Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. január 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/87/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118011503

Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8118011503.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovovu, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
19. januára 2022 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B. A., nar. XX. XX. XXXX v C., bytom D., E. F. G. XX, okr. D.,

j e v i n n ý , ž e

- dňa 22. 08. 2016 v čase o 10.00 hod. viedol v meste D. po ulici XX. H., I.. D. osobné

motorové vozidlo zn. J. D., EVČ: D., keď bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Sabinov, kde bolo
zistené, rozhodnutím správneho orgánu Okresného dopravného inšpektorátu Sabinov sp. zn. ORPZ-
PO-ODI3-192/2016 zo dňa 16. 08. 2016 mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkých
druhov po dobu 12 (dvanásť) mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia zo dňa 16. 08. 2016,

t e d a

- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo
iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l

- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri neexistencii

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 Trestného trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu

odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých
druhov po dobu 2 (dvoch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 06.08.2018 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov na Okresný súd Prešov obžalobu na A.

B. A., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B. A., svedkov D. K.,
L. K., F. D., M. K., A. A. I. a A. D. a oboznámením listinných dôkazov, pričom zistil nasledovné:

Obžalovaný A. B. A. vyhlásil, že je nevinný a ďalej uviedol, že dňa 22.08.2016 prišli za
ním domov pán D. a K. a po chvíli, kde preberali pracovné povinnosti, sa ho pán D. opýtal, či by mohol
vyskúšať auto, ktoré mal on odparkované v garáži. Vzhľadom na to, že potrebovali ísť do mesta, do
banky a vedel, že N. D. si chce také auto kúpiť, tak mu ho dovolil vyskúšať, pričom on

sám v tom čase nebol držiteľom vodičského oprávnenia, nakoľko vodičský mu bol zadržaný z dôvodu,
že pred nejakým časom šoféroval auto pod vplyvom alkoholu. Potom čo sa vybrali do mesta, on išiel
do K. O., kde potreboval vložiť peniaze na účet. Medzitým ho K. a D. čakali v aute. Naspäť nasadol ku
D. do auta, na miesto spolujazdca, lebo D. bol celý čas vodičom a zašli na
vedľajšiu ulicu, ale keďže tam neboli voľné parkovacie miesta, D. zaparkoval na pravej strane na kraji

cesty na ul. 17. novembra oproti Lidlu. Bežne tam parkujú autá, zákaz parkovania tam nie je, pričom do
cesty auto nezasahovalo. Po odparkovaní šli D. s K. na nákup do Lidlu, kde
D. automaticky ako auto zaparkoval vybral kľúč z auta. On chvíľu sedel v aute, ale chcel preladiť rádio,
ale keďže svietilo ostré slnko, tak nevidel dobre na displej rádia, preto si presadol na miesto vodiča tým
spôsobom, že otvoril dvere spolujazdca, prešiel popred auto, otvoril dvere vodiča a sadol si. Po chvíli

v čase, keď ladil pohybom prsta na dotykovom displeji rádio v aute, periférne uvidel, že ide auto, dvihol
zrak a videl, že je policajné, kde nie je si istý, ale asi prichádzalo s majákom, pričom zastali
približne meter, resp. meter a pol pred jeho autom. Keď videl, že idú ku nemu, vystúpil z auta a pýtal sa,
či zavadzia alebo čo sa stalo s tým, že policajt mu uviedol, že ide o kontrolu, ale dôvod mu neuviedli.
Pokračoval, že najprv zastavilo jedno auto, potom keď zistili, že nemajú prístroj na vykonanie dychovej

skúšky, prišla druhá hliadka, dala im prístroj a táto odišla preč. Doplnil, že bol vyzvaný na predloženie
vodičského preukazu, podrobili ho dychovej skúške, ktorá bola pozitívna, aj keď predtým nič nevypil,
iba použil ústnu vodu. Následne, asi po 4-5 minútach bola dvakrát opakovaná skúška, kde on chcel,
aby chvíľu počkali a bude fúkať zas s čím nesúhlasili. Na mieste skutku boli prítomní traja príslušníci
policajti, pri jeho aute bol jeden, bol to pán K., s ktorým aj komunikoval, pričom kolegyňa s kolegom boli

