Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2023

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 45C/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723200283
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Vícenová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2023:1723200283.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľky: S. C., W.. Z., R.. XX.XX.XXXX, T. D. Q.Č. XX, Š.,
zastúpenej advokátkou: Mgr. Daniela Hromadová, Jelenia 7, Bratislava proti odporcovi: S.Q. C., R..
XX.XX.XXXX, T. D. Q. XX, Š. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovi sa u k l a d á p o v i n n o s ť n e p r i b l i ž o v a ť sa k navrhovateľke na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom

konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude odporca predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu
účasť odporcu na týchto úkonoch.

II. Odporcovi sa u k l a d á p o v i n n o s ť n e v s t u p o v a ť do rodinného domu, súpisné číslo XXX,
postaveného na parcele registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere
195 m2 a na pozemok par. parcela registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku záhrada, o výmere 913 m2,

nachádzajúce sa v okrese Pezinok, obec Š., v katastrálnom území C.ľ., zapísané na liste vlastníctva
č. XXX.

III. Súd poučuje odporcu, že môže podať voči navrhovateľke žalobu vo veci samej, ktorou sa bude
domáhať nároku navrátenia do pôvodného stavu, alebo nárokov na náhradu škody, alebo inej ujmy

spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

IV. Súd p r i z n á v a navrhovateľke voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 08.02.2023
domáhauloženiapovinnostiodporcovinepribližovaťsaknavrhovateľkeanevstupovaťdonehnuteľnosti,
v ktorej spoločne žijú. Účastníci konania sú bývalí manželia žijúci v nehnuteľnosti, ktorá je v

spoluvlastníctve navrhovateľky (v podiele 1) a jej brata Š. Z. (v podiele 1). Vlastnícke právo k
Nehnuteľnosti navrhovateľka nadobudla dedením, teda nehnuteľnosť nepatrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Odporca nehnuteľnosť užíva bez právneho dôvodu a to napriek výzve na
vypratanie nehnuteľnosti doručenej odporcovi dňa 13.12.2022.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila najmä tým, že je takmer každodenne vystavovaná zo strany

odporcu psychickému násiliu, nakoľko odporca navrhovateľke nadáva slovami „ty kurva, fľandra, suka,
štetka...“. Odporca sa navrhovateľke vyhráža smrťou či iným fyzickým násilím. Odporca navrhovateľke
každodenne opisuje ako jej chce ublížiť, zasekáva sekeru do stola so slovami, že ju zabije, zanecháva
v domácnosti aj pred rodinným domom dehonestujúce odkazy. Navrhovateľka sa celá trasie, má
poruchy spánku, sústredenia, trpí úbytkom telesnej hmotnosti, je v neustálom strese a napätá. Neustále
vyhrážanie, osočovanie, ponižovanie zo strany odporcu voči navrhovateľke v posledných mesiacoch

výrazne eskaluje, a to najmä aj z dôvodu, že navrhovateľka si našla partnera. Odporca sa neštíti
navrhovateľku častovať nadávkami a vyhrážkami dokonca aj pred maloletou. Ako je zo zvukovýchnahrávok doručených súdu zrejmé, ide o neznesiteľný stav, kedy je navrhovateľka psychický týraná vo
vlastnom dome, žijúc s neustálym strachom o svoje a dcérine zdravie. Dcéra žijúca v neustálom strese
z danej situácie má ekzémy, hormonálne poruchy či iné zdravotné problémy súvisiace so stresovým

prostredím. Situácia v živote navrhovateľky dosiahla z dôvodov na strane odporcu tak negatívne
rozmery, že túto je potrebné riešiť akútne čo najrýchlejším spôsobom.

Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť

neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na

určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala
alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva,

zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu
svojím konaním ohrozuje.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnení, ďalej len „ústavy“) nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či
ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Podľa čl. 19 ods. 1, 2 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej

povesti a na ochranu mena a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho
ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb., ďalej len „dohovoru“) nikoho nemožno mučiť alebo

podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

3. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie
neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebunevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

4. Navrhovateľka sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa ustanovení § 325

ods. 2 písm. e), f) a h) CSP. Účel neodkladných opatrení podľa písm. e) a písm. f) sa do určitej miery
prekrýva. Návrhu na neodkladné opatrenie podľa písm. e) však zvyčajne predchádza vykázanie osoby
zo spoločného obydlia a zákaz vstupu doň podľa § 27a zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení
neskorších predpisov, ktorý inštitút však navrhovateľka nevyužila. Navrhovateľka zároveň nežiadala
uloženie povinnosti len dočasne nevstupovať do nehnuteľnosti, ale bez časového obmedzenia, preto
súd vyhodnotil, že sa jedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm.

f) CSP.

5. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky
násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje
k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu

alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu
pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských
práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je

pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite
človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité
minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí
obete.Zvedenéhodôvoduboliajsformulovanéneodkladnéopatreniavzmysle§325ods.2písm.e),f)a
h) CSP, ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu

zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. V uvedených
neodkladných opatreniach nie je rozhodujúce, aký vzťah má strana sporu, ktorá je podozrivá z násilia
k nehnuteľnosti, dôležité je, že v nej býva obeť násilia, ktorú je potrebné dočasne ochrániť. Právo na
ochranu života a zdravia je absolútne a silnejšie ako právo na obydlie, resp. vlastnícke právo.

6. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP preto
postačuje, ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie možného
ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Možnosť

ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými
dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

7. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,

ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škodu, a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu ,pri
ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek
atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu
jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a

hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom
prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je
prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná.
Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia -
ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012).

8. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že navrhovateľka odvodzuje svoju požiadavku na
neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmyspočívajúcej v dopúšťaní sa psychického násilia odporcom voči nej, pričom poukazuje na skutočnosť,
že ide o dlhotrvajúci stav.

9. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom
možno spravidla vychádzať iba z tvrdení navrhovateľa a prípadných listinných dôkazov. V danej
veci navrhovateľka predložila súdu zvukové nahrávky, na ktorých je zachytený prejav odporcu
voči navrhovateľke. Nahrávky obsahujú extrémne vulgárne vyjadrenia voči navrhovateľke, nadávky
najhrubšieho zrna, vyhrážky smrťou či iným fyzickým násilím, napr. „Ty suka.., ty flandra.., špina...,

šlapka..., prasacia kurva,... Boh nech Ti dá rakovinu na maternicu... Rakovina nech Ťa zožere... Choď
na cintorín, tam máš miesto... Ty hnoj, ty špinavá kurva, ty hajzel... Smrť pre Teba nech príde čoskoro....
Ty rozjebaná buzeranstká kurva.... Dokázal by som Ťa zabiť... Jebnúť Ťa o zem jak mačku, aby si sa
zobudila, ty retardovaná...“

Podľa čl. 16 ods. 2 CSP súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy,

ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je
odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1.

Podľa čl. 3 ods. 1 CSP Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,

s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

10. Súd vykonal dôkaz predloženým zvukovým záznamom napriek tomu, že je vysoko pravdepodobné,

že sa jednalo zvukový záznam vyhotovený bez súhlasu odporcu.

11. Súd konštatuje, že výnimočne je možné vykonať aj nezákonne získaný dôkaz, a to vtedy, ak je
právo protistrany ústavne konformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo, než porušené
právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva - prejde teda testom proporcionality vzájomne kolidujúcich

ústavných práv. Test proporcionality je trojstupňový a zahŕňa posúdenie vhodnosti, potrebnosti a
primeranosti zásahu do práv protistrany. Čo sa týka vhodnosti súd je toho názoru, že v tomto konkrétnom
prípade je zvuková nahrávka dôkazom spôsobilým na zistenie skutočností dôležitých pre toto konanie,
pretože vykonanie takéhoto dôkazu vie poskytnúť relevantnú informáciu o tom, čo bolo predmetom
určitého rozhovoru, ako rozhovor prebiehal, či v jeho rámci boli použité vulgarizmy, nadávky a akého

rangu, prípadne, či došlo k nejakému násiliu a podobne. K otázke potrebnosti vykonania tohto dôkazu
súd vychádzal z toho, že pokiaľ ide o preukazovanie nevhodného vulgárneho správania sa medzi
osobami, ktoré sa deje často (väčšinou) vtedy, keď nie sú prítomné iné osoby, teda bez prítomnosti
svedkov, je takáto nahrávka zvyčajne jediným dôkazom spôsobilým preukázať tvrdené skutočnosti.
Čo sa týka primeranosti zásahu do práv dotknutého subjektu, ktorého práva boli porušené v procese

získania nezákonného dôkazu súd vychádzal z toho, že v tomto konaní ide o to, že sa navrhovateľka
domáha ochrany svojej duševnej a telesnej integrity, ktorej ohrozenie mala táto nahrávka preukazovať,
pričom záujem na ochrane duševnej a telesnej integrity je bezpochyby vyšší ako záujem na ochrane
práva porušeného získaním nezákonného dôkazu.

12. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h), t.j. aby
sa odporca na určenú vzdialenosť nepribližoval k navrhovateľke, má súd za to, že toto neodkladné
opatrenie slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich
život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie
akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické

násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie
priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege
podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť
ohrozená.

13. Vo vzťahu k uloženej povinnosti nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10
metrov v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP súd uvádza, že považuje za dôvodné uložené obmedzenie
z dôvodu možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky. Vzdialenosť 10 metrovsúd považuje za primeranú aj v súvislosti s okolnosťami bežného života a za primeranú a dostatočne
ochraňujúcu vzdialenosť.

14. Navrhovateľka dostatočne osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov,
ktorá je nevyhnutná vzhľadom na predpokladané opakujúce sa neoprávnené konanie odporcu, ktorých
frekvencia a intenzita sa stupňuje. Vychádzajúc z popísaného stavu je predpoklad, že odporca
aj v budúcnosti bude pokračovať v konaní, ktorým neoprávnene zasahuje do osobnostných práv
navrhovateľky, ohrozuje jej najmä duševnú integritu, čím je osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne

hroziacej ujmy navrhovateľky ako aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy. Súd má aj zato, že je v tomto
prípade dodržaná a primeranosť (proporcionalita) zásahu do práv a oprávnených záujmov protistrany -
odporcu. Stanovená vzdialenosť zákazu priblíženia sa je podľa názoru súdu dostačujúca na prevenciu
ďalších prípadných útokov odporcu a zároveň neprimerane neobmedzuje slobodu jeho pohybu. Súd
považoval za potrebné z praktického hľadiska vylúčiť, resp. obmedziť účinky tohto zákazu v prípade
vedeniasúdnych,resp.inýchkonaní,priktorýchnemožnovylúčiť,žesanavrhovateľkaaodporcastretnú

pri vykonávaní konkrétnych procesných úkonov a z objektívnych dôvodov nebude možné zabezpečiť,
aby fyzická vzdialenosť medzi nimi bola menšia ako predmetných 10 metrov. Z tohto dôvodu rozhodol
tak, že v prípade vykonávania procesných úkonov v rámci konaní pred orgánmi verejnej moci, na ktorých
sa bude vyžadovať osobná prítomnosť navrhovateľky, i odporcu, sa tento zákaz neuplatní. Súd má
súčasne za to, že navrhovateľke v danej situácii nebude hroziť ohrozenie, nakoľko odporca bude sa

musieť správať v súlade so zákonom a budú tam prítomné príslušné zložky, ktoré sú schopné zabezpečiť
jej ochranu. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a zároveň zákonných ustanovení dospel súd
k záveru, že tu je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia aj v časti zákazu priblíženia a preto
súd neodkladné opatrenie vydal v znení uvedenom vo výroku tohto uznesenia.

15. Súd je toho názoru, že navrhovateľka v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby
bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania a dôvodnosť nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým je za daných skutkových okolností bezodkladne poskytnutá ochrana subjektívneho
práva, keď osvedčila také konanie odporcu, ktorým ohrozuje jej duševnú integritu. Na základe
uvedeného súd návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladných opatrení vyhovel.

16. V súčasnej dobe navyše nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré
bolo nariadené. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a
oprávnených záujmov navrhovateľky bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú
dôvody jeho nariadenia. Zároveň súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP poučil odporcu o možnosti podať

žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov
na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

17. Toto neodkladné opatrene môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na
návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na

zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola nariadením neodkladného
opatrenia uložená povinnosť, ale aj samotná navrhovateľka.

Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku
uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

18. Vzhľadom k tomu, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi navrhovateľkou a odporcom, nepovažoval súd za potrebné zaviazať navrhovateľku na podanie

žaloby vo veci samej.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že navrhovateľke priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, keďže bola plne úspešná vo veci, keď súd jej návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho
doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného

mimosporového poriadku).