Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dušan Szabó

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119013999
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2119013999.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Szabó a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. X. novembra XXXX
v C., trvale bytom C. - D., E. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Želiezovce,
oosvedčení,resp.neosvedčenísaodsúdenéhovskúšobnejdobepodmienečnéhoprepusteniazvýkonu
trestu odňatia slobody, o sťažnosti matky odsúdeného A. A. B., trvale bytom C., F. XX, proti zneseniu

Okresného súdu Trnava z 20. júla 2022, č. k. 3PP/134/2019-70, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
1. marca 2023 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa sťažnosť matky odsúdeného A. B., pani A. A. B.
zamieta ako sťažnosť podaná neoprávnenou osobou.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 68 ods. 2 Trestného zákona rozhodol tak, že sa odsúdený

v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia určenej uznesením Okresného súdu Trnava č. k.
3PP/134/2019-18 z 22. januára 2020 v trvaní 2 (dva) roky neosvedčil a zvyšok trestu odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) mesiace a 12 (dvanásť) dní z pôvodne uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 10
(desať) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia trestným
rozkazomOkresnéhosúduBratislavaVsp.zn.0T/246/2015 z8.októbra2015vspojenísuznesením
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/246/2015 z 28. mája 2019 a uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. 1Tos/43/2019 z 10. júna 2019 vykoná.

Okresný súd verejné zasadnutie vykonal v neprítomnosti odsúdeného a napadnuté uznesenie bolo
odsúdenému doručené dňa 2. februára 2023. Prokurátor sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal
práva podať sťažnosť.

Okresnému súdu bola dňa 3. februára 2023 prostredníctvom elektronickej pošty doručená sťažnosť proti
napadnutému uzneseniu spísaná A. A. B., prílohou ktorej boli generálna plná moc udelená odsúdeným
A. A. B., ktorá je matkou odsúdeného, ďalej obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava
V sp. zn. 2 Pv 175/21/1105-30 doručená dňa 13. mája 2022 Okresnému súdu Bratislava V a odborné

vyjadrenie spoločnosti SKLENÁRSTVO MEZEI, s.r.o. zo dňa 13. apríla 2021 k výške škody v trestnom
konaní vedenom pred OR PZ Bratislava V, OO PZ Bratislava Petržalka - stred pod ČVS: ORP-P-115/
BAV-OPP4-2021.

Matka odsúdeného sťažnosť proti napadnutému uzneseniu odôvodnila tým, že odsúdený v skúšobnej

dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody vykopol bránu na bytovom dome
v C. G. E. H. I. XX, kde mal spôsobiť škodu podľa odborného vyjadrenia vo výške 106 EUR, avšakdomovník do trestného konania predložil nadhodnotenú faktúru vo výške 465 EUR, čo urobil z pomsty,
pretože vedel, že odsúdený má podmienku. Matka odsúdeného ďalej uviedla, že sťažnosť odsúdeného
bola Krajským súdom v Bratislave zamietnutá ako nedôvodná a odsúdený musel nastúpiť do výkonu

trestu, kde ho bili a šikanovali tri mesiace. Matka odsúdeného ďalej uviedla, že odsúdený po vykonaní
trestu viedol motorové vozidlo pod vplyvom zvyškového alkoholu a nastúpil výkon ďalšieho trestu
odňatia slobody, ktorý aktuálne vykonáva v ÚVTOS Želiezovce, kde ho znova bili a šikanovali. Matka
odsúdeného ďalej uviedla, že odsúdený by mal podľa napadnutého uznesenia znova nastúpiť výkon
trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, kde vykonáva trest odňatia slobody odsúdený

J., ktorý odsúdeného prepadol, okradol a spôsobil mu zranenia, pričom odsúdený J. má mať súd 20.
marca 2023, kde by mal odsúdený svedčiť, avšak bojí sa, pretože sa obáva, že sa stretne s odsúdeným
J. v ÚVTOS v Hrnčiarovciach nad Parnou, kde ho odsúdený J. bude znova biť a spôsobí mu ďalšiu ujmu
na zdraví. Matka odsúdeného ďalej namieta, že odsúdený síce páchal priestupky, avšak tieto nie sú
takého charakteru, aby musel nastúpiť výkon zvyšku trestu odňatia slobody. Matka odsúdeného preto
žiada o prehodnotenie nástupu výkonu zvyšku trestu odňatia slobody vykonávaním verejnoprospešných

prác, prípadne monitorovacím náramkom.

Prokurátor sa k sťažnosti matky odsúdeného do predloženia veci krajskému súdu nevyjadril.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku Nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak

a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá

znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.

Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté
uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,

a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s
výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) až f),
rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní

obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3, 4 alebo 10, rozhodovania
osťažnostiprotirozhodnutiuopokračovanívochrannomliečení,prepustenízochrannéholiečeniaalebo
ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa §
446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného
v detenčnom ústave podľa § 462.

Krajský súd na základe preskúmania spisu okresného súdu dospel k záveru, že sťažnosť matky
odsúdeného je potrebné zamietnuť.

Zo spisu okresného súdu vyplynulo, že odsúdený bol uznesením Okresného súdu Trnava z 22. januára
2020, sp. zn. 3PP/134/2019 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 8. októbra 2015, sp. zn. 0T/246/2015
v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava V z 28. mája 2019, sp. zn. 0T/246/2015 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 10. júna 2019, sp. zn. 1Tos/43/2019 a bola mu určená

skúšobná doba 2 (dva) roky.Zo spisu okresného súdu ďalej vyplynulo, že okresný súd dňa 8. júna 2022 nariadil verejné zasadnutie
na rozhodnutie o osvedčení, resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na termín 20. júla 2022 o 08.15 hod., pričom odsúdený

bol o termíne verejného zasadnutia upovedomený dňa 30. júna 2022, čo vyplýva z doručenky
žurnalizovanej v spise okresného súdu na č. l. 39. Z obsahu upovedomenia o konaní verejného
zasadnutia žurnalizovaného v spise okresného súdu na č. l. 40 vyplýva, že odsúdený bol poučený
o možnosti vykonať verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti ako aj o jeho práve si zvoliť obhajcu,
resp. požiadať o jeho ustanovenie v prípade, ak nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby.

