Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. november 2021

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5721201493
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:5721201493.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: P. W., A.. X.XX.XXXX,

W.S.O.XXX,XXXXX,právnezastúpenéhoJUDr.PetromBelicom,advokátomsosídlomM.R.Štefánika
36, 036 01, Martin, IČO: 37 927 001, proti žalovanému: G.. Q. Q., A.. X.X.XXXX, W. X. P. XXX/X, XX
XX, S. Š., právne zastúpenému JUDr. Ing. Martinou Kiseľovou, advokátkou so sídlom Pavla Mudroňa
26, 036 01, Martin, IČO: 42 392 144, v konaní o vydanie veci, eventuálne o zaplatenie sumy 550 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu sa v časti, kde žalobca žiadal, aby mu žalovaný vydal ďalekohľad 009793 M - 3,6
Paramount NV a v časti, kde žiadal, aby žalovaný pre prípad, že by vydanie tejto veci nebolo možné,

mu nahradil škodu vo výške 550 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 25.8.2021 do zaplatenia,
sa zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 7.5.2021 sa žalobca proti žalovanému pôvodne domáhal

vydania veci a to ďalekohľadu 009793 M - 3,6 Paramount NV a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že predmetný ďalekohľad žalovanému vypožičal v júli
2017 v prítomnosti dvoch očitých svedkov v Turčianskej Štiavničke na stavbe rodinného domu s tým, že
ak sa naplní účel výpožičky, teda použitie ďalekohľadu pri poľovačke žalovaného, žalovaný žalobcovi
ďalekohľad vráti. Svedkom výpožičky bol U. Š.. Žalovaný však predmetný ďalekohľad žalobcovi nevrátil
napriek viacerým výzvam žalobcu a opakovaným sľubom žalovaného, že predmetnú vypožičanú

vec žalobcovi vráti. Žalobca preto v súlade s ustanovením § 563 Obč. zákonníka prostredníctvom
právneho zástupcu žalovaného listom z 11.11.2019, ktorý bol žalovanému doručený 14.11.2019, vyzval
žalovaného, aby vypožičanú vec vrátil, načo ale žalovaný nereagoval. Podľa žalobcu medzi stranami
sporu vznikla zmluva o výpožičke, kde žalovaný nesplnil svoju povinnosť uloženú mu v § 662 ods.
1 Obč. zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.). Minimálne od 19.11.2019 žalovaný zadržiaval vec žalobcu
neoprávnene a žalobca sa právom domáha vydania veci, ktorú má vo svojom vlastníctve.

3. K žalobe žalobca pripojil len návod na použitie ďalekohľadu, ktorým preukazoval jeho vlastníctvo,
ďalej list zo dňa 11.11.2019 a podací lístok preukazujúci podanie tohto listu na pošte dňa 11.11.2019
a internetový výpis zo sledovania zásielok preukazujúci doručenie výzvy žalobcu žalovanému dňa
14.11.2019.4. V podaní zo dňa 28.5.2021 v súvislosti s vyrubením súdneho poplatku žalobca uviedol, že ďalekohľad
kúpil cca v roku 1994 za kúpnu cenu cca 21.000 Sk, čo v súčasnosti predstavuje 697,07 €, avšak

dokladom o nákupe ďalekohľadu už nedisponuje.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zo dňa
30.6.2021, v ktorom dôvodnosť žaloby namietal. Žalovaný potvrdil, že niekedy v mesiaci júl 2017 sa
so žalobcom dohodol, že pôjdu spolu na posed vyskúšať predmetný ďalekohľad, ktorý mu žalobca aj

ponúkol na predaj, ale žalovaný o jeho kúpu nemal záujem, nakoľko nemal ním požadované parametre.
Žalobca niekedy v mesiaci júl 2017 prišiel pred rodinný dom v Turčianskej Štiavničke, kde býva žalovaný,
ktorý v tom čase nebol doma, rozprával sa len s manželkou žalovaného, ktorej povedal, že ide so
žalovaným na posed vyskúšať ďalekohľad. Manželka žalobcovi uviedla, že žalovaný nemá o ďalekohľad
záujem, tak prečo ho idú skúšať. Po príchode žalovaného domov sa tento začal so žalobcom baliť
do lesa na posed a do auta žalovaného postupne nakladali veci na poľovačku. Keď videla manželka

