Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2020

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12C/267/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514208245
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3514208245.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu:
BRVZ s.r.o., IČO 31 319 637, so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 61/A, právne zastúpený GRMAN &
PARTNERS, s.r.o., IČO 36 861 553, so sídlom Bratislava, Pribinova 25 proti žalovanému: H., právne
zastúpený JUDr. Jitkou Hasíkovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Jakubovo námestie 13, o určenie
neúčinnosti právneho úkonu a nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Určuje, že Darovacia zmluva A., uzavretá dňa 22.05.2014 medzi P. ako darkyňou a žalovaným ako
obdarovaným, na základe ktorej previedla P. na žalovaného nehnuteľnosti, a to záhradnú
chatu Y., súpisné číslo XXX, nachádzajúcu sa na parcele č. XXXXX/X a parcely registra "I.",
parcelné číslo XXXXX/X, druh pozemku - záhrady, výmera XXX m2 a parcelné číslo XXXXX/
X, druh pozemku - záhrady, výmera XXmX, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území O., v
obci O., okres P. a sú zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným
úradom P., katastrálny odbor, je vo vzťahu k žalobcovi právne neúčinná.

II. Vo zvyšnej časti žalobný návrh zamieta.

III. Žiadnej zo strán sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 02.09.2014 v spojení s doplnením žaloby (o
pripustení zmeny petitu bolo rozhodnuté Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX)

domáhal, aby súd určil, že Darovacia zmluva uzatvorená dňa 22.05.2014 medzi P., rod. T., bytom
S. ako darujúcou a H. ako obdarovaným, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa
24.06.2014, pod č. Q. a ktorou P. previedla do vlastníctva H. záhradnú chatu Y., súpisné číslo XXX,
ktorá sa nachádza na pozemku, parcela č. XXXXX/X, pozemok, parcela registra "I.", parcelné číslo
XXXXX/X, druh pozemku - záhrady, výmera XXXmX a pozemok, parcela registra "I.", parcelné číslo
XXXXX/X., druh pozemku - záhrady, výmera XXmX, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území
O., v obci O., okres P. a sú zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX vedenom

Okresným úradom P., katastrálny odbor, je voči žalobcovi právne neúčinná. Súčasne je žalovaný
povinný zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu vo výške 30.000,-Eur, a to všetko do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania tak, ako
budúvyčíslenévpísomnomvyhotovenírozsudku.Nároknazaplateniepeňažnejsumyvovýške30.000,-
Eur žiadal žalobca na tom skutkovom základe, že žalovaný ako predávajúci uzatvoril dňa 18.07.2014
s P. ako kupujúcim kúpnu zmluvu. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na LV č.

XXX pre k. ú O., ktoré žalovaný nadobudol na základe odporovateľného právneho úkonu (darovacia
zmluva uzatvorené dňa 22.05.2014). Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 18.07.2014 bol podaný
návrh na vklad. Na Okresnom úrade P., katastrálny odbor prebieha katastrálne konanie pod č.Q.. Katastrálny odbor do dnešného dňa nepovolil vklad vlastníckeho práva iba z dôvodu nariadeného
neodkladného opatrenia uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XXC/XXX/XXXX-
XX zo dňa XX.XX.XXXX v spojené s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. XCo/XX/XXXX-XX

zo dňa XX.XX.XXXX. Právoplatnosťou rozsudku vydaného v predmetnom konaní a uplynutím 30
dní odo dňa vykonateľnosti tohto rozsudku, zanikne vydané neodkladné opatrenie a katastrálny odbor
bude pokračovať v katastrálnom konaní. Rozsudok vydaný v tomto súdnom konaní by sa mohol stať
v období po právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku nevykonateľným v exekučnom konaní v prípade
povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech P.. V zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka má

žalobca právo požadovať uspokojenie pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku (z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX), ak to nie je možné (napríklad v
prípade ak osoba, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech už nemá vec vo vlastníctve
z dôvodu prevodu tejto veci na ďalšiu osobu), má žalobca právo na peňažnú náhradu voči tomu, kto
mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, t.j. v tomto prípade voči žalovanému. Kúpna cena za
predaj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX (chaty Y.) bola dohodnutá v zmysle čl. IV. kúpnej zmluvy zo

dňa 18.07.2014 vo výške 30.000,-Eur, teda žalovaný mal z odporovateľného právneho úkonu prospech
vo výške 30.000,-Eur, a preto si žalobca uplatňuje vo vzťahu k žalovanému nárok na peňažnú náhradu
vo výške 30.000,-Eur.

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. XXC/XXX/XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že žalobný

návrhvcelomrozsahuzamietolažalovanémupriznalprávonanáhradutrovkonania.Súdprvejinštancie
konštatoval, že pre úspešnosť žalobcu je potrebné, aby boli kumulatívne splnené nasledujúce štyri
podmienky, ktoré súd s ohľadom na vykonané dokazovanie rozobral. Prvou podmienkou je vymáhateľná
pohľadávka, a to aby pohľadávka existovala aspoň vo forme budúcej pohľadávky už v dobe, kedy
k odporovanému právnemu úkonu došlo. Súd považoval na základe vykonaného dokazovanie prvú

podmienku za splnenú, keď poukázal na konanie vedené na Okresného súdu Bratislava
IV pod sp. zn. XXCpr/X/XXXX, z ktorého vyplýva, že voči P. existovala vymáhateľná pohľadávky
už v čase podpisu darovacej zmluvy a žalobca mal vykonané zosumarizovanie rozsahu škody po
vykonanom internom vyšetrovaní dňa 06.05.2014. Druhou podmienkou je skutočnosť, že konkrétny
právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, pričom dlžníkove právne

úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu
majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ
nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka. Ak by nebolo týchto úkonov, mohol
by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Tým, že P. previedla na žalovaného nehnuteľnosti
na základe darovacej zmluvy a s poukazom na jej finančné a majetkové pomery, súd

konštatoval, že došlo k takému zmenšeniu majetku, že žalobca v postavení veriteľa nemá
možnosť z tohto majetku si uspokojiť pohľadávku. Pohľadávka veriteľa v zmysle doteraz vykonaného
dokazovanie výrazne presahuje finančné a majetkové možnosti P.j, ktoré sa ešte zhoršili po realizácii
prevodu vlastníctva darovacou zmluvou v prospech žalovaného. Treťou podmienkou je preukázanie
úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ak žalovanému (druhej strane odporovaného právneho úkonu)

muselbyťúmyseldlžníkaodporovanýmprávnymúkonomukrátiťveriteľaznámy,teda žeoňomvedel
alebo musel vedieť. K uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo medzi P. a žalovaným, ktorý je synovcom
P.. Za daného skutkového stavu bolo pre rozhodnutie vo veci významné vyriešenie právnej
otázky, za akých podmienok môžu byť teta a synovec osobami sebe navzájom blízkymi. Keďže je pre
posúdenie právneho úkonu významné, či k nemu došlo medzi osobami blízkymi, je nutné vzájomný

vzťah účastníkov právneho úkonu posudzovať so zreteľom k okamžiku, kedy bol právny úkon
urobený. O právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou alebo ktorý dlžník
urobil v prospech tejto osoby v zmysle ustanovení § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ide preto vtedy,
ak dlžník a druhá strana boli v postavení osôb sebe navzájom blízkych v dobe, kedy bol právny úkon
urobený. V posudzovanom prípade boli účastníkmi darovacej zmluvy zo dňa 22.05.2014, ktorá

je odporovaným právnym úkonom, dlžníčka P. a žalovaný, ktorí boli v dobe jej uzatvorenia v rodinnom
pomere, pretože dlžníčka je tetou žalovaného. Aby však dlžníčka a žalovaný mohli byť považovaní
za osoby sebe navzájom blízke v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka, musela by byť
úroveň ich skutočných vzájomných vzťahov v dobe uzatvorenia darovacej zmluvy taká, že by ujmu,
ktorú utrpel žalovaný (dlžníčka), bola dlžníčkou (žalovaným) dôvodne pociťovaná ako jej vlastná ujma,

pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi P. a žalovaným bol úplne bežný vzťah,
ktorý nemožno hodnotiť ako dôverný. Rovnakým spôsobom pristupovala ku všetkým svojim synovcom.
Stretávali sa 1 - 2 ročne na rodinných oslavách a venovali sa svojmu okruhu známych. Nekomunikovali
spolu o dôverných veciach a počas pobytu žalovaného na chate bola P. u svojej susedy. Podľa výpovedesvedkyne S. zaslala P. svoju synovcovi sms alebo mu zavolala. O konkrétnych darčekoch sa svedkyňa
nevedela vyjadriť. Po posúdení svedeckých výpovedí nemožno konštatovať, že medzi žalovaným a jeho
tetou išlo o blízky vzťah, ktorý by svojou intenzitou zodpovedal vzťahu dvoch navzájom si blízkych osôb

a po zistení žalovaným, že teta má problémy, ktoré sa na neho preniesli darovaním nehnuteľnosti a na
jemu blízku osobu P., prestal s tetou komunikovať. Vzťahy, ktoré boli v rovine, že žalovaný vedel, že
má tetu. Momentálne sú také, že žalovaný po zistení v priebehu konania, že v dôsledku jej konania je i
jeho otec trestne stíhaný, odmieta akúkoľvek formu komunikácie so svojou tetou. Ak by bolo medzi nimi
citové puto v tejto krízovej situácii, by ich správanie bolo také, že by smerovalo k vzájomnej pomoci,

ako tomu bolo medzi žalovaným a jeho bratrancom P. v čase, keď vážne ochorela mama žalovaného
a v rodine nastali závažné finančné problémy. Bratranec žalovaného si zobral úver na kúpu
predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu, aby mohol finančne pomôcť žalovanému. Na základe dokazovaním
zistených skutočností mal súd za to, že žalovaného a jeho tetu P. nemožno považovať za osoby
blízke. Štvrtou podmienkou je skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t. j.
troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby, na túto podmienku súd prihliada ex offo, pričom zistil,

