Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2011

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 2T/1/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3208010003
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2011:3208010003.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. októbra2011 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a prísediacich Andrei Piešťanskej a Eleonóry
Bartíkovej, v pomere troch hlasov proti žiadnemu takto

r o z h o d o l :

obžalovaný E. B., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom E. U. č.
XXX

j e v i n n ý , ž e

od presne nezistenej doby roku 2000 až do dňa 21.06.2007, pod vplyvom alkoholu v nepravidelných
časovo skracujúcich sa intervaloch, v rodinnom dome v mieste svojho trvalého bydliska E. U. č. XXX,
týral svoju manželku O. B. tak, že ju bíjaval, vyhrážal sa jej zabitím, vyhadzoval ju z domu a ponižoval
ju, nútil ju, aby ho prosila a na lekárskom ošetrení nepriznala, že ju fyzicky napádal a spôsoboval
jej zranenia, čím u nej vyvolával strach a stres až do takej miery, že bola nútená vyhľadať pomoc u
odbornéholekára-psychiatra,pričomtotojehokonaniesapodieľalonavznikustredneťažkejperiodickej

depresívnej poruchy vyžadujúcej dlhodobé liečenie a pre ktorú bola opakovane, a to v dňoch 28.03.2006
do 17.05.2006, od 29.06.2006 do 21.08.2006 a od 05.06.2007 až do 30.09.2007 práceneschopná,

t e d a

týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi,

ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, ktoré ohrozilo jej fyzické a psychické zdravie
závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona.

Za tento zločin a za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona vina, ktorého zostala
rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 2T/1/2008-239 zo dňa 20.07.2010 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/119/2010 zo dňa 30.03.2011 nezmenená, sa

o d s u d z u j ePodľa § 208 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 7 Tr. zákona, s
použitím § 39 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a
zároveň sa u k l a d á probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona sa obžalovanému u r č u j e skúšobná doba vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zákona sa obžalovanému u k l a d á povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu.

Podľa 73 ods. 2 písm. b, c) Tr. zákona sa obžalovanému u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie

ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom zo dňa 20.07.2010, č. k. 2T/1/2008-239 uznal
obžalovaného E. B. vinným v bode 1/ uvedeného rozsudku zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods.1 písm. a), ods.2 písm. a), b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona
a v bode 2/ rozsudku z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. a), b) Tr.
zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona a § 139 ods.1 písm. c) Tr. zákona, za čo bol odsúdený

na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného uloženia
ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou. Odvolací súd - Krajský súd v Trenčíne
na základe podaného odvolania obžalovaného a Okresnej prokuratúry proti rozsudku Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 20.07.2010, č.k.2T/1/2008-240, uznesením zo dňa 30.03.2011,

č.k.23To/119/2010-295 zrušil v napadnutom rozsudku výrok o vine v bode 1/ pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods.2 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138
písm. b/ Tr. zákona, ako aj celý výrok o treste odňatia slobody a o ochrannom protialkoholickom liečení.
Súčasne odvolací súd vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol. Výrok o vine v bode 2/ rozsudku zostal týmto zrušením odvolacieho súdu nedotknutý. Senát

odvolacieho súdu okresnému súdu uložil, aby rozhodol o žalovanom skutku pre zločin na základe tých
častí výpovede poškodenej O. B. na hlavnom pojednávaní, ktoré urobila bez súvisu na jej výpoveď z
prípravného konania. Ďalej odvolací súd konštatoval, že uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému
v sadzbe nad 13 rokov a 6 mesiacov by bolo v rozpore zo zásadami ukladania trestov podľa § 34 ods.
1, 3 a 4 Tr. zákona, takto uložený trest by bol nespravodlivý, pričom práve ustanovenie § 39 Tr. zákona

vytvára možnosť rozhodnúť spravodlivo o trestoch tak, aby v prípade uplatnenia tzv. „asperačnej“ zásady
nespôsobovalo v konkrétnom prípade neprimerané prepínanie trestnej represie.

