Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. január 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8521010048
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8521010048.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,

MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa
25.01.2023 v trestnej veci obžalovanej A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona,
o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 25.06.2021, sp. zn.
1T/11/2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v Starej Ľubovni, trvale bytom C. D. XXX

u k l a d á :

Podľa § 158 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, v spojení s §

56 ods. 1, 2 Tr. zákona peňažný trest 1.000,- (tisíc) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený
náhradný trest odňatia slobody na 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 12
(dvanásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 25.06.2021, sp. zn. 1T/11/2021 bola obžalovaná A.

B. uznaná za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 25.06.2020 v čase o 07:20 hod. viedla osobné motorové vozidlo značky E. F., tabuľka s evidenčným
číslom BL WIN64, po ceste III/3128 z obce C. G. H. I., kde v km 0,556 pri prejazde pravotočivej zákruty
v mieste, kde je vodorovným dopravným značením dovolené predchádzanie, prešla do protismeru,
nakoľko chcela predísť pred ňou idúce nákladné motorové vozidlo, bez toho, aby mala pred sebou
rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie, pričom v tom čase v
protismere viedla poškodená F. H. osobné motorové vozidlo J. K., tabuľka s evidenčným číslom H.

XXX B., pričom došlo k nárazu ľavých bočných častí oboch motorových vozidiel. Pri dopravnej nehode
utrpela poškodená F. H. zranenia, a to pomliaždenie hlavy v temennej oblasti vľavo, pomliaždenie krku
a kožnú odreninu šije vľavo, pomliaždenie v oblasti ľavého predlaktia ľahkého stupňa a pomliaždenie
a podvrtnutie driekovo-krížovej chrbtice ľahkého stupňa, ktorých liečenie a práceneschopnosť trvalaod 25.06.2020 do 16.07.2020, pričom počas doby liečenia a práceneschopnosti mala sťažený obvyklý
spôsob života. Pri dopravnej nehode došlo aj k poškodeniu motorového vozidla značky J. K., tabuľka
s evidenčným číslom H. XXX B., čím bola jeho vlastníkovi L. H., trvale bytom J. I. XXX, spôsobená

škoda vo výške 15.320,22 Eur a zároveň došlo aj k poškodeniu osobného motorového vozidla značky
E. F., tabuľka s evidenčným číslom BL WIN64, čím bola jeho vlastníkovi, spoločnosti ČSOB Leasing,
a.s., Žižkova 7802/11, 815 10 Bratislava, IČO: 35704713, spôsobená škoda vo výške 22.073,16 Eur.
V súvislosti s liečebnými nákladmi, ktoré boli poskytnuté poškodenej F. H., bola Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a.s., pobočka Prešov, Kúpeľná 5, 080 15 Prešov, IČO: 35937874, spôsobená škoda vo výške

832,83 Eur a taktiež pre Sociálnu poisťovňu, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484,
bola vyplatením dávky nemocenského poistenia poškodenej E. F. H. spôsobená škoda vo výške 230,50
Eur. Zo strany obžalovanej došlo k porušeniu dôležitej povinnosti vodiča podľa § 137 ods. 2 písm. c/,
písm. j/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda
inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona,
čím spáchala prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona.

Za uvedený skutok jej súd uložil podľa § 158 Tr. zákona v nadväznosti na § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona pri
zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a nezistení priťažujúcich okolností podľa
§ 37 Tr. zákona trest odňatia slobody na 3 mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu na 14 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona uložil zároveň trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého

druhu na 24 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanej povinnosť nahradiť škodu poškodenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a.s. vo výške 832,83 Eur a poškodenej Sociálnej poisťovni škodu vo výške 230,50
Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu s nárokom na náhradu
škody vo výške 72,91 Eur odkázal na civilný proces.

