Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. jún 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8521010048
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8521010048.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 25. júna 2021

v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obžalovanej Z. X. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158
Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná Z. X., nar. XX.XX.XXXX v U. O., trvale bytom Y. XXX, okres Stará Ľubovňa,

j e v i n n á, ž e

dňa 25.6.2020 v čase o 07:20 hod. viedla osobné motorové vozidlo značky T. H tabuľka s evidenčným

číslom BL A po ceste III/3128 z obce Jarabina do Starej Ľubovne, kde v km 0,556 pri prejazde
pravotočivej zákruty v mieste, kde je vodorovným dopravným značením dovolené predchádzanie,
prešla do protismeru, nakoľko chcela predísť pred ňou idúce nákladné motorové vozidlo, bez toho,
aby mala pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie,
pričom v tom čase v protismere viedla poškodená H. U. osobné motorové vozidlo B. E.-O., tabuľka
s evidenčným číslom SL XXX BL, pričom došlo k nárazu ľavých bočných častí oboch motorových
vozidiel. Pri dopravnej nehode utrpela poškodená H. U. zranenia, a to pomliaždenie hlavy v temennej

oblasti vľavo, pomliaždenie krku a kožnú odreninu šije vľavo, pomliaždenie v oblasti ľavého predlaktia
ľahkého stupňa a pomliaždenie a podvrtnutie driekovo-krížovej chrbtice ľahkého stupňa, ktorých liečenie
a práceneschopnosť trvala od 25.6.2020 do 16.7.2020, pričom počas doby liečenia a práceneschopnosti
mala sťažený obvyklý spôsob života. Pri dopravnej nehode došlo aj k poškodeniu motorového vozidla
značky B. E.-O., tabuľka s evidenčným číslom SL XXX BL, čím bola jeho vlastníkovi K. U., trvale bytom
B. O. XXX, spôsobená škoda vo výške 15.320,22 eur a zároveň došlo aj k poškodeniu osobného
motorového vozidla značky T. H tabuľka s evidenčným číslom BL A čím bola jeho vlastníkovi, spoločnosti
ČSOB Leasing, a.s., Žižkova 7802/11, 815 10 Bratislava, IČO: 35704713, spôsobená škoda vo výške

22.073,16 eur. V súvislosti s liečebnými nákladmi, ktoré boli poskytnuté poškodenej H. U., bola
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Prešov, Kúpeľná 5, 080 15 Prešov, IČO: 35937874,
spôsobená škoda vo výške 832,83 eur a taktiež pre Sociálnu poisťovňu, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813
63 Bratislava, IČO: 30807484, bola vyplatením dávky nemocenského poistenia poškodenej T.. H. U.
spôsobená škoda vo výške 230,50 eur. Zo strany obžalovanej došlo k porušeniu dôležitej povinnosti
vodiča podľa § 137 ods. 2 písm. c/, písm. j/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov,

t e d a

inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona,

č í m s p á c h a l a

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.Z a t o j e j s ú d u k l a d á :

Podľa § 158 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri zistení poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a nezistení priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného
zákona, trest odňatia slobody na 3 /tri/ mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanej výkon uloženého trestu odňatia slobody

podmienečne odkladá.

Podľa§50ods.1Trestnéhozákonasúdobžalovanejurčujeskúšobnúdobuna 14/štrnásť/mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej zároveň ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu na 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanej nahradiť:
- poškodenej Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, sídlom Panónska cesta 2, 851
04 Bratislava - mestská časť Petržalka, spôsobenú škodu, pozostávajúcu z vynaložených liečebných
nákladov v súvislosti s liečením poškodenej T.. H. U., vo výške 832,83 eur;

-poškodenejSociálnapoisťovňa,IČO:30807484,sídlom29.augusta8a10,81363Bratislava-mestská
časť Staré Mesto, spôsobenú škodu, pozostávajúcu z vyplatených dávok nemocenského poistenia
poškodenej T.. H. U., vo výške 230,50 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO:

35937874, sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, s nárokom na náhradu
škody vo výške 72,91 eur, uplatneným z dôvodu vynaložených liečebných nákladov v súvislosti s
liečením P. X., odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podal dňa 5.3.2021 tunajšiemu súdu obžalobu

na Z. X. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona (ďalej tiež iba „Tr. zák.“), ktorého sa
menovaná obžalovaná podľa obžaloby mala dopustiť tak, ako je uvedené i v skutkovej vete vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní dňa 25.6.2021, po prednesení obžaloby okresným prokurátorom, obžalovaná

bola poučená podľa § 121 ods. 2 Trestného poriadku (ďalej tiež iba „Tr. por.“) a podľa § 257 ods. 1 až 8 Tr.
por., na čo obžalovaná učinila vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por.; následne na všetky
otázky súdu kladené jej v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/,
h/ Tr. por. odpovedala obžalovaná „áno“. Po vyjadrení prokurátora a na hlavnom pojednávaní prítomnej
poškodenej T.. U., ako aj obhajcu obžalovanej, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uvedené

vyhlásenie obžalovanej prijal, pričom podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že nevykoná dokazovanie
v rozsahu obžalovanou priznaného spáchania skutku a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste
a o náhrade škody (z obsahu spisu a výsledkov celého dovtedajšieho konania nevyplynula potreba
rozhodovať o uložení ochranných opatrení obžalovanej).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti teda súd už nevykonával dokazovanie v rozsahu obžalovanou
priznaného spáchania skutku, t.j. k otázke viny, a obžalovanú týmto rozsudkom uznal vinnou z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., ktorého sa dopustila tak, ako je uvedené v skutkovej vete
výrokovej časti tohto rozsudku, nakoľko uvedeným konaním (ako jej to bolo za vinu kladené v podanej
obžalobe) obžalovaná naplnila všetky pojmové znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu a v

danej veci neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by obžalovaná nebola za
jeho spáchanie trestne zodpovedná, alebo, že by zanikla trestnosť spáchaného činu.

