Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/16/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200505
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8319200505.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa, v spore žalobcu: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
XXXX/XXX, XXX XX D. proti žalovanému: I.. C. J., nar. XX.X.XXXX, advokát, so sídlom G. XXXX, XXX
XX D., W.: XXX XXX XX, o zodpovednosť za škodu s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné, č. k. 9C/5/2019-147 zo dňa 07.12.2021 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100

%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
I. Súd žalobu o zaplatenie 292,- eur zamieta.
II. Súd žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 415, § 420 ods. 1, § 424, § 438 ods. 1, § 442 ods. 1, 3 OZ, § 1
ods. 1, 2, § 18 ods. 2, § 23 ods. 1, Zákona o advokácii a § 252, § 255 CSP.

3. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že sa zaoberal podanou žalobou ako žalobou o náhradu škody,
ktorú charakterizoval žalobca ako úmyselné konanie zo strany žalovaného proti dobrým mravom, a
to v súvislosti s konaniami, ktoré prebiehali pred Okresným súdom v Humennom v konaní o rozvod
manželstva žalobcu s bývalou manželkou, v konaní o zrušenie spoločného nájmu k bytu a v konaní o
vyporiadanie BSM. Vychádzal zo základných predpokladov zodpovednosti za úmyselné konanie proti
dobrým mravom, t.j. konanie škodcu v rozpore s dobrými mravmi, vznik škody, príčinná súvislosť medzi
vznikom škody a konaním škodcu a zavinenie vo forme úmyslu. Zaoberal sa námietkami a dôvodmi,

ktoré videl žalobca v tom, že má nárok na náhradu škody od žalovaného, ktorý v konaniach, ktoré
prebiehali pred týmto konaním, pôsobil ako advokát exmanželky žalobcu, E. T.. Suma, ktorú uplatnil
žalobca, predstavovali spolu výdavky za súdny poplatok, za pohonné hmoty súvisiace s dopravou
na konania, ktorých sa zúčastnil, poštovné (konania prebiehali na Okresnom súde v Humennom pod
sp. zn. 21C/463/2015, 18C/225/2016 a 11C/386/2015). Z dôkazov, ktoré mal súd prvej inštancie
k dispozícii, dospel k záveru, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre zodpovednosť
za škodu úmyselným konaním zo strany žalovaného. Žalovaný v predošlých konaniach vykonával

povolanie advokáta pre klientku a v tejto súvislosti pri výkone advokáta, ktorú má vykonávať odborne, v
záujme klienta, vychádzal z pokynov klienta pri výkone jednotlivých služieb právnej pomoci. Okrem toho
nároky, ktoré uplatnil žalobca súviseli s hotovými výdavkami spojenými s účasťou na konaniach pred
súdom a všetky tri vyššie spomenuté konania skončili právoplatne s tým, že v rámci nároku na náhradutrov konania bolo možné zo strany žalobcu nárok uplatniť a bolo na konajúcom súde, či tieto výdavky
mu prizná ako nárok na náhradu trov konania. Pôvodne v žalobe žaloval aj svoju bývalú manželku,
neskôr však zobral žalobu späť s poukazom na jej veľmi zlý zdravotný stav. Pokiaľ naliehal na to, že je

potrebné zisťovať zdravotný stav zo strany súdu, vo vzťahu k jeho bývalej manželke, na to súd nevidel
dôvod, keďže už v čase, keď rozhodoval o veci, nebola stranou sporu (okrem toho nedala súhlas na to,
aby sa takéto informácie zisťovali). V konečnom dôsledku nemali žiaden vplyv pre posúdenie nároku
na náhradu škody. Žalovaný navrhol pripojiť spisy Okresného súdu v Humennom, ktoré uviedol pod
spisovými značkami, ale súd prvej inštancie nevidel k tomu dôvod, keďže z jeho činnosti výsledok sporov

v týchto konaniach mu bol známy. Preto žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že
nepriznal nárok na náhradu trov úspešnej strane, teda žalovanému napriek tomu, že v podstate žalobca
v konaní úspešný nebol.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že nesúhlasí
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, zastáva názor, že nárok bol dôvodný. Vyčítal žalovanému, že

