Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. február 2017

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12C/267/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514208245
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2017:3514208245.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd A. Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu:

BRVZ s.r.o., IČO 31 319 637, so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 61/A, právne zastúpeného GRMAN
& PARTNERS, s.r.o., IČO 36 861 553, so sídlom Bratislava, Pribinova 25 proti žalovanému: H. T., nar.
XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom S., X. ulica XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Jitkou
Hasíkovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Jakubovo námestie 13, o určenie neúčinnosti právneho
úkonu a nariadenie predbežného opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.09.2014 domáhal určenia neúčinnosti
darovacej zmluvy N XXX/XX, Nz XXXXX/XX uzatvorenej dňa 22.05.2014 medzi darcom P. T. a
žalovaným H. T. (ďalej len „Darovacia zmluva“) voči žalobcovi. Žalobca uviedol, že darovacou zmluvou P.
T. previedla na žalovaného nehnuteľnosti, a to záhradnú chatu Y., súpisné číslo XXX, ktorá sa nachádza
na parcele č. XXXXX/X a parcely registra „C“, parcelné číslo XXXXX/X, druh pozemku - záhrady, výmera
531m2 a parcelné číslo XXXXX/X, druh pozemku - záhrady, výmera 37m2, ktoré sa nachádzajú v
katastrálnom území O., v obci O., okres P. a sú zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva

č. XXX vedenom Okresným úradom P., katastrálny odbor. Žalobca v rámci svojich ekonomických
a účtovných služieb vykonáva pre svojich klientov rôznorodé ekonomické a účtovné operácie. Patrí
medzi ne aj zabezpečenie realizácie platobného styku jednotlivých klientov s ich obchodnými partnermi.
To znamená, že žalobca na základe zmluvy uzavretej so svojím klientom vykonáva priamo platby
v prospech obchodných partnerov tohto klienta, a to na základe podkladov poskytnutých klientom.
U žalobcu zabezpečuje realizáciu týchto platieb tzv. oddelenie Kreditorov. Na uvedenom oddelení
Kreditorov bola zamestnaná P. T., a to od roku 1996 až do mája 2014. V rámci svojej náplne práce P.

T. zodpovedala za realizáciu platieb v prospech obchodných partnerov jednotlivých klientov žalobcu.
Žalobca na základe interného vyšetrovania zistil, že P. T. neoprávnene vykonala viacero platieb, a to
tak, že platbu nerealizovala na účet obchodného partnera, ale na iný, ňou zadaný účet, resp. že platby
realizovala v prospech fiktívneho, ňou vytvoreného, obchodného partnera na ňou zadaný účet, a to bez
akéhokoľvek účtovného dokladu. Išlo pritom z jej strany o dlhodobé, systematické a úmyselné konanie.
Tieto skutočnosti zakladajúce právo žalobcu na náhradu škody vyšli najavo najneskôr dňa 06.05.2014,
keď žalobca už vykonal vlastné interné vyšetrovanie a keď na základe zistených skutočností žalobca

okamžite skončil pracovný pomer s P. T.. Týmto svojím neoprávneným konaním P. T. spôsobila žalobcovi
škodu vo výške 140.364,82 Eur, za ktorú P. T. zodpovedá žalobcovi. Žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu listom zo dňa 21.08.2014 vyzval P. T. na náhradu tejto škody. P. T. škodu žalobcovi do
dnešného dňa neuhradila. P. T. bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. O.. Podľa vyjadrenia žalobcu začala intenzívne vykonávať aktivity na zmenšenie svojho majetku ihneď
potom, čo žalobca zistil jej protiprávne konanie a potom čo žalobca s ňou okamžite skončil pracovný
pomer dňa 06.05.2014. Po tomto dni P. T. zjavne pod vplyvom týchto skutočností a vedomá si svojho

záväzku nahradiť žalobcovi škodu, začala robiť úkony smerujúce k účelovému zmenšeniu jej majetku
prevodom na žalovaného, ktorý je jej synovcom. P. T. je v súčasnosti vlastníčkou bytu č. XX na 4.
poschodí, vchod: Ľ. N. XX v bytovom dome, súpisné číslo: XXXX, nachádzajúcom
sa v katastrálnom území T., obec W. - m.č. T., okres W. IV, zapísanom
na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „byt“.) Podľa dostupných údajov z katastra nehnuteľností byt má

