Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. január 2023

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 16Csp/96/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622203509
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Kucbel

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2023:6622203509.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, pred sudcom JUDr. Dušanom Kucbelom, v spore žalobcu BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúca
prostredníctvom pobočky zahraničnej banky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom
Karadžičova 2, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 258 713, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou
JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 234 547 proti
žalovanému S. G., J.. XX.XX.XXXX, G. O. XX, o zaplatenie 305,90 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 127,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 25,50 Eur od 17.01.2020 do zaplatenia.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

IV. Súd návrh žalovaného na splácanie dlhu v splátkach po 10 - 15 Eur z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie 305,90 Eur s príslušenstvom na základe zmluvy o
spotrebiteľskom revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 16.07.2017. Obsahom zmluvy bol

záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému úver vo forme úverového rámca do výšky 5000 Eur. Podľa bodu
1.5 zmluvy žalovaný čerpal úver spôsobom, že bol priamo poskytnutý na účet predajcu tovaru. Žalovaný
po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z úverového rámca peňažné prostriedky v sume 833,90 Eur
z toho 802 Eur bolo poskytnuté na účet predajcu a 31,90 Eur predstavovali poplatky, ktoré vyúčtoval
v súlade so zmluvou. Uvedené skutočnosti potvrdzuje výpis z účtu ako aj potvrdenie o odfinancovaní
peňažných prostriedkov. Podľa článku 4.3 zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať úver v pravidelných
mesačných splátkach, čo nesplnil, keďže uhradil len sumu 586,50 Eur. Z toho dôvodu v súlade s článkom

7.1 zmluvy žalobca vyhlásil dňa 16.01.2020 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh stal splatným v
celom rozsahu. Neuhradené záväzky žalovaného predstavujú sumu 305,90 Eur z toho 278,45 Eur z
titulu istiny, 9,45 Eur z titulu dlžného poistného z úveru, 18 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky a zákonné úroky z omeškania.

2. Súd vyzval žalobcu uznesením č. k. 16Csp/96/2022-45 zo dňa 17.10.2022 na doplnenie skutkových
tvrdení a dôkazov o tom, že bola splnená podmienka pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Vyzval ho podľa § 138 CSP na späťvzatie žaloby o zaplatenie
poistného a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pretože k nim nie sú uvedené rozhodujúce
skutkové tvrdenia. Poučil žalobcu, že nepovažuje nárok na zaplatenie istiny prevyšujúcej sumu 215,50
Eur za dôvodný a vyzval ho na späťvzatie žaloby v tejto časti.3. Žalobca vo vzťahu k výzve na doplnenie skutkových tvrdení zobral žalobu späť v časti zaplatenia
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 18 Eur a poistného v sume 9,45 Eur. Zároveň

predložil a označil ako dôkaz výzvu na zaplatenie dlžnej časti úveru spolu s podacím hárkom.

4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 05.01.2023 doplnil skutkové tvrdenia, že eviduje voči
žalovanému neuhradené záväzky v sume 278,45 Eur z titulu zvyšku dlžnej istiny z mesačných splátok
splatných k 10.07.2019 až 10.01.2020 spolu v sume 169,05 Eur a zvyšku istiny v sume 109,40 Eur na

základe mimoriadnej splatnosti úveru.

5. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní dňa 13.01.2023 ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že predmetnú pohľadávku chcel zaplatiť, ale nemal skadiaľ. Mrzí ho,
že má predmetný dlh, je na úrade práce a nemá z čoho platiť. Navrhol splácať predmetný dlh v splátkach
po 10 - 15 Eur mesačne.