žalovaného, že si žalovaný pripravuje pušku, povedala žalobcovi, že žalovaný nikam nepôjde, pretože
mávypité.Pozásahumanželkyzačalžalobcavykladaťvecizmotorovéhovozidlažalovaného,prekladať
ichspäťdosvojhomotorovéhovozidla,ktorémalzaparkovanépovedľaavecižalovanéhovrátildodomu.
Následne žalobca odovzdal kľúče od zamknutého motorového vozidla žalovaného jeho manželke. V
aute nič nezostalo. Keďže auto ostalo prázdne a medzi vecami žalovaného, ktoré boli vrátené do domu,

sa už ďalekohľad predtým naložený do auta, nenachádzal, žalovaný po tomto dni ostal v presvedčení,
že žalobca si svoj ďalekohľad so sebou v tento deň odniesol. Žalobca sa následne žalovanému asi s
odstupom týždňa ozval s tým, že chce ďalekohľad. Žalovaný mu však tvrdil to, o čom bol presvedčený a
totiž, že si žalobca v ten júlový deň odniesol ďalekohľad so sebou. Žalobca tvrdil, že ďalekohľad videl na
zadnom sedadle motorového vozidla žalovaného v deň, keď ho mali skúšať na posed. Avšak manželka

žalovaného tvrdila, že na zadnom sedadle motorového vozidla žalovaného v deň, keď sa poľovačka na
posede zrušila, nič nezostalo. Po nejakom čase sa strany sporu opäť stretli v Sučanoch na Hrabinách,
kde prišla reč na ďalekohľad a vtedy žalobca manželke žalovaného tvrdil, že on v ten deň ďalekohľad
na zadnom sedadle auta nevidel. Následne sa žalobca dlhší čas neozval a žalovaný bol v tom, že si ho
medzi svojimi vecami zrejme našiel, pretože žalovaný ďalekohľad od toho dňa, kedy mali spoločne so

žalobcom ísť na posed, ďalekohľad nevidel. Preto žalovaný dôrazne popieral, že by mal ďalekohľad u
seba a tvrdil, že z tohto dôvodu ho žalobcovi nevie vydať. Na dôkaz svojich tvrdení navrhol svoj výsluch
a taktiež výsluch svojej manželky E. Q..

6. Žalobca reagoval replikou zo dňa 3.8.2021, ktorou navrhol zmeniť žalobu a to tak, že žiadal nielen

vydať vyššie uvádzaný ďalekohľad, ale eventuálne pre prípad, ak by vydanie ďalekohľadu nebolo k
rukám žalobcu možné, je žalovaný povinný zaplatiť k rukám žalobcu náhradu škody vo výške 550 € s
5% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od prvého dňa po doručení zmeny žaloby. Túto zmenu
žaloby súd pripustil v prítomnosti oboch procesných strán uznesením na pojednávaní dňa 10.11.2021.

7. Vo svojej replike žalobca na žalobe vydanie veci primárne zotrval. Na preukázanie skutočnosti, že
žalovanému zapožičal ďalekohľad, navrhol výsluch svedka U. Š. Y. H. H.. V tejto replike žalobca tvrdil,
že žalovaný povedal, žalobcovi, že ak by sa rozhodol po odskúšaní ďalekohľad kúpiť, tak by ho kúpil za
protihodnotu bezplatného zadováženia 20 m3 dreva. Samotný žalovaný po cca týždni od odovzdania
ďalekohľadu žalobcu pozval na poľovačku do kat. úz. Turčianska Štiavnička, avšak žalobca ani na

jednu z poľovačiek nakoniec nešiel, pretože žalovaný bol pod zrejmým vplyvom alkoholu. Následne
2 - 3 týždne od plánovaných poľovačiek žalovaný navštívil iniciatívne žalobcu s tým, že uviedol, že
predmetný ďalekohľad buď stratil na posede, alebo mu ho niekto ukradol. Žalovaný navrhol, že ako
náhradu škody za stratený ďalekohľad žalobcovi buď donesie peniaze, keď sám navrhol sumu 550
€, alebo žalovaný protihodnotou zadováži žalobcovi 20 m3 dreva. Žalobca následne svojimi SMS

