Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 19. február 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120010225
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3120010225.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Michala Antalu a JUDr. Lucie Horvátovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. februára 2023
prejednal odvolanie obžalovaného

O. K.,

nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom G. nad T. XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej
veci v Ústave na výkon trestu Ilava,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/12/2020 zo dňa 18. októbra 2022 a takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/12/2020 zo dňa 18. októbra 2022 bol obžalovaný O.
K. pri nezmenenom výroku o vine pod bodom I. rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/12/2020
zo dňa 10.09.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/97/2021 zo dňa
06.12.2021 zo spáchania prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom

základe, že na verejnom zasadnutí o obnove konania konaného dňa 13.06.2018 v čase o 09.30 hod.
pod spisovou značkou 6Nt 450/2017 na Okresnom súde v Trenčíne nepravdivo uviedol, že skutok, za
ktorý bol odsúdený v trestnej veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/127/2016 spáchala jeho družka B.
Z., ktorá mu mala povedať, že olúpila nejakú tetu s fľašou kúpenou v Tescu, čo sa nezakladá na pravde,
uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. i) Tr. zák. na skutkovom základe, že v presne nezistenom čase v mesiaci júl 2018

až do 24.07.2018 počas výkonu trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Ilava nezisteným spôsobom
zaslal poškodenej B. Z., ktorá bola svedkom v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín sp. zn.
6Nt/450/2017 na adresu V. Z., U. XXX/XX dva listy, v ktorých ju žiadal, aby lúpež zobrala na seba s
tým, že ak to neurobí, tak po prepustení z výkonu trestu ju zabije, napriek tomu, že obžalovaný už bol
odsúdený za zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písmeno a) Trestného zákona rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn.

3T/127/2016 zo dňa 31.01.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2017 k nepodmienečnému
trestu odňatia slobody v trvaní 11 rokov a rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 3T/158/2005 zo
dňa 29.09.2005, bol právoplatne odsúdený za trestný čin lúpeže podľa § 234 odsek 1, odsek 2 písmeno
b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov k nepodmienečnému trestu odňatia
slobody vo výmere 10 rokov.

Bol za to odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 47 ods. 2 Tr. zák. bez splnenia
podmienky uvedenej v ustanovení § 47 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 4,ods. 8 Tr. zák., s prihliadnutím k § 37 písm. m) Tr. zák. a v spojení s § 43 Tr. zák. k úhrnnému ďalšiemu
trestu odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) rokov a 12 (dvanásť) dní. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.
zák. okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení odvolaním napadol
obžalovaný čo do výroku o vine aj treste. V písomných dôvodoch podaných prostredníctvom obhajcu
uviedol, že výrok o vine považuje za nesprávny a v zásadnom rozpore s vykonaným dokazovaním.

V priebehu hlavného pojednávania nebolo preukázané, že sa skutok stal, keďže nebol vykonaný
v neprospech obžalovaného jediný relevantný objektívny dôkaz. Obranu obžalovaného podporuje
správa Ústavu na výkon trestu a Ústavu na výkon väzby Ilava zo dňa 06.07.2022, v zmysle ktorej
kontrole korešpondencie podliehajú všetky zásielky odsúdených. Uvedené potvrdil aj svedok M. M.,
z ktorého výpovede je zrejmé, že z ich strany by muselo dôjsť k odhaleniu listov obžalovaného,
ktoré by naznačovali podozrenie zo spáchania trestnej činnosti. Okresný súd nedôvodne vyhodnotil

zlyhanie ľudského faktora pri kontrole listov obžalovaného príslušníkmi ZVJS. Výpoveď poškodenej je
absolútne nevierohodná, neurčitá a nejasná a nemôže byť podkladom pre záver o vine. Okresný súd
nedostatočne vyhodnotil jej osobu, keď prehliadol jej postoj k trestnému konaniu, keď sa bezdôvodne
a bez ospravedlnenia nedostavovala na hlavné pojednávanie, a že môže byť užívateľkou omamných
látok. Že nie je vylúčené jej experimentovanie s drogami vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku Okresného

súdu Trenčín v opatrovanskej veci sp. zn. 35P/132/2022 zo dňa 28.11.2022. Samotné výhražné listy
neboli v konaní predložené, ich existenciu tvrdí iba poškodená a svedkovia N. A. a B. A. tieto listy nečítali.
Vypovedali len, že s ich obsahom boli oboznámení poškodenou. Podkladom o vine obžalovaného musí
byť zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na
ich rozhodnutie. Teda obžalovanému musí byť vina jednoznačne a bez pochybnosti preukázaná, čo v