v aute, nakoľko K. povedal, že nech idú do auta, že on to vybaví. Spísali záznam, na ktorý nevidel, preto
ho nepodpisoval a nevyjadroval sa k nemu, celému tomu nerozumel . Policajti mu nevraveli čo má robiť
s autom po vykonaní dychovej skúšky. Po niekoľkých minútach policajti odišli, následne v čase asi po
2-3 minútach sa vrátili D. s K. a odviezli ho domov. D. s K. v čase, keď boli pri
ňom príslušníci PZ, neregistroval. Obžalovaný doplnil, že po celý čas, pokiaľ bol v aute sám, kľúče od

motorového vozidla mal D., pričom rádio je možné v jeho motorovom vozidle nastavovať aj pokiaľ kľúče
nie sú v zapaľovaní a nevie prečo ho nenaladil z miesta spolujazdca, ale je pravák a lepšie sa mu ladí
s pravou, než s ľavou rukou.

Svedkyňa L. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že stále je v služobnom pomere. Ku

skutku uviedla, že si už nepamätá presne v aký deň ani rok to bolo, ale volal jej kolega K., že v Sabinove,
nevie na akej ulici, spozoroval vozidlo pána A., pričom vedel, že tento mal byť v zákaze činnosti. K osobe
obžalovaného uviedla, že vie, o koho sa jedná, ale konkrétne služobne s ním neprišla do styku. Nato
obidve hliadky vykonávali služobnú činnosť na zastavenie takéhoto vozidla, kde následne ho kolega
K. spozoroval na ul. 17. novembra, kolega s druhou kolegyňou zastavili vozidlo a ona s kolegom prišli

bezprostredne po nich. Ona s kolegom išli po ulici 17. novembra, kolega K. išiel z jednej strany,oni z druhej strany a pán A. prechádzal uličkou medzi bytovkami 17. novembra a tam bol
zastavený. Vozidlo šoféroval pán A.. Oni prišli bezprostredne a obžalovaný sedel vo vozidle, pričom
vo vozidle nevidela nikoho a ani pri vozidle nikto nestál. Nevidela však, či vzadu na sedadle niekto bol,

nakoľko stála pri svojom služobnom vozidle. Kolega K. zastavil vozidlo, komunikoval s obžalovaným,
ona poskytla kolegovi dräger, keďže tento druhá hliadka nemala. Celú komunikáciu viedol kolega K.,
vykonal dychovú skúšku u pána A.. Ona spoločne s druhou kolegyňou sa rozprávali pri vozidle. Vie,
že to bola hraničná dychová skúška. Po dychovej skúške tam už neboli potrební, lebo to nevyžadovala
situácia, tak s kolegom odišli z miesta a ďalej si to riešili oni. Následne uviedla, že pre odstup

času si už nespomínala, či videla obžalovaného sedieť vo vozidle alebo ho videla šoférovať. Upresnila,
že auto vychádzalo z uličky, z ktorej sa dá prejsť následne na hlavnú cestu a už sa dostával na cestu
17. novembra a kolega prichádzal z jednej strany, zablokoval vozidlo a oni prišli bezprostredne potom.
Je to jednosmerná cesta, dve autá tam nevojdú. Nevie, či to bolo na kraji, je to úzka ulička, kde prejde
jedno auto, iné vozidlo okolo neho nemohlo prejsť. Pamätá si, že obžalovaný sedel
vo vozidle na strane vodiča. K. jej volal na súkromný telefón, pričom bola krátka doba od telefonátu

k okamihu, keď videla vychádzať auto. Ona bola v hliadke s pánom D. a pán K. s pani I..

Vzhľadom na skutočnosť, že si svedkyňa pre odstup času nepomínala na podrobnosti, čo
sa považuje za rozpory, bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, na ktorej zotrvala a z ktorej
vyplynulo, že dňa 22.8.2016 vykonávala obchádzkovú službu a vozidlo v čase zastavenia jazdilo, vo

vozidle bola jedna osoba a to vodič. Auto bolo zastavené kolegom Vaňom za použitia majákov.