že k uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo 22.05.2014. K namietanej subjektívnosti vo výpovediach
svedkov a strán sporu a z toho dôvodu spochybnenia objektívnosti výpovedí svedkov zo strany žalobcu
súd poukázal na skutočnosti a okolnosti, ktoré mali byť svedeckými výpoveďami preukázané, a to
charakter a intenzita vzájomného vzťahu žalovaného a jeho tety, pričom spochybňovanie objektívnosti
svedkovastránsporuibanazákladerodinnéhoalebospoločenskéhovzťahubeztoho,abyvierohodnosť

výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípade, kedy
jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď strán sporu či svedkov majúcich medzi sebou
takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno žalovaným a zároveň by viedlo k
vytvoreniu neakceptovateľnej "prezumpcie nepravdivosti" svedeckých výpovedí či tvrdení strán sporu
(nález Ústavného súdu SR zo dňa 09.06.2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29). Z vykonaného dokazovania

neboli zistené iné objektívne skutočnosti, ktoré by spochybňovali výpovede svedkov
a strán sporu, práve naopak výpovede do seba navzájom zapadali a odkrývali skutočnosti potrebné
pre posúdenie vzájomného vzťahu žalovaného a jeho tety. Súd z vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že nedošlo ku kumulatívnemu naplneniu všetkých štyroch podmienok, teda žalobca
neuniesol dôkazné bremeno - nepreukázal skutočnosti, na základe ktorých možno hodnotiť vzťah medzi

P. a žalovaným ako vzťah blízky. Po preskúmaní podaného žalobného návrhu, kedy nedošlo k naplneniu
štyroch podmienok za kumulatívneho splnenia, ktorých by súd mohol konštatovať, že právny úkon, a
to darovacia zmluva je právne neúčinná vo vzťahu k žalobcovi, súd v celom rozsahu zamietol
žalobný návrhu.

3. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie, pretože mal za to, že súd prvej inštancie
porušil právo žalobcu na spravodlivý proces a súčasne dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe žalobcu
vyhovel. Mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovanie dospel k

nesprávnemu skutkovému zisteniu, že dlžníčka P. a žalovaný nie sú blízkymi osobami v zmysle § 116
Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný a P. sú v rodinnom
pomere, pretože P. T. je tetou a krstnou mamou žalovaného. Uvedená podmienka je preukázaná a
nesporná. Ďalšia podmienka, t. j. či jedna osoba bude pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú,
a či to pociťuje dôvodne, prislúcha uvážiť a rozhodnúť súdu.

4. Krajský súd v S. uznesením zo dňa 28.02.2019 č. k. XCo/XX/XXXX-XXX . napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd konštatoval,
že po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska odvolacej námietky žalobcu dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie nie je možné dostatočne preskúmať pre nedostatok odôvodnenia. Tento

nedostatok spočíva v tom, že súd prvej inštancie sa vôbec nevyporiadal s argumentáciou žalobcu, že
darovacia zmluva zo dňa 22.05.2014 je v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovateľným
právnym úkonom aj v prípade, že P. T. a žalovaný nie sú blízke osoby, keď v tomto prípade preukázal
úmysel dlžníčky P. T. ukrátiť žalobcu odporovateľným právnym úkonom a vedomosť žalovaného o tomto
úmysle P. T.. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom nezaoberal

touto argumentáciou žalobcu, hoci odpoveď na ňu mohla mať zásadný význam pre rozhodnutie v
danom spore. Žalobca počas prvoinštančného konania viackrát argumentoval, že ak súd prvej inštancie
dospeje k záveru, že žalovaný s P. T. nie sú blízke osoby podľa § 116 Občianskeho zákonníka, potom
v spore preukázal úmysel dlžníčky P. T. ukrátiť veriteľa odporovateľným právnym úkonom - darovacouzmluvou zo dňa 22.05.2014 a vedomosť žalovaného o tomto úmysle dlžníčky. Súd prvej inštancie však
v odôvodnení svojho rozsudku neodpovedal na túto argumentáciu, ktorá rezonuje z celého konania a
ktorej odpoveď za predpokladu, že žalovaný a P. T. nie sú blízke osoby, je podstatná pre rozhodnutie

sporu. Súd prvej inštancie zaujal v danom spore taký právny názor, že medzi žalovaným a P. T. bol úplne
bežný vzťah, ktorý nemožno hodnotiť ako dôverný, preto neboli v postavení blízkych osôb, keď žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, na základe ktorého bolo možnosť hodnotiť vzťah medzi žalovaným a P.
T. ako blízky. Odvolací súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že
medzi dlžníčkou P. T. a žalovaným bol nielen vzťah tety a synovca, ale aj vzťah krstnej mamy a krstného

syna. Keďže sa jednalo o iné osoby v rodinnom pomere, v takomto prípade je podmienkou, aby
kvalita a intenzita ich skutočného vzájomného vzťahu bola taká, že by ujma vzniknutá jednej z týchto
osôb bola druhou z nich dôvodne pociťovaná ako jej vlastnú ujmu. Záver o tom, či by ujmu,
ktorú utrpela jedna z týchto osôb pociťovala druhá z nich ako svoju vlastnú, je založený predovšetkým
na citových väzbách týchto osôb a na ich intenzite. Takže nie je podstatné pre takého posúdenie, či
medzi dlžníčkou P. T. a žalovaným bol alebo nebol vzťah dôverný tak, ako to konštatoval súd prvej

inštancie, ale je podstatné, aké citové väzby a akej intenzity medzi nimi boli. Súd prvej inštancie na
základe uvedeného nepostupoval správne pri hodnotení otázky, aký citový vzťah a akej intenzity bol v
čase uzavretie darovacej zmluvy bol medzi žalovaným a dlžníčkou P. T. a nezaoberal sa argumentáciou
žalobcu,žeaksapreukáže,že P.T.ažalovanýniesúblízkeosoby,takvtomtoprípadepreukázalúmysel
dlžníčky P. T. ukrátiť žalobcu odporovateľným právnym úkonom a vedomosť žalovaného o tomto úmysle

P. T.. Vymedzil úlohu súdu prvej inštancie konať a postupovať v zmysle hore uvedených intenciách.

5. Súd postupoval podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“), v zmysle ktorého ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, a preto súd

nariadil pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania.

6. Podľa § 180 C.s.p. súd prejednal vec v prítomnosti žalovaného, v neprítomnosti ospravedlneného
žalobcu, ktorý vyjadril súhlas s vykonaním pojednávania bez jeho prítomnosti. Nebol daný dôvod na
odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p..

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, ako aj svedkov P. T., C. T., S.,
oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, výzvy
žalobcu na náhradu škody zo dňa 21.08.2014, výpisov z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 28.05.2014,
zo dňa 30.06.2014 a zo dňa 18.08.2014, čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa

18.08.2014, Rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. XXCpr/X/XXXX-XXX . zo dňa 12.01.2016,
listu žalobcu o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce adresovaného P.
s doručenkou, časti zápisnice o výsluchu obvinenej P. zo dňa 26.03.2015 a zo dňa 22.01.2015, časti
zápisnice o výsluchu obvineného U. zo dňa 03.02.2015, časti zápisnice o výsluchu obvineného C. zo
dňa 24.02.2015, zápisníc o miestnom zisťovaní Finančného riaditeľstva SR zo dňa 23.04.2014, správy

o stave exekučného konania, čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, Uznesenia Okresnej
prokuratúry Bratislava II. zo dňa 22.04.2016, Zmluvy o úvere zo dňa 17.07.2014, Znaleckého posudku
č. XXX/XXXX.. Doplnil dokazovanie o vypočutie žalovaného a oboznámil rozsudok Okresného súdu
Bratislava II č. k. XT/XX/XXXX-XXXX zo dňa 12.02.2018 v spojení s opravným uznesením zo
dňa 31.08.2018, správ súdneho exekútora, upozornenia Okresnej prokuratúry Bratislava II o zmene

právnej kvalifikácie, čestného vyhlásenia žalovaného, potvrdenie Mesta S., úmrtného listu, kúpnej
zmluvy uzatvorenej dňa 29.03.2016 a obsahu spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XT/XX/XXXX..

8. Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach a na podanom žalobnom návrhu. Žalobca uviedol, že je
súčasťou holdingu STRABAG, ktorý patrí k popredným stavebným spoločnostiam v SR a ktorý

realizuje všetky druhy stavieb v oblasti dopravného a železničného staviteľstva a patrí k popredným
tuzemským výrobcom asfaltových a betónových zmesí. Žalobca zabezpečuje a vykonáva účtovné
operácie pre všetky spoločnosti v rámci holdingu STRABAG. P. T., (ďalej aj „dlžník) spôsobila
žalobcovi škodu veľkého rozsahu v celkovej výške XXX XXX,XX Eur., ako zamestnankyňa spôsobila
žalobcovi škodu úmyselným protiprávnym konaním, neoprávnene vykonala viacero platieb a to tak,

že platbu nerealizovala na účet obchodného partnera (dodávateľa), ale na iný bankový účet alebo
tak, že v platobnom systéme vytvorila fiktívneho (neexistujúceho) obchodného partnera (dodávateľa),
neoprávnene previedla peňažné prostriedky na ňou zadané bankové účty v rozpore so skutočnými
dodávateľskými vzťahmi a poznajúc účtovný systém a softvér žalobcu, vykonávala neoprávneneplatby sofistikovane a zámerne tak, aby boli, resp. zostali skryté a aby ich nebolo možné ľahko odhaliť.
Za svoje protiprávne konanie bola P. T. právoplatne odsúdená v trestnom konaní za obzvlášť závažný
zločin neoprávneného obohatenia rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. XT/XX/XXXX-XXXX

zo dňa XX.XX.XXXX. Na tomto protiprávnom konaní sa podieľal aj otec žalovaného a brat
P., ktorý bol predmetným právoplatným rozsudkom odsúdený v trestnom konaní za nedbanlivostný
prečin podielnictva. Žalovaný je synovcom a krstným synom P.. Žalovaný žil v spoločnej domácnosti
s otcom C. v rozhodujúcom období, t.j. v čase uzavretia darovacej zmluvy. Žalovaný v súčasnosti
žije v jednej spoločnej domácnosti s P.. Po finančnej kontrole realizovanej u žalobcu zo strany

Finančného riaditeľstva SR sa začali P., žalovaný a C. zbavovať všetkého nehnuteľného majetku a
začali prevádzať nehnuteľnosti s jednoznačným zámerov a cieľom, ukrátiť uspokojenie pohľadávky
žalobcu. Žalobca je poškodeným subjektom. Výška spôsobenej škody je obrovská a je zrejmé, že
dlžníčka nie je schopná spôsobenú škodu žalobcovi nahradiť. Žalobca si nemôže uspokojiť pohľadávku
z majetku dlžníka, nakoľko jeho majetkové pomery to neumožňujú. Nebyť darovacej zmluvy zo dňa
22.05.2014, teda odporovateľného právneho úkonu, mohol by žalobca uspokojiť svoju vymáhateľnú a

vykonateľnú pohľadávku aj predajom chaty Y. a pozemkov zapísaných na LV č. XXX, nachádzajúcich
sa v katastrálnom území O. (ďalej len „nehnuteľnosti“), ktoré ušli z majetku dlžníka. Podľa žalobcu
súd nemôže požadovať od žalobcu predloženie absolútneho dôkazu v tom zmysle, že by dlžník a
žalovaný priznali, že uzatvárali darovaciu zmluvu zo dňa 22.05.2014 s úmyslom ukrátiť uspokojenie
pohľadávky žalobcu. Je prirodzené, že žalovaný bude všetko popierať v záujme toho, aby bola

žaloba zamietnutá. Z objektívnych skutočností, zo správania dlžníka a žalovaného v rozhodujúcom
období a zo žalobcom preukázaných časových súvislostí jednoznačne vyplýva úmysel dlžníka ukrátiť
uspokojenie pohľadávky žalobcu a vedomosť žalovaného o tomto úmysle. Žalobca preukázal úmysel
dlžníka ukrátiť uspokojenie žalobcu a vedomosť žalovaného o tomto úmysle. Dlžník nielenže spôsobil
protiprávnym konaním žalobcovi škodu veľkého rozsahu, ale aj účelovo sa zbavil nehnuteľného majetku

s cieľom, aby si žalobca nemohol uspokojiť pohľadávku na náhradu škody aspoň čiastočne z jeho
nehnuteľností, ktoré bezodkladne po odhalení protiprávneho konania na základe finančnej kontroly
daroval žalovanému. Ak súd nevyhovie žalobe, bude tým neodôvodnene poskytnutá súdna ochrana
protiprávnemu konaniu dlžníka, ktorý s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu, uzatvoril
so žalovaným dňa 22.05.2014 darovaciu zmluvu. Darovaciu zmluvu uzatvoril so zámerom a cieľom,

aby neprišiel o nehnuteľnosti a aby tieto nehnuteľnosti zostali v rodine. Z konania a správania
žalovaného a dlžníka vyplýva, že v čase uzavretia darovacej zmluvy dňa 22.5.2014 celá rodina (vrátane
žalovaného) vedel o neoprávnených platbách a o škode, ktorú dlžník spôsobil žalobcovi. Žalobca
má za to, že žaloba bola podaná dôvodne a z vykonaného dokazovania pred súdom je zrejmé, že
darovacia zmluva zo dňa 22.05.2014 uzavretá medzi dlžníkom a žalovaným je odporovateľným právnym

úkonom, pretože k jej uzavretiu došlo v posledných troch rokoch (darovacia zmluva bola uzavretá dňa
22.05.2014 a žalobca podal žalobu dňa 02.09.2014), jej uzatvorením došlo k ukráteniu uspokojenia
pohľadávky žalobcu, bol preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu a vedomosť žalovaného o tomto
úmysle a žalobca má vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi, teda boli naplnené zákonné predpoklady
v súlade s § 42a Občianskeho zákonníka. Aktuálny zostatok istiny tejto pohľadávky predstavuje

sumu 189.556,44 Eur. Právny úkon dlžníka, a to darovacia zmluva zo dňa 22.05.2014, ukrátila a
ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Darovacou zmluvou zo dňa 22.05.2014 došlo
k zmenšeniu majetku dlžníka a vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že žalobca
nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky. Ak by nebolo tohto právneho úkonu, mohol by
žalobca uspokojiť svoju pohľadávku z nehnuteľností, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z

dlžníkovho majetku. Dlžník nevlastní taký majetok (iný majetok), ktorý by postačoval k tomu, aby si z
neho žalobca uspokojil svoju pohľadávku, čo preukazujú predložené správy súdneho exekútora P. o
stave exekúcie vedenej pod sp. zn. B. vedenej proti dlžníkovi. Dlžník je iba poberateľom starobného
dôchodku. Vzhľadom na aktuálnu výšku zostatku pohľadávky žalobcu vo výške 280.280,- Eur (istina s
príslušenstvom) a výšku vykonávaných zrážok z dôchodku je zrejmé, že zrážkami z dôchodku dlžníka

nebude počas života dlžníka uspokojená pohľadávka žalobcu. Majetkové pomery dlžníka sa darovaním
nehnuteľností žalovanému zhoršili, pretože ide o bezodplatný prevod nehnuteľností, za ktorý nedostal
dlžník rovnocennú náhradu, resp. protihodnotu. Dlžník nevlastní majetok postačujúci na uspokojenie
pohľadávky žalobcu, a preto darovaním nehnuteľností žalovanému došlo preukázateľne k ukráteniu
pohľadávky žalobcu. Žalobca vysvetlil, že v zmysle konštantnej judikatúry nemá nárok na náhradu škody

voči C., pretože títo boli odsúdení za nedbanlivostný prečin podielnictva. V ich prípade
by prichádzala do úvahy len zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. K bezdôvodnému obohateniu
však nedošlo na úkor žalobcu, ale na úkor slovenských a českých spoločností, z ktorých účtov boli
neoprávnené platby vykonané, t.j. na úkor spoločnosti TPA, s.r.o., BMTI SK, s.r.o., STRABAG, s.r.o.a ďalších spoločností uvedených v trestnom spise sp. zn. XT/XX/XXXX.. Žalobca nie je v žiadnom
právnom vzťahu s C., t.j. neexistuje žiaden právny vzťah, na základe ktorého by mohol žalobca od
nich požadovať náhradu škody. Na túto skutočnosť nemá vplyv ani nesprávne odkázanie žalobcu v

trestnom rozsudku s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Úmysel dlžníka ukrátiť
uspokojenie pohľadávky žalobcu je zrejmý, pretože v rámci svojej svedeckej výpovede dňa 08.09.2016
uviedol, že pri uzatváraní darovacej zmluvy vedel o tom, že žalobcovi vznikla škoda a že mu spôsobil
škodu. Túto skutočnosť preukazuje okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobcu, ktoré
dlžník prevzal dňa 19.05.2014, t.j. pred uzavretím darovacej zmluvy zo dňa 22.05.2014. V okamžitom

skončení pracovného pomeru mu bola oznámená aj predpokladaná výška neoprávnených platieb
a predpokladaná výška spôsobenej škody, ktorú svojim protiprávnym konaním spôsobil a ktorej výška
bola k uvedenému dňu vykonaným šetrením zistená. Napriek tomu, že v čase uzavretia darovacej
zmluvy vedel o tom, že bude musieť škodu žalobcovi nahradiť, zbavoval sa účelovo majetku a urýchlene
daroval nehnuteľnosti synovcovi, t.j. žalovanému. Žalobca má za to, že z vykonaného dokazovania
vyplýva, že žalovaný a dlžník (P. T.) sú blízke osoby v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Ide medzi

nimi o vzťah teta - synovec a vzťah krstná mama - krstný syn. Ich vzájomný vzťah v rozhodujúcom
období, t.j. v čase uzavretia darovacej zmluvy preukazuje, že ujmu ktorú by utrpel jeden z nich, by druhý
pociťoval ako vlastnú. Pokiaľ by žalovaný a dlžník neboli blízkymi osobami, dlžník by mu nedaroval
nehnuteľnosti, t.j. neposkytol by mu dar takej hodnoty. Kvalitu ich vzájomných vzťahov a intenzitu ich
citových väzieb v čase uzavretia darovacej zmluvy preukazujú podľa tvrdenia žalobcu nasledujúce

skutočnosti: P. T. mala žalovaného ako svojho synovca rada, navštevovala ho, boli v telefonickom
kontakte, kupovala mu darčeky pri príležitosti narodenín, menín a sviatkov a brala ho na dovolenky na
Slovensku a do zahraničia, prenechávala chatu Y.alovanému, aby tam chodil s kamarátmi, v
rámci svojho výsluchu v tomto súdnom konaní sa vyjadrila, že ak by sa niečo žalovanému stalo, tak by
bola smutná, teda pociťovala by jeho ujmu ako svoju vlastnú a žalovaný pravidelne chodil na chatu Y.,

pomáhal svojej tete pri jej stavaní a budovaní a následne po jej dostavaní je pomáhal pri kosení trávy a
ďalších prácach okolo chaty. Podľa judikatúry k darovaniu nehnuteľností takmer vo všetkých prípadoch
dochádza práve medzi blízkymi osobami, pretože akékoľvek darovanie nehnuteľností nie je bežnou
vecou, ale predpokladá existenciu určitého blízkeho vzťahu medzi darcom a obdarovaným, v dôsledku
ktorého darca bez akejkoľvek protihodnoty dobrovoľne znižuje svoj majetok v prospech obdarovaného.