6. Súd podľa § 150 ods. 1 CSP v spojení s § 186 ods. 2 CSP považoval v konaní za nesporné, žalobca
a žalovaný uzavreli dňa 16.07.2017 zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej
karty, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému v cene tovaru alebo služby vo výške 812 Eur
s prvou výškou čerpania revolvingového úveru v sume 802 Eur za odplatu 24% ročne, t.j. úroku z úveru,

pričom splatnosť mesačnej splátky bola 10.deň v mesiaci. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá na
minimálne 3% z aktuálnej výšky úverového rámca. Z listinného dôkazu nachádzajúceho sa na čl. 14
súdneho spisu a to potvrdenia žalobcu, súd mal za nesporné, že žalovanému bola poskytnutá suma
v zmysle uvedeného úveru vo výške 802 Eur. Súd v konaní tiež nepovažoval za sporné, že žalovaný
zaplatil na predmetný úver doposiaľ sumu 586,50 eur. Súd nepovažoval za sporné, že žalobca listinou

zo dňa 23.01.2020 oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 16.01.2020,
ktorú si žalovaný prevzal dňa 27.01.2020. V konaní nebolo tiež sporné, že žalobca zaslal žalovanému
dňa 03.10.2019 výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 01.10.2019, v ktorej bol žalovaný
upozornený na to, že v prípade ak nedôjde k úhrade pohľadávky pristúpi žalobca k mimoriadnej
splatnosti predmetného úveru. Podľa listiny nachádzajúcej sa na čl. 52 súdneho spisu, a to je sledovanie

zásielky bola predmetná výzva žalovanému doručená dňa 07.10.2019. Podľa prehľadu bankového účtu
nachádzajúceho sa na č. l. 15 súdneho spisu bolo nesporné, že výška mesačnej splátky predstavovala
sumu 25,50 Eur.

7. Žalobca dňa 25.10.2022 zobral žalobu v časti o zaplatenie pohľadávky vo výške 18 Eur titulom

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a v časti dlžného poistného vo výške 9,45 Eur späť spolu
s príslušným úrokom z omeškania. Na základe toho sa v zmysle § 145 ods. 3 CSP považuje za predmet
konania nárok žalobcu na zaplatenie sumy 278,45 Eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy
278,45 Eur od 17.01.2020 do zaplatenia spolu s nárokom na náhradu trov konania.

8. Súd subsumoval uplatnený nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako spotrebiteľsky právny vzťah
podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd mal za preukázané, že sporové strany uzatvorili zmluvu
o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom podľa § 2 písm. d) žalobca
sa zaviazal žalovanému poskytnúť úver a žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady veriteľa s tým spojené. Žalobca svoj nárok na zaplatenie

dlžnej sumy odvodzoval z vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktorú uskutočnil dňa 16.01.2020 v
súlade s článkom 7.1 úverovej zmluvy, podľa ktorého ak žalovaný nesplácal poskytnutý úver riadne a
včas bol žalobca oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.

9. Táto dohoda zmluvných strán nachádza svoje zákonné zakotvenie v ustanovení § 565 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Právo žalobcu podľa § 565
Občianskeho zákonníka ako veriteľa je v spotrebiteľských sporoch modifikované ustanovením § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého mohol žalobca mimoriadne zosplatniť úver až po

uplynutí troch mesiacov od omeškania zo zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (k tomu porovnaj napríklad bod 9. rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoCsp/26/2021 zo dňa 14.12.2021). Právo na mimoriadne
zosplatnenie úveru však mohol žalobca využiť len do splatnosti najbližšej splátky po uplynutí trochmesiacov, od kedy sa žalobca dostal do omeškania. Podmienkou však je, aby v uvedenej lehote 3
mesiacov a najneskôr do splatnosti splátky, ktorá po 3 mesiacoch od omeškania s plnením splátky
nasleduje, bol žalovaný upozornený v lehote 15 dní na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru. Ak

k takejto výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v danej lehote zo strany veriteľa nedošlo,
žalobcovi ako veriteľovi právo na mimoriadne zosplatnenie úveru nevzniká. To rovnako podľa názoru
súdu platí aj na prípad, ak veriteľ síce upozornil dlžníka na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru
z dôvodu neplnenia predchádzajúcich splátok, avšak svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka
vo vzťahu k uvedeným splátkam v zákonnej lehote upravenej ako lex specialis § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka nevyužil. Stručne povedané, pre vznik nároku na mimoriadne zosplatnenie úveru veriteľom
sa vyžaduje, aby veriteľ adresoval dlžníkovi výzvu, ktorou ho upozorňuje na túto možnosť až potom,
ako sa dlžník dostal do omeškania so splátkou, ktorá následne vyvolala predčasnú splatnosť úveru. V
prípade, ak veriteľ následne nepristúpi vo vzťahu k takejto splátke k uplatneniu práva na mimoriadne
(predčasné) zosplatnenie úveru, je povinný v prípade omeškania dlžníka s plnením ďalších splátok
opätovne upozorniť dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