Svedok D. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že stále je v služobnom pomere,
pričom pána A. pozná, nakoľko je Sabinovčan a asi rok alebo dva roky dozadu riešil s ním služobný
zákrok. Nepamätá si roky, či to bol rok 2015 alebo 2016. Asi dva roky dozadu mal služobný zákrok, kde

mal nejaký problém obžalovaný už s asi svojou exmanželkou. V ten deň videl pána A. pri VÚB banke na
jeho osobnom motorovom vozidle J. D. ev. č. D. XXX O. ako sedel na strane vodiča vo svojom vozidle
sám. Následne hneď, asi o 9.40 - 9.45 hod. telefónom kontaktoval druhú hliadku, volal pani K., lebo
vedel, že pán A. má zákaz činnosti a je podozrenie, že je pod vplyvom alkoholu a je
predpoklad, že pán A. bude viesť svoje vozidlo. Pamätá si, že v ten deň bolo zasadnutie vlády a v službe

boli štyri hliadky. V hliadke s ním boli dvaja kolegovia, A. I. sedela na sedadle spolujazdca a B. P. sedel
vzadu, ktorý však nebol uvedený ani v záznamoch, lebo nevykonával s nimi službu. B. P. je skrátený
vyšetrovateľ. Následne prešiel so svojim služobným vozidlom ku domu obžalovaného a prešiel na ul.
17. novembra. Nevie ako sa volá bočná ulička, asi tiež 17. novembra, je to úzka cesta, parkujú tam autá,
lebo na pravej strane je urobené parkovisko a tá cesta je jednosmerná. Vozidlo pána A. išlo, stretali sa

oproti sebe, zapol majáky, aby zastavil. Na to prišla aj druhá hliadka, kde on išiel
hneď k pánovi vodičovi a riešil ho. Pán A. bol vo vozidle určite sám, nikoho iného
tam neregistroval. Videl ako obžalovaný viedol osobné motorové vozidlo, toto sa hýbalo. Od okamihu,
kedy videl motorové vozidlo D. D. pri VÚB banke, kým sa stretli, prešlo asi 10 – 15 minút. Následne
obžalovaného podrobil dychovej skúške, ktorej sa chcel podrobiť, aj opakovanej. Už si

nepamätá, čo mu vravel. Pri smetných nádobách bol miestny Róm, on videl celý priebeh, mal aj jeho
meno. Výsledok dychovej skúšky si nepamätá presne, ale bola hraničná s tým, kedy sa osoba
môže obmedzovať na osobnej slobode. Následne kontaktoval kolegu z dopravy, či osobu má zadržať
alebo má ju poriešiť priestupkom. Kolega z dopravy mu povedal, že keď nemá rozhodnutie súdu, môže
to poriešiť správou a následne začne konanie voči pánovi A.. P. A. podrobil aj druhej dychovej skúške,

spísal správu o priestupku a obidve hliadky odišli z miesta preč.

Pokiaľzvýpovedezprípravnéhokonaniaprečítanejvzhľadomnarozporvyplynulo,že keďichvodičauta
pri vychádzaní na hlavnú cestu zbadal, začal cúvať a vodiča , keď pri ňom zastavil, aby nepokračalo
v jazde, potom čo zapol majáky a zrýchlil, svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že po štyroch rokoch

nevie, či vozidlo, keď ho zaregistroval, išlo vpred alebo dozadu, určite vie, že sa vozidlo v tom čase
pohybovalo, pričom vtedy, keď ho videl pred VÚB, vtedy stálo, obžalovaný bol sám, videl ho však asi
len 15 sekúnd, pričom ho nevidel odchádzať. Nevedel uviesť, či v čase, keď k nemu prišiel hralo alebo
nehralo rádio v aute obžalovaného.

Svedok F. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s kolegom M. K. išiel na aute K. do Sabinova vo veci
prejednania pracovnej náplne a pred domom sa stretli s obžalovaným . Rozprávali sa a rozhodli sa,
že by zašli dole do mesta, do obchodného centra Lidlu a obžalovaný povedal, že by
potreboval ísť do VÚB banky, na čo sa ho spýtal, či by si mohol vyskúšať jeho auto, lebo by si chcelkúpiť podobné s čím obžalovaný nemal problém, preto vycúval auto vonku z garáže. Pán A. si sadol
vedľa neho na miesto spolujazdca a následne zastavil pred VÚB, kde stál možno 5 až 10 minút, kde
obžalovaný vystúpil a zašiel do banky. Potom čo sa vrátil, chceli ísť na parkovisko k Lidlu, tam však

