Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118011503
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8118011503.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Lucie Bašistovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.09.2022, v trestnej veci
obžalovaného A. B. A., pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/87/2018 zo dňa
19.01.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B. A..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. A. vinným z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 22. 08. 2016 v čase o 10.00 hod. viedol v meste Sabinov po ulici 17. novembra, okr.

Sabinov osobné motorové vozidlo zn. C. D., EVČ: D., keď bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO
PZ Sabinov, kde bolo zistené, že rozhodnutím správneho orgánu Okresného dopravného inšpektorátu
Sabinov sp. zn. ORPZ-PO-ODI3-192/2016 zo dňa 16. 08. 2016 mu bol uložený zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 12 (dvanásť) mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia zo dňa
16. 08. 2016.

Za to obžalovaného uložil podľa 348 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona pri neexistencii
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zákona
trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného
odkladu výkonu trestu odňatia slobody na 16 mesiacov. Zároveň uložil podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr.
zákona aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 2 rokov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil
prostredníctvom zvoleného obhajcu tak, že napadnutý rozsudok trpí viacerými vadami, a to jednak
vadným posúdením a vyhodnotením skutkového stavu, vadným resp. nedostatočným vysporiadaním
sa s časťou vykonaných dôkazov, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a vadou spočívajúcou v
nevykonaní dôkazu, vykonanie ktorého odvolateľ navrhoval na preukázanie hodnovernosti svojich

tvrdení. Navyše, podľa názoru odvolateľa, hrubým procesným pochybením vyšetrovateľa PZ v
prípravnom konaní došlo k zásahu do jeho práva na obhajobu a spravodlivý súdny proces. Súd v rámci
procesu dokazovania disponoval penzom dvoch vzájomne si odporujúcich množín dôkazov, a to na
jednej strane dôkazmi, ktoré mali preukazovať dôvodnosť jeho odsúdenia- výpoveď svedkov E., F., E.
a D., a na druhej strane dôkazov, ktoré svedčili v prospech jeho neviny, a to jednak výpoveď odvolateľa
ako obžalovaného, no v neposlednom rade výpoveď dvoch nezávislých a nestranných svedkov E. a D..

Zdôraznil, že v prípade svedkov E., F., E. a D. sa jedná o príslušníkov OO PZ Sabinov, a teda policajtov
- kolegov a v prípade svedkov D. a E. sa jedná o osoby, s ktorými síce v minulosti spolupracoval vpracovnej oblasti, avšak ich vzájomné vzťahy nemožno označiť za nadštandardne blízke, ale za čisto
pracovné, čo v konečnom dôsledku preukazuje okrem iného aj to, že s pánom D. a pánom E. si vykajú
a tieto osoby po nasadnutí do osobného motorového vozidla k nemu dňa 22.08.2016 nepovažovali za

miestne sa ho bližším spôsobom dopytovať ani len na dôvod kontrolovania políciou, nakoľko je medzi
nimi prirodzený pracovný a profesionálny odstup, čo vyplynulo aj z ich svedeckých výpovedí. Čiastočne
chápe nezávideniahodnú dôkaznú situáciu, k vyhodnocovaniu ktorej bol postavený príslušný súd, keď
úlohou súdu bolo pri rozporuplnosti výpovedí svedkov policajtov na jednej strane a výpovedí svedkov D.
a E. na druhej strane rozhodnúť sa, ktorá množina vykonaných dôkazných prostriedkov má väčšiu váhu

a teda rozhodnúť sa, či sa súd prikloní k pravdivosti výpovedí svedkov síce štyroch policajtov, avšak
kolegov, ktorých svedecké výpovede sa v mnohých miestach líšia, alebo k pravdivosti výpovede dvoch
pre súd neznámych svedkov, ktorí však v celom priebehu konania vypovedali zhodne, kontinuálne a bez
akéhokoľvek záujmu na výsledku tohto trestného konania. Uvedomuje si mieru zodpovednosti súdu,
ktorý bol od počiatku v zásade podprahovo nútený dôverovať výpovediam svedkov policajtov, nakoľko
v prípade vynesenia oslobodzujúceho rozsudku by týmto svedkom hrozilo potenciálne trestné stíhanie

za krivé svedectvo. Považuje však za prejav nezávislosti, nestrannosti a odosobnenosti zákonného
sudcu, ktorý výpovede jednotlivých svedkov dokáže vyhodnotiť objektívne, nezávisle, nestranne, a to
bez ohľadu „na ich spoločenské postavenie“, či pracovné zaradenie, ako aj ich eventuálny počet. To, že
nejakú verziu skutku opíše, či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom, príslušník polície,
nemôže automaticky mať za následok prijatie takejto výpovede ako pravdivej a v ďalšom zamedzenie

