Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/288/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616205828
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616205828.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcu A. L., nar. X. X. . XXXX,
trvale bytom R., C. M. XXX/XX, zastúpeného splnomocnenou advokátkou Mgr. Andreou Legényovou, so
sídlom advokátskej kancelárie Veľký Krtíš, Komenského 3, proti žalovanému JUDr. Milanovi Franekovi,
advokátovi so sídlom Lučenec, Komenského 17, IČO: 35 678 771, ktorý zomrel dňa XX. X. XXXX, o

náhradu nemajetkovej ujmy vedenom na Okresnom súde Lučenec, pod sp. zn. 21C/126/2016, takto

r o z h o d o l :

Konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 16Co/288/2017 p r e r u š u j
e do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 2D/350/2017.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k. 21C/126/2016-93 zo dňa 24. 2. 2017 žalobu o náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch zamietol a ďalej vyslovil, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému

trovy konania v plnom rozsahu. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu podal žalobca dňa 11. 4.
2017 odvolanie, o ktorom sa na krajskom súde koná pod sp. zn. 16Co/288/2017. V priebehu odvolacieho
konania bolo odvolacím súdom z písomného podania zo dňa 2. 10. 2017, z odpovede na žiadosť zo
dňa 28. 11. 2017 a zo dňa 18. 1. 2018 zistené, že žalovaný dňa 30. 9. 2017 (t. j. v priebehu odvolacieho
konania) zomrel, a že dedičské konanie po menovanom je vedené Okresným súdom Lučenec pod sp.
zn. 2D/350/2017, ktorý jeho prejednaním poveril notárku JUDr. Andreu Barancovú, PhD. ( u ktorej sa

uvedené konanie vedie pod sp. zn. DNot 155/2017) a nie je dosiaľ právoplatne skončené. Ďalej bolo
z vyššie uvedených listín zistené, že poručiteľ zanechal štyroch potomkov, z ktorých sa však žiadny
nevyjadril, či dedičstvo po poručiteľovi odmieta alebo naopak, a že poručiteľ zanechal závet písaný
vlastnou rukou.
2. Konanie v prejednávanej veci začalo pred 30. júnom 2016. Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje,

že tento zákon platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2
CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

3. Podľa § 161 ods. 1 CSP. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

4. Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy
sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (§ 63 ods. 1 CSP).

5. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania

prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.6. Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve
(§ 63 ods. 3 CSP).

7. Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže v zmysle ustanovenia § 164 CSP konanie prerušiť,
ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

8. Procesnú subjektivitu (označovanú tiež ako spôsobilosť byť účastníkom konania) má podľa ust. §

61 CSP ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Zákon
tu teda odkazuje na hmotné právo a procesnoprávna subjektivita teda vo všeobecnosti (okrem vety za
bodkočiarkou § 61 CSP) splýva so subjektivitou hmotnoprávnou, upravenou Občianskym zákonníkom.
Hmotnoprávnu subjektivitu, a preto aj spôsobilosť byť účastníkom konania (či stranou sporu), majú
predovšetkým všetky fyzické osoby (§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vzniká ich narodením, zaniká
smrťou prípadne vyhlásením za mŕtveho. Povinnosť súdu v každom jednotlivom prípade z úradnej moci

skúmať procesné podmienky (kam patrí aj nedostatok procesnej subjektivity) vzniká okamihom začatia
konania a trvá až do jeho právoplatného skončenia (§ 161 CSP). Inak tomu nie je ani v odvolacom
konaní.

9. Pokiaľ sa jedná o stratu procesnej subjektivity fyzickej osoby v priebehu konania, uvedenú situáciu

rieši Civilný sporový poriadok v ust. § 63 tak, že konajúcemu súdu ukladá posúdiť, či je potrebné
konanie zastaviť alebo naopak je možné v konaní pokračovať. Uvedené posúdenie pritom závisí v
prvom rade od povahy konania a procesného postavenia zomrelého (napr. ak v konaní o zaplatenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zomrie žalobca, jeho právo zaniká, na právneho
nástupcu neprechádza a je teda dôvodom na zastavenie konania; ak by však v takomto konaní zomrel

žalovaný, v konaní pokračovať možno za predpokladu, že má právneho nástupcu), a ak tieto okolnosti
umožňujú v konaní pokračovať, aj od skutočnosti, či do práv zomrelej strany sporu vstúpil nejaký právny
nástupca. Ak teda povaha konania a procesné postavenie zomrelého nevyžaduje, aby bolo konanie
zastavené, súd bude v konaní pokračovať s dedičmi fyzickej osoby, prípadne s tými, na ktorých prešlo
právo alebo povinnosť o ktorú v konaní ide, samozrejme za predpokladu, že takéto osoby jestvujú (inak

by bolo potrebné konanie zastaviť). Okamih, kedy je zrejmé, že určitá osoba (osoby) sú dedičmi zomrelej
strany sporu (prípadne, že na túto osobu prechádza zo zomrelého právo alebo povinnosť, o ktorú v
konaní ide), Civilný sporový poriadok spája s ukončením konania o dedičstve (ods. 2 § 63 CSP) a len
celkom výnimočne umožňuje súdu v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve (§ 63
ods. 3 CSP). Pôjde najmä o prípady jednoduchých dedičských konaní, kde sa nevyskytuje žiadny spor o

dedičské právo, existuje jediný nespochybniteľný dedič, ktorý navyše dedičstvo neodmietol a podobne.

10. Ako už bolo uvedené vyššie, v prejednávanom prípade došlo k úmrtiu žalovaného v priebehu
odvolacieho konania a hoci sa jedná o konanie o náhradu nemajetkovej ujmy, smrť žalovaného (t. j.
toho, kto by mal podľa predstavy žalobcu tomuto náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch uhradiť)

nepredstavuje sama o sebe taký nedostatok procesných podmienok konania, ktorý by nebolo možné
odstrániť. Preto v prejednávanom prípade závisí skutočnosť, či bude možné v konaní pokračovať, alebo
naopakhobudepotrebnézastaviť,odvýsledkudedičskéhokonaniapozomrelomžalovanom.Vzhľadom
k tomu je potrené uviesť, že v dedičskom konaní po žalovanom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie odvolacieho súdu v prejednávanej veci a zároveň zložitosť predmetného dedičského

konania (štyria potomkovia, z ktorých sa žiaden dosiaľ nevyjadril k otázke, či dedičstvo odmieta alebo
nie a zároveň i existencia závetu poručiteľa písaného vlastnou rukou), vylučujú možnosť, aby krajský
súd v konaní postupoval s poukazom na ods. 3 § 63 CSP ešte pred tým, ako bude dedičské konanie
po žalovanom právoplatne ukončené. Preto rozhodol odvolací súd tak, že podľa § 164 CSP konanie
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 2D/350/2017

prerušil.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa
(§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu

od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §
427 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient,
ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP)

a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok
ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).