V upovedomení o konaní verejného zasadnutia bol odsúdený zároveň poučený, že ak hodnoverným
spôsobom ospravedlní svoju neúčasť na verejnom zasadnutí a súčasne písomne požiada súd, aby sa
verejnézasadnutieuskutočnilovjehoprítomnosti,súdverejnézasadnutieodročíaurčídeň,časamiesto
ďalšieho verejného zasadnutia.

Zo spisu okresného súdu ďalej vyplynulo, že okresnému súdu bolo dňa 7. júla 2022 doručené podanie
odsúdeného, ktoré bolo označené ako „žiadosť“ a v ktorom odsúdený uviedol, že „žiada o predĺženie
lehotynaverejnézasadnutie...“zdôvodu,žedňa22.februára2022podalžiadosťozmiernenie,prípadne
odpustenie trestu pani prezidentkou. Odsúdený k svojmu podaniu pripojil celkom 14 príloh, okrem iného
oznámenie o začatí konania o udelení milosti, žiadosť o zmiernenie prípadne odpustenie trestu a žiadosť

o odloženie lehoty na nástup výkonu trestu.

Okresný súd dňa 20. júla 2022 vykonal verejné zasadnutie, a to v neprítomnosti odsúdeného, ktorý sa
na verejné zasadnutie nedostavil.

Podľa § 293 ods. 3 Trestného poriadku Verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj
vtedy,akmuupovedomenieoverejnomzasadnutíboloriadneavčasdoručenéabolpoučenýomožnosti
konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5.

Krajský súd konštatuje, že okresný súd postupoval správne, pokiaľ vykonal verejné zasadnutie
v neprítomnosti odsúdeného, pretože tento bol o jeho konaní riadne a včas upovedomený doručením
upovedomenia o jeho konaní a svoju neúčasť na verejnom zasadnutí neospravedlnil a ani nepožiadal,

aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho prítomnosti. Krajský súd na tomto mieste dodáva, že podanie
odsúdeného doručené okresnému súd dňa 7. júla 2022 po jeho obsahovej stránke nie je možné
vyhodnotiť ako hodnoverné ospravedlnenie neúčasti odsúdeného na verejnom zasadnutí a ani ako
žiadosť o vykonanie verejného zasadnutia v jeho prítomnosti.

Keďže verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti odsúdeného, lehota na podanie sťažnosti
proti napadnutému uzneseniu odsúdenému začala plynúť nasledujúci pracovný deň po doručení
napadnutého uznesenia, teda dňa 3. februára 2023 a uplynula tretím pracovným dňom, teda dňa
7. februára 2023. Keďže odsúdený sťažnosť proti napadnutému uzneseniu nepodal, toto nadobudlo

právoplatnosť dňa 8. februára 2023.

Pokiaľ ide o generálnu plnú moc, ktorú matka odsúdeného pripojila k svojej sťažnosti, táto je zo
dňa 30. júna 2022 a z jej obsahu vyplýva, že odsúdený svoju matku splnomocnil na zastupovanie

v neobmedzenom rozsahu. Krajský súd však poukazuje na ustanovenie poslednej vety § 34 ods. 1
Trestného poriadku, podľa ktorej Obvinený môže uplatňovať svoje práva sám alebo prostredníctvom
obhajcu a zároveň na ustanovenie § 36 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého Obhajcom môže byť
len advokát.

Krajský súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 186 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého Ak
neustanovuje zákon niečo iné, môže sťažnosť podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo týka alebo ktorá
na uznesenie dala návrh, na ktorý ju zákon oprávňuje; proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť ajprokurátor, a to aj v prospech obvineného. V prospech mladistvého obvineného môžu podať sťažnosť,
a to aj proti jeho vôli, zákonný zástupca, obhajca, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately; lehota na podanie opravného prostriedku im plynie samostatne, ďalej na ustanovenie § 186

ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého Proti uzneseniu o väzbe a o ochrannom liečení môžu podať
sťažnosť v prospech obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie a napokon na
ustanovenie § 308 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho
súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak

je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.

Odsúdený síce splnomocnil svoju matku A. A. B. na všetky právne úkony, avšak predmetné

splnomocnenie matku odsúdeného neoprávňuje za odsúdeného v trestnom konaní vykonávať žiadne
úkony, pretože tak môže robiť len advokát, ktorého by si odsúdený zvolil, resp. ktorý by mu bol
ustanovený.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 17 až 19 krajský súd sťažnosť podanú matkou odsúdeného
v zastúpení odsúdeného vyhodnotil ako sťažnosť podanú nie odsúdeným, ale jeho matkou, pričom
napadnutéuznesenieniejeaniuznesenímoväzbeaaniuznesenímoochrannomliečení,protiktorýmby
matka odsúdeného mohla podať sťažnosť v prospech odsúdeného s poukazom na citované ustanovenie
§ 186 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 308 ods. 2 Trestného poriadku.

Sťažnosťmatkyodsúdenéhoprotinapadnutémuuzneseniutakkrajskýsúdposúdilakosťažnosťpodanú
neoprávnenou osobou, a preto ju podľa § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zamietol bez vecného
preskúmania správnosti napadnutého uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.