Vzhľadom na právny názor, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a ktorým je súd prvého
stupňaviazaný,súdvykonalúkonyadoplneniedokazovaniavovzťahukuskutkupodbodom1/obžaloby

v zmysle pokynov Krajského súdu v Trenčíne. Súd teda nevykonával dokazovanie vo vzťahu ku skutku
pod bodom 2/ obžaloby, avšak sa zaoberal otázkou uloženia trestu obžalovanému za obidva skutky
žalované v zmysle obžaloby.
Okresný súd po vykonaní dôkazov na hlavnom pojednávaní ako i po doplnení dokazovania v zmysle
pokynu odvolacieho súdu zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný E. B. sa k súdenej trestnej činnosti nedoznal a zo spáchania žalovaného skutku sa cítil byť
nevinným. Na hlavnom pojednávaní dňa 23.06.2011 využil svoje právo dané mu Trestným poriadkom
a k trestnej činnosti odmietol vypovedať. Podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku na návrh obhajcu za súhlasu
prokurátora bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica z prípravného konania vykonaná dňa

22.6.2007 a zápisnica zo dňa 13.9.2007 napísaná v ÚVV Leopoldov pred vyšetrovateľom PZ. Vprípravnom konaní obžalovaný ku skutku uviedol, že zo svojou manželkou a s deťmi, s ktorými žije v
spoločnej domácnosti mal dobré vzťahy a nikomu neubližoval, ani nikoho neobmedzoval a netýral ich
nijakým spôsobom. Poprel, že by ich mal biť, kričať po nich alebo napádať ich. Uviedol, že dlhodobo

fyzicky a psychicky manželku netýral. Pripustil, že k hádkam v manželstve dochádzalo, ale v rámci
bežných manželských nezhôd. Ako dôvod manželkiných psychických problémov videl v tom, že u nej
bola daná psychická záťaž vyplývajúca z toho, že sa svojho času dlhodobo starala o dvoch bezvládnych
ľudí - svoju matku a starú matku. Bol toho názoru, že konflikty s manželkou, ktoré v tomto období mali,
nemohli ovplyvniť jej fyzický a psychický zdravotný stav.

Svedkyňa W. B., dcéra obžalovaného, v konaní pred súdom ku skutku týrania na hlavnom pojednávaní
v zmysle § 130 Tr. poriadku využila svoje právo a vo veci odmietla vypovedať. Na otázku predsedníčky
senátu, či bola riadne poučená o svojom práve v prípravnom konaní, svedkyňa uviedla, že si to
už nepamätá, pripustila, že pri výsluchu bola prítomná aj obhajkyňa JUDr. Vaňková. Na polícii však
vypovedala dobrovoľne bez donútenia. V prípravnom konaní svedkyňa uviedla, že odkedy si spomína,

obžalovaný pod vplyvom alkoholu jej matku bil päsťami, škrtil, kopal a hádzal po nej rôzne veci. Intenzita
pitia sa u obžalovaného skracovala, najskôr to bolo raz za mesiac, potom raz za týždeň a vyvrcholilo
to tým, že bol opitý každý deň. Matka obžalovanému pitie vyčítala, čo ho provokovalo, pokračovalo to
hádkou a končievalo fyzickým napádaním. Spočiatku obžalovaný napádal len matku ( čo si pamätala,
tak to začalo pred siedmimi rokmi, keď mala 9 rokov), neskôr keď matku začali brániť, začal útočiť aj na

sestru O. a na ňu. Priamo bola svedkom, ako obžalovaný matku bil asi desaťkrát a dvakrát bola zbitá
tak, že mala modriny na tvári. Matka sa jej sťažovala, že jej obžalovaný postupne vybil zuby.

Svedkyňa O. M., rod. B., dcéra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.08.2011,
využila svoje právo dané jej zákonom a vo veci odmietla vypovedať. Na otázku predsedníčky senátu,

či si pamätá na svoj výsluch zo dňa 17.12.2007, svedkyňa uviedla, že na výsluch si pamätá, nevedela
sa však vyjadriť k tomu, či bola riadne poučená o svojich právach riadne vypovedať. Potvrdila, že pri
výsluchu bola prítomná aj obhajkyňa obžalovaného JUDr. Vaňková. Svedkyňa ďalej uviedla, že na polícii
vypovedala dobrovoľne, prišla vypovedať sama a k výpovedi ju nikto nenútil. Súd oboznámil jej výpoveď
z prípravného konania na hlavnom pojednávaní. V prípravnom konaní svedkyňa vypovedala tak, že

odkedy si pamätá, obžalovaný bol skoro každý deň opitý, stále fyzicky napádal jej matku a bil ju často
bezdôvodne, škrtil, kopal, hádzal po nej veci. Tiež sa jej vyhrážal, že ju zabije. Videla, ako obžalovaný
matku zbil dvakrát. Asi desaťkrát počula z inej izby, ako matka na obžalovaného kričí, aby ju nebil. Vždy
po bitkách sa jej matka sťažovala na bolesti tela, ktoré utrpela. Ďalej svedkyňa uviedla, že jej matka sa
liečila v tej dobe na psychiatrii a to z toho dôvodu, že ju otec týral a stále jej ubližoval.