úmyselneuvádzalvpredošlýchkonaniachnepravdyvočijehoosobe,osočovalho,nikdynebolmanželke
neverný, rovnako ako nepoužíval žiadne vulgárne výrazy na jej osobu a obeťou je v podstate on. Preto
navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie. Pripojil
vyjadrenia bývalej manželky v konaní pod sp. zn. 4CoP/21/2017, v ktorom konaní rovnako bývalú
manželku zastupoval žalovaný.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril, uviedol, že odvolanie je nezrozumiteľné, nedôvodné
a nespĺňa zákonom stanovené podmienky ako má znieť odvolanie strany sporu. Opäť zdôraznil,
že konania, na ktoré poukazoval žalobca sú právoplatne skončené. V konaniach vystupoval ako
advokát svojej klientky, a preto bol povinný postupovať podľa jej pokynov. Žaloba znela na nárok

zo zodpovednosti za škodu, čo však žalobca v konaní nepreukázal. Navrhol rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdiť.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Trval na svojich argumentoch s tým, že advokát
mal vedomosť o psychických problémoch manželky. V tomto konaní boli na začiatku podané rovnaké

vyjadrenia tak v mene žalovaného, ako aj bývalej žalovanej E. T., voči ktorej zobral žalobu späť a je
zrejmé, že išlo o manipuláciu. Trval na tom, aby bolo žalobe vyhovené. V predošlých konaniach neboli
akceptované žiadne námietky žalobcu, preto tieto považuje za nezákonné.

7. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal rozhodnutie, ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 378, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne
právne posúdil. Na týchto skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

8. Z obsahu spisu možno zhrnúť nasledujúce skutočnosti. Manželstvo žalobcu a pani E. T. bolo

rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 21C/463/2015 zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý
rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.11.2015. Zároveň súd vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku žalobca sa vzdal práva na
podanie odvolania voči nemu. Návrh na rozvod manželstva podala pani E. T., ktorá ho podpísala,
(tento návrh priložil žalobca s svojmu podaniu zo dňa 13.03.2019), v ktorom uviedla, že ihneď po

uzatvorení manželstva sa začali problémy a hádky kvôli názorovým rozdielom, správaniu manžela a jeho
ľahostajnému vzťahu k deťom. Manžel jej spôsoboval psychické, ale aj fyzické utrpenie ponižovaním,
pohŕdavýmzaobchádzaním,rôznymivyhrážkami,vyvolávanímstrachualebostresu,citovýmvydieraním
alebo iným správaním, čím malo byť ohrozené jej psychické a tiež fyzické zdravie. V návrhu tiež uviedla,
že manžel odmieta prispievať na spoločnú domácnosť a má intímnu známosť, o čom jej povedal.

9. Žalovaný sa k rozvodu vyjadril, že XX rokov prežitých v manželstve považuje za zmysluplné aj
napriek nezhodám. Ďalej uviedol, že je krivo obvinený z intímnej známosti, že intímnu známosť nemá.
Na pojednávaní o rozvode manželstva E. T. uviedla, že dala trestné oznámenie na políciu, pretože
bola napadnutá a manžela sa bojí. V odpovedi na výzvu v tomto konaní zo dňa 05.11.2015 spísanej

žalovaným ako právnym zástupcom E. T. sa uvádza, že E. T. sa posledné dva roky zamyká a že manžel
jej nadáva a psychicky týra a že ju napadol dvakrát.10. Zo záznamu o podaní oznámenia zo dňa 01.12.2015 vyplýva, že E. T. za účelom podania oznámenia
o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu k veci uviedla nasledovné: „Býva na horeuvednej adrese
a je na starobnom dôchodku. K veci uvádza, že v súčasnosti už je rozvedená a jej bývalý manžel E.

