Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. október 2021

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 7C/279/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315207793
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Birás, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2021:1315207793.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobkyne: E.. G. G.,

narodená XX. novembra XXXX, trvalým pobytom v F. J. XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou LEGAL
CARTEL s.r.o., so sídlom v Bratislave, Na Hrebienku 5433/40, IČO: 36 677 175, proti žalovanej: R. G.,
narodená XX. novembra XXXX, trvalým pobytom v F. J. XX, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava III z 13. januára 2017 č. k. 7C/279/2015-100 z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobkyňa sa žalobou podanou tunajšiemu súdu (ďalej aj „súd prvej inštancie) 14. apríla 2015
domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť vypratať rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený
na parcele registra „C“ č. XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 135 m2, zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F. J., obec F. J., okres J. (ďalej len „predmetný rodinný dom“).
1.2. Vo svojej žalobe a ďalších podaniach uviedla, že predmetný rodinný dom má v bezpodielovom
spoluvlastníctve so svojím (t. č. bývalým, rozvedeným) manželom S. G. (pričom ich bezpodielové
spoluvlastníctvo ešte nie je vysporiadané). Žalovaná je matka jej bývalého manžela S. G. a jej svokra.

Jej bývalý manžel nasťahoval žalovanú do ich rodinného domu bez jej súhlasu. Predmetný rodinný dom
má len dve izby, pričom v jednej žije jej bývalý manžel a v druhej žalovaná. Žalobkyni je tým bránené
v užívaní predmetného rodinného domu, a keďže žalovaná v ňom býva protiprávne bez akéhokoľvek
právneho titulu, navrhla, aby ju súd zaviazal povinnosťou tento rodinný dom vypratať.

2.1. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe a ďalších svojich podaniach uviedla, že v predmetnom rodinnom
dome býva bezodplatne na základe výslovného súhlasu jej syna S. G., s ktorým tvorí spoločnú

domácnosťasúvzájomnenasebaodkázaní,pretožejejsynjeťažkozdravotnepostihnutý(trpíchorobou
sklerózamultiplex)apotrebujebezbariérovýprístupaonamázdravotnéproblémysozrakomapohybom
a mimo svojho miesta bydliska už nebola niekoľko rokov. V predmetom rodinnom dome si so svojím
synom vzájomne pomáhajú a spoločne sa starajú o chod domácnosti. Podľa jej názoru neexistuje žiadny
dôvod, pre ktorý by ako jediná príbuzná svojho syna nemohla bývať rodinnom dome, ktorého jej syn je
spoluvlastníkom a na začiatku výstavby ktorého poskytla synovi aj žalobkyni pôžičku v sume cca 20 000
eur (v roku 2007 sumu 650 000,- Sk), ktorá jej doposiaľ nebola vrátená. Žiadnu inú možnosť bývania

nemá a jej vypratanie z predmetného rodinného domu považuje za rozporné s dobrými mravmi.
2.2. Zároveň uviedla, že do predmetného rodinného domu sa nasťahovala koncom roka 2013,
pričom žalobkyňa s jej nasťahovaním verbálne súhlasila a osobne jej pomáhala pri sťahovaní. Po jej
nasťahovaní dala žalobkyni 1 500 eur na dokončenie obývateľného podkrovia, do ktorého ona ani jej synpo schodoch už sami nevyjdú. Žalobkyni v užívaní kuchyne a kúpeľne na prízemí ani celého podkrovia
nijako nebráni.
2.3. Napokon dodala, že žalobkyňa nie je výlučnou vlastníčkou predmetného rodinného domu, ale iba

jeho spoluvlastníčkou. Keďže jeho spoluvlastníkom je aj jej syn S. G., ktorý výslovne súhlasí, aby v jeho
časti domu bývala a zabezpečovala mu ako invalidnej osobe nevyhnutnú starostlivosť, podanú žalobu
považuje za nedôvodnú a navrhla, aby ju súd zamietol.

