Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 24. október 2021

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 11Csp/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620202022
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Červenková

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2021:6620202022.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: I.. I. U., M..

XX.XX.XXXX, Q. U. XXX, XXX XX U., zast.: Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., J. Chalupku 8,
974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným: 1.) F. M., M.. XX.X.XXXX, Q. G. XXX, XXX XX D., 2.) B. M., M..
XX.XX.XXXX, Q. G. XXX, XXX XX D., obaja zastúpení: zast. Mgr. Michal Kurnota, advokát, Advokátska
kancelária so sídlom: Páľovská 400/5, Žaškov, o zaplatenie 72.100,- Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti zaplatenia sumy 1.100,-Eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi sumu vo výške 71.000,-

Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 29.12.2020 do zaplatenia, to
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.05.2020 domáhal od žalovaných
zaplatenia sumy 1000,-Eur s príslušenstvom, titulom regresného nároku žalobcu voči dlžníkom a titulom
náhrady škody. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaní 1/ a 2/ v právnom postavení dlžníkov, uzavreli

dňa XX.XX.XXXX so Slovenskou sporiteľňou, a.s. v právnom postavení veriteľa, Zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy bol žalovaným 1/ a 2/ poskytnutý Slovenskou sporiteľňou,
a.s. úver vo výške 51.118,64 Eur. Žalovaní požiadali žalobcu, aby Slovenskej sporiteľni, a.s. dočasne
poskytol zabezpečenie im poskytnutého úveru formou zriadenia záložného práva k bytu č. 10, vo
vchode č. 28, na 4.poschodí bytového domu, súp.č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX Okresným úradom
Banská Bystrica, katastrálnym odborom, vedený pre okres Banská Bystrica, obec Banská Bystrica pre
kat.územie Radvaň, vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalovaní žiadosť odôvodnili tým, že rodinný dom

ktorého sú vlastníkmi, je pred vykonanou rekonštrukciou a nie je spôsobilý byť predmetom zálohu
vzhľadom na jeho nízku hodnotu. Žalobca dôverujúc verbálnym ubezpečeniam žalovaných o dočasnom
charaktere záložného práva zriadeného k jeho bytu, ktoré malo byť najneskôr do 3 rokov zrušené a
nahradené záložným právom zriadeným k rodinným domu vo vlastníctve žalovaných, dňa XX.XX.XXXX
uzavrel so Slovenskou sporiteľňou Zmluvu o zriadení záložného práva k bytu, ktorého bol vlastníkom a
vklad ktorého bol do katastra nehnuteľností povolený pod V XXXX/XXXX.
Žalovaní 1/ a 2/ boli Slovenskou sporiteľňou listom zo dňa 03.12.2014 písomne upozornení na neplnenie

si svojich povinností vyplývajúcich im z úverovej zmluvy riadne a včas. O tejto skutočnosti však žalobcu
neinformovali, naopak neustále ho ubezpečovali o tom, že svoje záväzky si riadne plnia a v krátkom čase
poskytnutú Slovenskej sporiteľni, a.s. ako záloh rodinný dom vo vlastníctve žalovanej. Týmto svojim
postupom znemožnili žalobcovi vykonať akékoľvek úkony, ktoré by zabránili dražbe jeho bytu. NásledneSlovenská sporiteľňa, a.s. pristúpila k vyhláseniu k predčasnej splatnosti úveru poskytnutého žalovaným
a následne aj k začatiu výkonu záložného práva zriadeného k bytu formou dobrovoľnej dražby. Hodnota
bytu bola pre účely dobrovoľnej dražby určená znaleckým posudkom č. 188/2018, ktorý dňa 25.11.2018

vypracoval Ing. Ľubomír Rajnoha, na sumu vo výške 72.100,-Eur. Na opakovanej dobrovoľnej dražbe,
ktorú dňa 03.07.2019 uskutočnil dražobník: Dražobná spoločnosť, a.s. IČO: 35 849 703 so sídlom
Zelinkárska 6, Bratislava, bol byt žalobcu vydražený za sumu 55.100,-Eur.
Zosprávyovýkonezáložnéhopráva,ktoráboladoručenážalobcovivsúladesustanovením§151mods.
9Občianskehozákonníkavyplýva,ževýťažokzpredajabytuvovýške55.100,-Eurbolvsume49.770,27

