Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314208809
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8314208809.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne F. P., rod. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvalé bytom E. XXXX/X, XXX XX X., právne zast. JUDr. Františkom Svatuškom,
advokátom, Námestie slobody 25, 066 01 Humenné proti žalovanému F. P., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. XXXX/X, XXX XX X., t.č. bytom H. XXX, XXX XX X., právne zastúpeného JUDr.
Jánom Vrbom, advokátom, Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č.k. 17C/181/2014 - 294 zo dňa 05.09.2018, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku V a výroku VII v časti týkajúcej sa nároku štátu vo vzťahu
k žalobkyni.

Zrušuje rozsudok vo výrokoch V. o povinnosti žalobkyne zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške
1.613,50.- Eur a vo výroku VII v časti o priznaní nároku štátu na náhradu trov konania vo vzťahu k
žalobkyni a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu 1. inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu vo vzťahu k
žalovanému s tým, že o výške nároku rozhodne súd 1.inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že I. z vecí, ktoré mali strany konania v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne tieto hnuteľné
a nehnuteľné veci:
1. obývacia stena, stôl a stoličky
2. sedacia súprava

3. koberec plyš 138/274 cm
4. stolík pod TV
5. luster 6-lampový
6. garniža-dvojtyč
7. záclona 240/300 cm
8. skriňa zo spálne
9. manželská posteľ

10. luster-trojlampový
11. váľanda
12. kuchynská linka
13. luster-jednolampový14. stôl z kuchyne
15. skriňa z chodby
16. zrkadlo

17. televízor značky Philips
18. kombinovaná chladnička značky Skandilux
19. bežiaci pás značky In šport
20. byt č. 22, 1. poschodie, vchod 8, nachádzajúci sa na ulici E. XXXX/X, X., zapísaný na LV č. XXXX k.
ú. X., okres X. vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a spoluvlastníckeho

podielu k pozemku o veľkosti XX/XXXX osobné motorové vozidlo Seat - Alhambra 1,9 TDi Signo, EČ:
HE XXX AK.

II. Z vecí, ktoré mali strany konania v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov prikázal do výlučného
vlastníctva žalovaného tieto hnuteľné veci: 1. osobné motorové vozidlo značky BMW X5 xDrive 30 D,
EČ: HE XXX BC.

III. Žalovanému uložil povinnosť vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 57.826,61-eur a to v
lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania,

V. Žalobkyni uložil povinnosť j zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok vo výške
1.613,50-eur a to v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok vo

výške 748.50-eur a to v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi i žalobkyni v celom rozsahu, pričom o
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ustanovením § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods.
1, § 150 a § 148a Občianskeho zákonníka. Súd 1. inštancie konštatoval, že z rozsudku Okresného súdu
Humenné, sp. zn. 5C/63/2011 zo dňa 30.6.2011, právoplatného a vykonateľného dňa 22.7.2011 vyplýva,
že strany konania uzavreli manželstvo dňa 10.5.1980, čím im vzniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov a toto bezpodielové spoluvlastníctvo bolo zrušené týmto rozsudkom právoplatným ku dňu

22.7.2011.

3. Súd prvej inštancie pri vyporiadaní BSM vychádzal zo základnej zásady stanovenej zákonom, a to, že
podiely manželov na BSM sú rovnaké. Celková hodnota majetku BSM v tomto spore- aktíva sú vo výške
220.224,78 Eur, pričom táto suma pozostáva zo zariadenia bytu v hodnote 5.442,34 Eur, elektroniky v

hodnote 864,44 eur, bytu č. G. v hodnote 42.500,- Eur, 2 autá značky Seat Alhambra a značky BMW X5
v hodnote 29.941,- Eur, z hodnoty podniku žalovaného v sume 141.477,- Eur. Zo sumy 220.224,78-Eur
má každý z manželov dostať jednu polovicu, t. j. sumu 110.112,39-Eur. Znalecké posudky a odborné
vyjadrenia zaslal súd 1. inštancie právnym zástupcom strán na vyjadrenie, pričom strany sa vyjadrili tak,
že voči ním nemajú námietky s výnimkou právneho zástupcu žalovaného, ktorý ku znaleckému posudku

S.. R. na ohodnotenie podniku žalovaného uviedol, že od ceny 141.477,- Eur by sa mala odpočítať DPH.
Súd prvej inštancie na túto námietku neprihliadal vzhľadom na vyjadrenie znalkyne, že hodnota podniku
bola určená bez DPH na čl. 233.