Darovanie nehnuteľností, ktoré majú vyššiu hodnotu, nie je bežnou vecou a preto sa
predpokladá, že k darovaniu dôjde v prípade, že medzi účastníkmi darovacej zmluvy, teda medzi darcom
a obdarovaným je blízky vzťah. V prípade odporovateľného právneho úkonu medzi blízkymi osobami
sa v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávky
žalobcu a vedomosť žalovaného o tomto úmysle predpokladá (prezumuje). Žalovaný mal a má v tomto

prípade dôkazné bremeno a povinnosť preukázať, že úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie žalobcu
nemohol ani pri náležitej starostlivosti poznať. Žalobca má za to, že žalovaný v tomto smere neuniesol
dôkazné bremeno. Ak by aj súd dospel k záveru, že žalovaný a dlžník nie sú blízkymi osobami, tak
žalobca dostatočne preukázal a uniesol dôkazné bremeno o tvrdení, že žalovanému musel byť známy
úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu v čase vykonania odporovateľného právneho

úkonu, t.j. darovacej zmluvy zo dňa 22.05.2014. Úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávky
žalobcu a vedomosť žalovaného o tomto úmysle preukazujú objektívne skutočnosti, správanie dlžníka
a žalovaného v rozhodujúcom období, t.j. v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu a časové
súvislosti. Žalobca preukázal úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu a vedomosť
žalovaného o tomto úmysle objektívnymi skutočnosťami. Z konania a zo správania dlžníka a žalovaného

v rozhodujúcom období sú jednoznačne preukázané predmetné skutočnosti. Súčasne je zrejmé, že
skutočným dôvodom viacnásobného prevodu nehnuteľností a bytu na X. neboli finančné problémy v
rodine žalovaného, ako to nepravdivo a účelovo tvrdí žalovaný, ale snaha zbaviť sa nehnuteľného
majetku za účelom ukrátenia žalobcu. Čo sa týka kúpnej zmluvy, na základe ktorej bol prevedený
byt v S., na ul. X., žalobca poukázal na skutočnosť, že otec žalovaného bol stíhaný pre spáchanie

trestného činu krádeže formou spolupáchateľstva. Je dôležité zdôrazniť, že došlo v priebehu konania k
prekvalifikovaniu skutkovej podstaty až v r. 2018. Doteraz ani neboli preukázané žiadne dlhy, ktoré by
rodina žalovaného mala mať. Nikto nerozporuje dlh vo vzťahu k Tatra banke, a.s., avšak žalobca nevie,
či došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, ani prečo banka žiadala zaplatenie úveru.

9. Žalovaný rovnako zotrval na svojich tvrdeniach. Uviedol, že vzťah medzi P. a žalovaným je vzťahom
tety a synovca. Ide o vzťah v pobočnom rade tretieho a ďalšieho stupňa, kde pre vyslovenie blízkosti
osôb je potrebné vyhodnotiť, či jedna osoba bude pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú
ujmu a či to pociťuje dôvodne. Žalovaný nemal k Magdaléne Dubovanovej taký blízky vzťah, ktorý bynapĺňal danú zákonnú podmienku. Žalovaný opakovane uviedol, že medzi ním a P.. T. išlo o vzťah
krstnej mamy a synovca. Všetci vypočutí svedkovia ako aj samotný žalovaný uviedli, že tento vzťah
bol čisto formálne splnenou podmienkou pre krst žalovaného v jeho vyššom detskom veku a nemal

pre menovaných žiaden vzťahový význam. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že P. bola teta, ktorá
bola z povinnosti krstnou mamou a sama uviedla, že je krstnou mamou žalovaného, ale len formálne
a žalovaného mala rada rovnako ako ostatných synovcov. Má k nemu normálny vzťah ako ku všetkým
svojim štyrom synovcom. Navštevovali sa jeden až dva krát do roka, pri rodinných príležitostiach, kde si
každý hľadel svoj okruh blízkych. Žalovaný svojich vrstovníkov a P. svojich súrodencov. Dokazovaním

bolo preukázané, že pri týchto stretnutia menovaní bližšie spolu nekomunikovali, nezdôverovali sa, ani
sa nestretávali mimo rodinných osláv. Podľa výpovede svedkyne S. k narodeninám poslala P. svojmu
synovcovi sms alebo mu zavolala, rovnako ako aj ostatným synovcom. O konkrétnych
darčekoch sa svedkyňa S. vyjadriť nevedela. Čo sa týka dovoleniek, P. zobrala žalovaného na dovolenku
asi dva krát za celý jeho život, a to zo zdravotných dôvodov. Žalovaný mal v detstve zdravotné problémy,
kvôli ktorým ho P. zobrala na dovolenku k moru. Bolo to asi pred pätnástimi až šestnástimi rokmi, teda v

čase, keď mal žalovaný trinásť a sedemnásť rokov. V čase darovania chaty mal žalovaný dvadsaťšesť
rokov. K pomoci žalovaného P. uviedol, že motívom jeho pomoci bolo najmä to, že P. je sestrou jeho
otca. Vzhľadom k tomu, že jeho otec mal zdravotné problémy a chcel pomôcť svojej sestre, pomáhal jej
on sám. Žalovaný nechodil pomáhať svojej tete preto, že ich vzťah bol citovo intenzívny tak, ako to tvrdí
žalobca, ale preto, že videl snahu svojho otca pomôcť sestre. Keďže nemal na to dosť síl a zdravia, tak

to urobil on sám. Opätovné tvrdenie žalobcu o citovej väzbe, z ktorej vyplýva pomoc žalovaného P. je
čistou špekuláciou zo strany žalobcu, ktorou podprahovo vytvára obraz o skutočnostiach, ktoré neboli
preukázané. K návštevám chaty žalovaný uviedol, že išlo len o pobyty počas prázdnin, kedy žalovaný na
chate trávil čas so svojimi kamarátmi, ale bez prítomnosti P. (v danom čase bola u svojej susedy alebo
úplne mimo objektu). Žalovaný nechce skĺznuť do špekulatívnej roviny žalobcu, ktorý predkladá súdu

svoje úvahy o tom, čo je a nie je prejavom dôverného a blízkeho vzťahu. Žalovaný v tejto súvislosti
len opakovane uvádza, že keď sa dozvedel o problémoch svojej tety veľmi sa na ňu nahneval. Prestal
s ňou komunikovať a vyčítal jej, že zvolila taký postup riešenia veci, ktorý priniesol problémy nie len
jemu, ale aj jemu blízkej osobe a tou je svedok P.. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný
je schopný ukončiť akékoľvek stretávanie sa s P.. Nie je na ňu citovo viazaný a jej

prítomnosťmujednoduchonechýba.Skúmanieichvzťahuvčaseprevodunehnuteľnostitak,akosatoho
domáha žalobca je právne irelevantné. Pokiaľ by existoval zo strany žalovaného k P. hlboký citový vzťah,
nezmenil by sa ani po oboznámení sa žalovaného s problémami P.. To je podstata blízkosti ľudí, ktorá
v danom prípade zjavne absentuje. Z uvedeného je teda zrejmé, že konanie P. žalovaný neschvaľuje,
vyčíta jej ho, v dôsledku čoho sa na ňu dokonca hnevá a prestal s ňou komunikovať, čo rozhodne

nie je prejavom blízkeho vzťahu medzi ľuďmi. Ku skutočným dôvodom uzavretia spornej darovacej
zmluvy zo dňa 22.05.2014 medzi žalovaným a jeho tetou P. žalovaný uviedol, že jeho tvrdenia boli
preukázané listinnými dôkazmi. Žalobca v súvislosti s finančnou situáciou v rodine žalovaného predložil
súdu správu o stave exekučného konania, boli predložené listinné dôkazy preukazujúce nesmierne
ťažkú finančnú situáciu v rodine žalovaného, ktorá ich viedla k predaju bytu, nakoľko neboli schopní platiť