podlahovú plochu o výmere cca 30 m2. Vychádzajúc z podmienok na trhu nehnuteľností
v danom mieste (W.-mestská časť T.) a v danom čase, cena takého bytu je cca
60.000,00 B.. Cena bytu je teda oveľa nižšia ako pohľadávka žalobcu na náhradu škody voči P. T.
(140.364,82 Eur). P. T. v dôsledku Darovacej zmluvy nevlastní iný ďalší majetok, ktorý by bol postačujúci
na uspokojenie pohľadávky žalobcu na náhradu škody. Žalobca považuje žalobu za dôvodnú a z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že Darovacia zmluva je odporovateľným právnym úkonom, pretože

jej uzavretím došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu a boli naplnené zákonné podmienky
odporovateľnosti právneho úkonu - A/ vymáhateľná pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi P. T. (ďalej len
„Dlžníčka“), B/ skutočnosť, že konkrétny právny úkon Dlžníka - Darovacia zmluva ukracuje uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa, C/ preukázanie úmyslu Dlžníčky ukrátiť svojho veriteľa,
ak žalovanému ako druhej strane odporovaného právneho úkonu musel byť úmysel Dlžníčky ukrátiť

žalobcu ako veriteľa známy (vedel alebo musel vedieť, pričom úmysel sa v tomto prípade prezumuje,
pretože ide o odporovateľný právny úkon medzi blízkymi osobami a D/ skutočnosť, že odporovateľný
právny úkon bol urobený v posledných troch rokoch. Žalobca má za to, že žalovaný nepreukázal ním
tvrdenú skutočnosť, že žalovaný ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel dlžníčky P. T.
ukrátiť uspokojenie žalobcu. Žalovaného je potrebné považovať za blízku osobu P. T.. Podľa právneho

názoru žalobcu by mal súd pri hodnotení vykonaného dokazovania - výsluchov P. T., C. T., P. H. brať
do úvahy a zohľadniť, že ide o výpovede svedkov z najbližšej rodiny, t.j. nejde o výsluchy nestranných
a nezaujatých svedkov. Tieto výsluchy svedkov P. T., C. T., P. H. boli v určitých častiach tendenčné v
prospech žalovaného. Týka sa to najmä skutočností svedkami tvrdených skutočností, resp. okolností
ohľadom toho, že P. T. bola iba údajne formálnou krstnou mamou žalovaného; že žalovaný údajne

nevedel o škode, ktorú spôsobila P. T. žalobcovi a dôvodov uzavretia spornej Darovacej zmluvy a kúpnej
zmluvy dňa 18.07.2014, ktorých predmetom bol prevod chaty Y. a s tým súvisiacich údajných finančných
a zdravotných problémov v rodine žalovaného. Tvrdenia žalovaného považuje žalobca za nepreukázané
relevantnými dôkazmi. Žalobca za jednoznačné preukázané považuje skutočnosť, že žalovaný a P. T.
sú blízkymi osobami. P. T. je slobodná a bezdetná. Jedinou blízkou rodinou sú jej sestry P. a B., brat C.

a ich deti - žalovaný a P. H.. P. T. je nielen tetou, ale aj krstnou mamou žalovaného. Pri
posudzovaní či jedna osoba bude pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu a či to pociťuje
dôvodne, nemožno vychádzať z duševných stavov osoby, ale predovšetkým z hľadiska objektívneho a
spoločenského - spoločenskej morálky prihliadnuc na všetky okolnosti prípadu. Žalovaný, C. T. a P. T.
bývajú v súčasnosti spolu v byte P. T., t.j. v jednej spoločnej domácnosti a to je jednoznačným dôkazom

toho, že ide o blízke osoby. Zároveň poukázal na to, že žalovaný a jeho tete sú blízkymi osobami, možno
vyvodiť zo skutočnosti, že vo všeobecnosti a obvykle darca daruje dar obdarovanému, t.j. rodinnému
príslušníkovi, resp. osobe, ktorá je darcovi určitým spôsobom blízka a práve z tohto dôvodu sa rozhodne
darca dar darovať. Pokiaľ by žalovaný nebol blízkou osobou P. T., tak by mu zrejme nedarovala chatu
Y., t.j. neposkytla by mu dar uvedenej hodnoty. Ak by súd dospel k záveru, že žalovaný nie je blízkou