3.1. Súd prvej inštancie uznesením z 13. januára 2017 č. k. 7C/279/2015-100 nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým žalovanej prikázal zdržať sa akýchkoľvek zásahov, ktorými by bránila žalobkyni vo
výkone jej vlastníckeho práva k predmetnému rodinnému domu, najmä jej zakázal brániť, znemožňovať
alebo akýmkoľvek iným spôsobom sťažovať vstup žalobkyne do predmetného rodinného domu a brániť,
znemožňovať alebo akýmkoľvek iným spôsobom sťažovať užívanie predmetného rodinného domu
žalobkyňou, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
3.2. Uvedené uznesenie vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia nadobudlo právoplatnosť 11.

februára 2017 a vykonateľnosť 26. januára 2017.

4.1. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodol (v poradí prvým) rozsudkom zo 7. júna 2017 č.
k. 7C/279/2015-146, ktorým žalovanej uložil povinnosť predmetný rodinný dom vypratať.
4.2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie.

4.3. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovanej rozhodol uznesením z 30. septembra 2019 sp.
zn. 7Co/141/2018 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žerozsudoksúduprvejinštanciejenepreskúmateľný
a nespĺňajúci zákonné náležitosti na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pretože v ňom absentujú
dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil a z toho

vyplývajúci jednoznačný a nepochybný záver o dôvodnosti podanej žaloby.

5. Súd prvej inštancie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu vykonal vo veci dokazovanie
výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s písomnými vyjadreniami žalovanej a písomnými vyjadreniami
bývalého manžela žalobkyne a syna žalovanej Romana Giertliho a oboznámením sa so všetkými

predloženými listinnými dôkazmi, a to výpisom z listu vlastníctva č. 1000 a 1720 pre katastrálne územie
F. J., sobášnym listom o manželstve žalobkyne a S. G., rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z
25. apríla 2016 č. k. 44C/648/2015-29 o rozvode manželstva, čestným prehlásením S. G. o súhlase s
bývaním žalovanej v predmetnom rodinnom dome, zmluvou o pôžičke z 26. júna 2007, potvrdením obce
F.J.oprenajatíobecnéhobytužalovanejnadobuurčitúdoroku2014,lekárskymisprávamiozdravotnom

stavežalovanejap.S.G., nájomnouzmluvouz12.novembra2013adovolanímsarelatívnejneplatnosti
tejto nájomnej zmluvy zo 7. februára 2017, výzvou na vypratanie nehnuteľnosti zo 17. februára 2015,
žalobou o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a S. G., trestným oznámením z 22.
októbra 2015 o podozrení zo spáchania trestného činu ohovárania, uznesením povereného príslušníka
policajného zboru z 30. novembra 2015 o odovzdaní veci na priestupkové konanie, zápisnicou o

trestnom oznámení z 25. marca 2017 o podozrení zo spáchania trestného činu neoprávneného zásahu
do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru, uznesením povereného príslušníka policajného
zboru zo 7. júna 2017 o odmietnutí veci, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania, a ostatným
obsahom spisu, a zistil tento skutkový stav:

6.1. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F. J., obec F. J., okres J., vyplýva, že
žalobkyňa a p. S. G. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného rodinného domu so súp. č. XX
postavenom na parcele registra „C“ č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 135 m2.
6.2. Žalobkyňa a p. S. G. uzavreli manželstvo 15. júna 2007. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Bratislava III z 25. apríla 2016 č. k. 44C/648/2015-29, ktorý nadobudol právoplatnosť

18. júna 2016.
6.3. Predmetný rodinný dom tvorí masu bezpodielového spoluvlastníctva t. č. už rozvedených manželov
S. G. a žalobkyne. Žalobkyňa navrhla ich bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadať súdom, a to na
základe žaloby, o ktorej sa vedie konanie na Okresnom súde Bratislava III pod spisovou značkou
16C/150/2017. Z podania žalobkyne z 15. júla 2020 vyplýva, že sa domáha vyporiadania takým

spôsobom, že súd prikáže predmetný rodinný dom S. G. a zaviaže ho povinnosťou zaplatiť žalobkyni
vyrovnávací podiel. Uvedené súdne konanie nebolo do meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie v
prejednávanej veci právoplatne skončené.6.4. Predmetný rodinný dom pozostáva z prízemia, na ktorom sa nachádzajú dve obývateľné izby,
kuchyňa a kúpeľňa, a z podkrovia, na ktoré vedie schodisko a na ktorom sa nachádza sprchovací kút a
záchod; podkrovie ale na účel plnohodnotného bývania nie je dokončené. Na prízemí domu jednu izbu