úver. O zlej sociálnej a finančnej situácii žalovaného vypovedali zhodne svedkyňa P., ktorá potvrdila, že
motívom darovania neboli udalosti súvisiace s prácou u žalobcu, ale sled rodinných tragédii, ako aj jej zlý
zdravotný stav, v dôsledku ktorého bola rok práceneschopná. Z úmrtného listu vyplýva, že sestra P.,
teda krátko pred prevodom vlastníctva k predmetnej chate. Svedok C. T. v tejto súvislosti uviedol, že v
rodine po dlhoročnej chorobe jeho manželky, ako aj jeho samého, existovala veľmi zlá finančná situácia,

ktorá ich prinútila predať byt, v ktorom bývali, nakoľko nevládali splácať splátky úveru. Aj táto skutočnosť
potvrdzuje, že k predaju chaty nedošlo v dôsledku špekulácií, ale len a výlučne v dôsledku ťaživých
finančných pomerov, ktoré boli spôsobené dlhotrvajúcim ochorením rodičov žalovaného. V dôsledku
týchto okolností sa rodina ocitla takmer bez príjmov a bola nútená riešiť svoju ťažkú životnú situáciu
predajom všetkého, čo bolo schopné kúpy. Z výpovede svedka P. vyplynulo, že P. T. bola v čase

realizácie prevodu spornej chaty v zlom psychickom aj zdravotnom stave. Podľa vyjadrenia dosť na
ňu vplývala aj smrť svedkovej mamy, ktorá bola jej sestrou a zomrela mladá vo veku päťdesiatštyri
rokov. Jej brat, H. otec, mal infarkt a ich najstarší brat zomrel vo svojich päťdesiatich rokoch. Tieto
okolnosti na ňu vplývali a svedok ich vyhodnotil tak, že boli dôvodom jej rozhodnutia darovať chatu
žalovanému. Žalovaný poukázal na doteraz vykonané dokazovanie, z ktorého jednoznačne vyplynulo,

že P. "vždy" tvrdila, že chata bude patriť žalovanému, svoju vôľu prejavila už v roku 2010 alebo 2011,
teda dávno pred tým, ako sa objavili problémy P. so žalobcom. Rozhodla sa zrealizovať darovanie
chaty žalovanému ešte v marci v roku 2014 vzhľadom na označené rodinné udalosti ako aj jej zlý
zdravotný stav. Keďže chata nebola zapísaná v katastri nehnuteľností, bolo potrebné vybaviť stavebnépovolenie, povolenie na životnom prostredí, a preto k prepisu došlo až v júni 2014. Z uvedeného
vyplýva, že predmetný úmysel zjavne nesúvisel s okolnosťami na strane žalobcu, ale s
úmrtiami a zdravotnými problémami, ktoré sa vyskytli v rodine žalovaného. Ďalšou významnou

okolnosťou, ktorá poukazuje na to, že žalovaný nemohol predpokladať alebo dokonca vedieť o úmysle
svojej tety ukrátiť veriteľa, je v dávnejšej minulosti deklarovaný a niekoľko krát zopakovaný prísľub P.
darovať chatu žalovanému. Dôvodom bolo to, že jej pomáhal s prípravou stavby, údržbou chaty a jej
okolia, staral sa o chatu. Pre žalovaného išlo o naplnenie sľubu z minulosti. Akt darovania
mal pre neho opodstatnenie v sľube z dávneho času a nemal žiaden dôvod prikladať uvedenému úkonu

iný význam. O tejto skutočnosti zhodne vypovedali aj svedkovia P. ako aj samotný žalovaný. Za
významné,prepreukázanieabsencievedomostižalovanéhooúmysleukrátiťveriteľapovažuježalovaný
aj to, že žalovaný predal predmetnú nehnuteľnosť svojmu bratrancovi P., s ktorým mal žalovaný
veľmi blízky a dobrý vzťah. P.i zomrela matka Q. žalovaného matka v tom čase bola onkologickým
pacientom v terminálnom štádiu, čoho dôkazom je úmrtný list založený v spise, podľa ktorého matka
žalovaného zomrela XX.XX.XXXX. Svedok P. si zobral na kúpu chaty úver, ktorý bude splácať ďalších

20 rokov. Táto okolnosť bola nesporne preukázaná úverovou zmluvou, potvrdením o splátkach,
preukázaním výšky príjmu svedka MG. a bankovým výpisom, na účet ktorého bola kúpna cena
pripísaná. Ak by žalovaný čo i len tušil, že môže dôjsť k problémom, ktoré sa v súčasnosti riešia
v predmetnom spore, nepredal by nehnuteľnosť svojmu najbližšiemu príbuznému, ktorého by v prípade
neúspechu v spore zaťažil dvadsaťročnou povinnosťou splácať úver, za nehnuteľnosť, ktorá mu nikdy

nebude patriť. Vzťah žalovaného k tete sa vplyvom uvedených okolnosti veľmi zhoršil a v súčasnosti
sa v dôsledku situácii, do ktorej ho dostala, s tetou nerozpráva. Naopak strana, ktorá je sporom najviac
dotknutá t.j. P., má aj naďalej voči žalovanému dobrý vzťah, nakoľko vie, že by mu žalovaný nikdy
vedome neublížil. Kúpou chaty chcel P. okrem nadobudnutia nehnuteľnosti aj pomôcť žalovanému
vyriešiť ich zložité finančné problémy. Motívom predaja nehnuteľností na strane žalovaného (či už

chaty alebo bytu) boli veľké finančné problémy rodiny, spojené s vážnymi, dlhotrvajúcimi zdravotnými
problémami matky ako aj otca žalovaného. Prevod spornej chaty sa neuskutočnil na základe špekulácie
žalovaného, ale výslovne z dôvodu finančných ťažkostí, ktoré vyplývali z neschopnosti splácať úvery
a pôžičky v rodine žalovaného. Tieto skutočnosti vyplynuli zhodne z výpovedí žalovaného, svedkyne
P., P. ako aj z listinných dôkazov založených v spise. Z výpovede svedkyne P. vyplynuli v zásade

rovnaké skutočnosti ako z výpovede žalovaného. Potvrdila, že žalovaný o jej problémoch nevedel, nič
mu nepovedala a zhodne ako žalovaný uviedla, že prišiel za ňou, aby sa dozvedel, čo sa deje
až po tom, čo od advokátskej kancelárie žalobcu dostal list, v ktorom bol vyslovený zákaz nakladať s
nehnuteľnosťou. K tejto okolnosti teda došlo až po prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo žalovaného na
svedka P.. Rovnako potvrdila, že žalovaný sa o trestnom stíhaní svojho otca dozvedel až na pojednávaní

dňa 14.04.2016. K otázke intenzity ich stretávania uviedla rovnaké skutočnosti ako žalovaný. Doplnila,
že žalovaný študoval v F.. Hneď po škole nepracoval a s otcom na chatu chodieval počas pracovnej
doby v týždni. Keď ona bola na chate, on nebývaval v jej prítomnosti. Skúmanie otázky, či samotná
P. T., v čase uzatvárania darovacej zmluvy, vedela o svojom prípadnom dlhu voči žalobcovi považuje
žalovaný za irelevantnú. Pre vyhodnotenie daného vzťahu je potrebné skúmať, či žalovaný

mohol o tejto skutočnosti vedieť a či mohol získanú informáciu spojiť s úmyslom P. poškodiť veriteľa.
Napriek uvedenému žalovaný poukázal na to, že svedkyňa P. o svojom zámere darovať chatu práve
žalovanému vo svojej výpovedi uviedla v zásade zhodné skutočnosti ako žalovaný a ostaní svedkovia
s tým, že vyslovene potvrdila, že tento zámer existoval hneď od počiatku, keď sa chata začala
stavať. Svedok C. potvrdil, že žalovaný je v celej veci nevinne. Nevedel o tom, aké problémy má

jeho teta. Svedok potvrdil, že predmetné okolnosti zásadným spôsobom zmenili vzťah žalovaného k P.
takmer vôbec sa s ňou nerozpráva a je na ňu veľmi nahnevaný. Svedok ďalej uviedol, že v dôsledku
zlej finančnej situácie v rodine, museli predať aj byt, v ktorom bývali. Nevládali splácať splátky úveru. I
táto skutočnosť potvrdzuje, že k predaju chaty nedošlo v dôsledku špekulácií na strane žalovaného, ale
len a výlučne v dôsledku ťaživých finančných pomerov, ktoré boli spôsobené dlhotrvajúcim ochorením

jeho matky a zdravotnými problémami jeho otca. V dôsledku týchto okolností sa rodina ocitla takmer
bez príjmov. Svedok potvrdil, že P. T. od začiatku chcela, aby sa v budúcnosti stal vlastníkom chaty
práve žalovaný. Svedok o uzavretí darovacej zmluvy nevedel, čo vyplýva nie len z jeho výpovede a z
výpovede žalovaného, ale aj z listinného dôkazu, označeného ako "Prehlásenie zo dňa 29.05.2014". Z
jeho obsahu vyplýva, že menovaný svedok uviedol, že P. T. má vo vlastníctve aj chatu, čo však v danom

