Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 74S/44/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200344
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6021200344.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej
veci žalobcu Meduj, s.r.o., so sídlom Račianska 88B, 831 02 Bratislava, IČO: 51 117 398, zastúpeného
advokátkou JUDr. Alenou Žedényiovou, Palackého 85/5, 911 01 Trenčín proti žalovanému Finančné
riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100880492/2021 zo dňa 21. mája 2021 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 100880492/2021 zo dňa 21. mája 2021 v
spojení s rozhodnutím č. 101897075/2020 zo dňa 3.12.2021 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej

správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť
ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania
bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Správca dane Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018. Podľa oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 6.8.2018, ktoré
bolo žalobcovi doručené uložením v súlade s ust. § 31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(ďalej aj daňový poriadok), a to v deň uvedený v oznámení, t. j. 18.9.2018. Správca dane rozhodnutím č.
101100164/2019 z 10. mája 2019, doručeným žalobcovi 31. mája 2019 prerušil daňovú kontrolu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018 od 15. 5. 2019 z dôvodu, že v konaní bolo potrebné
získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a
spolupráci pri správe daní. Správca dane oznámením zo dňa 27.8.2019 oznámil, že dôvod prerušenia

konania odpadol 23.8.2019, a preto pokračuje vo výkone daňovej kontroly. O výsledku daňovej kontroly
bol vyhotovený Protokol č. 102702098/2019 zo dňa 22.11.2019, ktorý bol žalobcovi doručený spolu
s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole 16. decembra 2019. Žalobca sa k
protokolu vyjadril a vo svojom vyjadrení navrhol vykonanie dokazovania výsluchom svedkov. Žalovaný
vo vyrubovacom konaní predvolal navrhnuté osoby na výsluch a tie, ktoré sa dostavili vypočul.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota rozhodnutím č. 101897075/2020
zo dňa 3.12.2020 rozhodol tak, že žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 6 495.-Eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018. Vo výroku uviedol, že daň vyrubená podaným daňovýmpriznaním doručeným 25.6.2018 bola 235.-Eur; daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní
bola 6 730.-Eur a rozdiel dane bol v sume 6 495.-Eur.

3. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie máj 2018 bolo zistené, že si žalobca neoprávnene uplatnil odpočítanie dane na
základe piatich faktúr zo dňa 31.5.2018 od spoločnosti SUFA s.r.o. na predaj lešenia podľa rozpisu a
prenájom lešenia na základe prílohy. Správca dane ďalej v odôvodnení uviedol, že sa pokúsil vypočuť
konateľov dodávateľa SUFA s.r.o. Y. Od rumunskej daňovej správy zistil, že na adrese sa takáto osoba

nezdržuje a jej adresu pobytu sa nepodarilo zistiť. Takisto predchádzajúci konateľ A. neprevzal zásielky
a nebol kontaktný, a preto správca dane tieto osoby nemohol vypočuť. Žalobca vo svojom vyjadrení
k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 26.9.2019, pri ktorom správca dane daňovníkovi oznámil
pochybnosť o pravdivosti faktúr, tvrdil, že lešenie mu dodala spoločnosť SUFA s.r.o. aj s dopravou do
Trenčianskych Stankoviec, k čomu predložil nájomnú zmluvu na pozemok. Ďalej, že nakúpené lešenie
mal v úmysle predať, nakoľko mal záujemcu, ale tento obchod sa nezrealizoval. Lešenie bolo zahrnuté

do majetku žalobcu v roku 2018. Správca dane vykonal miestne zisťovanie na adrese Staničná 351/6 v
Trenčíne, na ktorej sa nachádzala budova Strednej športovej školy, na ktorej prebiehali rekonštrukčné
práce a na ktorej bolo umiestnené lešenie, pričom podľa vyjadrenia konateľa žalobcu išlo o lešenie, ktoré
žalobca nakúpil od dodávateľa SUFA s.r.o.. Správca dane nemohol odkontrolovať rozmery jednotlivých
častí lešenia ani ich počet, nakoľko bolo umiestnené na budove na jednotlivých poschodiach. Bola

predložená zmluva o dielo zo dňa 4.10.2019 uzatvorená s objednávateľom MK-TRADE SK Omšenie,
ktorý podľa vyjadrenia žalobcu vykonával rekonštrukčné práce a ktorému bolo žalobcom prenajaté
predmetné lešenie. Žalobca predložil aj objednávku zo dňa 7.10.2019, vrátane dodatku, zápis o
odovzdaní a prevzatí pracoviska na stavenisku zo dňa 8.10.2019, dohodu o BOZP, rámcovú zmluvu o
dodávkach montážnych prác a preprave lešenia zo dňa 7.1.2019 uzatvorenú so zhotoviteľom EURO

SCAFFOLD s.r.o.. Správca dane ďalej vykonal ohliadku v Trenčianskych Stankovciach, kde zistil, že
lešenie sa nachádzalo na dvore pri rodinnom dome a to 102 kusov podlážka oceľová o rozmere 30,07 m,
40 kusov stavací rám o rozmere 2m, 150 kusov zábradlie o rozmere 3,7m a 4 kusy výlez. Nenachádzali
sa tam šróby s okom, ktoré podľa vyjadrenia žalobcu boli odovzdané spoločnosti EURO SCAFFOLD
s.r.o.. pri prevoze a montáži na budove Strednej športovej školy. Správca dane si zaobstaral aj fotokópiu

zmluvy o dielo zo dňa 11.9.2019 uzatvorenú so zhotoviteľom MK - trade SK s.r.o.. Správca dane
vypočul 4.11.2019 bývalého konateľa dodávateľa Mgr. L., pričom výsluchu sa žalobca nezúčastnil.
Bývalý konateľ SUFA s.r.o. vo výpovedi uviedol, že sporné zdaniteľné obchody vie preukázať svojou
výpoveďou a kontrolným výkazom. Potvrdil, že dodal predmetné lešenie, a že pri vykládke tovaru mal
brigádnikov, svojho syna P. Q. a jeho kamaráta. Ďalej, že lešenie doviezla spoločnosť P.A. plus s.r.o.

z Levíc, ktorá už predtým dodala dodávateľovi lešenie a to do Trenčianskych Stankoviec, pričom bol
pri tom prítomný aj vodič, potom pán P. a konateľ žalobcu a dvaja brigádnici. Lešenie bolo zložené pri
rodinnom dome vedľa obecného úradu. Išlo zo skladu na Kasárenskej ulici v Trenčíne a odovzdané
bolo pánovi Pavlisovi. Videl sporné lešenie, boli to dielce lešenia stojky, skrutky, rebríky. Uviedol, že
SUFA s.r.o. lešenie nakúpila spolu s prepravou, pričom to bolo prepravované z Levíc do Trenčianskych

Stankoviec a nevedel uviesť ani evidenčné číslo motorového vozidla a ani meno vodiča, keďže sám
nezabezpečoval prepravu. Prepravu prenajatého lešenia zabezpečoval sám zapožičaným vozidlom Fiat
Ducato, pričom ale evidenčné číslo nevedel uviesť a vodičom bol sám on a lešenie bolo zložené na
nejakej stavbe v Trenčíne, ale nepamätal si už na akej. Ďalej uviedol, že nekomunikoval s konateľom
svojho dodávateľa, ale s pánom U., avšak nevedel jeho identifikačné údaje, ani to, či bol zamestnancom

P.A. plus s.r.o. Nevedel uviesť, prečo si vybral ako dodávateľa spoločnosť P.A. plus s.r.o., s tým, že
rozhodujúcabolacenaaaniakosauistil,žepánP. boloprávnenýdojednávaťobchodzatútospoločnosť,
respektíve nevedel, či išlo o poverenie ústne, alebo písomné od konateľa tejto spoločnosti. Ďalej uviedol,
že nemá žiadne doklady, pretože ich odovzdal konateľovi, ktorý od neho kupoval spoločnosť, pričom
nevedel jeho meno, ale uviedol, že to bolo u notára v Štúrove, pričom ani meno notára nevedel. Svedok

v stanovenej lehote nedoplnil svoju výpoveď zaslaním identifikačných údajov brigádnikov a pána P.,
ani evidenčným číslom motorového vozidla, ktoré zabezpečovalo prepravu prenajatého lešenia a ani
protokolom o odovzdaní dokladov spoločnosti SUFA s.r.o. novému konateľovi.