potreby skúmania a vyhodnocovania pravdivosti výpovede takéhoto svedka. O tom, že v danom prípade
je na mieste pochybovať o hodnovernosti a pravdivosti výpovedí jednotlivých svedkov policajtov, svedčí
podľa názoru odvolateľa značná rozporuplnosť vo výpovediach jednotlivých svedkov. Svedkovia sa v
rámci svojich svedeckých výpovedí, či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom, nedokázali
jednoznačne zhodnúť na tom, či prišli na miesto kontroly obžalovaného súčasne alebo postupne, takmer

naraz či bezprostredne po sebe, či sa motorové vozidlo, v ktorom sedel obžalovaný, malo pohybovať
dopredu alebo dozadu, v ktorej časti ulice 17. novembra mal byť kontrolovaný, čo navodzuje dôvodnosť
úvah o možnej koordinácii svedeckých výpovedí jednotlivých svedkov. Do pozornosti dáva odvolateľ
aj nezákonný spôsob vedenia výsluchov svedkov povereným príslušníkom PZ po vznesení obvinenia,
kde zo zápisníc výsluchov jednotlivých svedkov plynie, že tieto zápisnice si poverený príslušník PZ,

sledujúc uľahčenie svojej práce, avšak majúc za následok zásah do práva obžalovaného na obhajobu,
vopred predpripravil okopírovaním obsahu zápisníc z výsluchov spred vznesenia obvinenia, kde ich
obsah následne len minimálne korigoval. Za mimoriadne podstatnú skutočnosť, ktorá vnáša do celej
tejto trestnej veci dôvodnú pochybnosť o jeho vine a dôvodnosť úvah o koordinácii výpovedí jednotlivých
policajtov, považuje výsluch svedka D. E. zo dňa 14.12.2016, kde sa svedok v rámci svojho výsluchu

opakovane vyjadril k tak zásadným a početným detailom, ktoré nemohol poznať ináč, než z jeho
výpovedí o výsluchu jeho, ako v tom čase podozrivého zo dňa 12.10.2016. Svedok E. sa dňa 14.12.2016
nemal najmenší dôvod vyjadrovať k tak podrobným a špecifickým otázkam, akými sú to, ako sa k nemu
pri kontrole správal, či používal alebo hrozil donucovacími prostriedkami, či si žiadal certifikát od drägera
a či sa ho dopytoval na možnosť predaja jeho osobného motorového vozidla. Celá výpoveď svedka E.

je, podľa názoru odvolateľa, jasnou a nespochybniteľnou negáciou všetkých jeho výrokov, ktoré uviedol
pri svojom prvom výsluchu dňa 12.10.2016, o obsahu ktorých sa svedok E. nemal ako ináč dozvedieť
než tak, že mu poverený príslušník PZ pred jeho samotným výsluchom umožnil nazrieť a naštudovať
si zápisnicu o jeho prvom výsluchu. Svedok E. sa vo svojej svedeckej výpovedi dňa 14.12.2016 snažil
byť natoľko konkrétny a dôsledný, až sa prezradil, že pred svojím výsluchom mu bol ozrejmený obsah

prvotnej výpovede obžalovaného. Takúto koordináciu a spoluprácu medzi jednotlivými príslušníkmi
PZ v priebehu vyšetrovania považuje za neprípustný a hrubý zásah do jeho práva na obhajobu a
následne aj práva na spravodlivý súdny proces. Za zmienku stojí aj načasovanie jednotlivých výsluchov
policajtov v štádiu pred vznesením obvinenia, keď poverený príslušník PZ naplánoval výsluchy všetkých
štyroch policajtov účelovo na jeden deň, a to na 14.12.2016, čo výrazným spôsobom zjednodušilo

možnosť koordinácie svedeckých výpovedí jednotlivých svedkov. Navyše, poverený príslušník PZ
reálne vypracoval len jednu zápisnicu o výsluchu svedka, ktorej obsah následne len kopíroval do
ďalších zápisníc a tie minimálnym, avšak procesne nutným spôsobom upravoval, aby síce zápisnice
o výsluchoch jednotlivých svedkov nenapĺňali kritérium stopercentnej identickosti, avšak aby v, pre
povereného príslušníka PZ, podstatných skutočnostiach nevznikla nezhoda. O tom, že jednotliví

svedkovia policajti nehovoria pravdu, o tom či a ako sa reálne skutok stal, svedčia podľa odvolateľa
jednak zásadné rozpory v tom, v akom poradí, kedy, či bezprostredne po sebe, takmer súčasne alebo
naraz prišli na miesto jeho kontroly jednotliví svedkovia, či sa mal v čase zastavovania hýbať dopredu,
dozadu, v ktorej časti ulice bol kontrolovaný, prečo mu policajti nezaistili kľúč od auta alebo mu inýmspôsobom nezamedzili v ďalšej potenciálnej jazde a po kontrole ho nechali bez akýchkoľvek vykonaných
zaisťovacích opatrení. Poukázal na to, že vo výpovediach svedkov v prípravnom konaní a v konaní pred
súdom boli rozpory, samotný súd, aj keď sa dopytoval svedkov na odstránenie týchto rozporov, všetci