Súd pre úplnosť poukazuje na to, že obhajca obžalovanej po prednesení obžaloby poukázal vo vyjadrení
k nej na to, že obžalovaná nemohla porušiť pravidlá cestnej premávky podľa § 137 ods. 1 písm. c/,

písm. j/ zákona č 8/2009 Z.z., čo súd v rámci vyhlásenia rozsudku opravil uvedením príslušného ods.2 v skutkovej vete. Zároveň súd vzhľadom na popis skutku ako bol uvedený v obžalobe a keďže súd
prijal vyhlásenie obžalovanej o vine, učinené vo vzťahu k takto obžalobou ustálenému skutku, už nijako
neupravovalskutkovúvetu(akovpôvodnevydanomtrestnomrozkazevtejtoveci)čodokonkretizovania

porušenia dôležitej povinnosti (v § 137 zákona 8/2009 Z.z. sú totiž v zásade len definované prípady,
za ktorých ide o porušenie uvedeným zákonom uložených povinností závažným spôsobom, konkrétne
povinnosti, ktoré sú vodiči motorových vozidiel povinní dodržiavať, sú však upravené v zásade v časti
druhej uvedeného zákona, pričom § 137 už len definuje za akých okolností porušenie tej-ktorej z nich je
podľa uvedeného zákona jej porušením závažným spôsobom). V danom prípade i tak bolo možné prijať

vyhlásenie obžalovanej o vine k skutku tak, ako bol v obžalobe naformulovaný (osobitne vzhľadom na
to, že v skutkovej vete obžaloby bolo výslovne uvedené „bez toho, aby mala pred sebou rozhľad na takú
vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie“), nakoľko síce samotný § 137 ods. 2 písm.
c/, písm. j/ zákona č. 8/2009 Z.z. neukladá expresis verbis konkrétnu povinnosť, ale možno z uvedenia
daných ustanovení vo vzťahu k popísanému konaniu obžalovanej jednoznačne pre vyvodenie trestnej
zodpovednosti za žalovaný prečin mať za dané, že došlo k porušeniu povinnosti uloženej jej zákonom,

ktorú povinnosť jednoznačne možno považovať za dôležitú, a ktorá povinnosť je, vo forme zákonom
vodičovi uloženého zákazu konkrétneho konania, výslovne uložená v § 15 ods. 5 písm. a/ zákona 8/2009
Z.z. - „vodič nesmie predchádzať ak nemá pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná
na bezpečné predchádzanie“.

Súd vo vzťahu k rozhodnutiu o treste a náhrade škody vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej,
výsluchom svedka L. X., čítaním listinných dôkazov (daňového priznania obžalovanej k dani z príjmov
fyzickej osoby za rok 2020 z č.l. 205 až 217 spisu a odpovede na jej lustráciu v SP z č.l. 238 až 239 spisu
- počas samotného výsluchu obžalovanej; výpisu svedka P. X. zo živnostenského registra z č.l. 243 spisu
- počas samotného výsluchu svedka; ďalej boli v rámci dokozovania na hlavnom pojednávaní čítané:

záznam dopravnej nehody z č. l. 95 až 96 spisu; zápisnic; o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody
z č. l. 97 až 98 spisu a jej prílohy z č.l. 99 a 100 spisu, ako aj súvisiaca fotodokumentácia z č. l. 101 až 118
spisu, lekárske potvrdenie z č. l. 120 spisu, lekárske potvrdenie z č. l. 121 spisu, evidenčná karta vodiča
- obžalovanej z č. l. 122 až 124 spisu; správa obce Jarabina z č. l. 129 spisu, správa Sociálnej poisťovne,
pobočka Stará Ľubovňa z č. l. 198 spisu a pripojené potvrdenie z č. l. 199 spisu, potvrdenia o návšteve

školských zariadení z č. l. 203 a 204 spisu, podanie VšZP, a. s. z č. l. 225 spisu, odpoveď na lustráciu v
databáze súdov z č.l. 227 spisu, odpoveď na lustráciu GP z č.l. 228 spisu, odpoveď Centrálnej evidencie
správnychdeliktovapriestupkovzč.l.229až233spisu,odpoveďzAgendydopravno-správnychčinností
z č. l. 234 až 235 spisu, odpis registra trestov z č.l. 237 spisu, odpoveď na lustráciu v SP z č.l. 238
až 239 spisu, odpoveď na lustráciu v SP z č.l. 240 až 242 spisu, výsledky vyhľadávania v obchodnom

registri z č. l. 244 spisu, podstatná časť rozpisu odchodov autobusov z č. l. 245 až 248 spisu a podrobný
prehľad spojov verejnej autobusovej dopravy z č. l. 249 spisu, uplatnenie nároku na úhradu nákladov na
poskytnutú zdravotnú starostlivosť z č. l. 71 spisu, uplatnenie nároku na úhradu nákladov na poskytnutú
zdravotnú starostlivosť z č. l. 70 spisu, faktúru č. 421200313 z č. l. 73 až 74 spisu; čítaním zápisníc o
výpovediach svedkov K. U. a L. X.; čítaním znaleckého posudku znalca MUDr. Zdenka Holešovského

č. 44/2020.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, vyhodnotiac ich jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti,
dospel súd k záveru, že za účelom dosiahnutia účelu trestu (§ 34 ods. 1 Tr. zák.) je v danom prípade
potrebné uložiť obžalovanej jednak trest odňatia slobody, ktorého výkon však nie je potrebné ihneď

nariaďovať, avšak je treba po dobu jeho odkladu sledovať ďalšie správanie obžalovanej. Zároveň súd
dospel k záveru, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je potrebné a dôvodné uložiť obžalovanej i
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.

Na obhajobou obžalovanej požadované uloženie namiesto trestu odňatia slobody trestu peňažného a

neuloženie trestu zákazu činnosti neboli súdom vzhliadnuté podmienky.

Súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o druhu a výške trestu prihliadol nielen na zavinenie, pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ale aj na spôsob spáchania činu, jeho následky a osobu
obžalovanej, pričom nijako sa po vykonanom dokazovaní nebolo možné stotožniť s tým, že by na

dosiahnutie účelu trestu v danom prípade postačovalo obžalovanej uložiť trest peňažný, zároveň takýto
druh trestu v danom prípade by mal podľa súdu potenciálne vyšší vplyv na rodinu obžalovanej než
uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu,
počas ktorej ak bude obžalovanou vedený riadny život, v zásade daný trest nebude znamenať na jejrodinu a blízke osoby žiaden vplyv. Trest zákazu činnosti a potreba jeho uloženia v danom prípade
vyplývajú už zo skutočností pri akej činnosti a akým spôsobom k spáchaniu činu došlo a aké boli jeho
následky, pričom uloženie tohto druhu trestu v danom prípade samozrejme určitý vplyv na rodinu a blízke

osoby obžalovanej mať môže, avšak určite nie tak fatálne, ako sa to v rámci svojej výpovede snažili na
hlavnom pojednávaní prezentovať obžalovaná, či svedok L. X., jej manžel.

Obžalovaná vo výpovedi poukázala na to, že pracuje ako finančný sprostredkovateľ pre spoločnosť
Winners Group, ako samostatne zárobkovo činná osoba; žije s manželom a dvoma maloletými deťmi,

dcéra má 12 rokov, syn 6 rokov, ktoré pravidelne vozí do Starej Ľubovne, kde dcéra navštevuje základnú
školu a syn materskú školu, pričom v Jarabine je základná škola, aj materská škola, avšak dcéra
dochádza lebo boli spojené ročníky a nesúhlasili s manželom aby navštevovala spojený ročník, syn v
Jarabine nenavštevuje materskú školu lebo v minulosti mali problém s učiteľkou, ktorá je alkoholička.
Obžalovaná poukázala na to, že vodičské oprávnenie má 17 rokov a dovtedy žila bezúhonný život,
mala iba štyri priestupky, z toho tri za parkovanie a jeden za prekročenie rýchlosti. Uviedla, že deti majú

možnosť dochádzať z Jarabiny do Ľubovne verejnou dopravou, avšak verejná doprava chodí z Jarabiny
o 7:20 hod. a dcére začína vyučovanie o 7:45 hod. teda nie je reálne, aby stihla začiatok vyučovania. Syn
nastupuje od septembra do 1. ročníka na ZŠ Levočská v Starej Ľubovni a myslí si, že by nebolo vhodné
ani bezpečné, aby chodili pešo až hore do mesta. S manželom sa pri ich vození striedajú komu ako
vyhovuje, manžel ich vozieva ráno, poobede po deti chodí výsadne ona, aj kvôli tomu, že deti navštevujú

krúžky, dcéra v utorok od 16:00 do 18:00 hod. a už žiaden autobus do Jarabiny nejde a syn chodí 3x do
týždňa na hokej, od 13:30 do 15:30 hod.. Obžalovaná uviedla, že jej zamestnanie vyžaduje motorové
vozidlo k dispozícii, častokrát sa nachádza mimo Starej Ľubovne, kedy sa na dovoze detí dohodne stále
s manželom. Uviedla, že jej manžel podniká ako SZČO, má pneuservis a odťahovú službu, má predmet
činnosti odťahovú službu, odkedy, to nevie povedať, pneuservis reálne prevádzkuje na adrese Y. XX,

pracuje sám, pracovnú dobu nemá fixnú, má ju tak, ako si ju naplánuje, ale keď je sezóna tak pracuje
od ôsmej rána do desiatej večer, pričom sezóna je keď sa prezúvajú pneumatiky, teda marec, apríl, máj,
jún, potom september, október, niekedy až do decembra a častokrát, t. j. do týždňa niekoľkokrát, zazvoní
večer telefón, aby išiel na odťah a je častokrát mimo Starej Ľubovne, lebo si chodí aj naskladňovať tovar.
Ďalejuvádzala,žepomáhajúmanželovejkrstnejmame,O.U.,bytomY.XX,lebomázdravotnéproblémy,

takže s ňou chodia k lekárovi, do Starej Ľubovne na ortopédiu - keď ju objednajú, t. j. niekedy raz za
mesiac, niekedy 3x za mesiac, táto má problém s kolenom, chodila si pichať injekciu a mala ostrohu
na päte, tiež s ňou chodia do Prešova na ortopédiu raz za pol roka, väčšinou obžalovaná. Menovaná
pani U. má v Jarabine príbuzných, 31-ročnú neter, potom má sestru, ktorá je bez vodičského oprávnenia
a svokra obžalovanej, ktorý je jej švagor, ktorý má vodičský preukaz, ale je zamestnaný ako zvárač v

Ľubovni,doprácechodíodpiatejdoštvrtej;eštemávJarabinebrata,alesanenavštevujú,vJakubanoch
má sestru, ktorá pracuje v zahraničí. Táto jej sestra má manžela a 3 deti vo veku asi 35, 33 a 30 rokov,
z toho jeden z týchto synov je v zahraničí.

