Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. december 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9C/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200505
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8319200505.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: E. Š., nar. XX.XX.XXXX,

bytom T. XXXX/XXX, XXX XX D. proti žalovanému: JUDr. C.L. J., nar. XX.X.XXXX, advokát, so sídlom
Partizánska 1834, 069 01 Snina, IČO: 379 408 64 o zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselným
konaním proti dobrým mravom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o zaplatenie 292,- eur zamieta.

II. Súd žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa XX. XX. XXXX na tunajší súd podanie označené ako žaloba o zodpovednosť za
škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom podľa § 424 Občianskeho zákonníka, a

to aj proti pôvodne žalovanej E. T.. Túto žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v súdnych konaniach sp.
zn. XXC/XXX/XXXX a sp. zn. XXC/XXX/XXXX, ktorých bol on účastníkom, uviedli nepravdivé tvrdenia
bez dôkazov, zámerne uvádzali nepravdivé tvrdenia s úmyslom a účelom dosiahnuť výhody pre seba a
následne zvýhodňovať seba, čím úmyselne konali proti dobrým mravom.

V žalobe ďalej uviedol, že návrhom sp. zn. XXC/XXX/XXXX o rozvod manželstva bol krivo obvinený, že
má intímnu známosť a počas výsluchu žalovaný s E. T. predložili dôkazy o fyzickom napadnutým, čo

mal potvrdiť aj žalovaný v odpovedi súdu zo dňa 2. 11. 2015. Taktiež v konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX
podľa žalobcu, čo vychádza z rozsudku (strana 5 bod 13 odstavec 1a 3) žalovaný pomocou otázok pre
E. KozR.jovú potvrdili, že z jeho strany bola aj 2 krát fyzicky napadnutá. Aj v návrhu sp. zn. XXC/XXX/
XXXX E. T. krivo vypovedá o tom, že žalobca odmieta prispievať na úhradu za plnenia poskytované s
užívaním predmetného bytu, ale iba ona ju riadne a včas plní úhrady. V konaní o rozvod, ktoré trvalo
24 minút, podľa žalobcu nebolo dôkazmi nič preukázané a podobne aj v konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX
súd odmietal krivé obviňovanie zo strany E. T..

2. Podanie zo dňa XX. XX. XXXX žalobca doplnil podaním zo dňa XX. XX. XXXX, v ktorom majetkovú
ujmu spôsobenú krivým obviňovaním a to úmyselným konaním proti dobrým mravom v zmysle § 424
Občianskehozákonníkavyčíslilsumou292,-eur-poštovné40krátvovýške1,25eur=50,-eur,cestovné
autom na trase D. a Y. 8 krát 44 km = 352 km á 0,50 eur za 1 km = 176,- eur a súdne poplatky vo
výške 66,- eur. Žalobca tiež navrhol, aby žalovaní boli povinnými zaplatiť trovy konania. Zároveň žalobca
priložil listinné dôkazy - návrh o rozvod manželstva zo dňa XX. X. XXXX, odpoveď na výzvu zo dňa 2.

11. 2015, stranu 5 v rozsudku XXC/XXX/XXXX, záznam o podaní oznámenia zo dňa 1.12.2015.

3. Uznesením č. k. XC/X/XXXX -XX zo dňa XX.X.XXXX súd vyzval opätovne žalobcu, aby v lehote 10 dní
odo dňa doručenia tohto uznesenia doplnil svoje podania zo dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX tak,že ich doplní o žalobný návrh (petit), teda aby uviedol, ako navrhuje súdu rozhodnúť s tým, že ak žiada
zaplatiť sumu, v žalobnom návrhu je potrebné uviesť koho má súd zaviazať na zaplatenie tejto sumy a
jej konkrétnu výšku. Zároveň súd poučil žalobcu, že v prípade, ak podania nedoplní, súd podanie, ktoré

by mohlo byť žalobou, odmietne.

4. Žalobca podaniami doručeným súdu dňa 8.6.2019 a 26.9.2019 uviedol, že dopĺňa žalobný návrh zo
dňa X.X.XXXX a XX.X.XXXX voči žalovanému I.. C.i J. aj o marenie spravodlivosti. Tohto skutku marenia
spravodlivosti sa menovaný advokát I.. C. J. dopustil tak, že predvolané svedkyne - dcéry C. a E. odmietli

vypovedať v spore sp. zn. XXC/XXX/XXXX a sp. zn. XXC/XXX/XXXX, keď počas pojednávania advokát
ovplyvňoval posunkami, aby boli ticho a nevypovedali. Týmto úmyselným konaním advokáta mariť
spravodlivosť, ktoré svojím účelom bolo, aby nevypovedali, aby nebola zistená objektívna skutočnosť v
rodine a pravdivý stav v rodinných pomeroch. Obštrukciami advokáta, ktorý zámerne uvádza nepravdivé
osobné tvrdenia a má dobré osobné kontakty na osoby sudcov, ktoré využíval v úmysle zvýhodňovať
zastupujúcu stranu v spore. Podľa žalobcu kľúčový problém v sporoch je svojvoľný výklad súdov konať