4. Keďže žalobkyni boli priznané hnuteľné veci a nehnuteľné veci uvedené vo výrokovej časti pod I. v

hodnote 53.785,78 Eur, t. j. zariadenie bytu 5.442,34 Eur, elektronika 864,44 Eur. byt 42.500,- Eur, auto
Seat Alhambra 4.979,- Eur, musí jej žalovaný doplatiť na vyrovnanie jej podielu sumu 56.326,61 Eur, čo
predstavuje 110.112,39 Eur (1/2 z BSM) mínus 53.785,78 Eur - hodnota vecí, ktoré jej boli prisúdené. K
tejto sume je však potrebné ešte pridať sumu 1.500,- Eur čo predstavuje vnos zo spoločného majetku v
BSM v hodnote 3.000,- Eur do domu vo výlučnom vlastníctve žalovaného na ulici H., na čo má žalobkyňa

nárok na jednu polovicu t. j. na sumu 1.500,- Eur. Strany si to odsúhlasili a ide o ich zhodné tvrdenia
na pojednávaní na čl. 79. Žalovaný je tak povinný vyplatiť na vyrovnanie podielu žalobkyni spolu sumu
57.826,61 Eur.5. Následne na poslednom pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že podľa neho by sa stále
mala odpočítať zo znaleckého posudku S.. R. z hodnoty podniku určenej vo výške 141.477,- Eur DPH.
Súd však vzhľadom na vyjadrenie znalkyne, že sa jedná o hodnotu určenú bez DPH na túto námietku

neprihliadal. Právny zástupca žalovaného namietal aj hodnotu osobného- motorového vozidla značky
BMW X5 určenú v odbornom vyjadrení, a to z dôvodu, že podľa neho ide o cenu s DPH, avšak cena by sa
malaurčiťbezDPH.Súdprvejinštanciepoukázalnasamotnéznenieodbornéhovyjadreniaznalca,ktorý
uviedol, že určil obvyklú- trhovú cenu tohto osobného motorového vozidla, a teda námietka žalovaného
je nedôvodná.

6. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že na poslednom pojednávaní po uplynutí sudcovskej
koncentrácie na predkladanie dôkazov žalovaný doložil do súdneho spisu poštové poukážky na sumu
cca 16.300,- Eur, ktoré si následne zo súdneho spisu vyžiadal späť s tvrdením, že ide o pôžičku, ktorú
poskytol žalovaný žalobkyni po zániku BSM v roku 2011 až do roku 2016, kedy bolo súdom určené
manželskévýživnéprežalobkyňuvovýške400,-Eur.Právnyzástupcažalovanéhožiadal,abytátosuma

bola zohľadnená pri vyporiadaní BSM. Súd prvej inštancie na túto námietku neprihliadal, a to z dôvodu,
že bola jednak podaná oneskorene po uplynutí sudcovskej koncentrácie na predkladanie dôkazov a
taktiež z dôvodu, že tvrdenia žalovaného neboli ním preukázané, pretože právny zástupca žalovaného
tvrdil, že sa jedná o peňažnú pôžičku žalobkyni. avšak jeho klient na tom istom pojednávaní tvrdil, že to
platil ako akúsi zálohu na budúce vyporiadanie BSM. Súd zhodnotil, že sa jednalo o dobrovoľné plnenie

manželského výživného po zániku BSM zo strany žalovaného v súlade so zákonom o rodine, a to až
do roku 2016, kedy podľa zhodných tvrdení strán rozhodol Okresný súd Humenné rozsudkom o určení
manželského výživného vo výške 400,- Eur pre žalobkyňu. Tvrdenia právneho zástupcu žalovaného
a žalovaného tak boli nejednoznačné a podľa súdu účelové a nepreukázané a podané po sudcovskej
koncentrácii. Okrem toho žalobkyňa namietla aj premlčanie tohto nároku pričom je zrejmé, že väčšina

tohto nároku bola premlčaná aj keby ju posúdil súd z iného právneho titulu. Žalovaný však nepreukázal
žiadnu pôžičku žalobkyni a nepreukázal žiadnu zmluvu o pôžičke uzavretú medzi stranami.