Na kladené otázky obžalovaná uviedla, že mimo Starej Ľubovne jazdí často za klientmi a keďže si

budujú štruktúry, tak má ľudí v Poprade, kde je trikrát do týždňa a chodieva pravidelne na školenia do
Tatier a do Prešova, aj do Sabinova. Konkrétne dvakrát do mesiaca Tatry a dvakrát do mesiaca Prešov,
kde chodí aj školiť, aj sa školí. Výdavky v súvislosti s pracovnou činnosťou má 120,- eur mesačne
za kanceláriu, mesačne benzín okolo 150,- eur a za prípadné školenia, teda keď školí ona, kde musí
zaplatiť miestnosť a občerstvenie a s tým má výdavky podľa toho koľko je tam ľudí, niekedy 100,- eur

za mesiac, niekedy 200,- eur, pričom za tie školenia ona nemá žiadne príjmy; inak iba čo platí kávy
alebo obedy, čo ju mesačne stojí zhruba 100,- eur. Mesačné príjmy má v priemere okolo 2.000,- eur,
daň platila toho roku 90,- eur, odvody na sociálne poistenia platí minimálne, t.j. 180,- eur a nejaké centy,
zdravotné poistenie platí 77,- eur. Vzhľadom na obsah jej prečítaného daňového priznania a výsledku jej
lustrácie v SP uviedla, že ide o výdavky teraz za krátku dobu, nebrala to za rok dozadu a že príjmy má v

priemere 2.000,- eur mesačne, musí sa porozprávať s účtovníčkou vo vzťahu k vymeriavacím základom.
V Ľubovni má sestru, ktorá pracuje na daňovom úrade ako upratovačka, kde začína od 9.-ej ráno, má
vodičské oprávnenie, aj auto.

K samotnej nehode uviedla, že začali vypadávať kamene z motorového vozidla idúceho pred ňou, bolo

to nákladné auto, kamene boli veľké, pričom ukazovala rozmer asi 6 cm, bola vtedy za nákladným
autom asi na vzdialenosť troch motorových vozidiel; zľakla sa, lebo taký kameň jej už v minulosti rozbil
čelné sklo a keďže mala nové auto, tak sa rozhodla, že pôjde pozrieť či nejde motorové vozidlo, že ho
môže obehnúť. Bola tam rovina a následne pravotočivá zákruta, autá sa tým prekrývali, tým pádom dalasmerovku, vykukla a v tom náraz. Keď vystúpili z auta nevedela čo sa stalo, lebo pani U. vôbec nevidela.
Zastavil šofér nákladného auta, ktorý povedal, že zrejme jej niečo z auta vypadlo, na to dcéra povedala,
že nemajú koleso a potom si všimla pani U. v priekope. Uviedla, že v súvislosti so skutkom, ktorý je

jej kladený za vinu, uhrádzala škodu spoločnosti ČSOB Leasing, lebo tam mala spoluúčasť asi 600,-
eur. Pani U. neuhradila nič, ani K. U., ktorému sa oprava uhrádzala z povinného zmluvného poistenia,
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ani Sociálnej poisťovni nič neuhradila, preverovala, že to uhrádzala
ČSOB Leasing, ktorá bola vlastníkom motorového vozidla.

Nevedela uviesť príjmy svojho manžela; pravidelné mesačné výdavky majú 1.200,- eur, a to hypotéka
225,- eur, 150,- eur inkaso, sporenia a poistenia cca 500,- eur, strava okolo 500, -eur a plus výdavky
na oblečenie a na veci čo potrebujú deti na krúžky. Jej svokor má vodičské oprávnenie aj auto, ktorým
dochádza do práce do starej Ľubovne. Najbližšia zastávka hromadnej dopravy od miesta jej bydliska
je dve minúty pešo.

Svedok L. X., manžel obžalovanej, uvádzal, že pracuje ako živnostník, má pneuservis; popritom
robí odťahovú službu; miesto výkonu je Y. XX, v živnostenskom liste má adresu XXX; následne
upresnil, že nemá odťahovú službu, ale prepravu osobným vozidlom - nevedel vysvetliť, prečo k
danému predmetu činnosti má vo výpise zo živnostenského listu uvedený zánik príslušného oprávnenia.
Prepravu motorovým vozidlom vykonáva keď zavolajú kamaráti, známi, klienti, a to niekedy raz za

týždeň, niekedy 2x do týždňa, kam potrebujú, napr. do Prešova. Medzitým to koriguje s kolesami čo
robím - teda ak vie, že v niektorý deň ide do Prešova tak nemôže inému prezúvať auto.

Ďalej uviedol, že ráno o 7:20 hod. vozí deti do školy a ona chodí do roboty okolo 8:30 až 8:45 hod.; on
začínavprácioôsmej,akbynemalavodičskýmuselbyjuísťodviezťdoStarejĽubovneamoholbyzačať

robiťnajskôrodeviatej.Onkeďodveziedeti,takonakŕmiavenčípsy,mámeštyri,obžalovanávšakmáaj
klientov v Prešove, v Poprade, v Košiciach, často manažérske stretnutia. Okrem nej pre Winners Group
v Starej Ľubovni vie, že je ešte riaditeľka P. a už nevie či je ešte niekto na pozícii ako obžalovaná, nižšie
pozície sú, ale menovite ich nepozná, len z videnia asi štyroch alebo piatich jej kolegov. Obžalovaná
chodí do Popradu a Prešova zrána, tak sa to snažili robiť tak, aby si to zariadila, prípadné obchodné

stretnutia do jednej alebo do druhej, aby dcéru vedela zo školy zobrať domov. Musel by mať presný
dcérin rozvrh, jeden deň končí o pol jednej, v iný o štvrť na dve, väčšinou ju vozí domov medzi jednou
a druhou. Nemá to presne odsledované, lebo v tom čase robí na seba, takže to má rôzne, aj keď niekto
zavolá o tretej poobede a vie, že o deti bude postarané, tak robí aj do 8.-ej, 9.-ej alebo do 10.-ej. Ak
niekto takto zavolá, ale nie je o deti postarané, tak nemôže zobrať zákazku. Ak by obžalovaná nemala

vodičský preukaz musela by si najať šoféra, ten šofér by bol napríklad on; on nemá zamestnancov. Teraz
robí prezúvanie áut asi dve autá do dňa, ohľadom dopravy je ťažko povedať. Keď príde júl, august a už
nemá takúto robotu, tak robí stavebnú činnosť. Ale len tak, aby bol doma, lebo aj obžalovaná niekedy
nemôže ísť poobede po deti a musí ísť on