bolo všetko plné, tak zabočil hneď doprava za VÚB banku, kde zastavil v prvej uličke napravo za VÚB
bankou, pričom tam boli zaparkované aj iné autá. Keď šli na nákup, obžalovaný sedel na mieste
spolujazdca a keď sa vracali, stálo tam policajné auto, jeden policajt stál vonku a dvaja boli vo vnútri.
Keď boli asi 50 m od auta, policajti odišli a oni prišli k autu, nasadli do auta, odišli preč, potom
sa pýtali, že či ho kontrolovali. Kľúče od vozidla mal on, nakoľko ide o automatický reflex, keď

po zastavení auta, dá kľúč do vrecka a ide preč. Tieto kľúče si obžalovaný nepýtal. Potom išli naspäť
domov, zaparkoval auto do garáže, postáli chvíľku vonku, porozprávali sa a obžalovaný im len povedal,
že bol kontrolovaný, nechcel to rozoberať. Potom si sadli do auta M. K. a vrátili sa do Vranova. Mohlo
byť pol jedenástej. Doplnil, že v aute bolo Škodovácke rádio, toto rádio sa dá ladiť, aj keď nie sú kľúče
v motore, zapína sa gombíkom, ktorým sa dáva hlas. To, že obžalovaný mal
zákaz vedenia motorových vozidiel, nevedel. K počasiu v ten deň sa nevedel vyjadriť, určite nepršalo.

Pred rokom 2016 sa s obžalovaným poznal možno 7 rokov, nie sú kamaráti, robí pre jeho brňanskú
firmu A., D.. D. Q. I. nejaké veci, v ten deň boli riešiť prácu. S obžalovaným sa zvykli stretávať koncom
mesiaca a nasledujúceho 15. dňa v mesiaci. Zákazku potom pre obžalovaného realizoval niekedy po
Veľkej noci v Humpolci alebo Brne. V tom roku aj skončil pre pána A. robiť, pričom v
súčasnosti už pre obžalovaného nepracuje.

Svedok M. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 22.08.2016 prišli s kolegom D. do Sabinova za
pánom A. ku nemu domov. Tam riešili nejaké pracovné záležitosti, keďže tento bol ich nadriadený a
s kolegom pre neho pracovali. Kolega D. si chcel kúpiť také isté auto ako má pán A.,
preto si ho chcel vyskúšať, tak jeho auto nechali u pána A. na dvore a išli dole do centra, šoféroval pán

D.. Auto pána A. bolo tmavé, asi zelené, sklá nemalo tónované. Zastavili sa ešte vo VÚB na pár minút,
nakoľko pán A. tam išiel a potom zastavili v jednej uličke, na pravej strane pozdĺžne a išli s pánom D. do
Lidlu na vodu. Obžalovaný v tom čase, keď zaparkovali, sedel napravo, na strane spolujazdca. Kľúče
od auta, keď boli v Lidli, mal asi kolega, nakoľko tento sedel za volantom, tieto však on neriešil. Potom
ako sa vracali z Lidlu, zahliadli hliadku polície pri aute, nevedeli o čo sa jedná a až následne po odchode

hliadky, pristúpili k autu. Už si nepamätal, kde bol pán A., keď tam bol policajt. Potom išli hore k pánovi
A. naspäť do domu, zobral si auto a išli domov V aute sa ho trocha pýtali, že čo tam robili policajti, vpredu
sa rozprávali, veľmi to však nepočul, až potom sa dozvedel, že obžalovanému dávali fúkať. Doplnil, že
s obžalovaným nerobí už dosť dlho, asi tri a pol roka.
Pokiaľ z výpovede z prípravného konania prečítanej z dôvodu rozporov vyplynulo, že obžalovaný po

odchode policajtov vystúpil z miesta vodiča a sadol si na miesto spolujazdca a Stričko na miesto vodiča
a on za neho a počas jazdy sa bavili čo chceli policajti, na čo obžalovaný povedal, že nezažil kontrolu
od polície keď nešoféroval, svedok na hlavnom pojednávaní rozpory nevysvetlil
a uviedol, že si už nepamätá čo vypovedal.

