Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. september 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/67/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611201365
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1611201365.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., H. XXXX/XXX

zast. advokátkou JUDr. Ľubicou Sopkovou, AK so sídlom Pribinova 3, Malacky proti žalovanej: I. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G., E. XXXX/XXX zast. advokátkou JUDr. Ester Bujnovskou, AK so sídlom
Záhorácka 5478/15B, Malacky o zaplatenie 6.889,59 Eur s príslušenstvom rozhodol

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 600 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 8,70 %, o ktorej výške rozhodne súd
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 17.02.2011 domáhal vydania platobného rozkazu, prípadne vydania
rozsudku, ktorým by žalovaná bola zaviazaná zaplatiť mu sumu 6.889,59 € spolu s príslušenstvom a
nahradiť trovy konania. Túto svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že v minulosti keď spolu so žalovanou
býval v roku 2004, zobral si na základe vzájomnej dohody so žalovanou úver od Prvej stavebnej
sporiteľne, a.s. (ďalej len „PSS“). Žalobca uvádzal, že peňažné prostriedky z tohto úveru investoval
do rekonštrukcie rodinného domu žalovanej, ktorý sa nachádza v G. na E. ulici č. XXX, súp. č. XXXX,

postavenom na parc. č. XXXX. Dohodli sa preto tak z toho dôvodu v tom čase lebo žalovaná nemala
stabilný príjem a banka jej preto odmietla poskytnúť úver. Žalobca poskytnutý úver splácal zo svojho
účtu vedeného v OTP Banke Slovensko, a.s. z vlastných peňažných prostriedkov v čase od 01.06.2004
do 21.02.2010, čo spolu predstavovalo úhradu 69 mesačných splátok po 6.495 Sk (215,59 €). Aj keď z
výpisov účtu žalobcu vyplýva, že niektoré hotovostné vklady na jeho účet realizovala aj žalovaná, bolo to
tak,ženazákladejehopríkazujehozamestnávateľH.T.odniesoljehomzdupriamožalovanejvčasekeď
bol ako vodič kamiónu v medzinárodnej nákladnej doprave mimo domova. Tieto peňažné prostriedky

potom už žalovaná vložila ako hotovosť do banky na účet žalobcu. Žalobca na splátkach poskytnutého
úveru zaplatil celkovo sumu 14.876 € a táto suma bola investovaná výlučne do nehnuteľnosti žalovanej,
čím nepochybne sa zvýšila hodnota jej majetku.

2. Dňa 21.02.2010 sa žalobca po viacerých nezhodách odsťahoval zo spoločnej domácnosti so
žalovanou. K tomuto dátumu sa podľa jeho názoru viaže okamih, kedy sa dozvedel o škode, ktorá mu
vznikla v súvislosti s investíciou do nehnuteľnosti, ktorá patrila žalovanej. Z tohto dôvodu sa domáhal

vydania peňažnej čiastky, ktorú investoval do nehnuteľnosti žalovanej a to za 2 roky spätne, odkedy sa
dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu, t.j. od 21.02.2008. Za obdobie od 22.02.2008 do 21.02.2010
investoval žalobca do nehnuteľnosti patriacej žalovanej celkovo sumu 5.173,27 € (155 880 Sk - 24
mesiacov x 6 495 Sk).3. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že bol držiteľom pôžičkovej karty Quatro, na ktorej mal schválený
úverovýrámecvovýške30000Sk,pričomvprípadejehoprečerpaniaboldržiteľkartyzaplatiťajsankčné

úroky. Žalobca v minulosti svoju kartu zapožičal žalovanej, ktorá použila z nej peniaze na financovanie
svadby svojej dcéry. Navyše prečerpala povolený úverový rámec, keď z karty vybrala väčšiu hotovosť
ako bolo vopred schválené. Žalobca bol povinný potom zaplatiť sumu spolu 78 938,50 Sk, t.j. 2.620,30
€. V čase od 28.02.2008 do 21.02.2010, teda 2 roky pred dňom kedy sa odsťahoval od žalovanej zaplatil
žalobca na splátky pôžičkovej karty celkovú sumu 1.115,32 € (24 mesiacov x 1 400 Sk).

4. Žalobca ešte uviedol, že žalovaná si v roku 2009 pred svojim odchodom do F., kam chodila sezónne
pracovať vypožičala od neho peňažnú hotovosť vo výške 600 €. Túto skutočnosť potvrdzuje p. G.Z.,
ktorá bola očitým svedkom ústnej dohody účastníkov o pôžičke, prevzatia peňažnej hotovosti žalovanou
a jej prísľubu, že peniaze po návrate z F. na jeseň 2009 žalobcovi vráti, čo však neurobila.

