Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. apríl 2021

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 32Csp/41/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221201734
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:1221201734.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: A. Z., E.. XX.XX.XXXX, J. I. X. X, I., proti žalovanému:
EOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,Bratislava,IČO:35724803,aprotizamestnávateľovi
žalobcu: Duslo, a.s., so sídlom Administratívna budova, ev. č. 1236, Šaľa, IČO: 35 826 487, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

Žalovaný je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej ako súčasť zmluvy o
vydaní a používaní kreditnej platobnej karty č. XXXXXXXXX (žiadosť
č. XXXXXXXXXXXXXXX) dňa 18.11.2010 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako bankou a
žalobcom ako držiteľom hlavnej karty, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Zamestnávateľ žalobcu je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody
o zrážkach zo mzdy, uzavretej ako súčasť zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty č.
XXXXXXXXX (žiadosť č. XXXXXXXXXXXXXXX) dňa 18.11.2010 medzi Všeobecnou úverovou bankou,
a.s.akobankouažalobcomakodržiteľomhlavnejkarty,atodoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej.

II. Súd poučuje zamestnávateľa žalobcu, že môže podať žalobu proti žalobcovi, ktorá sa bude týkať
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

III. Súd nepriznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči jeho zamestnávateľovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 17.03.2021 sa žalobca domáha vydania rozsudku, ktorým by súd:
- určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo žiadosti č. XXXXXXXXXXXXXX o vydaní kreditnej karty č.

XXXXXXXXX, uzavretá medzi žalobcom a dodávateľom VÚB, a.s. je neplatná,
- určil, že žiadosť č. XXXXXXXXXXXXXX o vydaní kreditnej karty č. XXXXXXXXX uzavretá medzi
žalobcom a dodávateľom VÚB, a.s. je neplatná,
- uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 447,12 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku,
- uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie vo výške 100,- eur do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Tým istým podaním sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v znení tak, ako je
uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

3. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že s dodávateľom VÚB, a.s.

uzavrel dňa 18.11.2010 spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa stala právnym rámcom na vydanie kreditnejkarty č. XXXXXXXXX s úverovým limitom 1.000,- eur. Išlo o formulárovú, typovú, predtlačenú žiadosť
o vydanie kreditnej karty
č. XXXXXXXXXXXXXX, ktorú podpísal dňa 16.11.2010 bez uvedenia podmienok o cene za poskytnutie

úveru. V bode 7. žiadosti bol predformulovaný súhlas so zrážkami zo mzdy, pričom žalobca v tom čase
ešte ani nemal dlh. Žalobca nemal možnosť túto podmienku odmietnuť, pričom dohoda o zrážkach zo
mzdy nebola vyhotovená na osobitnej listine. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na § 5a ods. 1 písm.
a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého je neprípustné zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy

a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme
osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Z
uvedeného je podľa žalobcu nesporné, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Takisto samotná
zmluva (žiadosť) obsahuje podľa žalobcu neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ako aj inými kogentnými ustanoveniami zákona. Žalobca ďalej poukázal na
to, že žalovaný napriek spornosti veci požiadal jeho zamestnávateľa (spoločnosť Duslo, a.s., so sídlom

Administratívna budova,
ev. č. 1236, Šaľa, IČO: 35 826 487) o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexituje
žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobcovi uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa mu zrážky zo mzdy,
a to bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek
odsúhlasenia súdom. Moc nad jeho majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie

výškypohľadávkyajejpríslušenstvanaúčelymimosúdnehopostihnutiajehomajetkunepotrebujesúdne
rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie jeho majetku,
a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými
ustanoveniami zákona. Ani v prípade upustenia od použitia dohody o zrážkach zo mzdy žalobca nemá
istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy

a autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. S ohľadom na uvedené
žalobca navrhol, aby bol v záujme predchádzania vzniku ďalšej ujmy dočasne zakázaný výkon zrážok
zo mzdy. Žalobca ďalej uviedol, že Civilný sporový poriadok umožňuje nariadiť neodkladným opatrením
povinnosť aj inej osobe ako účastníkovi konania, pričom v tejto sporovej veci je odôvodnené dočasné
opatrenie voči jeho zamestnávateľovi. Žalobca poukázal takisto na to, že nedisponuje žiadnym iným

prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do jeho majetku. Vo veci samej žalobca
žiada, aby súd určil neplatnosť právnych úkonov, keďže je toho názoru, že v dôsledku existencie
neprijateľných zmluvných podmienok neobstojí konanie žalovaného a ani zmluva ako celok. Vzhľadom
na skutočnosť, že zamestnávateľ mu na základe dohody o zrážkach zo mzdy zrazil z jeho mzdy sumu
447,12 eur, ktorú poukázal žalovanému, žalobca žiada takisto vrátenie tejto sumy. Podľa názoru žalobcu

mu bola táto suma zrazená bez právneho dôvodu a na základe neplatného právneho úkonu.

4. K žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil nasledovné listiny: výzvu
žalovaného zo dňa 27.05.2020 na realizáciu zrážok zo mzdy adresovanú zamestnávateľovi žalobcu,
žiadosť o vydanie kreditnej karty č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2020, prehľad tretinových

exekúcií v období od 01.01.2019 do 31.01.2021.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c) a písm. d) C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.

7. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.8. Podľa § 328 ods. 1 C. s. p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 C. s. p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Podľa § 330 ods. 1 a ods. 2 C. s. p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po

určený čas.
Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s
výrokom vo veci samej.

11. Podľa § 336 ods. 1 C. s. p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

12. Podľa § 337 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 C. s. p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 C. s. p. neuloží, poučí strany, ktorým sa

neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych
následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo
veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody
alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej
vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

13. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky
zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa § 53 ods. 1, ods. 5 a ods. 12 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia

zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

15. Podľa § 551 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda
predložila.

16. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa neprípustné je
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o

zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť.17. Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. mája 2014) ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.

májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

18. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského

úveru žalobou.

19. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby neodkladne
upraviť pomery alebo existencia obavy, že (neskoršia) exekúcia bude ohrozená. V oboch prípadoch je
potrebné skúmať, či je nárok žalobcu (navrhovateľa) osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné.
Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje

rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok
naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí
vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a
právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu
viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

20. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má
poskytnúťochrana,b)navrhovateľomtvrdenéaosvedčenéskutočnostiodôvodňujúpotrebuneodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej

povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C. s. p.).

21. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým
sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom
na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne
osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou
predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky procesné
formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť

sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

22. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a s obsahom
samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladnéhoopatreniajedôvodný.Súdpretonariadilneodkladnéopatrenievznenítak,akojeuvedené

vo výroku I. tohto uznesenia.

23. Žalobca podľa názoru súdu dostatočne osvedčil najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Žalobca osvedčil existenciu spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o vydaní a
používaní kreditnej platobnej karty), ako aj existenciu dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca takisto

osvedčil, že žalovaný na základe týchto právnych úkonov listom zo dňa 27.05.2020 požiadal
zamestnávateľažalobcuovykonávaniezrážokzomzdyžalobcu,atozaúčelomuspokojeniapohľadávky
žalovaného spolu vo výške 2.068,45 eur, z toho istina vo výške 970,- eur, riadny úrok vo výške 734,92
eur, úrok z omeškania do postúpenia pohľadávky vo výške 188,30 eur, poplatky vo výške 46,44 eur a
úrokzomeškaniapopostúpenípohľadávkyvovýške128,79eur(rozpisdlhuk27.05.2020).Predložením

prehľadu tretinových exekúcií v období od 01.01.2019 do 31.01.2021 žalobca tiež osvedčil, že jeho
zamestnávateľ skutočne aj vykonáva zrážky z jeho mzdy, pričom v období od mája 2020 do januára
2021 vykonal zrážky zo mzdy vo výške 447,12 eur.24. V prejednávanej veci žalobca odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že sú jeho
zamestnávateľom vykonávané zrážky z jeho mzdy za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty č. XXXXXXXXX

zo dňa 18.11.2020), pričom žalobca túto pohľadávku žalovaného neuznáva a samotnú spotrebiteľskú
zmluvu, ako aj dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za rozpornú s vnútroštátnou a úniovou právnou
úpravou týkajúcou sa ochrany spotrebiteľa. Z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že
vzťah medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľským vzťahom, keďže právny predchodca žalovaného
pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo

žalobca konal ako spotrebiteľ. Žalobca sa vo veci samej domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy a určenia neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, ako aj vydania bezdôvodného obohatenia
spočívajúceho vo vykonaných zrážkach zo mzdy a zaplatenia primeraného zadosťučinenia v peniazoch
(porovnaj § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Právo domáhať sa neplatnosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobcovi ako spotrebiteľovi vyplýva priamo z § 11 ods. 4 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, žalobca teda nemusí preukazovať naliehavý právny

záujem na takomto určení. Spotrebiteľská zmluva, ktorej súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy,
má formulárový charakter, ktorý žalobca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, keďže jej text bol vopred
predtlačený s tým, že zamestnanec banky (právneho predchodcu žalovaného) do tohto textu len
dopĺňal osobné údaje žalobcu, resp. údaje o kreditnej platobnej karte a o spotrebiteľskom úvere
(schválený úverový limit). Žalobca mohol túto zmluvu (žiadosť o vydanie kreditnej karty) buď podpísať

alebo odmietnuť ako celok, jej obsah vrátane zabezpečenia dohodou o zrážkach zo mzdy nemohol
ovplyvniť. Na posúdenie samotnej platnosti týchto právnych úkonov, ako aj posúdenie dôvodnosti na
to nadväzujúcich nárokov uplatnených žalobou (nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a na
zaplatenie primeraného zadosťučinenia v peniazoch), je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Žalobca
však vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že existujú prinajmenšom

pochybnosti o platnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy (pozri ďalej). S ohľadom na skutočnosť,
že zamestnávateľ žalobcu v súčasnosti už vykonáva zrážky zo mzdy žalobcu, je podľa názoru súdu
potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej.

25. Zákaz zabezpečenia splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy,
ktorý je obsiahnutý v ustanovení § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
bol do právneho poriadku zavedený až zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014. Aj s
ohľadom na znenie prechodného ustanovenia (§ 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa)
je zrejmé, že toto ustanovenie nedopadá na právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona.

Keďžepredmetnáspotrebiteľskázmluva,ktorejsúčasťoujeajdohodaozrážkachzomzdy,bolauzavretá
ešte dňa 18.11.2010, zákaz upravený v ustanovení § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa sa na ňu nevzťahuje. Uvedené však nevylučuje, aby v konkrétnom prípade nebola
takátodohodaozrážkachzomzdyvyhodnotenáakoneprijateľnápodmienkavzmysle§53Občianskeho
zákonníka, a teda ako neplatný právny úkon (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

26. Neprijateľnou podmienkou je zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná
sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo ktorá je v rozpore

s účelom zákona, podľa ktorého bola dojednaná.

27. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na
majetokspotrebiteľabezpredchádzajúcehoodobreniasúdomčiinýmnezávislýmtribunálom.Vpodstate
ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva orgán verejnej moci, ale súkromný subjekt.

Platiteľ mzdy začne s vykonávaním zrážok zo mzdy spotrebiteľa a s vyplácaním týchto platieb priamo
veriteľovi momentom, keď je mu táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku
nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany veriteľa. Pritom ide okrem iného
aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, zrážky zo mzdy dlžníka sa
vykonávajú z vôle veriteľa a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť, a to ani v prípade, keď dlh voči

veriteľovi neuznáva (t. j. keď je medzi nimi spor). Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu
veriteľa, čím sa môže vytvoriť výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.28. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy takisto umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex
offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, t. j. posúdenie, či zmluvné podmienky nespôsobujú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky).