7. Na poslednom pojednávaní právny zástupca žalovaného tvrdil, že žalovaný platil aj úhrady s užívaním
bytu č. XX od roku 2011 po zániku BSM, v ktorom však žila len žalobkyňa a toto žiadal taktiež zohľadniť

v rámci vyporiadania BSM. O tom však nedoložil žiaden dôkaz. Žalobkyňa tvrdila, že to nie je pravda,
že ona hradila úhrady spojené s bytom a to od roku 2011 kedy sa manžel od nej z bytu odsťahoval a
začal žiť s milenkou. Súd prvej inštancie poukázal znova na sudcovskú koncentráciu, ktorá žalovanému
uplynula, ďalej na to, že o tomto svojom tvrdení žalovaný nepredložil súdu žiaden dôkaz a preto súd
na tieto skutočnosti neprihliadal, ako aj na vznesenú námietku premlčania zo strany právneho zástupcu

žalobkyne z ktorej je zrejmé, že väčšina tohto nároku by bola premlčaná. Okrem toho nič nebráni a
nebrániložalovanému,abypozánikuBSMvroku2011(nazákladerozsudkusúdu)podal protižalobkyni
žalobu o zaplatenie tejto sumy alebo jej časti, čo však doteraz neurobil.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok

na náhradu trov konania z dôvodu, že v tomto prípade sa nedá hovoriť o pomere úspechu a neúspechu
medzi stranami sporu, pretože predmetom konania bolo vyporiadanie BSM a každá strana má nárok na
jednu polovicu jeho hodnoty podľa čoho aj súd prvej inštancie rozhodol.

9. Rozhodnutie o vyrubení súdneho poplatku odôvodnil súd prvej inštancie zákonom o súdnych

poplatkoch a to položkou 6b a vyslovil, že žalobkyňa je povinná zaplatiť štátu na účet Okresného súdu
Humenné súdny poplatok vo výške 1.613,50 Eur, čo predstavuje 3% zo sumy 53.785,78 Eur, teda z
hodnoty vecí, ktoré boli prisúdené do výlučného vlastníctva a žalovaného zaviazal zaplatiť štátu súdny
poplatok vo výške 748,50 Eur, čo predstavuje 3% z hodnoty 24.962,- Eur, čo je hodnota osobného
motorového vozidla značky BMW X5. Súd prvej inštancie neprihliadal na oslobodenie, ktoré priznal

žalobkyni od platenia súdnych poplatkov a to z dôvodu, že na základe tohto rozsudku nadobudla majetok
a teda pominuli dôvody na jej oslobodenie.

10. Čo do priznania nároku štátu na náhradu trov konania voči žalobkyni aj žalobcovi súd prvej inštancie
konštatoval, že znalecké dokazovania a odborné vyjadrenia, kde čiastočne znášal náklady sa viedli

na návrh oboch strán, preto má štát nárok voči stranám na ich náhradu. Nedá sa hovoriť o pomere
úspechu a neúspechu. Preto súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči obom stranám v
celom rozsahu. Zároveň opäť konštatoval, že nemožno prihliadať na oslobodenie žalobkyne od plateniasúdnych poplatkov, pretože táto rozhodnutím súdu nadobudla jednoznačný majetok a teda nemôže sa
považovať za nemajetnú.

11. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný, a to v rozsahu čo do výroku III. Právne
odôvodnil svoje odvolanie ustanovením § 355 ods. 1 písm. a/, § 365 ods. 1 písm. a/, f/ a h/ Civilného
sporového poriadku (ďalej CSP). Považuje za nesprávne, že konajúci súd neakceptoval ním predložené
dôkazy, ktorými preukázal pohľadávky a platby voči žalobkyni. Žalovaný má za to, že tieto listinné
dôkazy mali byť brané v úvahu, čo by sa značne odzrkadlilo aj pri určení výšky vyrovnávacieho

podielu žalovaného. Uvedené platby mali byť odpočítané od hodnoty BSM, ktorú je žalovaný povinný
zaplatiť. Zároveň žalovaný nesúhlasí s postupom konajúceho súdu, ktorý pri určení hodnoty BSM vôbec
nezohľadnil skutočnosť, že cca 20% tovaru na sklade sa tam reálne nenachádza. Má za to, že tento tovar
mal byť rozdelený in natúra i jednej aj druhej strane. Zároveň sa nestotožňuje so záverom Znaleckého
posudku č. 27/2017 znalca S.. L. B., ktorým bola určená hodnota bytu č. XX v sume 42.500,- Eur. V
súvislosti so stanovením hodnoty bytu žalovaný podal námietku, že v znaleckom posudku ohodnotená

