Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 16. január 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119215332
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8119215332.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcov: X. S. Ď. J..

XX.XX.XXXX, G. S. Č. XX, XXX XX K., X. Z. Ď., J.. XX.XX.XXXX, G. S. J. XX, H., Č. V., právne zastúpení
JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov proti žalovanej: K. X., J..
XX. XX. XXXX , G. J. H.Y. XX, XXX XX G. G. právne zastúpenej JUDr. Petrom Múkerom ml., advokátom
so sídlom ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica, v spore o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že listina o vydedení žalobcov po poručiteľke D. Y.Q., J. X.XX.XXXX, L. XX.XX.XXXX,
spísaná formou Notárskej zápisnice v notárskom úrade Z.. F. M., spisová značka N 65/2011, Nz 65/2001,

NCRza 27796/2003 z 19.3.2001, je neplatná.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcov z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 08. 10. 2019 žiadali, aby súd určil, že závet po poručiteľke
spísaný formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade Z.. F. M. je neplatný a zároveň, aby súd určil, že
listina o vydedení žalobcov po poručiteľke D. Y., L. O. XX. XX. XXXX spísaná formou Notárskej zápisnice

u Z.. F. M.Š. je neplatná. Žalobu odôvodnili skutočnosťou, že ako vydedení neopomenuteľní dedičia
zásadne nesúhlasia s tvrdením ich mamy uvedenom v závete, že sa o ňu nestarali, neprejavovali o ňu
žiaden záujem. Ide o nepravdivé tvrdenie, ktoré v závete, ani nie je bližšie popísané a zdôvodnené, čím
nebola splnená zákonná dikcia podľa § 469 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto sa na tento úkon
vôbec nemá prihliadať. Žalobkyňa v 1. rade sa o mamu starala v spoločnej domácnosti až do jej smrti.
Žalovaná je ťažká alkoholička, ktorá opustila svoje deti a od roku 2001, čo je zároveň rok spísania
sporného závetu, žalovanú nikto zo súrodencov už viac nevidel. Naposledy sa tak stalo iba na pohrebe

ich otca. Taktiež od tohto času, žalovanú nevidela ani matka, ktorá zomrela v auguste roku 2018 , pričom
žalovaná jej ešte na Vianoce roku 2018 poslala pohľadnicu. Žalovaná nebola nikde zastihnutá, nič o
nej nevedeli a nevedeli o nej ani jej vlastné deti, o ktoré sa nezaujímala. O závete sa dozvedeli v rámci
dedičského konania, nie je im zrejmé za akých okolností došlo k jeho spísaniu. Namietajú vôľu matky
spísať takýto závet, aj listinu o vydedení. Vôľa poručiteľky nebola vážna a zároveň bola poručiteľka
žalovanou uvedená do omylu.

2. Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila vo svojom písomnom podaní zo dňa 25.03. 2020, v ktorom
žiadala, aby súd vyhlásil rozsudok, ktorým určí, aby sa dedilo v zmysle Občianskeho zákonníka a to
podľa zákona. Je si plne vedomá následkov svojho konania v rokoch 2001 až 2018, že nebola najlepšiudcérou, manželkou a matkou, ale svoju matku nezmanipulovala na napísanie závetu, o ktorom sa
dozvedela až v dedičskom konaní v roku 2018.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil tento
skutkový stav:

4. Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Prešov spisová značka 35D 790/2018 mal súd za
preukázané, že Uznesením číslo konania 35D 790/ 2018 - 77 notárka JUDr. Katarína Petrová odkázala

žalobcov, aby v lehote do jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto uznesenia podali spoločne alebo aj
jednotlivo na Okresnom súde Prešov žalobu o určenie, že závet a listina o vydedení poručiteľky spísaná
formou Notárskej zápisnice dňa 19.03. 2001 pod č. XX/XXXX J. XXXX, J. XXXXX/XXXX J. Z.. F. M.
je absolútne neplatná a zároveň im uložila, aby v prípade, ak žalobu podajú, predložili do 3 dní odo
dňa jej podania súdnej komisárke kópiu podanej žaloby spolu s kópiou potvrdenia o prijatí žaloby s
uvedením spisovej značky pod akou bude žaloba vedená. V odôvodnení tohto uznesenia súdny komisár

konštatoval, že dedičské právo žalobcov sa javí ako menej pravdepodobné, pretože boli v zmysle závetu
vydedení, z tohto dôvodu súdny komisár uložil účastníkom ako osobám, ktoré prichádzajú do úvahy ako
dedičia zo zákona povinnosť podať na Okresný súd Prešov voči všetkým ostatným účastníkom žalobu.