H. O. B., manželka obžalovaného, v konaní pred súdom dňa 23.06.2011 využila svoje právo a odmietla
vo veci vypovedať. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.06.2010 poškodená tvrdila, že hádky a
bitky nastávali kvôli ich babke. Obžalovaný s tým prestal keď to oznámila na polícii a išiel do basy a keď
sa odtiaľ vrátil, tak bolo všetko v poriadku. Pripustila, že obžalovaný útočil aj na deti, dcéra Ivana ho

vyprovokovala, došlo k hádke. Ona v tom čase bola v obývačke a keď tam dobehla, bolo už po všetkom.
Zobrala deti a išli ku kamarátke kvôli tomu, že aj ona sa s obžalovaným pohádala a aj kvôli tomu, že udrel
dcéru O.. Dcéra potom plakala a povedala jej, aby išli preč. Pripustila, že aj vtedy mal obžalovaný vypité.
Stalo sa, že kvôli hádke s manželom zavolala asi raz alebo dvakrát na políciu. Poškodená pripustila, že
bola liečená na psychiatrii u MUDr. Mlynekovej, nakoľko bola nervózna, mala depresie, musela babku

opatrovať a preto nemohla chodiť do práce. Pripustila, že to bolo aj kvôli obžalovanému, v tom čase
sa s ním chcela rozviesť. Poškodená uviedla, že ju obžalovaný vyhadzoval z domu, pričom raz utiekla
z domu ona. Obžalovaný sa podľa nej vyhrážal len raz násilím a zabitím. Na otázku obhajcu, prečo
neodišla od svojho manžela, keď sa tak zle ku nej správal poškodená uviedla, že hoci sa pohádali, tak
manžela mala rada, brala si ho z lásky a bude ho mať vždy rada.

Ďalej súd vypočul k trestnej činnosti obžalovaného svedka O.. E. W., ktorý uviedol, že na uvedený prípad
si spomína, nakoľko najprv bolo začaté a vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania a
následne po vykonaní znaleckého dokazovania bolo začaté a vznesené obvinenie pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby. Potvrdil, že svedkyne W. a O. B. vypočúval. Pri výsluchu vždy svedkov

riadne poučí a po poučení buď odmietnu vypovedať a nevypovedajú alebo vypovedajú a výpoveď je
zaznamenaná v zápisnici. Svedkovi bola na pojednávaní predložená k nahliadnutiu zápisnica o výsluchu
svedkyne W. B. zo dňa 17.12.2007, na č.l. 108 najmä k 3. odsek, čo sa týka poučenia podľa § 130 ods.
1,2 Tr. poriadku, na čo svedok uviedol, že došlo k pisárskej chybe, pretože ak by svedkyňa odmietlavypovedať, tak by to bolo napísané a výpoveď by sa tu nenachádzala. Svedok bol toho názoru, že
svedkyňa poučeniu porozumela, bola tam prítomná aj obhajkyňa. Svedkovi následne súd umožnil
nahliadnuť do zápisnice o výsluchu svedkyne O. B. zo dňa 17.12.2007 na č.l. 112 a to najmä s poukazom

na 3. odsek, čo sa týka poučenia podľa § 130 ods. 1,2 Tr. poriadku, k čomu svedok uviedol, že rovnako v
tomto prípade došlo pri výsluchu k pisárskej chybe, nakoľko ak by svedkyňa odmietla vypovedať, bolo by
to tam zaznamenané, výsluch by bol ukončený a taktiež poučeniu porozumela, nakoľko bola prítomná
aj obhajkyňa.

