Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719205419
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6719205419.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu:
Slovenská republika - Okresná prokuratúra Zvolen, so sídlom Trhová 7, 960 19 Zvolen, proti žalovaným:
1/ U. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. Q., prechodne bytom XXX XX O. T. XXX, t.č. vo výkone
trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Sučany, zastúpenému advokátom JUDr.
Jozefom Mikušom, so sídlom advokátskej kancelárie vo Zvolene, Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen a 2/ Q.
Q., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, XXX XX H., prechodne bytom XXX XX O. T.
XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 37, 960 01

Zvolen, IČO: 36 856 517, o vydanie bezdôvodného obohatenia štátu, o odvolaní žalovaných 1/,2/ proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 6C/37/2019-210 zo dňa 10.09.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/, 2/ n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/,2/ povinnosť spoločne a
nerozdielne sumu 151.837,10 Eur ako predmet bezdôvodného obohatenia vydať štátu Slovenskej
republike, v zastúpení Okresným úradom Banská Bystrica, do 15-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia

(prvý výrok) a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovaným 1/,2/ nepriznal (druhý výrok).
1.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že vychádzal z článku 151 Ústavy SR, §3 ods. 1, §4 ods. 1 písm. d),
§46 ods. 5 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, článku 1 ods. 2, 3, článku 20 ods.2 organizačného
poriadkuOkresnejprokuratúryZvolen,článku1,článku2písm.o),článku5ods.1aprobačnéhoporiadku
Okresnej prokuratúry Zvolen, §93 ods. 1 písm. a), §135 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“), §451 ods. 2, §456 veta druhá zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj len „OZ“); konštatoval, že žalobca sa žalobou zo dňa

05.11.2019 domáhal voči žalovaným 1/,2/ zaplatenia 151.837,10 Eur bezdôvodného obohatenia, ktoré
sú žalovaní 1/,2/ povinní vydať Slovenskej republike v zastúpení Okresného úradu Banská Bystrica do
15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaní 1/,2/ boli rozsudkami Okresného súdu Zvolen, vydaných
v trestnom konaní sp.zn. 1T/69/2019 zo dňa 18.10.2019 na základe dohody o vine a treste uznaní
vinnými; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.10.2019. V tomto type právoplatného rozhodnutia
nie sú uvedení poškodení, preto sa podľa §456 OZ, v zmysle ktorého ak toho, na úkor koho bolo
získané bezdôvodné obohatenie nemožno zistiť, musí bezdôvodné obohatenie vydať štátu. Nárok štátu

na vydanie neoprávneného majetkového prospechu získaného z nestatočných zdrojov v zmysle §456
veta druhá OZ sa uplatňuje v prípadoch, keď ho žalovaní získali protiprávnou činnosťou na úkor
neznámych občanov. Účelom ustanovenia §456 veta druhá OZ nie je napraviť ujmu, ktorá vznikla u
postihnutého, ale len odčerpať neoprávnene získaný majetkový prospech. V zmysle tohto ustanoveniaje štát už priamo bez ďalšieho legitimovaný na to, aby sa návrhom domáhal vydania neoprávneného
majetkového prospechu, získaného na úkor neznámeho subjektu; v danom prípade ide o prospech
získaný z nepoctivých zdrojov.

1.2 Okresný súd dňa 01.06.2020 rozsudkom č.k. 6C/37/2019-80 žalobu zamietol; Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením, č.k. 11Co/71/2020-140 zo dňa 09.12.2020, právoplatného 19.01.2021 rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s pokynom zistiť a označiť
prípadné osoby, na úkor ktorých sa predmet bezdôvodného obohatenia získal a následne vec právne
posúdiť podľa §451 ods. 1 a §456 OZ, pričom bude vychádzať z pripojeného trestného spisu Okresného

súdu Zvolen, sp.zn. 1T/69/2019, ktorého obsah, najmä obsah skutkovej vety súdnych rozhodnutí z
hľadiska právnej kvalifikácie skutkov a z hľadiska toho, či bol priznaný nárok na náhradu škody alebo
bol poškodený odkázaný na adhézne konanie, je ukazovateľom toho, či konaním žalovaných bola
spôsobená škoda alebo či a na úkor koho vzniklo bezdôvodné obohatenie; doterajšie právne posúdenie
sporu sa bez zodpovedania otázky, na úkor koho je získaný predmet bezdôvodného obohatenia v
prípade trestného činu neoprávneného podnikania (ak bezdôvodné obohatenie vzniklo), javilo ako

predčasné.
1.3 Okresný súd s poukazom na rozhodnutia R4/1988, R25/1986 po vrátení veci odvolacím súdom
konštatoval, že z obsahu trestného spisu zisťoval, komu žalovaní 1/,2/ zásielky odosielali, na úkor koho
sa bezdôvodne obohatili; uzavrel, že vo výroku právoplatného rozhodnutia nie sú tieto osoby ustálené
ako poškodení. Preto zaviazal žalovaných 1/,2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie žalovanej sumy

titulom bezdôvodného obohatenia štátu v zastúpení Okresným úradom Banská Bystrica do 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.
1.4 O trovách konania rozhodol podľa §255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi, ktorému nevznikli
žiadne trovy, náhradu trov konania voči žalovaným 1/,2/ nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná 2/ z odvolacích dôvodov podľa
§365 ods. 1 písm. a), b), h), f) C.s.p. Namietla nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú
procesnú podmienku má skúmať súd prvej inštancie počas celého konania. S poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu SR (ďalej v texte aj len „NS SR“) sp.zn. 3Cdo/192/2004 mala zato, že je rozhodujúce,
či účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu v sporovom

konaní, objektívne je alebo nie je. V tomto konaní bolo povinnosťou žalobcu preukázať, či je účastníkom
hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, čo nepreukázal; preto je
založený aj odvolací dôvod podľa §365 ods. 1 písm. a) C.s.p..
2.1 Aktívne vecne legitimovanými osobami na podanie takejto žaloby sú vzhľadom na okolnosti daného
prípadu iba tie osoby, ktorým bol žalovanými 1/,2/ doručený tovar v rámci ich protiprávneho konania -

neoprávneného podnikania. O nepochopení argumentácie žalovanej 2/ súdom prvej inštancie svedčí
konštatovanie okresného súdu (uvedené v bode 27 rozsudku), pretože žalovaná nespochybňuje, že v
zmysle §93 ods. 1 písm. a) C.s.p. zákon prokuratúre priznáva aktívnu vecnú legitimáciu na podanie
žaloby na uplatnenie nároku štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pre aktívnu vecnú legitimáciu
na strane prokuratúry svedčí preukázanie skutočností, že nemožno zistiť osoby, na úkor ktorých došlo

k získaniu neoprávneného majetkového prospechu; dôkazné bremeno zaťažuje výlučne žalobcu.
2.2 Účelom ustanovenia §456 druhá veta OZ je umožniť odčerpanie majetkového prospechu získaného
neoprávnene, t.j. trestnou činnosťou a výlučne na úkor nezistených subjektov; podmienky musia byť
splnené kumulatívne. Z obsahu pripojeného trestného spisu je možné veľmi jednoducho identifikovať
konkrétne osoby - prijímateľov zásielok, ktoré sú nositeľmi aktívnej vecnej legitimácie; žalobca neuniesol

dôkazné bremeno, pretože okrem odkazu na obsah trestného spisu, najmä na obsah schválenej
dohody o vine a treste, neuviedol v tomto smere žiadny iný dôkaz. Tvrdenie žalobcu, že nie je ani
len reálne domnievať sa, že by sa ktorýkoľvek z „kupujúcich“, ktorí si na čiernom trhu nelegálne
zakúpili lieky, viazané na lekársky predpis, domáhal vydania bezdôvodného obohatenia žalobou v
civilnom konaní, pretože nejde o štandardný obchodno-záväzkový vzťah, ale dlhodobé páchanie trestnej

činnosti neoprávneného podnikania a páchatelia sa obohatili jedine na úkor štátu, je založené len
na domnienkach žalobcu a vzhľadom na dikciu zákona §456 druhá veta OZ neobstojí. Navyše ide o
neodôvodnený zásah štátu do práv iných osôb, keď svojvoľne uchopil právo týchto osôb na vydanie
bezdôvodného obohatenia. S takýmito domnienkami namiesto predloženia relevantných dôkazov sa
súd prvej inštancie v celom rozsahu a bez náležitého odôvodnenia uspokojil.

2.3 Poukázala na stanovisko Najvyššieho súdu SR, sp.zn. Cpj 48/85 k niektorým otázkam rozhodovania
súdov o vydaní neoprávneného majetkového prospechu, získaného z nestatočných zdrojov; o naplnenie
zákonných podmienok by išlo výlučne v tom prípade, ak by pri protiprávnej činnosti páchateľ páchal
trestnú činnosť vo vzťahu k neznámym a už nezistiteľným subjektom, čo v danom prípade splnenénebolo. Subjekty, s ktorými vstúpili pri výkone neoprávneného podnikania do vzťahu žalovaní 1/,2/,
sú dostatočne identifikované, o čom svedčí v trestnom spise založená správa Slovenskej pošty, a.s.
so zoznamom jednotlivých zásielok a ich prijímateľov, pričom okresný súd na pojednávaní dokonca

oboznámil mená, ktorým žalovaní 1/,2/ odoslali zásielky. Niektoré z týchto osôb - odberateľov - boli
dokonca predvolané na výsluchy a aj sa ich zúčastnili, teda nebol problém prijímateľov identifikovať.
Práve tieto subjekty sú aktívne legitimované na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia.
2.4 Žalovaná 2/ súhlasila s konštatovaním žalobcu, že konanie žalovaných 1/,2/ odporovalo zákonu
(neoprávnené podnikanie) a je v rozpore s ustanovením §39 OZ; túto skutočnosť považovala za

nespornú medzi stranami sporu a vo vzťahu k uplatňovaným nárokom žalobcu a k rozhodnutiu
vo veci aj zásadnú. V zmysle §39 OZ sú právne úkony, vzniknuté z protiprávneho konania
absolútne neplatné; vzťahy vzniknuté medzi prijímateľmi zásielok liekov a žalovanými 1/,2/, sú
vzťahmi občianskoprávnymi, resp. obchodnoprávnymi (trestný čin neoprávneného podnikania). Jedným
z obligatórnych znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu je objektívna stránka, spočívajúca
v prevádzkovaní neoprávneného podnikania (podnikanie v zmysle §2 ods. 1 zákona č. 513/1991