obýva p. S. G., ktorý je synom žalovanej, a druhú izbu žalovaná.
6.5. Žalovaná sa do predmetného rodinného domu nasťahovala koncom roka 2013, kedy jej ako
riaditeľke školy uplynulo právo na prenájom obecného bytu v obci F. J., v ktorom dovtedy bývala. S jej
nasťahovaním sa do predmetného rodinného domu žalobkyňa spočiatku súhlasila. Žalovaná tvrdí, že
pri nasťahovaní žalobkyni dala sumu 1 500 eur na dokončenie podkrovia predmetného rodinného domu.

Táto skutočnosť nebola zo strany žalobkyne popretá.
6.6. Na výstavbu predmetného rodinného domu žalovaná prispela svojmu synovi S. G. a žalobkyni
sumou 650 000 Sk, a to na základe zmluvy o pôžičke z 26. júna 2007 uzavretej medzi ňou a jej synom
S. G..
6.7. P. S. G. je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému bola v roku 2002 diagnostikovaná
skleróza multiplex. V roku 2015 bol pol roka hospitalizovaný, jeho zdravotný stav bol vážne ohrozený,

pričom určitý čas bol v stave kómy. Pohybuje sa len za pomoci chodidiel a jeho zdravotný stav vyžaduje
pri vykonávaní bežných úkonoch asistenciu.
6.8. P. S. G. písomne čestne prehlásil (č. l. XX spisu), že súhlasí, aby žalovaná bývala v predmetnom
rodinnom dome a prihlásila si trvalý pobyt na adrese tohto domu.
6.9. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaná sa k nej a jej manželovi S. G. do predmetného

rodinného domu nasťahovala v novembri 2013, pričom s týmto jej nasťahovaním „v podstate súhlasila,
avšak len vo verbálnej rovine“. Žiadna písomná nájomná neexistovala a nebolo ani dohodnuté, kedy
má žalovaná odísť. Žalobkyňa počítala s tým, že žalovaná v ich rodinnom dome zostane. Spočiatku ich
spolužitie bolo normálne, no postupne sa vzájomné vzťahy začali vyostrovať, až z domu v roku 2015
odišla. Ďalej potvrdila, že žalovaná im poskytla nejaké peniaze pri výstavbe predmetného rodinného

domu, avšak žalobkyňa takisto do domu vložila peniaze prostredníctvom svojej rodiny.
6.10. P. S. G. vo svojej písomnej výpovedi k veci uviedol, že predmetný rodinný dom je v jeho
bezpodielovom spoluvlastníctve spolu so žalobkyňou. Žalovaná (jeho matka) býva v tomto rodinnom
dome s jeho výslovným súhlasom, pričom v rámci možností obmedzených jej vysokým vekom mu
zabezpečuje nevyhnutnú starostlivosť. Zdravotný stav mu neumožňuje bývať sám a jeho matka

(žalovaná) je jediná osoba, ktorá je ochotná poskytovať mu aspoň základnú starostlivosť.
6.11. Z uznesenia povereného príslušníka policajného zboru zo 7. júna 2017, ČVS: Z.-XXX/SC-SC-
XXXX, vyplýva, že vec trestného oznámenia žalobkyne podaného na žalovanú pre podozrenie zo
spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru
bola odmietnutá, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania. Vyšetrovateľ v odôvodnení

tohto uznesenia uviedol, že to, že sa matka spoluvlastníka nehnuteľnosti s jeho súhlasom zdržuje v
nehnuteľnosti, nemožno označiť za konanie, ktoré bráni druhému spoluvlastníkovi, aby nehnuteľnosť
užíval. V danom prípade vyšetrovateľ nezistil, že by žalovaná bránila žalobkyni v užívaní predmetného
rodinného domu či sťažovala jej vstup do tohto domu. Žalobkyni teda nič nebránilo, aby predmetný
rodinný dom užívala, vstupovala doň a nasťahovala sa tam, a preto nebol dôvod na začatie trestného

stíhania proti žalovanej.