osobou dlžníčky P. T., tak žalobca dostatočne preukázal, že žalovanému musel byť známy úmysel
dlžníčky ukrátiť uspokojenie žalobcu a vedomosť žalovaného o tomto úmysle preukazujú všetky prevody
nehnuteľností, ku ktorým došlo zo strany žalovaného, P. T. a Františka T., t.j. zbavovanie sa majetku v
ich vlastníctve v rozhodujúcom období - v období potom ako bolo zistené spôsobenie škody žalobcovi
na základe finančnej kontroly realizovanej u žalobcu dňa 24.04.2014. List žalovaného - odpoveď na

predžalobnú výzvu žalobcu zo dňa 21.08.2014 a účelová odpoveď žalovaného zo dňa 08.09.2016 a
tendenčné a zaujaté výpovede svedkov C. T., P. T. a P. H. zo dňa 08.09.2016, t.j. najbližších
rodinných príslušníkov nemožno zohľadniť ako relevantný dôkaz na preukázanie
tvrdenia žalovaného, že žalovaný nevedel o škode, ktorú spôsobila P. T. žalobcovi a že v čase uzavretia
darovacej zmluvy nevedel o úmysle dlžníčky P. T. ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu, resp. že

nemohol ani pri náležitej starostlivosti tento úmysel dlžníčky poznať. Na základe uvedených
skutočností žalobca považuje žalobný návrh za dôvodný a žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť.2.Žalovanýsožalobnýmnávrhomnesúhlasilažiadalžalobnýnávrhakonedôvodnýzamietnuť.Žalovaný
uviedol, že zo správania sa žalobcu nesporne vyplýva, že za svojich veriteľov považuje v danej veci
tri osoby a nie len pani P. T.. Daná skutočnosť vyplýva z nasledujúcich úkonov: uplatnenie si nároku

žalobcu na náhradu škody voči trom obvineným osobám a nie len voči pani P. T. a podanie návrhu
na OP W. II na zaistenie nároku poškodeného na náhradu škody vo vzťahu k majetku C. T.. Súčasne
bol vedený výsluch právnym zástupcom žalobcu vo vzťahu k svedkyni P. T. ako aj svedka C. T. na
pojednávaní konanom dňa 08.09.2016 smerovalo k objasneniu skutočností týkajúcich sa spôsobenej
škody prípadnou trestnou činnosťou osôb, ktoré nie sú účastníkmi tohto konania. Žalovaný poukázal na

výpovede svedkov P. T., P. H., Ľubice X., pričom z jednotlivých výpovedí svedkov nesporne a zhodne
vyplýva, že žalovaný s P. T. nebýval v spoločnej domácnosti. Stretávali sa 1-2 krát
ročne na rodinných oslavách. Počas pobytu žalovaného na chate P. T. bola v práci alebo u susedy.
Žalovaný s P. T. nemali medzi sebou dôverný vzťah, cez ktorý by mohli o sebe vedieť aj dôverné
veci. Žalovaný nemohol a nevedel o problémoch svojej tety, v dôsledku čoho nemohol ani vedieť o jej
prípadnom úmysle ukrátiť veriteľa. Nevedel ani o problémoch svojho otca, na základe čoho nemohol

vedieť o tom, že jeho teta by mohla darovaním ukrátiť veriteľa. Dar prijal s vedomím toho, že ide o
naplnenie sľubu daného mu ešte v minulosti (2010-2011 túto svoju vôľu prejavila aj pred svedkyňou X.)
a dar prijímal v čase, ktorý je podmienený len ťažkými rodinnými udalosťami, z ktorých P. T. pre seba
vyvodzovala obavu, že v budúcnosti nebude môcť splniť svoj sľub. O absencii vedomosti žalovaného o
úmysle P. T. ukrátiť veriteľa svedčí aj list s názvom „Vyjadrenie k výzve na zdržanie sa a nápravu

protiprávneho konania“, z obsahu ktorého okrem iného vyplýva, že žalovaný poukazoval na to, že sa
necítibyťblízkouosoboukP.T.,nevieojejsúkromnomživoteaniojejzáväzkoch.Kprevoduvlastníctvak
predmetnej nehnuteľnosti pristúpil z čisto osobných dôvodov, ktoré s P. T. nemajú nič spoločné. Žalovaný
má za to, že žalobca nevyprodukoval žiaden relevantný dôkaz, ktorý by svedčil tomu, že žalovaný o
úmysle P. T. mohol vedieť alebo dokonca vedel, pričom medzi žalovaným a P. T. nejde o osoby blízke