Zb. Obchodného zákonníka je činnosť sústavná, vykonávaná samostatne vo vlastnom mene a na
vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku, pri ktorej podnikateľ vstupuje na základe právnych
úkonov do vzájomných vzťahov). Ak boli tieto vzájomné vzťahy medzi žalovanými 1/,2/ a jednotlivými
prijímateľmi zásielok založené a následne determinované od počiatku neplatnými právnymi úkonmi,
potom tieto vzájomné vzťahy pri preukázanej absolútnej neplatnosti vo vzťahu k plneniam, ktoré

si strany týchto právnych úkonov poskytli, sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
bezdôvodnom obohatení v zmysle §451 OZ. Právo na vydanie majetkového prospechu, získaného
na základe absolútne neplatného právneho úkonu, hoci počas vykonávania neoprávnenej-trestnej
činnosti, je zákonom priznané priamo konkrétnemu účastníkovi. Do tohto vzťahu medzi jednotlivými
účastníkmi neplatného právneho úkonu teda štát nemôže vstupovať svojvoľne, ale len za splnenia

zákonných podmienok. Žalobca sa žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia snaží suplovať účel
inštitútov prepadnutia majetku, resp. prepadnutia veci, ktoré slúžia na odčerpanie majetkových hodnôt,
dosiahnutých páchanou trestnou činnosťou, ktoré práve žalobca v predchádzajúcom trestnom konaní
nevyužil.
2.5 Hoci osoby - prijímatelia doposiaľ nepodali žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, nezakladá

to oprávnenie štátu vstupovať do ich právneho postavenia a domáhať sa vydania bezdôvodného
obohatenia namiesto nich, keď nedošlo ani len ku splneniu základnej zákonnej podmienky na vymáhanie
bezdôvodného obohatenia štátom. Rozsudok je preto nezákonný, ide o bezbrehú svojvôľu súdu prvej
inštancie, vychádzajúcu z jeho nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.6 Okresný súd absolútne odignoroval riadne vykonané dokazovanie za účelom zistenia osôb, na

úkor ktorých došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Nerešpektoval ani pokyn odvolacieho súdu,
ktorý mu túto povinnosť uložil. Napriek tomu, že trestný spis obsahuje kompletný zoznam zásielok,
vrátane všetkých prijímateľov s ich identifikačnými znakmi, ako aj so sumami dobierky za jednotlivé
zásielky, okresný súd sa nedostatočne, resp. vôbec nevysporiadal s uvedenými otázkami. Takýto postup
okresného súdu vo vzťahu k uloženému pokynu v uznesení nadriadeného súdu nemožno označiť inak,

ako formalizmus až alibizmus a absolútnu ignoranciu pokynu Krajského súdu v Banskej Bystrici.
2.7 Za nesprávny a arbitrárny záver súdu prvej inštancie považovala žalovaná 2/ aj to, že nemožno
prihliadať na jej tvrdenie, aby sa v civilnom konaní legalizovali náklady vynaložené na neoprávnené
podnikanie. V tejto súvislosti poukázala na stanovisko trestného kolégia Najvyššieho súdu ČSR zo
dňa 08.06.1989, publikované ako R 1/1990, podľa ktorého pri zisťovaní, či páchateľ trestného činu

neoprávnenéhopodnikaniapodľa§251Trestnéhozákonatakýmtočinomzískalväčšíprospechvzmysle
§251 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona, nemožno do získaného prospechu zahŕňať náklady, ktoré v
rámci neoprávnene vykonávanej výrobnej alebo inej zárobkovej činnosti dôvodne vynaložil, ani odmenu
primeranú hodnote účelne vynaloženej práce. Majetkovým prospechom z neoprávneného podnikania
ako zárobkovej činnosti je potrebné rozumieť len to, čo je získané bez poskytnutia zodpovedajúcej

protihodnoty. Žalovaní 1/,2/ počas konania uviedli, v čom a v akej výške spočívali náklady, bezprostredne
súvisiace s výkonom neoprávneného podnikania (náklady na nákup liekov, náklady na prepravu zásielok
prostredníctvom pošty k prijímateľom).
2.8 Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani ku stanoveniu a preukázaniu skutočnej výšky
bezdôvodného obohatenia, ktoré mali žalovaní 1/,2/ získať neoprávneným podnikaním, pretože nesplnil

povinnosť riadne vyčísliť výšku bezdôvodného obohatenia. Navyše okresný súd posudzoval výšku
škody izolovane a formalisticky, nie komplexne, keďže bez ďalšieho odôvodnenia výšku bezdôvodného
obohatenia odvodzuje priamo z právneho vzťahu medzi žalovanými 1/,2/ s prijímateľmi zásielok,
bez náležitého skúmania sumy uplatnenej žalobcom a skutočnej sumy prípadného bezdôvodnéhoobohatenia. Takýto postup je vzhľadom na okolnosti prípadu nesprávny, pretože suma 151.837,10
Eur v zmysle správy Slovenskej pošty, a.s. o odoslaných zásielkach v hodnote jednotlivých dobierok
automaticky nepredstavuje rozsah bezdôvodného obohatenia s poukazom na obsah výpovedí žalovanej

2/ na poslednom pojednávaní a na vyjadrenia žalovaného 1/ vo vzťahu k výške nákladov. V prípade,
ak by bolo pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie o nemožnosti započítania nákladov, vynaložených na
neoprávnené podnikanie, potom by sa na úkor štátu z neoprávneného podnikania, t.j. z trestnej činnosti
obohatila napr. aj Slovenská pošta, a.s. titulom zisku z prepravy daných zásielok, teda je nedostatočne
ustálený okruh žalovaných a rovnako tak výšku bezdôvodného obohatenia žalovaných 1/ a 2/.

2.9 Súd je povinný dostatočne odôvodniť súdne rozhodnutie, pričom táto povinnosť vyplýva aj z
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z Ústavy SR aj Listiny základných práv
a slobôd; opačné rozhodnutie je svojvoľné, neobhájiteľné, prijaté bez opory v práve, nelegitímne a
nezákonné. V tejto súvislosti poukázala na článok 46 ods. 1 Ústavy SR a na rozhodnutia ústavného
súdu IV.ÚS 115/03, III.ÚS 209/04, I.ÚS 110/07.
2.10 Keďže sa okresný súd v odôvodnení rozsudku nedostatočne, resp. vôbec nevysporiadal so

zásadnými otázkami podstatnými pre vydanie spravodlivého a zákonného rozhodnutia, absentujú v ňom
hypotézy, logické úvahy a právne závery na to nadväzujúce, na základe ktorých súd prvej inštancie vydal
rozsudok, ktorý je potom zmätočný, arbitrárny, nepreskúmateľný, nezákonný, tento nedostatok zakladá
odvolací dôvod podľa §365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.
2.11 Odvolateľka preto navrhla, aby krajský súd nariadil pojednávanie a zopakoval dokazovanie a aby

rozsudok okresného súdu zmenil, žalobu zamietol a priznal žalovanej 2/ náhradu všetkých trov konania.

3. Proti rozsudku podal odvolanie (prostredníctvom advokáta) aj žalovaný 1/ v zmysle §365 ods. 1 písm.
b), d), e), f), g), h) C.s.p., navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu voči nemu zamietnuť a
priznať mu náhradu všetkých trov konania.

3.1 Odôvodnenie rozsudku konajúceho súdu nespĺňa atribúty §220 ods.2 C.s.p., pretože napriek
predchádzajúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu nevyplýva z rozsudku okresného súdu zrozumiteľné
vysvetlenie, na strane ktorých subjektov bezdôvodné obohatenie vzniklo, či možno tieto subjekty
individualizovať a ak tak nemožno urobiť, aké dôvody a príčiny tomu bránia. Od tohto posúdenia závisí, či
vpredmetnejvecimožnoaplikovať§456vetadruháOZačivdanejvecimáštátvecnúaktívnulegitimáciu

na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Okresný súd sa v odôvodnení svojho
rozsudku nevysporiadal s námietkami žalovaných ohľadom rozsahu žalobou uplatneného nároku, ale
tento bez ďalšieho priznal tak, ako ho žalobca v petite žaloby uplatnil. Zodpovedanie týchto otázok
má pre rozhodnutie v danej veci zásadný právny význam a strana sporu má v rámci svojho práva na
spravodlivý proces nárok na zodpovedanie týchto otázok. Okresný súd svoj postup a výsledný meritórny

výrok neodôvodnil tak, aby bolo jeho rozhodnutie logicky overiteľné, čím odňal žalovanému 1/ možnosť
konať pred súdom a porušil jeho právo na spravodlivý proces; v dôsledku takéhoto postupu okresného
súdu bola žalovanému 1/ ako adresátovi uvedeného rozhodnutia odňatá možnosť viesť v rámci
podaného odvolania so súdom kvalifikovanú polemiku o skutkových a právnych dôvodoch, na ktorých
súd založil svoje rozhodnutie. Strana sporu v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia bola

fakticky donútená dôvody rozhodnutia súdu dovodzovať, dotvárať, resp. si ich domýšľať. Takéto konanie
zakladá odvolací dôvod, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
3.2 Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo okresný súd v prvej výrokovej vete rozsudku uviedol,
že žalovaní 1/,2/ sú povinní predmet bezdôvodného obohatenia vydať štátu - Slovenskej republike,