5. Z Notárskej zápisnice J. XXXX J. XXXX spísanej dňa 19.03. 2001 notárkou Z.. F. M. vyplýva, že

poručiteľka D. Y. spísala závet a listinu o vydedení, podľa ktorej pre prípad svojej smrti odkázala všetok
svoj hnuteľný aj nehnuteľný majetok, ktorý vlastní a ktorý nadobudne v budúcnosti svojej dcére K. X.,
svoje ďalšej 4 deti Z. Ď., V. Ď.W., S. Ď. M. S. G. V. Ď., touto listinou vydedila z dôvodu, že sa o ňu
nestarajú, neprejavujú o ňu záujem ako o matku. Žalovanú, ako svoju dcéru zvýhodnila preto, že sa o
ňu stará a bude sa starať až do svojej smrti.

6. Pôvodný žalobca S. Ď. podľa úmrtného listu zapísaného v Knihe úmrtí matričného úradu Karviná vo
zväzku 23, ročník 2021, strana 167, poradové č. 44 , zomrel dňa 11.03. 2021, zomrel ako bezdetný,
pričomjehomanželkaG.Ď.O.XX.XX.XXXXzomrela.UznesenímOkresnéhosúduvKarvinej36D1094/
2021 - 19 zo dňa 19. 05. 2021, bolo dedičské konanie po nebohom S. Ď. zastavené, pretože nezanechal

žiadny majetok patriaci do pozostalosti. Zomrel ako ženatý, bezdetný, bez zanechania závetu. Jeho
manželka G. Ď. zomrela dňom 17.03.2021, rovnako zomrel aj jeho otec M. Ď., čo potvrdili súdu na
pojednávaní strany sporu dňa 22.11. 2021. Z tohto dôvodu, súd Uznesením č. k. 7C 49 / 2019 - 81 zo
dňa 08.07.2021 konanie vo vzťahu k žalobcovi S. Ď. zastavil.

7. Žalobkyňa súdu uviedla, že jej matkou bola D. Y., Q. M. Ď.. Vyrastali v byte na Marka Čulena v
Prešove. Rodičia mali spolu 5 detí. Keď mala približne 10 rokov rodičia sa rozviedli a jej otec M. Ď.
odišiel za prácou do bane do Čiech, kde žil celý život. Vyrastali s mamkou. Žalovaná študovala strednú
školu v Starom Smokovci. Po skončení tejto strednej školy sa vydala do Banskej Bystrice. Mamka za
ňou sporadicky do Banskej Bystrice aj chodila. Mamka bývala na ulici S. Č. I. K., na 6. poschodí. So

svojou rodinou bývala o poschodie nižšie. Následne sa zhruba pred dvanástimi rokmi presťahovala do
O. I.. Bratia odišli do Českej republiky za prácou, ale pravidelne za mamkou chodili. Pokiaľ ide o rok
2001, mamka už v tomto roku bývala v byte sama. Žalovaná odišla a v podstate ich odstrihla. Vôbec sa
o rodinu nezaujímala, ani mamka, ani bratia o nej vôbec nič nevedeli. Žalovaná navštevovala mamku
približne do roku 2001, 2002 dá sa povedať, že do smrti ich otca, ktorý zomrel v roku 2001. Po tejto

dobe, už o žalovanej vôbec nevedeli. O poručiteľku sa starala, vozila ju k lekárom a bola s ňou na
operácii srdiečka. Poskytovala jej celodennú starostlivosť a boli v dennodennom kontakte. Rovnako, na
mamku brala opatrovateľský príspevok. O závete poručiteľky sa dozvedela v rámci dedičského konania,
pričom ostala veľmi prekvapená, keďže počas života sa o mamku starala. Byt chcela mamka na ňu
prepísať počas života, ale stále ju utvrdzovala v tom, že nezomiera a prepis bytu preto odkladala. Prečo

poručiteľka odkázala tento majetok žalovanej, to si vysvetliť nevie. Sestra pila, pričom mamka ju stále
volala k sebe. Žalovaná nemala vôbec vedomosť o smrti matky. Ešte v decembri jej napísala pohľadnicu,
pričom matka zomrela v auguste. Poručiteľka chcela, aby tento byt pripadol žalobkyni v 1. rade, rovnako
sa bratia vyjadrili, že tento byt nechcú, keďže majú vedomosť o tom, že o matku sa stará žalobkyňa
v 1. rade. Považuje za krajne nespravodlivé, aby tento byt pripadol žalovanej, ktorá sa o matku vôbec

nezaujímala, ani nestarala.

8. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní súdu uviedla, že do roku 2001- 2002 boli navzájom v styku.
Pamätá si z detstva, že často cestovali za babkou do Prešova a rovnako babka chodila k nim do BanskejBystrice. V roku 2001 až 2002 došlo k rozvodu jej rodičov. Mamka odišla z domu preč nenavštevovala
ich, ale boli iba v písomnom, alebo telefonickom kontakte. Vychovával ich otec. Ten im poskytoval
starostlivosť a výchovu. Od roku 2003 žalovaná - ich matka s nimi už rozprávala iba telefonicky,

alebo písomne. Ako dôvod im uviedla svoje finančné problémy, zdravotné problémy a starostlivosť im
zabezpečoval otec.

9. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení zo dňa 22. 12. 2021
uviedla, že dôvod vydedenia uvedený v listine o vydedení neexistoval. Z pohľadu žalovanej v čase

spísanialistinyovydedeníneexistovalitakéokolnosti,ktorébyzaložiliexistenciuktoréhokoľvekzdôvodu
vydedenia podľa § 469 a ods. 1 Občianskeho zákonníka na základe toho je žalovaná toho názoru, že
listina o vydedení je neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň z dôvodu
právnej istoty žalovaná vo vzťahu k uplatnenej námietke relatívnej neplatnosti závetu vzniesla námietku
premlčania a zároveň bola toho názoru, že nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu Z. Ď., keďže
ten listom zo dňa 23. 01. 2019 adresovaným notárke, dedičstvo po poručiteľke odmietol.

10. Prítomný právny zástupca žalobcov na pojednávaní žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Mal
za to, že boli splnené všetky procesné podmienky na vyhovenie žalobe. Prítomný právny zástupca
žalovanej zotrval na svojom stanovisku, ako aj na vznesenej námietke premlčania. Právny zástupca
žalobcov odkázal na potvrdenie o poskytovaní peňažného príspevku zo dňa 23.11. 2021 z obsahu,

ktoréhovyplýva,žežalobkyňav1.radeod01.03.2017do19.08.2018poberalapríspevokzaopatrovanie
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a to za poručiteľku a rovnako predložil darovaciu
zmluvu, ktorou poručiteľka chcela previesť vlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanom na liste vlastníctva č.
10063, nachádzajúcom sa v okrese Prešov, obci Prešov, H. Ú. K. M. Y. G. Č.. XX, I. XX, J. X. K. na
obdarovanú J. H., V. G., J.. XX. XX. XXXX.

11. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a)
v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných
závažných prípadoch,
b)

o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c)
bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d)
trvalo vedie neusporiadaný život.

Podľa § 479 Občianskeho zákonníka, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich
dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského
podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu
uvedených potomkov.

Podľa § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej
zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

12. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobcov je v časti dôvodným. V

Notárskej zápisnici J. /. XXXX J. /., spísanej na notárskom úrade Z.. F. M. dňa 19.03. 2001, poručiteľka D.
Y. spísala závet, ako aj listinu o vydedení z obsahu, ktorých vyplýva, že všetok svoj hnuteľný, nehnuteľný
majetok, ktorý vlastní, odkázala svojej dcére žalovanej. Zároveň svoje 4 deti Z. Ď., V. Ď., S. Ď. M.
S. G., V. Ď. vydedila z dôvodu, že sa o ňu nestarajú, neprejavujú o ňu záujem ako o matku. Svoju
dcéru K. X. zvýhodnila, pretože sa o ňu stará, bude starať až do jej smrti. Uviedla, že je to posledná

