Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/360/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109207387
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:4109207387.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX
O., právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, advokátkou, Sládkovičova 7, 949 01 Nitra,
proti žalovanému: G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX O., o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode, v konaní o dovolaní žalovaného proti rozsudku krajského súdu
v Nitre, č.k. 7Co/49/2018- 1177 zo dňa 15.07.2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie odmieta.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej „odvolací súd") zmenil rozsudok Okresného súdu
Nitra č.k. 25C/64/2009-1122 zo dňa 27.04.2017 (ďalej „súd prvej inštancie") tak, že výrokmi I. až IX.

vyporiadal BSM nasledovne:
I.
A. Do výlučného vlastníctva žalobkyne L. U., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX prikazuje
nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX k.ú. O., obec O., okres O., parcely registra „C" evidované na
katastrálnej mape, a to parc.č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 285 m2, parc.č. XXXX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 154 m2, parc.č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere

182 m2, parc.č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 155 m2, parc.č. XXXX/X, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 163 m2, bytový dom súp. č. XXX na parc.č. XXXX, bytový dom súp. č. XXX
na parc.č. XXXX/X, bytový dom súp. č. XXX na parc.č. XXXX, bytový dom súp. č. XXX na parc. č. XXXX
bytový dom súp. č. XXX na parc.č. XXXX, byty a nebytové priestory, a to byt č. XX, vchod o.č. XX, l.p., v
podiele 1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX v hodnote 48.100,- eur.

B. Žalobkyni prikazuje do výlučného vlastníctva hnuteľné veci 1/ - 13/, každú v hodnote 1€.
C. Žalobkyni prikazuje do výlučného vlastníctva zostatok finančných prostriedkov na účte v Slovenskej
sporiteľni, a.s., účet č. : XXXXXXXXXX/XXXX, ku dňu 26.05.2006 vo výške 1.368,22 eur ( 41.219,14Sk) ,
II. Žalovanému prikazuje do výlučného vlastníctva zostatok finančných prostriedkov na účte v Ľudovej
banke a.s., účet č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 26.05.2006 vo výške 447,34 eur (13.476,62 Sk),
zostatok na vkladnej knižke s názvom G. U., vedenej v Poštovej banke a.s., ku dňu 26.05.2006 vo výške

3,39 eur a zostatok finančných prostriedkov na účte stavebného sporenia v Prvej stavebnej sporiteľni
a.s., účet č. XXXXXXXXXX, ku dňu 26.05.2006 vo výške 655,99 eur.
III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému titulom finančného vyrovnania sumu 22.693,53 € do 60
dní od právoplatnosti rozsudku.
VIII. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

2. Odvolací súd v odôvodnení okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že strany sporu nadobudli za trvania manželstva do svojho vlastníctva2-izbový byt v O. na F. ul. XX, pričom obaja sa zhodli na jeho cene vo výške 48.100 eur a súd byt
v tejto hodnote prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, pričom zohľadnil, že v byte býva spolu s
dcérouanevlastníinúnehnuteľnosťnarozdielodžalovaného,ktorýjevlastníkomdomovejnehnuteľnosti

vo X. G.. Odvolací súd zistil, že žalovaný na odvolacom pojednávaní v rámci svojho konečného
návrhu namietol hodnotu bytu vo výške 48.100 eur a poukazoval na to, že ohodnocovaný bol už
dávno a došlo k zmene jeho hodnoty. Navrhol preto vykonať znalecké dokazovanie na aktuálnu cenu
bytu, ktorý môže mať teraz hodnotu aj 120.000 eur, keďže pri vyporiadaní BSM je treba vychádzať
z hodnoty veci v čase vyporiadania BSM. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na

ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V bode 25
konštatoval, že je mu známa judikatúra týkajúca sa hodnoty vecí patriacich do BSM, z ktorej sa pri
vyporiadaní vychádza, avšak vykonaniu dokazovania v zmysle návrhu žalovaného bráni Civilný sporový
poriadok a preto súd v odvolacom konaní vykonanie tohto dôkazu nepripustil. Z obsahu spisu vyplýva,
že súd prvej inštancie pri vyporiadaní BSM vychádzal zo všeobecnej hodnoty bytu 48.100 eur určenej
znaleckým posudkom č. X/XXXX znalca Ing. M. I. ešte v roku 2012 predloženým súdu dňa 16.01.2012

a súd prvej inštancie rozhodol vo veci v poradí druhým rozsudkom dňa 27.04.2017, pričom žalovaný v
priebehu konania od vykonania dokazovania znaleckým posudkom z roku 2012 po celú dobu neuviedol
ohľadom všeobecnej hodnoty bytu žiadne nové skutočnosti a nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy, ale
práve naopak, počas celého konania takto stanovenú cenu nespochybňoval a medzi obomi stranami
konania bola akceptovaná a považovaná za nespornú. Odvolací súd z obsahu zápisnice o pojednávaní

konaného dňa 27.04.2017 (č.l. 1117) zistil, že strany sporu boli súdom riadne poučené o dôsledkoch
skončenia dokazovania, pričom žalovaný ohľadom všeobecnej hodnoty bytu neuviedol žiadne tvrdenia,
ani nepredložil žiadny dôkaz a ani vykonanie dôkazu v tomto smere nenavrhoval. Napokon aj z obsahu
podaného odvolania, ktoré žalovaný voči napadnutému rozsudku podal vyplýva, že hodnotu bytu vo
výške 48.100 eur nespochybňoval. Skutočnosť, že došlo k zmene všeobecnej hodnoty bytu v podanom

odvolaní žalovaný vôbec nenamietal a táto skutočnosť nebola ani odvolacím dôvodom. Na zvýšenie
všeobecnej hodnoty žalovaný začal poukazovať až na odvolacom pojednávaní v rámci svojej záverečnej
reči. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 3 a § 380 CSP na tento návrh predložený
žalovaným až na odvolacom pojednávaní neprihliadol, pretože odvolací súd pri rozhodovaní o podanom
odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli podané v lehote pre podania odvolania a zároveň

vyšli najavo v odvolacom konaní, keďže nejde o vadu konania týkajúcu sa procesných podmienok, ktorú
súd preskúmava z úradnej moci. V danom prípade nemôže ísť ani o novotu v odvolacom konaní v zmysle
ustanovenia § 366 CSP, pretože v podanom odvolaní, ani do skončenia lehoty na podanie odvolania
tento prostriedok procesného útoku žalovaný neuplatnil, navyše nebola splnená ani jedna z podmienok
uvedená v ustanovení § 366 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zastúpení advokátom včas dovolanie z dôvodu uvedeného
v § 421 ods. 1 písm. a) C.s.p., v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho
súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej

rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

4. Dovolateľ tvrdil, že dôvod dovolania spočíva v odklone odvolacieho súdu od ustálenej judikatúry
(napr. rozhodnutí R 2/70, R 42/1972), ako aj od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a to
napr. od uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/174/2012 z 25.07.2013, a sp.zn. 6Cdo/53/2019

z 31.03.2020. V prejednávanej veci sa súd touto zásadou, dôsledne, resp. vôbec neriadil. Poukázal
na body 22 a 25 odôvodnenia odvolacieho súdu s ktorými nesúhlasil. Hodnota bytu bola v konaní o
vyporiadnie BSM naposledy zisťovaná znaleckým posudkom znalca Ing. M. I., a aktuálna hodnota bytu
v januári 2012 predstavovala 48.100 eur. Prvostupňový rozsudok bol vydaný dňa 27.04.2017, následne
rozsudok odvolacieho súdu bol vydaný dňa 15.07.2021. Z uvedeného je zrejmé, že od vypracovania