v zastúpení Okresným úradom Banská Bystrica, keďže Okresný úrad Banská Bystrica počas celého
konania ako zástupca štátu nevystupoval.
3.3 Z rozsudku nevyplýva ani prečo zaviazal okresný súd žalovaných 1/,2/ na splnenie povinnosti
spoločne a nerozdielne, keď zo žaloby zo dňa 05.11.2019 takáto povinnosť solidárne uložená žalovaným
1/,2/ nevyplýva. Preto je postup konajúceho súdu zmätočný a narúšajúci jeho právo na spravodlivý

proces.
3.4 Žalovaný 1/ poukázal na §511 ods.1 OZ, podľa ktorého viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť
dlh spoločne a nerozdielne vtedy, ak je to právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu ustanovené,
alebo účastníkmi dohodnuté, alebo ak to vyplýva z povahy plnenia. Spoločné záväzky sú v zásade
delené, pričom solidarita môže byť založená len na základe dôvodov, obsiahnutých v uvedenom

ustanovení Občianskeho zákonníka. V danom prípade solidarita dlhu nevyplýva ani z povahy plnenia ani
z dohody účastníkov a rozhodnutie súdu solidaritu medzi žalovanými 1/,2/ založilo nesprávne, pretože
táto v danom prípade nevyplýva ani z právneho predpisu, ani z ich vzájomného hmotnoprávneho vzťahu.
Žalovaní 1/,2/ sú síce manželia, ale trestnú činnosť ani záväzky v súvislosti s ňou vzniknuté, ktoré saobaja dopustili, nemožno považovať za bežné veci v zmysle §145 OZ a ani za právne úkony týkajúce
sa spoločných veci. Predmetné lieky získané na čiernom trhu, nadobudnuté nelegálne predstavujú
plnenie právom zakázané a teda ich žalovaní 1/,2/ nemohli nadobudnúť do režimu BSM. Žalovaný 1/

má za to, že tak, ako bola voči každému z nich v rámci trestného konania vyvodená individuálna trestná
zodpovednosť, tak individuálne zodpovedajú aj záväzky, ktoré v súvislosti s takouto trestnou činnosťou
vznikli a tieto nespadajú do režimu BSM.
3.5 V danom prípade bol predmetom konania nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a nie nárok
z práva zo zodpovednosti za škodu. V takom prípade by solidarita záväzku vyplývala z §438 ods.1 OZ,

avšak vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu právny predpis, v danom prípade Občiansky zákonník,
solidaritu nezakotvuje a teda hypotéza §511 ods.1 OZ nie je naplnená. Z trestného spisu aj z rozsudku
Okresného súdu Zvolen sp.zn.1T/69/2019 vyplýva, že trestná zodpovednosť bola voči žalovaným 1/,2/
individualizovaná a rozsah ich nezákonnej činnosti bol rozdielny a rozdielny bol aj rozsah bezdôvodného
obohatenia, získaného z nestatočných zdrojov. Okresný súd teda vyhodnotil trestný rozsudok ako
dôkazný prostriedok selektívne, pretože na jednej strane vychádzal z celkového súčtu dobierkových

súm všetkých zásielok a nevedno prečo neprihliadol na to, kto z odsúdených odoslal koľko zásielok a
aký mal z toho prospech.
3.6 Pokiaľ okresný súd mal na základe listinných dôkazov z pripojeného trestného spisu, získaných
od Slovenskej pošty preukázaný rozsah bezdôvodného obohatenia, čo žalovaní počas konania
spochybňovali, tak tieto údaje preukazujú aj konkrétny subjekt, ktorý bezdôvodné obohatenie získal.

Pokiaľ by sa tak stalo, tak nárok na bezdôvodné obohatenie by musel byť uplatnený osobou z konkrétnej
zásielky; solidarita medzi dlžníkmi v danom prípade nevyplýva ani z povahy plnenia, ani z dohody
účastníkov, ani z ustanovenia právneho predpisu a nemá vyplývať ani zo súdneho rozhodnutia, pretože
súd v danom prípade musí vychádzať z hmotného práva a vzájomného hmotnoprávneho vzťahu
medzi žalovanými, pričom solidaritu medzi žalovanými ako dlžníkmi nemôže bez ďalšieho svojvoľne

konštitutívne založiť sám súd svojím rozhodnutím bez ohľadu na hmotné právo, ktorým sa vzťahy
dotknutých subjektov spravujú.
3.7 Podľa žalovaného 1/ skutočnosť, či v trestnom konaní má alebo nemá nejaká osoba postavenie
poškodeného, je v danom prípade irelevantná. V danom prípade žalobca navodzuje svoju vecnú aktívnu
legitimáciu zo zodpovednosti za škodu, ale od začiatku konania svoj nárok uplatňuje ako bezdôvodné

obohatenie, pričom sa opiera o §456 veta druhá OZ a takto jeho nárok poňal aj súd prvej inštancie.
Poukázal na inštitúty zodpovednosti za škodu a bezdôvodného obohatenia, vychádzajúce z odlišnej
a samostatnej právnej úpravy, obsiahnutej v Občianskom zákonníku, ako aj na rozhodnutia R 1/79 a
R 25/86. Trestný zákon a ani Trestný poriadok v žiadnom svojom ustanovení neobsahujú akúkoľvek
zmienku o bezdôvodnom obohatení. Z uvedeného teda logicky vyplýva, že nárok žalobcu na vydanie

bezdôvodného obohatenia nemohol byť prejednávaný, posudzovaný a preukázaný v rámci trestného
konania. Poukázal na rozhodnutie R 4/1988 a §193 C.s.p. o viazanosti súdu inými rozhodnutiami, pričom
vo vzťahu k rozhodnutiam súdu, vydaným v trestnom konaní jednoznačne stanovuje, že súd je viazaný
rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal; ak žalobca v konaní opakovane
tvrdil opak, tak tento argument je nepravdivý a nemá oporu v zákonnej úprave. Argument typu, že už nie

je potrebné preukazovať to, čo už raz bolo preukázané v trestnom konaní, logicky ani právne nemôže
obstáť. Neoprávnený majetkový prospech nie je samostatný právny inštitút ani pojem, ale označenie
inštitútu bezdôvodného obohatenia v právnej úprave Občianskeho zákonníka pred rokom 1989, ktorý
nemožno stotožňovať so súčasným zákonným pojmom bezdôvodného obohatenia.
3.8 S poukazom na rozhodnutie R 25/86 mal za to, že platí domnienka poctivosti zdroja majetkového

prospechu, a preto nepoctivosť zdroja musí preukázať ten, kto sa domáha vydania neoprávneného
majetkového prospechu. Žalobca predložil rozsudok trestnému súdu, ktorými boli žalovaní 1/,2/ uznaní
za vinných z trestnej činnosti, preukázal teda nepoctivý dôvod. Uvedené ho však ešte nezbavuje
povinnosti preukázať aj rozsah bezdôvodného obohatenia, získaného z nepoctivého zdroja. Žalobca
uplatnil rozsah bezdôvodného obohatenia ako súčet čiastkových peňažných plnení, získaných za

jednotlivédobierkovézásielky.Peňažnéplneniejevšakzásadnedeliteľné,pretožalobcamusípreukázať
svoju vecnú aktívnu legitimáciu a nepoctivosť zdroja ku každému jednému centu, ktorý požaduje ako
bezdôvodné obohatenie vydať. Hoci boli žalovaní 1/,2/ usvedčení a odsúdení v trestnom konaní, aj na
nich sa vzťahuje zákonná a ústavná ochrana vlastníckeho práva. Neplatí teda žiadna zákonná a ani
z judikatúry odvodená domnienka nepoctivosti; tým, kto musí uvedené preukazovať a koho zaťažuje v

tomtosmeredôkaznébremeno,ježalobca.Rozsahbezdôvodnéhoobohatenia,získanéhoznepoctivých
zdrojov,nemožnourčiťjednoduchýmsúčtom,pretoževkaždejdobierkovejsumesúnákladynapoštovné
a obstaranie príslušného lieku. Vo vzťahu k hodnote príslušného lieku pripustil, že je potrebné vychádzať
z jeho hodnoty na základe jeho príslušnej kategorizácie verejnými inštitúciami a nie z hodnoty, za ktorúžalovaný 1/ tento liek obstaral na „čiernom“ trhu. Trestný spis a listiny v ňom obsiahnuté svedčia a
preukazujú len to, že žalovaný 1/ protiprávnou činnosťou získal prostriedky, ktoré tvoria rozdiel medzi
súčtom nákladov na poštovné (cenu za dobierku) a regulovanou hodnotou lieku a celkovou sumou

dobierky. V doterajšom priebehu konania žalobca nepreukázal, z akých zdrojov žalovaný 1/ vynaložil
náklady na poštovné a regulovanú hodnotu lieku a teda neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno,
pretože samotné dôkazné prostriedky obsiahnuté v trestnom spise nepochybným spôsobom preukazujú
nepoctivosť len vo vzťahu ku získanému rozdielu, ale nie k zdroju, z ktorého boli uhrádzané náklady na
poštovné a regulovanú hodnotu príslušného lieku.