4. Správca dane ďalej v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol svoje stanovisko k námietkam

žalobcu. Na návrh žalobcu vo vyjadrení k protokolu, vo vyrubovacom konaní vypočul P. a T.. P. uviedol,
že spoločnosť SUFA s.r.o. nebola jeho zamestnávateľom, vlastnil ju jeho otec a nevykonával tam žiadnu
činnosť a nepracoval tam ani ako brigádnik. Na vykládke lešenia sa podieľal na základe požiadanie
otca a prítomní boli T. a otec svedka pána Q.. Ten sa mal s niekým stretnúť, ale P. nevedel, či sa takstalo. Potvrdil, že lešenie bolo vyložené v Trenčianskych Stankovciach pri obecnom úrade pri dome
s pozemkom. Bolo to vykonané v máji pred dvomi rokmi, avšak bez toho, aby vedel presný dátum a
lešenie bolo vykladané ručne s kamarátom. Nevedel, kto zabezpečil dopravu na miesto a ani o aký druh

lešenia sa jednalo. Uviedol, že na miesto vykládky ho tam aj späť viezol otec, pričom vykládka trvala
niekoľko hodín. Podľa správcu dane tým nebolo preukázané jednoznačne a nespochybniteľne dodanie
predmetného tovaru spoločnosťou SUFA s.r.o. pre žalobcu v zmysle sporných faktúr. Svedok nepotvrdil,
že lešenie na vykládke, ktorého sa podieľal bolo práve sporné lešenie. Nakoľko nebol v zamestnaní ani
ako brigádnik a pre SUFA s.r.o. nevykonával žiadnu činnosť, avšak zároveň bol v blízkom vzťahu ku

konateľovi tohto dodávateľa nemožno jeho výpoveď považovať za objektívnu. T. pri výsluchu uviedol,
že nebol zamestnancom spoločnosti SUFA s.r.o., ani v žiadnom inom vzťahu s ňou, ale bol pomôcť
kamarátovi na vykonanie prác vykladanie lešenia, na ktoré ho oslovil P.. Pri vykladaní boli prítomní oni
dvaja a bolo to vykonané v Trenčianskych Stankovciach a nevedel uviesť presné miesto. Uviedol, že
tieto práce boli vykonané dva tri roky dozadu, nevedel si spomenúť mesiac ani ročné obdobie len to,
že vykladali jeden deň. Nevedel ako bolo lešenie dopravené iba to, že to bolo z jedného motorového

vozidla, ktoré bolo nákladným autom. Ďalej, že išlo o pozvárané trubky ako lešenie býva, ale o aký druh
sa jednalo a komu patrilo nevedel posúdiť. Prišiel ako kamarát, vyložil a to bolo všetko. Správca dane
túto výpoveď vyhodnotil tak, že nepreukázala jednoznačne a nespochybniteľne dodanie predmetného
tovaru spoločnosťou SUFA s.r.o. pre žalobcu v zmysle sporných faktúr. Svedok T. nebol zamestnaný v
spoločnosti SUFA s.r.o. ani ako brigádnik, nevykonával pre ňu žiadnu činnosť. Nepotvrdil, že lešenie na

vykládke, ktorého sa podieľal bolo práve sporné lešenie, keďže nemal žiadny vzťah k spoločnosti SUFA
s.r.o. neexistuje žiadna objektívna skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné jeho svedeckú výpoveď
považovať za relevantný dôkaz. V odôvodnení správca dane uviedol tiež, že nevypočul navrhnutého
svedka Ing. J. a ani nepožadoval jeho odpovede na otázky súvisiace s faktúrou č. 20180536, pretože
jeho výpoveď nepreukáže priamu a bezprostrednú súvislosť prenájmu lešenia podľa tejto faktúry s

uskutočnenými plneniami žalobcu.

5. Správcom dane vykonané dokazovanie vyhodnotil tak, že predložením faktúry, jej zaúčtovaním a
zaevidovaním do záznamov o prijatých tovaroch a službách nie je splnená podmienka preukaznosti,
ale len formálna stránka účtovnej operácie. Keď si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie

dane nepostačuje preto predloženie dokladov, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody
boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach, pričom daňové orgány sú oprávnené a
povinné vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto dôkazoch preverovať. Preverovaním
dodávok tovarov lešenia a služby prenájmu lešenia u dodávateľa SUFA s.r.o. nebolo preukázané
reálne dodanie vyfakturovaných tovarov a služby tak, ako to bolo deklarované predloženými faktúrami.

Naopak bola spochybnená vierohodnosť a pravdivosť daňovým subjektom predložených písomností
predmetných faktúr vzhľadom na výpoveď svedkov. Ako svedok bol vypočutý Mgr. L., ktorý bol v
kontrolovanom zdaňovacom období jediným konateľom dodávateľa SUFA s.r.o. Tento ústne potvrdil
dodanie aj prenájom lešenia, avšak uviedol len všeobecné konštatovania bez dôkaznej hodnoty.
Na svoje tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy. Správca dane vyhodnotil ako nevierohodnú, pretože

svedok tvrdil, že pri vykládke mal dvoch brigádnikov, pričom spoločnosť SUFA s.r.o. nemala žiadnych
zamestnancov, teda ani brigádnikov. Nevedel uviesť, kde bolo zložené lešenie, ktoré bolo prenajaté
žalobcovi, hoci on mal zabezpečovať jeho prepravu teda byť vodičom zapožičaného vozidla Fiat Ducato.
Pri kúpe sporného lešenia od svojho dodávateľa P.A. plus s.r.o. nekonal s konateľom dodávateľa,
ale s pánom Petrom Serešom, ktorého identifikačné údaje nevedel a na otázku ako sa uistil, že

ide o osobu, ktorá je oprávnená konať za dodávateľa uviedol, že na základe poverenia konateľky
pričom nevedel či ústneho, alebo písomného. Doklady žiadne nevedel predložiť, pretože ich odovzdal
konateľovi, ktorý od neho kupoval spoločnosť, nevedel uviesť jeho meno a odovzdanie sa malo vykonať
u notára, ktorého tiež nevedel uviesť. Spoločnosť SUFA s.r.o. bola 17.08.2019 dobrovoľne vymazaná
z Obchodného registra. Správca dane upriamil pozornosť na to, že boli rozpory v tvrdení svedka Mgr.

L. a svedkov P.. Kým Mgr. L. tvrdil, že pri vykládke boli prítomní aj vodič, pán P., svedkovia P. a T.
tieto osoby neuviedli. Kontrolný výkaz daňového subjektu SUFA s.r.o., ktorý ako dôkaz uviedol jeho
konateľ nie je dôkazom preukazujúcim skutočné dodanie sporných zdaniteľných obchodov. Ani jeden
svedok nepotvrdil jednoznačne a nespochybniteľné dodanie sporného tovaru dodávateľom SUFA s.r.o.
pre žalobcu a ani žalobca nepreukázal toto dodanie, pretože nepredložil dôkazy preukazujúce, že

obchody boli reálne uskutočnené práve osobou uvedenou na faktúre, respektíve na faktúrach. Žalobca
nepreukázal súvislosť prenájmu lešenia s uskutočnenými plneniami (faktúra č. 20180536) nebolo teda
preukázané, že vyfakturované dodanie tovaru - lešenia a služby prenájmu lešenia bolo skutočne dodanépráve dodávateľom SUFA s.r.o. Okrem toho žalobca nepreukázal na aký účel obstaral službu prenájmu
lešenia, čím porušil § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

6. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane. Rozhodnutie odôvodnil tým,
že správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach,
na základe čoho žalobcovi neuznal v zdaňovacom období máj 2018 odpočítanie dane v celkovej sume 6

495.-Eur z dodávateľských faktúr od dodávateľa SUFA s.r.o. za dodanie a prenájom lešenia pre žalobcu
a to z dôvodu, že žalobca vierohodne nepreukázal a ani preverovaním správcu dane sa nepreukázalo,
že dodanie fakturovaných plnení sa reálne uskutočnilo tak, ako bolo deklarované na dodávateľských
faktúrach. Nebolo preukázané splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods.
2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný ďalej uviedol, že tento záver vyplynul z
nasledovných skutočností:

7. Faktúry a to, že boli vystavené platiteľom dane z pridanej hodnoty nie sú dostatočným dôkazom,
že sa dodanie tovaru a služby uskutočnilo. Daňovník, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry musí byť schopný preukázať, že dodávka bola reálne uskutočnená osobou
uvedenou na faktúre. Faktúra, ktorá nie je podložená reálnym dodaním tovaru alebo služby nestačí

ako dôkaz. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na
následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na
ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane
uznaný (rozsudky NS SR 2Sžf/52/2011, 5Sžf/52/2011, 2Sžf/4/2009, 3Sžf/100/2012 a ďalšie). Žalobca
hodnoverne nepreukázal a vykonaným šetrením správcu dane sa nepotvrdilo, že reálne došlo k dodaniu

fakturovaných plnení od deklarovaného dodávateľa.

8. Žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku pri
vykonanom dokazovaní a v súlade so zásadami správy daní v zmysle § 3 ods. 1, 2, 3, 6 a neuprel
žalobcovi práva vyplývajúce z § 45 ods. 1 Daňového poriadku. Vykonaným preverovaním správcu dane

nebolopreukázané,žežalobcasplnilpodmienkypodľa§49zákonaoDPHpriodpočítanídanevcelkovej
výške 6 495.-Eur z dodávateľských faktúr SUFA s.r.o. pre žalobcu.

9. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol svoje stanoviská k odvolacím námietkam žalobcu. K odvolacej
námietke rozporu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, keď bolo na jednej strane konštatované,

že Mgr. L. 17.1.2020 predložil požadované skutočnosti, čo je v rozpore so vyjadrením správcu dane na
strane 22 rozhodnutia, kde tento uvádza, že Mgr. L. síce slovne potvrdil, ale svoje tvrdenie nepodložil
žiadnymi relevantnými dokladmi a dôkazmi. Žalovaný podrobne popísal jednotlivé vyjadrenia žalobcu
a obsah podania Mgr. L., z čoho vyplýva, že svedok Mgr. L. nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal
uskutočnenie fakturovaného plnenia pre žalobcu, ale predložil identifikáciu brigádnikov P. a T., avšak

osobu U. identifikoval len telefónnym číslom a uviedol EČV vozidla Fiat Ducato, ktorým mal prepraviť
lešenienaprenájom.Tvrdeniežalobcu,žesvedokpreukázaldodaniefakturovanýchplnení,keďpredložil
požadované dôkazy, bolo preto neopodstatnené. Žalovaný k požiadavke žalobcu na vypočutie svedkov,
ktoré podľa žalobcu majú slúžiť ako dôkaz o uskutočnení fakturovaných plnení, uviedol, že dôkazné
bremeno znášať daňovník. Tiež, že nie je možné celé dokazovanie v daňovom konaní oprieť len o

svedeckú výpoveď, alebo tvrdiť, že jej nezrealizovaním došlo k porušeniu zákona, či porušeniu práv
účastníka konania. Daňový subjekt má v daňovom konaní celý rad zákonných možností, ktorými má
svoj nárok na odpočet preukázať. Samotné preukázanie dodávok tovaru alebo služby založené len na
svedeckej výpovedi, nemožno považovať za dôkaz, na základe ktorého si môže daňový subjekt uplatniť
odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH (rozsudok 8Sžfk/11/2020 zo dňa 8.12.2020).

10. Žalovaný preto považoval všetky tvrdenia a námietky žalobcu v súvislosti s vykonanými, alebo
nevykonanými výsluchmi svedkov za neopodstatnené.

11. Žalovaný k námietke nevypočutia U., o ktorom sa svedok Mgr. L. vyjadril ako o osobe, s ktorou

priamo komunikoval a dohadoval obchodné transakcie, žalovaný uviedol, že správcovi dane neboli
poskytnuté identifikačné údaje tejto osoby. Nešlo o štatutárny orgán subdodávateľskej spoločnosti a
konateľ dodávateľa žalobcu nevedel uviesť na základe akého poverenia konala táto osoba. Ani žalobca
neuviedol, ako by prípadná výpoveď tejto osoby mala preukazovať sporné zdaniteľné obchody. Pretosprávca dane vyhodnotil vypočutie bližšie neidentifikovateľnej osoby ako nedôvodné. Daňovník musí
sám uniesť dôkazné bremeno bez toho, aby sa spoliehal na výsledky daňovej kontroly, alebo zistení u
svojho obchodného partnera.

12. Žalovaný k námietke nepreverenia obchodov na strane spoločnosti SUFA s.r.o. uviedol, že správca
dane počas daňovej kontroly prostredníctvom MVI sa snažil získať tieto účtovné doklady od dodávateľa
avšak sa to nepodarilo. Konatelia sú osoby nekontaktné, ich pobyt nie je známy. Opakovaný prevod
spoločnosti dodávateľa SUFA s.r.o. občanom cudzích štátov, ako aj jeho zrušenie počas daňovej

kontroly, nasvedčujú účelovému konaniu s cieľom zabezpečiť dôvod na nepredloženie daňových
a účtovných dokladov a tým sťažiť, respektíve znemožniť preverenie dokladovaných skutočností.
Daňovník je povinný viesť evidenciu a uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných
partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii (napríklad aj keď obchodný partner zanikne,
respektíve nemá doklady) mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu respektíve
vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov.

13. Žalovaný k odvolacej námietke nesprávneho vyhodnotenia výpovedi T., P. uviedol, že výpoveď týchto
osôb nepreukázala jednoznačne a nespochybniteľne dodanie predmetného tovaru spoločnosťou SUFA
s.r.o. pre žalobcu. Nepotvrdili, že vykladané lešenie bolo práve sporné lešenie, keď nevedeli, o aký
druh lešenia sa jednalo a komu patrilo. Potvrdili teda vykládku lešenia, ale nie to, že išlo o lešenie z

dodávateľských faktúr od spoločnosti SUFA s.r.o. pretože jasne uviedli, že nevedia o aké lešenie išlo
a že prítomní boli oni dvaja a otec P.. Žalovaný poukázal na obsah výpovedí uvedených v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia a na to, že sa žalobca nezúčastnil výsluchu týchto osôb, čím nevyužil
svoje právo klásť týmto svedkom otázky. Žalovanému z toho vyplynulo, že žalobca prenáša na správcu
dane povinnosti, ktoré sú jeho dôkazným bremenom. Okrem toho, tvrdenie žalobcu o účelovosti konania

správcu dane pri výsluchoch svedkov vyhodnotil ako nepreukázané a neopodstatnené.

14. Žalovaný k odvolacej námietke, že rozhodnutie nebolo postavené na základe vykonaného
dokazovania, ale na nevyvrátení pochybností správcu dane uviedol, že ak správca dane spochybní
deklarované zdaniteľné plnenie je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil, inak nie je

možné uplatnený nárok na odpočítanie dane priznať. Žalobca nepredložil také relevantné dôkazy,
ktoré by predstavovali materiálnu podstatu veci, t. j. reálne dodanie tovaru a služieb deklarovaných z
predložených listinných dôkazov. Tým nezvládol dôkazné bremeno. Zdôraznil, že ani jeden svedok
nepotvrdil jednoznačne a nespochybniteľne dodanie tovaru spoločnosťou SUFA s. r. o. pre spoločnosť
Meduj, s. r. o. Svedok L. tvrdil, že pri vykládke mal dvoch brigádnikov, pričom spoločnosť SUFA s. r. o.

nemala žiadnych zamestnancov, t. j. ani brigádnikov. Svedkovia P. a T. potvrdili, že pre SUFA s. r. o.
nevykonávali žiadnu činnosť. Na základe výpovedí svedkov sa vierohodnosť a pravdivosť predložených
faktúr nepotvrdila.

15. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odvolacia námietka žalobcu, že nebolo

odôvodnené rozhodnutie nevypočuť Ing. J. je v rozpore s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia,
v ktorom sú dôvody uvedené. Námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú. Žalovaný ďalej v odôvodnení
uviedol, že ďalšie odvolacie námietky boli zhodné s vyjadrením žalobcu ku protokolu a tieto
námietky vyhodnotil ako neopodstatnené a žalobcovi nebolo odňaté právo vyjadrovať sa k zistením
skutočnostiam. 26.09.2019 bolo uskutočnené ústne pojednávanie, kedy bol žalobca o skutočnostiach

zistenýchdaňovoukontrolouoboznámený.Malmožnosťvyjadriťsakzistenýmskutočnostiam.Námietka
nenáležitého zistenia skutkového stavu nebola dôvodná, pretože žalobca mal možnosť sám sa podieľať
na zistení skutkového stavu, čo nevyužil ani len účasťou na výsluchoch svedkov.

16. K odvolacej námietke, že správca dane spochybnil dodanie len tým, že sa mu nepodarilo získať

účtovné doklady od dodávateľa, čo je ale prejavom dôkaznej núdze správcu dane a nie žalobcu,
žalovaný uviedol, že preverované zdaniteľné obchody neboli spochybnené jedinou skutočnosťou a to,
že sa nepodarilo získať účtovné doklady dodávateľa. Správca dane vyhodnotil, že žalobca si nesplnil
dôkaznú povinnosť, že nepreukázal, že sporný tovar a služby skutočne dodal dodávateľ deklarovaný
na sporných faktúrach - spoločnosť SUFA s.r.o. Žalobca ani na opakovanú výzvu správcu dane

nepredložilhodnovernédôkazy,ktorýmibypreukázalreálneuskutočneniespornýchzdaniteľnýchplnení.
Disponoval len písomnosťami, ktorých reálne naplnenie sa nepreukázalo.17. Žalovaný ďalej napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal, že boli splnené
podmienky uvedené v § 49 zákona o DPH. Žalobca musí vedieť preukázať uskutočnenie obchodu čo
do priebehu a obsahu a to osobou uvedenou v predkladaných faktúrach. Správca dane uviedol všetky

skutočnosti a zistenia v protokole a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom sa vysporiadal
aj s rozpormi vo výpovediach svedkov. Zdôraznil, že ani jeden svedok nepotvrdil jednoznačne
a nespochybniteľne dodanie sporných zdaniteľných obchodov spoločnosťou SUFA s.r.o. Samotné
prehlásenie konateľa dodávateľa, že sa obchod uskutočnil ešte nie je dôkazom, že sa tak stalo. Tvrdenie
žalobcu, že správca dane nespochybnil toto prehlásenie je neopodstatnené. Z administratívneho spisu

je zrejmá nečinnosť žalobcu a nie nečinnosť správcu dane ako tvrdí žalobca.