o duševnom stave, odmietať riešiť duševný stav žalobkyne na podnet advokáta. Advokát predložil súdu
sfalšovanú úradnú listinu rozhodnutie Sociálnej poisťovne o dĺžke zamestnania žalobkyne v spore sp.
zn. XXC/XXX/XXXX. Za takto preukázané a uvedené skutočnosti, ich úmyselné konanie, ktoré svojím
účelom aj prostriedkami smerovalo ku škode spôsobenej úmyselným konaním proti dobrým mravom a
mareniu spravodlivosti, navrhol, aby súd vydal rozsudok za majetkovú a nemajetkovú škodu - náhrada

za majetkovú škodu podľa rozpisu podania zo dňa 3.3.2019 v sume 292,- eur a nemajetková škoda
spočívajúca v citovej bolesti, strese, spôsobenej nespavosti v hneve nad nespravodlivosťou súdov v
sume 30.000,- eur.

5. Ďalej žalobca upresňoval žalobu, pričom žalobný návrh sp. zn. XC/X/XXXX sa opiera o § 150

ods. 1 zákona č. 160/2015 CSP. Do pozornosti dal aj aktualizovanú dôvodovú správu prvú vetu k
§ 150. Podaním sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 25.6.2016 žalovaný s E. T. podľa žalobcu opäť
uviedli nepravdivé skutkové tvrdenia o sume 1.000,- eur o zabezpečení náhradného bývania. Marenie
spravodlivosti advokátom I.. C.. J. spočíva v ovplyvňovaní svedkov nevypovedať v sporoch sp. zn. XXC/
XXX/XXXX a sp. zn. XXC/XXX/XXXX, čo je nezákonné podľa § 201 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 CSP.

V zmysle citovaných zákonov a predložených listinných dôkazov žalobca žiada, aby súd rozhodol podľa
návrhu sp. zn. XC/X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a návrhu zo dňa X.X.XXXX o náhrade škody podľa OZ
§ 424.

6. Uznesením č. k. XC/X/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX tunajší súd odmietol podanie žalobcu zo dňa

XX. XX. XXXX doručené súdu dňa XX. XX. XXXX, ktoré by mohlo byť žalobou. Proti tomuto uzneseniu
podal odvolanie žalobca, v ktorom namietal, že súdu prvej inštancie boli jasne a zrozumiteľne označené
dôvody, na základe ktorých bola podaná žaloba a bola doplnená časť, ktorá označuje to, o čo žiada
žalobca ako petit. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením č. k. XXCo/X/XXXX - XX zo dňa
XX.X.XXXX uznesenie č. k. XC/X/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil a vrátil vec prvej inštancie

na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom vymedzený žalobný petit, ako vyplýva z
podania zo dňa 08. 08. 2019, je dostatočne určitý, a jeho neurčitosť môže súd prvej inštancie odstrániť
jeho „preformulovaním“. Podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu podaní žalobcu a jej doplnenia na
výzvu súdu vyplýva, že žalobca sa domáha voči žalovaným v 1/ rade I.. C. J. a žalovanej v 2/ rade E. T.
uloženia povinnosti nahradiť majetkovú škodu v sume 292,- eur a nahradiť nemajetkovú škodu v sume

30.000,- eur úmyselným konaním proti dobrým mravom.

7. Keďže žalobca nezaplatil na výzvu súdu súdny poplatok za nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy
vo výške 30.000,- eur súd uznesením č. k. XC/X/XXXX - XX zo dňa XX.X.XXXX konanie o zaplatenie
nemajetkovej škody vo výške 30.000,- eur zastavil.

8. Uznesením č. k. XC/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zastavil konanie voči pôvodnej žalovanej
E.T.,keďžežalobcapodanímdoručenýmdňaX.XX.XXXXpožiadal,abybolokonanievočinejzastavené
z dôvodov rodinných a zdravotných na jej strane.

9. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že ide o zjavne nedôvodnú žalobu, pretože ide o
nezrozumiteľné podanie. Ďalej žalovaný poukázal, že pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú
úmyselným konaním proti dobrým mravom sa vyžaduje súčasné splnenie troch podmienok - úmyselné
konanie proti dobrým mravom, vznik škody a príčinná súvislosť medzi úmyselným konaním protidobrým mravom a vznikom škody, a pokiaľ niektorá z podmienok chýba, nárok na náhradu škody
nevzniká. Žalovaný preto tvrdí, že žalobca nepreukázal splnenie ani je dnu z troch podmienok. Žalovaný
tiež poukázal, že v konaniach XXC/XXX/XXXX o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného

bytu a XXC/XXX/XXXX o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobca adresoval
súdu nedôvodné písomná verbálne vyjadrenia a podával trestné oznámenie proti nemu. Tvrdenia,
ktoré žalobca uvádza k týmto konaniam sú podľa žalovaného nepravdivé, pričom zdôraznil, že výkon
advokácie si nemožno zamieňať s páchaním trestného činu. Žalovaný navrhol súdu, aby žalobu
zamietol.