3.9 Spochybnil aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, vyplývajúcu z §456 veta druhá OZ, ktoré riešenie
otázkyjeprerozhodnutievdanejvecizásadné,čovyplývaajzozrušujúcehorozhodnutiaKrajskéhosúdu
v Banskej Bystrici. Bolo teda potrebné ustáliť, či v predmetnej veci bezdôvodné obohatenie na strane
žalovaných a v dôsledku ich protiprávneho konania vzniklo voči tým subjektom, ktoré mali oprávnenie
predmetné lieky predávať, alebo voči tým subjektom, ktoré dané lieky podľa údajov známych z trestného
spisu nakúpili. Vo vzťahu k jednej a druhej strane ide o dva odlišné právne vzťahy a dve rozdielne

kondikcie (nároky z bezdôvodného obohatenia). Vo vzťahu k subjektom, ktoré mali oprávnenie na predaj
týchto liekov by išlo o kondikciu zo zásahu do právneho postavenia týchto osôb, pretože oni disponovali
oprávnením pôsobiť na príslušnými právnymi predpismi regulovanom trhu s liekmi a liečivami a žalovaný
1/ svojou protiprávnou činnosťou do tohto ich postavenia zasiahol a v dôsledku toho ho narušil. Avšak
medzi žalovanými a subjektmi, ktoré mali oprávnenie na predaj týchto liekov, nikdy nebol vzťah z

plnenia a zároveň osoby oprávnené lieky predávať nemohli toto svoje oprávnenie uplatniť voči osobám,
ktoré si dané lieky zaobstarávali na čiernom trhu, v podstate ich kupovali aj od žalovaného 1/, pretože
dané lieky boli viazané na lekársky predpis a príslušnú zdravotnú indikáciu. Na plnenie (predaj liekov)
subjektmi disponujúcimi oprávnením lieky predávať a osobami, ktoré nakupovali lieky od žalovaných,
neboli splnené podmienky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov a teda medzi nimi nemohli

vzniknúť legálne záväzkovo právne vzťahy, ktorých predmetom by bol predaj resp. nákup predmetných
liekov.Vovzťahuksubjektom,ktorédanéliekyodžalovanýchkupovali,ideokondikciuzplnenia,pretože
vzťah z plnenia existoval len medzi žalovanými a tými subjektami, ktoré dané lieky od nich kupovali.
Z odôvodnenia rozsudku možno dovodiť (bližšie táto skutočnosť v odôvodnení nie je zdôvodnená), že
sa súd priklonil k tomu, že nárok z bezdôvodného obohatenia vznikol voči tým subjektom, čo dané

lieky nakupovali, a nie voči tým, čo mali oprávnenie dané lieky na regulovanom trhu s liekmi a liečivami
predávať. V tejto časti považuje žalovaný 1/ záver súdu prvej inštancie za správny. Za správny však už
nepovažujepostupsúdu,keďuviedol,žeztrestnéhospisuzistil,komužalovaní1/,2/zásielkyodoslali,na
úkor koho sa bezdôvodne obohatili, vo výroku právoplatného rozhodnutia nie sú ustálení ako poškodení
s tým, že na základe tohto konštatovania má byť preukázaná vecná aktívna legitimácia štátu ako

žalobcu a teda aj naplnenie hypotézy §456 veta druhá OZ. Na skutočnosť, že subjekty, ktoré si lieky
kupovali, sú známe, sú nositeľmi právnej subjektivity v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka a na základe údajov obsiahnutých v príslušnom trestnom spise ich možno identifikovať a
individualizovať, žalovaní počas konania opakovane poukazovali. Pokiaľ mal okresný súd v uvedenom
smere o skutkovom tvrdení pochybnosti v tom smere, že tieto osoby existujú, nie sú nositeľmi právnej

subjektivity, alebo nemožno ich na základe v trestnom spise známych údajov stotožniť, mal postupovať
podľa §185 ods.2 C.s.p., ktoré dáva súdu možnosť aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z
verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia
strán sú v rozpore so skutočnosťou. V prípade pochybností bolo súdom potrebné vykonať vo vzťahu
k adresátom predmetných zásielok lustrácie v registri obyvateľov Slovenskej republiky, čo okresný súd

neurobil a namiesto toho neprípustným spôsobom zúžil aplikačný rozsah §456 veta druhá OZ v podstate
tak, že ak dané subjekty, na úkor ktorých bezdôvodné obohatenie vzniklo, nie sú uvedené vo výroku
trestného rozsudku, tak ich nemožno zistiť.
3.10 V tejto súvislosti žalovaný 1/ zdôraznil, že žalobca úvahy o tom, či možno alebo nemožno legitímne
očakávať, že osoby, na úkor ktorých mal žalovaný predmet bezdôvodného obohatenia získať, svoj nárok

uplatnia, sú právne irelevantné. Takéto úvahy nie sú interpretáciou právnej normy, ale neprípustným
dotváraním právnej normy o niečo, čo v nej obsiahnuté nie je. Vzhľadom na uvedené okresný súd
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daný ďalší odvolací dôvod.
3.11 Odsúdenie páchateľa v trestnom konaní môže zahŕňať aj jeho morálne odsúdenie a morálne
odsúdenie jeho skutkov. Neznamená to, že voči v trestnom konaní odsúdenému páchateľovi môžu

štátne orgány ďalej postupovať svojvoľne a v dôsledku toho porušovať jeho práva a právom chránené
záujmy, vrátane Ústavou chráneného práva vlastniť majetok a nedotknuteľnosť vlastníctva. Navrhol
preto rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu voči žalovanému 1/ zamietnuť a priznať mu náhradu
trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho konania.4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ poukázal na to, že znenie výroku vychádza z právnej
úpravy §456 druhá veta OZ a existencia aktívnej vecnej legitimácie prokurátora ako subjektu výlučne

oprávneného na podanie žaloby na uplatnenie nároku štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia
vyplýva z §93 ods.1 písm. a) C.s.p. Okresnému úradu oprávnenie na podanie takejto žaloby neprináleží
a vystupuje ako orgán štátu, ktorý je v jeho mene oprávnený na prijatie finančných prostriedkov s
poukazom na §5 ods.1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu (dočasný správca). Majetok
štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu, ktorým je aj §456 OZ a ktorý nie je

v správe žiadneho správcu, spravuje dočasne správca, ktorým je okresný úrad v sídle kraja, v ktorého
územnom obdobe sa takýto majetok nachádza. Znamená to teda, že dočasným správcom majetku takto
získaného je Okresný úrad Banská Bystrica tak, ako to je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku,
hoci možno prisvedčiť, že okresný súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s týmito skutočnosťami
v uspokojivej miere, nemá to vo výsledku žiaden dopad a nezákonnosť alebo vecnú nesprávnosť výroku
rozhodnutia vzhľadom na status žalobcu a status Okresného úradu Banská Bystrica ako dočasného

správcu. Námietky žalovaného 1/ o zmätočnosti postupu súdu vo vzťahu k aplikácii §139 resp. §141
C.s.p. sú vzhľadom na datovanie podania žalobcu a následných úkonov súdu neopodstatnené a v tomto
smere nemožno konštatovať žiadne porušenie procesných predpisov. Žaloba bola okresnému súdu
doručená 05.11.2019 a oprava petitu bola 06.11.2019. Vzhľadom na tieto časové okolnosti a súčasnú
neexistenciu podmienok podľa §143 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky a daný dôvod, aby súd

samostatne rozhodoval o pripustení zmeny žaloby postupom podľa §141 C.s.p.
4.1 K dôvodom týkajúcim sa charakteru spoločného záväzku žalovaných poukázal žalobca na
skutočnosť, že trestná činnosť, z ktorej žalovaní získali bezdôvodné obohatenie, bola kvalifikovaná ako
jednočinný súbeh zločinu nedovolenej výroby omamných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa §172 ods.1 písm. c), d) Trestného zákona, zločinu šírenia toxikománie podľa

§174 ods.1, 2 písm. b) Trestného zákona a zločinu neoprávneného podnikania podľa §251 ods.1, 2
písm. e), ods.4 písm. a) Trestného zákona spáchané v spolupáchateľstve. Vo vzťahu k naznačovanej
eventualite potreby delenia záväzku, ktorý je žalobou uplatňovaný ako solidárny, žalobca zdôraznil, že
tieto prostriedky boli získané trestnou činnosťou spolupáchateľov a získané obohatenie, t.j. peniaze nie
je možné individualizovať vo vzťahu k osobe toho-ktorého spolupáchateľa. Vzhľadom na daný spôsob

spáchania skutku a spolužitie odsúdených ako manželov nie je ani teoreticky možné u každého z
nich určiť prospech z trestného činu, ktorý spotreboval ten-ktorý odsúdený. Podporná argumentácia
žalovaného 2/ ohľadne rozdielnej výšky trestov je vzhľadom na uvedené celkom bez právneho významu,
naviac úplne ignoruje zásady ukladania trestov s prihliadnutím na závažnosť a rozsah spáchanej trestnej
činnosti a osoby páchateľov.

4.2 Tvrdenia žalovaného 1/ o tom, že žalobca v priebehu celého konania recykloval argumentáciu
ohľadom toho, že pri trestnom čine neoprávneného podnikania nemá žiadna osoba postavenie
poškodeného a poškodeným je vlastne štát, je nepravdivé; žalobca netvrdil nikdy existenciu
poškodeného resp. poškodených subjektov v trestnom konaní vzhľadom na predmet konania a
právne posúdenie nároku uplatňovaného žalobou. Vo vzťahu k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

prokurátora ako žalobcu v tomto konkrétnom konaní, pretože bezdôvodné obohatenie vzniklo na
úkor osôb, ktorým žalovaní zasielali zásielky s obsahom omamných, psychotropných látok, žalobca
uviedol, že preukazovanie jeho aktívnej legitimácie bolo predmetom viacerých podaní (z 22.11.2019
a z 02.12.2019), v ktorých podrobne ozrejmil svoje zákonné oprávnenia, zakladajúce jeho aktívnu
legitimáciu na podanie žaloby. Aj počas odvolacieho konania na krajskom súde sp.zn. 11Co/71/2020 a

aj v následnom konaní vedenom na okresnom súde po vrátení veci konajúce súdy nijakým spôsobom
nespochybnili existenciu aktívnej legitimácie žalobcu. Z tohto uznesenia odvolacieho súdu vyplynulo,
že úlohou súdu prvej inštancie je potrebné vykonať dôkazy potrebné pre zistenie, či možno presne
označiť osobu alebo osoby, na úkor ktorých sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, pričom mal
vychádzať z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 1T/69/2019, najmä obsahu skutkovej