18. K odvolacej námietke, že správca dane nezabezpečil v priebehu daňovej kontroly také dôkazy,
na základe ktorých by bolo možné vysloviť, že zo strany žalobcu došlo k neoprávnenému uplatneniu
nároku na odpočet DPH s odkazom na rozsudky Súdneho dvora EÚ žalovaný uviedol, že správca dane
dospel k záveru, že nebolo zo strany žalobcu a ani preverovaním správcu dane na strane deklarovaného

dodávateľa preukázané dodanie fakturovaných plnení tak, ako boli deklarované dodávateľskými
faktúrami. Teda nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok (§ 49 a § 51 zákona o DPH)
na odpočítanie dane. Poukázal pritom na rozsudok ESD C - 459/17, C - 460/17 spojených veciach
SGI a Valériane SNC, podľa ktorého článok 17 šiestej smernice rady zo 17. mája 1977 o zosúladení
právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej

hodnoty: Jednotný základ jej stanovenia zmenenej smernicou rady 91/680/ES zo 16.decembra 1991,
sa má vykladať v tom zmysle, že na zamietnutie práva zdaniteľnej osoby, ktorá je príjemcom faktúry,
na odpočítanie DPH uvedenej na tejto faktúre postačuje, aby daňový úrad preukázal, že plnenia
zodpovedajúce tejto faktúre neboli skutočne poskytnuté. V takom prípade podvodné konanie správca
dane nepreukazuje.

19. Žalovaný k odvolacej námietke, že predložením dokladov a dôkazov, ktorými disponoval splnil svoju
dôkaznúpovinnosťuviedol,žežalobcompredloženédokladykdaňovejkontroleatofaktúryzmája2018,
poukazujúce na rozpis - prílohy k faktúram a doklady datované v októbri 2019, predložené k miestnemu
zisťovaniusamiosebenepreukázali,žeplnenieoddodávateľaSUFAs.r.o. nadokladochdeklarovaných

sa tak reálne uskutočnilo. Podľa týchto dokladov nebolo možné jednoznačne identifikovať dielce lešenia
ukázané správcovi dane pri miestnom zisťovaní; prenájom lešenia na stavbe v roku 2019 nepreukazoval
nadobudnutie lešenia, alebo poskytnutie prenájmu lešenia z mája 2018. Svedecká výpoveď Mgr. L.,
P., T. neprispela preukázaniu reálneho uskutočnenia sporných zdaniteľných obchodov ale naopak,
poukázala na ďalšie nezrovnalosti v preverovanej veci a posilnila pochybnosti správcu dane o reálnosti

uskutočnenia dodaní fakturovaných v mene spoločnosti SUFA s.r.o.. Svedok Mgr. L. sa vyjadroval
nepriamo, nevedel konkrétne označiť informácie týkajúce okolností uskutočnenia sporných dodaní
pre žalobcu. Neuviedol žiadne overiteľné skutočnosti a nedisponoval žiadnymi relevantnými dôkazmi
preukazujúcimi, že sporné zdaniteľné obchody boli spoločnosti Meduj s.r.o. jednoznačne dodané
spoločnosťou SUFA s.r.o.. Informácie a doklady (protokol o odovzdaní dokladov, EČV motorového

vozidla, identifikačné údaje osôb) dodatočne po uplynutí stanovenej lehoty predloženej svedkom
Mgr. L. Q. nepreukazujú splnenie sporných zdaniteľných obchodov žalobcu. Žalovaný poukázal na
zásadu objektívnej pravdy ovládajúcu daňové konanie, ktorá nepredstavuje povinnosť správcu dane
viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa tvrdenia daňových poplatníkov nepreukážu. P. potvrdili, že
pre dodávateľa nevykonávali žiadnu činnosť. Svedkovia nedisponovali žiadnymi listinnými ani inými

relevantnými dôkazmi. Jedinou spojitosťou medzi výpoveďami svedkov je skutočnosť, že svedkovia P.
uviedli, že nejaké lešenie vykladali. Vyjadrenie svedkov nepodložené žiadnymi relevantnými dôkazmi
nepreukazuje reálnosť uskutočnenia sporných dodaní, vyfakturovaných v mene spoločnosti SUFA s.r.o.
faktúrami, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočítane dane. Žalovaný preto námietku vyhodnotil
ako neopodstatnenú. Žalovaný uzavrel odôvodnenie rozhodnutia tým, že nezistil dôvody, pre ktoré by

bolo potrebné rozhodnutie správcu dane v odvolacom konaní zrušiť.

Žalobné body

20. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal, aby správny súd zrušil napadnuté ako aj prvostupňové

rozhodnutie. Tvrdil, že bol nimi ukrátený na svojich právach. Všeobecne namietol nesprávne právne
vyhodnotenie dôkazov a z toho dôvodu rozhodnutie považoval za arbitrárne a nepreskúmateľné. Podľa
žaloby napadnuté rozhodnutia boli vydané v rozpore so zásadami Daňového poriadku a zásadamisprávneho konania. Skutkový stav, z ktorého vychádzalo rozhodnutie žalovaného, nebol zistený presne
a úplne, čím bola porušená zásada spoľahlivo zisteného stavu veci.

21. Žalobca namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ako aj zo zistení uvedených v protokole
vyplýva, že žalovaný účelovo zamlčal skutočnosť, že mu žalobca poskytol informáciu o motorovom
vozidle, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru od dodávateľa k žalobcovi tým, že mu poskytol EČV
vozidla. Žalovaný prepravu tovaru nepreveril a ani to nijako nezdôvodnil, keď nezisťoval, kto motorové
vozidlo riadil, odkiaľ a kam bola preprava uskutočnená, kde bola uskutočnená nakládka tovaru a kto

bol pri nakládke prítomný. Pokiaľ by tak žalovaný urobil, získal by dostatok dôkazov preukazujúcich, že
žalobcovi dodal fakturovaný tovar dodávateľ SUFA s.r.o..

22. Žalobca namietal, že je nepochopiteľné rozhodnutie žalovaného, keďže konateľ dodávateľa potvrdil
dodanie. Žalovaný odôvodnil opätovné nevypočutie konateľa dodávateľa L. tým, že tento predložil
požadované skutočnosti, ktoré vyplynuli z opatrení a záverov prijatých na pojednávaní 4.11.2019, z čoho

podľa názoru žalobcu je „logickou dedukciou zrejmé“, že svedok predložil všetky požadované dôkazy
a skutočnosti preukazujúce skutočné dodanie tovar a služieb dodávateľom SUFA s.r.o..

23. Žalobca namietal, že žalovaný bez logicky akceptovateľného rozhodnutia nevypočul U.. Žalobca
poskytol o tejto osobe informáciu, ktorú mal k dispozícii a to telefónne číslo. Je pravda, že žalobca

neprišiel s ním do styku, preto iné informácie o ňom ani nemohol mať. Bol to práve žalovaný, ktorý má
právomoc na to, aby zistil ďalšie údaje o osobe na základe telefónneho čísla alebo dotazom na Mgr. L..
Pritom išlo o svedka, ktorý tovar osobne doviezol, zúčastnil sa tak dopravy a dodania tovaru.

24. Žalobca namietal, že žalovaný výpovede svedkov neposúdil vo vzájomnej súvislosti. Pri výsluchu

svedkov T. správca dane nezisťoval, ktoré osoby boli pri vykládke prítomné a ani nezisťoval prítomnosť
týchto svedkov počas vykládky, teda či tam boli počas celej doby alebo len počas časti. Svedkovia
prítomnosť iných osôb neuviedli, keďže to mohli považovať za irelevantné. Žalovaný ale z týchto
výpovedí urobil záver, že iné osoby neuviedli. To svedčí o účelovosti konania žalovaného.

25. Žalobca namietal, že rozhodnutie bolo založené len na nevyvrátení pochybností správcu dane.
Svedkovia pritom potvrdili realizáciu dotknutých obchodov a žalovaný neuviedol, ktoré konkrétne
vyjadrenia svedkov boli v rozpore so žalobcom predloženými faktúrami. Pochybnosti správcu dane
neboli podložené žiadnymi dôkazmi.