E. úmyselne narúša s menovanou občianske spolunažívanie schválnosťami, nakoľko mu všetko vadí,
stále do menovanej vyrýva a stále si hľadá nejakú zámienku, aby sa s ňou mohol hádať. Menovaná
dodáva, že jej bývalý manžel E. E. ju nikdy fyzicky nenapadol, jedná sa o verbálny konflikt. Potvrdenie
o oznámení si nežiada, ale žiada, aby o výsledku šetrenia bola riadne upovedomená.“

11. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 18C/225/2016 zo dňa 12.04.2018 súd zrušil právo
spoločného nájmu žalobcu a E. T. k družstevnému bytu č. XX, vchod X, na prízemí v bloku C. na
ulici T. XXXX/X v D. a súd uložil žalobcovi povinnosť vypratať byt do 30 dní potom, ako mu bude zo
strany E. T. zabezpečený náhradný byt. V treťom výroku rozsudku súd vyslovil, že žiadna zo strán
sporu nemá právo na náhradu trov konania. Súd mal v tomto konaní za preukázané, že žalovaný má
narušené vzťahy aj so svojimi dcérami, z výpovede dcéry E. vyplynulo, že rodinné vzťahy sú narušené

práve kvôli povahe a správaniu sa žalobcu voči E. T., ktorý žalobkyňu dlhé roky ponižoval, bol voči nej
výbušný, dopúšťal sa voči nej podľa jej názoru psychického týrania. V konaní neboli žiadnou zo strán
sporupredloženéžiadnerelevantnédôkazy,ktorébypreukázalipsychické,resp.fyzickétýranieniektorej
strany sporu a súd neprihliadol v tomto smere ani na svedeckú výpoveď dcér strán sporu, nakoľko
sa jednalo o ich subjektívny názor a ich osobné vnímanie rozporov medzi stranami sporu. Súd tiež

vyhodnotil, že postavenie samotných strán sporu v danej veci je prakticky zhodné v tom, že obaja v byte
bývajú, obaja sa podieľajú na úhradách nákladov spojených s predmetným bytom a svoju bytovú otázku
nemajú vyriešenú, obidvaja sú osobami s ťažkým zdravotným postihnutím, sú poberateľmi dôchodku.
Proti tomuto rozsudku odvolanie nebolo podanie žiadnou zo strán sporu.

12. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 11C/386/2015 zo dňa 27.06.2019 súd vysporiadal
bezpodielové spoluvlastníctva manželov. Keďže žiadna zo strán sporu nepodala voči rozsudku
odvolanie, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.07.2019. V odôvodnení tohto rozsudku sa súd
vyporiadal s námietkami žalobcu, ktorý uvádzal, že údaj na rozhodnutí Sociálnej poisťovne zo dňa
19.03.1996 o tom, že „celková doba zamestnania je XX rokov“ je nesprávny a sfalšovaný, pričom

súd poukázal na vtedajšiu právnu úpravu zákona o sociálnom zabezpečení, z ktorej vyplýva, že ak
zamestnanie trvalo aspoň rok, započítavajú sa doňho náhradné doby, pričom pri E. T. do úvahy mohli
pripadať doba nezamestnanosti, doba, po ktorú sa rodič staral o dieťa do troch rokov veku, ale aj doba,
po ktorú mal občan nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve a podporu pri ošetrovaní člena
rodiny, doba, pokiaľ v tomto čase zamestnanie trvalo. V tomto súdnom konaní súd žiadnej zo strán sporu

nárok na náhradu trov konania nepriznal.

13. Z doručeného uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície Y. V.: C. zo dňa
29.03.2021, ktorým príslušný vyšetrovateľ podania žalobcu o oznámení spáchania trestných činov
marenia spravodlivosti podľa § 334 Trestného zákona, krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona

a krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Trestného zákona vyplynulo, že bolo odmietnuté, nakoľko
nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplynulo, že žalobca už dňa XX.XX.XXXX podal na svoju bývalú
manželku trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivého obvinenia, ktorého sa
mala dopustiť tým, že v návrhu na rozvod a taktiež pri pojednávaní o tomto návrhu uvádzala nepravdy o

tom, že ju mal bývalý manžel počas manželstva fyzicky napádať, mal ju psychicky týrať a že ma intímnu
známosť. O tomto trestnom oznámení bolo rozhodnuté uznesením zo dňa XX.XX.XXXX tak, že trestné
oznámenie bolo odmietnuté, pretože nebolo preukázané, že by k spáchaniu takéhoto trestného činu
došlo. Žalobca tiež dňa XX.XX.XXXX podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného
činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a

úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť E. T. a jej advokát - žalovaný,
tým, že v konaní sp. zn. 11C/386/2015 predložili sfalšované rozhodnutie a osobný list dôchodkového
poistenia, pričom o tomto trestnom oznámení bolo rozhodnuté uznesením zo dňa XX.XX.XXXX tak, že
bolo odmietnuté, pretože nebolo preukázané, že by k spáchaniu takéhoto trestného činu došlo.