svedkovia účelovo poukázali na svoju výpoveď z prípravného konania. Z výpovede odvolateľa zo dňa
12.10.2016 jednoznačne vyplynulo, že osobné motorové vozidlo dňa 22.08.2016 neviedol, ale ho viedol
pán D., ktorý ho najskôr v aute čakal pred VÚB bankou, kde si bol vybrať finančnú hotovosť a následne
auto preparkoval na ulicu 17. novembra, nakoľko všetky parkovacie miesta v okolí boli obsadené pre
výjazdové zasadanie vlády SR. Následne pán D. s pánom E. odišli peši do obchodného domu Lidl,

kde si na základe prirodzeného reflexu so sebou vzal pán D. aj kľúč od auta. Poukázal ďalej na tri
zásadnéskutočnosti.KprvotnémuomyluprivyhodnocovanískutkovéhostavuhliadkujúcouhliadkouOO
PZ Sabinov došlo, podľa jeho názoru, už počas prechádzania okolo jeho osobného motorového vozidla
zaparkovaného pred VÚB, za volantom ktorého nemohli svedkovia policajti E. a F. vidieť odvolateľa,
nakoľko bol v tom čase v banke, čo aj preukázal potvrdením o vložení hotovosti z daného dňa, ale
za volantom videli pána D.. Pokiaľ došlo k omylu už pri identifikácii osoby sediacej za volantom OMV

pred VÚB bankou a následne policajti zbadali jeho OMV zaparkované na ulici 17. novembra, kde za
volantom už sedel skutočne odvolateľ, je podľa názoru odvolateľa, pochopiteľné, že sa vychádzajúc z
tohto omylu mylne domnievali, že samotné OMV spred VÚB banky na ulicu 17. novembra preparkoval
on. Reálny stav bol však taký, že za volantom jeho OMV pred VÚB bankou videli hliadkujúci policajti
E. a F. pána D. a následne na ulici 17. novembra v zaparkovanom odstavenom aute rádio ladiaceho

odvolateľa. Celý tento prvotný omyl spôsobil v policajtoch mylné presvedčenie, že OMV spred VÚB
banky na ulicu 17. novembra presunul odvolateľ a legendu o tom, že v čase kontrolovania políciou sa
malo jeho auto hýbať a mal ho viesť, považuje za dokreslenú rovnako, ako perfektne sa snažil svedok
E., aby vyzerala jeho výpoveď dňa 14.12.2016. Zo všeobecnej znalosti, ale aj právnej praxe je zrejmé,
že pokiaľ nejaký svedok nehovorí pravdu alebo zavádza OČTK či súd, nedôveryhodnosť jeho výpovede

sa zvykne prejaviť príliš detailným opisom dokreslených a vymyslených skutočností, čo sa prejavilo aj v
danom prípade. Druhá skutočnosť, ktorá spôsobuje pochybnosť o hodnovernosti výpovedí jednotlivých
svedkov policajtov, je ten fakt, že svedok D. opakovane prehlásil, že po zaparkovaní OMV na ulici 17.
novembra z auta vybral kľúč, a preto auto ani nebolo technicky možné v jeho neprítomnosti viesť. Za
tretiu zásadnú a maximálne nelogickú považuje tú skutočnosť, akú by malo logiku to, že pána D. a

pána E., ktorí mali auto zaparkované pred jeho rodinným domom, ktorý je vzdialený od obchodného
domu Lidl hodný kus cesty, by opustil jazdou na jeho OMV smerom domov a nechal ich tak vyšľapať
si cestu od obchodného domu Lidl k jeho rodinnému domu peši. Pokiaľ pán D. a pán E. nechali svoje
OMV pred jeho rodinným domom a odbehli si nakúpiť stravu do obchodného domu Lidl, odstaviac OMV
obžalovanéhonaulici17.novembra,kdevzdialenosťmedzijehorodinnýmdomomaobchodnýmdomom

LIDL je podľa údajov z google maps približne 10 minút peši hore kopcom, nemá žiadnu logiku údajné
tvrdenie svedkov policajtov o tom, že sa mal autom presúvať po ulici 17. novembra smerom domov,
nechajúc tak pána D. a pána E. vrátiť sa k nemu domov peši. Odvolateľ považuje za nejasné, prečo
keď ho údajne mali vidieť svedkovia E. a F. v OMV už pred E. G., nepristúpili k vykonaniu jeho kontroly,
priamo na mieste alebo jednoducho na danom mieste nepočkali, kedy sa z daného miesta pohne. Už

len tá skutočnosť, že policajti síce na jednej strane tvrdia, že ho za volantom videli už pred VÚB bankou,
avšak nechali ho tak a pokračovali v obhliadke, svedčí úsudku o tom, že policajti si neboli istí, či sedí
za volantom OMV skutočne on. Taktiež dôrazne odmieta tú skutočnosť, že by mal byť na mieste dňa
22.08.2016 konfrontovaný dvomi policajnými hliadkami súčasne. K jeho OMV prišlo spredu len jedno
policajné auto, v ktorom sedeli svedok E., svedkyňa F. a vzadu svedok H. a až keď títo policajti zistili,