Eur použitý na čiastočnú úhradu pohľadávky SLSP evidovanej voči žalovaným a suma vo výške 5329,73
Eur bola použitá na úhradu nákladov SLSP vynaložených v súvislosti s výkonom záložného práva.
Žalobca má za to, že žalovaní mu zodpovedajú jednak v zmysle ustanovenia § 550 Občianskeho
zákonníka a aj v zmysle ustanovenia § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú
predajom bytu pri výkone záložného práva za sumu nižšiu, ako bola určená znaleckým posudkom,
nakoľko ak by žalovaní plnili riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúce im zo Zmluvy o úvere a súčasne

by splnili svoj záväzok dosiahnuť zrušenie záložného práva zaťažujúceho byt v dohodnutej lehote, byt
žalobcu by nebol predaný na dobrovoľnej dražbe za sumu ďaleko vzdialenú jeho reálnej trhovej cene.

2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 27.05.2020 žalobca rozšíril žalobu o zaplatenie 1000,-Eur
s príslušenstvom tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne uhradiť

žalobcovi sumu vo výške 72.100,-Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

3. K podanej žalobe sa žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili písomným
podaním zo dňa 08.04.2021, v ktorom uviedli, že nie sú splnené dôvody, aby mohol súd žalobe
vyhovieť, nakoľko dražba v ktorej mal byť dotknutý byt vydražený, bola napadnutou žalobou o určenie

neplatnosti dražby. Pokiaľ teda dražba nie je právoplatná, nemožno hovoriť o žiadnom nároku žalobcu
voči žalovaným, pretože ak by príslušný súd dospel k záveru, že žaloba je neplatná, znamenalo by to, že
vlastníkom dotknutého bytu je naďalej žalobca. V takomto prípade nemožno hovoriť ani o vzniku škody,
ani o vzniku regresnej náhrady. Vzhľadom na stále prebiehajúce konanie o neplatnosť dobrovoľnej
dražby, ktoré je vedené na Okresnom súde Banská Bystrica, pod sp.zn. 18C/52/2019, navrhli konanie

vedené na Okresnom súde Lučenec prerušiť do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu v Banskej
Bystrici o neplatnosti dobrovoľnej dražby.

4. Na návrh žalovaných o prerušenie konania reagoval žalobca písomným podaním doručeným súdu
dňa 28.05.2021 v ktorom uviedol, že žaloba o neplatnosť dražby vedená na Okresnom súde v Banskej

Bystrici bola ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej, v celom rozsahu zobratá späť.
Túto skutočnosť si Okresný súd Lučenec overil aj na príslušnom Okresnom súde Banská Bystrica, kde
bolo informačným centrom Okresného súdu Banská Bystrica potvrdené, že dňa 28.05.2021 bolo do
spisu doručené späťvzatie a spis bol predložený vyššej súdnej úradníčke na rozhodnutie. Následne
súd uznesením sp.zn. 11Csp/49/2020 - 109 zo dňa 01.06.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

22.06.2021 rozhodol o návrhu žalovaných na prerušenie konania tak, že tento návrh zamietol, nakoľko
pre prerušenie konania neboli splnené podmienky a opätovne umožnil žalovaným 1/ a 2/ vyjadriť sa k
podanej žalobe.
Napriek stanovenej lehote 15 dní sa žalovaní k podanej žalobe nevyjadrili, ani neuviedli žiadne
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu. Skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa tak stali

skutočnosti tvrdené žalobcom a ním predložené listinné dôkazy.

5. Krátko pred pojednávaním, ktoré súd nariadil vo veci na 25.10.2021, doručil právny zástupca
žalovaných 1./ a 2./ súdu návrh na čiastočné zastavenie konania z dôvodu nezaplatenia súdneho
poplatku žalobcom za rozšírenie žaloby. Poukázal na to, že jeho podanie nie je prostriedkom procesnej

obrany/procesného útoku, nie je možné preto naň uplatniť sudcovskú koncentráciu, ale svojim podaním
len upozorňuje súd na jeho zákonnú povinnosť, t.j. povinnosť konanie v príslušnej časti zastaviť. Má za
to, že podľa § 10 zákona č. 71/1992 Zb.z. o súdnych poplatkoch, je súd povinný zastaviť konanie v časti,
v ktorej sa žalobca domáha úhrady sumy prevyšujúcej pôvodnú žalovanú sumu, t.j. sumy prevyšujúcej
1000,-Eurspríslušenstvom,zdôvodunezaplateniasúdnehopoplatku.Zároveňpoukázalnarozhodnutia