Spotrebiteľovi je preto nevyhnutné poskytnúť predbežnú ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo,
že inštitút zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na čo musí súd vždy brať zreteľ.

29. Konajúci súd v tejto poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax vyšších súdnych inštancií, napr.

rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/313/2016 zo dňa 25.08.2016, rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 11Co/28/2018 zo dňa 27.02.2018 či rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 13Co/418/2016 zo dňa 27.02.2018.

30. Z vyššie uvedených dôvodov je žiaduce, aby dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských
vzťahoch spĺňala prísnejšie kritériá, ktoré by vyvažovali postavenie spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej

strany. V opačnom prípade by bolo potrebné vyhodnotiť dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ by mal mať možnosť
odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, resp. takáto dohoda by mala byť uzavretá až následne,
keď už dlh spotrebiteľa vznikol a stal sa splatným. Spotrebiteľ by mal byť takisto zo strany veriteľa
upozornený na toto ustanovenie a mal by byť poučený o jeho význame a následkoch tak, aby spotrebiteľ

vedel urobiť uvážené rozhodnutie. V tejto súvislosti je rovnako žiaduce, aby dohoda o zrážkach zo
mzdy bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, a nie "skrytá" v zmluvných ustanoveniach, príp. vo
všeobecných obchodných podmienkach veriteľa. V prejednávanom prípade dohoda o zrážkach zo mzdy
nespĺňa ani jedno z týchto prísnejších kritérií. Navyše, uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy je len
všeobecne formulovaná a v ďalšom odkazuje na všeobecné obchodné podmienky banky, čo vzbudzuje

pochybnosti o jej dostatočnej určitosti a o dodržaní povinnej písomnej formy v zmysle § 551 ods. 1
Občianskeho zákonníka (porovnaj jej znenie: "Súhlasím so zrážkami zo mzdy realizovanými v súlade s
Obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické
osoby občanov."). Konajúci súd preto pre potreby rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia uzatvára, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy sa javí byť neprijateľnou zmluvnou

podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca však na základe tejto dohody o
zrážkachzomzdystrácaprávodisponovaťsosvojoumzdouakosvojímvlastnýmmajetkom.Neodkladné
opatrenie je tak jediným efektívnym prostriedkom ochrany žalobcu pred vykonávaním zrážok zo mzdy
(porovnaj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/41/2017 zo dňa 12.04.2017).

31. Keďže zamestnávateľ žalobcu už preukázateľne vykonáva zrážky zo mzdy, podľa názoru súdu
existuje dôvodná obava, že sa do rozhodnutia vo veci samej zhorší celkové postavenie žalobcu. Ak
by súd dočasne neupravil pomery medzi stranami sporu, tak návrh na začatie konania vo veci samej
by mohol stratiť zmysel, pretože do doby rozhodnutia vo veci samej by pohľadávka žalovaného mohla
byť vymožená (zrážkami zo mzdy) a konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a dohody

o zrážkach zo mzdy by pre žalobcu z ekonomického hľadiska bolo neúčelné a musel by začať nové
konanie, resp. zmeniť (rozšíriť) žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia. Súdom nariadené
neodkladné opatrenie, ktorým sa dočasne upravujú pomery strán, takisto nevytvorí nenávratný stav.
Nariadením neodkladného opatrenia žalovanému nevzniká žiadna ujma, pretože jeho právny vzťah k
žalobcovi ako dlžníkovi sa nemení a práve rozhodnutie vo veci samej poskytne odpoveď, či žalovaný

vymáha svoju pohľadávku dôvodne. Nariadenie neodkladného opatrenia nie je ani neprimerané, t.
j. neobmedzí žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Súd je toho názoru,
že nariadenie neodkladného opatrenia neprimerane nenaruší hospodárske funkcie žalovaného, voči
ktorému neodkladné opatrenie smeruje, pretože nejde o zásah do jeho práv podnikať či uskutočňovať
inú zárobkovú činnosť; v danom prípade dochádza len k pozastaveniu výkonu práva na zrážky zo

mzdy žalobcu, ktoré vyplýva z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť či neplatnosť je tohto
času spochybnená a ktorá skutočnosť bude práve predmetom konania vo veci samej. Napokon, účel
sledovaný nariadením neodkladného opatrenia nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením,
keďže žalobca sa domáha nepeňažného plnenia (§ 324 ods. 3 C. s. p.).