Svedkyňa A. A. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že takýchto prípadov ako je
tento, bolo počas jej pôsobnosti neskutočne veľa a presne si nepamätá, kedy sa to v roku 2016 stalo,
ani na presné okolnosti, ale bol spísaný úradný záznam ako sa to stalo. Pamätá si však na to, že mala
službu s kolegom K., ktorý bol veliteľom hliadky, vykonávali obchôdzkovú službu, išli
hliadkovou rýchlosťou, asi 30 – 40 km/hod., pričom v aute bol aj kolega P.. Kolega K. spozoroval pána

A., upozornil ju na neho, otočila hlavu a videla pána A.. Pamätá si, že bol na zastávke, nepamätá si
presne ulicu, ale stál ako je cesta v Sabinove 1,68 a ako sa ide z Prešova do Sabinova, tak stál na
pravej strane ako je lekáreň. Sedel za volantom, vo vozidle bol sám, bolo to auto J. D. zelenej farby,
registruje to vozidlo a ak sa nemýli, tak pán A. býva na takej ulici, kde chodili na
obedy. Kolega K. mal vedomosť o tom, že pán A. je v zákaze činnosti, keďže oni ako hliadka nemali

pri sebe vo vozidle dräger, tak volal druhým členom, pričom kolegyňa K. a pán kolega A. D. mali vtedy
službu, tak im zatelefonovali, aby priniesli dräger, ak by bolo potrebné zastaviť pána A. a podrobiť ho
dychovej skúške. Keďže tento nejazdil, len stál, nezastavili pri ňom vozidlo. Tak ako predpokladali, tak
pán A. išiel na osobnom motorovom vozidle, presne nevie, kde ho zbadali, ale zastavili
ho v uličke 17. novembra. Nepamätá si, z ktorej strany prišiel a kde ho zastavili. Stál na pravej strane

ako je zastávka v Sabinove oproti Lidlu, vo vozidle bol úplne sám. Zastavili ho pomocou vozidla, mali
zapnuté majáky, určite nevystupovali z vozidla a pán A. normálne zastavil. Nespomína si, aby odmietol
zastaviť, vozidlo bolo v pohybe, keby obžalovaný stál, tak by ho nezastavovali. Keď zastavili pána A.,
na tej uličke sa stretávali s druhou hliadkou, pričom kde táto zastavila, si nepamätá. Vystúpili s kolegomVaňom z vozidla, prišli k obžalovanému, kolega Vaňo prvý, ona za ním, pričom obžalovaný sedel vo
vozidle, povedali mu dôvod, prečo bol zastavený, požiadali všetky doklady, tento im predložil doklady
s tým, že nepredložil vodičský preukaz. Kolega ho lustroval cez stanicu a zistili, že nie

je držiteľom vodičského oprávnenia, že je v zákaze činnosti. Podrobili ho dychovej skúške, pán A. bol
ochotný podrobiť sa dychovej skúške, podpísal dychovú skúšku, ale ten certifikát odmietol podpísať,
presne si to nepamätá, vie, že jedno z toho nepodpísal. Zakázali mu ďalšiu
jazdu, ale presne si to nepamätá, pán A. nebol obmedzený na osobnej slobode. Spísali správu a to bolo
všetko, nešlo o nič výnimočné. Svedkyňa nevedela uviesť, akou rýchlosťou išiel obžalovaný, keď ho

zastavovali, ale v tom aute sedel obžalovaný. Bol tam prítomný aj ďalší svedok, pri smetných košoch
v tom čase, ako mali zastaveného pána A., bol tam pán, ktorý upratoval pri kontajneroch, pýtal sa
jej na to aj dopravný policajt, pričom ona mu vtedy presne uviedla aj meno svedka, ale v súčasnosti si
jeho meno už nepamätá. On videl celý ten zákrok. Dĺžku času, keď videla obžalovaného sedieť v aute
pred VÚB, až kým ho zastavili, nevedela uviesť, nakoľko to nesledovala, ale obžalovaného
videla na vlastné oči, že sedel vo vozidle. Nevedela, či malo auto J. D. tónované sklá alebo nemalo