5. Keďže žalovaná sa svoj záväzok voči žalobcovi nesplnila ani napriek zaslaným výzvam podal žalobca
na súd návrh ktorým žiadal najskôr vydanie platobného rozkazu.

6. Súd vydal platobný rozkaz sp. zn. 16Ro/303/2011 zo dňa 17.10.2012.

7. Žalovaná proti tomuto platobnému rozkazu podala v zákonnej lehote odpor, považovalo ho za
nezákonný. Žiadala aby súd vo veci ďalej konal a po dokazovaní žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol. V dôvodoch odporu uviedla, že účastníci spolu žili ako partneri od roku 2001 a to v rodinnom
dome žalovanej, ktorý bol v tom čase vo vlastníctve jej rodičov. Až v roku 2004 ho žalovaná získala
jednak dedením a jednak darom. Žalovaná nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že rekonštruovala tento dom

a preto si žalobca vzal úverové prostriedky od PSS, a.s.. Tvrdenie žalobcu, že úverové prostriedky boli
použité výlučne na rekonštrukciu jej nehnuteľnosti je absolútne nepravdivé. Nehnuteľnosť sa v dobe
spolužitia nerekonštruovala, neprerábala a teda ani nezhodnotila. Úver sa čiastočne použil na vyplatenie
spoludedičov žalovanej k čomu prišlo ešte v roku 2004.

8. Podľa žalovanej preto neobstojí práva argumentácia žalobcu v žalobe, že „investoval“ do jej
nehnuteľnosti za obdobie od 22.02.2008 do 21.02.2010 sumu 5.174,27 € a až v roku 2010 sa dozvedel,
že plnil bez právneho dôvodu a preto žiada vyplatiť túto sumu. Takéto tvrdenie žalovaná považovala
za absolútne nepravdivé a za zavádzanie súdu. Keďže totiž žalobca neinvestoval do nehnuteľnosti
žalovanej, nemohol mu ani vzniknúť nárok na vydanie z dôvodu plnenia bez právneho dôvodu za

obdobie, ktoré uviedol v žalobe. Žalobca vedel ešte v roku 2004, že časť úveru sa vyplácala spolu
dedičom žalovanej a preto jeho nárok na vrátenie sumy, ktorá bola predmetom výplaty podielov je už
premlčaný. Naviac žalobca úver nezaplatil v rozsahu v akom to uvádza v návrhu, ale úver zaplatila vo
výške 229 239 Sk (7 609, 34 €) žalovaná.

9. Okrem toho žalovaná poukázala na neurčitosť žaloby na zaplatenie sumy 6.889,59 € pokiaľ ide o
právne zdôvodnenie, pretože z obsahu žaloby síce vyplýva, že sa domáha vydania peňažnej čiastky z
titulu, že plnil bez právneho dôvodu, avšak nie je v celom návrhu uvedené na základe akého právneho
predpisu sa domáha svojho nároku. Ak je to z titulu bezdôvodného obohatenia, tak žalovaná tvrdí, že
takýto nárok nevznikol na základe tých skutkových okolností, ktoré žalobca uviedol. Ak investoval z

pôžičky,ktorúsizobralvPSS,a.s.taktobolozaúčelomvyplateniapeňazíeštevroku2004,čoznamená,
že právo domáhať sa týchto peňazí z uvedeného titulu žalovaná namieta z dôvodu premlčania tohto
nároku, pričom poukazovala na ustanovenie § 107 ods. 1 Obč. zák..

10. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu ďalej uviedla, že žalobca u nej býval od roku 2001 -

2010 bez akejkoľvek odplaty, teda zadarmo. Neplatil žiaden nájom ani iné platby spojené s užívaním
nehnuteľnosti. Bol rád, že mal kde bývať a že má pre seba zabezpečenú kompletnú starostlivosť.

11. Žalovaná uviedla, že medzi účastníkmi nezhody vznikli už v roku 2006 a už vtedy žalobcu žiadala
aby opustil spoločnú domácnosť. Tento ju však prosil aby mohol ešte ďalej v dome bývať a on sa ústne

s jej dcérou a zaťom dohodli, že bude platiť pôžičku a nemusí platiť nájomné. Žalovaná ďalej uviedla,
že mala investície do domu svoje vlastné finančné prostriedky keďže sa dohodla s bývalým manželom
na vyporiadaní BSM a tento jej vyplatil 500 000 Sk.12. Žalovaná uviedla, že peňažné prostriedky získané úverom sa použili väčšinou na bežnú potrebu,
dovolenky a podobne. Podľa jej názoru žalobca nepreukázal konkrétnu investíciu do jej rodinného domu
ale úverové prostriedky, ktoré si zobral z PSS, a.s. spotreboval na svoju bežnú potrebu. Žalovaná žiadala

