. Vychádzajúc z uvedeného, dospel odvolací súd
k záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný, pretože petit žaloby, skutkové
tvrdenia a právne posúdenie, sa neviaže na odstránenie konkrétnej spornosti žalobcom uplatňovaného
práva (rozhodnutie NS SR 5Cdo 548/2015 z 28. 09. 2016 publikovaným pod R 22/2017). V danom

prípade sa nejedná o prípad určovacej žaloby ako prostriedku ochrany už porušeného práva, pretože
žalobca touto žalobou nesledoval zosúladenie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym
stavom ( zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností), ale len vyplatenie náhrady za vyvlastneniepozemku, teda o plnenie, ktorého sa mohla domáhať iným procesne prípustným prostriedkom právnej
ochrany, s predbežným posúdením otázky vlastníckeho práva.

13. Vo vzťahu k ust. § 228 ods. 2 CSP sa odvolací súd plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie,
že poznámka o prebiehajúcom konaní má význam iba vtedy, ak dôjde na základe rozhodnutia k zápisu
nového vlastníka do katastra nehnuteľností. V tomto konaní však nežiadal žalobca zmenu zápisu v
osobe vlastníka do katastra nehnuteľností, ale naliehavý právny záujem odôvodňoval rozhodnutím o
vyvlastnení pozemku a jeho nároku na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie.

14. S poukazom na uvedené odvolací súd považoval za správny záver súdu prvej inštancie o
neexistencii naliehavého záujmu žalobcu na požadovanom určení a skonštatoval, že naliehavý právny
záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva, ktorým nerieši aktuálnu otázku, ale sa domáha určenia
vlastníckeho práva do minulosti (ku dňu vyvlastnenia), a to nie za účelom zosúladenia zhody zápisu
vo verejnom registri, ale za účelom získania plnenia náhrady za vyvlastnenie, nie je daný. Takto prijatý

záver odvolacieho súdu je v súlade s rozhodovacou činnosťou NS SR v jeho rozhodnutiach sp. zn.
5Cdo/114/2021 zo dňa 28.07.2022, sp.zn. 5Cdo/75/2021 zo dňa 23.06.2022, sp.zn. 4Cdo/24/2022 zo
dňa 29.09.2022, ktorým NS SR prejednal podané dovolania proti rozhodnutiam Krajského súdu v Nitre
v rovnakých veciach a svojimi rozhodnutiami dovolania zamietol. V rozsudku sp.zn. 4Cdo/24/2022 zo
dňa 29.09.2022 dovolací súd uvádza: „ V danom prípade v pomere medzi žalobcom a žalovanou

neexistuje spornosť vlastníckeho práva, a preto vo vzťahu k žalovanej žalobca nemá na požadovanom
určení naliehavý právny záujem. Ak sa zamietol určovacia žaloba pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej. Z uvedeného teda vyplýva, že otázka
potreby skúmania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, na vyriešení, ktorej založil
rozhodnutie odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie je otázkou, ktorá bola dovolacím súdom

opakovane riešená (sp.zn. 8Cdo/156/2018, 4Cdo /134/2020). Rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn.
4Cdo 134/2020, ktorý bol vydaný v obdobnej právnej veci, prešiel testom ústavnosti ( sp.zn. III. ÚS
117/2022), keď Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti uviedol, že zamietnutie
sťažovateľovej žaloby nepredstavovalo odopretie spravodlivosti v podobe neochoty súdov konajúcich
o jeho určovacej žalobe zaoberať sa zodpovedajúcou vecnou argumentáciou a zaujal k nej decízne

stanovisko že „ .... zamietnutie sťažovateľovej určovacej žaloby nie je záverom o tom, že mu nesvedčí
právo na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie, ale len dôsledkom toho, že sťažovateľ na presadzovanie
svojho hmotného práva zvolil neadekvátnu procesnú formu - žalobu o určenie vlastníckeho práva k
dotknutej nehnuteľnosti.“.... „ Pri vysporiadaní sa s nesprávnym právnym posúdením veci Najvyšší
súd sťažovateľovi zrozumiteľne vysvetlil rozdiel medzi podmienkou pasívnej vecnej legitimácie a

naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe. Odkázal na vlastné rozhodnutia dokumentujúce
ustálenú judikatúru k predmetnej otázke ( body 31 - 33 napadnutého rozsudku). Následne podčiarkol
rozhodné okolnosti sťažovateľovej veci a vyvodil záver, podľa ktorého odvolací súd rozhodol o otázke,
ktorá je stabilizovane judikovaná Najvyšším súdom a súčasne predmetnú právnu otázku ( nedostatok
naliehavého právneho záujmu a nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ) posúdil správne.“

15. S poukazom na uvedené dôvody, ako aj závery v citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu
SR, je potom preskúmavanie napadnutého výroku rozhodnutia z ďalších odvolacích dôvodov žalobcu
nadbytočné, pretože by nemalo žiadny vplyv na výsledok tohto sporu o zamietnutí žaloby pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 odsek 1 v spojení s § 255
odsek 1 CSP a úspešným žalovaným v 1. až 3.rade a intervenientovi na strane žalovaných v odvolacom
konaní priznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške

týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom podľa
§ 262 odsek 2 CSP.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).