7.1. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
7.2. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
7.3. Podľa § 137 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov

rovnaké.
7.4. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
7.5. Podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a

povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich
súd.
7.6. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a
spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.7.7. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

8. V rozhodovanom spore sa žalobkyňa podanou žalobou domáha ochrany svojho vlastníckeho práva
pred - ako tvrdí - neoprávneným zásahom zo strany žalovanej ako nevlastníka, pričom tento zásah
spočíva v tom, že žalovaná užíva jej vec (predmetný rodinný dom) bez jej súhlasu a proti jej vôli.
8.1. Z listu vlastníctva č. 1720 pre katastrálne územie F. J. súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou

uplatneného procesného nároku domáha ako bezpodielová spoluvlastníčka predmetného rodinného
domu (resp. ako spoluvlastníčka, ktorá mala predmetný rodinný dom v bezpodielovom spoluvlastníctve
s p. S. G., ktoré rozvodom ich manželstva síce už zaniklo, ale doposiaľ nebolo vysporiadané), z čoho
vyplýva, že jej v konaní svedčí aktívna vecná legitimácia.
8.2. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že predmetný rodinný dom užíva žalovaná, ktorá nie je
jeho vlastníkom. Z toho teda vyplýva, že žalovaná je v konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom.

9.1. V rozhodovanom spore žalobkyňa vo svojej žalobe vymedzila, že sa domáha uloženia povinnosti
žalovanej vypratať predmetný rodinný dom. V zmysle § 216 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu a nemôže prisúdiť niečo iné, než to,
čoho sa žalobca domáha. Súd preto svoj prieskum zameral na zistenie skutočnosti, či žalovaná má

hmotnoprávne oprávnenie predmetný rodinný dom užívať (v predmetnom rodinnom dome bývať) alebo
nie. Na základe uvedeného teda možno vyvodiť, že meritórne posúdenie rozhodovaného sporu závisí od
vyriešenia otázky, či žalovaná užíva predmetný rodinný dom skutočne oprávnene, resp. - inak povedané
- či žalovaná má nejaký právny dôvod, z ktorého jej vyplýva právo na užívanie predmetného rodinného
domu. V prípade, že užívanie predmetného rodinného domu žalovanou je oprávnené, znamená to,

že žaloba je nedôvodná a treba ju zamietnuť. Ak sa ale preukáže, že toto užívanie žalovanou nie je
oprávnené, je potrebné žalobe ako opodstatnenej vyhovieť.
9.2. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutkový stav v čase jeho vyhlásenia (porov. § 217 ods. 1
CSP), čo teda znamená, že meritórne posúdenie rozhodovaného sporu závisí od vyriešenia otázky, či
žalovanej svedčilo oprávnenie užívať predmetný rodinný dom práve v čase vyhlásenia tohto rozsudku

(teda ku dňu 25. októbra 2021).

10.1. Za oprávnené užívanie veci nevlastníkom sa považuje také užívanie, ktoré sa vyvodzuje buď (a)
z obligačného (záväzkového) vzťahu s vlastníkom, teda zo zmluvy napr. vo forme nájmu, výpožičky
a pod., alebo (b) z vecnoprávneho oprávnenia, teda priamo od vlastníckeho (resp. spoluvlastníckeho)

práva vlastníka veci.
10.2. Obsahom (spolu)vlastníckeho práva je nepochybne právo vec užívať (ius utendi). Vlastník veci
teda má právo svoju vec užívať, pričom realizáciu tohto práva môže vykonávať aj takým spôsobom, že
vec prenechá na užívanie inému, a to za odplatu alebo bezodplatne, a tak, že toto prenechanie bude
buď výlučné, teda že tento iný subjekt bude užívacie právo k veci vykonávať individuálne sám, alebo sa

bude realizovať spolu s užívaním veci vlastníkom súčasne.