a tiež nevedela, či v aute bolo zapnuté rádio alebo nie, ona vykonávala služobný zákrok. To, že auto
šoférovala nejaká iná osoba, obžalovaný pri zákroku neuvádzal.
Pokiaľ z výpovede z prípravného konania prečítanej z dôvodu, že si svedkyňa nepamätala na
podrobnosti, čo sa považuje za rozpory vyplynulo, že keď prechádzali ul. 17 Novembra, zbadali, že
predmetné vozidlo vyšlo na cestu a vodič, keď ich zbadal, začal cúvať späť, odkiaľ vyšiel a vtedy mu

zablokovali cestu, aby vodič nemohol s vozidlom pokračovať v jazde, svedkyňa na hlavnom
pojednávaní zotrvala na tom, že obžalovaný reagoval tak, ako bolo uvedené v prípravnom konaní.
Takisto si pre odstup času už nespomínala na to, čo vyplynulo z výpovede z prípravného konania, že
vodič počas kontroly sedel vo vozidle, z vozidla vystúpil až keď sa podpisoval, na čom však na hlavnom
pojednávaní zotrvala.

Svedok A. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 22.08.2016 mal spoločnú hliadku s kolegyňou
K.. Druhá hliadka bola K. a I.. Dostali nejakú informáciu, že pán A. by mal jazdiť pod vplyvom alkoholu
alebo v zákaze činnosti, zamerali sa na centrum mesta a ulice. Vedeli o aké auto ide, že
je to J. D. zelenej farby, evidenčné číslo už presne nevie povedať. Videli ako pán A. vychádza z uličky,

z ktorej môže vyjsť len jedno auto, keďže pri stene parkujú ostatné autá, tá ulička
nie je obojsmerná, dve autá oproti sebe neprejdú. On ako chcel vyjsť na vedľajšiu ulicu 17. novembra,
kolega K. s I. prišiel zo smeru Puškinova - 17. novembra, zastavili pred ním a on
s kolegyňou z opačnej strany, nakoľko v diaľke 10 – 20 metrov videli ako vystupujú kolegovia a potom
prišli v zapätí oni s K., dá sa povedať, že prišli naraz. Veliteľom ich hliadky bola asi K., keďže je služobne

staršia. Obžalovaný v tom čase, keď bol zastavený, sedel za volantom. To, že obžalovaného zastavovala
hliadka, videl. To, či obžalovaný sedel celý čas v aute, nevie uviesť, ale sedel na sedadle
vodiča. Následne potom K. išiel ku vodičovi a prebehla kontrola. On alebo kolegyňa K. dali kolegovi
K. dräger, nakoľko tamtá hliadka ho nemala. A ďalšie veci riešila už tamtá hliadka, oni boli pomocná
hliadka, celý priebeh služobného zákroku nevidel.

Vzhľadomnarozdielnosťvýpovedesvedkaoprotiprípravnémukonaniu,zktoréhodôvodubolaprečítaná
jeho výpoveď z prípravného konania , kde uviedol, že odbočili na ul. 17. novembra a išli smerom k ul.
F., pričom oproti ním išla druhá hliadka na vozidle. Videl ako osobné motorové vozidlo zn. J. D. vyšlo
na cestu, keď ich zbadalo, zacúvalo vozidlo späť do uličky a vtedy ho so svojím služobným vozidlom

zablokoval kolega Vaňo, pričom oni medzitým došli s kolegyňou k druhej hliadke, svedok na hlavnom
pojednávaní uviedol, že keď si predstaví tú uličku, pán A. vychádzal z uličky, čiže je to tak ako bolo
čítané v prípravnom konaní. K rozporu, či bol v pohybe, uviedol, že keď obžalovaného zastavovali, bol
v pohybe.

Boli oboznámené aj listinné dôkazy, z ktorých súd zistil nasledovné :

Z rozhodnutia o priestupku vydaného Okresným dopravným inšpektorátom Sabinov Okresného
riaditeľstva PZ v Prešove zo dňa 16.08.2016, č. p. ORPZ-PO-ODI3-192/2016-P súd zistil, že A. B. A.
bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22

ods. 1 písm. e)
zákona o priestupkoch a podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch mu bola uložená pokuta 800
Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, pričom
v zmysle § 14 ods. 2 cit. zákona do času zákazu činnosti sa mu započítava čas, po ktorý nesmel už tútočinnosť vykonávať, t. j. od zadržania vodičského preukazu dňa 05.07.2016. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.08.2016 a vykonateľnosť dňa 16.11.2016.