10.Kvyjadreniu žalovanéhosavyjadrilžalobca,pričompodľajehonázoruježalobariadnezrozumiteľne
písaná, opísané skutky sú presne opísané a označené spisové značky jednotlivých konaním aj s
uvedením čísla strán sú jednoznačným dôkazom jednotlivých protiprávnych konaní proti dobrým
mravom a preto sú naplnené všetky tri podmienky ich konania proti dobrým mravom. Podľa žalobcu
rozvodové konanie bola šoková terapia súdu a došlo hrubým procesným pochybeniam. Žalobca zotrval

natvrdení,žeadvokátovplyvňovalsvedkovnevypovadaťnažalobcoveotázky.Ďalejdodal,žeadvokátje
stíhaný pri výkone advokácie pri trestnoprávnych konania a pri občianskoprávnych konaniach je trestne
zodpovedný.

11. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 8. 11. 2021, pričom žalobca trval na podanej

žalobe, pretože boli popísané klamstvá v iných konaniach, ktoré sa viedli pred súdom, pričom prvý návrh
bol o rozvode jeho manželstva, ktorý napísal žalovaný, kde uviedol, že má žalobca milenku, avšak táto
skutočnosť nebola preukázaná, ide o lož. Takisto advokát v konaní o rozvod manželstva predložil papier
z nemocnice a polície, čo bolo pre žalobcu veľký šok, v ktorom sa uvádza, že jeho bývalá manželka bola
nímfyzickynapadnutá,čotaktiežniejepravdaabolpreukázanýajopak.Podľažalobcukonanieorozvod

manželstva sa vôbec nemalo konať, pretože došlo k porušeniu procesných predpisov, keďže súdu on
doručil svoje vyjadrenie k návrhu na rozvod manželstva a toto nebolo doručované ani jeho bývalej
manželke, ale ani žalovanému ako jej právnemu zástupcovi. Žalobca skutočnosť, že v konaní XXC/XXX/
XXXX označil svoju bývalú manželku za duševne chorú, nepovažuje za nič zlé, pričom aj poukázal na
vyhlásenie, ktoré predložila jeho bývalá manželka jej ošetrujúcou lekárkou, aby táto neinformovala o jej

duševnom stave žalobcu, pričom žalobca ďalej uvádza, že v iných konaniach súdy vydali rozhodnutia,
ktoré však boli v rozpore s CMP, kde sa v § 35 a 36 uvádza, že súd je povinný zistiť skutočný stav a
toto konajúce súdy mnohokrát odmietli.

Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný maril pojednávania, pretože žalobca v konaniach jasne preukázal,

že jeho bývalá manželka, a teda aj jej právny zástupca v týchto konaniach klamú. Ako príklad žalobca
preukázal, že nebolo pravdou, že by za spoločný byt platila len ona, za čo sa mu aj bývala manželka
ospravedlnila a uviedla, že aj právnik musí z ničoho žiť. Žalobca dodal, že jeho bývalá manželka so
žalovaným sústavne zavádzali súd aj v tom, že dcéra mala prispievať na tento byt, avšak on v konaní
preukázal výpismi z účtu, že za tento byt platil dokonca aj dva mesiace po vyhlásení rozsudku. Taktiež

čo sa týka i iného pojednávania, jeho bývalá manželka spolu s advokátom tvrdili, že má 28 rokov
odpracovaných, čo však nie je pravda, pretože išlo len o započítané roky a teda snažili sa manipulovať.
Podľa žalobcu žalovaný žiadal jeho dcéru ako svedkyňu, aby v konaní nevypovedala, čo je v rozpore
s procesnými predpismi, pričom jeho bývalá manželka potvrdila, že fyzicky napadnutá nebola a išlo len
o verbálny konflikt, pričom žalobca chodil aj po polícií a nemocniciach a zistil, že jeho bývalá manželka

nikdyošetrenánebola.Žalobcajetohonázoru,žejehobývalámanželkajechoráaporiadnomprešetrení
budú musieť súdy všetky rozsudky vydané v jeho veciach zrušiť.

12. Žalobca navrhoval vykonať dokazovanie priloženými listinami, prehratím zvukového záznamu z
pojednávania v konaní o rozvod manželstva sp. zn. XXC/XXX/XXXX, čítať zo všetkých súdnych

rozhodnutí ako dôkazov o zákonnom postupe advokáta a súdov, vypočutím svojej dcéry E.. Ďalej
žalobca navrhoval zistiť zdravotný stav jeho bývalej manželky, pretože súd je povinný zistiť skutočný
stavveciavykonaťajinédôkazy,ktorétozákonpripúšťa,prípadnekeďbudetreba,takurobiťajznalecký
posudok.