znaleckého posudku na určenie všeobecnej hodnoty vyporiadaných nehnuteľností ku dňu konečného
rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM, uplynulo 9 a pol roka. Nárast cien nehnuteľností musí byť
súdu, pravidelne sa zaoberajúcemu s vyporiadavaním majetku v BSM, zrejmý z bežnej, dennodennej
agendy. Vyporiadavaný byt navyše kvalitatívne predčí bežnú ponuku na realitnom trhu, čo sa následne
odzrkadľuje v jeho všeobecnej hodnote. Už len samotný časový odstup od podania znaleckého posudku

musí zakladať pre súd dôvodnú pochybnosť o pravdivosti a aktuálnosti stanovenej ceny, a to najmä
s ohľadom na všeobecne známu skutočnosť o každoročnom náraste cien nehnuteľností, preto na
novom znaleckom posudku mal trvať samotný súd. Odvolací súd však zrejme prehliadol, že medzi
vydaním prvoinštančného rozsudku a rozsudku o odvolaniach oboch účastníkov uplynuli viac ako 4roky, počas ktorých nepochybne došlo k rapídnemu nárastu cien nehnuteľností. Ako dovolateľ uviedol
už na pojednávaní dňa 24.6.2021 aj vo svojom písomnom podaní adresovanom krajskému súdu zo dňa
30.06.2021, uvedená zmena cenovej hladiny súvisela s vybudovaním priemyselného parku pri Nitre a

so spustením výroby v závode Jaguar-LandRover Slovakia, ktorá začala v októbri 2018. Od toho času
stúpajú ceny takmer všetkých obytných nehnuteľností v Nitre, a teda aj cena bytu, ktorý je predmetom
vyporiadania BSM. Dovolateľ dal do pozornosti súdu ceny aktuálne predávaných dvojizbových bytov
v O., aj keď nie sú v tak lukratívnom mieste, nemajú vlastné kúrenie a ohrev teplej vody ako dotknutý
byt s výmerou 66,73 m2, ktorý je predmetom vyporiadania BSM, nachádzajúci sa v absolútnom centre

krajského mesta, v tichej časti, s uzatvoreným dvorom a s dvoma veľkými murovanými pivnicami priamo
podbytom,čoumožňujeichprepojeniesbytom.Jemožnépredpokladať,žeajpočastrvaniadovolacieho
konania sa cena dotknutého bytu znovu zvýši, medziročne o cca 10%, nakoľko práve dvojizbové byty
v centre mesta sú najžiadanejším realitným artiklom.
5. Podľa názoru dovolateľa, označené judikáty (v bode 3./ tohto dovolania) treba naďalej považovať za
aktuálne, a teda treba ich považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu v zmysle § 421

ods. 1 písm. a) C.s.p. V prípade uvedených judikátov ako aj ostatných v dovolaní uvedených rozhodnutí
dovolacieho súdu možno za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu považovať právny názor,
podľa ktorého pri oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu vecí ku dňu
zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu.
6. Právny záver prezentovaný v dovolaním napadnutom rozhodnutí krajského súdu, podľa ktorého

aktualizácii znaleckého posudku v priebehu viacročného odvolacieho konania bráni samotný Civilný
sporový poriadok, nemožno podľa žalovaného akceptovať s poukazom na čl. 2 ods. 2 C.s.p., podľa
ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej
praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

Dovolateľ tvrdí, že jeho spor nebol ani rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, ani
spravodlivo, nakoľko žalobkyňa získala podľa rozsudku do výlučného vlastníctva majetok v hodnote cca
120.000,- eur, a jemu pripadla finančná náhrada v sume cca 22.000,- eur a pasívum - dlhy vzniknuté
počas trvania manželstva so súhlasom manželky, čo vyplýva aj z výpovedí navrhovateľky, ktoré splatil
dovolateľ po rozvode manželstva a pred vyporiadaním BSM z vlastných peňazí, pritom krajský súd uznal

len pôžičku v sume 1.400.000 Sk, ktoré boli vrátené z neúspešnej dražby.
7. Dovolateľ namietal, že súdne konanie o vyporiadanie BSM trvá od roku 2009, pričom samotná
dĺžka konania nebola zapríčinená úkonmi z jeho strany. Podľa čl. 17 C.s.p., súd postupuje v konaní
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Dovolateľ