čase nebola pravda, pretože dňa 22.05.2014 došlo k uzavretiu darovacej zmluvy. Z výpovedi svedka
vyplynulo, že o predaji chaty sa dozvedel až v čase, keď prišli peniaze na účet jeho manželky (matky
žalovaného). Svedok potvrdil, že peniaze získané z predaja chaty, ktorý sa uskutočnil medzi
žalovaným a P. použili na splatenie dlhov. Z výpovede svedka Michala Reiffersa vyplynuli všetkyvyššie uvedené skutočnosti. Najmä to, že darovanie chaty žalovanému bolo podmienené tým, že P. bola
v tom čase v zlom psychickom aj zdravotnom stave. Dosť na ňu vplývala aj smrť svedkovej mamy,
jej sestry. Jej brat, H. otec mal infarkt a ich najstarší brat zomrel taktiež pomerne mladý. Tieto okolnosti

na ňu vplývali. Potvrdil, že chatu kúpil od žalovaného za tridsaťtisíc Eur. Zobral si hypotekárny
úver, ktorý bude splácať dvadsať rokov. Úver založil svojim bytom. Ku kúpe sa rozhodol preto, že sa mu
chata páčila, ale zároveň aj vedel, že rodina žalovaného je vo veľmi ťažkej finančnej situácií a
chcel im aj takýmto spôsobom pomôcť. O problémoch P. nevedel vôbec nič. Potvrdil, že vzťahy medzi
žalovaným a P. sa výrazne zhoršili. Z výpovede svedkyne S. vyplynuli len skutočnosti, ktoré sa

týkali vzťahu P. k žalovanému, k jej synovcovi P. a ďalším dvom synovcom. Žalovaný zdôraznil to, že
z výpovede svedkyne vyplynulo, že P. už v roku 2010 - 2011 vedela, že chalupu chce darovať
v budúcnosti žalovanému. Jej úmysel teda nijako nesúvisel s okolnosťami, ktoré sa vyskytli medzi ňou
a žalobcom. Záverom žalovaný poukázal na skutočnosti, ktoré zhodne vyplynuli z výpovedi svedkov -
že žalovaný so svojou tetou P. nebýval v spoločnej domácnosti, stretávali sa 1 až 2- krát ročne
na rodinných oslavách. Počas jeho pobytu na chate P. bola v práci alebo u susedy, nemali medzi sebou

dôverný vzťah, cez ktorý by mohli o sebe vedieť aj dôverné veci, nemohol a nevedel o problémoch
svojej tety, v dôsledku čoho nemohol ani vedieť o jej prípadnom úmysle ukrátiť veriteľa, nevedel o
problémoch svojho otca, na základe čoho nemohol vedieť o tom, že jeho teta by mohla darovaním ukrátiť
veriteľa, dar prijal s vedomím toho, že ide o naplnenie sľubu daného mu ešte v dávnej minulosti a dar
prijal v čase, ktorý je podmienený len ťažkými rodinnými udalosťami, z ktorých P. pre seba vyvodzovala

obavu, že v budúcnosti nebude môcť splniť svoj sľub. O absencií vedomosti žalovaného o
úmysle P. ukrátiť veriteľa svedči aj list s označeným názvom: "Vyjadrenie k výzve na zdržanie sa
a nápravu protiprávneho konania". Z obsahu listu okrem iného vyplýva, že žalovaný poukazoval na to,
že sa necíti byť blízkou osobou k pani Dubovanovej, nevie o jej súkromnom živote ani o jej záväzkoch.
K prevodu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti pristúpil z čisto osobných dôvodov, ktoré s pani T.

nemajú nič spoločné. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nevyprodukoval žiaden relevantný dôkaz,
ktorý by svedčil tomu, že žalovaný o úmysle P. mohol vedieť alebo dokonca vedel. Medzi žalovaným a P.
nejde o osoby blízke tak, ako to má na mysli ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka. Ak by si súd
neosvojil tento právny názor, nespochybniteľne tu existujú dôkazy, ktoré preukazujú, že žalovaný úmysel
P. poškodiť veriteľa nemohol poznať ani pri náležitej starostlivosti. Dôkazné bremeno bolo podľa názoru

žalovaného na strane žalobcu, teda aby preukázal, že žalovanému musel byť známy úmysel dlžníka
odporovaným úkonom ukrátiť veriteľa. (teda že musel o úmysle dlžníka vedieť). Z listinných dôkazov,
ktoré do spisu založil žalovaný vyplynulo, že motívom predaja bytu v S., bola nutnosť splácať úver.
Žalovaný po smrti svojej matky s otcom boli vo finančnej tiesni, a preto byt predali a vyplatil sa úver. Tento
právny úkon nemal nič spoločné s odporovateľným právnym úkonom. Taktiež predaj chaty bratrancovi

zo strany žalovaného bol realizovaný zákonne, kedy v čase predaja chaty nevedel žalovaný, že jeho
teta má nejaké problémy v organizácii, kde pracovala. Tvrdenie žalobcu, že sa rodina žalovaného
postupne zbavovala majetku neobstoja. V konaní tiež vyšlo najavo, že trestné konanie prebiehalo v
Bratislave, prípravné konanie bolo vedené na OR PZ BA IV v Bratislave, tiež obžaloba bola podaná v
Bratislave. Žalovaný v tom čase býval v S.. Žalovaný vynaložil náležitú starostlivosť k tomu, aby zistil,

prečo mu teta ide darovať chatu. Uistila žalovaného, že chce dodržať svoj sľub darovania a že je chorá
a preto chce chatu darovať. Žalovaný v čase darovania nevedel o žiadnych dlhoch tety, ktoré by mala
mať ani o jej proti právnej činnosti u žalobcu. O tom svedčí výpoveď a čestné vyhlásenie žalovaného.
S tetou v čase vyšetrovania nebol v kontakte ani v spoločnej domácnosti, takže sa v
skutočnosti nemohol dozvedieť, že je trestne stíhaná. Všetka pošta tete žalovaného bola doručovaná

do Bratislavy vrátane vzneseného obvinenia. Ak si samotný žalobca nevšimol, že v jeho inštitúcii
dochádza k trestnej činnosti tak, ako by sa o trestnej činnosti dozvedel žalovaný. Bolo len vecou žalobcu,
predchádzať vzniku škody a teda realizovať také kontroly, ktoré by predišli, alebo objavili znaky trestnej
činnosti. Žalovaný nemá za preukázané, že úmysel ukrátiť veriteľa bol žalovanému známy v čase
uzatvorenia darovacej zmluvy. O nezákonných konaniach - finančných operáciách, ktoré vykonávala

teta sa v skutočnosti žalovaný nemal ako dozvedieť, nebol s ňou na jednom pracovisku, nebýval s ňou
a k jej účtom nemal prístup. V darovacej zmluve nebolo uvedené, že darkyňa má nejaký dlh alebo že
vo vzťahu k nehnuteľnosti je zriadené záložné právo v prospech tretej osoby. Na liste vlastníctva v čase
darovania neboli zapísané žiadne záznamy, ktoré by bránili nakladaniu s nehnuteľnosťou alebo to, že by
zmluvná voľnosť účastníkov darovacej zmluvy bola obmedzená. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo

vydané dňa 05.12.2014, ktoré bolo aj následne doručované P.. Odsudzujúci rozsudok bol vydaný
až 15.05.2018 a dovtedy platila prezumpcia neviny, pričom ani výška škody nebola v trestnom konaní
jasne ustálená, pretože trestný súd odkázal žalobcu s nárokom na náhradu škody na civilné konanie.
List z advokátskej kancelárie žalobcu, ktorý bol doručovaný žalovanému, je zo dňa 21.08.2014, tedadávno po tom, čo bol realizovaný prevod nehnuteľností. Žalovaný sa teda ani pri vynaložení náležitej
starostlivosti nemohol dozvedieť pri podpise darovacej zmluvy o tom, že darkyňa má úmysel ukrátiť
veriteľa. Súčasne žalovaný vyjadril nesúhlas s uložením povinnosti zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu

vo výške 30.000,-Eur. Žalovaný je toho názoru, že pre daný postup nie sú splnené zákonné podmienky,
nakoľko vo vzťahu k darovacej zmluve nedošlo k zničeniu nehnuteľnosti ani k zmene vlastníka
nehnuteľnosti.

10. Žalobca je bývalým zamestnávateľom P., s ktorou bol z jeho strany okamžite skončený pracovný

pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej
disciplíny, keď na základe interného vyšetrovania bolo zistené neoprávnené vykonanie platieb zo strany
menovanej, čím mu spôsobila škodu, k náhrade ktorej bola zaviazaná Rozsudkom Okresného súdu
BratislavaIV č.k.XXCpr/X/XXXX-XXXzodňaXX.XX.XXXX,právoplatnéhodňa04.03.2016.
Na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. č. k. XXCpr/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX
bola Magdaléne Dubovanovej. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 225.927,88 Eur, teda žalobca má

vykonateľnú a vymáhateľnú pohľadávku voči P. 11. Dňa 24.04.2014 sa zistilo na základe realizovanej
finančnejkontroly,žeMagdalénaDubovanovávykonalamnožstvoneoprávnenýchplatieb,čímspôsobila
žalobcovi škodu veľkého rozsahu. Dňom 24.04.2014 prestala chodiť P. do práce. Dňa 25.04.2014 prišli
do sídla žalobcu otec žalovaného C. a jeho teta P. s tým, že sa im P. priznala, čo spôsobila a že vykonala
u žalobcu množstvo neoprávnených platieb. C., ako súrodenci dlžníka, prejavili ochotu a vôľu pomôcť

sestre vzniknutú škodu uhradiť. Neprišlo k prisľúbenému nahradeniu škody.

12. Dňa 07.05.2014 podala P. žiadosť o zápis vkladu vlastníckeho práva k chate Y. do katastra
nehnuteľností pod číslom N.. Vyplýva to z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. O., vedenom Okresným úradom
P., katastrálny odbor. K usporiadaniu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam došlo až po

viac ako 8 rokoch, odkedy nadobudla vlastníctvo k predmetnej chate.