13. Žalovaný na pojednávaní dňa 8.11.2021 poukázal, že v žiadnom z prebiehajúcich konaní žalobca
nikdy nenamietal zaujatosť súdu. Žalovaný ďalej dodal, že na tomto súde prebiehali minimálne 4 súdne
konania, kde zastupoval pani E. T., nar. X.XX.XXXX a v ktorých konaniach žalobca vystupoval na strane
žalovaného, pričom okrem konania o rozvode manželstva, kde sa vzdal práva podať odvolanie vočivyhlásenému rozsudku, ostatné rozhodnutia boli na základe odvolania žalobcu podrobené prieskumu
v odvolacom konaní. Pokiaľ žalovaný vyslovil v týchto konaniach tvrdenia, tak tieto boli vyslovené v
súvislosti s výkonom jeho povolania, teda advokácie a všetky dôkazy, ktoré v týchto konaniach predložil,

mu boli predložené jeho klientkou, pani E. T. a taktiež tieto dôkazy boli podrobené preskúmaním súdom
prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu v rámci zákonného procesu. Pre žalovaného je návrh žalobcu
nezrozumiteľný, nazdáva sa, že ide o revíziu rozvodového konania a o riešenie vzájomného vzťahu
medzi žalobcom a jeho bývalou manželkou, avšak on tieto vzťahy osobne nepozná, pozná ich len z
počutia a vysvetlenia od svojej klientky pani E. T..

14. Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie pripojením súdnych spisov XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/
XXXX, XXC/XXX/XXXX a XXPs/XX/XXXX.

15. Súd v rámci vykonaného dokazovania - z obsahu priložených listín, zo skutočností známych mu z
vlastnej činnosti, z vyjadrení strán sporu, zistil tento skutkový stav:

16. Manželstvo žalobcu a pani E. T. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k.
XXC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
12.11.2015. Zároveň súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti
rozsudku žalobca sa vzdal práva na podanie odvolania voči nemu. Návrh na rozvod manželstva podala

pani E. T., ktorá ho podpísala, (tento návrh priložil žalobca s svojmu podaniu zo dňa 13.3.2019 ), v ktorom
uviedla, že ihneď po uzatvorení manželstva sa začali problémy a hádky kvôli názorovým rozdielom,
správaniu manžela a jeho ľahostajnému vzťahu k deťom. Manžel jej spôsoboval psychické, ale aj fyzické
utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, rôznymi vyhrážkami, vyvolávaním strachu alebo
stresu, citovým vydieraním alebo iným správaním, čím malo byť ohrozené jej psychické a tiež fyzické

zdravie. V návrhu tiež uviedla, že manžel odmieta prispievať na spoločnú domácnosť a má intímnu
známosť, o čom jej povedal.

Žalovaný sa k rozvodu vyjadril, že 42 rokov prežitých v manželstve považuje za zmysluplné aj napriek
nezhodám. Ďalej uviedol, že je krivo obvinený z intímnej známosti, že intímnu známosť nemá. Na

pojednávaní o rozvode manželstva E. T. uviedla, že dala trestné oznámenie na políciu, pretože bola
napadnutá a manžela sa bojí. V odpovedi na výzvu v tomto konaní zo dňa 5.11.2015 spísanej žalovaným
ako právnym zástupcom E. T. sa uvádza, že E. T. sa posledné dva roky zamyká a že manžel jej nadáva
a psychicky týra a že ju napadol dvakrát.

17. Zo záznamu o podaní oznámenia zo dňa 1.12.2015 vyplýva, že E. T. za účelom podania oznámenia
o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu k veci uviedla nasledovné: „Býva na horeuvednej adrese
a je na starobnom dôchodku. K veci uvádza, že v súčasnosti už je rozvedená a jej bývalý manžel E.
Š. úmyselne narúša s menovanou občianske spolunažívanie schválnosťami, nakoľko mu všetko vadí,
stále do menovanej vyrýva a stále si hľadá nejakú zámienku, aby sa s ňou mohol hádať. Menovaná

dodáva, že jej bývalý manžel E. Š. ju nikdy fyzicky nenapadol, jedná sa o verbálny konflikt. Potvrdenie
o oznámení si nežiada, ale žiada, aby o výsledku šetrenia bola riadne upovedomená.“

18. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX súd zrušil právo
spoločného nájmu žalobcu a E. T. k družstevnému bytu č. XX, vchod X, na prízemí v bloku C.-X na

ulici T. XXXX/X v D. a súd uložil žalobcovi povinnosť vypratať byt do 30 dní potom, ako mu bude zo
strany E. T. zabezpečený náhradný byt. V treťom výroku rozsudku súd vyslovil, že žiadna zo strán
sporu nemá právo na náhradu trov konania. Súd mal v tomto konaní za preukázané, že žalovaný má
narušené vzťahy aj so svojimi dcérami, z výpovede dcéry E. vyplynulo, že rodinné vzťahy sú narušené
práve kvôli povahe a správaniu sa žalobcu voči E. T., ktorý žalobkyňu dlhé roky ponižoval, bol voči nej

výbušný, dopúšťal sa voči nej podľa jej názoru psychického týrania. V konaní neboli žiadnou zo strán
sporupredloženéžiadnerelevantnédôkazy,ktorébypreukázalipsychické,resp.fyzickétýranieniektorej
strany sporu a súd neprihliadol v tomto smere ani na svedeckú výpoveď dcér strán sporu, nakoľko
sa jednalo o ich subjektívny názor a ich osobné vnímanie rozporov medzi stranami sporu. Súd tiež
vyhodnotil, že postavenie samotných strán sporu v danej veci je prakticky zhodné v tom, že obaja v byte