správami z 20.10.2017, 8.8.2018, 23.4.2019 vyzýval žalovaného na vrátenie predmetného ďalekohľadu,
ale žalovaný nereagoval. Žalobca namietal tvrdenia žalovaného, že by v deň, keď mali ísť spolu na
posed, si bol ďalekohľad dovtedy zapožičaný žalovanému, zobral k sebe späť. K tomuto podaniu pripojil
žalobca výpis svojich SMS správ z 20.10.2017, 8.8.2018, 23.4.2019.

8. Žalovaná strana reagovala duplikou zo 7.9.2021, kde popierala skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v
jeho duplike, aj tvrdenie žalobcu o tom, že 2 - 3 týždne po naplánovaných poľovačkách ho žalovaný mal
navštíviť a uviesť, že ďalekohľad buď stratil, alebo, že mu ho niekto ukradol. Žalovaný tvrdil, že žalobcu
sám nekontaktoval. Žalovaný poprel, že by žalobcovi sám navrhol, že mu donesie peniaze a že by bolnavrhol sumu 550 €, alebo fúru 20 m3 dreva. Uviedol, že takéto plnenie vo forme dreva v takomto objeme
žalobcovi zabezpečiť nevedel. Uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 550 € považoval žalovaný
za nepreukázaný, najmä, pokiaľ ide o jeho výšku, avšak pokiaľ ide o samotný nárok, vzniesol námietku

premlčania, nakoľko mal za to, že od júla 2017 do uplatnenia nároku na náhradu škody žalobcom už
uplynula premlčacia doba a teda nárok na náhradu škody nebol žalobcom riadne a včas uplatnený.
Premlčaciadobanauplatnenienárokunanáhraduškodyzačala plynúťdňomnasledujúcimpožalobcom
tvrdenom nevrátení ďalekohľadu, teda v mesiaci júl 2017 a uplynula po troch rokoch, teda v júli 2020.
Žalobca však rozšíril žalobu o nárok na náhradu škody podaním z 3.8.2021, teda po uplynutí trojročnej

objektívnej premlčacej doby. V tejto súvislosti žalovaný citoval aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa
11.4.2001 sp. zn. 33Cdo/1221/1900.

9. Na pojednávaní dňa 10.11.2021 a následne 24.11.2021 súd vykonal dokazovanie výsluchom strán
sporu, svedkov H. H.O., U. Š. Y. E. Q., Prečítal listinné dôkazy stranami sporu pripojené do súdneho
spisu a tak to vykonaným dokazovaním mal preukázaný nesporne tento skutkový stav veci:

10. Tak žalobca ako aj žalovaný, ale aj svedkovia H. H. Y. U. Š. potvrdili, že v júli 2017, keď žalobca
so svedkom Š. Y. H. pracovali pri stavbe rodinného domu, ktorý sa nachádzal medzi Sklabiňou a
Turčianskou Štiavničkou, sa dostavil na toto miesto žalovaný po predchádzajúcej dohode so žalobcom
a žalobca mu zapožičal ďalekohľad na nočné videnie uvedený v žalobe a aj vo výrokovej časti tohto

rozsudku. Žalobca sa so žalovaným dohodli, že žalovaný, ktorý si ďalekohľad po tomto stretnutí odniesol
so sebou, ho môže vyskúšať a za predpokladu, že by sa mu páčil, tak ho od žalobcu odkúpi. V tomto
období podľa vykonaného dokazovania si strany sporu potenciálnu cenu za tento ďalekohľad, ešte
nedohodli. V období po 2 - 3 týždňoch od tejto výpožičky boli žalobca so žalovaným dohodnutí na
tom, že pôjdu spolu na poľovačku a ďalekohľad odskúšajú. K tomuto však nedošlo a to vzhľadom