11.1. Z vykonaného dokazovania v rozhodovanom spore mal súd preukázané, že žalovaná užíva
predmetný rodinný dom (resp. že býva v predmetnom rodinnom dome) na základe súhlasu p. S. G.,
ktorý je jeho spoluvlastníkom. Túto skutočnosť tvrdí nielen žalovaná, ale niekoľkokrát ju potvrdil aj sám

p. S. G. vo svojich písomných vyjadreniach vo veci, v ktorých uviedol, že žalovaná ako jeho matka
mu ako osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pomáha, zabezpečuje mu základnú starostlivosť a
asistenciupribežnýchúkonochavzájomnesúsožalovanounasebaodkázaní,keďžežalovanájeosoba
vysokého veku (v čase rozhodnutia súdu mala XX rokov), je ťažko mobilná a má problémy so zrakom.
Žalovaná teda s vlastníkom predmetného rodinného domu S. G. tvorí spoločnú domácnosť v zmysle

§ 115 Občianskeho zákonníka, pretože spolu trvale (od konca roku 2013 nepretržite) žijú a spoločne
uhrádzajú náklady na svoje potreby. Skutočnosť, že žalovaná s p. S. G. tvorí spoločnú domácnosť,
nebola žalobkyňou popretá a ani počas konania nevyšla najavo žiadna taká skutočnosť či okolnosť,
ktorá by mohla svedčiť o opaku.
11.2. Pokiaľ ide o samotné nasťahovanie sa žalovanej do predmetného rodinného domu, toto sa koncom

roku 2013 udialo nielen so súhlasom jej syna S. G., ale aj so súhlasom žalobkyne, ktorá „v podstate
súhlasila s nasťahovaním svokry [žalovanej] do rodinného domu, bolo to však všetko len vo verbálnej
rovine“. Pre súhlas s nasťahovaním sa nevyžaduje písomná forma a možno ho účinne vyjadriť aj
verbálne alebo len konkludentne. Ak by aj žalobkyňa nebola s nasťahovaním žalovanej do predmetnéhorodinného domu celkom stotožnená, nutno na základe vykonaného dokazovania uzavrieť, že s týmto
nasťahovanímbolažalobkyňaminimálneuzrozumenáavtomčasenebolavýslovneproti.Nasťahovanie
žalovanej do predmetného rodinného domu teda prebehlo v súlade s právom.

11.3. So zreteľom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaná užíva predmetný rodinný dom
oprávnene. Svoje užívacie právo vyvodzuje jednak priamo od (spolu)vlastníckeho práva svojho syna S.
G., a jednak zo skutočnosti, že so svojím synom tvorí spoločnú domácnosť v zmysle § 115 Občianskeho
zákonníka, čo ju oprávňuje v predmetnom rodinnom dome bývať.

12. Vzhľadom na to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná užíva predmetný rodinný dom oprávnene
s privolením jej syna S. G. a z titulu, že tvorí s ním spoločnú domácnosť, akési ďalšie úvahy o nájme,
nájomnej zmluve uzavretej medzi p. S. G. a žalovanou či dovolaní sa relatívnej neplatnosti takejto
nájomnej zmluvy žalobkyňou ako manželkou p. S. G. sú pre meritórne rozhodnutie sporu celkom
irelevantné. Žalovaná v čase vydania rozhodnutia súdu totižto neužíva predmetný rodinný dom z
titulu nájomnej zmluvy (hoci jej existencia bola v priebehu konania tvrdená a poukázanie na ňu bolo

prostriedkom procesnej obrany žalovanej v konaní), ale - ako už bolo uvedené - z titulu vlastníckeho
práva jej syna, ktorý jej svoje užívacie právo k predmetnému rodinnému domu výslovne prenechal, ako
aj z titulu člena spoločnej domácnosti s vlastníkom predmetného rodinného domu.

13. Súd sa ďalej zameral na otázku, či možno za oprávnené užívanie veci nevlastníkom považovať aj

taký prípad, že súhlas s jej užívaním dal len jeden zo spoluvlastníkov veci.
13.1. Podľa názoru súdu pre oprávnené užívanie veci iným subjektom (nevlastníkom) postačuje, ak s jej
užívaním súhlasí čo i len jeden zo spoluvlastníkov, pretože takéto hmotnoprávne oprávnenie na užívanie
veci sa stále vyvodzuje priamo z vlastníctva, resp. spoluvlastníctva toho spoluvlastníka, ktorý súhlas s
užívaním dal.