bývajú, obaja sa podieľajú na úhradách nákladov spojených s predmetným bytom a svoju bytovú otázku
nemajú vyriešenú, obidvaja sú osobami s ťažkým zdravotným postihnutím, sú poberateľmi dôchodku.
Proti tomuto rozsudku odvolanie nebolo podanie žiadnou zo strán sporu.19. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX súd vysporiadal
bezpodielové spoluvlastníctva manželov. Keďže žiadna zo strán sporu nepodala voči rozsudku
odvolanie, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.7.2019. V odôvodnení tohto rozsudku sa súd

vyporiadal s námietkami žalobcu, ktorý uvádzal, že údaj na rozhodnutí Sociálnej poisťovne zo dňa
19.03.1996 o tom, že „celková doba zamestnania je 28 rokov“ je nesprávny a sfalšovaný, pričom
súd poukázal na vtedajšiu právnu úpravu zákona o sociálnom zabezpečení, z ktorej vyplýva, že ak
zamestnanie trvalo aspoň rok, započítavajú sa doňho náhradné doby, pričom pri E. T. do úvahy mohli
pripadať doba nezamestnanosti, doba, po ktorú sa rodič staral o dieťa do troch rokov veku, ale aj doba,

po ktorú mal občan nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve a podporu pri ošetrovaní člena
rodiny, doba, pokiaľ v tomto čase zamestnanie trvalo. V tomto súdnom konaní súd žiadnej zo strán sporu
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

20. Keďže podania žalobcu boli podľa svojho obsahu aj trestnými oznámeniami o spáchaní trestných
činov, a vzhľadom na žiadosť žalobcu o konanie podaním na príslušné orgány činné v trestnom konaní,

súd podania žalobcu postúpil Okresnej prokuratúre Y., ktorá ich odovzdala na vybavenie OR PZ, odbor
KP Y..

21. Súdu bolo doručené uznesenie Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície Y. ČVS: M.-
XX/X/VYS-Y.-XXXX zo dňa XX. X. XXXX , ktorým príslušný vyšetrovateľ podania žalobcu o oznámení

spáchania trestných činov marenia spravodlivosti podľa § 334 Trestného zákona, krivého obvinenia
podľa § 345 Trestného zákona a krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Trestného zákona
odmietol, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2
Trestného poriadku. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplynulo, že žalobca už dňa 13. 4. 2016 podal
na svoju bývalú manželku trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivého

obvinenia, ktorého sa mala dopustiť tým, že v návrhu na rozvod a taktiež pri pojednávaní o tomto návrhu
uvádzala nepravdy o tom, že ju mal bývalý manžel počas manželstva fyzicky napádať, mal ju psychicky
týrať a že ma intímnu známosť. O tomto trestnom oznámení bolo rozhodnuté uznesením zo dňa XX.
X. XXXX tak, že trestné oznámenie bolo odmietnuté, pretože nebolo preukázané, že by k spáchaniu
takéhoto trestného činu došlo. Žalobca tiež dňa 3. 6. 2019 podal trestné oznámenie pre podozrenie zo

spáchania trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery,
úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť E. T. a jej
advokát - žalovaný, tým, že v konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX predložili sfalšované rozhodnutie a osobný
list dôchodkového poistenia, pričom o tomto trestnom oznámení bolo rozhodnuté uznesením zo dňa XX.
X. XXXX tak, že bolo odmietnuté, pretože nebolo preukázané, že by k spáchaniu takéhoto trestného

činu došlo.

Z odôvodnenia uznesenia zo dňa XX.X.XXXX ďalej vyplýva, že nebola zistená, aby sa E. T. a jej
advokát - žalovaný z niektorých trestných činov svojím konaním dopustili. Z podaní E. T. nevyplýva, že
by chcela spôsobiť trestné stíhanie žalobcu, pričom táto v konaniach nevystupovala ako svedok, ale

ako strana sporu, a preto sa nemohla dopustiť trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy. Taktiež
sa v odôvodnení uznesenia konštatuje, že zápočet odpracovaných rokov E. T. je správny a legitímny,
pretoženepredstavujelenskutočneodpracovanéobdobie,alezapočítavajúsadoňajinépoložky,pričom
pravosťpísomnostiaaniinéúdajevnejuvedenétaknebolispochybnené.Taktiežvrámcitohtotrestného
konania nebol zistený žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukázal, že by žalovaný počas pojednávaní

na Okresnom súde Humenné posunkami ovplyvňoval svedkyne - dcéry žalobcu.

22. Žalobca tiež predložil súdu sťažnosť proti vyššie uvedenému uzneseniu Policajného Zboru v ktorej
poukázal, že bol obeťou domáceho násilia páchaného formou týrania tak zo strany svojej bývalej
manželky, ako aj zo strany dcéry a preto ako obeť týrania žiadal okresnú prokuratúru konať, tak aby boli

vypočuté uvedené osoby. Žalobcu tu tiež uviedol, že od roku 2015 poukazoval, že je obeťou týrania, ale
postupom advokáta a jeho dobrými vzťahmi so sudcami nebolo možné prelomiť ich nepravdivé tvrdenia
aj napriek existujúcim listinným dôkazom. Súčasne so sťažnosťou žalobca priložil aj vyhlásenie E. T. zo
dňa 9. 7. 2015, v ktorom uvádza, že si neželá, aby boli podávané informácie o jej zdravotnom stave jej
manželovi, spolu sú odpoveďou lekárky MUDr. D. Y. zo dňa XX. X. XXXX, ktorá žalobcovi uviedla, že

sa o zdravotnom stave jeho manželky vyjadrovať nemôže. V podaní zo dňa 29. 9. 2021 žalobca uviedol,
že jeho sťažnosť určená prokuratúre vo veci samej nebola akceptovaná.23.Podľaust.§415zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlenako„Občianskyzákonník“)
každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a
životnom prostredí.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľaust.§424Občianskehozákonníkazaškoduzodpovedáajten,ktojuspôsobilúmyselnýmkonaním

proti dobrým mravom.