Proti uvedenému rozsudku riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 08.07.2021

prostredníctvom obhajcu, podala odvolanie obžalovaná, ktoré odôvodnila podaním doručeným súdu
prvého stupňa prostredníctvom obhajcu elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým
podpisom dňa 04.11.2022. Namietala, že súd prvého stupňa neuznal v danom prípade poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 Tr. zákona. Súd prvého stupňa uvedené odôvodnil tak, že doposiaľ nebola
trestne stíhaná a odsúdená, pred spáchaním skutku bola celkovo trikrát postihnutá v súvislosti s

priestupkami. Vo vzťahu k trom dopravným priestupkom pred skutkom uvádza, že ani v jednom prípade
nešlo o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. V prípade prvého priestupku dňa
30.06.2016 išlo o prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti a bola jej za to uložená v blokovom konaní
pokuta 50,- Eur. V prípade druhého priestupku zo dňa 22.12.2016 išlo o situáciu, keď pri sebe nemala
platné doklady, za čo jej bola uložená sankcia vo forme napomenutia. V prípade tretieho priestupku

zo dňa 08.01.2008 išlo o situáciu, keď nerešpektovala dopravné značenie a nesprávne parkovala, za
čo jej bola uložená sankcia vo výške 10,- Eur. Nikdy jej pritom nebolo odňaté vodičské oprávnenie
a nespôsobila dopravnú nehod. Poukazuje na to, že dva priestupky sa stali ešte v roku 2016, teda pred
pomerne dlhou dobou pred skutkom a jeden pred viac ako dvoma rokmi pred skutkom. Je držiteľkou
vodičského oprávnenia už od 11.11.2004, teda do skutku zo dňa 25.06.2020 viac ako 15 a pol roka.

Spáchanie troch menej závažných priestupkov na úseku dopravy s pomerne veľkým časovým odstupom
tak, podľa jej názoru, svedčí skôr o tom, že je disciplinovaným vodičom. Je osobou bezúhonnou.
Poukazuje na svoju charakteristiku z obce C., v ktorej je uvedené, že jej správanie na verejnosti
je dobré, v minulosti nebola riešená komisiou pre verejný poriadok. Dlhodobo pracuje ako finančný
sprostredkovateľ spoločnosti Winners group ako samostatne zárobkovo činná osoba, pričom spolu

s manželom vychovávajú dve maloleté deti a to M. a N.. Uložený trest odňatia slobody v trvaní 3
mesiacov, s podmienečným odkladom na 14 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu na 24 mesiacov je neprimerane prísny. Je potrebné konštatovať, že pri ukladaní
trestu je potrebné vychádzať predovšetkým zo závažnosti spáchaného trestného činu. Túto závažnosťurčuje sám zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby. Vzhľadom na uvedené sa domnieva,
že z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie účel trestu zabezpečí aj peňažný trest. Išlo
o spáchanie trestného činu, za ktorý zákon stanovuje hornú hranicu trestnej sadzby až na 1 rok, z

čoho vyplýva, že ide o jeden z menej závažných trestných činov. Ide pritom o nedbanlivostný a nie
úmyselný trestný čin. Na hlavnom pojednávaní dňa 25.06.2021 sa v rámci záverečnej reči ospravedlnila
poškodenej pani H., pričom uznala, že zlyhala aj ako človek, a je jej to nesmierne ľúto. V danom
prípade nedošlo ani k prekročeniu maximálnej povolenej rýchlosti, nedošlo ani k dopravnej nehode
pod vplyvom alkoholu a nemožno opomenúť ani fakt, že k prejdeniu do protismeru došlo za účelom

zistenia, či je možné predbiehať, pričom v danom mieste je vodorovným dopravným značením dovolené
predchádzanie. Pracuje v oblasti finančného sprostredkovania a teda je zárobkovo činná osoba, čo
znamená, že disponuje príjmom na zaplatenie peňažného trestu. Domnieva sa, že peňažný trest, ako
jeden z alternatívnych trestov, účel trestu zabezpečí omnoho lepšie ako trest odňatia slobody, ako
trest ultima ratio. Má za to, že sú u nej dané podmienky pre uloženie peňažného trestu a je ochotná
peňažný trest zaplatiť. V tomto smere je otázne, či by uloženie trestu zákazu činnosti viesť všetky

druhy motorových vozidiel, aj vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku, splnilo svoj účel.
Motorové vozidlo používa pri svojej každodennej práci a každý deň dochádza za prácou z miesta
trvalého bydliska do miesta svojej práce do Starej Ľubovne. E. H. I. jazdí často za klientami, v dôsledku
čoho je jej dané do užívania aj služobné motorové vozidlo. Pri výkone finančného sprostredkovania
na kariérnej pozícii obsadenej ňou je pritom každodenné používanie osobného motorového vozidla