Na kladené otázky uvádzal, že dcéra chodí na maľovanie asi raz týždenne a chlapec teraz začal chodiť
na hokej, to je 3x do týždňa. Dcéra nevie kedy má krúžok, keď po ňu išiel, tak asi to bolo okolo 4.-
ej poobede. Chlapec má hokejový krúžok v pondelok, utorok a štvrtok od pol 3.-ej do pol 4.-ej, ale
v škôlke sa vyzdvihuje už o 2.-ej, odtiaľ ho dovezú na štadión kde sa prezlieka. Momentálne ho zo
škôlky vyzdvihuje, vozí na štadión a vozí domov svedok. Počas jeho tréningu je na štadióne, lebo má

pomenej roboty, takže si ju snaží dať doobeda. Cez sezónu, keď má viac roboty, tak okrem toho, že deti
ráno odviezol, už s deťmi nerobil nič. V sezóne prezuje za deň 6 až 8 áut. Obžalovaná čo zarobí on
nevidí, ona nevidí koľko on zarobí, čo sa on snaží investovať do auta alebo do servisu, nevie povedať
ale niekedy zarobí 2.000,- eur, niekedy 1.000,- eur za mesiac, z toho sú však hradené veci, ktoré sú
potrebné k tomu - nafta, oprava auta, pneumatiky. Hrubý príjem mesačný má 1.000,- eur. Minulý rok mal

nižšie príjmy keď maródoval, mal problémy so zubom, presne kedy neviem povedať. Predtým mal príjmy
priemerne mesačne 1.000,- eur. Keď maródoval poberal nemocenské, toho roku už nie. Momentálne si
platí zdravotné poistenie asi 70,- eur mesačne, 200,- eur mesačne dá na opravu auta, na údržbu auta
mesačne 100,- eur. Mám aj iné výdavky, ale teraz nie je na to pripravený. Majú hypotéku, nevie koľko, to
hradí manželka, elektriku, vodu, plyn platí manželka, myslí, že je to spolu okolo 150,- eur, dôchodkové

sporenia a životné poistky tiež hradí manželka. O. U. je jeho krstná mama, sama vo veľkom dome, nemá
deti, je slobodná, obézna a má problémy s kĺbami, mala nejaké ženské problémy; keď mohol ísť, išiel
s ňou k lekárovi, keď mohla manželka, išla manželka. Väčšinou sa chodí do Starej Ľubovne, možno
2x do mesiaca. Nevie kto je jej lekár, keď ju doviezol tak na parkovisko, ona má niekde blízko lekárku,alebo k nemocnici, potom prišiel po ňu keď zavolala, niekedy ju čakal keď nemal robotu, niekedy si išiel
po svojom. Ak zavolal manželke a mohla ísť po ňu ona, nemusel čakať, išiel po svojom; p. U. má v
Jarabine ešte brata, sestru - svedkovu mamu, ktorá nemá vodičské oprávnenie a svedkov otec chodí

do práce, vodičský preukaz má, pracovnú dobu nevie, ale asi od šiestej ráno do tretej až pol štvrtej;
v Jakubanoch má pani U. sestru, ona pracuje v zahraničí, tá sestra má manžela a deti. Pre nich je to
zaťažujúce prísť z Jakubian po ňu do Jarabiny. Nevie či pani U. niečo bráni využívať odvoz a dovoz v
rámci zdravotníckych prepravných služieb.

Z výsledkov ďalšieho vykonaného dokazovania je nevyhnutné poukázať na to, že znalec MUDr.
Holešovský v podanom znaleckom posudku konštatoval v súvislosti s následkami zistenými na zdraví
poškodenej p. U., že ak by bol uvedený úraz pri chorobne nezmenenej, teda zdravej chrbtici, doba
liečenia a PN by trvala do 7 dní.

V tejto súvislosti však treba uviesť, že každá osoba, ktorá si ako vodič sadá za volant, takisto i

obžalovaná, musí si byť vedomá, že ktorýkoľvek účastník cestnej premávky nemusí byť úplne zdravý
a teda ak poruší svoje povinnosti, ktoré je ako vodič primárne povinná dodržiavať, tak samozrejme
konkrétne následky na zdraví takého iného účastníka cestnej premávky môžu byť závažnejšie, než v
prípade ak by išlo o osobu úplne zdravú. To však nie je dôvod na bagatelizovanie konkrétneho konania
obžalovanej poukazovaním obhajoby na vyššie uvedené tvrdenia znalca. Trestnosť skutku sa v danom

prípade musí odvíjať od konkrétnych následkov konaním obžalovanej spôsobených, nie od hypotézy čo
by bolo ak by v oproti idúcom vozidle osoba netrpela ochorením chrbtice. Rozhodujúci je vždy konkrétny
následok v tom - ktorom jednotlivom prípade a nemôže byť dôvodom v prospech obžalovanej hypotéza
o následku, aký by bolo možné predpokladať ak by vodičom oproti idúceho vozidla bola osoba plne
zdravá. Argumentácia obhajoby obžalovanej v danom smere z pohľadu súdu vzhľadom na následky

obžalovanou zapríčinené vyznieva doslova až cynicky. To už potom by sme mohli polemizovať na strane
druhej tiež o tom, že ak by takým vodičom bola osoba podľa vo veku napr. 80 rokov ale spĺňajúca
zákonné predpoklady na vedenie vozidla v takom veku, no s pridruženou rozvinutou osteoporózou, po
výmene bedrových kĺbov a s inými veku primeranými ochoreniami, tak či by potom nebol následok celej
v dôsledku konania obžalovanej vzniknutej situácie úmrtie takej osoby pri utrpení zranení ako tomu bolo

na strane tu poškodenej. Ak by súd zohľadnil v prospech obžalovanej vyššie uvedenú skutočnosť, tak to
už rovno môže pre účely rozhodnutia o treste polemizovať aj o tom, že ak by poškodená viedla kamión,
tak by sa jej zrejme vôbec nič nestalo.