24. Podľa ust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za
ňu spoločne a nerozdielne.

25. Podľa ust. § 442 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo

poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je
to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

26. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) trovy
konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v

súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 252 CSP každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

Podľa § 255 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana

vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii (ďalej len ako „zákon o advokácii“)
advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a

záujmy fyzických osôb a právnických osôb (ďalej len „klient“) v súlade s Ústavou Slovenskej republiky,
ústavnýmizákonmi,sozákonmiasinýmivšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi.Výkonadvokácieje
zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba
v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie
právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak

sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“).

Podľa § 18 ods. 2 zákona o advokácii advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou
starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne
využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia

považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

Podľa § 23 ods. 1 zákona. o advokácii advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých
skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie ,ak osobitný predpis na
úseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu

neustanovuje inak.

28. Žalobca podal na súd žalobu o náhradu škody vo výške 292,- eur, ktorá suma je vyčíslená ako
poštovné vo výške 50,- eur, cestovné autom zo D. do Y. vo výške 176,- eur a súdne poplatky vo výške
66,- eur. Žalobca tvrdí, že konaním žalovaného krivým obviňovaním v súdnych konaniach o rozvod

manželstva, o zrušenie spoločného nájmu k bytu a o vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, teda úmyselným konaním proti dobrým mravom mu vznikla takto vyčíslená škoda.
Protiprávne konanie proti dobrým mravom žalobca špecifikoval tak, že žalovaný a jeho bývalá manželka
E. T. v súdnych konaniach uvádzali nepravdivé skutočnosti a to, že žalobca mal intímnu známosť s
inou ženou a dvakrát mal fyzicky svoju bývalú manželku napadnúť, ďalej uvádzali, že poplatky za

služby spojené s užívaním bytu uhrádzala len jeho bývalá manželka E. T., že súdu predložili sfalšovanú
listinu Sociálnej poisťovne o dĺžke zamestnania E. T. a že žalovaný maril spravodlivosť, keď posunkami
ovplyvňoval svedkov v súdnych konaniach, aby boli ticho a nevypovedali. Žalobca je toho názoru, že
súdu preukázal, že uvádzané skutočnosti sú lož.29. Žalovaný sa v súdnom konaní bránil, jednak tým, že v rámci zastupovania E. T. v súdnych
konaniach o rozvod manželstva, o zrušenie spoločného nájmu k bytu a o vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov vykonával svoje povolanie advokáta riadiac sa zákonom o advokácii a jednak
tým, že žalobca nepreukázal splnenie všetkých podmienok vzniku zodpovednosti za škodu, o ktorej
žalobca tvrdí, že mu konaním žalovaného vznikla.

30. Primárnym predpokladom zodpovednosti je tu konanie, ktoré porušuje zásadu dobrých mravov.

Dobré mravy sú zákonným pojmom, avšak nie sú zákonom definované. Obsah pojmu dobré mravy je
dopĺňaný judikatúrou. Vo všeobecnosti sú dobré mravy definované ako mimoprávne hodnoty spoločné
určitej spoločnosti na určitom stupni jej vývoja chápané ako nespochybniteľné minimum slušnosti
všetkých spravodlivo uvažujúcich jedincov. Súhlasiť možno aj s chápaním dobrých mravov ako súboru
určitých spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú jednotlivcov ako k
rešpektovaniu sa navzájom, tak aj k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov spoločnosti. Dobré mravy

sú tiež vykladané ako pravidlá morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorých sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Obsah
pojmu dobrých mravov spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný
záujem ich rešpektovania.

31. Ustanovenie § 424 Občianskeho zákonníka upravuje zákaz protiprávneho konania proti dobrým
mravom. Ak niekto vykonáva svoje právo spôsobom, ktorý zámerne poškodzuje iného, ide o šikanózny
výkon práva, a teda o konanie proti dobrým mravom, keď výkon práva sa stáva iba prostriedkom na
poškodenie iného. Občiansky zákonník sankcionuje len najzávažnejšie konania proti dobrým mravom,
a to len úmyselné konania, pričom zavinenie škodcu sa neprezumuje a dôkazné bremeno v spore

spočíva na poškodenom. Poškodený tiež musí preukázať, že škodca konal v rozpore s dobrými
mravmi a že mu vznikla škoda v príčinnej súvislosti s takýmto jeho protiprávnym konaním. Pod rozsah
tohto ustanovenia spadajú všetky prípady spôsobenia škody, pokiaľ úmyselné konanie vykazuje znaky
šikanovania, zákernosti, pomsty, ziskuchtivosti a pod. To, či išlo o konanie proti dobrým mravom, záleží
od posúdenia každého jednotlivého prípadu s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k nemu došlo.