že so sebou nemajú dräger, privolali na miesto druhú hliadku, ktorá im po istej dobe vyžiadaný dräger
doniesla. Preto nie je pravda, že svedkyňa E. a svedok D. ho mali a mohli vidieť viesť OMV po ulici
17. novembra, nakoľko, keď títo policajti prišli na miesto kontroly, policajt E. už vykonával jeho kontrolu.
Klame teda svedkyňa E. rovnako aj svedok D. a čiastočne neúmyselne uvádzajú súdu nesprávne údaje
aj svedok E. a svedkyňa F., ktorí najskôr mylne identifikovali osobu sediacu za volantom OMV pred VÚB

bankou odvolateľa namiesto pána D. a vychádzajúc z toho omylu potom mali zato, že keď ho najskôr
videli za volantom OMV pred VÚB bankou a následne na ulici 17. novembra, OMV musel presunúť on
(obžalovaný).UžvedomevšakzavádzajúsúdajsvedkoviaE.aF.vtom,žepoulici17.novembrahomali
vidieť viesť OMV, čo sa jednoznačne preukázalo výpoveďami svedkov D. a E. ako nemožné, nakoľko
tieto osoby vystúpiac z OMV po jeho odparkovaní na ulici 17. novembra so sebou vzali aj kľúče od

zapaľovania, čo aj po technickej stránke znemožnilo jeho potenciálne vedenie OMV. Má zato, že pokiaľ
svedok E., ktorý sa počas celej jeho kontroly k nemu správal ako hulvát, mal už pri svojom prvotnom
výsluchu pred povereným príslušníkom PZ záujem na jeho osobnostnom potopení, keď si robil zálusk
na sprostredkovanie predaja jeho OMV svojmu známemu, kde z jeho výpovede z prípravného konaniazo dňa 14.12.2016 navyše jednoznačne vyplýva, že pred výpoveďou mu poverený príslušník PZ musel
umožniť nazretie do zápisnice o jeho prvotnom výsluchu, čo ho primälo dôkladne klamať, nemožno ani
jeho ďalšie svedecké výpovede, či už v prípravnom konaní po vznesení obvinenia alebo v konaní pred

súdom, považovať za hodnoverné a zákonné. Svedok E. využil svoje mocenské postavenie, kde sa
spoľahol na potvrdenie jeho výpovede aj tromi ďalšími kolegami, no títo sa ani napriek enormnej snahe
o skoordinovanie obsahu svojich výpovedí v jednotlivých výpovediach líšia a svoje rozpory nedokázali
ani v prípravnom konaní ani v konaní pred súdom presvedčivo zhojiť a odstrániť. Prvostupňový súd sa
v rámci vyhodnocovania skutkového stavu opomenul, podľa názoru odvolateľa, dôsledne zaoberať aj

významnými časovými súvislosťami prípadu. Z potvrdenia o vklade finančných prostriedkov na účet vo
VÚB banke, ktorý doložil do spisu, vyplýva, že vklad hotovosti vykonal dňa 22.08 2016 v čase o 09:49:01.
Zo záznamu o vykonaní dychovej skúšky zo dňa 22.08.2016 vyplýva, že prvýkrát bol dychovej skúške
podrobený policajnou hliadkou v čase o 10.07 hod. toho istého dňa. Jednoduchým oboznámením sa s
polohou VÚB banky v Sabinove a ulicou 17. novembra v Sabinove z verejne dostupných zdrojov, možno
dospieť k jednoznačnému záveru, že tieto dve lokality v Sabinove sa nachádzajú v tesnej svojej blízkosti

a prejsť pomocou OMV od VÚB banky a ulicu 17. novembra celkom iste zaberie nanajvýš pár minút, no
podstatne menej času ako 18 minút, teda času od možného vkladu finančných prostriedkov na účet, až
po vykonanie dychovej skúšky. Podľa údajov z google maps, cesta autom od VÚB banky v Sabinove
na ulicu 17. novembra v Sabinove trvá 2 minúty, nakoľko obe tieto miesta sú od seba vzdialené 750
metrov. Ak by sme teda aj brali do úvahy tú skutočnosť, že pár desiatok sekúnd trvá vychádzanie z banky