vôľa poručiteľky, ktorú žiada, aby ju každý rešpektoval. V písomnom podaní žalovanej zo dňa 22.
12. 2021 tá písomne uznala, že v čase spísania listiny o vydedení nebola daná existencia dôvodu
vydedenia uvedeného v listine o vydedení. Z pohľadu žalovanej v čase spísania listiny o vydedení
neexistovali také okolnosti, ktoré by založili existenciu ktoréhokoľvek z dôvodu vydedenia uvedených v§ 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Bola toho názoru, že vydedenie je absolútne neplatným právnym
úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa § 151 ods. 1CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistranavýslovnenepoprelasapovažujúzanesporné.Vsporovomkonanísúdnevykonávadôkazyna

preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený
skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. De facto je skutkové tvrdenie nesporné, ak
protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo, ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenie. S poukazom
na zhodné vyjadrenie, tak žalobcov v žalobe zo dňa 08. 10. 2019, v ktorom uviedli, že neexistoval dôvod
vydedenia v zmysle § 469 a ods. 1 Občianskeho zákonníka a rovnaké zhodné tvrdenie žalovanej v

písomnom podaní zo dňa 22. 12. 2021, v ktorom uviedla zhodne so žalobcami, že v čase spísania
listiny o vydedení nebola daná existencia dôvodu vydedenia v zmysle § 469 a ods. 1 Občianskeho
zákonníka, súd si osvojil tieto zhodné tvrdenia strán sporu a vychádzal zo skutočnosti, že neexistoval
dôvod vydedenia tak, ako bol špecifikovaný v listine o vydedení spísanej formou Notárskej zápisnice
J. /. XXXX, J. /. XXXX dňa 19.03.2001 na Notárskom úrade Z.. F. M.. Z uvedeného je preto potrebné
zo zhodného prejavu strán sporu vychádzať, a preto súd žalobe v tejto časti v celom rozsahu vyhovel.

13. Ako ďalším žalobným petitom sa súd zaoberal určením neplatnosti závetu po poručiteľke D. Y.
zomrelej dňa 19.08.2018, ktorý spísala dňa 19.03.2001 na Notárskom úrade Z.. F. M.Q. vo forme
Notárskej zápisnice pod č. J. /. XXXX, J. /. XXXX, ktorým odkázala všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný
majetok, ktorý vlastní, ktorý nadobudne v budúcnosti svojej dcére - žalovanej. Na podanie žaloby o

absolútnu neplatnosť právneho úkonu, boli žalobcovia odkázaní súdnym komisárom v zmysle uznesenia
30 Pd 790 / 2018 - 77 zo dňa 26. 08. 2019. V žalobe žalobcovia iba stroho konštatovali neplatnosť závetu
a listiny o vydedení z dôvodu, že vôľa poručiteľky nebola vážna a zároveň bola žalovanou uvedená do
omylu. Tieto svoje skutkové tvrdenia však v priebehu celého súdneho sporu, ktorý trval od roku 2019
bližšie nešpecifikovali, nevysvetlili. Je tak možné konštatovať, že tvrdenie žalobcov v žalobe o absolútnej

neplatnosti závetu z dôvodu absencie vôle poručiteľky nebolo v spore preukázané. Závet bol spísaný
notárkou vo forme notárskej zápisnice. Z obsahu notárskej zápisnice jednoznačne vyplýva, že notárka
túto zápisnicu prečítala, vysvetlila poručiteľke, pričom poručiteľka ju schválila a na znak svojho súhlasu
vlastnoručne aj podpísala. Z uvedeného preto je možné jednoznačne konštatovať, že tento právny úkon
poručiteľky bol urobený vážne, slobodne a bez omylu, a teda vôľa poručiteľky smerovala podľa názoru

súdu jednoznačne k uskutočneniu tohto právneho úkonu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na
bod 4 závetu, kde poručiteľka vyslovene žiadala, že je to jej posledná vôľa, aby ju každý rešpektoval. Za
dôležitý argument súd považuje, že závet vo forme notárskej zápisnice zo dňa 19.03.2001 je potrebné
považovať za verejný závet, ktorý môže byť zbavený podľa názoru súdu dôkaznej sily len vtedy, ak
strany sporu budú tvrdiť a súdu preukazovať dôkazy, ktorými bude preukázaná nepravdivosť obsahu