Pre určenie druhu a výšky trestu nie je možné opomínať najmä to, že obžalovaná, bývajúc v obci

Jarabina cestuje cez miesta, kde došlo k spáchaniu skutku pravidelne, sama poukázala na to, že išla za
nákladnýmvozidlomnavzdialenosťasitrocháut(t.j,.približne15m),ženasledovalapravotočivázákruta
a teda sa autá prekrývali. Napriek tomu, ako dlhoročný vodič, namiesto toho aby, keď ako tvrdila začali z
nákladného auta padať kamene, spomalila a bola za pred ňou idúcim vozidlom v bezpečnej vzdialenosti,
rozhodla sa pre manéver spojený s jeho obiehaním. Súd pritom tiež poukazuje na to, že zo zápisnice

o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody nevyplynuli žiadne skutočnosti o padajúcich kameňoch z
vozidla, ktoré sa obžalovaná snažila v inkriminovanom čase predbehnúť. Naopak, v zápisnici je výslovne
uvedené, že povrch vozovky bol neznečistený a ani v pripojenej fotodokumentácii nie je vidieť nikde na
vozovke žiadne kamene, povrch vozovky je absolútne čistý.

Z miesta bydliska je obžalovaná hodnotená všeobecne, v zásade kladne s tým, že žije usporiadaným
životom, jej správanie na verejnosti je dobré, nebola riešená komisiou pre verejný poriadok.

Obžalovaná doposiaľ nebola trestne stíhaná a odsúdená. Bola však pred spáchaním skutku celkom
trikrát postihnutá v súvislosti s priestupkami, ktorých všetkých sa dopustila na úseku bezpečnosti a

plynulosti cestnej premávky, a to konkrétne 30.6.2016 prekročila najvyššiu povolenú rýchlosť, za čo jej v
blokovom konaní bola uložená pokuta 50,- eur, 22.12.2016 nemala pri sebe platné doklady predpísané
zákonom, za čo bola napomenutá, 8.1.2018 nerešpektovala dopravné značenie, za čo jej bola v
blokovom konaní uložená pokuta 10,- eur. Na základe uvedeného, vzhľadom na to pri akej činnosti,
akýmspôsobombolspáchanýtustíhanýskutok,súdneuznalnastraneobžalovanejdanosťpoľahčujúcej

skutočnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., teda, že pred spáchaním činu viedla riadny život.

Zároveň pri rozhodovaní o druhu a výške trestu a súvisiacom hodnotení osoby obžalovanej, nemohol
súd prehliadnuť tú skutočnosť, že ani nie mesiac po tom, ako bolo v tejto veci obžalovanejvznesené obvinenie a oznámené jej doručením príslušného uznesenia do vlastných rúk (21.9.2020), sa
obžalovaná opäť (2.10.2020) dopustila ďalšieho priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky, za čo jej mestskou políciou mesta Stará Ľubovňa bola uložená pokuta 10,- eur.

Obžalovaná nebola doposiaľ trestne stíhaná a odsúdená v inej veci. K tu za vinu jej kladenej trestnej
činnosti sa obžalovaná priznala, trestný čin oľutovala; na hlavnom pojednávaní učinila vyhlásenie o vine
podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., na základe čoho bola súdom priznaná poľahčujúca skutočnosť podľa
§ 36 písm. l/ Tr. zák.. Súd nezistil na strane obžalovanej žiadnu priťažujúcu skutočnosť.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd, po uznaní viny obžalovanej, pri rozhodovaní
o druhu a výške trestu, postupujúc podľa § 34 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 6 Tr. zák.
dospel k záveru, že pre náležité dosiahnutie účelu trestu, zabezpečenie ochrany spoločnosti pred
obžalovanou zabránením v páchaní ďalšej, osobitne druhovo totožnej trestnej činnosti, za účelom
vytvorenia podmienok na jej výchovu k vedeniu riadneho života a k súčasnému odradeniu iných od

páchania trestných činov, osobitne takéhoto druhu, je potrebné obžalovanej uložiť jednak trest odňatia
slobody, ktorého výkon však je možné podmienečne odložiť, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu.

Čo sa týka trestu odňatia slobody, tento súd uložil obžalovanej na tri mesiace, ktorý vzhľadom na

všetky vyššie uvedené skutočnosti považuje súd za primeraný a dostatočný na dosiahnutie zákonom
požadovaného účelu trestu. Súčasne však v celkovom hodnotení osoby obžalovanej súd nemal za
preukázané, že by bolo nutné súčasne výkon uvedeného trestu nariadiť, je však potrebné sledovať
správanie obžalovanej, či prejaví relevantnú snahu po náprave vedením riadneho života a preto jeho
výkon odložil a určil skúšobnú dobu na 14 mesiacov, ktorú v danej veci vyhodnotil súd ako primeranú.

Čo sa týka obhajobou namiesto vyššie uvedeného druhu trestu požadované uloženie trestu peňažného
- „na dolnej hranici trestnej sadzby“, súd je toho názoru, že by to nezodpovedalo povahe, okolnostiam
spáchania skutku a už vôbec nie všetkým následkom ním spôsobeným, ako ani nebolo relevantné
vzhľadom na osobu obžalovanej, ktorá vo viac než krátkom čase po oznámení jej vznesenia obvinenia

opäť sa dopustila protiprávneho konania na úseku cestnej premávky. Zároveň vzhľadom na viac než
nejednoznačné príjmové pomery obžalovanej (s ohľadom na obsah jej výpovede o príjmoch a s prácou
spojených výdavkoch v súčasnom období, oproti skutočnostiam o pomere jej príjmov a výdavkov
spojených so samotnou prácou podľa daňového priznania za rok 2020 - ktoré sama predložila v konaní),
vzhľadom na výšku príjmov jej manžela, výšku len uvedených výdavkov bežných potrieb ich domácnosti,

nepovažoval súd za dôvodné uloženie peňažného trestu, a to nie v požadovanej dolnej sadzbe určenej
zákonom,alevsadzbe,ktorábynáležitezodpovedalazávažnostiskutkuajehonásledkom.Povahutoho
ktorého trestného činu nemožno odvodzovať len od komparácia samotnej výšky trestnej sadzby trestu
odňatia slobody v súvislosti s ním upravenej v osobitnej časti Tr. zák.. Uvedené treba vždy zohľadňovať
v súvislosti s následkami aké boli činom, hoci aj nedbanlivostným, spôsobené.