vety z hľadiska právnej kvalifikácie skutkov a z hľadiska toho, či bol priznaný nárok na náhradu
škody, alebo bol poškodený odkázaný na adhézne konanie, čo je ukazovateľom toho, či konaním
žalovaných bola spôsobená škoda, alebo či a na úkor koho vzniklo bezdôvodné obohatenie. Odvolací
súd ďalej upresnil, že doterajšie právne posúdenie sporu sa bez zodpovedania otázky, na úkor koho
je získaný predmet bezdôvodného obohatenia v prípade trestného činu neoprávneného podnikania,

javí ako predčasné. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obsah pripojeného trestného spisu
ani skutkové vety žiadneho z rozsudkov vydaných v trestnom konaní Okresného súdu Zvolen sp.zn.
1T/69/2019 neobsahujú identifikáciu subjektu poškodeného ale ani iného subjektu, na úkor ktorého by
spáchanou trestnou činnosťou došlo k obohateniu na strane žalovaných 1/, 2/. Je tomu tak preto, žetúto právnu konštrukciu nepripúšťa znenie skutkových podstát zločinu nedovolenej výroby omamných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §172 ods.1 písm. c), d)
Trestného zákona, zločinu šírenia toxikománie podľa §174 ods.1, 2 písm. b) Trestného zákona a zločinu

neoprávneného podnikania podľa §251 ods.1, ods.2 písm. e), ods.4 písm. a) Trestného zákona, pre
ktoré boli žalovaní 1/,2/ trestne stíhaní a právoplatne za ne odsúdení. Preto platí, že vzhľadom na
znenie skutkovej vety a právnu kvalifikáciu skutkov podľa Trestného zákona niet subjektu, ktorý by spĺňal
hmotnoprávnu podmienku podľa prvej vety §456 OZ, a preto sa toto obohatenie získané z nepoctivého
zdroja musí vydať štátu, ktorý je z tohto dôvodu aj výlučne jediným aktívne legitimovaným subjektom na

podanie žaloby a uplatňovanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného z nepoctivého
zdroja - páchaním trestnej činnosti. Obohatenie z neoprávneného podnikania a ďalších spáchaných
zločinov vzniklo jedine na úkor štátu, ale určite nie osôb, s ktorými žalovaní 1/,2/ obchodovali, pretože
tieto osoby nemajú postavenie poškodených a nie sú ani v akomkoľvek inom postavení uvedené v
skutkových vetách trestných rozsudkov, k čomu sa už vyjadril aj odvolací súd.
4.3 Vo vzťahu k argumentácii žalovaného 1/ o potrebe tzv. odpočítavania nákladov, ktoré žalovaní 1/,2/

vynaložili na páchanie trestnej činnosti (nákup liekov, platby z poštovej prepravy) žalobca uviedol, že
pri trestnom čine neoprávneného podnikania (ale ani v žiadnom inom trestnom čine) nie sú náklady
páchateľa relevantné. Jednalo sa o dlhodobú protiprávnu trestnú činnosť a neexistuje žiadny právny
logický ani morálny dôvod túto činnosť dodatočne legalizovať akýmkoľvek odpočítavaním nákladov.
Žiadny rozsudok, ktorým by bola akceptovaná takáto argumentácia žalovaného, by s poukazom na

podstatu veci, t.j. obohatenie sa trestným činom nemohol byť považovaný za spravodlivé a všeobecne
akceptovateľné rozhodnutie.
4.4 Prostriedky, ktoré žalovaní nadobudli páchaním trestnej činnosti, nie je možné ďalej ponechávať v
majetkovej sfére právoplatne odsúdených páchateľov a je potrebné uplatniť postup podľa §456 druhá
veta OZ, na ktorý sú v prejednávanej veci splnené všetky zákonné podmienky, ako bolo poukázané

v intenciách právneho názoru a pokynu vysloveného v uznesení odvolacieho súdu, neexistuje žiaden
subjekt, na úkor ktorého by sa žalovaní páchaním trestnej činnosti obohatili, preto je na uplatnenie tohto
nároku jediným aktívne legitimovaným subjektom štát, zastúpený prokurátorom.
4.5 Žalovaný 1/ sa svojím odvolacím návrhom domáha priznania náhrady trov konania pred súdom
prvej inštancie a odvolacieho konania. Táto požiadavka je v priamom rozpore s §261 C.s.p., podľa

ktorého povinnosť nahradiť trovy konania nemožno uložiť prokurátorovi. Dané pravidlo sa uplatňuje bez
výnimky v každom konaní, kde prokurátor uplatňuje zákonné oprávnenia podľa §93 ods.1, 2 C.s.p., teda
aj v prebiehajúcom konaní o uplatnenie nároku štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uvedenej
požiadavke žalovaného 1/ na priznanie trov konania nie je pre evidentný rozpor so zákonom možné
vyhovieť.

4.6 Žalobca odvolaciu argumentáciu žalovaného 1/ považoval za skutkovo a právne neudržateľnú,
odvolanie za nedôvodné v celom rozsahu a výrok rozsudku okresného súdu za vecne správny. Navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny

potvrdiť. Poukázal na to, že žalovaná 2/ uviedla v odvolaní obsahovo totožnú argumentáciu, akú
prezentovala od počiatku konania; kontinuálne namietla, že v tomto spore nie je prokurátor aktívne
legitimovaný subjekt na podanie žaloby, pretože bezdôvodné obohatenie vzniklo na úkor osôb, ktorým
žalovaní zasielali zásielky s obsahom omamných a psychotropných látok. Obdobne ako vo vyjadrení
k odvolaniu žalovaného 1/ poukázal na svoju aktívnu legitimácie s poukazom na §456 OZ druhá veta;

odkázal na dôvody a pokyn odvolacieho súdu vo vzťahu k potrebe vykonať dôkazy na zistenie, či možno
presne označiť osoby, na úkor ktorých bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný, vychádzajúc
z pripojeného trestného spisu okresného súdu; zdôraznil, že v právnej úprave nemá oporu tvrdenie
žalovanej 2/, že vzťahy vzniknuté medzi prijímateľmi zásielok liekov a žalovanými 1/,2/ sú vzťahmi
občianskoprávnymi resp. obchodnoprávnymi, pretože išlo o dlhodobé páchanie závažnej trestnej

činnosti a nie je právne udržateľné ani akceptovateľné z hľadiska všeobecne uznávaných spoločenských
noriem správania sa a dobrých mravov, aby bolo dlhodobé páchanie závažnej trestnej činnosti a
výnos z neho nadobudnutý označovaný za záväzkový vzťah obchodnoprávny resp. občianskoprávny,
pretože v opačnom prípade by sa jednalo o legalizáciu trestnej činnosti. Ohľadom potreby odpočítania
nákladov odkázal na svoje vyjadrenie ku odvolaniu žalovaného 1/. Na námietku žalovanej 2/, že

žalobca sa podanou žalobou snaží len suplovať účel inštitútov prepadnutia majetku resp. veci a teda
že podaná žaloba je obchádzaním prostriedkov trestného práva, nemá žiadnu oporu v skutkových
zisteniach a právnej úprave. Žalovaná 2/ zjavne ignoruje, že na uloženie trestu prepadnutia majetku
podľa§58Trestnéhozákonanebolivzhľadomnaprávnekvalifikáciestíhanýchzločinovsplnenézákonnépodmienky ani podľa jednej z troch alternatív v §58 ods.1,2 alebo 3 Trestného zákona. Uloženie takéhoto
trestu by bolo nezákonné a odporujúce zásadám ukladania trestov podľa §34 Trestného zákona.
Obdobná konštatácia platí aj vo vzťahu k ukladaniu trestu prepadnutia veci.

5.1 Odkázal na obsah svojej žaloby a vo vzťahu k veciam, zostávajúcim v dispozícii žalovaných 1/,2/
poukázal na zákonné východiská ukladania trestu prepadnutia veci, ktorý mohol byť teoreticky uložený
s poukazom na §60 ods.1 písm. c), ods.2,3 Trestného zákona, účinného v čase spáchania skutku,
ako prepadnutie náhradnej hodnoty za vec získanú trestným činom, pretože vec získaná trestným
činom - peniaze - boli spotrebované, teda sú nedosiahnuteľné. Ukladanie trestu prepadnutia veci vo

vzťahu k ostatným veciam v majetkovej sfére žalovaných 1/,2/ však bráni spôsob spáchania skutku,
v danom prípade spolupáchateľstvo trestného činu, kde sa na páchaní podieľali dve osoby - žalovaní
1/,2/. Keďže trest prepadnutia majetku musí byť individualizovaný na konkrétneho páchateľa a nie je
možné ho uložiť ako solidárny, vzhľadom na daný spôsob spáchania skutku a spolužitie odsúdených ako
manželov nie je ani teoreticky možné u každého z nich určiť prospech z trestného činu, ktorý spotrebovali
ten-ktorý odsúdený a nadväzne na to nie je možné individualizovať trest prepadnutia veci každému z

odsúdených v proporcionalite na prospech získaný a užitý každým z nich. Preto bolo vylúčené ukladať
trest prepadnutia veci, ktorý by slúžil na odčerpanie výnosu získaného trestnou činnosťou a za týmto
účelom bolo namieste využiť iné právne prostriedky k dispozícii prokurátora, v tomto prípade žalobu
podľa §93 ods.1 písm. a) C.s.p.
5.2 Vo vzťahu k odvolaniu do trov konania a žiadosti žalovanej 2/ na priznanie náhrady trov konania

pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania zopakoval žalobca vyjadrenie vo vzťahu k odvolaniu
žalovaného 1/.