Svedkyňa L. B., matka obžalovaného, v konaní pred súdom uviedla, že poškodená a obžalovaný počas
manželstva až doposiaľ tvrdia, že sa ľúbia, syn jej pritom nikdy nepovedal o žiadnej kríze v manželstve,
nespomínali nikdy žiaden rozvod. K požívaniu alkoholických nápojov obžalovaného svedkyňa uviedla,
že má o tom vedomosť, ale nepil vo veľkej miere. Čo sa týka poškodenej, tak svedkyňa uviedla, že u
nej alkohol nikdy nevidela. Svedkyňa ďalej uviedla, že poškodená sa jej nikdy nesťažovala na to, že by
ju obžalovaný mal biť. Svedkyňa bola presvedčená, že pri každej návšteve mala pocit, že majú dobré

vzťahy a že sa majú radi. Čo sa týka vnučiek, tak svedkyňa uviedla, že ani oni sa jej nikdy nesťažovali
na to, že by ich bíjal ich otec, alebo že by im vulgárne nadával. Svedkyňa uviedla, že do rodiny syna
chodievala len na návštevy, nežila s nimi, občas tam prespala.

Svedok R. B., synovec obžalovaného, ku skutku vypovedal tak, že do rodiny obžalovaného odmalička

chodil, trávieval tam aj prázdniny a nikdy tam nevidel žiadne hádky, vedel, že sa majú radi. Sestrenice
sa mu nikdy nesťažovali na to, že by ich otec bil, pokiaľ by tam boli nejaké spory, tak by o nich vedel.
K požívaniu alkoholu obžalovaným, svedok uviedol, že s obžalovaným pracuje v lese aj teraz a nemá
vedomosťotom,žebypožívalnejakýalkohol.Kosobeobžalovanéhosvedokuviedol,ženiejeagresívny
typ, so strýkom má vybudovaný dobrý vzťah.

Súd ďalej oboznámil znalecké posudky. Zo znaleckého posudku z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia dospelých č. 21/2011 podaný znalkyňou PaedDr. Et. Mgr. Klaudiou Šankovou vyplýva,
že svedkyňa-poškodená O. B. v minulosti trpela syndrómom týranej ženy. V súčasnom aktuálnom
stave sú u nej ešte prítomné znaky pretrvávajúceho, doznievajúceho syndrómu týranej ženy. Znalkyňa

podrobne popísala prejavy syndrómu týranej ženy. Typická je pretrvávajúca väzba k agresorovi,
zatajovanie týrania a zotrvávanie s ním vo vzťahu, dokonca ho ospravedlňuje. Týrané ženy nie sú
schopné sa správať prirodzene. Ďalej sa syndróm prejavuje naučenou bezmocnosťou, stratou pocitu
vlastnej hodnoty, pokrivenia vnímania reality, ako i seba zničujúcimi reakciami - popiera vinu útočníka,
obviňuje vonkajšie okolnosti. Týraná žena okrem toho minimalizuje následky a bagatelizuje zranenia

a popiera proces poškodzovania a spôsobovania ujmy, odmieta pomoc a stále sa vracia k agresorovi.
U poškodenej O. B. je prítomná značná úzkosť, neistota, napätie, problémy so sústredením, pričom
zvýraznená úzkosť je ešte stále dôsledkom pretrvávajúceho syndrómu týranej ženy. Situácia sa zmenila,
manžel absolvoval počas výkonu trestu protialkoholickú liečbu, podľa vyjadrení poškodenej, manžel
abstinuje. Pri vyšetrení poškodená preberá na seba vinu, zľahčuje traumatizujúce situácie v minulosti,

ospravedlňuje jeho správanie. Znalkyňa ďalej uviedla, že nakoľko sa jednalo o dlhodobé týranie,
predpokladá, že správanie manžela zanechá trvalé následky na psychike poškodenej vo forme zvýšenej
pohotovosti k neurotickému reagovaniu - úzkosť, strach, napätie.