na skutočnosť, že žalovaného od poľovačky odhovorila jeho manželka, ktorá poukázala na to, že je
pod vplyvom alkoholu. V deň, keď mali ísť strany sporu na spoločnú poľovačku, mal podľa výpovede
žalovaného žalobca pomôcť žalovanému vynášať zbalené potrebné veci vrátane ďalekohľadu do auta
žalovaného, s ktorým na spomínaný posed mali ísť. Pri podrobnej výpovedi ale žalovaný nevedel presne
odpovedať, či videl ďalekohľad prenesený žalobcom do svojho auta predtým, ako od úmyslu ísť na

poľovačku upustil a veci mali byť žalobcom vrátené naspäť do jeho garáže, resp. miestnosti, ktorá sa
pri garáži nachádzala. Potvrdil však, že až do spomínaného dňa mal ďalekohľad umiestnený práve v
spomínanej miestnosti pri garáži. Žalovaný však nevidel, že by si žalobca bol v tento deň ďalekohľad
zobral so sebou. Usudzoval, že bol v jeho ruksaku naložený do auta a keďže sa v aute po vyprataní
nič nenachádzalo, tak usudzoval, že si ho žalobca v tento júlový deň zobral so sebou. Žalobca naviac

sám uviedol, že po niekoľkých týždňoch ešte v lete 2017 sa spolu so svojimi spolupracovníkmi zastavil
v Turčianskej Štiavničke u žalovaného, ktorého sa pýtal, kedy mu ďalekohľad vráti. Žalovaný mu mal
povedať, že ďalekohľad vlastne nemá, lebo mu ho on, čiže žalobca, ukradol z auta a tým žalobcu vlastne
odbil. Následne žalovaný prišiel za žalobcom do Turčianskych Kľačian do bydliska žalobcu s tým, aby sa
žalobca nehneval, že mu ďalekohľad musel ukradnúť jeho vlastný švagor a predať ho. Vtedy mu žalobca

povedal, že nech nahradí škodu a dá mu peniaze. Žalovaný mal žalobcovi odpovedať, že ak sa mu
podarí uchmatnúť nejakú fúru dreva a predať ju, tak by mu mohol škodu nahradiť. Ako žalobca uviedol,
SMS z 20.10.2017 posielal potom, čo sa žalovaný pri ňom pristavil a povedal mu, že u žalovaného sa
už ďalekohľad nenachádza, pretože mu ho musel odcudziť jeho švagor. On sám kúpil ďalekohľad asi za
21.000 Sk v roku 1994. Žalovaný potvrdil, že sa mu žalobca zhruba po týždni od neúspešnej poľovačky

ozval a žiadal vrátiť ďalekohľad a vtedy mu žalovaný povedal: „Miro, neblázni, však si ho musel zobrať
ty“. Keďže šlo o nedorozumenie a žalovaného to mrzelo, nakoľko bol hlboko vnútorne presvedčený, že
v deň neúspešnej poľovačky a skúšania ďalekohľadu si ho žalobca zobral z jeho auta, navštívil ešte
žalovaný žalobcu v Turčianskych Kľačanoch, čo bolo v jeseni 2017 a povedal mu, že ďalekohľad nemá.
Žalobca od neho ako protihodnotu žiadal fúru dreva, ktorú mu ale žalovaný nemohol zabezpečiť. Podľa

manželky žalovaného E. Q. už na druhý deň po neúspešnej poľovačke, keď sa žalobca telefonicky ozval
jej manželovi, žalovaný ho informoval, že ďalekohľad už nemá, že si ho žalobca musel zobrať.

11. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k presvedčeniu, že žalobe nemožno vyhovieť a to tak ani v
prípade primárneho petitu, ani v prípade petitu eventuálneho.

12. Vykonaným dokazovaním pre súd bolo nesporne preukázané, že v konaní nebol produkovaný
dôkaz preukazujúci, že by ďalekohľad uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa ku dňu vyhlásenia
rozsudku nachádzal u žalovaného. Z výpovedí strán sporu, teda žalobcu aj žalovaného, na pojednávanínesporne vyplynulo, že ešte v lete, najneskôr v jeseni roku 2017, bol žalobca informovaný o tom, že u
žalovanéhosajehoďalekohľadnenachádza.Žalovanývtomtoobdobíbolpresvedčený,žesiďalekohľad
zobral žalobca. Táto skutočnosť však preukázaná nebola. Bol to teda žalovaný, u ktorého nepochybne

najneskôr ku dňu spomínanej zmarenej poľovačky v júli 2017, sa spomínaný ďalekohľad po vypožičaní
od žalobcu nachádzal. Akým spôsobom sa dostal z jeho dispozície, hodnoverne preukázané nebolo.

