Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/129/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6321010201
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6321010201.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M.
a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a Mgr. Jána Bednára, v trestnej veci obžalovaného A. I., stíhaného
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,
na neverejnom zasadnutí dňa 20. decembra 2022 o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu
Okresného súdu Brezno sp. zn. 6T/62/2021 zo dňa 28.07.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Brezno sp. zn. 6T/62/2021
z 28. júla 2022.

Rozhodujúc sám podľa § 280 ods. 2 Tr. por. trestnú vec obžalovaného A. I., nar. XX. XX. XXXX v K.,
trvale bytom I., J. XXX/XX, trestne stíhaného pre skutok obžalobou prokurátora Okresnej prokuratúry v
Brezne sp. zn. 1 Pv 74/21/6603-11 zo dňa 2.7.2021, právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 03. 03. 2021 o 10.25 h. v K., na stavenisku pod cestou U/XXX, oproti rodinnému domu č. XXX, viedol
samohybný stavebný stroj - nakladač kategórie PS, zn. G. I., ev. č. K hoci, rozhodnutím o priestupku
zo dňa 16. 09. 2020, vydaným OR PZ ODI Brezno č. ORPZ-BROD12-148/2020-P, právoplatným toho

istého dňa, mu za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch bola
uložená aj sankcia zákazu vedenia motorových vozidiel v trvaní 18 mesiacov počnúc dňom 22. 06. 2020,

postupuje OkresnémuriaditeľstvuPolicajnéhozboru,OkresnémudopravnémuinšpektorátuBrezno,
na prejednanie, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť
prejednaný ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sp. zn. 6T/62/2021 zo dňa 28.07.2022 samosudca Okresného súdu Brezno
podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku postúpil Okresnému úradu Brezno, Odboru všeobecnej vnútornej
správy, ako orgánu príslušnému na prejednanie a rozhodnutie o priestupku, trestnú vec obžalovaného
A. I., stíhaného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 03.03.2021 0 10:25 hod. v K., na stavenisku pod cestou U/XXX, oproti rodinnému domu č.
XXX, viedol samohybný stavebný stroj - nakladač kategórie PS, zn. G. I., ev. č K hoci, rozhodnutím
o priestupku, n dani m OR PZ ODI Brezno č ORPZ-BROD12-148/2020-P zo dňa 16.09.2020,
právoplatným toho istého dňa, mu za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch bola uložená aj sankcia zákazu vedenia motorových vozidiel v trvaní 18 mesiacov počnúc
dňom 22.06.2020.Podstatným pre záver samosudcu bolo, že obžalovaný sa skutku uvedeného v obžalobe síce dopustil,
avšak s ohľadom na spôsob vykonania činu (vedenie motorového vozidla na stavenisku, ktoré sa
nachádzalo mimo verejnej komunikácie) a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (plnenie

si pracovných povinností, snaha o vedenie riadneho života obžalovaného a pod.), mieru zavinenia a
pohnútku (plnenie si pracovných povinností), ako aj na účel trestu (či sankcie za priestupok) zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel, ktorým je, aby páchateľ, ktorý sa prejavil ako nedisciplinovaný
vodič, neohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky, bolo možné ustáliť, že závažnosť konania
obžalovaného je nepatrná, nakoľko obžalovaný svojím konaním nemohol pri vedení motorového vozidla

na stavenisku počas zákazu ohroziť záujmy chránené Trestným zákonom vo vyššom stupni závažnosti,
ako nepatrnom, a preto v súlade s materiálnym korektívom podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde
o prečin.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil okresný prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní sťažnosť, ktorú
písomne odôvodnil podaním doručeným súdu dňa 16.09.2022. V sťažnosti uviedol, že aj na základe

doplneného dokazovania v intenciách uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/8/2022
bolo v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie dokázané, že obžalovaný sa skutku dopustil v rozsahu a
spôsobom ako mu bolo obžalobou kladené za vinu. Obžalovaný naplnil nielen formálne znaky skutkovej
podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, ale aj materiálny znak podľa § 10 ods. 2
Trestného zákona. V prípade obžalovaného A. I. sa totiž nejedná o osobu, ktorá sa prvýkrát dostala do