14. Z odôvodnenia uznesenia zo dňa 29.03.2021 ďalej vyplýva, že nebola zistená, aby sa E. T. a jej
advokát - žalovaný z niektorých trestných činov svojím konaním dopustili. Z podaní E. T. nevyplýva, že
by chcela spôsobiť trestné stíhanie žalobcu, pričom táto v konaniach nevystupovala ako svedok, ale ako
strana sporu, a preto sa nemohla dopustiť trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy.15. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii (ďalej len ako „zákon o advokácii“)
advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a

záujmy fyzických osôb a právnických osôb (ďalej len „klient“) v súlade s Ústavou Slovenskej republiky,
ústavnýmizákonmi,sozákonmiasinýmivšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi.Výkonadvokácieje
zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba
v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie
právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak

sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“).

16. Podľa ust. § 424 Občianskeho zákonníka za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným
konaním proti dobrým mravom.

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

18. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol
zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/2005).

19. Žalobca, po čiastočnom späťvzatí žaloby voči bývalej manželke a úprave sumy, ktorú podanou
žalobou uplatnil, domáhal sa náhrady škody proti žalovanému, ktorý zastupoval v troch súdnych
konaniach klientku - exmanželku žalobcu, ako advokát. Dôvodom mali byť vyjadrenia na osobu žalobcu
v konaniach pred súdom, v rozpore s dobrými mravmi.

20.Advokátjepovinnýprivýkoneadvokáciechrániťapresadzovaťprávaazáujmyklientaariadiťsajeho
pokynmi. Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou. To znamená,
že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a
uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné.

21. Advokát nezodpovedá za škodu, ak na pokyn klienta, poučeného o možných dôsledkoch, zvolí z
možnýchprocesnýchstratégií(kdevšetkynesúurčitériziká)tú,ktorávdôsledkuokolností,ktoréadvokát
nemohol vopred poznať ani ovplyvniť. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27. 9. 2017, sp. zn. 25
Cdo 1734/2016).

22. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku 1. inštancie, že žalovaný, ktorý vykonával svoje
povolanie v zmysle vyššie uvedených zásad, nie je pasívne legitimovaný pre uplatnenie nároku na
náhradu škody. Naviac nárok žalobcu označeného ako „ škoda „ v skutočnosti predstavuje trovy konania
v rámci v právoplatne skončených konaní, o ktorých bolo už rozhodnuté.

23. Podľa novej právnej úpravy (§ 251 CSP) sa za trovy konania považujú také výdavky, ktoré vznikli
v konaní, t. j. v období od začatia konania (§ 156 CSP) do jeho skončenia (právoplatnosťou súdneho
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí), (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. 9. 2019, sp.
zn. I. ÚS 207/2019).

24. Požiadavku strany sporu, aby sa jej priznala náhrada trov konania, je potrebné uplatniť,
spravidla pred rozhodnutím vo veci samej. O trovách konania musí súd rozhodnúť vždy,
ak sa konanie končí. Vo všetkých konaniach,
ktorých stranou sporu bol žalobca a na druhej strane vystupovala jeho bývalá manželka, rozhodnutie

súdu obsahovalo aj výrok o trovách konania. Keďže ide o právoplatne skončené spory, nie je možné
zmeniť výrok o trovách konania a opakovane o nároku rozhodnúť.25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu 1. inštancie ako vecne správny potvrdil
podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.§ 255 ods. 1
CSP. Keďže v odvolacom konaní mal úspech žalovaný a žalobca nebol úspešný, odvolací rozhodol tak,
že nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

27. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre
vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Toria c. Španielsko z
09.12.1994, séria A č. 303-A, str. 12, § 29). Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k ostatným dôvodom odvolania,
nakoľko tieto pre rozhodnutie vo veci samej boli bez významu.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).