Zo záznamu o skutku na úseku cestnej dopravy Obvodného oddelenia PZ Sabinov zo dňa 22.08.2016
vyplýva, že B. A. dňa 22.08.2016 o 10.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. J. D., D. O. v čase,
kedy mu bol uložený zákaz činnosti, pričom menovaný bol podrobený dychovej skúške s pozitívnym
výsledkom 0,48 mg/l, čím porušil § 4 ods. 2 písm. a) a § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke a tým naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c) a e) zákona

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Uvedený záznam spísal ppráp. D. K. a nstržm. A. I. ako
svedkyňa, kde B. A. sa do záznamu o skutku nevyjadril, pričom tento podpísal.

Obžalovaný je hodnotený všeobecne.

Zodpisuregistratrestovsúdzistil,žetrestnýmrozkazomOkresnéhosúduPrešovzodňa06.08.2014,sp.

zn. 0T/122/2014 bol obžalovaný B. A. uznaný vinným z prečinu podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody 4 mesiace so skúšobnou dobu v trvaní 1 rok – do 06.08.2015,
ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 3 roky, pričom súd podmienečne upustil od výkonu
zvyšku trestu zákazu činnosti dňa 15.04.2016 so skúšobnou dobou na 3 roky.

Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný je držiteľom vodičského oprávnenia typu AM a B
od 19.04.1990 a typu B1 od 01.05.2004. Doposiaľ mu bol vodičský preukaz dvakrát zadržaný, a to
dňa 04.08.2014 a 05.07.2016 z dôvodu požitia alkoholu a v oboch prípadoch uložený zákaz činnosti
viesť motorové vozidlá. Okrem uvedeného má v evidenčnej karte vodiča ku dňu spáchania skutku
evidovaných 5 priestupkov, ktoré boli všetky riešené v blokovom konaní.

Zo správy z K. O. predloženou obžalovaným vyplýva, že obžalovaný dňa 22.08.2016 o 09:49:01 vložil
na účet č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX K. K., R., pobočka Sabinov, Nám. slobody 90 sumu 500 Eur
pozostávajúcu zo 4 ks bankoviek nominálnej hodnoty 100 Eur, 1 ks bankovky
nominálnej hodnoty 50 Eur, 2 ks bankoviek nominálnej hodnoty 20 Eur a 1 ks bankovky nominálnej

hodnoty 10 Eur.

Súčasťou spisu je aj mapka predložená obžalovaným zachytávajúca deklarované pozície tak auta
obžalovaného ako aj policajných áut.

Na základe takto vykonaného rozsiahleho dokazovania zhodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich
súhrnne, súd dospel k záveru, že dňa 22.8.2016 o 10.00 hod. došlo zo
strany obžalovaného k protiprávnemu konaniu spočívajúceho v tom, že tento v dobe, kedy mu bola
orgánom verejnej moci uložená sankcia spočívajúca v zákaze činnosti viesť motorové vozidlá na dobu
12 mesiacov, ako vodič viedol osobné motorové vozidlo.

Aj keď obžalovaný v celom rozsahu poprel spáchanie daného skutku brániac sa v podstate tým, že on
nebol vodičom, ale len ladil rádio, kým jeho kolegovia D., ktorý mal byť aj šoférom a K., boli na nákupe
v Lidli, jeho obrana aj napriek tomu, že uvedení svedkovia F. D. a M. K., výpoveď obžalovaného vo
vzťahu k tomu, že v uvedený deň obžalovaný auto od jeho domu až na ulicu 17. novembra oproti Lidlu,

kde bol kontrolovaný hliadkou polície, neviedol, podporili, je vyvrátená výpoveďou ostatných svedkov,
a to príslušníkov polície. Obžalovaný je teda zo spáchania skutku usvedčovaný najmä výpoveďou
svedka D. K. a A. I., ktorí v podstate zhodne uviedli, že videli ako obžalovaný A. B. A. v ten deň viedol
osobné motorové vozidlo, aj napriek tomu, že mu bol uložený zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá. Vo vozidle v tom čase sedel obžalovaný sám, pričom to, že auto šoférovala nejaká

iná osoba, obžalovaný pri zákroku neuvádzal a oni inú osobu v aute nevideli. Výpoveď týchto svedkov
je podporovaná aj výpoveďami svedkov L. K. a A. D., ktorí ako členovia ďalšej hliadky boli, za účelom
poskytnutia drägeru, privolaní k hliadke svedkov K. a I.. Aj z výpovede týchto svedkov vyplýva, že títo
videli, že keď obžalovaného zastavovala druhá hliadka, vozidlo obžalovaného bolo v pohybe a toto
vozidlo šoféroval obžalovaný.