Zároveň súd, keďže sa obžalovaná tu stíhaného trestného činu dopustila v rámci vedenia motorového
vozidla, uložil jej podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (popri uloženom treste odňatia slobody, § 34 ods. 6 Tr.
zák.) i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, a to na dvadsaťštyri mesiacov, ktorú
dobu súd v danom prípade považuje s poukazom na všetky vyššie uvedené a rozhodné skutočnosti,

povahu trestnej činnosti a jej následky, okolnosti a spôsob spáchania trestného činu, povahu dôležitej
povinnosti uloženej obžalovanej zákonom, ktorej poručením sa trestného činu dopustila, s prihliadnutím
na samotnú osobu obžalovanej, za primeranú na dosiahnutie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr.. zák..

Ani z výpovede obžalovanej a jej manžela, svedka L. X., nemal súd preukázané žiadne skutočnosti

takého výnimočného a závažného charakteru, v dôsledku ktorých by nebolo možné takýto trest
obžalovanej uložiť. Uložením tohto druhu trestu nepochybne bude narušené „pohodlie“ obžalovanej
spočívajúce v tom, že pre pravidelné činnosti môže využívať bez všetkého automobil, ale v tom spočíva
podstata a výchovný účinok uvedeného druhu trestu.

Z výpovede svedka X. v zásade vyplynulo, že do školy a škôlky v Starej Ľubovni v zásade vozieva ich
deti ráno on. Čo sa týka pracovných povinností obžalovanej, súd nevidí dôvody, prečo by obžalovaná
nemohla cestovať takto spolu s nimi, prečo by psy, ktoré majú nemohli byť venčené skôr, prečo
by si obžalovaná nemohla plánovať svoje povinnosti tak, aby v prípade ich výkonu mimo StarejĽubovne stíhala docestovať verejnou dopravou, aby prípadne pri nejakých spoločných aktivitách využila
čo sa odvozu týka pomoc niekoho z jej spolupracovníkov, resp. aby prípadne určité jednania s
klientmi realizovala prostredníctvom príslušných komunikačných platforiem na diaľku prostredníctvom

príslušných technických zariadení a pod..

Čo sa týka práce jej manžela, nevidí súd dôvody, aby si ju tento nevedel naplánovať a určiť oficiálne
pracovný čas tak, aby mohol po deti po vyučovaní tiež chodievať, čo v zásade aj zvykne robiť, ako z jeho
výpovede vyplynulo, v prípadoch ak obžalovaná bola pracovne mimo Starej Ľubovne a nestíhala po deti

ísť - tu nepochybne museli také situácie tiež riešiť operatívne, tiež si musel manžel obžalovanej svoj čas
práce upraviť. Nič mu nebráni stanoviť oficiálne pracovné hodiny a prijímať a vybavovať objednávky v
ich rozmedzí. A to sa týka aj jeho „sezóny“ kedy ako sám uviedol prezuje 6 až 8 áut denne, čo podľa
súdu nemôže vyžadovať až tak rozsiahly pracovný fond v uvedenom období ako uvádzala obžalovaná.
Prevádzkovaním prepravných služieb svedkom sa súd v zásade, vzhľadom na to, že oprávnenie na
takú činnosť podľa výsledkov dokazovania mu ešte koncom roku 2015 zaniklo, nezaoberal. Obdobne

ani občasné cesty na vyšetrenia s jeho krstnou mamou z pohľadu súdu v tomto smere nie sú dôvodom
na to, aby obžalovanej nemohol byť trest zákazu činnosti uložený. Takáto pomoc pre dotknutú osobu je
určite záslužná, avšak je zrejmé, že nijako negatívne ani doposiaľ do povinností manžela obžalovanej
nezasahovala a v prípade potreby nič nebráni v jednotlivom prípade využiť služby odvozu a dovozu
inými príbuznými dotknutej osoby (raz, či dvakrát po tetu dôjsť z Jakubian do Jarabiny a odviezť ju na

vyšetrenie nemôže byť tak zaťažujúce ako sa snažil prezentovať svedok) či poskytované zdravotníckymi
alebo sociálnymi zariadeniami. Rovnako čo sa týka aktivít detí obžalovanej po vyučovaní, svedok X.
uvádzal dobré vzťahy s otcom, ktorý pracuje v Starej Ľubovni a nič teda nenasvedčuje tomu, aby ako
starý otec detí nemohol a nebodaj nechcel v prípade potreby pomôcť s ich odvozom na krúžky, tréningy,
či ich dovozom domov.

Vzhľadom na povahu spáchaného skutku, spôsob a okolnosti jeho spáchania, jeho následky a vzhľadom
na osobu obžalovanej súd za primerané v danom prípade považoval uloženie trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu na 24 mesiacov.

Čo sa týka rozhodnutia o náhrade škody, zo strany vlastníkov motorových vozidiel, teda poškodeného
K. U. a poškodenej ČSOB Leasing, a.s. nebol do skončenia skráteného vyšetrovania voči obžalovanej
uplatnený nárok na náhradu škody. Poškodená H. U. síce pri výsluchu dňa 14.10.2020 uviedla, že
sa pripája ku konaniu o náhrade škody, škodu však nijako nevyčíslila, neuviedla výslovne či požaduje
náhradu škody na zdraví, prípadne aj na ušlej mzde. Súd preto nepovažoval jej vyššie uvedený prejav

za riadne uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 46 ods. 3 Tr. por. a nijako v tomto smere
nerozhodoval.

