Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. jún 2012

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2Er/600/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410203804
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2012:8410203804.2

Rozhodnutie

Okresný súd v Kežmarku v exekučnej veci oprávneného: Ferratum Slovakia, s.r.o., Haanova 12,
Bratislava 5, IČO: 43 770 207, zast. Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., zast. JUDr. Alžbeta
Fuchsová, advokát so sídlom Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, proti povinnej: C. N., nar. X.X.XXXX,
bytom A. XX, XXX XX G., občan SR, o vymoženie 214,50 eur s prísl. a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

Námietkam povinnej proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Blankou Ružekovou pod sp. zn.

XEr/XXX/XXXX, I. XXX/XXXX sa v y h o v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22.6.2010 bol spísaný právnym zástupcom oprávneného na Exekútorskom úrade JUDr. Blanky
Ružekovej návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie 214,5 eur s prísl. priznanej na
základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: D. XXX/XXXX,
vydaný rozhodcom JUDr. Andreou Bárdošovou, so sídlom Najvyšší rozhodcovský súd a.s., Hradská 26,

821 07 Bratislava, pobočka súdu Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).
Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť 29.4.2010 a vykonateľnosť 3.5.2010.

Tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi dňa 20.9.2010 poverenie na vykonanie
exekúcie č. XXXX XXXXXX.

Na Okresný súd Kežmarok súdny exekútor doručil 7.10.2010 námietky povinnej proti exekúcii. Z
predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že povinná prevzala upovedomenie o začatí
exekúcie 29.9.2010 a námietky proti exekúcii na poštovú prepravu povinná podala 29.9.2010, t.j. v
zákonnej 14- dňovej lehote na podanie námietok proti exekúcii. Keďže ide o včas podané námietky proti
exekúcii, súd sa ich obsahom zaoberal.

V námietkach proti exekúcii povinná uviedla, že je v ťažkej sociálnej a finančnej situácii, má ťažko
chorú dcéru, ktorá je postihnutá, je rozvedená, z dôvodu, že sa stará o choré dieťa, nepracuje. Svoju
zlú finančnú situáciu oznámila aj oprávnenému, ale napriek tomu jej oprávnený nedal žiadnu možnosť
splácať poskytnuté finančné prostriedky v splátkach. Ďalej uviedla, že v odôvodnení rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu je uvedené, že sa v lehote 7 dní nevyjadrila k podanému návrhu oprávneného, čo
sapodľapovinnejnezakladánapravde.Ihneďpoobdržanívýzvynažalobnúodpoveďreagovala,uviedla

dôvody a žiadala o stiahnutie návrhu, no nestalo sa tak. Ďalej uviedla: „Pýtam sa, na základe čoho
rozhodujú rozhodcovské súdy, veď pokiaľ viem, tieto nemajú licenciu na rozhodovanie. Prečo oprávnený
nedal prípad na riadny súd, lebo tam je vždy šanca na podanie odvolania, a tieto rozhodcovské súdy,
je iba rozhodca, ktorý rozhodne a v poučení uvedie, že nie je prípustné, nazvem to ľudovo, nič. Človek
sa nemá ako brániť. Toto je právny štát?“.

K námietkam povinnej sa vyjadril oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu 24.4.2012, v
ktorom uviedol, že medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená Zmluva o pôžičke podľa ust. § 657Občianskeho zákonníka. Poukazuje na to, že pre zmluvu o pôžičke zákon nepredpisuje písomnú formu.
Zmluvné strany uzatvorili zmluvu o pôžičke konkludentne, prostredníctvom výmeny sms správ. Postup
uzatvárania zmluvy o pôžičke upravujú Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy o pôžičke a povinný sa s nimi oboznámil pred uzatvorením zmluvy o pôžičke.
Poukazuje na skutočnosť, že Všeobecné obchodné podmienky sú voľne dostupné na internetovej
stránke oprávneného. Veriteľ informuje Klienta o schválení Žiadosti zaslaním Ponuky vo forme textovej
správy SMS na telefónne číslo, z ktorého Klient Žiadosť o Pôžičku zaslal, alebo ktoré uviedol v Žiadosti
o pôžičku zaslanej vo forme elektronického formulára. Skutočnosť, že oprávnený poskytol pôžičku

povinnému skúmal príslušný Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský
súd a.s., ktorý vo veci rozhodol riadne odôvodneným rozsudkom. Povinný ako účastník konania sa k
žalobe nevyjadril a nezaslal súdu žiadnu žalobnú odpoveď, nakoľko si je vedomý, že pôžička mu bola
poskytnutá. Táto skutočnosť je uvedená v odôvodnení rozsudku. Povinný tým, že nevrátil oprávnenému
poskytnutú pôžičku, porušil ustanovenia článku 7 bodu 1 VOP. Povinný do dnešného dňa oprávnenému
neuhradil žiadnu splátku.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
Exekučný poriadok) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 50 EP (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok) povinný môže vzniesť u exekútora povereného
vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii,
ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia
jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak
sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom

titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní
námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Pri rozhodovaní o podaných námietkach povinnej súd preskúmal ich obsah a zistil, že povinná v nich
namieta exekúciu a poukazuje pritom na skutočnosť, že sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