objektívnenezapríčinilanidĺžkuodvolaciehokonania(vecsícenapadlapodľaspisovejznačkynakrajský
súd v roku 2018, avšak rozsudok prvoinštančného súdu bol vydaný v apríli roku 2017). Krajský súd
v podstate uvádza, že dovolateľ mal v lehote na podanie odvolania stihnúť aj návrh na doplnenie
dokazovania pred krajským súdom a to návrhom na vypracovanie nového znaleckého posudku na
všeobecnú hodnotu nehnuteľností, v opačnom prípade, ak to odvolateľ v rámci odvolania neuviedol,

nemožno v zmysle C.s.p. takémuto návrhu o 4 roky neskôr, v roku 2021 (kedy sa o jeho odvolaní a v
podstate aj o celom vyporiadaní BSM reálne rozhoduje, pritom cena bytu stúpla oproti roku 2011/2012
trojnásobne) vyhovieť. Súd teda dovolateľovi v tomto zmysle vytkol, že v roku 2017 nepredvídal zmenu
cien nehnuteľností a samotnú dĺžku tohto odvolacieho konania. V žiadnom z doterajších (aktuálnych)
rozhodnutí dovolacieho súdu, predstavujúcich ustálenú rozhodovaciu prax, nebolo právo účastníka na

určenie hodnoty nehnuteľnosti v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu BSM, podmienené jeho návrhom
na vykonanie takéhoto dôkazu tak, ako to od dovolateľa žiada krajský súd.
8. Uvedený znalecký posudok, o ktorý sa opiera krajský súd vo svojom rozsudku, vzhľadom na uplynuté
obdobie nebolo objektívne možné považovať za aktuálny, odvolací súd z neho však pri určovaní ceny
vychádzal, čím sa odklonil od vyššie uvedeného právneho názoru dovolacieho súdu, podľa ktorého bol

povinný vychádzať z ceny nehnuteľnosti s príslušenstvom v čase vyporiadania BSM. Nesprávne právne
posúdenie veci, namietané dovolateľom, je teda dané najmä nesprávnym určením ceny predmetnej
nehnuteľnosti vyporiadavanej v rámci BSM, a nezapočítaním pôžičiek vzniknutých počas manželstva so
súhlasom manželky do vyporiadania v širšom zmysle.
9. So zreteľom na uvedené dovolateľ navrhoval, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil vo

výrokoch I, II., III. a v nadväzujúcich výrokoch IV. až IX., a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 a §
450 C.s.p.). Dovolateľ si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
10. Žalobkyňa v zastúpení advokátkou vo vyjadrení zo dňa 01.11.2021 k dovolaniu žalovaného
navrhovala, aby dovolací s súd dovolanie žalovaného odmietol. S naplnením dovolacieho dôvodu sanestotožňuje. K otázke nesprávneho určenia ceny nehnuteľnosti uviedol, že rozhodnutie odvolacieho
súdu nezáviselo od právnej otázky určenia hodnoty nehnuteľností, ale výlučne od posúdenia procesných
právnych otázok, ktoré súd v napadnutom rozhodnutí detailne odôvodnil v bodoch 22 až 25

napadnutého rozhodnutia.
11. Všetky dôvody prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, sa vzťahujú výlučne na právnu otázku,
riešenie ktorej viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu. Zo zákonodarcom
zvolenej formulácie tohto ustanovenia (ako aj z konštantnej judikatúry dovolacieho súdu) vyplýva, že
otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna otázka.