súdov, NSSR a Ústavného súdu SR z ktorých vyplýva, že pre nezaplatenie súdneho poplatku bola
vec príslušným súdom zastavená, ak nebol súdny poplatok napriek výzve súdu zaplatený do začatia
pojednávania vo veci samej. Podľa právneho zástupcu žalovaných ide o zákonnú povinnosť súdu niemožnosť, ak konanie dosiaľ nezačalo otvorením pojednávania a súdny poplatok nebol zaplatený, aby
súd konanie v prevyšujúcej časti 1000,-Eur zastavil.
Následne právny zástupca žalovaných svojim písomným podaním zo dňa 21.10.2021 svoj návrh na

zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku doplnil, kde opätovne poukázal na povinnosť
súdu zastaviť konanie, pokiaľ nebol žalobcom zaplatený súdny poplatok za rozšírenú žalobu. V tejto
súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 18.05.2015, sp.zn. PL. ÚS 29/2015, podľa
ktorého medzi procesné podmienky konania sa zaraďujú tak prekážka prv začatého konania, ako aj
zaplatenie súdneho poplatku tam, kde je konanie spoplatnené.

6. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní dňa 25.10.2021, ktorého sa žalovaní 1./ a 2./
ani ich právny zástupca nezúčastnili, svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní ospravedlnili písomným
podaním zo dňa 21.10.2021 z dôvodu hospodárnosti konania. Vo
svojom písomnom ospravedlnení uviedli, že boli vo veci podané písomné vyjadrenia strán sporu, v
ktorých strany uviedli všetky svoje tvrdenia i právne stanoviská. Na pojednávanie nie sú predvolaní

žiadni svedkovia, ani znalci, preto účasť žalovaných, ako aj ich právneho zástupcu je vzhľadom na
vyššie uvedené nadbytočná, keďže možno predpokladať, že by nemala vplyv na rozhodnutie súdu. V
deň samotného pojednávania, doručili súdu ešte písomné oznámenie, v ktorom uviedli, že došlo z ich
strany k úhrade sumy vo výške 1100,-Eur a priložili k uvedenému oznámeniu potvrdenie o vklade sumy
1100,-Eur na účet žalobcu, ako úhradu podľa žaloby 11Csp/49/2020z 12.05.2020.

7. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý spočiatku zotrval na podanej žalobe v
celom rozsahu, nakoľko o žiadnej úhrade v prospech žalobcu dosiaľ nemal nijakú vedomosť, a teda
nijaké finančné prostriedky ku dňu začatia pojednávania neboli pripísané na účet žalobcu, no následne
po porade so svojim klientom požiadal súd na základe doručeného potvrdenia o úhrade sumy 1100,-

Eur zo strany žalovaných o čiastočné zastavenie konania v časti vykonanej úhrady a vo zvyšku naďalej
zotrval na podanej žalobe.
Súd postupoval podľa § 145 ods. 2 CSP a konanie v časti zaplatenia sumy 1100,-Eur z dôvodu jej
späťvzatia prvým výrokom rozhodnutia zastavil. Súhlas žalovaných vyplýva priamo z oznámenia o
úhrade zo dňa 24.10.2021 ( č.l.spisu 147 ).

8. Vo svojom prednese právny zástupca žalobcu poukázal na nekorektné správanie sa žalovaných a ich
snahe zabrániť vymoženiu dlžnej sumy 72.100,-Eur i napriek tomu, že pred samotným pojednávaním
prebehli viaceré mimosúdne rokovania so žalovanými a ich právnym zástupcom, na ktorých prejavili
snahu uvedenú situáciu riešiť v prospech žalobcu a napriek tomuto tvrdeniu sa domáhajú zastavenia

konania v časti rozšírenia žaloby. Poukázal na to, že žalobcovi nebola ohľadne rozšírenia žaloby
doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku s poučením o možnosti zastavenia konania pre
nezaplatenie súdneho poplatku, ale bola mu uložená povinnosť zaplatiť doplatok súdneho poplatku
uznesením, s poučením o možnom exekučnom vymáhaní nezaplateného súdneho poplatku. Z tohto
dôvodu má za to, že nie je dôvodné akékoľvek zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku,