10. Uvedenú interpretáciu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka súd vymedzil jednak z textu právnej
úpravy, podľa ktorej právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka môže dodávateľ uplatniť po uplynutí
troch mesiacov od omeškania dlžníka a súčasne ak bol dlžník upozornený na uplatnenie tohto práva.
Ak by bolo cieľom zákonodarcu, aby upozornenie dlžníka postačovalo ešte pred tým, ako došlo k

nezaplateniusplátky,ktoráneskôrmimoriadnusplatnosťúveruvyvolala(napríkladdlžníkbolupozornený
natútomožnosťvovzťahukstaršímneuhradenýmsplátkamaveriteľkuvedenýmsplátkamsvojeprávov
súlade s § 565 Občianskeho zákonníka nevyužil), nemalo by v texte § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
zmysel slovné spojenie „a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej na uplatnenie tohto
práva“. Inak by predsa postačovalo, aby zákonodarca v texte právnej úpravy uviedol „ a upozornil

spotrebiteľa ....“. Súd vo vzťahu k uvedenej interpretácii dodáva, že opačný výklad by pre spotrebiteľa
(dlžníka) znamenal neprimeraný zásah do jeho práv ako slabšieho subjektu a mohol by pre veriteľov
vytvárať priestor na špekulatívne konanie v rozpore s princípom, podľa ktorého práva patria bdelým.
Znamenalo by to, že pre mimoriadne zosplatnenie úveru veriteľom by postačovala upozorňujúca výzva
za obdobie minulé (t. j. za staršie splátky) a k zosplatneniu úveru by následne došlo pre splátku,

ktorej omeškanie zo splácaním mohlo pokojne nastať až po značnom období od predchádzajúcej
upozorňujúcej výzvy o mimoriadnom zosplatnení úveru. To je v rozpore s princípom právnej istoty
spotrebiteľa, ako slabšieho subjektu, ktorému má byť vždy aktuálne pred využitím práva veriteľa podľa §
565 Občianskeho zákonníka poskytnutá jednoznačná informácia od veriteľa o tom, že ak nesplatí svoje
omeškané záväzky, môže dôjsť k predčasnému zosplatneniu úveru.

11. V predmetnej veci ostal predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie istiny v sume 278,45 Eur.
Nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 802 Eur. Žalobca si však do istiny nároku
podľa jeho rozhodujúcich skutočností aj prirátal sumu 31,90 Eur, čo podľa neho predstavovali poplatky,
ktoré boli žalovanému účtované v súlade so zmluvou o úvere. Žalobca však k uvedeným poplatkom

neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, čím vo vzťahu k tomuto nároku nesplnil bremeno tvrdenia. Súd
zároveň nie je oprávnený a ani povinný za žalobcu vyhľadávať rozhodujúce skutkové tvrdenia z
predložených dôkazov. Na základe toho súd mal za preukázané, že žalovanému bola poskytnutá suma
úveru 802 Eur, od ktorej je potrebné odpočítať úhrady žalovaného v priebehu trvania zmluvného vzťahu
vo výške 586,50 Eur. Žalobcovi tak mohol vzniknúť nárok na zaplatenie istiny v sume 215,50 Eur,

ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou 802 eur a zaplatených 586,50 Eur. Tento nárok žalobcu by súd
mohol priznať iba v prípade, ak by žalobca preukázal, že došlo k platnému a účinnému mimoriadnemu
zosplatneniu úveru v intenciách vyššie uvedeného výkladu. Žalobca výzvu, ktorou upozornil žalovaného
na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru datoval dňa 01.10.2019 a bola žalovanému doručená
dňa 07.10.2019. Ešte predtým, ako nastalo omeškanie žalovaného s plnením splátky, ktorá v súlade

s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyvolala mimoriadne zosplatnenie úveru. Išlo o nezaplatenú
splátku, ktorej splatnosť nastala dňa 10.10.2019, s omeškaním plnenia sa dostal žalovaný počnúc
dňom 11.10.2019. Teda ak následne žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 16.01.2020, t. j. po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so splátkou splatnou v 10.10.2019, nepreukázal, že žalovaného
po splatnosti splátky za október 2019 upozornil na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru. Na