6. Žalovaný 1/ k vyjadreniu žalobcu navrhol rozhodnúť odvolaciemu súdu v súlade s petitom jeho
odvolania. Solidarita pri záväzku na náhradu škody nevyplýva z ustanovení Trestného poriadku a

Trestného zákona, ale z §511 ods.1 OZ v spojení s §438 ods.1 OZ. V záväzkoch z bezdôvodného
obohatenia zákonodarca solidaritu nezakotvil ani vo všeobecnom zmysle pre všetky druhy záväzkov
z bezdôvodného obohatenia, nezakotvil ju ani osobitne vo vzťahu k záväzkom z bezdôvodného
obohatenia, získaného z nepoctivých zdrojov.
6.1 Vecná aktívna legitimácia štátu vyplýva z hmotného práva §456 OZ, ktorá však v prejednávanej veci

nie je daná. Vo vyjadrení žalobca účelovo zamieňa vecnú aktívnu legitimáciu, vyplývajúcu z hmotného
práva, s procesným oprávnením prokurátora zastupovať štát v konaní, a teda v mene a na účet štátu
podať žalobu.
6.2 Žalovaný 1/ poukázal na historickú metódu výkladu, pri ktorej s cieľom objasnenia zmyslu a
účelu novej resp. v súčasnosti platnej a účinnej úpravy, dochádza k jej vzájomnému porovnaniu s

predchádzajúcou právnou úpravou. Z porovnania §261 C.s.p. a §146 ods.1 písm. d) O.s.p. vyplýva, že
aplikačnýrozsah§261C.s.p.jejednoznačneužšíanemožnosťuloženianáhradytrovkonaniasatýkalen
prokurátora. Kým z §146 ods.1 písm. b) O.s.p. možno dovodiť, že sa vzťahovalo na všetkých účastníkov
konania, ktoré začalo na návrh prokurátora, a teda vrátane štátu ako žalobcu a aktívne hmotnoprávne
legitimovaného subjektu, tak v prípade §261 C.s.p. takýto záver s ohľadom na jeho znenie dovodiť

nemožno. Žalovaný 1/ zastáva názor, že stanovisko žalobcu ohľadom možnosti priznania náhrady trov
konania by bolo možné považovať za správne v kontexte predchádzajúcej procesnej úpravy O.s.p.,
nie však v kontexte v súčasnosti platného a účinného ustanovenia §261 C.s.p. Preto zotrval na svojich
doterajších návrhoch a stanoviskách a navrhol odvolaciemu súdu rozhodnúť v súlade s petitom jeho
odvolania.

7. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvala na všetkých svojich tvrdeniach, uvedených v
odvolanístým,žežalobcajejargumentáciuvovyjadrenížiadnymspôsobomnevyvrátilaninespochybnil;
vo vzťahu k potrebe odpočtu vynaložených nákladov poukázala na judikatúru (stanovisko trestného
kolégia Najvyššieho súdu Československej republiky zo dňa 08.06.1989, publikované ako R 1/1990).

8. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

9.Krajskýsúd,akosúdfunkčnepríslušnýnarozhodnutieoodvolanípodľa§34C.s.p.,vecpreskúmalbez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods.1 C.s.p. len v rozsahu obidvoch odvolaní

podľa §379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaniach podľa §380 ods.1 C.s.p. a rozsudok súdu
prvej inštancie podľa §387 ods.1 ako vo výroku vecne a právne správny potvrdil.10. V zmysle §387 ods.1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Bezdôvodne obohatenie je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech, získaný z nepoctivých zdrojov (§451 ods. 2 OZ). Zákon výslovne ustanovuje povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie (§451 ods. 1 OZ), a to v prospech toho, na úkor koho sa získalo (§456 OZ prvá
veta). Ak však ku dobrovoľnému vydaniu bezdôvodného obohatenia nedošlo, má oprávnený možnosť

žalobou sa domáhať jeho vydania.
11.1 Bezdôvodné obohatenie sa chápe ako záväzkovo právny vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne
obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil; v §456 OZ zákonodarca dôsledne uplatňuje zásadu
spočívajúcu v tom, že nikto sa nesmie obohatiť na úkor iného; ak toho, na úkor koho bolo bezdôvodné
obohatenie získané, nemožno zistiť (napr. ak sa niekto obohatil na úkor neurčitého počtu fyzických osôb
pripredajiurčitýchvecí)anietkomubezdôvodnéobohatenieodovzdať,musísabezdôvodnéobohatenie

vydať štátu, aby ani v takom prípade bezdôvodné obohatenie nezostalo tomu, kto ho získal na úkor
iných. Ide o osobitné originárne právo štátu, kde právnym dôvodom vzniku tohto právneho postavenia
je sám zákon, nie právna skutočnosť na základe zákona. Štát má teda (oproti ostatným subjektom na
vydanie bezdôvodného obohatenia) naviac samostatné oprávnenie na vydanie takéhoto bezdôvodného
obohatenia, ak nemožno zistiť toho, na koho úkor bolo získané a ten, kto bezdôvodné obohatenie

získal, musí preukázať, že ho neodovzdal tomu, na úkor koho ho získal; štát sa za týchto podmienok
stáva náhradným subjektom, oprávneným požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia, čím síce
nie je uhradená ujma, vzniknutá postihnutému subjektu, ale odčerpaním prospechu je zabezpečené
dôsledné uskutočňovanie zákazu obohacovať sa na úkor druhého, a to za splnenia predpokladu, že
nemožno zistiť oprávnený subjekt na vydanie bezdôvodného obohatenia a jeho totožnosť. Tento nárok

navydaniebezdôvodnéhoobohateniavznikáštátubezďalšiehoexlege;aksanájdepôvodneoprávnený
subjekt, má právo potom od štátu domáhať sa vydania toho, čo bolo štátu vydané (správa NS SSR z
22.11.1985, sp.zn. Pls 2/85, uverejnená pod R25/1986, aj stanovisko občianskoprávneho kolégia NS
ČSR, uverejnené pod č. 17/1976 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk).
11.2 Zo zhodnotenia občianskoprávneho kolégia NS SSR z 21.12.1978, uverejnenom pod

poradovým číslom R1/1979 a sp.zn. Cpj 37/78 vyplýva, že Občiansky zákonník v ustanovení §458
ods.1 určuje spôsob ako aj rozsah povinnosti toho, kto neoprávnene získal majetkový prospech, a
to tak, že musí vydať všetko, čo bolo neoprávnene získané. To znamená, že má dôjsť k navráteniu

do predošlého stavu, napr., že sa má vrátiť, čo bolo prijaté, odcudzené alebo ináč nadobudnuté. Ak
takáto reštitúcia nie je dobre možná, treba poskytnúť peňažnú náhradu, ktorá znamená ekonomickú
protihodnotu toho, čo nemožno vrátiť in natura. Povinnosť vydať všetko, čo sa neoprávnene získalo,
treba teda splniť tak, aby sa po jej splnení buď obnovil pôvodný stav, alebo aby vznikol stav,
ktorý je ekonomicky rovnocennou náhradou pôvodného stavu. S neoprávnene získaným majetkovým

prospechom treba vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto získal prospech, nebol dobromyseľný (§458
ods. 2 OZ ). Avšak ten, kto vydáva neoprávnene získaný majetkový prospech, má právo na náhradu
nevyhnutných nákladov, ktoré na vec vynaložil, a to bez zreteľa na to, či bol dobromyseľný a či nie (§458
ods. 3 OZ ); musí však ísť o nevyhnutné náklady ako sú napr. náklady spojené s riadnym
opatrovaním získanej veci, ktoré by mal rovnako vynaložiť aj ten, komu sa vec vracia. Ustanovenia
Občianskeho zákonníka o neoprávnenom majetkovom prospechu sledujú jednak to, aby osobe, na úkor
ktorej bol majetkový prospech získaný, boli nahradené hodnoty, o ktoré bola pripravená, jednak to,

aby nestatočne nadobudnutý prospech nezostal nadobúdateľovi...Každý sa môže domáhať vydania
neoprávneného majetkového prospechu do tej výšky, do ktorej bol prospech získaný na jeho úkor.
Jedinú výnimku v tomto smere predstavujú prípady, v ktorých sa vydania neoprávneného majetkového
prospechu domáha podľa ustanovenia §456 OZ štát. Ide o prípady, v ktorých sankcia sleduje

represívny cieľ. Právnu ochranu nepožíva zrejmé zneužívanie práv; nikto nesmie zneužívať svoje práva
proti záujmom spoločnosti a občanov a ani sa na ich úkor obohacovať (článok VII OZ do novelizácie
zákonom č. 509/1991 Zb., účinným od 01.01.1992), nikomu nesmie zostať majetkový prospech, ktorý
získal neoprávnené, najmä trestnou činnosťou.11.3 Najvyšší súd SR aj v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR, uverejnenej pod
poradovým číslom R 25/1986 a sp.zn. Cpj/48/85 zo dňa 22.11.1985 uvádza, že nikto nemôže na úkor
spoločnosti alebo občana získať neoprávnený majetkový prospech. Ak takýto prospech získa, musí

ho vydať. Medzi jednotlivé druhy neoprávneného majetkového prospechu patrí aj prospech získaný
z nestatočných zdrojov a nemôže požívať ochranu osobného vlastníctva...Najčastejšie dochádza k
získaniumajetkovéhoprospechukrádežamianeoprávnenýmpoužívanímcudziehomotorovéhovozidla,
ale aj iné prípady, v ktorých možno neoprávnené získanie hodnôt posudzovať ako nestatočné...Za
neoprávnený majetkový prospech získaný z nestatočných zdrojov treba považovať predovšetkým

taký prospech, ktorý bol získaný protiprávnym konaním postihnuteľným podľa konkrétnych právnych
predpisov, predovšetkým podľa predpisov trestného práva...Nárok štátu na vydanie neoprávneného
majetkového prospechu získaného z nestatočných zdrojov v zmysle ustanovenia §456, veta druhá
OZ sa uplatňuje v prípadoch, keď ho žalovaní získali protiprávnou činnosťou na úkor neznámych
občanov...Ak nemožno postihnutú osobu zistiť, musí sa v zmysle ustanovenia §456, veta druhá OZ
neoprávnený majetkový prospech vydať štátu. Účelom tohto ustanovenia teda nie je napraviť ujmu,