tak ako navrhli súdu žalovaní. Uviedol, že žalobca je osoba v dôchodkovom veku, ktorá v snahe pomôcť
žalovaným, uzavrela záložnú zmluvu so Slovenskou sporiteľňou, a.s. a založila byt, v ktorej má trvalé
bydlisko, čím chcela pomôcť žalovaným k získaniu finančných prostriedkov potrebných na rekonštrukciu
ich nehnuteľnosti. Napriek neustálemu ubezpečovaniu zo strany žalovaných o tom, že svoj záväzok
voči SLSP riadne a včas splácajú, prišiel žalobca o nehnuteľnosť v ktorej býval, a to za hodnotu oveľa

nižšiu ako je jej trhová hodnota, o čom svedčí skutočnosť, že následne bola táto nehnuteľnosť predaná
vydražiteľom za sumu až 120.000,-Eur a v súčasnosti je teda jej vlastníkom už ďalšia osoba a žalobca
bol nútený požiadať o pomoc svojich príbuzných, u ktorých v súčasnosti býva.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, rozšírením žaloby, písomnými vyjadreniami

sporových strán a predloženými listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

10. Z listinného dôkazu: „Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX“ zo dňa 19.03.2008 súd zisťuje,
že žalovaní 1/ a 2/ v postavení dlžníkov, uzatvorili so Slovenskou sporiteľňou, a.s. v postavení veriteľa,
Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej im banka poskytla ÚverPLUS na bývanie vo výške

1.540.000,-Sk ( 51.118,64 Eur ) na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti, ktorý sa dlžníci
zaviazali splácať v pravidelných mesačných splátkach, so splatnosťou prvej splátky 20.04.2008, s
počtom splátok 359, periodicitou splátok k 20.dňu v kalendárnom mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru
20.02.2038, s výškou splátky 10.637,- Sk, pri úrokovej sadzbe 5 rokov fixná 7,20% p.a .11. Z listinného dôkazu: „Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva “
zo dňa XX.XX.XXXX súd zisťuje, že žalobca v postavení záložcu, uzatvoril so Slovenskou sporiteľňou,

a.s., Zmluvu o zriadení záložného práva na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorá vznikla
zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi záložným
veriteľom a dlžníkmi: F. M. J. B. M. ( žalovaní 1/ a 2/ ), na základe ktorej záložný veriteľ poskytol dlžníkom
úver vo výške 1.540.000,-Sk.
Podľa časti II čl. 1 záložnej zmluvy, zálohom sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu, nachádzajúce sa v

kat.území D., obec Banská Bystrica, okres Banská Bystrica, zapísané na LV č. XXXX, vedený Správou
katastra Banská Bystrica zo dňa 04.03.2008, a to byt č. 10 vo vchode 28, na 4.poschodí, nachádzajúci
sa v bytovom dome súp.č. 1410, na ulici Internátna, postavený na parcele 1118, ktorého je záložca
výlučným vlastníkom v podiele 1/1-ina. Záložné právo sa zriadilo aj na príslušenstvo k zálohu a podiel
na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu.
Zriadenie záložného práva preukázal žalobca nielen Zmluvu o zriadení záložného práva, ale aj výpisom

z LV č. XXXX ku dňu 18.10.2018, kde v časti „C“ Ťarchy je na predmetný byt, ktorý bol v tom čase vo
vlastníctve žalobcu, zriadené záložné právo pre pohľadávku Slovenskej sporiteľne č. Zmluvy F. zo dňa
18.04.2008.

12. Listom zo dňa 03.12.2014 vyzvala Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ, žalovaných 1/ a 2/ ako

dlžníkov, k zaplateniu omeškaných splátok úveru pred začatím dražby nehnuteľností.

13. Z listinného dôkazu: „ Oznámenie o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb.z. Občiansky zákonník“ súd zisťuje, že veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila
dlžníkom začatie výkonu záložného práva na záloh vo vlastníctve žalobcu, a to bytu č. 10 na 4.poschodí,

vo vchode č. 28, v bytovom dome súp.č.1410, na ulici Internátna, postavený na parcele 1118.

14. Znaleckým posudkom č. 188/2018 vypracovaným znalcom Ing. Ľubomírom Rajnohom, znalcom
v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, bola stavená cena
zálohu, a teda draženej nehnuteľnosti na sumu 72.100,-Eur.