Protiprávnym konaním proti dobrým mravom podľa ustanovenia § 424 Občianskeho zákonníka je také
konanie, ktoré síce neodporuje zákonu a ani ho neobchádza, ale ktoré napriek tomu poškodzuje záujmy
iných osôb spôsobom a vo všeobecnom povedomí sa považuje za neprípustné. Podľa súdnej praxe sa
ust. § 424 Občianskeho zákonníka aplikuje na nároky na náhradu škody vzniknutej nevhodnými žartmi
a zlomyseľným konaním, účelom ktorého je inému spôsobiť škodu.

32. Základnými predpokladmi zodpovednosti za úmyselné konanie proti dobrým mravom je:
a) konanie škodcu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi,
b) vznik škody,
c) príčinná súvislosť medzi a) a b) a

d) zavinenie vo forme úmyslu.

33. V danom prípade žalobca žiada škodu od žalovaného, ktorý v súdnych konaniach zastupoval bývalú
manželku žalobcu pani E. T.. Pani E. T. podala návrh na rozvod manželstva uzatvoreného so žalobcom,
pričom tento návrh podala samostatne bez právneho zastúpenia advokátom, teda žalovaným. Potom

pani E. T. podala návrh na vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov a
začala aj súdne konanie o zrušenie spoločného nájmu bytu. V týchto súdnych konaniach každá zo
strán uvádzala tvrdenia a predkladala dôkazy, ktoré súdy následne v rámci procesu dokazovania a
rozhodovania vyhodnotili.

34. Čo sa týka konania o rozvod manželstva, písomné vyhotovenie rozsudku odôvodnenie neobsahuje,
keďže aj žalobca, a aj jeho bývalá manželka E. T. sa vzdali podať práva na odvolanie voči vyhlásenému
rozsudku. V tomto súdnom konaní o náhradu škody súd nie je oprávnený riešiť a hodnotiť, či súdne
pojednávanie a konanie o rozvod žalobcovho manželstva prebiehalo v súlade s procesnými predpismi,
ktorých porušenie žalobca namieta, keďže nárok na náhradu škody si žalobca neuplatňuje voči štátu.

V konaní o zrušení spoločného nájmu k bytu súd sa v rozhodnutí vysporiadal s námietkami strán
sporu a s vykonanými dôkazmi a proti tomuto rozsudku žalobca odvolanie nepodal. Aj v konaní o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa súd v rozsudku vysporiadal so všetkými
dôkazmi a tvrdeniami strán sporu, pričom ani proti tomuto rozsudku žalobca odvolanie nepodal.35. Žalovaný v týchto súdnych konania nebol stranou v spore, bol zástupcom pani E. T. a teda vykonával
svoje advokátske povolanie a je zrejmé, že súdu uvádzal len skutočnosti, ktoré mu uvádzala jeho

klientka pani E. T.. Súd preto konštatuje, že žalovaný výkonom advokácie zastupovaním E. T. neporušil
normy správania sa, ktoré konanie by naplnilo znaky úmyslu poškodiť žalobcu. Ani v trestnom konaní sa
nepreukázalo, že by zo strany žalovaného došlo k spáchaniu niektorého z trestných činov, keďže jednak
nebolo preukázané, že by listina (rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zápočte rokov) predložená v konaní
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo sfalšovaná a jednak nebolo preukázané,

že by žalovaný posunkami ovplyvňoval svedkov. Ak v uvádzaných súdnych konaniach E. T. ako strana
v spore neuvádzala skutočnosti pravdivo, súdy v týchto konaniach tieto tvrdenia v rámci vykonaného
dokazovania vyhodnocovali a súd je toho názoru, že žalovaný ako jej advokát nenesie zodpovednosť
za prezentáciu skutočností uvádzaných jeho klientkou.

36. Súd je preto toho názoru, že pre priznanie nároku na náhradu škody žalobca tak nepreukázal

úmyselnékonaniežalovanéhoprotidobrýmmravom.Žalobcanavrhovalvykonaťdokazovanieprehratím
zvukového záznamu pojednávania o rozvode jeho manželstva, ale tiež aj pripojením súdnych spisov
v konaniach o rozvod manželstva, o zrušenie spoločného nájmu bytu a vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ale aj vypočutím jeho dcéry E. Š.. Pripojiť súdne spisy navrhoval aj žalovaný.
Súd je však toho názoru, že pripojením súdnych spisov by sa nepreukázalo úmyselné konanie

žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu podľa názoru súdu
postačuje oboznámenie sa s právoplatnými rozsudkami vo veciach sp. zn. XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/
XXXX a XXC/XXX/XXXX, ktorých obsah je známy súdu z jeho vlastnej činnosti a aj stranám tohto sporu.
Súd je tiež toho názoru, že ani výpoveď dcéry žalobcu by v tomto smere nebola spôsobilá preukázať, či
konanie žalovaného, ktoré žalobca špecifikuje ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, takéto atribúty

spĺňa, keďže táto svedkyňa bola vypočutá len v konaní o zrušenie spoločného nájmu k bytu žalobcu a
jeho bývalej manželky E. T., kde sa vyjadrovala k ich vzájomnému vzťahu a jej ovplyvňovanie žalovaným
v trestnom konaní preukázané nebolo.