tejto listiny. V prípade verejnej listiny spočíva dôkazné bremeno na tom, kto popiera pravosť tejto listiny.
V tomto prípade súd konštatuje, že ktokoľvek môže navštíviť notára a do notárskej zápisnice vyjadriť
svoju poslednú vôľu tak, ako to urobila poručiteľka dňa 19.03.2001. Táto forma závetu má výhodu v
tom, že je spísaná kvalifikovaným notárom a eliminuje tak v čo najväčšej miere možnosť napadnutia
neplatnosti závetu pred súdom. Náležitosti tejto formy spísania závetu upravujú predpisy o notárskom

konaní, pričom súd konštatuje, že tie boli všetky dodržané. Preto v žiadnom prípade nie je možné
súhlasiť s tvrdením žalobcov v žalobe, že vôľa poručiteľky nebola vážna. Naopak, poručiteľka pred
notárom žiadala, aby túto jej prejavenú vôľu každý rešpektoval.

14. V ďalšom žalobcovia uvádzajú, že poručiteľka bola žalovanou uvedená do omylu. Tieto svoje

skutkové tvrdenia však žiadnym spôsobom nekonkretizovali, bližšie nešpecifikovali, preto tvrdenie
žalobcov o tom, že žalovaná mala uviesť poručiteľku do omylu zostalo iba v rovine ich hypotetických
tvrdení v žalobe. Závet podľa názoru súdu spĺňa všetky všeobecné náležitosti potrebné na platnosť
právneho úkonu, ktoré sú uvedené v § 34 Občianskeho zákonníka, ako aj osobitné náležitosti, ktoré
vyžaduje § 476 Občianskeho zákonníka.

15. Žalovaná vo svojom písomnom podaní zo dňa 22. 12. 2021 vzniesla námietku premlčania relatívnej
neplatnosti závetu. Podľa názoru žalovanej trojročná premlčacia doba začala plynúť dňom zriadenia
závetu vo forme notárskej zápisnice t.j. dňom 19.03.2001 a v druhom prípade smrťou poručiteľky,
kedy podľa § 460 Občianskeho zákonníka došlo k prechodu práv a povinností, ktoré sú predmetom

dedičstva, t.j. dňom 19.08.2018. So vznesenou námietku premlčania uplatneného nároku podľa názoru
súduniejemožnésúhlasiť.Právodovolaťsarelatívnejneplatnostiprávnehoúkonupodliehapremlčaniu.
Premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvýkrát. V danom prípade
právo žalobcov dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začalo plynúť smrťou poručiteľky t.j.dňa 19.08.2018. Za dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu možno považovať aj podanie
žalobyoneplatnosťzávetu,ktorábolapodanádňa08.10.2019adoručenážalovanejdňom10.03.2020.
S poukazom na doručenie žaloby na súd, tak nárok žalobcov podľa názoru súdu premlčaný nie je.

16. V žalobe, ktorá bola súdu doručená dňa 08. 10. 2019 žalobcovia uvádzajú, že sú neopomenuteľní
dedičia. Súd s takýmto skutkovým tvrdením v žalobe žalobcov v celom rozsahu súhlasí. Podľa § 479
Občianskehozákonníkamaloletýmpotomkomsamusídostaťaspoňtoľko,koľkorobíichdedičskýpodiel
zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí 1/2 ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ

tomu závet odporuje je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Ustanovenie
§ 479 Občianskeho zákonníka je obmedzením závetnej voľnosti poručiteľa a to v záujme ochrany
neopomenuteľných dedičov. Neopomenuteľný dedič potomok, ktorým žalobcovia bez pochybností sú,
má podľa tejto úpravy právo dovolať sa relatívnej platnosti závetu pokiaľ sa mu z dedičstva nedostane
toľko, koľko predstavuje 1 /2 ich dedičského podielu zo zákona. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu je hmotnoprávny jednostranný právny úkon adresovaný účastníkom dotknutého

právneho úkonu v danom prípade dedičom. Relatívnej neplatnosti sa možno dovolať aj formou žaloby,
proti návrhu, alebo námietky vznesenej v konaní. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti závetu má právne
účinky, dôjdením dotknutým účastníkom v tomto prípade dedičom. Dovolanie sa uskutočňuje výslovným
prejavom, z ktorého je zrejmá vôľa dotknutej osoby. Za dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu možno považovať aj tvrdenie oprávneného subjektu v žalobe, z ktorého možno vyvodiť jeho vôľu,