V konaní pred súdom znalkyňa PeaDr. Et Mgr. Klaudia Šanková, k znaleckému posudku uviedla, že na

jeho záveroch naďalej zotrváva. Uviedla, že v období žalovanom v obžalobe bola poškodená týraná a
trpela syndrómom týranej ženy. V súčasnosti sa u poškodenej prejavuje doznievajúci syndróm týranej
ženy,pričomsveľmivysokýmpredpokladomtototýraniemanželomzanechátrvalénásledkynapsychike
poškodenej. Nemožno vylúčiť ani tú situáciu, že by sa syndróm týranej ženy u poškodenej objavil znovu,
čo závisí od budúcnosti a správania sa obžalovaného, či poruší svoju abstinenciu a začne sa u nej

aktivovať syndróm týranej ženy, do ktorého môže veľmi ľahko skĺznuť naspäť. Pri vyšetrení poškodená
uviedla, že pokiaľ by sa to malo vrátiť do starých koľají, tak by sa rozviedla, čo je pozitívum, i keď
nemôže tvrdiť, či by to skutočne urobila, nakoľko by sa oddelila emočná väzba, ktorá je typická pre
syndróm týranej ženy, teda vzťah závislosti. V minulosti sa poškodená starala o tri deti, mala problémy
s manželom, je pravdou, že u poškodenej je dispozícia osobnosti k takému nejakému úzkostnému

reagovaniu, avšak znalkyňa bola presvedčená o tom, že opatera ľudí v minulosti nevyvolávala u nej
taký stav, ktorý mala ona. Syndróm týranej ženy je špecifický, nesúvisí s minulosťou, s detstvom, avšak
súvisí so vzťahom. Je možné, že keby bola poškodená unavená v minulosti, tak by mala subdepresiu,
vyčerpanosť, bola by unavená, ale nevznikli by tam iné príznaky. Pri vyšetrení tam bola stredne ťažkárecidivujúca depresívna porucha, sociálna vyhýbavosť, neistota, úzkosť, porucha v prijímaní potravy,
bolo tam veľa príznakov, ktoré sú nad rámec bežnej únavy a vyčerpanosti a opatery. Znalkyňa ďalej
ozrejmila, že k syndrómu týranej ženy musí mať žena zvnútornené určité hodnoty a predstavy ako

musí fungovať dobrá matka a žena, pričom starostlivosť o deti je silnejšia ako ochraňovať seba. Ďalším
znakom je že žena verí, že sa to zmení, že sa to už nestane, nakoľko keď napr. v opitosti príde k excesu,
buď si to ten muž nepamätá, má tzv. okno, alebo keď sa to dozvie od druhých, tak má pocit viny, a
sľubuje, že sa to nestane, avšak sa to opakuje, je to cyklickosť a v jej postavení taká žena chce veriť,
že sa to zmení. Taká zmena by však bola možná len v prípade úplnej abstinencie.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 02.009.2011,
č. 19/2011 podaný znalkyňou MUDr. Darinou Hrabovskou vyplýva, že svedkyňa-poškodená trpela
syndrómom týranej ženy. V súčasnej dobe tento stav v kľudnom rodinnom prostredí odznieva.
Badať však u poškodenej stav úzkosti, neistoty, obavy, náznaky pasivity, manžela t.č. akceptuje
a vyzdvihuje jeho silné stránky, pretrváva pozitívna emočná väzba voči nemu, ospravedlňuje jeho

negatíva. Manžela sa teraz snaží chrániť a minimalizuje skutočné následky týrania. Poškodená trpí
recidivujúcou depresívnou poruchou liečenou od roku 2004. Na jej vznik malo značný vplyv správanie
sa jej manžela a súčasne bola preťažená starostlivosťou o svoju rodinu. Porucha bola hodnotená ako
stredne ťažká, nezanechávala trvalé následky, môže sa však opakovať. V súčasnej dobe je jej stav
stabilizovaný. Znalkyňa hodnotila jej duševnú poruchu ako ľahkú až stredne ťažkú ujmu na jej zdraví.

Na poškodenej zostanú následky len zo syndrómu týranej ženy.

Súd oboznámil aj znalecké posudky vypracované v prípravnom konaní v znení dodatku vypracovaný
na pokynu súdu, ktoré rovnako ako znalecké dokazovanie nariadené súdom potvrdzujú, že svedkyňa-
poškodená O. B. trpela syndrómom týranej ženy, ktorý v súčasnej dobe stále vykazuje znaky

pretrvávajúceho resp. doznievajúceho syndrómu týranej ženy. Zo znaleckého posudku z odboru
psychológia - odvetvie klinická psychológia dospelých č. 38/2007 a č. 33/2007 na č.l. 62 - 76 spisu
vyplýva, že u poškodenej bola zistená duševná porucha, a to periodická depresívna porucha, na ktorej
vznik a priebeh malo vplyv viacero príčin. Dlhodobé fyzické a psychické týranie obžalovaným sa však
významne spolupodieľalo na jej vzniku a zhoršovalo jej priebeh. Porucha bola vyhodnotená ako stredne

ťažká, vyžadujúca si dlhodobé liečenie, spravidla však nezanecháva trvalé následky. Po zhodnotení jej
vzťahu k manželovi a ďalších faktorov bolo možné konštatovať, že trpela tzv. syndrómom týranej ženy.