13.2. V prípade, že jeden spoluvlastník nesúhlasí s takým spôsobom užívaním veci druhým
spoluvlastníkom, ktorým vec prenecháva na užívanie tretím osobám (nevlastníkom), alebo ak tieto
tretie osoby (nevlastníci) užívajú vec nad rozsah im prenechaného spoluvlastníckeho podielu či inak
sťažujú alebo bránia ostatným spoluvlastníkom v užívaní ich spoluvlastníckeho podielu k veci, právny
poriadok tomuto dotknutému spoluvlastníkovi poskytuje dostatočne účinné prostriedky na ochranu

svojho subjektívneho práva (napr. podľa § 139 či § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo tzv.
zdržiavacie nároky odvíjajúce sa od § 126 Občianskeho zákonníka). Avšak len samotná nezhoda o
výkone vlastníckeho práva k spoločnej veci medzi spoluvlastníkmi sama osebe nemá za následok, že
tretia osoba, odvodzujúca svoje užívacie právo od vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov, prenechanú
vec užíva neoprávnene a je povinná ju vypratať, a to ani v tom prípade, že jej to nesúhlasiaci

spoluvlastník výslovne dá najavo, príp. ju na vypratanie veci priamo vyzve. V opačnom prípade by
si táto tretia osoba nemohla byť nikdy istá svojím užívacím právom, hoci ho odvodzuje legálne zo
záväzkového alebo vecnoprávneho vzťahu so spoluvlastníkom, a bola by vystavená svojvôli ostatných
spoluvlastníkov, ktorí by kedykoľvek aj bez uvedenia dôvodu mohli vysloviť svoj nesúhlas s týmto jej
užívaním.

14. V kontexte uvedeného sa žiada ešte dodať, že spoluvlastníkmi predmetného rodinného domu sú p.
S. G. a žalobkyňa, a to každý v ideálnom 50 % podiele (t. j. v jednej polovici). Zjednodušene povedané,
pokiaľ žalovaná na základe súhlasu jej syna p. S. G. užíva v predmetnom rodinnom dome na prízemí
len jednu z dvoch obývateľných izieb (t. j. jednu „polovicu“), nemožno uzavrieť, že by „túto polovicu“

užívala neoprávnene alebo že by predmetný rodinný dom užíva nad rozsah užívacieho oprávnenia
jej syna (t. j. nad rozsah jej prenechaného 50 % spoluvlastníckeho podielu jej syna). Z tohto dôvodu
žalovaná neoprávnene nezasahuje do výkonu spoluvlastníckeho práva žalobkyne k „druhej polovici“
predmetného rodinného domu, čo vyplýva aj z výsledkov vykonaného dokazovania, v rámci ktorého
nebolo zistené, že by žalovaná sťažovala alebo bránila žalobkyni v užívaní zvyšnej časti predmetného

rodinného domu (porov. odôvodnenie uznesenia vyšetrovateľa policajného zboru zo 7. júna 2016,
a napokon jej tiež takéto konanie zakazovalo nariadené neodkladné opatrenie). Podanej žalobe o
vypratanie predmetnej nehnuteľnosti žalovanou ani z tohto dôvodu nebolo možné vyhovieť a keďže
sa žalobkyňa (po celý čas konania zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom) žiadnych iných
procesných nárokov nedomáhala, niet dôvodu riešenie otázky nezhôd medzi spoluvlastníkmi pri výkone

práv k spoločnej veci a z toho plynúce dôsledky ďalej rozoberať.

15. Napokon sa súd zaoberal s námietkami o výkone práva v rozpore s dobrými mravmi.15.1. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalovaná a spoluvlastník predmetného domu jej
syn S. G. tvoria spoločnú domácnosť. Jej syn je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá
trpí ochorením skleróza multiplex, pohybuje sa za pomoci chodidiel a potrebuje bezbariérový prístup

a asistenciu pri bežných životných potrebách. Žalovaná sa oňho stará, poskytuje mu nevyhnutnú
asistenciu pri bežných úkonoch, pomáha mu s chodom domácnosti a podieľa na úhradách na ich
spoločné potreby. Žalovaná si zároveň užívaním predmetného rodinného domu realizuje právo na
obydlie (porov. čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Podľa názoru súdu
vysťahovanie žalovanej z jej obydlia (predmetného rodinného domu) by bolo v rozpore s dobrými

mravmi. Ide o osobu vysokého veku (v čase vyhlásenia rozsudku mala 91 rokov), ktorá je ťažko mobilná
a ktorá si už sama nevie zabezpečiť bývanie (ani úkony spojené s presťahovaním sa do iného bytu)
a žiadnu inú možnosť bývania nemá. Zároveň svojmu ťažko zdravotne postihnutému synovi pri chode
a fungovaní domácnosti pomáha, vzájomne si na seba zvykli, majú svoj režim, svoju „rutinu“ a sú
na seba odkázaní. „Roztrhnutím“ ich spoločnej domácnosti na základe uloženej povinnosti žalovanej
vypratať dom, by syn žalovanej zostal bez akejkoľvek starostlivosti a musel by si asistenciu pri bežných