13. Dňa 19.05.2014 bolo P. doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobcu.
Žalobcaakozamestnávateľokamžiteskončilpracovnýpomerpreobzvlášťzávažnéporušeniepracovnej
disciplíny, pretože P. bez vedomia spoločností, pre ktoré účtovala, vykonávala neoprávnené platby a

to tak, že vykonávala rôzne neoprávnené zásahy do účtovného systému a pozmeňovala
účtovnéinformácietak,abybolovykonanieneoprávnenýchplatiebzakryté.SúčasnebolaP.vokamžitom
skončení pracovného pomeru oznámená aj predpokladaná výška zrealizovaných neoprávnených
platieb, t.j. predpokladaná výška spôsobenej škody, ktorú svojím protiprávnym konaním spôsobila a
ktorej výške bola k uvedenému dňu vykonaným šetrením zistená.

14, P. dňa 22.05.2014 uzatvorila so žalovaným darovaciu zmluvu A.. Na základe darovacej zmluvy
previedla na žalovaného nehnuteľnosti, a to záhradnú chatu Y., súpisné číslo XXX, ktorá sa nachádza
na parcele č. XXXXX/X a parcele registra „I.“, parcelné číslo XXXXX/X, druh pozemku - záhrady,
výmera XXX m2 a parcelné číslo XXXXX/X, . druh pozemku - záhrady, výmera XXmX, ktoré sa

nachádzajú v katastrálnom území O., v obci O., okres P. a sú zapísané v katastri nehnuteľností
na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom P., katastrálny odbor.

15. Dňa 24.06.2014 sa žalovaný stal výlučným vlastníkom nehnuteľností na základe darovacej zmluvy
zo dňa 22.05.2014, a to povolením vkladu vlastníckeho práva na základe rozhodnutia Okresného úradu

P., katastrálneho odboru pod č. Q..

16. Dňa 18.07.2014 žalovaný previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudnutým na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 22.05.2014 v prospech bratranca Michala Reiffersa (synovec P.. Žalovaný a P.,
obaja v rámci svojich výsluchov na pojednávaní konanom dňa 08.09.2016 potvrdili, že majú veľmi dobrý

a blízky vzťah.

17.Dňa13.06.2016FrantišekDubovan(otecžalovaného)ažalovanýakopodielovíspoluvlastníci(každý
v podiele 1) previedli na základe kúpnej zmluvy evidovanej pod č. Q., zapísaného na LV
č. XXXXX na tretiu osobu. Vklad vlastníckeho práva bol povolený na základe rozhodnutia Okresného

úradu S., katastrálneho odboru dňa 13.06.2016 pod č. Q..

18. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej straneznámy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných
troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v
uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel

ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

19. Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol
veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v

písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo

d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

20. Podľa § 42b ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného

právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti
osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym
nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne
neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo

odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu
voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

21. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,

ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

22. Podľa § 117 Občianskeho zákonníka stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení,
ktorýmivpriamomradepochádzajednaoddruhejavpobočnomradeobidveodnajbližšiehospoločného
predka.

23. Zmyslom odporovateľnosti je zabezpečiť občianskoprávnu ochranu veriteľa pred právnymi úkonmi
jeho dlžníka, ktoré vedú k úmyselnému zmenšeniu majetku dlžníka a tým i k zmareniu možnosti
uspokojenia veriteľa z majetku dlžníka. Nie je pritom rozhodujúce o aký druh právneho úkonu
ide. Môže ísť o úkon úplatný alebo bezúplatný, o právny úkon dvojstranný, či jednostranný, resp.

o úkon, ktorým bol majetok scudzený (napr. kúpna alebo darovacia zmluva). Spoločným základným
predpokladom odporovateľnosti právnych úkonov je, že právnym úkonom došlo k skráteniu uspokojenia
veriteľovejvymáhateľnejpohľadávky,pričomukracovaniepredpokladákvalifikovanézmenšeniemajetku
dlžníka (jeho majetok sa zmenšil do takej miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie
veriteľovho nároku). Na strane dlžníka musí ísť o úmyselné konanie s cieľom ukrátiť svojho veriteľa

(veriteľov) a súčasne druhej strane odporovateľného právneho úkonu (žalovanému) musí byť
úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy (žalovaný o tomto úmysle dlžníka
v čase, kedy bol právny úkon urobený, vedel alebo musel vedieť). Bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno v tomto smere je na veriteľovi (žalobcovi). Preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou
odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou právneho úkonu sú osoby jemu blízke (§ 116 a 117

Občianskeho zákonníka). V takomto prípade zákon úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá.
Treba zdôrazniť, že úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto
úmysle, sú v obidvoch prípadoch psychickým stavom (podobne ako napr. dobrá viera). To znamená, že
samy o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti
vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery)

prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom
dôvodiť. Skutočnosť, že žalobca má voči dlžníkom vymáhateľnú pohľadávku, ktorá je predmetom
exekúcie, sama o sebe ešte nedokazuje úmysel dlžníkov odporovaným právnym úkonom ukrátiť žalobcuako veriteľa. Existencia vymáhateľnej pohľadávky je otázkou vecnej aktívnej legitimácie. (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.05.2008, sp. zn. 2 Cdo 109/2007)

24. Pre úspešnosť žalobcu je potrebné, aby boli kumulatívne splnené štyri zákonné podmienky. Splnenie
troch zákonných podmienok bolo preukázané vykonaným dokazovaním a strany sporu splnenie
nenamietali. Prvú zákonnú podmienku, ktorou je vymáhateľná pohľadávka, a to aby pohľadávka
existovala aspoň vo forme budúcej pohľadávky už v dobe, kedy k odporovanému právnemu úkonu
došlo, považoval súd za splnenú. Vymáhateľná pohľadávka existovala už v čase podpisu darovacej

zmluvy a žalobca mal vykonané zosumarizovanie rozsahu škody po vykonanom internom vyšetrovaní
dňa 06.05.2014. P. v okamžitom skončení pracovného pomeru bola oznámená aj predpokladaná
výška zrealizovaných neoprávnených platieb, t.j. predpokladaná výška spôsobenej škody. Rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV č. k. XXCpr/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXX6, právoplatný dňa
04.03.2016, bola P. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 225.927,88 Eur. Druhou podmienkou je
skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa,

pričom dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy,
ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne
za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak
by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Darovacou zmluvou
zo dňa 22.05.2014 došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne

za následok, že žalobca nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky. Ak by nebolo predmetného
právneho úkonu, mohol by žalobca uspokojiť svoju pohľadávku z nehnuteľností, ktoré odporovateľným
právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku. Dlžník nevlastní taký majetok (resp. iný majetok), ktorý
by postačoval k tomu, aby si z neho žalobca uspokojil svoju pohľadávku, čo preukazujú predložené
správy súdneho exekútora P.. X. o stave exekúcie vedenej pod sp. zn. B. vedenej proti P., dlžníkovi.

Dlžník je iba poberateľom starobného dôchodku. Vzhľadom na aktuálnu výšku zostatku pohľadávky
žalobcu vo výške 280.280,- Eur (istina s príslušenstvom) a výšku vykonávaných zrážok z dôchodku je
zrejmé, že zrážkami z dôchodku dlžníka nebude počas života dlžníka uspokojená pohľadávka žalobcu.
Majetkové pomery dlžníka sa darovaním nehnuteľností žalovanému zhoršili, pretože ide o bezodplatný
prevod nehnuteľností, za ktorý nedostal dlžník rovnocennú náhradu, resp. protihodnotu. Dlžník nevlastní

majetok postačujúci na uspokojenie pohľadávky žalobcu, a preto darovaním nehnuteľností žalovanému
došlo preukázateľne k ukráteniu pohľadávky žalobcu. Treťou podmienkou je skutočnosť, že právny
úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t. j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby, na
túto podmienku súd prihliada ex offo, pričom zistil, že odporovaný právny úkon bol uzatvorený dňa
22.05.2014 a žalobný návrh bol doručený súdu dňa 02.09.2014.

25. Štvrtou podmienkou je preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ak žalovanému
(druhej strane odporovaného právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym
úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda že o ňom vedel alebo musel vedieť. Splnenie danej zákonnej
podmienky zostalo medzi stranami sporné. Po doplnení dokazovania súd musí znova konštatovať,