Zo znaleckého posudku zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 170/2007 na č.l. 81 - 89 spisu
súd zistil, že obžalovaný je závislý na alkohole. V súčasnosti netrpí a ani v čase spáchania trestnej

činnosti netrpel duševnou chorobou v pravom zmysle slova, t.j. psychózou ani choromyselnosťou. Bol
u neho zistený syndróm závislosti na alkohole. Rovnako závery dodatku k znaleckému posudku č.
170/2010 potvrdzovali, že obžalovaný trpí syndrómom závislosti od alkoholu, ktorý je trvalou duševnou
poruchou a jeho negatívne prejavy je možné zmierňovať nepitím - abstinenciou. Znalci doporučovali
obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Ku skutku bola vypočutá ako svedkyňa MUDr. Zuzana Mlyneková, psychiatrička poškodenej O. B.,
ktorá uviedla, že poškodená bola od roku 2004 do 2007 jej pacientkou, pričom od roku 2007 ju už
nenavštevuje. Poškodená prestala k nej sama chodiť, preto nemôže hodnotiť, či je vyliečená. Svedkyňa
potvrdila, že psychické ochorenie poškodenej bolo spôsobené dlhoročným týraním zo strany manžela.

K tvrdeniam poškodenej, že jej psychické ochorenie spôsobovala starostlivosť o babku a otec, ktorý
ju napádal, svedkyňa uviedla, že poškodená jej situáciu v rodine spomínala, sťažovala sa jej, že jej
nechcú dom prepísať, čo sa poškodenej snažila vysvetliť, že je to z toho dôvodu, aké má manželstvo.
Podľa vyjadrenia svedkyne, rodina poškodenej vedela, čo jej manžel spôsoboval. Rodina chcela, aby
sa rozviedla, čo poškodená nespravila a čo je jeden z prejavov syndrómu týranej ženy, že nedokáže

opustiť svojho tyrana, tak sa bojí, že sa nedokáže proti nemu postaviť a že nedokáže na verejnosti proti
nemu vystúpiť. Dodala, že podľa jej názoru opatera o babku a vzťah poškodenej k otcovi nemali vplyv
na jej ochorenie.

Lekárske správy založené v spisovom materiály (zo dňa 21.06.2007 na č.l. 90 spisu) dokresľujú

zdravotný stav poškodenej. Zo správy vyplýva, že poškodená bola lekársky ošetrená, pri vyšetrení jej
bolozistenézraneniespočívajúcevkrvnejpodliatinevokolíľavéhooka,odrenineľavéholíca,udereného
ľavého boku bez podliatiny a odrenín, ktoré jej boli spôsobené tým, že bola napadnutá inou osobou.Predpokladaná doba liečenia bola stanovená od 21.06.2007 do 28.06.2007. Z lekárskeho hľadiska sa
jednalo o úraz ľahký.

ZpotvrdeniaodočasnepráceneschopnostipoškodenejO.B.nač.l.91vyplýva,žebolapráceneschopná
od 5.6.2007 a z lekárskej správy na č.l. 92 vyplýva, že sa lieči v psychiatrickej ambulancii od augusta
2004 na depresívnu reakciu na dlhodobý stres a že psychické ochorenie je spôsobené týraním zo strany
manžela.

K osobe obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ bol trikrát súdne trestaný, z toho v dvoch prípadoch
je jeho odsúdenie zahladené a hľadí sa neho ako keby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 21.05.2002, sp. zn. BN 1T 26/02 na
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do I. NVS.
Podmienečne prepustený bol dňa 10.09.2008 so skúšobnou dobou na dva roky, osvedčenia sa dňa
08.03.2011. Priestupkovo riešený obžalovaný doposiaľ nebol, v mieste bydliska nie je bližšie hodnotený.