životných potrebách zabezpečiť niekým iným, pričom je otázne, či by sa žalobkyňa do predmetného
rodinného domu k nemu opätovne nasťahovala a či by mu pri tomto bežnom fungovaní pomáhala, keďže
z rozsudku o rozvode ich manželstva vyplýva, že o spolužitie s ním záujem nemá. S. G. by teda bol
nútený nájsť si iného (plateného) opatrovateľa/opatrovateľku a mohol by nastať opäť taký stav, že by
bolo nutné, aby tento opatrovateľ aspoň prechodne užíval niektorú z miestností v predmetnom rodinnom

dome kvôli zabezpečeniu starostlivosti o S. G., u ktorého podľa lekárskych správ nemožno očakávať
výrazné zlepšenie jeho zdravotného stavu alebo úplné vyliečenie. Súd navyše prihliadol na skutočnosť,
že vzťah medzi žalovanou a S. G. je blízkym rodinným vzťahom matky a syna, a preto je prirodzené
a morálne opodstatnené, že sa vzájomne o seba starajú a pomáhajú si, a niet rozumného dôvodu,
aby si každý sám zabezpečoval opateru, keď si môžu pomôcť vzájomne a spoločne, a to navyše za

stavu, že žalobkyni nie je bránené v užívaní ostatnej časti predmetného rodinného domu, teda celého
podkrovia, ktoré v celku tvorí polovicu rodinného domu, t. j. jej 50 % spoluvlastnícky podiel, ktorý môže
užívať nerušene a sama bez jej bývalého manžela a žalovanej, ktorí schodmi do podkrovia už nevyjdú.
Súd takisto prihliadol na preukázanú skutočnosť, že žalovaná poskytla svojmu synovi a žalobkyni ako
spoluvlastníkom predmetného rodinného domu na jeho výstavbu nemalú sumu peňazí, a to 650 000 Sk,

ktorújejdoposiaľt.č.užbývalímanželiaanisčastinevrátili.Umožneniebývaniažalovanejvpredmetnom
rodinnom dome možno považovať za istú formu vracania poskytnutej pôžičky. So zreteľom na uvedené
teda súd uzatvára, že by nebolo v súlade s dobrými mravmi spoločnú domácnosť žalovanej a jej syna
rozdeliť a nechať ich, nech si každý svoje životné potreby zabezpečuje sám.
15.2. Pokiaľ žalobkyňa namietala užívanie predmetného rodinného domu žalovanou za rozporné s

dobrými mravmi, pretože jej - ako tvrdí - vulgárne nadáva, keď vstúpi do domu a zotrvá v ňom,
táto jej námietka je celkom zjavne nenáležitá. Vyjadrenie nespokojnosti či antipatií, alebo aj údajné
vyrieknutie hrubých slov, nemôže samo osebe byť v rozpore s dobrými mravmi a už vôbec nemôže bez
ďalšieho znamenať to, že žalovaná by len na základe verbálnych útokov stratila oprávnenie predmetný
rodinný dom užívať, resp. že by sa jej užívanie len na základe takýchto útokov stalo z oprávneného

neoprávneným a v dôsledku toho by zaniklo.

16. Sumarizujúc uvedené, na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa sa
neopodstatnene domáha vypratania žalovanej z predmetného rodinného domu, a preto jej žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

17. Vzhľadom na to, že podaná žaloba žalobkyne bola meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie
zamietnutá, súd prvej inštancie zároveň podľa § 335 ods. 1 CSP aj bez návrhu zrušil neodkladné
opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej uznesením z 13. januára 2017 č. k.
7C/279/2015-100.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v
konaní plný úspech, preto jej proti neúspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP náhradu trov konania
žalovanej nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu vyplýva, že jej v tomto konaní žiadne trovy

nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.