konfliktu so zákonom, navyše aj s trestnoprávnymi normami vyjadrenými v Trestnom zákone a nielen
na úrovni priestupku. Okrem toho z jeho evidenčnej karty vodiča vyplýva, že bol 18-krát postihnutý
za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Z rozhodnutia o priestupku zo dňa
16.09.2020 pod č. ORPZ-BR-ODI2-148/2020-P vyplýva, že obžalovaný viedol dňa 22. 6.2020 o 00:29
hod. osobné motorové vozidlo zn. Y. M., ev. č. K pričom bol kontrolovaný policajnou hliadkou, pri ktorej

bol podrobený akútnemu toxikologickému vyšetreniu s výsledkom pozitívnym na metamfetamín a ďalšia
jazda mu bola zakázaná. Následne, dňa 27.07.2020 obžalovaný viedol pracovný stroj značky G. I., ev.
č. K (to isté vozidlo ako v prípade aktuálneho stíhaného skutku) po ceste X/XX, kde bol zastavený a
kontrolovaný policajtom oddelenia cestného dozoru a špeciálnych kontrol KDI KRPZ v Banskej Bystrici,
pričom obžalovaný nepredložil vodičský preukaz a bolo zistené, že viedol uvedené motorové vozidlo aj

napriek tomu, že mal vodičský preukaz zadržaný od 22.06.2020 z dôvodu, že viedol motorové vozidlo
po požití inej návykovej látky. Za uvedené priestupky bola obžalovanému uložená pokuta vo výške
1.000 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 18 mesiacov, pričom v zmysle
§ 14 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa do zákazu
činnosti započítaval čas od zadržania vodičského preukazu dňa 22.06.2020. Uvedené skutočnosti

zvyšujú stupeň závažnosti konania obžalovaného na vyššiu ako nepatrnú, pretože je evidentné, že na
obžalovaného ani v minimálnom rozsahu pozitívne nepôsobili účinky rozhodnutí, či už v priestupkovom
konaní, resp. ani súdne rozhodnutia. Na základe uvedeného preto okresný prokurátor navrhol, aby
krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia dospel krajský súd k záveru, že sťažnosť okresného

prokurátora nebola dôvodne podaná, pretože v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na
postúpenie veci podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku. Po preskúmaní napadnutého uznesenia však
krajský súd zistil, že prvostupňový súd pochybil, keď vec postúpil Okresnému úradu Brezno, Odboru
všeobecnej vnútornej správy, ktorý nie je na prejednanie veci ako priestupku vecne príslušný.

Okresný súd dôsledne objasnil skutkový stav a ozrejmil povahu konania obžalovaného, preto krajský
súd v podrobnostiach odkazuje na presvedčivé a zákonu zodpovedajúce zdôvodnenie napadnutého
uznesenia, v ktorom sa okresný súd náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými zadováženými
dôkazmi, svedčiacimi v prospech obžalovaného, ale i proti nemu.

Po preskúmaní predloženého trestného spisu sa krajský súd stotožnil s právnym názorom okresného
súdu, keď tento konštatoval, že výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne nepreukázali, že by
konanie obžalovaného naplnilo všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, najmä s poukazom na jehonepatrnú závažnosť vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, a to z dôvodov, ako ich v uznesení uviedol
sudca okresného súdu.

Objektívnu stránku trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného
zákonanaplníten,ktomaríalebopodstatnesťažujevýkonrozhodnutiasúdualeboinéhoorgánuverejnej
moci niektorým zo spôsobom uvedených v tomto ustanovení.