Na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov mal súd za preukázané, že žalovaný skutok sa
stal, že ho spáchal obžalovaný a že sú voči nemu splnené všetky podmienky pre vyvodenie trestnej
zodpovednosti. Zo žalovaného skutku bol obžalovaný usvedčovaný predovšetkým vypracovanými
znaleckými posudkami, výpoveďami svedkýň W. B. a O. B. z prípravného konania, ktoré boli pri

výsluchu riadne poučené, poučeniu plne porozumeli a vypovedali bez nátlaku k súdenému skutku,
s časti výpoveďou poškodenej O. B., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi. Výpoveď poškodenej O. B.
potvrdzovala, že bola liečená na psychiatrii, obžalovaný ju po vplyvom alkoholu napádal a vyhadzoval
ju z domu. Z výpovedí svedkýň O. a W. B. z prípravného konania vyplynulo, že agresívne konanie
obžalovaného, ktoré spočívalo v opakovaných fyzických útokoch a psychickom utrpení a vyhrážaniach

sa poškodenej O. B. vyvolávalo u poškodenej O. B. pocit strachu, napätia a dlhodobú traumu z
agresívneho správania obžalovaného voči nej. Znalkyňa PeaDr. Et Mgr. Klaudia Šanková v konaní
pred súdom ako i v záveroch znaleckého posudku jednoznačne konštatovala, že v žalovanej dobe
bola poškodená týraná a trpela syndrómom týranej ženy. V súčasnosti sa u poškodenej prejavuje
doznievajúci syndróm týranej ženy, pričom s veľmi vysokým predpokladom toto týranie manželom

zanechá trvalé následky na psychike poškodenej. Je pravdou, že sa poškodená v minulosti starala o tri
deti a mala problémy s manželom, avšak znalkyňa bola presvedčená o tom, že opatera ľudí v minulosti
nevyvolávala u nej takýto stav, nakoľko syndróm týranej ženy je špecifický, nesúvisí s minulosťou, ani s
detstvom,alenaopaksúvisísovzťahom.Vyšetrenímpoškodenejbolazistenástredneťažkárecidivujúca
depresívna porucha, vrátane neistoty a úzkosti, teda sa jednalo o príznaky, ktoré boli nad rámec bežnej

únavy, vyčerpanosti a opatery. Rovnako závery znaleckého posudku od MUDr. Dariny Hrabovskej z
odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria potvrdzujú, že poškodená trpela syndrómom týranej ženy. V
súčasnej dobe tento stav u poškodenej odznieva. Rovnako i znalkyňa MUDr. Hrabovská potvrdila, že pri
vyšetrení boli u poškodenej badať stavy úzkosti, neistoty, obavy. Poškodená u obžalovaného - manžela
vyzdvihovala jeho silné stránky, pretrvávala u nej pozitívna emočná väzba voči nemu, ospravedlňovala

jeho negatíva. Manžela sa teraz snaží chrániť a minimalizuje skutočné následky týrania. Poškodená
trpí recidivujúcou depresívnou poruchou liečenou od roku 2004. Znalkyňa bola toho názoru, že na
jej vznik malo značný vplyv správanie sa obžalovaného a súčasne bola preťažená i starostlivosťou o
svoju rodinu. Porucha bola hodnotená ako stredne ťažká, nezanechávala trvalé následky, mohla by
sa však opakovať. V súčasnej dobe je stav poškodenej stabilizovaný. Na poškodenej však zostanú

následky len zo syndrómu týranej ženy. Závery predchádzajúceho znaleckého posudku od PhDr. Petra
Vaňka a MUDr. Imricha Glézla zhodne potvrdzovali, že poškodená O. B. trpela syndrómom týranej
ženy ako i periodickou depresívnou poruchou, pričom uvedené ochorenie sa u poškodenej prejavilo
ako jeden z následkov syndrómu týranej ženy, teda syndróm týranej ženy a ochorenie u poškodenej
vyvolalo najmä správanie obžalovaného. O situácii v rodine sa poškodená O. B. zmienila i na terapii -

sedeniachupsychiatričkyMUDr.ZuzanyMlynekovej,ktorápotvrdila,žepoškodenásazmienilaosituácii
v rodine. Svedkyňa vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdila, že psychické ochorenie poškodenej bolo
spôsobené dlhoročným týraním zo strany jej manžela a že bol u nej prítomný syndróm týranej ženy.
Taktiež lekárske správy potvrdzujú, že poškodená trpí periodickou depresívnou poruchou, na ktorej
vznik a priebeh malo vplyv dlhodobé fyzické a psychické týranie obžalovaným čo zhoršovalo priebeh

ochorenia.