V prípravnom konaní Sociálna poisťovňa, pobočka Stará Ľubovňa riadne a včas uplatnila voči
obžalovanej nárok na náhradu škody vo výške 230,50 eur, predstavujúcej ňou T.. H. U. vyplatené

dávky nemocenského poistenia. Uvedená suma nebola v celom konaní nijako spochybnená ani čo do
dôvodu, ani čo do výšky a preto súd postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanú zaviazal na jej
náhradu menovanej poisťovni. Prekážkou na takéto rozhodnutie pritom nie je skutočnosť, že vozidlo
vedené obžalovanou bolo povinne zmluvne poistené podľa zákona č. 381/2001 Z.z. a podľa všetkého
sa poistenie muselo vzťahovať na obžalovanú, teda ako oprávnený užívateľ vozidla musela byť týmto

poistením poistená. Obžalovaná, keďže k vzniku škody došlo v dôsledku a bezprostrednej súvislosti
s jej zavineným konaním, primárne zodpovedá za škodu a zaviazaniu obžalovanej na jej náhradu
nemôže brániť to, že poškodený subjekt nevyužil priamy nárok (§ 15 zákona č. 381/2001 Z.z.) voči
príslušnej poisťovni, v ktorej bolo obžalovanou vedené vozidlo v čase skutku povinne zmluvne poistené
prezodpovednosťzaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla.Obžalovaná,akoosobadaným

poistením poistená, v prípade, že v tejto časti rozsudok nadobudne právoplatnosť, má podľa § 4 ods.
3 zákona č. 381/2001 Z.z. právo aby uvedenú sumu za ňu poisťovateľ nahradil (ak však obžalovaná v
príslušnej poistnej zmluve nebola ako poistená uvedená, či už menovite alebo aspoň vo všeobecnosti
ako oprávnený vodič a užívateľ vozidla, tak priznaný nárok na náhradu škody bude musieť splniť sama).

Obdobne do skončenia skráteného vyšetrovania riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody,
spočívajúcej v ňou vynaložených liečebných nákladoch spojených s liečením poškodenej T.. H. U.,
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., a to v sume 832,83 eur, ktorá taktiež v celom konaní nebola
nijako rozporovaná a spochybnená ani čo do dôvodu, ani čo do výšky. Preto súd obžalovanú podľa §287 ods. 1 Tr. por. zaviazal i na úhradu tejto škody. K dôvodom uloženia danej povinnosti obžalovanej
súd poznamenáva, že nebolo nijako preukázané, že by tento nárok zdravotná poisťovňa uplatnila
priamo u poisťovateľa povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla a bol jej uhradený. Obžalovaná, keďže k vzniku tejto škody došlo v dôsledku
a bezprostrednej súvislosti s jej zavineným konaním, primárne zodpovedá za škodu a zaviazaniu
obžalovanej na jej náhradu nemôže brániť to, že poškodený subjekt nevyužil priamy nárok (§ 15 zákona
č. 381/2001 Z.z.) voči príslušnej poisťovni, v ktorej bolo obžalovanou vedené vozidlo a nepochybne i
samotná obžalovaná v čase skutku povinne zmluvne poistené pre zodpovednosť za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla. Obžalovaná, ako osoba daným poistením poistená, v prípade, že v
tejto časti rozsudok nadobudne právoplatnosť, má podľa § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. právo aby
uvedenú sumu za ňu poisťovateľ nahradil (ak však obžalovaná v príslušnej poistnej zmluve nebola ako
poistená uvedená, či už menovite alebo aspoň vo všeobecnosti ako oprávnený vodič a užívateľ vozidla,
tak priznaný nárok na náhradu škody bude musieť splniť sama).

Len pre úplnosť, vyššie uvedený sumy škôd boli výslovne uvedené v popise skutku v podanej obžalobe,
a keďže obžalovaná učinila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. k uvedenému skutku a súd ho
prijal, ani by nemohla relevantne namietať výšku škody, pričom k samotnému rozhodnutiu o jej náhrade
nepredložila ani neoznačila žiadne dôkazy na preukázanie toho, že by tá - ktorá z vyššie uvedených
súm už bola nahradená (celkom alebo čiastočne) pred týmto rozhodnutím. Pokiaľ by príslušná

zmluvná poisťovňa menovaným poškodeným (či niektorému z nich) celkom alebo čiastočne škodu
do právoplatnosti tohto rozsudku uhradila z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, bude to mať za následok, ak aj rozsudok v dotknutých výrokoch o povinnosti
na náhradu škody nadobudne právoplatnosť, že v danom rozsahu, v akom došlo k plneniu zmluvnej
poisťovne, nebude sa príslušný oprávnený môcť úspešne domáhať (duplicitnej) náhrady od samotnej

obžalovanej.

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. uplatnila tiež nárok na náhradu škody vo výške 72,91 eur, ktorá
jej mala vzniknúť z dôvodu vynaložených nákladov v súvislosti s liečením mal. P. X..

V zmysle § 287 ods. 1 Tr. por., okrem iného, uloží súd povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej
časť „ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku“. V danom prípade súd
prijal vyhlásenie obžalovanej o vine zo spáchania skutku ako bol uvedený v podanej nej obžalobe, kde
takáto škoda a jej výška uvádzané neboli v popise skutku, ako ani samotné uvedenie skutočnosti, že
aj menovaná P. X. utrpela v dôsledku činu obžalovanej zranenia (pozn.: ako ani v samotnom uznesení

o vznesení obvinenia) a teda nemohol túto škodu vzhľadom na uvedené do popisu skutku zahrnúť v
rozsudku ani súd a teda ani náhradu uvedenej škody poškodenej zdravotnej poisťovni priznať týmto
rozsudkom. Preto dotknutú poškodenú poisťovňu v tejto časti podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal na
civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará
Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi,

plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný
účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný

pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.