nehnuteľnosť má neprimerane nízku hodnotu. V danej lokalite sa pohybuje cena bytov v oveľa väčšej
cenovej relácií. Na námietku žalovaného súd neprihliadol ani ju v konaní neakceptoval. Pri určení
hodnoty motorového vozidla BMW X5 súd nesprávne rozhodol, keď určil cenu vozidla s 20% DPH.
Žalovaný má za to, že hodnota vozidla mala byť určená po odpočítaní DPH, keďže DPH nepatrí ani
jednému z účastníkom konania. Vyporiadanie BSM sa dlhodobo spravuje zásadou podľa ktorej sa

veci zo zaniknutého BSM majú medzi manželov rozdeliť tak, aby suma ktorú je jeden z manželov
povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie jeho podielu bola pokiaľ možno čo najnižšia, keďže niekedy
nie je možne alebo účelné rozdeliť spoločné veci medzi manželov podľa veľkosti ich podielov. V tejto
súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo264/2001
zo dňa 3.9.2002. V nadväznosti na uvedené má žalovaný za to, že suma vo výške 57.826,61 Eur je

neprimeraná a neadekvátna. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
III. výrokovej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie včas podala odvolanie aj žalobkyňa. Táto podala odvolanie
voči výroku V. a VII. Poukázala na to, že jej bolo uznesením č.k. 17C181/2014-43 zo dňa 03.10.2014

priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Pomery žalobkyne z ktorých súd vychádzal pri
oslobodení od platenia súdnych poplatkov sa nezmenili a osobné, zárobkové a majetkové pomery na
stranežalobkyne,ktorébolivroku2014včaserozhodovaniaooslobodenísanezmeniliasúrovnakéako
v roku 2018. Z toho dôvodu nemôže žalobkyňa súhlasiť s jej povinnosťou zaplatiť štátu súdny poplatok
vo výške 1.613,50 Eur ako ani náhradu trov konania štátu voči žalobkyni. Žalobkyňa zároveň nesúhlasí

so spôsobom výpočtu súdneho poplatku, ktorý súd uvádza v bode 17. odôvodnenia rozsudku. Súd
nesprávne postupoval pri výpočte súdneho poplatku, ktorý je povinná zaplatiť žalobkyňa podľa položky
6b Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa zároveň
uviedla, že 5 a pol roka žije z príjmu 400,- Eur mesačne. Príjem nedosahuje ani životné minimum. Teda
dá sa povedať, že žalobkyňa žije pod hranicou chudoby. Je vedená na Úrade práce sociálnych vecí a

rodiny Humenné v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nemá iný príjem, nevlastní žiadne hnuteľné
veci, či hodnoty. Náklady spojené s bývaním mesačne u nej predstavujú 335,- Eur, poplatok za TKR
vo výške 8,- Eur, poplatok za telefón vo výške 21,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť trovy štátu v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prípade ak odvolací súd
nezmení výroky o uložení povinnosti môže to mať pre žalobkyňu likvidačné dôsledky a to z toho dôvodu,

že v súčasnosti nemá dostatok finančných prostriedkov na pokrytie svojich základných životných potrieb
a bežných výdavkov. Taktiež je pre žalobkyňu neprijateľné, aby mala povinnosť uhradiť trovy štátu v
neprimeranej výške a nepomerne voči žalovanému. Žalobkyňa má dôvodnú obavu, že nebude z titulu
vyporiadania BSM žalovaným vyplatená a to z dôvodu, že sa žalovaný viackrát vyjadril, že žalobkyni
neuhradí ani cent. Preto navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok V. a VII. rozsudku súdu prvej inštancie

tak, že žalobkyni prizná oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku voči štátu a zároveň náhradu trov
štátu voči žalobkyni neprizná, respektíve rozsudok v napadnutej časti zruší a vec vráti na ďalšie konanie.