v zmysle ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka. Ide o vzťah tety a synovca, vzťah v pobočnom
rade tretieho a ďalšieho stupňa, kde pre vyslovenie blízkosti osôb je potrebné hodnotiť, či jedna
osoba bude pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu a či to pociťuje dôvodne. To, že
žalovaný bol krstným synom P. T., malo čisto formálny význam a nebolo to pre nich nič výnimočné, čo by
povyšovalo ich vzťah na úroveň blízkych osôb. Prípadným rozhodnutím súdu, ktorým by bolo vyslovené,

že darovanie predmetnej nehnuteľnosti je neúčinným právnym úkonom dôjde k právnemu stavu, ktorý
postihne svedka P. H.. Menovaný svedok preukázal, že nehnuteľnosť kúpil za finančné prostriedky
získané z hypotekárneho úveru. Hypotekárny úver bude splácať 20 rokov. Na získanie úveru založil
vlastný byt. Pri kúpe konal aj v úmysle pomôcť rodine, ktorá sa ocitla v ťažkej finančnej situácii.
Jeho súcit k žalovanému nevyplýval len z toho, že sú blízkymi osobami, ale aj so spoločne prežitého

smútku zo straty matky v mladom veku. Pokiaľ by sa chata dostala do majetkovej dispozície P. T. splácal
by 20 rokov za nehnuteľnosť, ktorá nikdy nebude v jeho vlastníctve, a to napriek tomu, že
konal dobromyseľne v snahe pomôcť svojmu bratrancovi. P. H. však napriek tomu, že je sporom najviac
dotknutý, má k žalovanému naďalej dobrý vzťah, no vzťah k tete sa veľmi zhoršil. Motívom predaja
nehnuteľností na strane žalovaného (či už chaty alebo bytu) boli veľké finančné problémy rodiny, spojené

s vážnymi, dlhotrvajúcimi zdravotnými problémami matky ako aj otca žalovaného. Prevod spornej chaty
Y. sa neuskutočnil na základe špekulácie žalovaného, ale výslovne z dôvodu finančných ťažkostí, ktoré
vyplývali z neschopnosti splácať úvery a pôžičky v rodine žalovaného.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, ako aj svedkov P. T., C. T., S. X., P.

H., oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, výzvy
žalobcu na náhradu škody zo dňa 21.08.2014, výpisov z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 28.05.2014,
zo dňa 30.06.2014 a zo dňa 18.08.2014, čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa
18.08.2014, Rozsudku Okresného súdu W. IV. č. k. XXCpr/X/XXXX-XXX zo dňa 12.01.2016, listu
žalobcu o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce adresovaného P. T. s

doručenkou, časti zápisnice o výsluchu obvinenej P. T. zo dňa 26.03.2015 a zo dňa 22.01.2015, časti
zápisniceovýsluchuobvinenéhoU.F.zodňa03.02.2015,častizápisniceovýsluchuobvinenéhoC.T.zo
dňa 24.02.2015, zápisníc o miestnom zisťovaní Finančného riaditeľstva SR zo dňa 23.04.2014, správy
o stave exekučného konania, čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, Uznesenia Okresnej
prokuratúry W. II. zo dňa 22.04.2016, Zmluvy o úvere zo dňa 17.07.2014, Znaleckého posudku č. XXX/

XXXX, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobca je bývalým zamestnávateľom P. T., s ktorou bol z jeho strany okamžite skončený pracovný
pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnejdisciplíny, keď na základe interného vyšetrovania bolo zistené neoprávnené vykonanie platieb zo strany
menovanej, čím mu spôsobila škodu, k náhrade ktorej bola zaviazaná Rozsudkom Okresného súdu W.
IV. č.k. XXCpr/X/XXXX-XXX zo dňa 12.01.2016, právoplatného dňa 04.03.2016. Na

základe rozsudku Okresného súdu W. IV. č. k. XXCpr/X/XXXX-XXX zo dňa 12.01.2016 bola P. T. uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi 225.927,88 Eur, teda žalobca má vykonateľnú a vymáhateľnú pohľadávku
voči P. T..