15. Z Notárskej zápisnice M. M. XXXXX/XXXX M. XXXXX/XXXX, ktorú žalobca pripojil k podanej
žalobe a ktorá osvedčuje priebeh vykonania dobrovoľnej dražby súd zisťuje, že opakovaná dražba bola
uskutočnená dňa 03.07.2019 v Hoteli DIXON Banská Bystrica. Hodnota predmetu dražby bola zistená
znaleckým posudkom č. 188/2018, a teda hodnota predmetu dražby určená znaleckým posudkom

predstavovala 72.100,-Eur, pričom vydražiteľom predmetu dražby sa stal účastník pod č. 336 - K4
International, s.r.o. Banská Bystrica. Cena dosiahnutá vydražením bola 55.100,-Eur.

16. Podľa § 139 zákona č. 160/2015 Zb.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej
len „CSP“ ), žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

17. Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

18. Podľa § 141 CSP, ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej

žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa § 143
ods. 2.

19. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

20. Podľa § 150 CSP,
(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu.

(2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia.21. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

22. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

23. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

24. Podľa § 156 CSP, konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

25. Podľa § 177 ods. 1 CSP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

26. Podľa § 853 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.z. Občiansky zákonník, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ
nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré
upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

27. Podľa § 550 Občianskeho zákonníka, ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka
náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.

28. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

30. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Podľa § 5 ods. 1 písm.a) zákona č. 71/1992 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov ( ďalej len „ o súdnych poplatkoch ), poplatková povinnosť vzniká: a) podaním žaloby,
návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na

obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.

32. Podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním
žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka,
abypoplatokzaplatilvlehote,ktorúurčí,spravidlavlehotedesiatichdníoddoručeniavýzvy;akajnapriek

výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí
byť poplatník vo výzve poučený.

33. Podľa § 10 ods. 2 písm.a), b) zákona o súdnych poplatkoch, pre nezaplatenie poplatku súd podľa §
9 konanie nezastaví, ak a) už začal konať vo veci samej, b) došlo k rozšíreniu žaloby, rozšíreniu návrhu,

k podaniu vzájomnej žaloby alebo vzájomného návrhu v tej istej veci po tom, ako začal konať vo veci
samej.

34. Podľa § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo
veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm.

a).

35. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho
a včasného nesplatenia, je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia z veci založenej ( § 151aods. 1 Občianskeho zákonníka ). Záložné právo plní v prvom rade funkciu zabezpečovaciu, čo má viesť
dlžníka k tomu, aby svoju pohľadávku dobrovoľne splnil veriteľovi a veriteľovi má poskytnúť istotu, že sa
bude môcť uspokojiť zo zálohu, ak nebude pohľadávka riadne a včas splnená. Ak zročná pohľadávka nie

je splnená riadne a včas, nastupuje druhá funkcia záložného práva, a to funkcia uhradzovacia. Záložný
veriteľ je oprávnený uspokojiť sa so zálohu bez toho, aby sa pokúšal úhradu svojej pohľadávky vymôcť
z ostatného majetku dlžníka. Záložné právo má teda subsidiárnu a akcesorickú povahu. Subsidiarita
vyjadruje, že ide o podporný zdroj uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa, ktorý nastupuje až vtedy,
ak pohľadávka nebola dlžníkom dobrovoľne splnená, prípadne nezanikla iným spôsobom a akcesorita

záložného práva spočíva v tom, že bez základného, t.j. hlavného záväzkového právneho vzťahu nemôže
existovať ani záložný právny vzťah.

36. Ak pohľadávka veriteľa bola uspokojená zo zálohu záložcu, ktorý nie je totožný s osobou dlžníka,
tak ako je to v prejednávanom prípade, môže záložca požadovať od dlžníka náhradu, a to s použitím
analógie ( § 853 Občianskeho zákonníka ) podľa ustanovenia § 550 Občianskeho zákonníka, ktoré

je mu povahou najbližšie a ktoré upravuje regresný nárok ručiteľa ( rozsudok Najvyššieho súdu SR
2Cdo 71/1999 R 89/2000). Uvedené ustanovenie upravuje tzv. zákonnú cesiu pohľadávky veriteľa voči
dlžníkovi na ručiteľa, a je obsahom a účelom tomuto právnemu vzťahu najbližšie.

37. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaní 1./ a2./ ako dlžníci, uzavreli so

Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom, Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej im banka
poskytla úver na bývanie vo výške 1.540.000,-Sk. Na zabezpečenie poskytnutého úveru uzavrela banka
v postavení záložného veriteľa, so žalobcom v postavení záložcu, Zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve záložcu ( byt č. 10, na 4 poschodí vo vchode č. 28 bytového domu
súp.č. 1410, na ulici Internátna postavený na parcele č. 1118 ). Predmetom uvedenej zmluvy

bolo teda zriadenie záložného práva k predmetnému bytu s príslušenstvom vo vlastníctve žalobcu, na
zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči dlžníkom ( žalovaným 1/ a 2/ ) vyplývajúcej z úverovej
zmluvy.

38. Žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci si svoje povinnosti z úverovej zmluvy neplnili riadne a včas, a teda

nesplácali mesačné splátky úveru v zmysle dojednaní Zmluvy o splátkovom úvere, v dôsledku čoho
došlo k zosplatneniu úveru a následne k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby zálohu,
podľa zákona č. 527/2002 Zb.z. o dobrovoľných dražbách. Predmetný byt s príslušenstvom, ktorý bol
pôvodne vo výlučnom vlastníctve žalobcu, bol vydražený na opakovanej dražbe konanej dňa 03.07.2019
za sumu 55.100,-Eur.

39. Nakoľko Občiansky zákonník explicitne neobsahuje spôsob vyrovnania vzťahu medzi záložcom a
dlžníkom, v prípade realizácie záložného práva záložným veriteľom je možné, tak ako už súd vyššie
uviedol, podľa ustanovenia § 853 Občianskeho zákonníka za použitia analógie legis, požadovať od
dlžníka náhradu za poskytnuté plnenie veriteľovi podľa § 550 Občianskeho zákonníka.

Podľa tvrdenia žalobcu bol výťažok z predaja vo výške 55.100,-Eur v sume 49.770,27 Eur použitý na
úhradu pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. evidovanej voči žalovaným a suma vo výške 5.329,73
Eur bola použitá na úhradu nákladov Slovenskej sporiteľne, a.s. vynaložených v súvislosti s výkonom
záložného práva.
Z uvedeného vyplýva, že titulom regresného nároku si žalobca mohol uplatniť sumu 49.770,27 Eur, ktorá

bola použitá na úradu dlhu žalovaných veriteľovi - Slovenskej sporiteľni, a.s. V tejto časti súd považoval
žalobcomuplatnenýnárokzadôvodnýapreukázaný,skutkovétvrdeniažalobcunebolivkonaníspornéa
žalovaní nerozporovali, ani nespochybnili žiadne z tvrdení žalobcu v podanej žalobe, preto súd žalobcovi
sumu regresnej náhrady priznal.

40. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s
dražbou jeho bytu, pričom ani v tejto časti žalovaní skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa uplatnenia
škody, ani jej výšky nerozporovali. Aj v tomto prípade boli podľa názoru súdu naplnené podmienky
uplatnenia si náhrady škody, nakoľko došlo zo strany žalovaných k porušeniu ich právnej povinnosti
- nesplácanie dojednaných splátok úveru riadne a včas, následkom čoho došlo zo strany veriteľa k

zosplatneniu úveru, o čom žalobcu žalovaní neinformovali, ale práve naopak, neustálym utvrdzovaním
žalobcu o tom, že záväzok ktorý im vznikol z úverovej zmluvy si riadne plnia, mu v podstate zabránili
včas reagovať na vzniknutú situáciu. Žalobca nebol účastníkom úverového vzťahu, preto veriteľ nemal
povinnosť záložcu informovať o nedoplatkoch na splátkach úveru a ani o následnom zosplatnení úverua v podstate už následný výkon záložného práva nemal žalobca ako odvrátiť, keďže ako osoba v
dôchodkovom veku nemá také finančné možnosti, aby dokázal zosplatnený úver za dlžníkov vyrovnať
a tým zabrániť vydraženiu svojho bytu. V príčinnej súvislosti s konaním žalovaných prišiel žalobca o

nehnuteľnosť v ktorej býval, čím mu vznikla škoda predstavujúca rozdiel trhovej hodnoty bytu určenej
znaleckým posudkom a sumou, ktorú si uplatňuje ako regresný nárok v zmysle § 550 v spojení s §
853 Občianskeho zákonníka. Výška regresného nároku žalobcu totiž zahŕňa len výšku nároku veriteľa
( Slovenskej sporiteľni, a.s.) voči dlžníkom ( žalovaným 1./ a 2./), nie však náklady v súvislosti
s realizáciou dražby, ani rozdiel trhovej hodnoty bytu a hodnoty za ktorú bol žalobcov byt vydražený. Tie

si môže žalobca nárokovať len titulom náhrady škody.