V danom prípade, odvolací súd nevyslovil, že by inak posudzoval určenie hodnoty nehnuteľnosti, teda
neposúdil inak hmotnoprávnu otázku, ale posudzoval výlučne procesnoprávnu otázku, a tú posúdil v
súlade so zákonom. Dovolateľ ani neuviedol vo svojom dovolaní, že by posúdenie tejto procesnoprávnej
otázky odvolacím súdom namietal a k tejto procesnoprávnej otázke neuviedol ani dovolací dôvod.
12. Žalobkyňa uviedla, že v konaní na súde I. inštancie na pojednávaní Okresného súdu Nitra dňa
27.4.2017 obe strany sporu do zápisnice výslovne akceptovali sumu hodnoty nehnuteľnosti 48.100,-

€ (str. 3), určenú znaleckým posudkom zo dňa 14.1.2012, a to napriek tomu, že od znaleckého
dokazovania už v tom čase uplynulo viac ako 5 rokov. Žiadna zo strán nemala námietky k oboznámeným
listinám a nemala návrhy na doplnenie dokazovania. Dovolateľ v konaní na súde I. stupňa nenamietal
cenu nehnuteľností. Odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, musí byť založený na
rovnakých skutkových a právnych súvislostiach. V tomto prípade, v právnych veciach, na ktoré dovolateľ

poukazuje, účastníci konania správnym procesným postupom namietali hodnotu nehnuteľnosti počas
konania, na rozdiel od tohto konania, kde z procesných dôvodov už odvolací súd nebol oprávnený
posudzovať otázku ceny nehnuteľnosti na základe návrhu v záverečnej reči. Pre právnu istotu, ak
by sa s týmto tvrdením dovolací súd nestotožnil, navrhovala spisy, na ktoré dovolateľ poukazuje
pripojiť a oboznámiť. Čo sa týka „ustálenej judikatúry" R 2/70 k vyporiadaniu BSM podľa jej zistenia

neexistuje, rozhodnutia s uvedeným označením nemajú súvislosť s vyporiadaním BSM a R 42/1972
sú len právne vety, bez skutkových a právnych okolností. Odklon od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu vzhľadom na špecifické procesnoprávne otázky, riešené v napadnutom konaní, teda
dovolateľ nepreukázal.
13. Žalobkyňa je presvedčená, že dovolateľ svojimi procesnými úkonmi (podanie návrhu v záverečnej

reči a týmto dovolaním) napĺňa skutkovú podstatu čl. 5 CSP, a preto mu súd nemôže poskytnúť právnu
ochranu. Dovolateľ v konaní o vyporiadanie BSM podľa tvrdenia žalobkyne predložil rôzne fiktívne
právne úkony a sústavne menil svoje vyjadrenia. Rôzne zmluvy o pôžičkách boli podľa tvrdení žalobkyne
simulovanými právnymi úkonmi, predstierané prejavy, ktoré boli vykonané výlučne za účelom ukrátenia
protistrany v prípade majetkového vyporiadania. Právne úkony boli účelové, priečia sa dobrým mravom,

etickým, všeobecne zachovávaným a uznávaným zásadám v spoločnosti, obchádzajú zákon, konkrétne
ustanovenia Občianskeho zákonníka o rozsahu BSM vyporiadaní po zániku BSM. Dovolateľ si podľa
vedomia žalobkyne žiadne peniaze nepožičiaval. Aj z jeho výpovedí, ako aj z výpovedí svedkov je
nepochybné, že ak mu niekto nejaké peniaze dal do ruky, tak len za účelom sprostredkovania kúpy
nehnuteľností, tieto buď v hotovosti použil, alebo v hotovosti vrátil, avšak na účte disponoval už len

svojim ziskom, o čom nakoniec svedčí skutočnosť, že hneď po rozvode manželstva si bez úveru kúpil
rodinný dom (LV č. XXXX, k.ú. X. G., okres O.). Napriek tomu, počas celého konania žiadal, aby mu súd
prisúdil aj byt, ktorý bol predmetom BSM. Kým veril, že by mohol byť byt prisúdený jemu, tak účelovo,
do poslednej chvíle trval na jeho hodnote tak, ako bola znaleckým posudkom určená v roku 2012, aby
žalobkyni nemusel z nebo vyplácať vyššiu sumu. Až keď si bol v konaní na Krajskom súde Nitra už istý,