a následné štartovanie vozidla a taktiež pár minút môže trvať, kým policajt po začatí kontroly vodiča
pristúpi k dychovej skúške, určite sa spolu s dobou jazdy 2 minúty nemôže jednať o tak dlhý časový
interval, a to 18 minút. Z uvedeného preto vyplývajú, podľa názoru odvolateľa, len dva logické úsudky, a
to za prvé ten, že v OMV na ulici 17. novembra musel od odchodu pracovných partnerov a svedkov D. a
E. do príchodu policajnej hliadky istý čas pobudnúť, čo celý čas tvrdí a zároveň pravdivosť všetkých jeho

doterajších výpovedí vo vzťahu k skutočnosti, že policajná hliadka, ktorá ho kontrolovala, vyžiadala od
druhej hliadky príchod na miesto z dôvodu potreby poskytnutie drägera až následne potom, čo ho začala
kontrolovať a zistila, že sama drägerom nedisponuje. Aj tento druhý úsudok a logický záver v konečnom
dôsledku, podľa názoru odvolateľa, nesvedčí o inom, než o tom, že svedkovia E. a D. zavádzajú OČTK a
súd, nakoľko na miesto kontroly boli kolegom Vaňom privolaní až následne, a preto je prakticky vylúčená

a vyvrátená možnosť, aby ho videli viesť OMV, okrem iného aj preto, že v čase, keď títo svedkovia prišli
na miesto kontroly, už bol kontrolovaný kolegom E.. Ako ďalší z odvolacích dôvodov uviedol, že súd
nedostatočným spôsobom vyhodnotil výpovede časti svedkov, a to výpovede svedka D. a svedka E.,
čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu. K výpovediam svedkov D. a E., ktoré považuje v
konaní za mimoriadne zásadné, kde títo svedkovia na rozdiel od svedka E. nemajú na výsledku tohto

konaniažiadenosobnýzáujemanemajúnarozdielodsvedkaE.kjehoosobeanipozitívnyaninegatívny
vzťah, sa prvostupňový súd prakticky žiadnym spôsobom nevyjadril a obmedzil sa len na konštatovanie,
že svedok D. a svedok E. síce podporujú verziu obžalovaného o opise skutku, avšak táto výpoveď bola
vyvrátená výsluchom štyroch policajtov. Má zato, že výpoveď každého svedka má mať v trestnom konaní
rovnakú váhu, a to nezávisle od spoločenského postavenia, či pracovného zaradenia takéhoto svedka.

To, že niečo tvrdí policajt, neznamená, že je to automaticky pravda. Rovnako to, že na strane svedkov
policajtov je vyšší počet svedkov, kde ale jednoznačne preukázali, že svedkovia E. a D. sú pre toto
trestné konanie v zásade bezpredmetní, nakoľko prišli na miesto jeho kontroly až po hodnej chvíli za
svojimi kolegami E. a F., nemôže viesť k automatickému záveru, že väčšina tvrdí pravdu. Súd sa okrem
tohto strohého konštatovania k obsahu výpovedí svedkov D. a E. bližšie nevyjadril a nie je vonkoncom

zrejmé, prečo sa pri kontra opisoch skutku na jednej strane svedkami D. a E. a na druhej strane
svedkami policajtmi priklonil práve na stranu svedkov policajtov. Súdu nič nebránilo pri vyhodnocovaní
dôkaznej situácie dospieť k opačnému úsudku typu, že verziu opisu skutku obžalovaného síce vyvracajú
svedkovia E., F., E. a D., no ich výpovede boli vyvrátené výpoveďami nezávislých a nestranných svedkov
D. a E.. Rozhodnutie súdu, prečo sa priklonil práve na stranu svedkov policajtov, nie je zrejmé, nakoľko

súdtotosvojerozhodnutiebližšieneodôvodnil.Pokiaľtedaodpočiatkutohtotrestnéhokonaniaexistovali
závažné rozpory v opise skutku svedkami policajtmi a v opise skutku svedkom Stričkom a svedkom
E., čo vyvolalo jednoznačne pochybnosť o tom, či a ako sa stal skutok, ktorý sa obžalovanému kladie
za vinu, pre spravodlivé a nespochybniteľné rozhodnutie mal súd za takejto nejasnej dôkaznej situácie
pristúpiť jednak k výsluchu svedka H., návrh na vykonanie dôkazu, ktorý súd z pre nich nejasných

dôvodov neakceptoval a taktiež k výsluchu svedka - róma, ktorého mali v daný deň a v danom čase
vidieť na mieste svedkyňa F. a svedok E., kde svedkyňa F. a zhodne svedok E. v konaní pred súdom
zhodne uviedli, že disponujú aj osobnými údajmi tohto svedka. Nie je preto zrejmé, čo súdu bránilo
doplniť dokazovanie výsluchov týchto dvoch doposiaľ nevypočutých svedkov a čo úvodom označil akotretí z dôvodov jeho odvolania. Vzhľadom k vyššie uvedenému, a to, že prvostupňový súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, na základe vykonaného
dokazovania vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti vadne vyhodnotil, v rozpore so