že nechce byť viazaný pre neho nepriaznivými účinkami závetu. Tak, ako to súd už konštatoval, nárok
žalobcovpremlčanýnieje,keďžedovolaniesarelatívnejneplatnostizávetužalobcamimožnopovažovať
podanie žaloby o neplatnosť závetu na súd, ktorá bola podaná dňa 08. 10. 2019 a doručená žalovanej
dňa 10.03. 2020. Týmto momentom, doručením žaloby žalovanej ako osobe dotknutej právnym úkonom
nastali účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti závetu a závet je nutné považovať za neplatný v tej

časti, pokiaľ poručiteľ z predmetu dedičstva nezanechal žalobcovi polovicu jeho zákonného podielu
( Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 43 / 2011, obdobný záver vyplýva aj z
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo 213 / 2008).

17. Relatívna neplatnosť závetu nemôže byť predmetom sporu dedičov o dedičské právo podľa § 194

CMP. Podmienky relatívnej neplatnosti sú zjavné, ide preto vždy o právne posúdenie. Vychádza sa z
toho, že dôvodom relatívnej neplatnosti závetu je iba to, či sa neopomenuteľný dedič dovolával relatívnej
neplatnosti, alebo nie, určenie rozsahu podielu neoprávneného dediča na dedičstve je otázkou správnej
aplikácie § 479 Občianskeho zákonníka, ide teda o otázku právnu, ktorú môže riešiť samotný dedičský
súd ( Fekete Občiansky zákonník 3. zväzok dedenie záväzkové právo všeobecne veľký komentár).

Námietkou neopomenuteľných dedičov v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka sa môže zaoberať
výlučnenotárvdedičskomkonanípozisteníhodnotypozostalostianejednásaospornúskutkovúotázku
riešiteľnú po postupe podľa § 194 CMP. Predpokladom pre zodpovedanie otázky, či zákonný dedič
bol závetom ukrátený na povinnom zákonnom dedičskom podiele, je nevyhnutné stanovenie hodnoty
dedičstvavpeniazoch,zisťovaniemasyahodnotydedičstva.Vyšetrovaniepodmienokdedičskéhopráva

je jednou zo základných predpokladov pre rozhodnutie v dedičskom konaní, o ktorých je oprávnený
rozhodovať výlučne súdny komisár notár, ktorého úlohou je stanoviť rozsah a hodnotu dedičstva.
Za predpokladu dovolania sa neplatnosti závetu zákonným dedičom prejudiciálne musí sa zaoberať
právnou, nie skutkovou otázkou platnosti závetu podľa § 40 a § 479 Občianskeho zákonníka. Nárok
neopomenuteľného dediča je súčasťou jeho dedičského práva, a preto neopomenuteľný dedič sa

svojho práva na povinný dedičský podiel môže dovolávať v dedičskom konaní a touto otázkou sa po
podaní námietky relatívnej neplatnosti zaoberá dedičský súd, respektíve z jeho poverenia notár ako
prejudiciálnou otázkou. Nie je úlohou súdu rozhodujúceho o žalobe v intenciách podľa § 194 CMP riešiť
otázku dedičského práva založenú na právnom posúdení a aplikácii už uvedených ustanovení § 40 a
§ 479 Občianskeho zákonníka a nevyhnutne spojenú s prešetrovaním a ohodnocovaním predmetu

dedičstva. Predmetom civilného sporového konania totiž zmysle uvedených ustanovení je riešenie
sporných skutkových otázok. Súd je toho názoru, že namietaná relatívna neplatnosť závetu podľa § 479
Občianskeho zákonníka nemôže s úspechom obstáť ani v intenciách ustanovenia § 137 CSP, keď sa
nejedná o spornú skutkovú otázku v zmysle § 194 CMP a ani za predpokladu formulácie žalobného
petitu v súlade s § 137 písm. c) CSP by na podanie takejto žaloby smerujúcej k zodpovedaniu pre

dedičské konanie prejudiciálnej otázky, nebol daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