41.Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných k úhrade regresného
nároku i vzniknutej škody, po čiastočnom zastavení konania v celkovej výške 71.000,- eur, ktoré sú
žalovaní povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

42. Keďže sa žalovaní 1/ a 2/ dostali s plnením uvedeného peňažného plnenia do omeškania, a to
minimálne od okamihu odkedy sa dozvedeli o podanej žalobe, ktorá im bola doručená dňa 29.12.2020,
súd priznal žalobcovi aj dôvodne uplatnený nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,00%
ročne odo dňa doručenia žaloby do zaplatenia, s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.z., kedy základná úroková sadzba ECB

predstavovala 0%.

43. Pokiaľ žalovaní žiadali súd o zastavenie konania v časti rozšírenia žaloby pre nezaplatený súdny
poplatok, súd sa s argumentáciou žalovaných nestotožnil, nakoľko má za to, že dôvod pre zastavenie
konania v tomto prípade nebol daný.

Žalobca podal žalobu o zaplatenie sumy 1000,-Eur dňa 12.05.2021. Výzvou zo dňa 21.05.2020 bol
vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh v sume 30,-Eur podľa položky č. 1 písm.a)
sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.z.. Súčasne výzva
obsahovala aj poučenie, že v prípade nezaplatenia súdneho poplatku, bude konanie zastavené ( § 10
ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.z.). Súdny poplatok vo výške 30,-Eur bol žalobcom zložený dňa 25.05.2020.

Následne písomným podaním žalobcu, ktorý bol doručený súdu dňa 27.05.2020, došlo k rozšíreniu
žaloby na sumu 72.100,-Eur. Nakoľko k zmene žaloby došlo pred doručením žaloby žalovaným, súd
postupom podľa § 141 CSP nerozhodoval o pripustení zmeny žaloby, ale rovno konal o zmenenej
žalobe, podľa ktorej sa žalobca domáhal už zaplatenia sumy 72.000,-Eur s príslušenstvom. Doplatenie
súdneho poplatku vo výške 4.226,-Eur podľa položky 1 písm.a) Sadzobníka poplatkov a § 7 ods. 7

zákona č. 71/1992 Zb. v spojení s § 6 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. bolo žalobcovi uložené uznesením
sp.zn. 11Csp/49/2020 - 51 zo dňa 30.06.2020, podľa ktorého mal žalobca do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia zaplatiť doplatok súdneho poplatku vo výške 4.226,-Eur s poučením, ak poplatok v určenej
lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.
Podľa § 156 CSP sa konanie začína doručením žaloby, a teda v porovnaní s § 82 predchádzajúceho

procesného kódexu Občianskeho súdneho poriadku, prišlo k jednoznačnému terminologickému
spresneniu, kedy § 156 Civilného sporového poriadku jasne označuje, akým momentom sa konanie
začína. Uvedené má vplyv aj na spôsob uloženia povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku. Kým po
podaní žaloby bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku a zároveň poučený o možnosti
zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, pri zmene žaloby, ktorým došlo k rozšíreniu

návrhu žalobcu, bola žalovanému uložená povinnosť doplatiť súdny poplatok uznesením, ktoré už
neobsahovalo poučenie o možnosti súdu zastaviť konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, ale
poučenie, že v prípade neuhradenia doplatku súdneho poplatku, ho bude súd vymáhať. V uznesení
bola žalobcovi určená lehota 3 dni na doplatenie súdneho poplatku od právoplatnosti tohto uznesenia.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2020 a vykonateľnosť dňa 15.08.2020. Právoplatné a

vykonateľné uznesenie súdu je zároveň exekučný titulom a vec bola následne postúpená na vymoženie
nezaplateného doplatku súdneho poplatku, preto nie je možné konanie pre nezaplatenie súdneho
poplatku už zastaviť, tak ako požadovali žalovaní, pretože uznesením uložená poplatková povinnosť
túto možnosť nepripúšťa.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.46.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní
plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 100%. Ani čiastočné
späťvzatieanáslednezastaveniekonania,nemajúvplyvnaúspechžalobcu,nakoľkokspäťvzatiužaloby
došlo z dôvodu správania žalovaných, kedy svoj záväzok po podaní žaloby čiastočne uhradili, a teda

svojim správaním prinútili reagovať žalobcu na úhradu čiastočným späťvzatím žaloby.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia
na Okresný súd v Lučenci, písomne.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.