Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. marec 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121010192
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3121010192.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. marca
2021 prejednal sťažnosti riaditeľa Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody Trenčín (ďalej len „riaditeľ ústavu") a odsúdeného

Y. T.,

nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom P., H. J. L. V. č. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu v Nemocnici pre
obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín,

ktoré podali proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2PP/11/2021 zo dňa 04.03.2021 a takto

jednohlasne

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. sa uznesenie súdu prvého stupňa zrušuje v celom rozsahu a súdu
prvého stupňa sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/44/2012 zo dňa 22.02.2017 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/66/2017 zo dňa 09.08.2018 bol Y. T. odsúdený pre pokračovací

zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 233 ods. 1 písm. b), ods. 3
písm. b) Tr. zák. a iné k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody na 5 rokov so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 66 ods. 1 písm. c), ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 415 ods. 2
Tr. por. zamietnutý návrh riaditeľa ústavu o podmienečné prepustenie odsúdeného Y. T. z výkonu vyššie

uvedeného trestu odňatia slobody.

Protitomutouzneseniupodalidozápisniceoverejnomzasadnutíihneďpovyhláseníuzneseniasťažnosť
riaditeľ ústavu (prostredníctvom svojho zástupcu) a aj odsúdený.

Riaditeľ ústavu v písomných dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že hoci je postoj odsúdeného k trestnej

činnosti čiastočne kritický, je to vo verbálnej rovine, keď vysvetľuje príčiny svojho zlyhania. Avšak
v reálnom živote - ešte pred nástupom výkonu trestu odňatia slobody preukázal, že trestnú činnosť
nebagatelizuje. Svojím prístupom k životu dokladoval, že nielenže je pozitívne motivovaný, ale k jeho
polepšeniu už došlo. Preto trvá na svojom podanom návrhu, aby bol odsúdený podmienečne prepustený
z výkonu trestu odňatia slobody s nariadenou kontrolou technickými prostriedkami.

Odsúdený svoju sťažnosť písomne neodôvodnil.Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podané sťažnosti
sú prípustné, boli podané oprávnenými osobami a v zákonom stanovenej lehote, na neverejnom
zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému

sťažovatelia podali sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, a dospel k záveru, že
sťažnosti riaditeľa ústavu a odsúdeného sú dôvodné, najmä pre závažné procesné pochybenia súdu
prvého stupňa.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď o návrhu

riaditeľa ústavu na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody s nariadenou
kontrolou technickými prostriedkami rozhodoval na verejnom zasadnutí. Na tomto mieste však krajský
súd musí skonštatovať prvé pochybenie, že o tomto návrhu mohla konať aj samosudkyňa súdu prvého
stupňa (§ 349 ods. 1 Tr. por.).

Senát súdu prvého stupňa ale už závažným spôsobom procesne pochybil, keď na vykonanie verejného

zasadnutia, na ktorom došlo k vyhláseniu napadnutého uznesenia, neboli splnené zákonom ustanovené
podmienky.

Podľa § 292 ods. 4 veta prvá a druhá Tr. por. deň, čas a miesto verejného zasadnutia určí predseda
senátu tak, aby osobe, ktorá na verejné zasadnutie dala svojím návrhom podnet, osobe, ktorá môže byť

rozhodnutím priamo dotknutá, obhajcovi a prokurátorovi zostala od doručenia predvolania na verejné
zasadnutie alebo od upovedomenia lehota aspoň päť pracovných dní na prípravu; to neplatí pri sťažnosti
proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby. Skrátiť lehotu možno len so súhlasom toho, v záujme
koho je lehota ustanovená.

V prvom rade je potrebné uviesť, že riaditeľ ústavu je v zmysle § 292 ods. 4 Tr. por. osobou, ktorá
dala svojím návrhom podnet na verejné zasadnutie. So zreteľom na povahu riešenej veci a vzťah, resp.
význam prítomnosti jeho osoby (prípadne jeho zástupcu) pre rozhodnutie vo veci preto mal byť aj riaditeľ
ústavu predvolaný na verejné zasadnutie, čo sa však nestalo.

Podľa § 292 ods. 1 posledná veta Tr. por. ak sa má rozhodovať vo veciach spojených s výkonom
kontroly technickými prostriedkami, predseda senátu o verejnom zasadnutí upovedomí aj príslušného
probačného a mediačného úradníka.

O termíne verejného zasadnutia taktiež nebol upovedomený ani príslušný probačný a mediačný úradník

v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, i keď sa malo rozhodovať vo veci spojenej s výkonom
kontroly technickými prostriedkami.

Riaditeľ ústavu, prokurátor a aj odsúdený mali mať v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
priznanú aj lehotu na prípravu na verejné zasadnutie aspoň 5 pracovných dní. Riaditeľ ústavu

z neznámych dôvodov predvolaný na verejné zasadnutie vôbec nebol. Okresnej prokuratúre bolo
upovedomenie o termíne verejného zasadnutie doručené dňa 01.03.2021. V tento deň bolo predvolanie
na termín verejného zasadnutie doručené aj odsúdenému.

V zápisnici o verejnom zasadnutí súdu prvého stupňa zo dňa 04.03.2021 (ďalej len „zápisnica“) sa preto

nesprávne konštatuje, že prokurátor a aj odsúdený mali túto lehotu zachovanú.