žalobu zamietnuť.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov L. V., C. V., G.Z. a H. T., oboznámil
sa s poštovými poukážkami o úhrade splátok žalobcom v prospech VÚB, a.s., s výpismi z účtu žalobcu č.
účtu XXXXXX/XXXX vedeného v OTP Banka Slovensko, a.s., so zmluvou o mimoriadnom medziúvere a

stavebnom úvere uzavretou medzi PSS, a.s. a žalobcom č. medziúveru XXXXXXX X XX, č. stavebného
úveru XXXXXXX X XX, s LV č. XXX Okresného úradu G., katastrálneho odboru pre kat. úz. G., s
čestným prehlásením G.Z., H. XXX, G., s darovacou zmluvou č. vkladu V-XXXX/XX, s osvedčením o
dedičstve OS Malacky sp. zn. 10D/825/2000, s dohodou o zrušení a vyporiadaní BSM uzavretou medzi
žalovanou a D. W., darovacou zmluvou zo dňa 06.10.2004 uzavretou medzi D. V., G. L. a G. L. ako
darcami a žalovanou ako obdarovanou, ktorej vklad bol povolený príslušnou správou katastra pod č. V-

XXXX/XX, s faktúrami o dodávke a úhrade rôzneho stavebného materiálu a stavebných prác a s ďalším
obsahom spisu a zistil nasledovné:
14. Účastníci podľa ich zhodného tvrdenia od roku 2001 do 21.02.2010 žili spolu najskôr ako partneri
a neskôr už iba ako spolubývajúci. Počas spolužitia účastníkov bol poskytnutý žalobcovi mimoriadny
medziúver pod č. 2124187 09 02 vo výške 600 000 Sk, ktorý sa neskôr zmenil na stavebný úver pod č.

XXXXXXX X XX na základe zmluvy zo dňa 09.12.2003 uzavretej medzi ním a PSS, a.s..

15. Žalovaná je v celosti vlastníčkou nehnuteľnosti, rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parc.
č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXX Okresného úradu
G., katastrálny odbor pre kat. úz. G.. Vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti postupne nadobudla dedením

a darovaním. K nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo v prospech PSS, a.s. na zabezpečenie
pohľadávky vzniknutej zo zmlúv č. XXXXXXX XX XX a č. XXXXXXX X XX. Žalobca sa zaviazal
poskytnutý úver splácať vo výške 3 000 Sk a 3 495 Sk. Žalobca úver splácal v stanovenej výške a spolu
zaplatil 69 mesačných splátok po 215,59 € (6495 Sk). Úver bol splácaný prostredníctvom účtu žalobcu
vedeného v OTP Banka Slovensko, a.s. č. účtu 655752/5200. Žalobca súdu predložil výpisy zo svojho

účtu vedeného v OTP Banka Slovensko, a.s., z ktorého vyplynulo ako splácal stavebný medziúver, resp.
úver.

16. Žalobca bol užívateľom pôžičkovej karty Quatro s dohodnutým úverovým rámcom 30000 Sk a
minimálnou mesačnou splátkou 1000 Sk. Žalobca splácal dohodnutým spôsobom mesačné splátky na

svoju pôžičkovú kartu Quatro mesačne vo výške 1 400 Sk, resp. 46,47 €. Celkovo zaplatil žalobca sumu
78938,50Sk,resp.2.620,30€.Vosvojejžalobeuviedol,žesvojuQuatrokartuzapožičalžalovanej,ktorá
peňažné prostriedky takto získané použila na financovanie svadby svojej dcéry a navyše prečerpala
dohodnutý úverový rámec.

17. Žalobca udával, že peňažné prostriedky získané stavebným medziúverom a úverom boli použité
na rekonštrukciu rodinného domu vo vlastníctve žalovanej. Za tým účelom žalobca predložil zoznam
dokladov účelového použitia požičaných finančných prostriedkov zo dňa 26.04.2005 vypracovaný PSS,
a.s. na celkovú sumu predkladaných účtovných dokladov vo výške 596 693,90 Sk ku ktorému boli
pripojené jednotlivé faktúry za dodávku rôzneho stavebného materiálu a stavebných prác. Faktúry sú

z obdobia roku 2004, resp. 2005.