základe toho má súd za to, že neboli splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to súd považuje jednostranný právny
úkon - oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nachádzajúce sa na č. l. 16 súdneho spisu
za neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje § 53 ods. 9 Občianskehozákonníka. Dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu takýto úkon nemohol vyvolať žiadne
právne účinky. Z toho dôvodu žalobcovi nevzniklo právo požadovať úhradu nezaplatenej časti úveru
naraz. Žalobcovi však ostalo právo požadovať od žalovaného plnenie úveru v dohodnutých splátkach.

12. Žalobca však vo vyjadrení dňa 05.01.2023 uviedol, že istina v sume 169,05 Eur predstavuje
nárok žalobcu na zaplatenie splátok za obdobie od 10.07.2019-10.01.2020. Tým žalobca doplnil
rozhodujúce skutkové tvrdenia ohľadne svojho nároku, keď špecifikoval nárok v uvedenej časti (169,05
Eur) čo do dôvodu (splátky za obdobie od 10.07.2019 - 10.01.2020 ako aj do výšky. Súd potom

vychádzal z nesporných skutočností, podľa ktorých výška jednotlivých splátok z prehľadu úverového
účtu predstavovala sumu 25,50 Eur.

13. Súd je v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka povinný prihliadať z úradnej moci na premlčanie
nároku uplatneného voči žalovanému ako spotrebiteľovi, bez ohľadu na námietku dlžníka. Premlčanie
v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje oslabenie práva žalobcu na plnenie v

dôsledku uplynutia všeobecnej premlčacej lehoty troch rokov, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka). Pri dohodnutom plnení v splátkach začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti (§ 103 Občianskeho zákonníka). Následkom
uplynutia premlčacej doby a zistenia tejto skutočnosti súdom podľa § 54a Občianskeho zákonníka je,
že premlčané právo nie je možné vymáhať.

14. Súd v danej veci zistil, že žalobca podal žalobu na súd dňa 09.09.2022, t. j. po uplynutí všeobecnej
premlčacej doby vo vzťahu k splátkam splatným dňa 10.07.2019 a 10.08.2019. Premlčacia doba
uvedených splátok v súlade s § 103 a 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynula ku dňu 11.07.2022
a 11.08.2022. Preto súd žalobcovi nárok na zaplatenie uvedených splátok s poukazom na § 54a

Občianskeho zákonníka nepriznal. Nárok žalobcu preto súd považoval za dôvodný vo vzťahu k skutkovo
vymedzeným a nezaplateným splátkam od 10.09.2019 - 10.01.2020 v sume 5 x 25,50 Eur, t. j. spolu
127,05 Eur.

15. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalobca ďalšie splátky, ktoré žalovaný nezaplatil riadne

skutkovo nevymedzil, a jeho nárok na zaplatenie zvyšnej časti istiny z titulu ním tvrdenej mimoriadnej
splatnosti úveru (vo vyjadrení doručenom súdu dňa 05.01.2023) mu z dôvodu neúčinnosti mimoriadneho
zosplatnenia úveru súd nemohol priznať. Žalobca tak vo vzťahu k zvyšným neuhradeným splátkam
neuniesol vlastné bremeno tvrdenia uvedeného zvyšku nároku. V súvislosti s tým súd uvádza, že
v sporovom konaní je základnou povinnosťou žalobcu, uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia a

predložiť za účelom ich preukázania dôkazy tak, aby bol v spore úspešný vo vzťahu k nároku,
ktorý žaluje. Podmienkou však je, aby súd vedel tieto rozhodujúce skutkové tvrdenia, podporené
príslušným dôkazmi podradiť (subsumovať) pod konkrétne ustanovenia právnej normy. Pritom platí,
že súd nie je povinný za žalobcu vyhľadávať rozhodujúce skutočnosti z masy predložených dôkazov,
aby tým nahrádzal procesnú nečinnosť žalobcu. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich

skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Súd môže vykonať dôkazy na zistenie
a preukázanie rozhodujúcich skutočností. Nie naopak. Dôkazy nemajú slúžiť na to, aby na základe
výsledkov dokazovania bolo možné vyvodiť rozhodujúce skutkové tvrdenia pre aplikáciu konkrétnej
hmotnoprávnej normy. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila,
či existujú skutočnosti v jej prospech ( pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,

Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
s. 571). Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech
procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou
a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej
zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná

dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa
týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého
skutkového stavu), teda procesných následkov toho, ako by bolo zistené, že k naplneniu skutkových
predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (nález Ústavného súdu SR,
sp.zn.I.ÚS24/2019zodňa09.06.2020).Súdžalobcuvyzvalvsporeopreukázaniesplneniapodmienok

podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom ho poučil, že jej nepreukázanie môže znamenať
pre neho zamietnutie žaloby pre neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Na základe
toho žalobca bol predvídateľne poučený o možnosti, že vo vzťahu k nároku požadovať zaplatenie
zvyšnej časti úveru z titulu mimoriadneho zosplatnenia nemusí byť úspešný. Mal z toho dôvodu možnosťpredvídať a uviesť in eventum rozhodujúce skutočnosti o konkretizáciu jednotlivých nezaplatených
splátok, tak ako to urobil za obdobie od 10.07.2019 - 10.01.2020. Keďže tak nepostupoval, musí znášať
následky nedostatkov uplatneného procesného útoku (§ 149 CSP).

16. Pokiaľ už raz žalobca bol vyzvaný na doplnenie skutkových tvrdení, nebol daný dôvod, aby ho na
to súd opakovane vyzval. Žalobca si sám zvolil možnosť nezúčastniť sa pojednávania. Tým sa zároveň
vzdal práva na poskytnutie predbežného právneho názoru podľa § 181 ods. 2 CSP. Preto musí niesť
procesný následok svojej neúčasti na pojednávaní. Ak nemohol súd poskytnúť sporovej strane poučenie

o predbežnom právnom názore, pretože sa nedostavila na pojednávanie, nie je oprávnený a ani povinný
mu oznamovať toto predbežné poučenie inak a nie je povinný z tohto dôvodu odročovať pojednávanie
(k tomu pozri uznesenie Ústavného súdu ČR zo dňa 27.10.2010 sp. zn. III. ÚS 2848/10).

17.Žalobcoviakoveriteľovivznikloprávovsúvislostisomeškanímžalovanéhopodľa§517Občianskeho
zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. požadovať úrok z omeškania vo výške 5 % ročne.

Žalobca však nárok na úrok z omeškania vymedzil od 17.01.2020, čím je súd v spore v rámci prejednacej
zásady viazaný. Keďže žalobcovi ostal nárok požadovať plnenie v jednotlivých splátok, žalovaný sa
dostal do omeškania v súvislosti s plním každej splátky zvlášť. Z toho dôvodu súd žalobcovi priznal
nárok na úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 25,50 Eur, t. j. za splátku v mesiaci január 2020, počnúc
dňom 17.01.2020 tak, ako to stanovil žalobca. V prevyšujúcej časti nárok žalobcu na úroky z omeškania

zamietol.

18. Súd zamietol návrh žalovaného na plnenie nároku žalobcu v splátkach, pretože k tomu nezistil
žiadnevážnedôvody.Prihliadolpritomnavýškupriznanejpohľadávky,akoajnaskutočnosť,žežalovaný
vzniesol uvedený nárok až na pojednávaní, hoci mu bola žaloba riadne a včas doručená. Z toho dôvodu

súd nemohol bez ďalšieho stanoviska žalobcu priznať nárok na plnenie splátkach. Zároveň vzal do
úvahy aj skutočnosť, že možnosť požiadať žalobcu o plnenie v splátkach má aj po právoplatnosti tohto
rozhodnutia či už priamo, alebo v rámci exekúcie.

19. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP pomeriavaním úspechu sporových

strán vo veci. Žalobca bol úspešný v spore v rozsahu 45,70 % oproti úspechu žalovaného v rozsahu
54,30 %. S poukazom na vzájomný pomer úspechu strán sporu súd o trovách rozhodol tak, že žiadna
zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení
trojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v troch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

C. s. p.).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.