5. P. T. dňa 22.05.2014 uzatvorila so žalovaným darovaciu zmluvu N XXX/XX, Nz

XXXXX/XX. Na základe darovacej zmluvy previedla na žalovaného nehnuteľnosti, a to záhradnú chatu
Y., súpisné číslo XXX, ktorá sa nachádza na parcele č. XXXXX/X a parcely registra „C“, parcelné číslo
XXXXX/X, druh pozemku - záhrady, výmera 531 m2 a parcelné číslo XXXXX/X, druh pozemku - záhrady,
výmera 37m2, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území O., v obci O., okres P. a sú zapísané v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom P., katastrálny odbor.

6. Podľa § 42a ods. 2 E. zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných
troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a
právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných
troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil
v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel

ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

7. Podľa § 42a ods.3 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),

b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,

keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

8. Podľa § 42b ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti
osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym
nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť

právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne
neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto
úkonu prospech.

9.Podľa§116Občianskehozákonníkablízkouosoboujepríbuznývpriamomrade,súrodenecamanžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. 10. Podľa § 117
E. zákonníka stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade
pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

11. Zmysel právnej úpravy odporovateľnosti spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa pred
právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu
možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Podstata odporovateľnosti
právneho úkonu spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon stráca na základe právoplatného

rozhodnutia v určených prípadoch účinnosť iba voči oprávnenej osobe, t.j. voči veriteľovi. Právne úkony,
ktoré možno odporovať, sú svojou povahou nielen právnymi úkonmi, na základe ktorých dochádza
k scudzeniu majetku (napr. predaj, darovanie), ale aj každý právny úkon, ktorým
dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľom vymáhanej pohľadávky (napr. odpustenie dlhu,odmietnutie dedičstva a pod.). Veriteľ môže svoje právo odporovať právnemu úkonu uplatniť súdnou
žalobou, na základe ktorej sa domáha toho, aby súd vyslovil vo vzťahu k veriteľovi za právne
neúčinné tie právne úkony, ktorými dlžník zmenšil svoj majetok natoľko, že to môže obmedziť, prípadne

celkom zmariť uspokojenie pohľadávky veriteľa. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. júla 2011, sp.
zn. 5 Cdo 181/2010).

12.Odporovateľnosťprávnehoúkonunepostihujetietovadyneplatnosťou-úkon,ktorýjeodporovateľný,
sa považuje za platný. Postihuje však právne dôsledky právneho úkonu, a to vo vzťahu k veriteľom

dlžníka, teda chráni veriteľa pred situáciou, kedy sa dlžník zbavuje hnuteľného či nehnuteľného majetku
(veci, práva alebo iné majetkové hodnoty), pričom práve veriteľove pohľadávky a ich vymáhateľnosť
plynúce zo zmluvného či mimozmluvného vzťahu sú ohrozené.

13. Aby bol žalobca úspešný je potrebné, aby boli kumulatívne splnené nasledujúce štyri podmienky,
ktoré súd s ohľadom na vykonané dokazovanie rozoberie.

14. Prvou podmienkou je vymáhateľná pohľadávka, a to aby pohľadávka existovala aspoň vo forme
budúcej pohľadávky už v dobe, kedy k odporovanému právnemu úkonu došlo. Podstatné slovo je slovo
"vymáhateľná". Nosným sa v tomto prípade stal rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. decembra
XXXX, sp. zn. 3 Cdo 102/99, v ktorom slovo vymáhateľnosť je definovaná tak, že "ho nemožno chápať v

zmysle, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu je spojené iba s pohľadávkou, ktorej bol priznaný
exekučný titul. Ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred
súdom v základnom konaní." Ďalej sa uvedeným pojmom zoberal Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 23. decembra 1999, sp. zn. 3 Cdo 102/99, kde zaujal názor, že text
zákona (§ 42a OZ) a v ňom uvedené prídavné meno "vymáhateľný" nie

je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou
priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku,
teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Na prijatie tohto stanoviska
vedie systémový prístup k interpretácii použitého slova "vymáhateľný", jednak z hľadiska
sémantického a historického rozboru, ale aj z hľadiska účelového významu textu tejto právnej normy.