26. Žalobca namietal, že žalovaný žiadnym logickým argumentom neodôvodnil rozhodnutie o odmietnutí
vypočuť svedka Ing. J.. Výsluch bol odmietnutý bez toho, aby bola preskúmaná možná súvislosť a
možná vedomosť svedka Ing. J. ohľadne prenájmu lešenia od dodávateľa žalobcu.

27. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca

namietal, že skutočnosti, ktoré uviedol žalovaný by bolo možné považovať za dokázané len vtedy, ak
by existovala príčinná súvislosť medzi zistenými skutočnosťami a vysloveným záverom. V opačnom
prípade sa nejedná o preukázanie ale o domnienku alebo hypotézu. Žalovaný v daňovom konaní
nemôže rozhodovať na základe neurčitých a neúplných informácií, resp. vyvodiť z nich také závery,
ako je určenie dane odlišne od podaného daňového priznania. Žalobca nemal vplyv na predloženie

účtovníctva jeho dodávateľom. Potom, ak sa pochybnosti týkajú práve dodávateľa, môže žalobca svoje
dôkazné bremeno realizovať len navrhovaním výsluchov osôb, ktoré boli v obchodoch zainteresované.
Odmietnutie takto navrhnutých dôkazov je nielen odmietnutím práva žalobcu ako kontrolovaného
daňového subjektu na realizáciu jeho procesných práv, ale má aj za následok nedostatočne zistený
skutkový stav.

28. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný resp. správca dane porušil § 45 ods. 1, písm. f) Daňového
poriadku, pretože žalobcu neoboznámil so zistenými skutočnosťami a spôsob ich zistenia a neumožnil
mu navrhnúť, aby v protokole boli uvedené žalobcove vyjadrenia k nim. Žalovaný tým porušil § 45 ods.
1, písm. f) Daňového poriadku.

29. Žalobca namietal, že žalovaný spochybnil reálnu existenciu deklarovaných zdaniteľných obchodov,
avšak nie preukázaním dôkazov ale tým, že sa mu nepodarilo preveriť u deklarovaného dodávateľa
spochybnené obchodné transakcie a získať účtovné doklady deklarovaného dodávateľa. Tátoskutočnosť je ale prejavom dôkaznej núdze žalovaného, nakoľko nie je v silách a ani v zákonných
možnostiach žalobcu ovplyvňovať činnosť, či správanie svojich obchodných partnerov. Žalobca vyvinul
maximálnu súčinnosť a navrhol realizovať dokazovanie vypočutím svedkov, čo však žalovaný bez

odôvodneniaodmietolvykonať.NedostatkynastranespoločnostiSUFAs.r.o.niejemožnépovažovaťza
nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu. Žalovaný preukázateľne nespochybnil vierohodnosť dôkazov
predložených žalobcom, ale žalobcovi pričítal existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré
jeho dôkazné bremeno netvorili. Domnienky žalovaného nie sú žiadnym dôkazom. Podľa žalobcu
predloženými dokladmi splnil svoju dôkaznú povinnosť, žalovaný ani neuviedol, ktoré konkrétne zistenia

ho viedli k jeho záveru, teda konkrétne dôkazy a ani to ako jednotlivé dôkazy konkrétne vyhodnotil.

30. Žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009, v ktorom
sa podľa žalobcu uvádza, že samotné faktúry nie sú dôkazom a splnením dôkaznej povinnosti len
vtedy, ak správca dane pri preverovaní uvedených písomným podkladov preukázateľne spochybní
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom.

31. Žalobca poukázal na znenie § 3 ods. 2 a 3 Daňového poriadku s tým, že napadnuté rozhodnutie
nebolo vydané v súlade so zásadami Daňového poriadku a so zásadami správneho konania. Tiež
poukázal na to, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva je záväzným prameňom práva pre
orgány verejnej moci pri svojom rozhodovaní a že článok 6 ods. 1, prvá veta Európskeho Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd vyžaduje, aby rozhodnutie bolo náležite odôvodnené. Tiež
tvrdil, že správne orgány konali v rozpore s princípmi dobrej správy, pričom úprava dobrej správy zahŕňa
právo každého na vypočutie, na prístup k spisu, a povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia.

Vyjadrenie žalovaného

32. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

33. K žalobným námietkam nezrozumiteľnosti rozhodnutia uviedol, že tak napadnuté ako aj
prvostupňové rozhodnutie obsahuje znenie príslušných ustanovení zákona o DPH, podľa ktorých bolo

rozhodnutéato§49ods.1a2a§51ods.1,písm.a)zákonaoDPH.Žalobcapredložilfaktúryzadodanie
služieb, ale v rámci preverovania sa nepreukázalo reálne dodanie fakturovaného tovaru a služieb
dodávateľomSUFAs.r.o..Vprípade,žedaňovníkpožadujeodštátuvrátanienadmernéhoodpočtualebo
si uplatňuje odpočítanie dane, je povinný preukázať, že má na to právny nárok. Ak je v pozícii odberateľa
musí preukázať, že zdaniteľné plnenie sa reálne uskutočnilo tak, ako je deklarované na dokladoch.

Nestačí na to predložiť len faktúru. V prvom rade musí prísť k dodaniu tovaru a služby dodávateľom
na faktúre uvedeným a z toho titulu ku vzniku daňovej povinnosti. Uskutočnenie dodania nie je možné
deklarovať len po formálnej stránke, teda faktúrou ale aj po obsahovej stránke, teda preukázaním
dodania fakturovaného plnenia. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď hodnoverne nepreukázal a
vykonaným šetrením správcu dane sa nepotvrdilo, že reálne došlo k dodaniu fakturovaných plnení od

deklarovaného dodávateľa SUFA s.r.o. pre žalobcu.

34. Po procesnej stránke správca dane opakovane vyzýval žalobcu, aby preukázal skutočnosti, ktoré
mali vplyv na správne určenie dane a umožnil žalobcovi vyjadriť sa ku skutočnostiam týkajúcim
kontroly dane z pridanej hodnoty. Naopak, žalobca nevyužil svoje právo, keď napriek včas zaslaným

upovedomeniam o vypočutí svedkov sa týchto vypočutí na ústnych pojednávaniach nezúčastnil.
Žalobca tým nevyužil právo klásť svedkovi otázky a zároveň nesplnil svoju povinnosť prispieť tak k
preukázaniu oprávnenosti preverovaného odpočítania dane a za účelové potom možno považovať
následné namietanie výsluchu svedka, resp. požadovanie jeho vypočutia. Rozhodnutie správcu dane
má náležitosti podľa § 63 Daňového poriadku a správca dane sa vysporiadal aj s námietkami žalobcu

uvedenými vo vyjadrení k protokolu. Námietku nedostatočného odôvodnenia považoval žalovaný za
neopodstatnenú.

35. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že ďalšie námietky žalobcu sú zhodné s odvolacími námietkami,
a preto žalovaný zotrváva na tom, ako ich vyhodnotil v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ ide o namietanie

výpovede svedka Mgr. L. žalovaný uviedol, že tento slovne potvrdil dodanie a prenájom lešenia pre
žalobcu, ale ničím to nepodložil. V zmysle opatrení a záverov pri ústnom pojednávaní 4.11.2019 svedok
mal správcovi dane predložiť: indentifikačné údaje brigádnikov vykladajúcich lešenie a U., s ktorým mal
konať za spoločnosť P.A.plus s.r.o.; EČV motorového vozidla, ktorým mal prepraviť prenajaté lešenie;protokol o odovzdaní dokladov spoločnosti SUFA s.r.o. novému konateľovi (spoločnosť SUFA s.r.o.
opakovane zmenila konateľa a spoločníka na občanov cudzích štátov a následne bola vymazaná ex
offo z obchodného registra z dôvodu premiestnenia sídla zo SR na územie Spojeného kráľovstva

Veľkej Británie a Severného Írska). Svedok v stanovenej lehote dôkazy nepredložil a neskôr bola
doručená jeho písomnosť, ktorá bola doručená až 17.1.2020, v ktorej uviedol identifikáciu brigádnikov
a osobu U., ktorú však identifikoval len telefónnym číslom a uviedol EČV vozidla Fiat Ducato, ktorým
mal prepraviť lešenie na prenájom. Toto bolo správcovi doručené až po vypracovaní protokolu, na čo bol
upozornený aj žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt. Žalobca sa na ústne pojednávanie, na ktorom

bol vykonaný výsluch svedka Mgr. L. nedostavil, a preto správca dane požiadavku o jeho opätovné
vypočutie považoval za neopodstatnenú. Nedostavil sa ani na pojednávanie, na ktorom bol vykonaný
výsluch ďalších svedkov. Neopodstatnené sú námietky, že Mgr. L. preukázal dodanie fakturovaných
plnení, keď predložil požadované dôkazy a že žalovaný si nevyžiadal všetky potrebné dôkazy. Žalovaný
poukázal na to, že žalobca má dôkazné bremeno na preukázanie rozhodných skutočností.