18. Svedkyňa G.Z. uviedla, že pozná z minulosti žalobcu aj žalovanú. Žalovaná je suseda a aj bývalá
kolegyňa a pozná aj žalobcu, ktorý býval u žalovanej. Približne pred 9 rokmi bola pritom keď žalovaná
žalobcu požiadala o pôžičku peňazí vo výške 600 € s čím on najskôr nesúhlasil ale peniaze jej napokon

požičal. Bola pri tom keď sa žalovaná vyjadrila, že peniaze žalobcovi vráti po svojom návrate z Talianska.

19. E. H. T. uviedol, že zamestnával a zamestnáva žalobcu. Uviedol, že približne 5 krát sa stalo,
nepamätá si však koľko krát to bolo naozaj, že žalobca ho požiadal aby jeho mesačnú mzdu osobne
odovzdal žalovanej, vtedy jeho priateľke. Jednalo sa o sumu cca 30 000 - 35 000 Sk, neskôr boli mzdy

vodičov vyššie cca 50 000 Sk.

20. Svedkyňa L. V., dcéra žalovanej uviedla, že jej matka získala dom v G. na E. ulici č. XXX jednak
dedením a tiež tak, že sa majetko - právne vysporiadala s ďalšou rodinou, ktorým vyplatila peňažnúnáhradu za ich podiely. Na to mala peniaze z úveru a tiež z toho, že bývalý manžel žalovanej, jej otec
žalovanej vyplatil z hodnoty bytu. Svedkyňa uviedla, že žalobca žil s jej matkou od roku 2004 do roku
2010 a medzi nimi bola taká dohoda, že nebude za to nič platiť, ale namiesto toho bude platiť úver.

Reálne to tak aj bolo. Svedkyňa tiež uviedla, že rodinný dom sa rekonštruoval najmä v období 2005 -
2006. Jedná sa pritom o menšiu nehnuteľnosť. Rekonštrukcia sa robila postupne. K úhrade nákladov na
svoju svadbu sa svedkyňa nevedela vyjadriť, iba uviedla, že ju platila žalovaná, ale nevie z koho peňazí.

21. Svedok C. V., zať žalovanej uviedol, že svoje manželstvo s dcérou žalovanej uzatvoril v apríli 2006.

V tom čase u žalovanej žil žalobca, ktorý pracoval v medzinárodnej doprave. Svedok uviedol, že on a
jeho manželka platili náklady za užívanie domu, teda elektriku, plyn, vodu a žalobca platil úver. Nevedel
sa vyjadriť k dohodám medzi účastníkmi. Svedok sa vyjadril aj k rozsahu rekonštrukcie na dome vo
vlastníctve žalovanej. Podľa jeho vedomosti žalovaná mala peniaze na rekonštrukciu zo svojho zárobku
v Taliansku. V čase keď sa on do domu prisťahoval, čo bolo v roku 2006 tak sa jeho stavebné úpravy
dokončievali.

22. Podľa § 34 Obč. zák., právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

23. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne,

inak je neplatný.

24. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 - 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

25. Podľa § 100 ods. 2 Obč. zák., premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.

26. Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia dobe je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor obohatil.

28. Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

29. Podľa § 451 ods. 1, 2 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa § 456 veta prvá Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia musí byť vydaný tomu, na
úkor koho sa získal.

31. Podľa § 457 Obč. zák., ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný

vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

32. Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

33. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý
vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (napríklad ak by išlo o plnenie z neplatnej zmluvy,pri ktorej dôvod na plnenie vôbec nevznikol), alebo na základe určitej právnej skutočnosti (bezdôvodné
obohatenie získané z nepoctivých zdrojov).

34. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne pri splnení týchto predpokladov: a)
vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane povinného
(obohateného); b) k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych
skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone (cit. ust. § 451 a § 454 Obč. zák.); c) vznik
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávnený), pričom táto

majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného; d) nejde
o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného
obohatenia výslovne neustanovuje.

35. Žalovaná namietala uplynutie premlčacej doby žalobcom uplatnenej pohľadávky s poukazom
na ustanovenie § 107 ods. 1 Obč. zák. Namietala tiež, že ani nedošlo v prípade žalobcu k vzniku

bezdôvodného obohatenia. Za roky 2004 - 2009 žalovaná totiž zaplatila zo svojich prostriedkov na
predmetný úver celkom sumu 229 239 Sk a od roku 2010 až do roku 2014 do úplného zaplatenia úveru
zaplatila sumu 10.348,32 € (311 753 Sk).

36. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený

skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné
obohatenie získal. Práce, ktoré boli vykonávané na rekonštrukcii rodinného domu vo vlastníctve
žalovanej sa vykonávali prevažne v rokoch 2004-2005 (napr. príjmový pokladničný doklad - faktúra
V.2005 zo dňa 01.04.2005 na úhradu sumy 200 123 Sk - č. l. 157) a materiál, ktorý sa mal zakúpiť na
rekonštrukčné práce sa kupoval taktiež v rokoch 2004-2005 čo vyplýva z faktúr na č. l. 157 - 168 spisu.

Z vykonaného dokazovania sa nedal zistiť presný termín ukončenia stavebných, rekonštrukčných prác
na nehnuteľnosti žalovanej. Svedok J. V. uvádzal vo svojej výpovedi, že v roku 2006 sa rekonštrukcia
už iba dokončievala. Z dokladov predložených žalobcom sa nedá jednoznačne preukázať, že skutočne
sa zakúpil stavebný materiál pre účely rekonštrukcie rodinného domu práve žalovanej, aj keď je to
veľmi pravdepodobné. V tom prípade je potom potrebné konštatovať, že žalobca zhodnotil nehnuteľnosť

žalovanej, avšak v neznámom rozsahu, keďže je nesporné, že aj žalovaná vkladala na účet, ktorého
bol vlastníkom žalobca peňažné prostriedky. Žalobca tak robil bez právneho dôvodu, z vlastného
rozhodnutia. To potom znamená, že platí dvojročná subjektívna premlčacia lehota (cit. ust. § 107 ods.
1 Obč. zák.), počítaná od obdobia keď žalobca do cudzej nehnuteľnosti investície vložil. Vtedy mohlo
žalovanej vzniknúť bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu, a to v rozsahu v ktorom sa

nehnuteľnosť investíciami oproti prechádzajúcemu stavu zhodnotila. Takýmto rozhodujúcim okamihom
je z hľadiska premlčania moment, kedy k zhodnoteniu došlo. Aj keď z vykonaného dokazovania
nevyplynulo ku ktorému termínu presne sa tak stalo. Nepochybne k zhodnoteniu nehnuteľnosti došlo
najneskoršie do konca roku 2006. Potom premlčacia lehota uplynula najneskoršie koncom roku 2008.
Návrh na súd bol však podaný až v roku 18.02.2011. Tvrdenie žalobcu, že lehotu treba počítať od

obdobia kedy nehnuteľnosť opustil, prípadne keď ukončil svoj vzťah so žalovanou nemá podľa názoru
súdu oporu v zákone. Žalobca vedel kedy do nehnuteľnosti žalovanej vložil peňažné prostriedky a vedel
aj z akých pohnútok.

37. Žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Žalovaná ako dlžník sa premlčania dovolávala.

Vzhľadom na vyššie citovaného ustanovenia Obč. zák., nemožno preto premlčané právo žalobcovi, ako
veriteľovi, priznať. Súd musel preto žalobu zamietnuť.

38. Vzhľadom na premlčanie práva súd ani nevykonával dokazovanie na výšku bezdôvodného
obohatenia, pričom je potrebné konštatovať, že ani výška prípadného bezdôvodného obohatenia

žalobcom nebola vôbec spoľahlivo preukázaná.

39. Súd zamietol žalobcov návrh aj v časti sumy 1.115,32 €, čo mali byť peňažné prostriedky, ktoré
žalovaná použila na financovanie svadby svojej dcéry.

40. Z vykonaného dokazovania, že svadba dcéry žalovanej sa uskutočnila dňa 01.04.2006 a ak by malo
ísť o nárok z bezdôvodného obohatenia platia naňho rovnaké skutočnosti ako je uvedené už vyššie a
takto uplatňovaný nárok je premlčaný. Naviac žalovaná uviedla, že v tomto prípade išlo o dar zo strany
žalobcu.41. Súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 600 € podľa § 657 Obč. zák..

42. Súd mal z výpovede svedkyne Marty Ďuríčkovej preukázané, že žalobca žalovanej požičal v marci
roku 2009 peniaze vo výške 600 € a ona sa zaviazala ich vrátiť po príchode z Talianska na jeseň roku
2009 v jednej splátke, čo však neurobila. Došlo tak k vzniku zmluvy o pôžičke. Povinnosťou žalovanej
bolo po uplynutí dohodnutej dobe požičané peniaze vrátiť.

43. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca sa svojou žalobu

domáhal zaplatenia peňažnej istiny. Súd jeho žalobe vyhovel iba čiastočne, v prevažnej miere bola
žalobca zamietnutá. Vzhľadom na to, že žalobca bol plne úspešný iba v čiastočnom rozsahu, vzniklo
mu právo na náhradu 8,7 % jeho účelne vynaložených trov.

46. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).