že byt bude prisúdený žalobkyni, tak účelovo v záverečnej reči navrhol dokazovanie ohľadne ceny bytu,
pričom vedel, že odvolací súd už toto z procesných dôvodov vykonať nemôže, pričom sa spoliehal na
použitie dovolacieho dôvodu, ktorý uviedol vo svojom dovolaní.
14. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas
strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§

443 CSP), preskúmal vec a dovolanie odmietol podľa § 447, písm. f) CSP, pretože nebolo odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia
dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.
15. V danom prípade dovolateľ prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a )
CSP. Dovolací dôvod podľa § 420, písm. f) CSP nebol uplatnený.

16. Podľa § 421 ods.1, písm. a) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu.17.Preskúmanímvecidovolacísúdzistil,ženapojednávanípredsúdom prvejinštancie dňa27.04.2009
(čl. 1119) bol sudcom zaznamenaný do zápisnice zhodný prejav vôle sporových strán ohľadne hodnoty
bytu pre účely vyporiadania BSM nasledovne : „PZ žalobkyňa uvádza : Akceptuje cenu bytu 48.100,-

eur s tým, že ho navrhuje prikázať žalobkyni, ktorá v ňom býva aj s dcérou". „Žalovaný uvádza: On
navrhuje, aby bol byt prikázaný jemu, akceptuje sumu 48.100,- eur. Odôvodňuje to tým, že on splácal
všetky dlhy a náklady za byt." Súd na pojednávaní vyhlásil dokazovanie (čl. 1119) za skončené a
následne vyhlásil rozsudok (čl.1122), ktorým prikázal byt s príslušenstvom, celkovo v hodnote 48.100,-
eur do vlastníctva žalobkyne. Zhodne odvolací súd v rámci zmeneného rozsudku prikázal byt s prísl. do

vlastníctva žalobkyne, v takto určenej hodnote 48.100,- eur.
18. Podľa § 154 CSP (zákonná koncentrácia konania prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
19. Dovolací súd konštatuje, že určenie hodnoty bytu s prísl. 48.100,- eur bolo pred vyhlásením rozsudku
ustálené na základe zhodného tvrdenia sporových strán a bolo súdom vyhodnotené ako nesporná
skutočnosť. Žalovaný na pojednávaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil možnosť procesného

útoku voči ustálenej hodnote bytu na sumu 48 100,- eur. V záverečnej reči iba navrhoval, aby súd byt
prikázal do vlastníctva jemu s tým, že žalobkyňa mu nemusí nič splácať, keď inak by mala, lebo mali
rôzne pôžičky. Žalobca v odvolaní (čl. 1144) proti rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že navrhuje
odvolaciemu súdu, „...aby pod ťarchou dôkazov zmenil rozsudok tak, že byt prisúdi jemu a nepožaduje
ani doplatok, ktorý by mu patril".

20. Dovolací súd poukazuje na to, že odvolacie dôvody sú taxatívne vymedzené v § 365 ods.1, písm. a)
- h) CSP. Podľa § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd správne ohľadne
hodnoty bytu s prísl. vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, kde bola táto
skutočnosť ku dňu vyporiadania BSM bezprostredne pred vyhlásením rozsudku súdu prvej inštancie

vyhodnotená ako nesporná. Námietky žalobcu mali charakter novoty v odvolacom konaní podľa § 366
CSP.
21. Dovolací súd nezistil odklon od ustálenej rozhodovacej činnosti. Za tento odklon nemožno považovať
skutočnosť,akhodnotabytubolaustálenázhodnýmprehlásenímsporovýchstrán. Ustanoveniaourčení
hodnoty vecí patriacich do BSM majú dispozitívny charakter a prednosť má dohoda účastníkov. K takejto

dohode preukázateľne došlo medzi sporovými stranami na pojednávaní pred vyhlásením rozsudku.
22. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní
neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.