36. Žalovaný k námietke bezdôvodného nevypočutia U. uviedol, že táto osoba nebola vypočutá, pretože
žalobca a ani svedok Mgr. L. neuviedli identifikačné údaje tejto osoby. Správca dane zistil, že nešlo
o štatutárny orgán subdodávateľa a ani jeho zamestnanca. Mgr. L. nevedel pri výpovedi uviesť, na
základe akého poverenia s touto osobou komunikoval, teda nebol preukázaný žiadny vzťah tejto osoby
k subdodávateľovi a ani žalobca neuviedol, ako by prípadná výpoveď tejto osoby preukázala, že sporné

zdaniteľné obchody boli žalobcovi jednoznačne dodané spoločnosťou SUFA s.r.o.. Poukázal na to,
že správca dane v daňovej kontrole vedie dokazovanie a daňovým subjektom predkladané dôkazy
verifikuje. Daňové konanie nie je konanie vyhľadávacie. Žalovaný považoval na základe uvedeného,
námietku za neopodstatnenú.

37. Žalovaný k opakujúcej sa požiadavke žalobcu na vypočutie svedkov uviedol, že dôkazná povinnosť
je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazné bremeno znáša
daňový subjekt, ku všetkým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré
by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol správcom dane v daňovom kontrole zistený a
vyhodnotený. Žalobcovi neboli upreté žiadne procesné práva, avšak žalobca ich dostatočne nevyužil.

Primárna obozretnosť platiteľa dane je podmienená jeho úlohou v daňovom dokazovaní uniesť dôkazné
bremeno bez toho, aby sa spoliehal na výsledky daňovej kontroly alebo zistení u svojho obchodného
partnera.

38. Nie je možné celé dokazovanie v daňovom konaní oprieť len o svedeckú výpoveď, resp. tvrdiť, že jej

nezrealizovaním došlo k porušenia zákona, či porušenia práv účastníka konania. Daňový subjekt má v
daňovom konaní celý rad zákonných možností, ktorými má svoj nárok na odpočet preukázať. Samotné
preukázanie dodávok tovaru alebo služby založené len na svedeckej výpovedi, nemožno považovať
za dôkaz, na základe ktorého si môže daňový subjekt uplatniť odpočítanie dane v zmysle zákona o
DPH (rozsudok č. k. 8Sžfk/11/2020 zo dňa 8.12.2020). Správca dane nemá povinnosť poučovať daňový

subjekt o tom, aké dôkazy má správcovi dane predkladať. Žalovaný na základe uvedeného považuje
všetky tvrdenia a námietky žalobcu v súvislosti s vykonanými alebo nevykonanými výsluchmi svedkov
na neopodstatnené.

39. Žalovaný k ďalším žalobným námietkam, ktoré boli zhodné s odvolacím námietkam zopakoval svoju

argumentáciu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

40. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný účelovo zamlčal skutočnosť, že mu žalobca oznámil EČV
motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila prepravu materiálu na sporných faktúrach, žalovaný uviedol,
že žalobca v žalobe neuviedol, kedy a ako to mal správcovi dane oznámiť. Žalobca takéto údaje

neuviedol a ani neidentifikoval vozidlo, ktorým sa mala podľa žalobcu uskutočniť preprava materiálu na
sporných faktúrach. Len svedok Mgr. L. v písomnom vyjadrení doručenom už vo vyrubovacom konaní
uviedol evidenčné číslo vozidla Fiat Ducato - NZ180FY, pričom išlo o doplnenie údajov k výpovedi,
keď vypovedal o tom, že prepravu prenajatého lešenia som zabezpečoval ja zapožičaným vozidlom,
bol to asi Fiat Ducato, evidenčné číslo neviem uviesť, vodič som bol ja. Vodičom teda podľa tejto

výpovede mal byť Mgr. L., a preto výpoveď prípadného vlastníka nemala ako preukázať deklarované
plnenie, avšak vo svetle všetkých ostatných skutočností sa dodanie fakturovaných tovarov a služieb
nepreukázalo. Žalovaný zopakoval, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť, ktorá
plne pod kontrolou daňového subjektu. Daňový subjekt má možnosť obstarať dostatočný počet dôkazov,ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci
daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Bol to práve žalobca,
ktorý mal predkladať dôkazy a nie správca dane, ktorý mal zabezpečovať dôkazy v priebehu daňovej

kontroly, ako to tvrdí žalobca. Správca vedie dokazovanie a daňovým subjektom predkladané dôkazy
verifikuje. Daňové konanie, nie je konanie vyhľadávacie, preto aj táto námietka bola neopodstatnená.
Žalovanýuzavrel,ženapadnutérozhodnutienáležiteodôvodnilavysporiadalsasovšetkýminámietkami
odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu. Nezistil vady konania ani dôvody preto, aby
rozhodnutie správcu dane malo byť zrušené.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov - dôvody rozsudku

41. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal
na nariadenom pojednávaní. Správny súd preskúmal zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia

žalovaného ako aj predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu
predchádzal, v rozsahu a z dôvodu uvedených v správnej žalobe (§ 134 SSP) a po preskúmaní veci
zistil, že žaloba bola dôvodná.

42. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto

zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

43. Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,

d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

44. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) (1)

Dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá

referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej
zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

45. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH (1) Dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú

cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej
zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

46. Podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

47. Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona o DPH (1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

48. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku (ďalej len Daňový poriadok)
(1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo

známe správcovi dane z jeho činnosti.

49. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku (5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,

aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

50. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany

svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej
správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom.
Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané
rozhodnutie za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou

postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu
v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho
konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci
skutkový stav, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za
žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať,

a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za
žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia a tiež predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy, je striktne daný žalobnými
dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. V prejednávanej veci správny
súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu daňových orgánov v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil.

51. Daň z pridanej hodnoty je predmetom úpravy Smernice Rady 2006/112 ES zo dňa 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorou bola nahradená šiesta Smernica Rady zo
dňa 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu -spoločný systém dane z pridanej hodnoty. Zákon o DPH je teda aproximáciou predmetnej európskej
legislatívy. Výklad práva Európskej únie podáva Súdny dvor EÚ, ktorého judikatúra je pre členské štátny
záväzná. Z tohto dôvodu je pri aplikácii zákona o dani z pridanej hodnoty nevyhnutné ustanovenia tohto

predpisu vykladať eurokonformne a to v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

52. Súdny dvor Európskej únie vo svojich rozhodnutiach rozlíšil tri dôvody, pre ktoré je správca dane
oprávnený nepriznať odpočítanie dane z pridanej hodnoty daňovým subjektom. Prvým z týchto dôvodov
je prípad, kedy neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre odpočet dane z pridanej hodnoty. Druhým

dôvodom je, že správca dane zistí, že obchodné transakcie, v súvislosti s ktorými sa uplatnil nárok
na odpočet DPH boli poznačené podvodom a tretím prípadom je, keď správca dane zistí, že v danom
prípade išlo o zneužitie práva.

53. Pokiaľ ide o prvý z uvedených dôvodov, teda že neboli splnené podmienky na odpočet dane
z pridanej hodnoty, je možné uviesť, že právo odpočítať DPH je podmienené splnením vecných

a formálnych požiadaviek. Podľa článku 168 písm. a) Smernice 2006/112 na priznanie práva na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí byť splnené, že dotknutá osoba je zdaniteľnou osobou a
tovary a služby, na ktorých vzniklo právo na odpočítanie DPH zdaniteľná osoba využívala na výstupe
pre plnenie svojich vlastných transakcií, a aby ich na vstupe poskytla iná zdaniteľná osoba. V súlade
so Smernicou členské štáty môžu uložiť aj ďalšie povinnosti ako uvedené v Smernici, ak ich potrebujú

na zabezpečenie riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom, avšak tieto nesmú ísť
nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov. Teda nemôžu byť používané spôsobom,
ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie DPH a tým neutralitu DPH (rozsudok C-101/16
body 49 a 50). Hmotnoprávne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie DPH sú splnené vtedy,
ak sa skutočne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra.

Overenie existencie zdaniteľného plnenia sa musí uskutočniť v súlade s pravidlami dokazovania na
základe celkového posúdenia všetkých dôkazov a skutkových okolností.