13. Žalobkyňa sa vyjadrila aj k odvolaniu žalovaného. Uviedla, že jeho tvrdenia v odvolaní sú tendenčné
a účelové. Súd prvej inštancie v rámci meritu sporu rozsudok súdu prvej inštancie riadne odôvodnil

a správne rozhodol na základe vykonaných dôkazov spravujúc sa zásadou kontradiktórnosti ako
aj princípom koncentrácie. Žalobkyňa je toho názoru, že obrana žalovaného a dôkazy predkladané
žalovaným v priebehu konania ako aj po ukončení dokazovania, na ktoré sa žalovaný odvoláva v
samotnom odvolaní je tendenčná a účelová. Nemôže byť súdom považovaná za riadnu procesnúobranu strany. Žalobkyňa nesúhlasila a nesúhlasí s tvrdením žalovaného. Súd prvej inštancie sa s
obranou a tvrdeniami žalovaného vyporiadal v predmetnom rozsudku, kde uviedol na ktoré tvrdenia a
dôkazy prihliadať bude a na ktoré nie a z akých dôvodov. Žalovaný podal odvolanie len proti výroku

III. rozsudku a jeho zámerom je spor predĺžiť a tak sa účelovo dlhodobo vyhnúť povinnosti uhradiť
žalobkyni vyrovnávací podiel na vyporiadanie masy BSM strán sporu. Preto navrhla vo výroku III.
rozsudok potvrdiť, vo výroku V. a VI. rozsudok zmeniť tak, aby súd priznal žalobkyni oslobodenie od
zaplatenia súdneho poplatku a náhradu trov konania štátu voči žalobkyni nepriznal.

14. Odvolanie žalobkyne bolo doručené žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Zároveň
mu boli doručené aj ďalšie podania zo strany žalobkyne.

15. Následne už v priebehu odvolacieho konania zaslala žalobkyňa odvolaciemu súdu ďalšie vyjadrenie.
Konštatovala, že žalovaný žiadne listinné dôkazy nepredložil. Je toho názoru, že výška výživného bola
určená rozhodnutím súdu v inej právnej veci a nie je možné ju započítať do masy BSM. Žalobkyňa

k tovaru v predajni uvádza, že ide o starý tovar v skutočnosti cca 8 rokov, takže je podľa žalobkyne
nepredajný. Všeobecná hodnota bytu vo výške 42.500,- Eur bola určená ku dňu zániku BSM, teda ku
dňu 22.7.2011, čo v odvolaní žalovaný neuvádza. Byt bol podľa žalobkyne naposledy rekonštruovaný
pred 25 rokmi. Ide o trojizbový byt orientovaný na sever, bez balkóna a vo vchode nie je výťah. K výmene
okien došlo pred 25 rokmi, pričom iba jedno okno zo štyroch bolo vymenené pred 10 rokmi. Kúpeľňa a

kuchyňa sú poškodené a zastaralé. Žalobkyňa je toho názoru, že znalecky určená všeobecná hodnota
bytu zodpovedá reálnej hodnote bytu ku dňu 22.7.2011. V ohodnotení osobného motorového vozidla
BMW X5 žalobkyňa uvádza, že bola určená z DPH, pretože bez nej sa určuje predaj z DPH. Ďalej
žalobkyňa prehlásila, že predajne a ostatný majetok bol nadobudnutý spoločne. Žalobkyňa poukázala
aj na to, že dodatočne boli súdom ohodnocované osobné motorové vozidlá, tento proces trval 1 rok a 3

mesiace. Žalobkyňa žije z príjmu 400,- Eur. Jej príjem nedosahuje ani životné minimum. Podľa názoru
žalobkyne sumu 57.826,- Eur, ktorú určil súd ako vyrovnávaciu podiel a uložil povinnosť žalovanému
túto sumu hradiť žalobkyni je adekvátna a vypočítaná správne.

16.Ajtotopodaniežalobkynebolozaslanéžalovanémuprostredníctvomjehoprávnehozástupcu.Ďalšie

vyjadrenie do spisu predložené nebolo.

17. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich C.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto

a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa
05.02.2020 a zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné a odvolanie žalovaného dôvodné nie je.

18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

k namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

20. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolacom konaní nevzniesol žiadne námietky s ktorými by
sa už nevyporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a pre zdôraznenie odvolací súd iba
zopakuje, čo uviedol súd prvej inštancie, ktorý vyčerpávajúco zdôvodnil prečo na námietky žalovaného
prenesené v priebehu konania na súde 1. inštancie neprihliadol.

21. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 10.05.1980,
čím vzniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Toto bezpodielové spoluvlastníctvo bolo
zrušené rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 5C/63/2011 zo dňa 30.06.2011, ktorý nadobudolprávoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.07.2011. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynuli, že
predmetom vyporiadania BSM sú hnuteľné a nehnuteľné veci a to 3-izbový byt č. XX, zapísaný na LV č.
XXXX, k. ú. X., zariadenie tohto bytu špecifikované I. výroku tohto rozsudku, osobné motorové vozidlá

značky Seat Alhambra a značky BMW X5. Taktiež predmetom vyporiadania je aj podnik žalovaného,
ktorý podniká ako živnostník, teda fyzická osoba. Žalobkyňa-manželka má nárok na jednu polovicu
čistej hodnoty tohto podniku v stave ku dňu zániku BSM. Predmetom vyporiadania v tomto spore bol aj
výnos zo spoločného majetku manželov do rodinného domu, súpisné číslo XXXX, ktorý je vo výlučnom
vlastníctve žalovaného, kde si strany odsúhlasili, že ide o investície v hodnote 3.000,- Eur (či.79).

Žalobkyňa má nárok na jednu polovicu týchto investícií, teda na sumu 1.500,- Eur, čo nebolo medzi
stranami sporné. Strany sa však nevedeli dohodnúť na hodnote hnuteľných aj nehnuteľných vecí, preto
súd vo veci nariadil znalecké dokazovania.

22. Znaleckým posudkom č. 27/2017 znalca S.. L. B. bola určená hodnota bytu č. XX v sume 42.500,-
Eur. Čo sa týka zariadenia tohto bytu. odborným vyjadrením č. 5/2017 znalca dipl. S.. L. E. bola určená

hodnota elektrotechnických zariadení, a to televízora zn. Philips, chladničky Scandilux a bežiaceho pásu
značky In sport v sume 864.44 Eur. Ostatné zariadenie bytu bolo ocenené znaleckým posudkom č.
2/2017 znalca R. T. v sume 5.442,34 Eur a ide o hnuteľné veci uvedené vo výroku tohto rozsudku pod
I. pod poradovými číslami X-XX. Odborným vyjadrením č. 4/2018 znalca S.. L. Q. bola určená hodnota
osobných motorových vozidiel, a to všeobecná trhová hodnota, resp. obvyklá cena a to Seatu Alhambra

v sume 4.979,- Eur a u BMW X5 v sume 24.962,- Eur.

23. Znaleckým posudkom č. 1/2017 znalkyne S.. D. R. bola určená hodnota obchodného majetku
- podniku z podnikateľskej činnosti živnostníka F. P.- KLASIK ŠTÝL po odčítaní záväzkov v sume
141.477,- Eur bez DPH. Hodnota obchodného majetku z podnikateľskej činnosti žalobkyne F. P.-KLASIK

ŠTÝL nebola stanovená, pretože tento subjekt podnikateľskú činnosť nevykonával. Súdna znalkyňa vo
svojom vyjadrení z 05.10.2017 na čl. 233 uviedla, že znalecký posudok bol vypracovaný aj na základe
predloženej účtovnej závierky k 31.12.2011, kde vo výkaze o majetku a záväzkoch sú zásoby (tovar)
vykázané vo výške 223.005,- Eur bez DPH nakoľko podnikateľský subjekt F. P. bol registrovaný ako
platiteľDPH.Uviedla,žepodľa§25ods.1,písm.z)Zákonaodaniachzpríjmovjedaňzpridanejhodnoty

u platiteľov tejto dane a zásoby v účtovnej závierke vykázané bez DPH. Uviedla teda, že znalecký
posudok obsahuje hodnotu podniku bez dane z DPH. Rovnako vo svojom vyjadrení z 2.11.2017 na čl.
235 uviedla, že predmetom ohodnotenia podniku neboli 2 osobné motorové vozidlá zn. Seat a značky
BMW X5, pretože tieto už neboli vedené v majetku podniku.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne pri vyporiadaní BSM vychádzal zo
základnej zásady stanovenej zákonom a to, že podiely manželov na BSM sú rovnaké. Skutočne celková
hodnota majetku BSM v tomto spore predstavuje aktíva vo výške 220.224,78 Eur. Táto suma pozostáva
zo zariadenia bytu v hodnote 5.442,34 Eur, elektroniky v hodnote 864,44 Eur, bytu č. 22 v hodnote
42.500,- Eur, dvoch áut a to značky Seat Alhamra a značky BMW X5 v hodnote 29.945,- Eur, z hodnoty