Súd po preskúmaní obsahu listín zistil, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na
základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX, ktorá bola dojednaná konkludentne, prostredníctvom výmeny
textovej správy SMS. Postup uzatvárania zmluvy o pôžičke upravujú Všeobecné obchodné podmienky
oprávneného /ďalej len „VOP“/ Podľa bodu 3.3. VOP odoslaním žiadosti o pôžičku klient výslovne

žiada veriteľa, aby zmluva o pôžičke bola dojednaná prostredníctvom výmeny textových správ SMS a
potvrdzuje, že sa oboznámil s týmito podmienkami a s informáciami v zmysle § 4 zák. č. 266/2005 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v znení neskorších predpisov, ktoré tvoria prílohu
týchto podmienok a sú zároveň k dispozícii na internetovej stránke v sídle veriteľa (oprávneného) v
listinnejpodobeavzmysleust.§4ods.7zákonač.266/2005Z.z.budúklientoviodoslanévelektronickej

podobe na ním uvedenú emailovú adresu. Podľa bodu 3.2. VOP, ak má klient záujem o poskytnutie
pôžičky, zašle veriteľovi žiadosť o pôžičku.
Povinná požiadala prostredníctvom textovej SMS správy oprávneného o poskytnutie peňažnej pôžičky
v súlade s bodom 3.5. VOP. Následne dňa 18.6.2009 oprávnený informoval povinnú o schválení
žiadosti o poskytnutie pôžičky. Povinná zaslaním spätnej textovej správy „súhlasím“ odsúhlasila

ponuku o poskytnutie peňažnej pôžičky a zároveň touto SMS správou požiadala o doručenie pôžičky
prostredníctvom pošty na adresu trvalého pobytu alebo poukázaním na jej účet vedený v banke. Podľa
čl.1 bod 1.4. VOP, zmluva o pôžičke je uzatvorená okamihom, keď veriteľ poskytne klientovi pôžičku v
súlade s č.l.5.

Právny vzťah medzi oprávneným a povinným založený zmluvou o pôžičke je vzťahom spotrebiteľským.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb účinného do 31.12.2009 (ďalej len „OZ“). Vychádzajúc z tohto
ustanovenia je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách , ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospechzmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o pôžičke, ktorú uzavrel oprávnený

a povinný túto charakteristiku spĺňa, ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Súčasťou vyššie uvedenej zmluvy boli všeobecné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť
nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez

toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinná nemala
možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy nijako ovplyvniť. Jej neoddeliteľnou súčasťou
sú všeobecné obchodné podmienky oprávneného, ktorých súčasťou je rozhodcovská doložka, ktorú
oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého
druhu a neurčitého počtu.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

S účinnosťou od 1.1.2008 bol zákonom č. 568/2007 Z.z. v § 53 ods. 4 písm. r) OZ rozšírený indikatívny
výpočet neprijateľných zmluvných podmienok okrem iného aj o zákaz rozhodcovskej doložky, ktorá by
vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

V čl. 14 bod 14.4. všeobecných obchodných podmienkach oprávneného, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť zmluvy o pôžičke je upravená rozhodcovská doložka nasledovne: „Všetky spory, ktoré vzniknú
z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd a.s., IČO: 44 246 480, so
sídlom v Bratislave, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel : Sa, vložka

č. 4542/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to
jedným rozhodcomustanovenýmpodľavnútornýchpredpisovrozhodcovskéhosúdu,b)predpríslušným
súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu (z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.) Zmluvné strany sa dohodli, že

pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne
z tejto zmluvy, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

Z vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že táto síce zdanlivo dáva spotrebiteľovi možnosť
výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak by dodávateľ
podal žalobu na rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, neplatíustanovenie vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek
zmluvnej strany na všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky, a teda spotrebiteľ
je v takom prípade (nedochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky) nútený podrobiť sa začatému

rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou
rozhodcovskou doložkou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde, čím je podľa súdu obmedzené
právo „slabšej„ zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde Slovenskej republiky.

Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je podľa názoru exekučného súdu neprijateľnou podmienkou

a spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 OZ.
Uvedený názor exekučný súd opiera aj o stanovisko schválené dňa 27.9.2010 na spoločnom rokovaní
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove, v ktorom sa (okrem iného)
uvádza, že : „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo
všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,

ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu,
že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“ V odôvodnení tohto stanoviska sa uvádza :
„vysoká miera zneužitia, zjavné uprednostňovanie efektivity pred objektívnym rozhodovacím procesom
a fakt, že sa rozhodovanie rozhodcami stalo predmetom biznisu plne opodstatňuje zvýšenú pozornosť
rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom“. Takisto sa v ňom uvádza, že podľa názoru

právnej vedy (K.Csach): „z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom
rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním.
Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v
zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými
zmluvami.“ Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z

takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko
Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné
Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej

medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá
a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza
sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/
EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky
podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je

všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa.
V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky
nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným.

Pri preskúmaní materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu súd zistil, že

námietky povinnej proti exekúcii sú dôvodné, nakoľko rozhodcovské konanie vykonané na základe
doložky, ktorá je neprijateľná, nemohlo riadne prebehnúť a rozhodnutie v ňom vydané, nemôže byť
plnohodnotným exekučným titulom. Súd má za to, že v danom prípade námietky povinnej obsahujú
dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná, a preto námietkam povinnej proti exekúcii vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 374
ods. 4 OSP.)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), a
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej

lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.