Pokiaľ aj došlo k rozporom vo výpovediach týchto svedkov ohľadom presného miesta zastavenia
vozidla, resp. pohybu vozidla vo vzťahu k cúvaniu, tieto rozpory sú odôvodnené odstupom časua počtom riešených zákrokov, avšak nevyvracajú skutočnosť, že títo svedkovia vnímali, že keď auto
obžalovaného bolo zastavované, bolo v pohybe a na mieste vodiča sedel obžalovaný A. B. A..

Uvedené výpovede svedkov D. K., A. I., L. K. a A. D. sú podporované taktiež listinnými dôkazmi.

Záverom súd dodáva, že neobstála ani obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že v rozhodnom čase
dňa 22.08.2016 vložil na účet vo VÚB banke hotovosť, čo sud nespochybňuje, ale peniaze boli vložené
o 09:49:01 a časové rozpätie skutku je ohraničené na čas 10.00 hod., teda až cca. 10 minút po vložení

peňazí.

Súd mal teda nepochybne preukázané, že obžalovaný v dobe mu uloženého zákazu činnosti viedol
motorové vozidlo, čím týmto svojim konaním po objektívnej stránke naplnil zákonné znaky skutkovej
podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, ktorý konal nepochybne formou priameho
úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v tomto
zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (objekt), t.j. riadny a nerušený výkon
rozhodnutí orgánov verejnej moci v tomto prípade . U obžalovaného nevznikli žiadne pochybnosti o jeho
schopnosti ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť a zároveň je daná aj

príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom, kedy obžalovaný svojim konaním vytvoril
prekážky v riadnom výkone rozhodnutia orgánu verejnej moci.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34
ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho

následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na
pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona,
pričom skutočnosť nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona. Takisto nezistil
žiadnu z priťažujúcich okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, nakoľko predchádzajúce odsúdenie
nebral do úvahy z dôvodu jeho osvedčenia sa.

Trestný zákon v jeho osobitnej časti za prečin podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona umožňuje uložiť
trest odňatia slobody až na 2 roky.

S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že na uvedomenie si následkov konania

u obžalovaného postačí aj trest odňatia slobody uložený pri spodnej hranici trestnej sadzby,
a to v trvaní 6 mesiacov. Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom
odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou
trestu, a preto výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní
16 mesiacov, ktorú považoval za primeranú na preukázanie, či aj len hrozba trestu postačí na to, aby

sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu a či išlo len o mimoriadne vybočenie,
lebo bude povinný v skúšobnej dobe viesť riadny život, kde v opačnom prípade sa vystaví riziku, že súd,
a to už aj v priebehu skúšobnej doby rozhodne, že sa neosvedčil a nariadi výkon trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol podmienečne odložený.

Takýto trest uložený obžalovanému súd považoval za primeraný a za dostatočný
na zabezpečenie účelu trestného zákona a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

Na posilnenie účelu Trestného zákona ako aj na skutočnosť, že ide o skutok spáchaný v súvislosti
s výkonom činnosti vodiča a vzhľadom na okolnosti skutku a a tiež s poukazom na

údaje plynúce z EKV, súd ukladal aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov, kde
na uvedomenie si následkov konania obžalovaným trest uložený v dolnej polovici, a to v trvaní 2
rokov v tomto prípade považoval za primeraný.

Takto uloženým trestom odňatia slobody, sa podľa názoru súdu dosiahne účel trestného zákona, a to

jeho individuálna ako aj generálna prevencia.

Súd zároveň odmietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strany obhajoby týkajúci sa výsluchu
svedka P., lebo považoval skutkový stav za spoľahlivo za preukázaný.Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.