že k uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo medzi P. a žalovaným, ktorý je synovcom P., pričom dané
osoby nemožno považovať za osoby blízke v súlade s § 116 Občianskeho zákonníka. S poukazom
na stanovisko odvolacieho súdu bolo pre rozhodnutie vo veci významné vyriešenie právnej otázky,
za akých podmienok môžu byť teta a synovec osobami sebe navzájom blízkymi. Podľa ustanovenia
§ 116 Občianskeho zákonníka je osobou blízkou príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné

osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu,
ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. V týchto prípadoch je
však podmienkou, aby kvalita a intenzita skutočných vzájomných vzťahov osôb bola taká, že by ujmu
vzniknutú jednej z týchto osôb bola druhou z nich dôvodne pociťovaná ako jej vlastná ujma; tento stav
pritom musí byť daný u oboch osôb navzájom (nestačí, ak pociťuje dôvodne ujmu jedna z týchto

osôb ako ujmu vlastnú, bez toho, aby tomu tak bolo i obrátene). Za splnenia tejto podmienky majú
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom postavenie osôb sebe navzájom blízkych bez ohľadu
na to, či žijú v spoločnej domácnosti. V posudzovanom prípade boli účastníkmi darovacej zmluvy zo
dňa 22.05.2014, dlžník P. a žalovaný, ktorí boli v dobe jej uzatvorenia v rodinnom pomere, pretože
P. je tetou žalovaného. Aby však dlžník a žalovaný mohli byť považovaní za osoby sebe navzájom

blízke v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka, musela by byť - ako vyplýva z vyššie
uvedeného - úroveň ich skutočných vzájomných vzťahov v dobe uzatvorenia darovacej zmluvy taká,
že by ujmu, ktorú utrpel žalovaný (dlžník), bola dlžníkom (žalovaným) dôvodne pociťovaná ako jeho
vlastná ujma. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi P. a žalovaným bol úplne bežný vzťah,ktorý nemožno hodnotiť ako dôverný a citovo obojstranne sýtený. P. rovnakým spôsobom pristupovala
ku všetkým svojim synovcom. Stretávali sa 1 - 2 krát ročne na rodinných oslavách a venovali sa svojmu
okruhu známych. Nekomunikovali spolu o dôverných veciach a počas pobytu žalovaného na

chate bola P. u svojej susedy. Podľa výpovede S. zaslala P. svojmu synovcovi sms alebo mu
zavolala. O konkrétnych darčekoch sa svedkyňa nevedela vyjadriť. Po posúdení svedeckých výpovedí
nemožno konštatovať, že medzi žalovaným a jeho tetou išlo o blízky vzťah, ktorý by svojou intenzitou
zodpovedal vzťahu dvoch navzájom si blízkych osôb a citovo naviazaných ľudí. Žalovaný
hodnotil, že pri stavbe chaty išlo o budovanie vzťahu medzi P. a jej bratom C., otcom žalovaného.

Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná obojstranná kvalita a intenzita vzájomných vzťahov P.j
a žalovaného. U P. možno hovoriť o tom, že by ujmu spôsobenú žalovanému považovala ako ujmu
vlastnú, čo aj sama potvrdila, ako aj z dôvodu jej správania sa k žalovanému, je tetou žalovaného,
ktorá bola bezdetná s veľmi úzkymi vzťahmi k súrodencom, teda aj otcovi žalovaného a ich deťom. U
žalovaného v rozhodnom čase nebola preukázaná rovnaká intenzita vzťahu k P., svojej tete. Nedošlo k
vytvoreniu blízkej citovej väzby. Žalovaný mal vzťah k svojej tete prostredníctvom svojho otca, ktorému

pomáhal a ktorý chcel pomôcť svojej sestre P. teda žalovaný prostredníctvom svojho otca
pomáhal svojej tete. K preukázaniu úmyslu dlžníka a vedomosti žalovaného o úmysle dlžníka, chce
súd uviesť, že podľa ustáleného názoru súdov nezaváži pre zdôvodnenie úmyslu neukrátiť veriteľa
ani to, že dlžník si pri uzatváraní odporovateľného právneho úkonu plní svoju morálnu alebo právnu
povinnosť. Z vykonaného dokazovania boli zistené objektívne skutočnosti, ktoré do seba navzájom

zapadaliaodkryliskutočnosti,zktorýchvrozhodnomčasejemožnékonštatovať,žežalovanýmoholmať
vedomosť o úmysle svojej tety a vynaložiť úsilie na zistenie skutočného úmyslu P. darovať žalovanému
nehnuteľnosti. Zvlášť za situácie, keď väzby medzi nimi neboli v takej intenzite, že by zdôvodňovali
darovanie nehnuteľnosti. Podľa judikatúry k darovaniu nehnuteľností takmer vo všetkých prípadoch
dochádza práve medzi blízkymi osobami, pretože akékoľvek darovanie nehnuteľností nie je bežnou

vecou, ale predpokladá existenciu určitého blízkeho vzťahu medzi darcom a obdarovaným, v dôsledku
ktorého darca bez akejkoľvek protihodnoty dobrovoľne znižuje svoj majetok v prospech obdarovaného.
Darovanie nehnuteľností, ktoré majú vyššiu hodnotu, nie je bežnou vecou a preto sa
predpokladá, že k darovaniu dôjde v prípade, že medzi účastníkmi darovacej zmluvy, teda medzi darcom
a obdarovaným je blízky vzťah. Žalovaný si vysvetlil konanie P. v rozhodnom čase jej zdravotným

stavom a psychickým rozpoložením, rodinnou situáciou, sľubom, ktorý mu v minulosti dala a že
z darovacej zmluvy nevyplývalo, že by P. mala dlhy, resp. nehnuteľnosti boli zaťažené právom v
prospech tretích osôb. Žalovaný uviedol, že v kontexte všetkých udalostí v rodine, nemal dôvod
týmto informáciám neveriť. Z objektívnych okolností, za ktorých došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy
možno usudzovať, že žalovaný mal vedomosť o úmysle P. a dostatočne sa nesnažil zistiť skutočný

dôvod darovania nehnuteľností. Objektívne skutočnosti a súslednosť jednotlivých krokov spojených s
prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nasvedčujú vedomosti žalovaného o konaní P.. Súd z
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že došlo ku kumulatívnemu splneniu
všetkých štyroch podmienok, teda žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal úmysel P. a vedomosť
žalovaného o úmysle, a preto súd v danej časti vyhovel žalobnému návrhu a určil, že darovacia

zmluva je vo vzťahu k žalobcovi právne neúčinná.

26. Z hľadiska systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na
uplatnenie odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka), podmienkami odporovateľnosti
(§ 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti (§ 42b ods. 1

Občianskeho zákonníka), pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka) a právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu (§ 42b ods.
4 Občianskeho zákonníka). Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný
a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu

prospech (42b ods. 4 Občianskeho zákonníka). Dôsledkom úspešného odporovania právnemu úkonu je
v zmysle citovaného ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka neúčinnosť tohto úkonu. Právnu
neúčinnosťcharakterizujesamotnýzákontak,ževeriteľmôžepožadovaťuspokojeniesvojejpohľadávky
z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je dobre možné,
má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Právna neúčinnosť odporovateľného

právneho úkonu je neúčinnosťou relatívnou, t. j. táto neúčinnosť platí iba voči veriteľovi, ktorý sa úspešne
domáhal odporovateľnosti právneho úkonu. Neúčinnosť právneho úkonu sa voči veriteľovi prejaví tak,
že na uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu napr. predajom veci tak,
ako by k zmene jej vlastníctva z dlžníka na iný subjekt (t. j. na odporcu v konaní o určenie neúčinnostiprávneho úkonu) nebolo došlo. Ak to však nie je možné, napr. preto, že vec sa už nenachádza u
žalovaného, priznáva zákon veriteľovi právo na náhradu voči tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu prospech. Táto náhrada je limitovaná výškou prospechu, ktorý mal

žalovaný z odporovateľného právneho úkonu. Pretože právo odporovať právnym úkonom sa v zmysle
ustanovenia § 42b ods. 1 v spojení s § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatňuje žalobou o určenie
právnej neúčinnosti právneho úkonu, môže právny dôsledok úspešného odporovania, t. j. neúčinnosť
právneho úkonu ( a teda možnosť veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo
odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a ak to nie je možné,

možnosť domáhať sa peňažnej náhrady ), nastať až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bude takejto
žalobe vyhovené. Odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou preto žalobca nemusí preukazovať
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd totiž v skutočnosti neurčuje
existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon
za relatívne neúčinný. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný
vyhlási. Odporovateľnosť teda nemožno riešiť ako predbežnú otázku, keď i zo samotného gramatického

výkladu ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právna neúčinnosť právneho
úkonu je dôsledkom úspešného odporovania. Uvedené ustanovenie zakladá veriteľovi priamy nárok
domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, pri splnení podmienky
v ňom uvedenej, ktorý však nemôže predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže nastať až
ako jeho právny dôsledok. Priznaniu takéhoto nároku preto musí predchádzať právoplatné určenie

neúčinnosti právneho úkonu. Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, k veci,
ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou odporovateľnosti v zmysle ustanovenia § 42a
ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka, preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej
neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam. Môže mať význam až pri posudzovaní možností
veriteľa vyplývajúcich z úspešného odporovania. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.05.2009

sp. zn. 2 M Cdo 19/2008) Súd žalobný návrh v časti o zaplatenie peňažnej náhrady vo výške 30.000,-Eur
zamietol, pretože vo vzťahu k darovacej zmluve ešte nedošlo k právoplatnému určeniu neúčinnosti, ani
k zničeniu nehnuteľnosti ani k zmene vlastníka nehnuteľnosti. To znamená, že až po právoplatnom
určení neúčinnosť právneho úkonu a ak si nebude môcť žalobca ako veriteľ uspokojiť svoju pohľadávku
z tejto nehnuteľnosti, vznikne žalobcovi titul pre priznanie peňažnej náhrady v požadovanej výške. O

tomto nároku bude možné rozhodnúť len v prípade, že veriteľ nebude môcť požadovať uspokojenie
svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, napríklad
pretože nehnuteľnosť zanikne (napr. bola zbúraná) alebo dôjde k zmene vlastníka. Len za splnenia
daných podmienok vznikne žalobcovi nárok na peňažné plnenie. Doteraz nedošlo právoplatnému
určeniu neúčinnosti právneho, a preto súd zamietol žalobný návrh v časti nároku na zaplatenie peňažnej

pohľadávky vo výške 30.000,- Eur.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu

trov konania právo. V danom prípade tým, že súd žalobe vyhovel v časti špecifikovanej vo výroku I. a
nevyhovelvčastišpecifikovanejvovýrokuII.žalobcaažalovanýsastalistranamiúspešnýmivrovnakom
pomere, a preto súd žiadnej zo sporových strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.