Vymáhateľný je, podľa Slovníka slovenského jazyka vydaného vo vydavateľstve SAV
Bratislava v roku 1965 alebo podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka vydaného vo vydavateľstve
Veda v roku 1989, taký, "ktorý možno na základe právneho nároku žiadať, získať, vydobyť a pod.",
teda "čo možno vymáhať"; naproti tomu vykonateľný je podľa prvého z uvedených slovníkov taký,
"ktorý môže byť uskutočnený, vykonaný", pričom sa tu výslovne odkazuje na slovné spojenia "konateľná

listina, vykonateľné rozhodnutie, vykonateľný rozsudok". Zákonné pojmy "vymáhateľná pohľadávka" a
"vykonateľná pohľadávka" nie sú v žiadnom prípade synonymické. Vymáhateľná je pohľadávka (ako
to bolo už naznačené), ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom
konaní; vymáhateľná je teda pohľadávka, ktorá už dospela (je splatná), ktorá čo do svojej povahy nie je
pohľadávkou naturálnou a ktorá však ani nezanikla, či už splnením, kompenzáciou, preklúziou či z iného

právnehodôvodu.Vymáhateľnúpohľadávkumôžemetedacharakterizovaťakopohľadávkužalovateľnú,
pohľadávku, ktorej sa možno domáhať na súde. Súd považoval na základe vykonaného dokazovanie
prvú podmienku za splnenú a poukazuje na konanie vedené na Okresného súdu W. IV. č. k.
XXCpr/X/XXXX z ktorého vyplýva, že voči P. T. existovala vymáhateľná pohľadávky už v čase podpisu
darovacej zmluvy a žalobca mal vykonané zosumarizovanie rozsahu škody po vykonanom internom

vyšetrovaní dňa 06.05.2014.

15. Druhou podmienkou je skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, pričom dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich

vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku
dlžníka uspokojiť. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak dlžník vlastní
napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý stačí k tomu, aby sa
z neho veriteľ uspokojil (NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 2791/99). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o

tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky nesie veriteľ (napr.
rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21 Cdo 549/2001). Teda ukracovanie veriteľa môže byť konštatované iba za
súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že došlo k zmenšeniu majetku veriteľa a súčasne došlo k
takémuzmenšeniumajetku,ženiejemožnéuspokojiťpohľadávkuveriteľa.Aksavkonaníoodporovacejžalobezistí,žežalovanýnadobudoloddlžníkajehonehnuteľnosťbeztoho,abymuzaňureálneposkytol
jeho obvyklú cenu, použiteľnú na úhradu jeho dlhov alebo inú rovnocennú náhradu, je možné
náležite posúdiť aj to, či dlžník na žalovaného previedol nehnuteľnosť v úmysle ukrátiť

veriteľa (pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 4333/2007). P. T. previedla na žalovaného
nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy a s poukazom na finančné a majetkové pomery, súd
konštatuje, že došlo k takému zmenšeniu majetku, že žalobca v postavení veriteľa nemá možnosť z
tohto majetku si uspokojiť pohľadávku. Pohľadávka veriteľa v zmysle doteraz vykonaného dokazovanie
výrazne presahuje finančné a majetkové možnosti P. T., ktoré sa ešte zhoršili po realizácii prevodu

vlastníctva darovacou zmluvou v prospech žalovaného.

16. Treťou podmienkou je preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ak
žalovanému (druhej strane odporovaného právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným
právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda že o ňom vedel alebo musel vedieť. K uzatvoreniu
darovacej zmluvy došlo medzi P. T. a žalovaným, ktorý je synovcom P. T.. Pre posúdenie

právneho úkonu je významné, či k nemu došlo medzi osobami blízkymi v zmysle § 116 Občianskeho
zákonníka. Ako konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4 Cdo 163/2007 zo dňa
17. 12. 2008, pre splnenie podmienok odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle § 42a Občianskeho
zákonníka, ak išlo o právne úkony medzi dlžníkom a osobou blízkou je postačujúce preukázať ich
urobenie v určenej dobe a ukrátenie veriteľa. V týchto prípadoch totiž zákon úmysel dlžníka ukrátiť

veriteľa aj vedomosť blízkej osoby o tomto úmysle predpokladá (prezumuje). Blízka osoba musí naopak
preukazovať,žeúmyseldlžníkaukrátiťveriteľanemohlavdobeurobeniaodporovanéhoprávnehoúkonu
aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať. Preto súd zameral dokazovanie vzhľadom na vznesené
námietky zo strany žalovaného, že nie je osobou blízkou vo vzťahu k P. T. na zistenie
vzájomného vzťahu medzi žalovaným a P. T. a kvalitou a intenzitou ich vzájomných vzťahov.