samozrejmosťou a nutnosťou. Nemožno opomenúť ani ďalšie okolnosti a to, že ich deti zo školy berie
domov väčšinou ona, nakoľko manžel častokrát z dôvodu svojej práce deti vyzdvihnúť nemôže. Keďže
bývajú v obci Jarabina v prípade uloženého trestu zákazu činnosti pre jej deti a najmä s poukazom
na ich nízky vek, bude zložité dostať sa domov zo školy. Považuje za potrebné upriamiť pozornosť
na fakt, že jej deti N. a M. navštevujú pomerne veľké množstvo krúžkov. Dovoľuje si poukázať aj

na skutočnosť, že má navyše aj chovnú stanicu, kde má sedem psov, ktoré pravidelne absolvujú
tréning, kaderníka, veterinára a výstavy mimo obce C.. Ak by bol súd toho názoru, že je nutné uložiť
aj tento druh trestu má za to, že účel trestu by zabezpečil aj trest zákazu činnosti na spodnej hranici
trestnej sadzby. Nemožno opomenúť, že doposiaľ nemala nikdy uložený trest zákazu činnosti, a to
ani v priestupkovom konaní. Súd prvého stupňa v danom prípade vôbec nevysvetlil, z akého dôvodu

došlo k prijatiu rozhodnutia o navýšení uloženého trestu nad trest uložený jej trestným rozkazom. V
trestnom rozkaze jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace s podmienečným odkladom na
12 mesiacov a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na 18 mesiacov. Je teda zrejmé,
že na jednej strane nie je v prípade trestného rozkazu súd viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom
a výmerou trestu uvedenými v trestnom rozkaze, na druhej strane trestný rozkaz so sebou nespája

žiadne, tzv. dobrodenie zákona a je neakceptovateľné, aby súd s podaním odporu spájal akékoľvek
negatívne následky bez toho, aby vysvetlil čo ho v konečnom dôsledku viedlo k prijatiu rozhodnutia v
neprospech obžalovanej. V posudzovanej veci bolo riadne rozhodnuté formou trestného rozkazu a k
jeho zrušeniu došlo len na základe riadne a včas podaného odporu z jej strany. Navyše, z dôkazov
vykonaných na hlavnom pojednávaní nevyplýva žiadna zmena skutkových okolností prípadu, ktorá by

takýto postup legitimizovala. Opodstatnenosť zhoršenia jej právneho postavenia tak nebola žiadnym
spôsobom zdôvodnená. Rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody je v rozpore
so zákonom. Poukazuje na fakt, že poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni bola škoda vo výške
832,83 Eur zo strany Generali poisťovne a.s. nahradená titulom poistného plnenia v zmysle zákona
č. 381/2001 Zb. Tiež má vedomosť o tom, že aj poškodenej Sociálnej poisťovni bola škoda vo výške

230,50 Eur zo strany spoločnosti Generali poisťovňa a.s. nahradená z titulu poistného plnenia v zmysle
zákona o povinnom zmluvnom poistení. V prípade priznania nároku na náhradu škody by mohlo dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu poškodených, ktorým škoda bola najprv priznaná z titulu poistného plnenia
a potom aj z titulu náhrady škody. Z uvedeného dôvodu žiada o zhovievavosť a dovoľuje si požiadať, aby
Krajský súd napadnutý rozsudok zrušil, uložil jej peňažný trest a zároveň neukladal trest zákazu vedenia

motorových vozidiel, prípadne ak by považoval za potrebné trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel každého druhu uložiť, aby ho uložil na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 307 ods.
1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je čiastočne dôvodné.Úvodom krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní dňa
25.06.2021 po zákonnom poučení urobila vyhlásenie, že je vinná zo skutku uvedeného v obžalobe,
ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ h/ Tr. poriadku a po

vyjadreniach prokurátora, poškodenej a obhajcu prijaté s tým, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa
obžalovaná priznala k skutku sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o
náhrade škody.

Vychádzajúc z ust. § 257 ods. 5 Tr. poriadku a 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, po preskúmaní obsahu

predloženého spisu, odvolací súd nezistil žiadne zásadné porušenie práva obžalovanej na obhajobu vo
vzťahu k prijatému vyhláseniu o vine. Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie obžalovanej
len proti výroku o treste a proti výroku o náhrade škody, krajský súd nezistiac dôvody dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal len tieto odvolaním napadnuté výroky.

Konanie o obžalovanej bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako prečin ublíženia

na zdraví podľa § 158 Tr. zákona. Obžalovaná tým, že inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým,
že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona, tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke
naplnila skutkovú podstatu žalovaného prečinu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi

okolnosťami, pričom u obžalovanej konštatoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, že
obžalovaná sa k trestnému činu priznala a trestný čin úprimne oľutovala.