zásadou in dubio pro reo ho napriek nespočetnému množstvu pochybností uznal vinným zo spáchania
prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa obžaloby, časť vykonaných dôkazov absolútne
nevyhodnotil a odmietol vykonať dôkazy, ktoré by mohli výrazným spôsobom objasniť situáciu, navrhol,
aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na opätovné prejednanie a
rozhodnutie alebo aby rozsudok zmenil tak, že ho spod obžaloby v zmysle ustanovenia § 285 písm. a)

Tr. poriadku oslobodzuje, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom

na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto

preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu,
ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne zistenie skutkového stavu
nevyhnutné. Dôkazy prvostupňový súd vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku

a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.

Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne
preukázané, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, sa stal, a že tento obžalovaný spáchal
a to aj napriek tomu, že jeho spáchanie obžalovaný poprel, keď uviedol, že v inkriminovaný deň za

ním domov došli jeho pracovní kolegovia z Vranova nad Topľou, zaparkovali vozidlo pred jeho domom
na ulici, následne sa rozhodli ísť do mesta na jeho vozidle, pretože svedok I. D. mal záujem si takého
vozidlo vyskúšať, keďže si chcel obdobné vozidlo kúpiť. Obžalovaný sedel vedľa vodiča D. a svedok J.
E. sedel vzadu, prišli pred VÚB banku v Sabinove, kde obžalovaný bol vložiť peniaze na účet a následne
si chceli ísť svedkovia niečo kúpiť do Lidlu, kde vozidlo opäť riadil svedok D., keďže nebolo pred Lidlom

voľné miesto, zaparkoval na ulici 17.novembra, svedkovia vyšli von, obžalovaný si presadol na miesto
vodiča, kde ladil rádio, následne k nemu prišla policajná hliadka a podrobila ho dychovej skúške, keďže
nemali prístroj, zavolali ďalšiu hliadku, tá im dala prístroj a odišla, on záznam nepodpisoval. Uviedol, že
dychová skúška bola vykonaná opakovane a v oboch prípadoch bola pozitívna.

Zo spáchania skutku tak, ako je tento obžalovanému kladený za vinu, tohto aj podľa názoru krajského
súdu, v celom rozsahu usvedčovali zasahujúci príslušníci OO PZ Sabinov, a to predovšetkým svedkovia
D. E. a A. A. F., ktorí uviedli, že obžalovaného poznali z predchádzajúcich služobných zákrokov, videli
stáť vozidlo obžalovaného pred VÚB bankou v Sabinove a na mieste vodiča videli sedieť obžalovaného,
preto svedok E. zatelefonoval kolegyni z inej hliadky, aby im doniesla dräger, keďže mali podozrenie,

že obžalovaný by mohol viesť vozidlo pod vplyvom alkoholu, medzitým so služobným vozidlom prešli
po ulici smerom, kde býva obžalovaný a následne zbadali ako obžalovaný vedie vozidlo po ulici
17.novembra, kde prostredníctvom svetlených signálov vozidlo vedené obžalovaným zastavili tak, že
mu išli oproti. Svedok si s odstupom 4 rokov na hlavnom pojednávaní nepamätal všetky detaily, teda, či
obžalovaný s vozidlom cúval alebo či išiel dopredu, uviedol však, že obžalovaného podrobili dychovej

skúške s pozitívnym výsledkom, o čom spísali záznam. Rovnako aj svedkyňa F. potvrdila, že vozidlo
obžalovaného, ako aj obžalovaného samotného evidovala už pred stíhaným skutkom, preto si ho všimla
pred bankou. Časť dokladov o dychovej skúške im obžalovaný podpísal a niečo odmietol podpísať.
Jednoznačne obaja svedkovia potvrdili, že obžalovaný viedol motorové vozidlo, ktoré bolo v pohybe, ako
aj to, že obe hliadky boli pri zastavovaní súčasne prítomné. Taktiež jednoznačne potvrdili, že vo vozidle

bol obžalovaný sám. V prípravnom konaní svedkovia uviedli, že svedok E. sa správal k obžalovanému
slušne,akoajobžalovanýsasprávalslušnekpolicajnejhliadke,akoaj,žepotom,čobolaobžalovanému
ďalšia jazda zakázaná, pre vozidlo mala prísť podľa vyjadrenia obžalovaného manželka obžalovaného.V služobnom vozidle sedel aj tretí policajt, svedok, ktorý do služobného zákroku nijako nezasahoval,
nachádzal sa vo vozidle v súvislosti s výkonom iných služobných povinností.