Preto súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania súdeného skutku, tak ako ustálil vo výrokovej
časti tohto rozsudku. Skutok obžalovaného súd po právnej stránke kvalifikoval ako zločin týraniablízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) ods. 2 písm. d) T. zákona, nakoľko z
vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že skutok sa stal, má znaky trestného
činu a sú voči obžalovanému splnené podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti a súčasne

boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty uvedenej trestnej činnosti tak po objektívnej ako aj
subjektívnej stránke. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a
príčetnosti, (znaleckým dokazovaním z odboru psychiatria nebola u neho preukázaná ani nepríčetnosť,
duševná porucha, ako ani nedostatok rozpoznávacej či ovládacej schopnosti). Obžalovaný sa žalovanej
trestnej činnosti dopustil vo forme priameho úmyslu, hlavne v stave pod vplyvom alkoholu, tým, že

týral svoju manželku O. B., s ktorou žil v spoločnej domácnosti a spôsoboval jej psychické a fyzické
utrpenie, ktoré sa významnou mierou spolupodieľali na vzniku syndrómu týranej osoby, jednoznačne
potvrdený znaleckým dokazovaním, pričom súd nemal dôvod o pravdivosti a objektívnosti týchto
dôkazov pochybovať. Z hľadiska objektívnej stránky došlo k zvýšeniu spoločenskej nebezpečnosti
konania obžalovaného, ktoré bolo v danom prípade zvýraznené tým, že sa žalovanej trestnej činnosti
dopúšťal preukázateľne po dlhšiu dobu (minimálne od r. 2000 do 21.6.2007), teda skutku sa dopustil s

poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu súd prihliadal
na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie a pohnútku páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy. Súd v zmysle § 38 ods. 7 Tr. zákona pri určovaní trestu a jeho výmery však

neprihliadal na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V danom prípade súd
ukladalobžalovanémuúhrnnýtrest(ajzaskutok2/obžaloby,ktorýzostalodvolacímsúdomnezmenený)
v súlade s ustanovením § 41 ods.2 Tr. zákona ( tzv. asperačná zásada), teda trest sa mal ukladať v
hornej polovici upravenej trestnej sadzby, a to od 13 rokov 6 mesiacov do 20 rokov. V danom prípade
však súd považoval takto ukladaný trest i pri dolnej hranici za neprimerane prísny, preto v zmysle

právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v jeho uznesení, za použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona,
vzhľadom na okolnosti prípadu ako i vzhľadom na pomery páchateľa ( od spáchania predmetnej trestnej
činnosti viedol riadny život, nedopustil sa trestného činu ani priestupku, po návrate z výkonu trestu sa
jeho správanie k manželke a deťom zmenilo, snaží sa abstinovať a viesť riadny rodinný život, ako i
na vyjadrenia samotnej poškodenej pred odvolacím súdom a tunajším súdom, ale i s poukazom na

závery znaleckých posudkov, z ktorých vyplýva, že v aktuálnom stave sú u poškodenej prítomné len
znaky odoznievajúceho syndróm týranej ženy), mal súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti
postačuje uloženie aj trestu kratšieho trvania, preto obžalovanému uložil trest pod dolnú hranicu trestu
ustanoveného týmto zákonom a to vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom s dlhšou skúšobnou
dobou v trvaní 5 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v

skúšobnej dobe a uloženie povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom
alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu v zmysle §
51 ods.4 písm. g) Tr. zákona

Nakoľko sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti násilnej povahy voči blízkej osobe a pod vplyvom

alkoholu ako i vzhľadom na závery znaleckého posudku, mu súd v súlade s návrhom znalcov v dodatku k
znaleckémuposudkuuložilvzmysle§73ods.2písm.b),písm.c)Tr.zákonaajochrannéprotialkoholické
liečenie ambulantnou formou.

O náhrade škody poškodenej O. B. súd nerozhodoval, nakoľko si poškodená náhradu škody proti

obžalovanému neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie

rozsudku. (podľa § 309 ods.1 Tr. poriadku).