18. V obdobnej veci rozhodoval aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí 5 Co 132 / 2019 dňa 13. 10. 2020,
ktorý konštatoval, že v zmysle judikatúry vo vzťahu k § 479 Občianskeho zákonníka účinky relatívnejneplatnosti závetu nastávajú zo zákona ako dôsledok námietky neopomenuteľných dedičov, pričom
nie je o uvedenom potrebné vydávať osobitné rozhodnutie súdu. Vyšetrovať podmienky dedičského
práva účastníkov dedičského konania vzhľadom na namietanú relatívnu neplatnosť závetu, je však

oprávnený iba súdny komisár, to znamená v prípade namietanej relatívnej neplatnosti nejde o prípad,
keď rozhodnutie o dedičstve závisí od zistenia sporných skutočností. Nejde o prípad sporového konania,
ale je potrebné ďalej konať v konaní o dedičstve s tým, že súdny komisár ex offo prihliadne na relatívnu
neplatnosť, ak by na uvedené neprihliadol, bol by to dôvod na podanie opravného prostriedku priamo
v dedičskom konaní.

19. Súd tak uzatvára, že nezistil dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Je toho názoru, že
keďže neexistoval dôvod vydedenia v súlade s § 479 Občianskeho zákonníka je závet neplatný v
časti tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorú otázku je oprávnený vyriešiť notár v rámci prebiehajúceho
dedičského konania.

20. K námietke žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie Z. Ď. na podanie tejto žaloby súd
uvádza, že sa s ňou nestotožňuje. Je pravdou, že z pripojeného dedičského spisu 35 D 790 / 2018 Z. Ď.
podaním zo dňa 23.01.2019 adresovanom notárskemu úradu Z.. H. K. dňa 25. 01. 2019 svoje podanie
označené ako odmietnutie dedičstva, uviedol: ,, Odmietam dedičstvo po svojej matke D. Y.“ , no v tejto
súvislosti súd poukazuje aj na č.l. 71 dedičského spisu, kde v zápisnici o pojednávaní spísanej dňa

18.07. 2019 bol súdnym komisárom Z. Ď. ako dedič po poručiteľke predvolaný na toto pojednávanie,
pričom Z. Ď. vyhlásil, že jeho úmysel tak, ako je uvedený na č.l. 31 bol, že dedičstvo neodmieta, ale
svoj podiel chce postúpiť v prospech ďalšieho dediča, a preto toto vyjadrenie nachádzajúce sa na č.l.
31 zo dňa 23. 01. 2019 nebolo v súlade s jeho vôľou, z tohto dôvodu je dedičom po nebohej. Zároveň
s ním súdna komisárka Z.. H. K. ďalej konala ako s dedičom a zároveň ho spolu so žalobkyňou

v 1. rade odkázala na podanie žaloby o neplatnosť závetu do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia. S poukazom aj na prebiehajúce dedičské konanie, ktorým boli dedičia, vrátane Z. Ď.W.
odkázaní na podanie spoločnej žaloby o určenie, že závet a listina o vydedení sú absolútne neplatnými
právnymi úkonmi, súd je toho názoru, že v zmysle tohto dedičského rozhodnutia bol aktívne a je aktívne
vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby, a preto túto námietku súd vyhodnotil ako v celom rozsahu

nedôvodnú. Rovnako, tak súd vyhodnotil za nedôvodnú námietku prednesenú právnym zástupcom
žalobcov na pojednávaní dňa 17. 01. 2022, že je potrebné vychádzať z písomného vyjadrenia žalovanej
zo dňa 25.03.2020, v ktorom tá uviedla, že žiada, aby sa dedilo v zmysle Občianskeho zákonníka a to
dedenia zo zákona. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalovaná sa v priebehu daného sporu dala zastúpiť
právnym zástupcom a po konzultácii s ním, potom, čo jej bol daný spor bližšie vysvetlený po právnej

aj skutkovej stránke, so žalobou žalobcov v časti o určenie neplatnosti závetu nesúhlasila. Je potrebné
poukázať aj na nedostatok právneho povedomia samotnej žalovanej, a preto je súd toho názoru, že
nemôže rozhodovať iba na základe prvotného písomného podania žalovanej zo dňa 25.03. 2020.

21. Na základe vyššie uvedených dôvodov tak súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2CSP. Strany sporu mali iba čiastočný úspech,
z tohto dôvodu súd vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.