Krajský súd v prejednávanej veci dáva do pozornosti princíp trestného práva „ultima ratio“ a teda zásady
subsidiarity trestnoprávnej represie. Princíp ultima ratio má plniť hlavne funkciu špeciality a spočí-
va v povinnosti súdov dať prednosť uplatňovaniu zodpovednosti podľa netrestnej právnej normy pred
postihompáchateľapomocounoriemtrestnéhopráva.Trestnýmičinmimôžubyťlenzávažnejšieprípady
protispoločenských konaní, a to podľa zásady, že tam, kde postačia k regulácii prostriedky správneho
alebo civilného práva, sú trestnoprávne prostriedky nielen nadbytočné, ale z pohľadu princípu právneho

štátu taktiež neprípustné. Pomocná úloha trestnej represie v podobe poňatia trestného práva ako ultima
ratio má aj interpretačný význam v tom, aby súdy vykladali znaky skutkových podstát trestných činov aj
na nadväzujúcu mimotrestnú právnu úpravu a aplikovali ich len na závažné prípady, pričom musia zva-
žovať, či a ako bolo možné využiť inštitúty iných právnych odvetví v reakcii na porušenie práva.

V tejto súvislosti okresný súd správne uviedol, že okrem obligatórnych znakov skutkovej podstaty
trestného činu sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti pri prečine vyžaduje aj naplnenie tzv.
materiálneho korektívu, vyjadreného v ust. § 10 ods. 2 Trestného zákona. Jednou z podmienok, ktorá
musí byť splnená na to, aby určité protiprávne konanie mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin,
je v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak

z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého z prečinov je vyššia ako nepatrná
(u dospelého páchateľa). Stupeň závažnosti činu má zásadný význam pre rozhodnutie o otázke viny
a trestu. Závažnosť činu je teda určená spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za
ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa.

Krajský súd na základe ustáleného dôkazného stavu nemal pochybnosti o tom, že nastali faktické
okolnosti, ktoré protiprávne konanie obžalovaného skutkovo vymedzujú, čo sa premietlo do skutkovej
vety obžaloby. Pokiaľ však ide o právnu kvalifikáciu skutku ako konkrétneho trestného činu, krajský
súd zdôrazňuje, že výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali, že by protiprávne konanie
obžalovaného naplnilo všetky formálne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu

úradného rozhodnutia tak, ako sú tieto právne kvalifikované v sťažnosťou napadnutom uznesení i v
podanej obžalobe. V prejednávanom prípade absentovala vyššia než nepatrná závažnosť protiprávneho
činu obžalovaného tak, ako to v napadnutom uznesení uviedol aj samosudca okresného súdu. Ako už
bolo uvedené, je potrebné si uvedomiť, že trestné právo je prostriedkom ultima ratio, teda má byť použité
len ako najkrajnejší prostriedok a len pri najzávažnejších porušeniach spoločenských noriem.

Podľa§22ods.1písm.c)bod2.zákonaopriestupkoch,priestupkuprotibezpečnostiaplynulosticestnej
premávky sa dopustí ten, kto vedie motorové vozidlo akejkoľvek skupiny počas trvania trestu zákazu
činnosti spočívajúceho v zákaze vedenia motorových vozidiel alebo počas trvania sankcie zákazu
činnosti spočívajúcej v zákaze vedenia motorových vozidiel.

Podľa § 52 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, orgány Policajného zboru prejednávajú priestupky
spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky.

Konanie obžalovaného však na druhej strane mohlo naplniť znaky priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c) bod 2. zákona o priestupkoch,
preto okresný súd správne postúpil vec postupom podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku. Neušlo však
pozornosti krajského súdu, že prvostupňový súd pochybil v tom smere, že trestnú vec obžalovaného
postúpil na prejednanie priestupku správnemu orgánu, ktorý nie je na prejednanie priestupku tohto druhu

vecne príslušný. S poukazom na citované ustanovenia zákona o priestupkoch, priestupky spáchané
porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (o
ktorý priestupok sa jedná aj vo veci samej) prejednávajú orgány Policajného zboru a nie okresné úrady.V tomto prípade je tak na prejednanie priestupku príslušné Okresné riaditeľstvo Policajného zboru,
Okresný dopravný inšpektorát Brezno.

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší
napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici v súlade s
ustanovením § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a

rozhodol sám tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.