K uvedenému krajský súd udáva, že nepostupoval súd prvého stupňa správne, ak obžalovanej nepriznal
aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, teda že obžalovaná viedla pred spáchaním

trestného činu riadny život, pretože z odpisu z registra trestov obžalovanej vyplýva, že v tomto nemá
žiaden záznam.

Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona je možné uložiť trest odňatia slobody až na 1 rok.
Podľa § 56 ods. 1, 2 Trestného zákona peňažný trest môže súd uložiť od 160 do 331,930 Eur, ak ho

ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia
slobody neukladá.

Na základe uvedeného, vzhľadom na rodinné, osobné, zárobkové a majetkové pomery obžalovanej, s
poukazom na skutočnosť, že k spáchaniu trestného činu došlo približne pred dva a pol rokom, pričom

od vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa dňa 25.06.2021 po predloženie veci na odvolacie konanie
Krajskému súdu v Prešove uplynula lehota približne rok a pol, obžalovaná sa k skutku priznala, jeho
spáchanie oľutovala, v súlade so zásadou individualizácie trestu, dospel krajský súd k záveru, že na
nápravu obžalovanej a dosiahnutie generálnej a individuálnej prevencie trestu bude postačovať uloženie
peňažného trestu vo výmere 1.000,- Eur, pričom pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol

byť úmyselne zmarený, ustanovil súd aj náhradný trest odňatia slobody na 4 mesiace. Pri ukladaní
uvedeného trestu odvolací súd zohľadnil aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, že
obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, ktorú súd prvého stupňa obžalovanej
opomenul priznať. Zároveň odvolací súd považoval za potrebné obžalovanej ukladať aj trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov, avšak nie vo výške 24 mesiacov, ako jej to uložil súd

prvého stupňa, ale vo výške 12 mesiacov, teda na spodnej hranici trestnej sadzby, a to z dôvodu, že
trestný čin bol spáchaný na úseku cestnej premávky pri vedení motorového vozidla obžalovanou. Pri
výmere trestu bral krajský súd do úvahy skutočnosť, že od skutku uplynula lehota približne 2 a pol roka,
od rozhodnutia súdu prvého stupňa po predloženie veci odvolaciemu súdu uplynula lehota približne
rok a pol, ako aj výmeru trestnej sadzby pri danom trestnom čine, na základe ktorej možno považovať

uvedený trestný čin za menej závažný, ako aj skutočnosť, že obžalovaná pred spáchaním trestného
činu bola síce postihnutá za priestupky na úseku cestnej premávky, ale vo všetkých prípadoch ide o
menej závažné priestupky.

Uvedený trest, podľa názoru odvolacieho súdu, je dostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti,

výchovu obžalovanej k tomu, aby v budúcnosti viedla riadny život, za súčasného odradenia iných od
páchania trestnej činnosti a zodpovedá zásadám ukladania trestov vzhľadom na okolnosti prípadu a
osobu páchateľky, s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu, pričom odvolací súd prihliadalaj na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, časový odstup od spáchania skutku a dobu od
vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa po predloženie veci odvolaciemu súdu na odvolacie konanie.

Vo vzťahu k odvolaniu obžalovanej proti výroku o náhrade škody krajský súd udáva, že v tejto časti
odvolanie považoval za nedôvodné, nakoľko v danom prípade z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že škoda poškodeným Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. a Sociálnej poisťovni spôsobená bola,
a to Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., tak vo vzťahu k poškodenej Mg. F. H., ako aj vo vzťahu k
poškodenej N. B., táto bola uplatnená v prípravnom konaní riadne a včas, preto súd prvého stupňa

správne o náhrade tejto škody rozhodol, pričom je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že škoda
jednotlivým poškodeným mala byť uhradená až po tom, čo bol vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa
v prejednávanej veci. Vo vzťahu k uvedenému krajský súd dodáva, že v prípade absencie tohto výroku
by mohla vzniknúť pochybnosť o povinnosti poškodených poisťovní takto priznanú škodu poškodeným
hradiť. V prípade, ak uvedená škoda bola uhradená, poškodené subjekty nie sú oprávnené si túto
vymáhať od obžalovanej, nakoľko by v takomto prípade išlo o bezdôvodné obohatenie.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovanej vyhodnotil ako
dôvodný, a preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.