Zobsahuzápisnice,ktorájevúplnejzhodeajsozvukovounahrávkouvyhotovenouzpriebehuverejného
zasadnutia podľa § 61a Tr. por. (ďalej len „zvuková nahrávka“), je zrejmé, že súd prvého stupňa mal
za to, že prokurátor aj odsúdený majú zachovanú lehotu na prípravu na verejné zasadnutie. Prokurátor

ani odsúdený sa však pred súdom prvého stupňa výslovne nevyjadrili, že súhlasia so skrátením tejto
lehoty, pričom takéto ich vyjadrenie nebolo zo strany súdu prvého stupňa ani len zisťované. Platí totiž,
že ak predseda senátu (samosudca) na začiatku verejného zasadnutia zistí, že zákonná lehota na
prípravu u niektorej oprávnenej osoby nebola zachovaná, je povinný vyzvať takúto osobu na vyjadrenie,
či súhlasí s vykonaním verejného zasadnutia a toto jej vyhlásenie musí riadne zaznamenať do zápisnice

o verejnom zasadnutí. Ak oprávnená osoba však takýto výslovný súhlas nedá, verejné zasadnutie musí
byť odročené.Odhliadnuc od toho, že riaditeľ ústavu a ani prokurátor nemali lehotu na prípravu zachovanú, nemožno v
prípade odsúdeného za vyjadrenie, že súhlasí s vykonaním verejného zasadnutia a so skrátením lehoty
na prípravu považovať jeho v zápisnici zaprotokolované vyjadrenie nasledovného znenia: „Trvám na

podanej žiadosti o podmienečné prepustenie a žiadam, aby bola prejednaná.“. Zo zvukovej nahrávky
je zrejmé, že takéto vyjadrenie odsúdený urobil až po položení otázky predsedníčkou senátu, či trvá
na podanej žiadosti. Tu je však potrebné opätovne zdôrazniť, že návrh, o ktorom rozhodol súd prvého
stupňa, nepodal odsúdený, ale riaditeľ ústavu.

Len pre úplnosť je potrebné uviesť, že Trestný poriadok (§ 415 ods. 1, 2 a 3) určuje explicitne, že o
podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa rozhoduje na návrh oprávnenej osoby,
nie na žiadosť.

Z týchto dôvodov tak neboli splnené zákonné podmienky na vykonanie verejného zasadnutia dňa
04.03.2021, a teda ani na vyhlásenie napadnutého uznesenia.

Senát súdu prvého stupňa ďalej závažným spôsobom procesne pochybil, keď na verejnom zasadnutí k
návrhu riaditeľa ústavu nevypočul odsúdeného. Odsúdenému bola poskytnutá možnosť sa vyjadriť len
k oboznámeným listinným dôkazom, čo však nemožno považovať za jeho výsluch.

Podľa § 417 ods. 2 Tr. por. pred rozhodnutím o podmienečnom prepustení musí byť odsúdený
vyslúchnutý; to neplatí, ak súd postupuje podľa § 415 ods. 3.

Citované ustanovenie jednoznačne upravuje, že pred rozhodnutím o podmienečnom prepustení musí
byť odsúdený na verejnom zasadnutí vypočutý, pričom tento jeho výsluch je dôkazným prostriedkom v

zmysle § 119 ods. 2 Tr. por., na ktorý súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní prihliada (§ 297 Tr. por.).

Vo vzťahu k sťažnostným námietkam riaditeľa ústavu krajský súd uvádza, že tieto považuje za dôvodné,
pretože zákonné podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného Y. T. z výkonu trestu odňatia
slobody s nariadenou kontrolou technickými prostriedkami sú splnené. Odsúdený vykonal viac ako

polovicu z výmery uloženého súhrnného trestu odňatia slobody. Vo výkone trestu plnením svojich
povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, a že sa môže sa od neho aj očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život. Zároveň boli splnené aj podmienky výkonu kontroly technickými
prostriedkami prostredníctvom zariadenia na určenie polohy kontrolovanej osoby.

Z takto rozvedených dôvodov krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 194 ods. 1 písm. b)
Tr. por. zrušil v celom rozsahu a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Po vrátení veci no nové
konanie bude súd prvého stupňa v zákonnom zložení povinný pri svojom rozhodovaní odstrániť vyššie
uvedené pochybenia. Súd prvého stupňa bude povinný určiť nový termín verejného zasadnutia, na ktorý
musí všetky procesné strany riadne a včas predvolať, resp. ich o termíne riadne a včas upovedomiť, so

zachovaním ich práva (lehoty) na prípravu na toto verejné zasadnutie, a zároveň musí odsúdeného po
riadnom zákonnom poučení k návrhu riaditeľa ústavu na verejnom zasadnutí aj vypočuť. Súd prvého
stupňa je zároveň viazaný právnym názorom krajského súdu (§ 194 ods. 5 Tr. por.).

Senát krajského súdu zároveň poukazuje na skutočnosť, že predsedníčka senátu súdu prvého stupňa

sa obdobných procesných pochybení dopustila v nedávnej minulosti opakovane, a to na úkor práv
procesných strán garantovaných im Trestným poriadkom a napriek upozorneniam zo strany tohto senátu
krajského súdu v jeho skorších rozhodnutiach. Len príkladmo možno uviesť rozhodnutia tohto senátu
krajského súdu pod sp. zn. 23To/26/2020, 23Tos/87/2020, 23Tos/170/2020 alebo 23Tpo/4/2021, v
ktorých bolo potrebné rozhodnúť o podaných opravných prostriedkov obdobne ako v tejto prejednávanej

veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.