54. Pravidlá, ktorým sa dôkazné bremeno v daňovej kontrole a v daňovom konaní riadi, upravuje §
24 ods. 1 až 3 a § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.. Podľa tejto právnej úpravy má daňovník

dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a o skutočnostiach,
ktoré je daňovník povinný uvádzať v daňovom priznaní. Daňovník si svoju povinnosť tvrdenia
splní podaním daňového priznania. Správca dane daňovou kontrolou podľa § 44 ods. 1 Daňového
poriadku zisťuje, alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Daňovník preto
v daňovej kontrole správcovi dane musí preukázať skutočnosti, ktoré uviedol v daňovom priznaní,

čím správca dane môže overiť, že bola daň správne odvedená. Daňovník si túto povinnosť splní
predložením zodpovedajúcich účtovných dokladov, resp. účtovnej evidencie. Správca dane verifikuje
údaje uvedené v predložených dokladoch v rámci daňovej kontroly, pričom za týmto účelom môže
vykonať dokazovanie a tiež vyzvať žalobcu na predloženie ďalších dôkazov, najmä pokiaľ predložené
doklady verifikovateľné údaje neobsahujú. Pokiaľ daňovník predloží zodpovedajúce účtovné doklady

správcovi dane, možno konštatovať, že si svoje povinnosti splnil. Ak správca dane počas kontroly zistí,
že na základe vykonaného preverovania daňovníkom tvrdených skutočností a predložených dokladov
vznikli pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených daňovníkom,
alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, potom správca dane musí tieto pochybnosti oznámiť
kontrolovanému daňovému subjektu a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, a aby najmä neúplné údaje

doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal (§ 46
ods. 5 Daňového poriadku).

55. Splnenie formálnych podmienok na odpočítanie dane nepostačuje na také odpočítanie, teda
že by daňový subjekt nebol povinný preukazovať aj niektoré skutočnosti rozhodné pre splnenie

hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie DPH. Avšak ak daňový subjekt splní
hmotnoprávnepodmienky,nedostatkyvsplnení formálnychpodmienoknemusiaautomatickyznamenať
negatívny následok pre daňový subjekt.

56. K rozloženiu dôkazného bremena v konaní pred správcom dane možno poukázať aj na Uznesenie

Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 86/2002, v ktorom ústavný súd uviedol, že „Vníma vývoj judikatúry
SúdnehodvoraEÚvotázkachrozloženiadôkaznéhobremena,dôkaznéhoštandarduastýmsúvisiacich
povinností daňových subjektov a finančnej správy“. V kontexte tejto veci ústavný súd považuje za
potrebné poukázať na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo Fävallalkozó zo dňa3.9.2001, zhrňujúce jeho doterajšiu judikatúru. Ústavný súd v tomto smere poukazuje na to, že dôkazný
štandard a rozloženie dôkazného bremena vyžadované Súdnym dvorom EÚ pre oblasť DPH nie sú
priamočiare v tom zmysle, že by zaťažovali výlučne daňový subjekt, ba naopak rozsiahle povinnosti

kladú na finančnú správu.

57. Správny súd z obsahu správneho spisu zistil, že žalobca k daňovej kontrole predložil faktúry od
spoločnosti SUFA s.r.o., ktorými táto fakturovala predaj lešenia podľa rozpisu a prílohy k týmto faktúram,
z ktorých obsahu vyplýva, že je v nich uvedené označenie jednotlivých dielcov tvoriacich lešenie s

počtom kusov a jednotkovou cenou ako aj celkovou cenou. Ďalej správny súd z obsahu správneho
spisu zistil, že správca dane vykonal miestne zisťovanie na pozemku, na ktorom žalobca doložil, že ho
užíva na základe nájomnej zmluvy, pričom na tomto pozemku sa nachádzali dielce lešenia. Predmetom
miestneho zisťovania, podľa zápisnice zo dňa 15.10.2019 bolo fyzické preverenie lešenia obstaraného
a prenajatého žalobcom na základe faktúr od dodávateľa SUFA s.r.o. č. 202 018 0534 až 8. Správca
dane zistil, že na pozemku v Trenčianskych Stankovciach sa nachádzalo lešenie a to 102 ks podlažka

oceľová o rozmere 3,07 m, 40 kusov, stavací rám o rozmere 2 m, cca 150 ks zábradlia o rozmere 3,07
m, 4 ks výlezov. Na tomto mieste sa nenachádzali žiadne šróby s okom, ktoré mali byť dodané podľa
predmetných faktúr. Podľa vyjadrenia konateľa boli šróby odovzdané k montáži lešenia na budove
Strednej športovej školy. Pri ohliadke v Trenčíne pri budove Strednej športovej školy bolo zistené, že
pri rekonštrukčných prácach sa využíva lešenie, ktoré podľa vyjadrenia konateľa žalobcu bolo nakúpené

od spoločnosti SUFA s.r.o., pričom správca dane nemohol rozmery jednotlivých častí lešenia premerať
a odkontrolovať, nakoľko toto bolo umiestnené na budove na jednotlivých poschodiach.

58. Správny súd z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia
nezistil, že by správca dane alebo žalovaný spochybnili existenciu materiálneho plnenia podľa faktúr

o dodávke lešenia. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správcu dane
vyplýva, že spochybnená bola skutočnosť, že predmetné lešenie žalobcovi dodal dodávateľ uvedený
na faktúre. Z obsahu správneho spisu ďalej vyplýva, že pri ústnom pojednávaní 26.9.2019, teda pred
vykonaním predmetného miestneho zisťovania a výsluchov svedkov bol konateľ žalobcu oboznámený
s pochybnosťami správcu dane a tým, že ním predložené faktúry, hlavná kniha a účtovný denník za

máj 2018 nepreukazujú reálne skutočné dodanie uvedených zdaniteľných obchodov. Tiež, že žalobca
nepreukázal úhradu faktúr, prepravu a prevzatie fakturovaného tovaru a jeho uskladnenie, ani akékoľvek
iné nakladanie s fakturovaným tovarom. Ďalej bol oboznámený s tým, že dodávateľ bol dobrovoľne
vymazaný z obchodného registra 17.8.2019, pričom nový konatelia, ktorými bol postupne A. s adresou
v Budapešti a Y. s adresou v Rumunsku, boli nekontaktnými osobami a správca dane tak nezískal

doklady od dodávateľa. Správca dane v rámci vedenia dokazovania následne dňa 4.11.2019 vypočul
bývalého konateľa dodávateľa, ktorým bol v čase preverovaného obdobia máj 2018 Mgr. L. a vo
vyrubovacom konaní 5. 11. 2020 vypočul osoby, o ktorých tento konateľ povedal, že jeho dodávateľom
dovezené lešenie pre žalobcu vykladali na pozemku v Trenčianskych Stankovciach. Správca dane
miestnym zisťovaním minimálne zistil, že žalobca disponuje lešením, pričom časť dielcov, ako sú

uvedené v rozpisoch k jednotlivým faktúram, mal uložené na prenajatom pozemku a časť v čase
miestneho zisťovania poskytol na základe obchodných zmlúv zhotoviteľovi stavby „Rekonštrukcia
Strednej športovej školy v Trenčíne“. Z obsahu odôvodnení napadnutého a prvostupňového rozhodnutia
správny súd zistil, že žalovaný a ani správca dane nespochybnili existenciu fakturovaného lešenia.
Podľa odôvodnení rozhodnutí nezvládnutie dôkazného bremena žalobcom spočívalo v tom, že nebolo

preukázané, že žalobcovi lešenie dodal práve dodávateľ uvedený na faktúre.

59. V prípade, ak vykonaným dokazovaním nebola spochybnená existencia materiálneho plnenia a
súčasnenebolzistenýpodvodnaDPH,oktoromdaňovníkvedel,resp.moholvedieť,nemožnonepriznať
právo na odpočet dane z dôvodov, že na strane dodávateľa nie je možné obchod preveriť a to aj v

prípade, že daňovník nemá iné doklady ako faktúru s rozpisom fakturovaného plnenia. Skutočnosť,
že dodávateľ bol vymazaný z obchodného registra, resp. že spoločnosť bola predaná zahraničným
osobám, ktoré sa ukázalo, že sú nekontaktné a že bývalý konateľ žalobcu poskytne neurčité odpovede
o svojich dodávateľoch, nestačí na vyvodenie záveru, že k dodaniu tovaru nedošlo, resp. že predložená
faktúra je nehodnoverný doklad, ak daňovník takým tovarom ako bol fakturovaný disponuje. Okrem

toho, v preskúmavanej veci, ani z odôvodnení napadnutých rozhodnutí a ani z protokolu z daňovej
kontrolyniejemožnézistiť,čímbolipreukázanépochybnostisprávcudaneopravdivostiahodnovernosti
predložených faktúr okrem toho, že žalobca inými dôkazmi ako faktúrami s prílohami nedisponoval.
Pokiaľ pochybnosti správcu dane o hodnovernosti predložených účtovných dokladov daňovníkom niesú podložené vykonaným dokazovaním, nie je možné prisvedčiť žalovanému, že dôkazné bremeno
sa v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku presunulo späť na daňovníka. Žalovaný síce uviedol, že
pochybnosti vznikli aj z výpovedí vypočutých osôb, avšak podľa jeho argumentácie mali spočívať v tom

že výpovede nespochybniteľne nepreukazujú že išlo o vykládku fakturovaného tovaru. Takže zostáva
skrytým z akého dokazovania žalovaný resp. správca dane nadobudol pochybnosť o realizácii obchodu
a teda o pravdivosti predložených faktúr. Okrem toho, žalobcovi boli pochybnosti oznámené ešte pred
tým ako boli svedkovia vypočutí.

60. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný a správca dane konštatovali nezvládnutie dôkazného bremena
žalobcom, pričom presun dôkazného bremena späť na žalobcu založili na základe pochybností
o hodnovernosti predložených dokladov, pričom pochybnosti neboli podložené a ani zdôvodnené
vykonaným dokazovaním, čo je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia v otázke dôkazného
bremena. Správny súd preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane zrušil
podľa §191 ods. 1 písm. c) SSP . Podľa § 191 ods. 3 správny súd súčasne zrušil aj predchádzajúce

rozhodnutie správcu dane a podľa § 191 ods. 4 SSP mu vec vrátil na ďalšie konanie. Bude úlohou
orgánov verejnej správy v ďalšom konaní znovu vyhodnotiť vykonané dokazovanie a preverovanie a
posúdiť všetky zistené rozhodné skutočnosti v súlade s právnym názorom správneho súdu a podľa
výsledku rozhodnúť.

61. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia aj v časti, ktorým mu nebolo
priznané právo na odpočítanie dane z faktúry, ktorou spoločnosť SUFA s.r.o. fakturovala prenájom
lešenia bez toho, aby namietal, že bola splnená podmienka podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z .z. o
DPH, a teda že išlo o službu, ktorú potom sám použil na dodávku služby ako platiteľ. Žalobca neuviedol
takéto tvrdenie ani počas daňovej kontroly, ani počas daňového konania a ani v žalobe a ani ničím

nepreukázal, že táto podmienka bola splnená, teda že počas doby prenájmu ( podľa predloženej faktúry
nebola bližšie určená len počtom dní - 92) prenajaté lešenie využil na svoje zdaniteľné plnenia pre
svojich odberateľov. Žalovaný nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane práve aj pre nesplnenie
podmienky uvedenej v § 49 ods. 2 zákona o DPH. Z tohto dôvodu žaloba, ktorou sa domáhal zrušenia
napadnutého rozhodnutia aj z dôvodu, že mu nebolo priznané právo na odpočítanie dane z faktúry č

20180536, ktorou spoločnosť SUFA s.r.o. fakturovala prenájom lešenia v máji 2018, nebola dôvodná.

62. Ostatné žalobné námietky nemohli obstáť, pretože nemali oporu v administratívnom spise. Žalobca
správcovi dane neoznámil informácie o motorovom vozidle, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru od
dodávateľa k žalobcovi. Bol to konateľ dodávateľa, ktorý uviedol číslo motorového vozidla, ktorým mal

doviesť tovar, ktorý žalobcovi mal prenajať. Teda nie k dodávke tovaru. K dodávke tovaru tento svedok
uviedol, že lešenie nakupoval aj s dopravou a bolo prepravované z Levíc do Trenčianskych Stankoviec,
a keďže prepravu nezabezpečoval, nevie uviesť evidenčné číslo motorového vozidla a ani meno vodiča.
Bol to práve žalobca, ktorý pri uplatňovaní náležitej starostlivosti, i keď tovar mal odovzdávať konateľ
dodávateľa, mohol a mal mať zaznamenanú informáciu o tom, kto tovar doviezol, resp. akým vozidlom

bol dovezený.

63. Námietka chýbajúceho racionálneho zdôvodnenia opakovaného nevypočutia svedka Mgr. L., ku
ktorej žalobca mal dospieť logickou dedukciou, nebola založená na logickom uvažovaní. Z obsahu
odôvodnenia, že Mgr. L. predložil požadované skutočnosti vyplývajúce z opatrení a záverov prijatých na

ústnom pojednávaní dňa 4.11.2019, žiadnou logickou dedukciou nemožno dospieť k tomu, že svedok
predložil všetky dôkazy. Tak, ako uviedol žalovaný aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, aj vo
vyjadrení k žalobe Mgr. L.i, ktorý nemal doklady spoločnosti SUFA s.r.o., pretože uviedol, že tieto
odovzdal, bolo uložené, aby doložil identifikačné údaje osôb, ktoré mali lešenie vykladať, EČV vozidla ,
ktorým mal doviezť lešenie nájomcovi a protokol o tom, že odovzdal doklady spoločnosti SUFA s.r.o..

64. Neobstojí ani námietka chýbajúceho logického zdôvodnenia nevypočutia U., pretože nemá
oporu v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný tak ako je uvedené vyššie v
zhrnutí dôvodov napadnutých rozhodnutí, zdôvodnil nemožnosť vykonať navrhnutý dôkaz výsluchom
tejto osoby, chýbajúcimi identifikačnými údajmi. Žalobca návrh na výsluch tejto osoby podal až vo

vyrubovacomkonanísúplnenovýmtvrdením,žeideoosobu,ktorábolapridodanípredmetnéholešenia.
Správny súd k námietke nevypočutia žalobcom navrhovaného svedka U., ako osoby zúčastnenej na
fakturovanom dodaní lešenia spoločnosťou SUFA s.r.o. zistil, že správca dane odôvodnil prečo túto
osobu nevypočul. Treba zdôrazniť, že správca dane má v daňovej kontrole a v daňovom konaní úlohudokazovanie viesť. Daňové konanie ani daňová kontrola nie sú založené na vyhľadávacej zásade a
preto nebolo úlohou správcu dane vyhľadávať dôkazy o tvrdeniach, ktorými by sa preverila, potvrdila
správnosť tvrdení daňovníka. Práve daňovník má dôkazné bremeno a preto ak požaduje vykonať nejaký

dôkaz musí byť tento návrh kvalifikovaný, to znamená, že dôkazný prostriedok musí byť označený tak,
aby dôkaz bolo možné vykonať. Žalobca tak neurobil, označil iba meno, priezvisko osoby a telefónne
číslo. Správca dane vykonal preverovanie na strane tvrdeného subdodávateľa pričom zistil, že osoba
s takýmto menom nie je ani štatutárom, a ani zamestnancom predmetného subdodávateľa. Preto ani
nemohol zistiť identifikačné údaje tejto osoby u predmetného subdodávateľa. Bolo úlohou žalobcu, aby

takéto identifikačné údaje správcovi dane poskytol pokiaľ navrhol dokazovanie svedeckou výpoveďou
takejto osoby.

65. Nebola dôvodná ani námietka nezákonnosti postupu, keď žalovaný respektíve správca dane
nevypočul žalobcom navrhnutého Ing. J.. Treba upriamiť žalobcu na to, že jeho návrh bol podaný
v súvislosti s preukazovaním opodstatnenosti fakturácie prenájmu (nie dodania) lešenia v máji 2018.

Argumentácia správcu dane, že žalobca navrhol vypočuť konateľa spoločnosti E-RAN Property s.r.o.
Ing. J. v súvislosti s faktúrou 20180536, teda faktúrou, ktorou bol fakturovaný prenájom lešenia od
spoločnosti SUFA s.r.o. zodpovedá žalobcovmu návrhu zo dňa 16.1.2020. Správca dane zdôvodnil
nevypočutie tejto osoby tak, že jeho výpoveď nepreukáže priamu a bezprostrednú súvislosť prenájmu
lešenia podľa faktúry 20180536 s uskutočnenými plneniami žalobcu. Takejto argumentácii nemožno nič

vytknúť. Žalobca vo vzťahu k faktúre, podľa ktorej si mal lešenie prenajať od spoločnosti SUFA s.r.o.
nepredložil v daňovej kontrole a ani v daňovom konaní žiadne tvrdenie a žiadne dôkazy, že išlo o plnenie,
ktoré by spĺňalo podmienku § 49 ods. 2 zákona o DPH a teda, že išlo o prenajaté lešenie, ktoré sám
použil na dodávku svojich tovarov a služieb.

66. Pokiaľ žalobca poukazoval na nesprávne hodnotenie výpovedí svedkov, respektíve rozporné s tým,
aké otázky počas výsluchu im boli položené a to svedka T. a P. neuviedol, aký vplyv by to malo mať
na vyhodnotenie týchto výpovedí, že z nich nebolo jednoznačne preukázané, že lešenie, ktoré vykladali
bolo lešením, ktoré fakturovala žalobcovi spoločnosť SUFA s.r.o. Takúto námietku preto súd nemohol
vyhodnotiť ako dôvodnú nakoľko by ju bolo potrebné z obsahu správneho spisu konkretizovať vo vzťahu

k dôvodom napadnutého rozhodnutia, čo správnemu súdu ako bolo vyššie uvedené neprináleží.

67. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého má žalobca, ktorý
bol v konaní celkom, alebo z časti úspešný právo na náhradu trov konania. Žalobca bol v konaní plne
úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

68. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním

kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť,ktorúmôžepodaťúčastníkkonania,ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričomjumusí
podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým,

že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.