17. Za daného skutkového stavu bolo pre rozhodnutie vo veci významné vyriešenie právnej otázky, za
akých podmienok môžu byť teta a synovec osobami sebe navzájom blízkymi. Podľa ustanovenia § 116
Občianskeho zákonníka je osobou blízkou príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné
osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak

by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Citované ustanovenie
vymedzuje osoby blízke dvojakým spôsobom, a to tak v závislosti na určitom príbuzenskom vzťahu
alebo manželskom vzťahu fyzických osôb a tiež v závislosti na iných vzťahoch. V prvej kategórii ide o
príbuzné v rade priamom, tj. o predkov a potomkov (rodičia a deti, prarodičia a vnuci atd.), z
príbuzných v rade pobočnej ide o súrodencov a ďalej do tejto kategórie spadajú manželia (po dobu

trvania manželstva). Tieto osoby sú osobami blízkymi bez ďalšieho, bez toho že by bola významná
kvalita a intenzita ich skutočných vzájomných vzťahov. Druhou kategóriou osôb blízkych tvoria iné
osoby vo vzťahu rodinnom nebo obdobnom, ktorých vzájomné vzťahy sú na takej úrovni, že by ujmu,
ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. V rodinnom pomere sú ďalší
príbuzní v bočnom rade (§ 117 Občianskeho zákonníka), ako sú napríklad strýko (teta) a synovec nebo

neter, bratranci a sestrenice atď.. Za vzťah obdobný pomeru rodinnému možno považovať najmä
vzťah švagrovský (tj. vzťah manžela k príbuzným druhého manžela), vzťah manžela k dieťaťu druhého
manžela, tiež i vzťah druha a družky. V týchto prípadoch je však podmienkou, aby kvalita a intenzita
skutočných vzájomných vzťahov osôb bola taká, že by ujma vzniknutá jednej z týchto osôb bola druhou
z nich dôvodne pociťovaná ako jej vlastná ujma; tento stav pritom musí byť daný u oboch osôb navzájom

(nepostačuje, ak pociťuje dôvodne ujmu jednej z týchto osôb druhá z nich ako ujmu vlastnú, bez toho
aby tomu tak bolo i naopak). Za splnenia tejto podmienky majú iné osoby v pomere rodinnom nebo
obdobnom postavenie osôb sebe navzájom blízkych bez ohľadu na to, či žijú v spoločnej domácnosti.
18. Keďže je pre posúdenie právneho úkonu významné, či k nemu došlo mezi osobami blízkými, je
nutné vzájomný vzťah účastníkov právneho úkonu posudzovať so zreteľom k okamžiku, kedy bol

právny úkon urobený. O právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou alebo
ktorý dlžník urobil v prospech tejto osoby v zmysle ustanovení § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ide preto vtedy, ak dlžník a druhá strana boli v postavení osôb sebe navzájom blízkych v dobe, kedy
bol právny úkon urobený.
19. V posudzovanom prípade boli účastníkmi darovacej zmluvy zo dňa 22.05.2014, ktorá je

odporovaným právnym úkonom, dlžníčka P. T. a žalovaný, ktorí boli v dobe jej uzatvorenia v rodinném
pomere, pretože dlžníčka je tetou žalovaného. Aby však dlžníčka a žalovaný mohli byť považovaní
za osoby sebe navzájom blízke v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka, musela by byť
- ako vyplýva z vyššie uvedeného - úroveň ich skutočných vzájomných vzťahov v dobe uzatvoreniadarovacej zmluvy taká, že by ujmu, ktorú utrpel žalovaný (dlžníčka), bola dlžníčkou (žalovaným)
dôvodne pociťovaná ako jeho vlastnú ujmu, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi
P. T. a žalovaným bol úplne bežný vzťah, ktorý nemožno hodnotiť ako dôverný. Rovnakým spôsobom