ktorá vznikla u postihnutého, ale len odčerpať neoprávnene získaný majetkový prospech, lebo jeho
ponechanie povinnému by bolo v rozpore s článkom VII zásad občianskoprávnych vzťahov, zakotvených
v Občianskom zákonníku...V zmysle ustanovenia §456, veta druhá OZ je štát už priamo zo zákona
bez ďalšieho legitimovaný na to, aby sa návrhom domáhal vydania neoprávneného majetkového
prospechu získaného na úkor neznámeho subjektu. Základným poslaním tohto ustanovenia je odčerpať

neoprávnený majetkový prospech, ktorý povinný získal na úkor nezistených osôb.
11.4 Ustanovenie §456 druhá veta OZ upravuje právne postavenie štátu na základe zákona
(nie právnej skutočnosti) ako osobitné originárne právo štátu, ktorého podmienkou vzniku (tohto
originárneho postavenia v právnom vzťahu z bezdôvodného obohatenia) je to, že pôvodný oprávnený
subjekt nemožno objektívne zistiť. Štát v tomto prípade nezastupuje pôvodného oprávneného z

bezdôvodného obohatenia, plní skôr funkciu akéhosi náhradníka, ktorý však sám má povinnosť
vydať predmet bezdôvodného obohatenia pôvodne oprávnenému subjektu, ak sa ho neskôr podarí
preukázateľne identifikovať. Inak povedané, právo tohto pôvodne oprávneného subjektu vydaním
predmetu bezdôvodného obohatenia štátu nezaniká, len podlieha režimu premlčania; to znamená, že od
momentu vydania predmetu bezdôvodného obohatenia štátu ako náhradníkovi pôvodne oprávneného

subjektu na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia začína plynúť objektívna premlčacia lehota
na uplatnenie bezdôvodného obohatenia voči štátu.
11.5 Nároku, vyplývajúceho z druhej vety §456 OZ, sa potom týka žalobné oprávnenie prokurátora podľa
§93 ods. 1 písm. a) C.s.p.; nejde o akýkoľvek nárok štátu z občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych
vzťahov, ktorých účastníkom bol štát v postavení právnickej osoby (§21 OZ), ale práve a len nárok,

vyplývajúci z §456 druhá veta OZ. Teda len v prípade, ak došlo ku bezdôvodnému obohateniu a toho,
na úkor koho bolo získané nemožno zistiť, je prokurátor ako zástupca štátu oprávnený domáhať sa
vydania takéhoto bezdôvodného obohatenia. Predpokladom vyhovenia takejto žalobe je preukázanie
dvoch skutočností a to vzniku bezdôvodného obohatenia u žalovaného a nemožnosti zistenia osôb, na
úkor ktorých bolo takéto bezdôvodné obohatenie získané. K podaniu takejto žaloby dochádza napr. v

súvislosti s trestným konaním, keď páchateľ trestnej činnosti získal majetkový prospech, ktorý nebolo
možné odňať prostredníctvom prepadnutia alebo zhabania veci či v konaní o náhrade škody.
11.6 Oprávnenia prokurátora v civilnom sporovom konaní po formálnej stránke spočívajú v možnosti v
zákonom ustanovených prípadoch (§93 ods. 1,2 C.s.p.) podať žalobu a vstúpiť do začatého konania;
predmetná pôsobnosť a právomoc prokurátora je deklarovaná aj v §4 ods. 1 písm. c) a §19 zákona

č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Zo znenia §3 ods. 2 a §5 písm. c) zákona o prokuratúre vyplýva, že
prokurátor koná vo verejnom záujme a tento chráni; inak povedané, ohľadom každej žaloby alebo
vstupu do konania sa má u prokurátora ex lege za to, že sa tak deje vo verejnom záujme; osoba,
ktorá spochybňuje súlad konania prokurátora s verejným záujmom sa nemôže preskúmania tejto otázky
domáhať v rámci súdneho konania.

11.7 Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v ustanovení §35 ods. 1 písm. d) umožnil
prokurátorovi podať návrh na uplatnenie nároku štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia vrátane
majetkového prospechu získaného z nepoctivých zdrojov; adekvátne Civilný sporový poriadok v
§93 ods.1 písm. a) umožňuje prokurátorovi podať žalobu na uplatnenie nároku štátu na vydanie
bezdôvodného obohatenia a predstavuje žalobné oprávnenie prokurátora v snahe zabezpečiť

zákonnosť pri nakladaní s majetkom resp. ochranu vlastníctva. Tento záujem sa prejavuje buď tým, že
sa zrušia účinky nezákonného nakladania s majetkom alebo dôjde ku odňatiu nezákonne získaného
majetku. V tomto zmysle žaloby prokurátora nadväzujú na oprávnenia prokurátora, uplatňované vtrestnom konaní a pri dozore nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy (netrestný dozor
prokuratúry).
11.8 Špecifickým momentom žalôb prokurátora je skutočnosť, že (pri niektorých) prokurátor vystupuje

ako zákonom určený zástupca štátu v zmysle §4 ods. 1 písm. d) zákona o prokuratúre, kedy podáva
prokurátor žalobu podľa §93 ods.1 písm. a) C.s.p. Ak je účastníkom právneho vzťahu štát, ku ktorému
sa viaže žaloba, zastupuje štát pri podávaní žaloby prokuratúra; pri podaní žaloby v mene štátu táto
skutočnosť priamo vyplýva z obsahu žaloby (za žalobcu je označená Slovenská republika, zastúpená
príslušnou prokuratúrou, §135 ods. 1 C.s.p.).

11.9 Zákon spája aktívnu žalobnú legitimáciu formálne s prokurátorom, je však nesporné, že ide o
právomoci prokuratúry ako štátneho orgánu, ktorá je vykonávaná prokurátormi v zmysle §4 ods. 1
zákona o prokuratúre. Prokurátor má v civilnom sporovom konaní, začatom na základe jeho žaloby,
osobitné postavenie; nie je stranou, pretože v konaní sa nerozhoduje o jeho právach a právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach, preto zákon radí prokurátora medzi tzv. iné subjekty konania
(§93-§95 C.s.p.). Prokurátor je oprávnený vykonať všetky procesné úkony, ktoré môže vykonať strana

sporu a ich rozsah závisí od toho, či je prokurátor žalobcom alebo či do konania vstúpil.
11.10 Prokurátorovi nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy konania v zmysle §261 C.s.p. a súčasne
prokurátor si v prípade úspechu neuplatňuje náhradu trov konania, pretože jeho žaloba má povahu
výkonu zákonom zverenej právomoci a nie realizácie subjektívneho práva. Pokiaľ právne predpisy
hovoria o prokurátorovi v civilnom sporovom konaní, má sa jednoznačne na mysli prokurátor,

vykonávajúci pôsobnosť prokuratúry. Prokurátor má v rámci sporového konania špecifické postavenie,
vyplývajúce zo základných úloh prokuratúry, ktoré spočívajú v ochrane práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu (čl. 149 Ústavy SR); Civilný sporový poriadok priznáva
v tejto súvislosti prokurátorovi aktívnu procesnú legitimáciu a v taxatívne vymedzených prípadoch ho
oprávňuje na podanie žaloby (§93 ods.1 C.s.p.). V rámci všetkých druhov sporov v zmysle §93 ods.1

C.s.p. dochádza ku vzniku výdavkov. Z povahy veci vyplýva, že v prípade prokurátora neprichádzajú
do úvahy odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, spojené s jeho zastúpením advokátom alebo iným
zástupcom; ostatné, najmä hotové výdavky znáša príslušná prokuratúra v rámci vlastného hospodárenia
s verejnými prostriedkami; prokurátor je oslobodený aj o súdnych poplatkov v zmysle §4 ods. 2 písm. g)
zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

11.11 Pokiaľ ide o zodpovednosť za procesný úspech alebo za zavinenie podľa §255 a §256 C.s.p.,
nemožno prokurátorovi uložiť povinnosť nahradiť trovy konania. Toto pravidlo platí bezvýnimočne a vo
vzťahu ku všetkým subjektom, ktorým by mohol potenciálny nárok na náhradu trov konania vrátane trov
dokazovania vzniknúť. Ak vzniknú v súvislosti s vedením sporu na strane prokurátora trovy konania a
sú súčasne splnené podmienky na ich náhradu v zmysle §255 alebo §256 C.s.p., môže súd procesne

neúspešnej strane alebo strane, ktorá procesne zavinila zastavenie konania uložiť povinnosť nahradiť
ich prokurátorovi; ide však o pomerne výnimočnú situáciu spojenú spravidla iba s náhradou zloženého
preddavku na trovy dôkazu.
11.12 Na vydanie bezdôvodného obohatenia je v zmysle §5 ods.1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe
majetku štátu určeným subjektom, oprávneným na prijatie finančných prostriedkov ako orgán štátu,

okresný úrad (dočasný správca), avšak oprávnenie na podanie žaloby na vydanie tohto bezdôvodného
obohatenia mu neprináleží. Majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu
(napr. §456 OZ), ktorý nie je v správe žiadneho správcu, spravuje dočasne správca, ktorým je okresný
úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa takýto majetok nachádza.

12. Žalovaní 1/,2/ vo svojich odvolaniach vyčítajú rozsudku súdu prvej inštancie predovšetkým, že
v spore nebola daná aktívna vecná legitimácia, nebol zistený rozsah žalobou uplatneného nároku,
nezdôvodnenie, prečo sú žalovaní 1/,2/ povinní predmet bezdôvodného obohatenia vydať štátu -
Slovenskej republike v zastúpení Okresným úradom Banská Bystrica, keďže Okresný úrad Banská
Bystrica počas celého konania ako zástupca štátu nevystupoval, namietajú dôvod uloženia povinnosti

žalovaným 1/,2/ spoločne a nerozdielne s výhradou, že neoprávnený majetkový prospech nie pojem
totožný s pojmom bezdôvodné obohatenie, namietajú nedostatočné odôvodnenie rozsudku okresného
súdu; zhodne žiadajú priznať pre prípad svojho úspechu v spore náhradu všetkých trov konania.