podniku žalovaného v sume 141.477,- Eur. Každý z manželov má tak zo sumy 220.224, 78 Eur dostať
jednu polovicu. Táto predstavuje sumu 110.112,39 Eur. Žalobkyni boli priznané hnuteľné a nehnuteľné
veci v hodnote 53.785, 78 Eur. Tak ako to vyplýva z výroku I. rozsudku súdu 1. inštancie. K tejto hodnote
správne súd 1. inštancie pripočítal sumu 1.500,- Eur, čo predstavuje výnos zo spoločného majetku v
BSM v hodnote 3.000,- Eur, ktoré boli investované do domu vo výlučnom vlastníctve žalovaného na

ulici Gaštanovej. Z tejto sumy má teda žalobkyňa nárok na polovicu v sume 1.500,- Eur. Žalobkyňa má
dostať 110.112,39 Eur a 1.500,- Eur. Spolu táto suma predstavuje 111.612,39 Eur. Žalobkyňa dostala
veci v hodnote 53.785,78 Eur. Preto jej má žalovaný doplatiť ešte 57.826,61 Eur ako správne vypočítal
súd prvej inštancie.

25. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na vyjadrenie znalkyne, že
hodnota sumy 141.477,- Eur je určená bez DPH nebolo možné prihliadnuť na námietku žalovaného
na odpočet DPH. Tak je to aj čo do hodnoty osobného motorového vozidla BMW X5 určeného v
odbornom vyjadrení. Zo znenia odborného vyjadrenia znalca skutočne vyplýva, že určil obvyklú trhovú
cenu motorového vozidla. Námietka žalovaného teda nebola dôvodná. Správne sa súd prvej inštancie

vyporiadal aj s námietkou žalovaného, že do spisu predložil poštové poukážky na sumu 16.300,- Eur.
Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu tvrdil, že ide o pôžičku, ktorú poskytol žalobkyni po zániku
BSM v roku 2011 až do roku 2016, kedy bolo súdom určené manželské výživné pre žalobkyňu vo výške
400,- Eur. Správne súd prvej inštancie uvedenú námietku považoval za podanú oneskorene po uplynutísudcovskej koncentrácie na predkladanie dôkazov, ale aj z dôvodu, že tvrdenia žalovaného neboli
preukázané. Samotný žalovaný na rozdiel od svojho právneho zástupcu na tom istom pojednávaní tvrdil,
že uvedené platil ako zálohu na budúce vyporiadanie BSM. Súd prvej inštancie zhodnotil, že sa jednalo o

dobrovoľné plnenie manželského výživného po zániku BSM zo strany žalovaného v súlade so zákonom
rodine a to až do roku 2016, vtedy súd rozhodol o výživnom pre žalobkyňu. Tvrdenia žalovaného a
jeho právneho zástupcu boli skutočne nejednoznačné aj podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázané.
Správne súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že väčšina nároku bola premlčaná vzhľadom na
vznesenú námietku premlčania žalobkyňou. Žiadna pôžička zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobkyni

preukázanánebola.Správnesasúdprvej inštancievyporiadalajstým,žežalovanýmaluhrádzaťúhrady
spojené s užívaním bytu č. XX od roku 2011 po zániku BSM. Skutočne v uvedenej skutočnosti žalovaný
nepredložil žiaden dôkaz. Súd 1. inštancie správne poukázal na sudcovskú koncentráciu, zároveň na
námietku premlčania vznesenú žalobkyňou z ktorej je zrejmé, že aj tu väčšina nároku by bola premlčaná.
Zároveň pravidlám formálnej logiky zodpovedá i názor súdu prvej inštancie, že nič nebránilo a nebráni
žalovanému, aby po zániku BSM v roku 2011 podal proti žalobkyni žalobu na zaplatenie tejto sumy alebo

jej časti, pokiaľ uvedené skutočnosti mohol alebo môže preukázať. Čo sa týka hodnoty bytu, táto bola
stanovená znaleckým posudkom ku dňu jeho vyhotovenia. Žalovaný nepredložil v konaní žiadny dôkaz,
ktorým by cenu bytu stanovenú znalcom, spochybnil. Samotné konštatovanie, že má za to, že cena
bytu je vyššia, nestačí na spochybnenie ceny určenej znaleckým posudkom. Preto súd prvej inštancie
správne z tejto ceny, ktorú znalec zisťoval k 30.03.2017 vychádzal.

26. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že v odvolacom konaní platia určité
obmedzenia voľného hodnotenia dôkazov. Odvolací súd sa nemôže odchýliť od hodnotenia konkrétneho
dôkazu vykonaného súdom prvej inštancie. Hodnotiť inak dôkazy by mohol iba v prípade, ak by sám
tento dôkaz zopakoval. Podľa názoru odvolacieho súdu však hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie

vychádza zo všetkého čo v konaní vyšlo najavo. Súd prvej inštancie správne určil vzájomné vzťahy
jednotlivých dôkazov a správne v súlade s pravidlami formálnej logiky ich aj vyhodnotil. Z hľadiska logiky
argumentačnej súvislosti nemožno odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie čo do
veci samej vytknúť závažné nedostatky.

27. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť
súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na
okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015
zo 17. marca 2016).

28. Súd prvej inštancie správne rozhodol pokiaľ žalovanému uložil povinnosť vyplatiť žalobkyni na
vyrovnanie jej podielu sumu 57.826,61 Eur a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Správne rozhodol i čo do trov konania strán sporu. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2, čo do veci samej, t.j. okrem výroku V. a VII., ale aj výroku VI.,

ktorý žalovaný vo svojom odvolaní nenapadol ako vecne správny potvrdil.

29. Inak je to, čo do výroku V. a VII. vo vzťahu k žalobkyni. Žalobkyňa bola skutočne oslobodená od
plateniasúdnychpoplatkov.Jejpríjemtvoríibasuma400,-Eur.Jepravda,žepoprávoplatnostirozsudku
súdu prvej inštancie môže nadobudnúť od žalovaného na vyrovnanie jej podielu sumu 57.826,61 Eur.

Podľa názoru odvolacieho súdu názor súdu prvej inštancie, že nemožno prihliadať na oslobodenie
žalobkyne od platenia súdnych poplatkov, pretože táto týmto rozhodnutím súdu nadobudla značný
majetok, preto sa nemôže považovať za nemajetnú, je predčasný. Žalobkyňa zatiaľ skutočne tak, ako
to tvrdí aj v odvolaní aj vo vyjadreniach od žalovaného sumu na vyrovnanie svojho podielu nedostala.
Sama tvrdí, že je na hranici chudoby. Súd prvej inštancie jej oslobodenie od platenia súdnych poplatkov

neodňal. Iba pokiaľ by tak bol urobil zhodnotil by skutočnú situáciu sociálnu i majetkovú na strane
žalobkyne iba tak, po tomto úkone by mohol žalobkyňu zaviazať na úhradu súdneho poplatku. Zároveň
i k náhradu trov štátu.30. Vzhľadom na to, že čo do zaplatenia súdneho poplatku vo vzťahu k žalobkyni a náhrady trov štátu
vo vzťahu k nej rozhodol súd prvej inštancie predčasne, odvolací súd rozsudok v tejto časti zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. Úlohou súdu prvej inštancie bude riadne sa zaoberať majetkovou a sociálnou situáciou žalobkyne,
zároveň rozhodnúť tak o trovách štátu ako aj o súdnom poplatku vo vzťahu k žalobkyni. Táto oprávnenie
namieta, že súd prvej inštancie súdny poplatok aj nesprávne vypočítal. Preto bude úlohou súdu prvej
inštancie riadne sa zaoberať aj tým v akej výške by prípadne súdny poplatok mal byť zaplatený, pokiaľ

by žalobkyňa bola na jeho úhradu zaviazaná.

32.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1C.s.p.vspojení
s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. úspešnej žalobkyni patrí náhrada trov odvolacieho konania vo vzťahu
k neúspešnému žalovanému. Preto odvolací súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu s tým, že o výške nároku rozhodne súd 1. Inštancie samostatným uznesením.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.