37. Súd je ďalej toho názoru, že vžalobca tiež nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním

žalovaného, ktoré žalobca menuje ako úmyselné konanie proti dobrým mravom, a vzniknutou škodou.
Súdu je zrejmé, že žalobca škodu vyčísluje svojimi nákladmi, ktoré vynaložil v súvislosti so svojou
účasťou na súdnych konaniach - poštovné, cesta autom a súdne poplatky. Teda zrejmou príčinou vzniku
týchto nákladov je účasť žalobcu ako strany v spore v súdnych konaniach, pričom každá strana v spore
má právo sa k veci nielen písomne vyjadrovať, ale byť účastná na súdnych pojednávaniach. Podľa

citovaných ustanovení procesného kódexu, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú. O náhrade
takýchto výdavkov rozhoduje súd na základe úspechu v spore, pričom z právoplatných rozsudkov súdu
je zrejmé, že žalobcovi, ale ani protistrane E. T. súd náhradu trov konania nepriznal a žalobca sa ani voči
týmto výrokom rozsudkov nebránil podaním opravných prostriedkov, ak s nimi nesúhlasil. Súd je tiež
toho názoru, že žalobca neoznačil a nepredložil ani dôkaz o výške takto uplatnenej sumy, teda dôkaz o

tom, že skutočne zaplatil 40 krát poštovné vo výške 1,25 eur, že zaplatil za pohonné hmoty cenu 176,-
eur a že zaplatil súdne poplatky vo výške 66,- eur.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto žalobu o zaplatenie 292,- eur zamietol.

39. V zmysle ust.§ 180 ods. CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Žalobca navrhol
tiež vykonať dokazovanie zistením zdravotného stavu jeho bývalej manželky E. T., pretože súd je
povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy, ktoré to zákon pripúšťa, prípadne keď
bude treba, tak urobiť aj znalecký posudok. Súd aj tento návrh na dokazovanie zamietol. V prvom
rade súd poukazuje, že žalobca zobral voči E. T.M. žalobu späť a teda nie je stranou v spore, preto

je bezvýznamné skúmať zdravotný stav bývalej manželky žalobcu. V druhom rade súd poukazuje,
že žalobca si zamieňa inštitúty Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku
(zákon č. 161/2015 Z. z.). Podľa Civilného sporového poriadku súd rozhoduje na základe zisteného
skutkového stavu dokazovaním, kde súd rozhoduje, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná,
pričom návrhy na vykonanie dokazovania a označovanie dôkazov podávajú strany v spore, teda žalobca

a žalovaný. Naproti tomu podľa Civilného mimosporového poriadku súd postupuje len pri prejednávaní
a rozhodovaní veci vymedzených v tomto zákone - rodinnoprávne veci, statusové veci fyzických osôb,
dedičské konanie, veci obchodného registra, konanie o umorení listín, konanie vo veciach notárskych
úschov a konanie o potvrdení vydržania, v ktorých konaniach je súd povinný zistiť skutočný stav vecia je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to na zistenie skutočného stavu veci
potrebné. To znamená, že v tomto súdnom konaní, ktorého predmetom je nárok na náhradu škody, súd
vychádzazozistenéhoskutkovéhostavuasúdniejepovinnývykonaťkaždýnávrhžalobcunavykonanie

dokazovania. Vykonávanie dokazovania zisťovaním zdravotného stavu E. T. by bolo nehospodárne a
nad rámec zisťovania hmotnoprávnych podmienok oprávnenosti uplatneného nároku žalobcom.

40. Súd tiež nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovaným, ktorý navrhol pripojiť aj súdny spis tunajšieho
súdu sp. zn. XXPs/XX/XXXX, v ktorom žalobca podal podľa názoru žalovaného šikanózny návrh na

začatie konania o spôsobilosti E. T. na právne úkony. Súd poukazuje, že žalobca neoznačil, že by v tomto
súdnom konaní zo strany žalovaného došlo ku nejakému konaniu spôsobujúceho mu škodu. Taktiež
podľa názoru súdu výsledky konania sp. zn. XXPs/XX/XXXX vzhľadom na predmet tohto konania nie sú
právne významné pre zistenie skutkového stavu v tomto súdnom konaní rozhodujúcom o nároku škody.

41. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

43. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,

ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a
neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda,
že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný
úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

44. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Úspech žalobcu v konaní je 0 % a úspech žalovaného je
100%, preto by nárok na náhradu trov konania patril žalovanému.

45. Z prednesu žalovaného však vyplýva, že si náhradu trov konania voči žalovanému neuplatnil. Civilný
sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok

na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem. Na daný prípad nie sú k dispozícii
ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis
alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom.

Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, je v súlade s čl.
17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok
na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,

ktoré sapodľaust.§362CSPpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.