Rovnako tak svedkyňa K. E. a svedok A. D., ktorí boli ako policajti velení v druhej hliadke, potvrdili, že
v inkriminovaný deň vykonávali službu, keď im zatelefonoval kolega Vaňo z inej hliadky, že videli ako
obžalovaný sedel vo vozidle a je predpoklad, že bude jazdiť, aby tejto hliadke doniesli dräger, načo oni
išli služobným vozidlom na miesto, kde sa nachádzalo vozidlo obžalovaného. Svedkyňa E. si pre odstup
časunepamätaladetaily,uviedlalen,ževčasezákrokubolovšetkojasné,nebolitamžiadnepochybnosti

a nevenovala tomuto prípadu zvláštnu pozornosť, takýchto služobných zákrokov majú veľa, po prečítaní
výpovede z prípravného konania uviedla, že videla zapnuté majáky vozidla kolegov a že obžalovanému
zahatali cestu. Svedok D. na hlavnom pojednávaní sám spontánne potvrdil, že keď prichádzali na ulicu
17. novembra, zbadali vozidlo obžalovaného, ako vychádza z uličky, z ktorej môže vyjsť len jedno auto,
lebo išlo o jednosmernú ulicu, kolega E. a F. zastavili pred vozidlom obžalovaného a následne zastavili aj
oni. Na otázku, či videl vozidlo obžalovaného v pohybe, si už svedok nespomínal, po prečítaní zápisnice

z prípravného konania uviedol, že vozidlo obžalovaného bolo v pohybe.

Vo veci boli vypočutí svedkovia I. D. a J. E., ktorí pracovali pre obžalovaného, ktorí uviedli, že prišli
k domu obžalovanému na svojom vozidle, ktoré nechali zaparkované pred domom, k obžalovanému
išli prejednať pracovnú náplň, následne obžalovaný povedal, že potrebuje ísť do banky, kde D. navrhol,

či by nemohol riadiť jeho vozidlo, pretože si chcel podobné vozidlo kúpiť, aby ho vyskúšal, následne
zaparkovali pred bankou, kde v aute počkali na obžalovaného a tak išli do Lidlu kúpiť si vodu a jedlo,
obžalovaný ostal sedieť v aute, kde keď sa svedkovia vracali z obchodu, videli policajtov ako rozprávali
s obžalovaným, oni boli 70 - 100 metrov od obžalovaného a po odchode policajtov oni prišli k autu
a odviezli obžalovaného na jeho vozidle domov a odišli svojím vozidlom domov.

Ani krajský súd nezistil u svedkov, ktorí v daný deň vykonávali službu, a to D. E., K. E., A. A. F. a A.
D., žiadny motív, prečo by títo mali klamať, keď títo policajti vykonávali bežnú hliadkovú službu, počas
ktorej zbadali vozidlo patriace obžalovanému, pričom mali vedomosť o tom, že obžalovaný mal uložený
zákaz vedenia motorových vozidiel. Navyše svedkovia E. a F. potvrdili, že si obžalovaného pamätali

zo služobnej činnosti, svedok E. uviedol, že v minulosti vykonával zákrok v domácnosti obžalovaného
pre podozrenie z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť vo
vzťahu k členom domácnosti. K zákroku došlo 22.08.2016 o 10.00 hod., teda v pracovný deň, v obývanej
zóne mesta Sabinov, teda na mieste verejnosti prístupnom, kedy zákrok polície mohlo sledovať aj pre
dennú hodinu viacero svedkov, či už na ulici alebo z okien bytov či z okolostojacich motorových vozidiel.

Aj krajský súd vyhodnotil výpovede obžalovaného, ako aj svedkov D. a E. ako nedôveryhodné, keď
jednak obžalovaný nepoprel, že sa na mieste činu nachádzal, ako aj že sedel na mieste vodiča v jeho
motorovom vozidle a že sa podrobil dychovej skúške s pozitívnym výsledkom. Poprel však, aby on viedol
motorové vozidlo. Tieto výpovede považoval aj krajský súd za účelové, keď jednak obžalovaný mal

motív popierať spáchanie skutku, pretože v tom čase mal uložený zákaz viesť motorové vozidlá, navyše
obaja svedkovia mali preňho pracovať, teda neboli to nestranní svedkovia, ako by boli napríklad náhodní
okoloidúci. Navyše je nepravdepodobné, aby obžalovaný nepovedal, ak by to bola pravda, zasahujúcim
policajtom, že on neviedol jeho vlastné motorové vozidlo, ako aj že by policajtom pred podrobením sa
dychovej skúške neuviedol, že čaká na svedkov D. a D., keď títo mali byť podľa ich výpovedí len 70

až 100 metrov od hliadky a boli by dali okamžite celú situáciu na pravú mieru. Obžalovaný neuviedol
skutočnosť, že on neriadil vozidlo ani do záznamu o skutku. Zvlášť pokiaľ ide v osobe obžalovaného
o páchateľa, ktorý podozrenie pre vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu neriešil prvýkrát
v živote. Napokon zasahujúci policajti, ako svedkovia uviedli, že im bol prípad jasný. Ku skutku došlo
v čase okolo 10.00 hod., teda cez deň, navyše v mieste, ktoré je obývané, kde je predpoklad pohybu