konkrétnom prípade nebola. Obžalovaný navrhol odvolaciemu súdu vykonať dôkaz, a to zabezpečenie
záznamu z telefonického hovoru s poškodenou zo dňa 15.11.2022 v čase o 18.35 hod, v rámci ktorého
sa mala poškodená vyjadriť, že „jej je ľúto, že je v base, že za to môže ona.“ Obžalovaný sám doplnil
podané odvolanie svojim obhajcom a pripojil sa k nemu. Naviac poukázal na to, že vo vzťahu ku skutku
právne kvalifikovanému ako vydieranie podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na §

139 ods. 1 písm. i) Tr. zák. bol okresným súdom dňa 10.09.2021 vyhlásený oslobodzujúci rozsudok,
ktorý je správny a zákonný. Následne po vrátení veci krajským súdom bol za tento istý skutok odsúdený,
hoci sa jeho vina žiadnym spôsobom nepreukázala. Svedkovia N. A. a B. A. sú zaujatí, pretože bývajú
s poškodenou v jednej domácnosti. Môžu byť manipulovaní a ovplyvnení. Nie je zanedbateľný ani fakt,
že poškodená sa až pri výsluchu ku krivému obvineniu rozpamätala na nejaký výhražný list, čo však

môže byť chápané aj ako pomsta z jej strany práve preto, že ju obžalovaný krivo obvinil. Okresný
súd zarážajúco spochybnil prácu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, dehonestoval ich
postavenie a dôveryhodnosť. Po tomto vyslovenom názore v ich hodnoteniach a správach aj do budúcna
bude absentovať objektivita. Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže jednoznačne popreli, že by
bol list obžalovaného s výhražným obsahom odoslaný z Ústavu na výkon trestu Ilava. Títo pracovníci

sú súčasťou štátneho aparátu, sú silovou zložkou, ktorá má tieto veci zachytávať a postihovať. Štát
nesie dôkazné bremeno pri výroku o vine a vina obžalovaného musí byť bezpochyby dokázaná. Zásada
in dubio pro reo vysvetlená aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva určuje, že pri viacerých
skutkových verziách alebo pri pretrvávajúcich pochybnostiach je súd povinný rozhodnúť v prospech
obžalovaného. Právu na spravodlivý proces zodpovedá povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne

odôvodniť a logicky sa vysporiadať so všetkými dôkazmi. Je neprípustné, aby súd vystúpil z pozície
nestrannosti a postavil sa do úlohy pomocníka obžaloby. Vo vzťahu k výroku pod bodom I. napadnutého
rozsudku obžalovaný navrhol, aby mu súd priznal aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák.
V závere navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste za skutok uvedený pod bodom II.
napadnutého rozsudku a oslobodiť ho spod obžaloby. Vo vzťahu k výroku o treste pri skutku pod bodom

I. napadnutého rozsudku obžalovaný navrhol rozhodnúť podľa § 44 Tr. zák. o upustení od uloženia
ďalšieho trestu vzhľadom na skoršie odsúdenie, ktorého trest aktuálne vykonáva.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného doplnil dokazovanie v
zmysle návrhu obžalovaného, zabezpečil záznam telefonického hovoru z Ústavu na výkon trestu

odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava, ktorý prebiehal medzi obžalovaným a poškodenou
dňa 15. novembra 2022 v čase o 18.35 hod., pričom podstatné časti doslovného prepisu boli
oboznámené prečítaním. V závere verejného zasadnutia prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný na dôvodoch svojho odvolania zotrval.Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods.
1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade

podaného odvolania postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným
postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere

odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Okresný súd po zrušení výroku o oslobodení obžalovaného pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. i) Tr. zák. a výroku o treste za spáchanie
prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. krajským súdom a vrátení veci na nové konanie
a prejednanie postupoval v súlade s ustanovením § 327 ods. 1 Tr. por., keď viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu vykonal úkony a dôkazy, ktoré odvolací súd vykonať nariadil.

V posudzovanej veci pred súdom prvého stupňa bolo vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako
to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa kritériá pre jeho označenie za arbitrárne, či podobne

nedostatočne odôvodnené, keďže obsahuje výstižné hodnotenie všetkých podstatných skutočností
potrebných pre rozhodnutie o vine a treste. Súd prvého stupňa poukazujúc na právny názor odvolacieho
súdu svoje rozhodnutie logicky i vecne presvedčivým spôsobom zdôvodnil.

Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na spravodlivý súdny proces neznamená nárok na to, aby bol

účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v
súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných
súdov vykladať a aplikovať zákony (I. ÚS 19/02, I. ÚS 50/04, I. ÚS 59/04).
Rozhodujúc o výroku o vine okresný súd správne poukázal na konzistentnosť výpovede poškodenej

od samého začiatku trestného stíhania, podporenú viacerými v konaní vykonanými dôkazmi. Jednak je
to výpoveď svedkov B. A. a N. A. a jednak obsah listov, ktorý adresovala poškodená obžalovanému
ako odpoveď na jeho listy. Z výpovede pracovníkov Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu
na výkon väzby Ilava jednoznačne vyplynulo, že listy obžalovaný poškodenej skutočne v danom čase
písal, o čom existujú záznamy. Tiež uviedli, že mohol posielať aj súkromnú poštu, ktorá sa špeciálne

neeviduje. Okresný súd správne vyhodnotil aj to, že na spáchanie skutku vydierania mal obžalovaný
dôvod a motív, keďže poškodená odmietala vziať na seba vinu za spáchanie zločinu lúpeže, ktorý ona
nespáchala, a pre ktorý trestný čin bol obžalovaný v čase skutku už odsúdený na dlhodobý trest odňatia
slobody. Napokon jeho manipulatívne a násilné správanie vo vzťahu k poškodenej nebolo ojedinelým,
o čom vypovedala poškodená a svedkovia B. A. a N. A.. Svedkovia boli pred svojimi výsluchmi riadne

poučení, a to aj na následky krivej výpovede. Ich výpovede boli spontánne konzistentné, v rámci celého
trestného konania. Navyše navzájom korešpondovali, a boli v zhode aj s ostatnými vo veci vykonanými
dôkazmi. Z ničoho teda nevyplynula ich zaujatosť.

Rovnako je uvedené zrejmé aj z nastavenia osobnosti obžalovaného, ako to vyplynulo zo znaleckých

posudkov psychiatra a psychologičky. Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
dospelých sa dostatočným spôsobom zaoberala aj ďalšími dôvodmi a motívom trestného konania
obžalovaného, keď konštatovala, že obžalovaný trpel pocitom zneváženia a oklamania zo strany jeho
družky, ktorá mu zatajila umiestnenie syna do ústavnej starostlivosti. Rovnako bol frustrovaný z toho
dôvodu, že jeho družka si našla novú známosť, zatiaľ čo on vnímal ich vzťah ako perspektívny aj do

budúcna a táto predstava sa mu postupne začala rúcať. Prekvapením pre neho bola aj výška trestu, s
ktorou osobne nerátal a až s odstupom času si bol schopný uvedomiť následky.

Pokiaľ ide o vykonaný dôkaz na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, z tohto jednoznačne vyplynulo,
že tvrdenie obžalovaného o tom, že poškodená sa mala počas telefonického rozhovoru s ním dňa

15.11.2022vyjadriť,že„jejjeľúto,žejevbase,žezatomôžeona“,sanezakladánapravde.Odvolacísúd
vykonal tento dôkaz, hoci sa ním obžalovaný snažil spochybniť predovšetkým svoju vinu za spáchanie
skutku právne kvalifikovaného ako prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák., ku ktorému
sa priznal, pričom otázka viny za tento skutok ani nebola predmetom odvolacieho konania. Doplnenímdokazovania sa nezistili ani žiadne skutočnosti podstatné pre rozhodovanie o vine ku skutku právne
kvalifikovaného ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139
ods. 1 písm. i) Tr. zák.

Okresný súd sa dôvodne a opodstatnene vysporiadal aj s výpoveďami svedkov - pedagógov Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody Ilava, a to M. M., B. C., Mgr. M. Y., O. P. a V. P.. Najpravdepodobnejším
dôvodom, pre ktorý neboli listy obžalovaného odosielané z ústavu na výkon trestu s obsahom vydierania
adresované poškodenej zadržané v zmysle § 25 ods. 2, ods. 3 Zákona č. 475/2005 Z. z. výkone

trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov je skutočne zlyhanie ľudského faktora.
Okresný súd logicky a správne vyhodnotil enormnú zaťaženosť pedagógov vykonávajúcich nahliadnutie
a oboznámenie sa s obsahom korešpondencie odoslanej pošty odsúdených, kedy počty listov sa v
priebehu týždňa menia, v pondelky to môže byť aj 200 až 300 listov denne, v iné dni 80-100 listov denne,
s ktorými sú povinní sa v ten istý deň pedagógovia oboznámiť, a hneď ich aj odovzdať na doručenie.
Uvedené samozrejme nie je ich jedinou náplňou práce. Dvaja alebo traja pedagógovia kontrolujú

odoslanú a došlú poštu s výnimkami špecifikovanými v zákone o výkone trestu. Zároveň nie je možné
zistiť, ktorý konkrétny pedagóg nahliadal do odoslaných listov práve obžalovaného. Všetci vypočutí
pedagógovia sa vyjadrovali len vo všeobecnosti k náplni ich práce. O zlyhaní ľudského faktora svedčí
aj to, že rovnako neboli zachytené a riešené ani obsahy listov poškodenej doručené obžalovanému do
výkonu trestu, v ktorých zreteľne poškodená reagovala na jeho vydieranie. Svedok M. M. uviedol, že ak

by sa s týmito listami poškodenej oboznámil on, určite by to riešil.

Tvrdeniu obžalovaného spočívajúcemu v tom, že skutok vydierania mal byť vymyslený poškodenou ako
pomsta nenasvedčuje žiadny v konaní vykonaný dôkaz. Práve naopak, poškodená tento skutok ani
nešla sama iniciatívne ohlásiť na polícii, vypovedala o ňom až keď bola vypočúvaná v súvislosti s krivým

obvineným obžalovaného. Rovnako tvrdenia obžalovaného k užívaniu omamných látok poškodenej v
čase skutku, ktoré by malo zásadnejší vplyv na výpoveď poškodenej, neboli v konaní preukázané.

S poukazom na to, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria

jeden celok, krajský súd v ďalšom odkazuje na jednotlivé vyhodnotenia skutkových okolností súdom
prvého stupňa, keďže sa s nimi bezvýhradne stotožňuje.

Pokiaľ ide o výrok o treste, okresný súd správne konštatoval, že obžalovaný spáchal dva úmyselné
trestné činy viacčinným súbehom, pričom jeden z nich bol zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,

ods. 2 písm. b) Tr. zák. Okresný súd dôvodne uložil obžalovanému úhrnný ďalší trest po zohľadnení
ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák., keďže odsúdený bol pred spáchaním zločinu vydierania dvakrát
odsúdený za trestný čin lúpeže, za ktorý mu boli uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody.
Súd prvého stupňa zároveň presvedčivo vysvetlil, z akého dôvodu neukladal obžalovanému doživotný
trest odňatia slobody v zmysle § 47 ods. 1 písm. a) a písm. b) Tr. zák., keď zohľadnil osobnostné,

kriminogénne a sociálne faktory na strane obžalovaného.

Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že po vyčerpávajúcom vyhodnotení
zásad na ukladanie trestu podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák, a teda všetkých okolností spáchaných
trestných činov, ich povahu, charakter a závažnosť, vrátane možností nápravy obžalovaného,

jeho opakované páchanie násilnej trestnej činnosti a účinku sa míňajúce výkony dlhodobých
nepodmienečných trestov odňatia slobody je zákonným a spravodlivým trestom trest odňatia slobody
vo výmere 20 rokov a 12 dní. Táto výmera trestu zohľadňuje pravidlá uloženia tzv. ďalšieho trestu podľa
§ 43 Tr. zák., podľa ktorého aktuálne ukladaný trest odňatia slobody nesmel s doteraz nevykonanou
časťou trestu uloženou obžalovanému v inom trestnom konaní prevyšovať výmeru 25 rokov odňatia

slobody. Takto uložený trest spĺňa zásady generálnej a individuálnej prevencie a dostatočne vyjadrí aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou za to, že ku spáchaniu skutkov došlo počas výkonu trestu
odňatia slobody v inej trestnej veci, kde už mal obžalovaný preukázať svoju nápravu.

Okresný súd správne rozhodol aj o spôsobe zaradenia odsúdeného do ústavu so stredným stupňom

stráženia vzhľadom k tomu, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo
výkonetrestuodňatiaslobody,ktorýmuboluloženýzaúmyselnýtrestnýčin.Zároveňnezistilsozreteľom
na závažnosť trestných činov a mieru narušenia obžalovaného, že by náprava obžalovaného bola lepšie
zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody iného stupňa stráženia.Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.