pristupovala ku všetkým svojim synovcom. Stretávali sa 1 - 2 ročne na rodinných oslavách a venovali
sa svojmu okruhu známych. Nekomunikovali spolu o dôverných veciach a počas pobytu žalovaného
na chate bola P. T. u svojej susedy. Podľa výpovede Ľ. X. zaslala P. T. svoju synovcovi sms alebo mu
zavolala. O konkrétnych darčekoch sa svedkyňa nevedela vyjadriť. Po posúdení svedeckých výpovedí
nemožno konštatovať, že medzi žalovaným a jeho tetou išlo o blízky vztah, ktorý by svojou intenzitou

zodpovedal vzťahu dvoch navzájom si blízkých osôb a po zistení žalovaným, že teta má problémy, ktoré
sa na neho preniesli darovaním nehnuteľnosti a na jemu blízku osobu P. H., prestal s tetou komunikovať.
Vzťahy, ktoré boli v rovine, že žalovaný vedel, že má tetu a naopak, sú momentálne také, že
žalovaný po zistení v priebehu konania, že v dôsledku jej konania je i jeho otec trestne stíhaný, odmieta
akúkoľvek formu komunikácie so svojou tetou. Ak by bolo medzi nimi citové puto v tejto krízovej situácii,
by ich správanie bolo také, že by smerovalo k vzájomnej pomoci, ako tomu bolo medzi žalovaným

a jeho bratrancom P. H. v čase, keď vážne ochorela mama žalovaného a v rodine nastali závažné
finančné problémy. Bratranec žalovaného si zobral úver na kúpu predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu,
aby mohol finančne pomôcť žalovanému. Na základe dokazovaním zistených skutočností má súd za to,
že žalovaného a jeho tetu P. T. nemožno považovať za osoby blízke.
20. Štvrtou podmienkou je skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t. j. troch

rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby, na túto podmienku súd prihliada ex offo, pričom zistil, že k
uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo 22.05.2014.

21. K namietanej subjektívnosti vo výpovediach svedkov a strán sporu a z toho dôvodu spochybnenia
objektívnosti výpovedí svedkov zo strany žalobcu súd poukazuje na skutočnosti a okolnosti, ktoré mali

byť svedeckými výpoveďami preukázané, a to charakter a intenzita vzájomného vzťahu žalovaného
a jeho tety, pričom spochybňovanie objektívnosti svedkov a strán sporu iba na základe rodinného
alebo spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne
zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípade, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba
výpoveď strán sporu či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné

bremeno žalovaným a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“
svedeckých výpovedí či tvrdení strán sporu (nález Ústavného súdu SR zo dňa 09.06.2015, sp.
zn. III. ÚS 276/2014-29). Z vykonaného dokazovania neboli zistené iné objektívne skutočnosti, ktoré by
spochybňovali výpovede svedkov a strán sporu, práve naopak výpovede do seba navzájom zapadali a
odkrývali skutočnosti potrebné pre posúdenie vzájomného vzťahu žalovaného a jeho tety.

22. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie
veriteľovej pohľadávky, nesie veriteľ, pričom to platí aj v prípade, kde preukázanie úmyslu dlžníka nie
je podmienkou odporovateľnosti, t. j. pri právnych úkonoch urobených medzi dlžníkom a osobami jemu
blízkymi alebo urobenými v prospech týchto osôb, nakoľko z ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho

zákonníka vyplýva, že veriteľ musí aj za tejto situácie tvrdiť a preukázať, že odporovaný právny úkon
ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že nedošlo
ku kumulatívnemu naplneniu všetkých štyroch podmienok, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno -
nepreukázal skutočnosti, na základe ktorých možno hodnotiťvzťah medzi P. T. a žalovaným ako vzťah
blízky. Po preskúmaní podaného žalobného návrhu, kedy nedošlo k naplneniu štyroch podmienok za

kumulatívneho splnenia, ktorých by súd mohol konštatovať, že právny úkon, a to darovacia zmluva je
právne neúčinná vo vzťahu k žalobcovi, súd v celom rozsahu zamietol žalobný návrhu a nepristúpil k
určeniu, že daný právny úkon je voči žalobcovi neúčinný.

23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.

2 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V
danom súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania
ako strane úspešnej v spore. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.