ľudí, o čom svedčí aj skutočnosť, že podľa svedkov policajtov obžalovaný požiadal o vypnutie majákov,
pretože ho ľudia v Sabinove poznajú. Pokiaľ svedkovia policajti uvádzali, že si všetky detaily prípadu
nepamätajú pre odstup 4 rokov, ako aj preto, že podobné zákroky, keď niekto vedie motorové vozidlo
pod vplyvom alkoholu, riešia často, je toto vysvetlenie aj z pohľadu krajského súdu zrozumiteľné.

Výpovede svedkov zasahujúcich policajtov vyhodnotil krajský súd za objektívne dôkazy, nie automaticky
preto, že ide o policajtov, ale že títo nemali žiadny motív poškodiť obžalovaného, práve naopak,
vykonávali len svoju zákonnú povinnosť. Títo vypovedali v podstatných bodoch zhodne tak prípravnom
konaní, ako aj v konaní pred súdom, keď jednoznačne uviedli, že si všimli pohybovať sa vozidlo, o ktorommali vedomosť, že jeho vlastníkovi bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov,
pričom následne kontaktovali aj ďalšiu hliadku polície a následne obžalovaného zastavili a podrobili
dychovej skúške, pričom dychová skúška bola pozitívna, teda potvrdila požitie alkoholu obžalovaným.

Pokiaľ svedok E. reagoval vo svojej výpovedi ako svedok na výpoveď obžalovaného, je takýto postup
vyslúchajúceho bežný, keď policajti svedkom, či obžalovaným kladú otázky ako reakciu na výpovede
alebopoznatky,ktorémalizinýchdôkazov.Práveneodstraňovanierozporovmedzivykonanýmidôkazmi
je nesprávnym postupom.

Z rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu Sabinov, OR PZ Prešov pod ČVS: ORP-PO-
ODI3-192/2016 zo dňa 16.08.2016 jednoznačne plynie, že týmto bol obžalovanému za priestupok
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.1 písm. e) zák. č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch, ktorého sa dopustil tak, že dňa 05.07.2016 v čase o 11.17 hod. viedol vozidlo Suzuki SX4
pod vplyvom alkoholu 0,32 mg/l vo vydychovanom vzduchu ( čo je 0,67 ‰), uložená pokuta vo výške
800,-eurazákazčinnostiviesťmotorovévozidlánadobu12mesiacov,ktorýzákazplynulobžalovanému

od zadržania vodičského oprávnenia dňa 05.07.2016 do 05.07.2018.
Okresný súd veľmi podrobne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ktoré dôkazy vo veci
vykonal, ako aj ich hodnotil jednotlivo a vo vzájomnom súvise, pričom tomuto hodnoteniu nemožno nič
vytknúť a v podrobnostiach naň odkazuje aj krajský súd. Ďalšie dôkazy ani krajský súd nepovažoval za
potrebné vykonávať, keďže považoval skutkový stav za dostatočne objasnený a preukázaný.

Správne zistenému skutkovému stavu potom zodpovedá právna kvalifikácia skutku ako trestného činu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, pretože obžalovaný
maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti.

Okresný súd postupoval správne aj pri ukladaní trestu, keď u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu
okolnosť ani priťažujúcu okolnosť. V odpise registra trestov má obžalovaný jeden záznam, keďže
trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/122/2014 zo dňa 06.08.2014 bol uznaný vinným
z prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený

trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu 1 roka, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 3 rokov.
Aj keď bol tento trest zahladený, nedošlo tým k zahladeniu skutočnosti, že sa aj tento skutok stal,
teda že obžalovaný aj v minulosti neviedol riadny život. Navyše, vo výpise z evidencie priestupkov má
obžalovaný záznamy pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, keď dňa 01.11.2014 fyzicky

napadol syna, spôsobil mu poranenia a dňa 05.07.2016 viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu.

Trestný zákon pri prečine podľa § 348 Tr. zákona umožňuje uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody
až na dva roky. Okresný súd teda uložil trest v súlade so zákonom a keďže sa obžalovaný dopustil
trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, bolo namieste ukladať mu aj trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov, kde tento trest vo výške 2 rokov považuje krajský súd
za trest mierny.

Keďže krajský súd nezistil dôvod na zmenu rozsudku okresného súdu, ktorý vzhľadom na charakter
trestnej činnosti vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil, zamietol

odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.