13. Po oboznámení sa s obsahom celého súdneho spisu odvolací súd má za to, že odvolania žalovaných

1/,2/ nie sú dôvodné. Okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, a hoci všetky vykonané
dôkazy nenašli odozvu v písomnom vyhotovení rozsudku, pričom mohli byť odpoveďou na odvolacie
námietky, okresný súd rozhodol vo výroku správne. Vychádzal zo žaloby zo dňa 05.11.2019, opraveneja doplnenej žalobcom v petite dňa 06.11.2019, preto vzhľadom na §141 C.s.p. nebolo potrebné
rozhodovať o pripustení jej zmeny.

14. V prejednávanej veci je nesporné, že žalovaní 1/,2/ boli odsúdení za trestnú činnosť, ktorá
bola kvalifikovaná ako jednočinný súbeh zločinu nedovolenej výroby omamných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §172 ods.1 písm. c), d) Trestného zákona,
účinného v čase spáchania trestných činov (ďalej v texte aj len „TZ“), zločinu šírenia toxikománie podľa
§174 ods.1, 2 písm. b) TZ a zločinu neoprávneného podnikania podľa §251 ods.1,2 písm. e), ods.4

písm. a) TZ, spáchaných v spolupáchateľstve. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen
sp.zn. 1T/69/2019, najmä z rozsudkov a ich skutkových viet z hľadiska právnej kvalifikácie skutkov nie sú
identifikovateľné subjekty poškodených ale ani iných subjektov, na úkor ktorých by spáchanou trestnou
činnosťou došlo k obohateniu na strane žalovaných 1/,2/.
14.1 Právna konštrukcia skutkových podstát zločinu nedovolenej výroby omamných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §172 ods.1 písm. c), d) TZ, zločinu šírenia

toxikománie podľa §174 ods.1, 2 písm. b) TZ a zločinu neoprávneného podnikania podľa §251
ods.1, ods.2 písm. e), ods.4 písm. a) TZ, pre ktoré boli žalovaní 1/,2/ trestne stíhaní a právoplatne
odsúdení, nepripúšťa definovanie subjektu, ktorý by spĺňal hmotnoprávnu podmienku podľa prvej
vety §456 Občianskeho zákonníka. Obohatenie z neoprávneného podnikania a ďalších spáchaných
zločinov nevzniklo na úkor osôb, s ktorými žalovaní 1/,2/ obchodovali, pretože tieto osoby nemajú

postavenie poškodených a nie sú ani v akomkoľvek inom postavení uvedené v skutkových vetách
trestných rozsudkov. Iba skutočnosť, že určité subjekty (ktoré kupovali liečivá od žalovaných 1/,2/ a
na ktoré v odvolaniach žalovaní 1/,2/ poukazujú) sú z trestného spisu zistiteľné, neznamená, že sú v
postavení osôb, ktoré majú právo si neoprávnený prospech uplatňovať. Nemožno konvalidovať konanie
žalovaných 1/,2/, ktoré je trestným činom a ktorého následkom je okrem iného aj to, že z nepoctivých

zdrojov majetok, o ktorý doposiaľ neprišli v dôsledku uloženia trestu prepadnutia veci, zostane v ich
vlastníctve. Krajský súd sa nestotožňuje s názorom žalovaných 1/,2/, že už raz boli potrestaní a táto
žaloba supluje uloženie trestu a že v rámci trestného konania im teda mal byť uložený trest prepadnutia
majetku. Z obsahu trestného spisu vyplýva, že žalovaní boli odsúdení o.i. za spáchanie trestného
činu v zmysle §172 ods.1 písm. c/, d/ TZ, kde v zmysle zásad ukladania trestov podľa §34 Trestného

zákona nemožno trest prepadnutia majetku uložiť; na uloženie trestu prepadnutia majetku podľa §58
ods.1,2,3 Trestného zákona neboli vzhľadom na právne kvalifikácie stíhaných zločinov splnené zákonné
podmienky.
14.2 Aj skutková podstata trestného činu podľa §251 ods.1,2 písm. e), ods.4 písm. a) TZ je postavená
na nespôsobilosti páchateľa konať tak, ako konal (neoprávnene podnikal), preto strata finančných

prostriedkov (v jeho vlastníctve) je len nevyhnutný následok tohto konania, za ktoré sám nesie
zodpovednosť; keď žalovaní 1/,2/ ako páchatelia trestnej činnosti nakupovali liečivá za vlastné finančné
prostriedky,muselisibyťvedomí,žesajednáonelegálnučinnosťavprípadeodhaleniaboliuzrozumení,
že o investované prostriedky prídu; odpočítanie nákladov, ktoré vynaložili na páchanie trestnej činnosti
(na nákup liekov, platby z poštovej prepravy) pri trestnom čine neoprávneného podnikania a ani pri

žiadnom inom trestnom čine nie je relevantné. Najvyšší súd v tejto súvislosti uvádza, že musí ísť o
nevyhnutné náklady ako sú napr. náklady spojené s riadnym opatrovaním získanej veci, ktoré by mal
rovnako vynaložiť aj ten, komu sa vec vracia (R1/1979).
14.3 V tejto súvislosti je potrebné prihliadať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva, v
zmysle ktorej nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Prostriedky nadobudnuté

žalovanými 1/,2/ páchaním trestnej činnosti nie je možné ponechať v ich majetkovej sfére, t.j. vo sfére
právoplatneodsúdenýchpáchateľov,alejepotrebnéuplatniťpostuppodľa§456druhávetaObčianskeho
zákonníka, na ktorý sú splnené všetky zákonné podmienky, pretože nie je zistený subjekt, na úkor
ktorého sa žalovaní 1/,2/ páchaním trestnej činnosti obohatili. Občiansky zákonník v druhej vete §456
priamo počíta s tým, že obohatenie získané z nepoctivých zdrojov sa musí vydať štátu, preto je štát z

tohto dôvodu výlučne jediným aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby a na uplatňovanie
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, získaného z nepoctivého zdroja (zo spáchania trestnej
činnosti).
14.4 Žalovaní 1/,2/ ako spolupáchatelia z trestnej činnosti spoločne získali bezdôvodné obohatenie
v podobe financií, ktoré nemožno individualizovať vo vzťahu k osobe toho-ktorého spolupáchateľa a

vzhľadom na spôsob spáchania skutku nemožno u každého z nich určiť konkrétny prospech z trestného
činu,t.j.vakejvýškektorýznichfinančnéprostriedkyspotreboval.Trestysúukladanéprísneindividuálne
podľa Trestného zákona v zmysle zásad ukladania trestov podľa §34 Trestného zákona; trestnú činnosť
spáchali formou spolupáchateľstva, preto je v tomto kontexte bez významu, či sú manželmi a či majúmajetok v bezpodielovom spoluvlastníctvo manželov. O bezdôvodnom obohatení je potrebné rozhodnúť
podľa Občianskeho zákonníka.
14.5 Vo vzťahu ku viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle §193 C.s.p., v danom prípade

viazanosti súdu v občianskoprávnom konaní rozhodnutím súdu v trestnoprávnom konaní krajský
súd považuje za potrebné uviesť, že uvedené zákonné ustanovenie predpokladá viazanosť súdu
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt,
postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ho spáchal. V trestnom konaní v prejednávanej
veci nebola zisťovaná škoda, a náhrada škody ani nie je predmetom tohto občianskoprávneho sporu.

Výška bezdôvodného obohatenia bola v trestnom konaní relevantná len z dôvodu právnej kvalifikácie
stíhaných skutkov.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že odvolania žalovaných 1/,2/ nie
sú dôvodné; odvolacie námietky krajský súd zodpovedal v dôvodoch tohto rozhodnutia, najmä v bodoch
11.-11.12. a 14.-14.5. Rozsudok súdu prvej inštancie preto v zmysle §387 ods.1 C.s.p. potvrdil.

16. Po rozhodnutí vo veci samej žalovaný 1/ dňa 06.12.2021 podal spolu so sťažnosťou proti uzneseniu
o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie aj návrh na prerušenie konania podľa §162 ods.1 písm. b)
C.s.p. a návrh na pribratie do konania orgánu verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných
ľudských práv a slobôd podľa §95 ods.1 C.s.p., na ktoré návrhy okresný súd reagoval oznámením o

nemožnosti rozhodovania o návrhu na prerušenie konania vo veci po rozhodnutí vo veci samej (č.l.
324 spisu) a vydaním uznesenia č.k. 6C/37/2019-316 zo dňa 23.02.2022, ktorým nepribral ako osobitný
subjekt na ochranu práv žalovaných 1/,2/ do konania Kanceláriu verejného ochrancu práv, IČO: 36 064
041, so sídlom P.O. Box 1, 820 04 Bratislava, ani Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, IČO:
30 807 549, Laurinská 18, 811 01 Bratislava.

16.1 Krajský súd len pre úplnosť poznamenáva, že podľa názvu aj podľa obsahu návrhu zo dňa
06.12.2021 tento návrh smeroval do sťažnostného konania, o ktorom rozhoduje súd prvej inštancie a
krajský súd nie je vecne príslušný; o návrhoch na pribratie osobitných subjektov rozhodol okresný súd
právoplatným uznesením.

17. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia §396 ods.
1 v spojení s §255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi by vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/,2/, avšak s odkazom na dôvody tohto uznesenia
v bodoch 11.10 a 11.11, ako aj vychádzajúc z obsahu spisu, za použitia Základných princípov čl. 4 ods.
2 C.s.p. odvolací súd aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho

zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by sám bol
zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana sporu náhradu trov neuplatní, ani
jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s článkom 17 základných princípov C.s.p.,
zakotvujúcich procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa strane nárok na náhradu trov konania
neprizná. Rozhodovanie postupom podľa §262 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania

a následne o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní
nevznikli, by bolo zjavne nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.