13. Nárok žalobcu na vrátenie spomínaného ďalekohľadu za predpokladu, že by sa u žalovaného bol
nachádzal, je možné hľadať v ustanovení § 659 až § 662 Obč. zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o

výpožičke. Táto zmluva o výpožičke podľa presvedčenia súdu medzi stranami v júli 2017 platne vznikla
v ústnej forme.

14. Podľa § 659 Obč. zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.) zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi
právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať.

15. Podľa § 661 ods. 1 Obč. zákonníka vypožičiavateľ je oprávnený užívať vec riadne a v súlade s
účelom, ktorý sa v zmluve dohodol, alebo ktorému obvykle slúži; je povinný chrániť ju pred poškodením,
stratou, alebo zničením.

16. Podľa § 662 ods. 1 Obč. zákonníka vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje,

najneskôr však do konca určenej doby zapožičania.

17. Podľa § 662 ods. 2 Obč. zákonníka požičiavateľ môže požadovať vrátenie veci aj pred skončením
určenej doby zapožičania, ak vypožičiavateľ neužíva vec riadne, alebo ak ju užíva v rozpore s účelom,
ktorému slúži.

18. V tomto prípade to bol podľa presvedčenia súdu žalovaný, ktorý porušil povinnosť vypožičanú vec
- ďalekohľad - chrániť pred poškodením, stratou, alebo zničením. Akým spôsobom sa z jeho dispozície
dostala, teda, či bola vec odcudzená, alebo či bola vec stratená, sa v konaní preukázať nepodarilo.
Rovnako, ako sa nepodarilo preukázať, že by si ju bol zobal žalobca. Keďže však žalobca neprodukoval

kudňuvyhláseniarozsudkudôkaz,žebyžalovanýnapriekjehovýzvamnavrátenievypožičanejvecitúto
mal vo svojej držbe, súd žalovaného k vráteniu veci, teda k vydaniu veci žalobcovi, zaviazať nemohol,
nakoľko uloženiu takejto povinnosti nezodpovedala dôkazná situácia.

19. Je nesporné, že žalovaný porušil svoju povinnosť uvedenú v ust. § 661 ods. 1 Obč. zákonníka a

vec dostatočne nechránil pred stratou, alebo odcudzením, ak z jeho držby spôsobom, ktorý nedokázal
vysvetliť(apresvedčiťoňomsúd),zmizla.Zatakýchtookolnostíbyvzmysle§420ods.1Obč.zákonníka
zodpovedal za škodu, ktorá nevrátením veci žalobcovi vznikla. Táto škoda by bola adekvátna hodnote
nevrátenej vypožičanej veci ku dňu, keď mal vec na výzvu vypožičiavateľa, teda žalobcu, vrátiť. Teda
nárok žalobcu na zaplatenie sumy 550 €, čo bola suma, ktorá podľa tvrdenia žalobcu (nie však podľa

produkovaných dôkazov), mala predstavovať hodnotu nevráteného ďalekohľadu, by sa potom opieral o
ust. § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Eventuálnemu petitu žalobcu však nebolo možné vyhovieť a to práve preto, že takýto
nárok, teda nárok na náhradu škody pre prípad, že samotnú vec nie je možné vydať, žalobca neuplatnil
včas. V tomto smere sa súd plne stotožnil s názorom strany žalovanej.