32. Do rozhodnutia súdu o spornej otázke, či bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá platne, je
potrebné dočasne upraviť pomery sporových strán a zamedziť eventuálnemu vykonávaniu ďalších
zrážok zo mzdy žalobcu. Súd preto uložil zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania
zrážok zo mzdy až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd zároveň uložil aj žalovanémupovinnosťzdržaťsapoužitiadohodyozrážkachzomzdyaždoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej,
keďže v prípade, ak by žalobca zmenil zamestnávateľa, tak by musel opätovne podávať nový návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa domáhal uloženia povinnosti nevykonávať zrážky zo

mzdy, pretože nový zamestnávateľ by nebol nariadeným neodkladným opatrením viazaný, a teda po
predložení dohody o zrážkach zo mzdy by bol v zmysle § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný
vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu. So zreteľom na účinnú ochranu práv žalobcu ako spotrebiteľa bolo
preto nevyhnutné uložiť povinnosť zdržať sa používania predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy obom
subjektom, zamestnávateľovi žalobcu i žalovanému.

33. V tejto súvislosti sa konajúci súd zaoberal takisto otázkou, či je zamestnávateľovi žalobcu ako
tretej osobe možné uložiť povinnosť nariadením neodkladného opatrenia. Dospel pritom k záveru, že
nariadenie neodkladného opatrenia voči zamestnávateľovi žalobcu je možné a že na zamestnávateľa
žalobcu je pre tieto účely potrebné nazerať ako na stranu (výlučne) konania o nariadenie neodkladného
opatrenia (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,

s. 1094-1095).

34. Zamestnávateľ žalobcu teda nie je stranou sporu v konaní vo veci samej. Konajúci súd preto
posudzoval, či má uložiť žalobcovi povinnosť podať v stanovenej lehote žalobu vo veci samej voči jeho
zamestnávateľovi v zmysle § 336 ods. 1 C. s. p. Súd túto povinnosť žalobcovi neuložil, keďže bol toho

názoru,ženariadenýmneodkladnýmopatrenímjemožnédosiahnuťúpravupomerovnanevyhnutnýčas
(do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej), t. j. do odstránenia sporu medzi žalobcom a žalovaným.
Konajúci súd preto v súlade s § 337 C. s. p. poskytol zamestnávateľovi žalobcu zákonné poučenie (výrok
II. tohto uznesenia), ktoré je obligatórnou súčasťou nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré nahrádza
rozhodnutie vo veci samej. V zmysle tohto poučenia môže zamestnávateľ žalobcu podať žalobu proti

žalobcovi v prípade, ak by mu výkonom nariadeného neodkladného opatrenia bola spôsobená škoda,
príp. iná ujma. V konaní o tejto žalobe by potom súd posudzoval ako predbežnú otázku, či bolo
neodkladné opatrenie nariadené a vykonané v súlade so zákonom, teda či boli na jeho nariadenie
splnené zákonné podmienky. Ak by dospel k záveru, že tieto podmienky splnené neboli, aj bez návrhu by
nariadené neodkladné opatrenie zrušil rozhodnutím, ktorým by žalobe vo veci samej vyhovel (porovnaj

§ 337 ods. 3 C. s. p.).

35. Súd nariadil neodkladné opatrenie len na určitý čas, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
(porovnaj § 330 ods. 1 C. s. p.), keďže bol v tomto viazaný návrhom žalobcu.

36. O nároku na náhradu trov konania (o nariadenie neodkladného opatrenia) medzi žalobcom a jeho
zamestnávateľom rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení
s § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže mu
žiadne trovy konania nevznikli (výrok III. tohto uznesenia).

37. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava II do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.