20. Nárok na náhradu škody sa v zmysle § 106 ods. 1 Obč. zákonníka premlčí v subjektívnej premlčacej
dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

21. Podľa § 106 ods. 2 Obč. zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak

ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

22. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. Podľa vykonaného dokazovania, predovšetkým výpovede žalovaného, ale aj výpovede žalobcu,
už v júli 2017, sa ďalekohľad u žalovaného nenachádzal. Takto bol žalobca žalovaným informovanýa takto žalovaný podľa vlastnej výpovede žalobcu informoval. Teda podľa presvedčenia súdu už v júli
2017 došlo k strate, alebo k odcudzeniu ďalekohľadu žalovanému, ktorý ho v dôsledku tejto skutočnosti
na požiadanie žalobcu nevedel vrátiť. Podľa presvedčenia súdu už od tohto mesiaca potom plynula

žalobcovi trojročná premlčacia doba, v ktorej mohol proti žalovanému uplatniť nárok na náhradu škody
spôsobenú stratou vypožičaného ďalekohľadu. Pokiaľ ide o plynutie subjektívnej premlčacej doby, teda
momentu, kedy sa žalobca podľa vykonaného dokazovania nesporne dozvedel o tom, že u žalovaného
sa ďalekohľad nenachádza, ide o obdobie jesene 2017, teda najneskôr deň, keď žalovaný navštívil
žalobcu v jeho bydlisku v Turčianskych Kľačanoch a informoval žalobcu o tom, že jeho ďalekohľad už vo

svojej dispozícii nemá. K tejto návšteve došlo pred 20.10.2017, kedy žalobca poslal SMS v znení: „Čau,
kedy donesieš nočné videnie a peniaze? Stále ma nejako obchádzaš.“ Teda podľa presvedčenia súdu už
pred týmto dňom 20.10.2017 žalobca vedel o tom, že u žalovaného jeho ďalekohľad nie je a požadoval
zaň finančnú náhradu. Aj SMS z 8.8.2018 v znení: „Servus Q., kedy to dáme do poriadku? Už ubehol
rok a ty sa nemáš k činu. Buď dones prachy, alebo drevo.“, svedčí o skutočnosti, že žalobca k 8.8.2018
vedel o tom, že žalovaný jeho ďalekohľad nemá a požadoval proti nemu verbálne (nie podaným žaloby

na súd) náhradu škody vo forme finančnej náhrady, alebo náhrady vo forme dreva. Žalobcovi preto už
od jesene, najneskôr od 20.10.2017, plynula subjektívna premlčacia doba, kedy rozhodne vedel o tom,
že žalovaný, ktorý mu ďalekohľad nevrátil, ho u seba nemá a teda zodpovedá za jeho stratu. Ak potom
žalobca uplatnil nárok na náhradu škody proti žalovanému svojím podaním, ktoré na súd došlo 3.8.2021,
urobil tak dávno po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby a trojročnej objektívnej premlčacej

doby. Súd preto žalobcovi nemohol priznať ani nárok na náhradu škody, pretože ho neuplatnil včas.

24. Pokiaľ žalujúca strana argumentovala tým, že žalovaný bol žalobcovi škodu spôsobil úmyselne,
tak dôkazy, ktoré by svedčili pre takýto záver, v konaní produkované neboli. Rovnako nemožno dať za
pravdu žalujúcej strane, ktorá tvrdila, že vznesenie námietky premlčania podľa ich názoru je výkonom

práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (viď
§ 3 ods. 1 Obč. zákonníka). Súd sa s takouto argumentáciou opäť nestotožnil. V tomto prípade to
predsa nebol žalovaný, ktorý by nejakým konaním, zavádzaním žalobcu, bol spôsobil, že žalobca otáľal
s podaním žaloby a túto nakoniec nepodal včas. Bolo to len rozhodnutie žalobcu, že sa rozhodol
až po dobe takmer 4 rokov uplatniť svoje nároky vo vzťahu k žalovanému na súde a na takomto

správaní sa žalobcu sa žalovaný nijakým spôsobom nepodieľal. Preto nie je možné tvrdiť, že ak sa
ohradil proti oneskorenému podaniu žaloby námietkou premlčania, bol by konal v rozpore s dobrými
mravmi. Premlčanie je inštitút, ktorý bol do nášho právneho poriadku vnesený práve za účelom toho,
aby oprávnené osoby bdeli nad svojimi právami a aby ich uplatňovali včas. Takto žalobca nepostupoval
a preto v konaní nebol úspešný.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému proti
neúspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.