Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/93/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115212883
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7115212883.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu M. W., nar. XX.X,XXXX, bytom F.,
H. XXX/X, zast. Viktóriou Hajduovou, advokátkou, so sídlom Trebišov, M. R. Štefánika 3197/32, proti
žalovanej Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., T. XX, zast. JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom,
so sídlom Košice, Pollova 32, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku 35C 247/2015-179 z 15.5.2018 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutých výrokoch o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie
hodnoty vyporiadacích podielov sumu 5.366,39 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, o zamietnutí

žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Odmieta odvolanie proti výroku o zastavení konania o zrušenie BSM strán sporu a o nepripustení
späťvzatia žaloby o zaplatenie 14,40 €.

Priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu
(bývalých manželov) tak, že konanie o zrušenie BSM strán sporu zastavil, späťvzatie žaloby o zaplatenie

14,40 € nepripustil, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie hodnoty podielov sumu
5.366,29€do30dníodprávoplatnostirozsudku, vprevyšujúcejčastižalobuzamietolastranámnáhradu
trov konania nepriznal.

2. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal, aby súd bezpodielové spoluvlastníctvo bývalých
manželov(ďalejlen„BSM“),ktorézaniklodňa19.5.2012právoplatnýmrozsudkomorozvodemanželstva
Okresného súdu Košice I sp. zn. 35C/62/2011 z 27.3.2012, zrušil a prikázal do výlučného vlastníctva

žalobcu zostatok úverov a pôžičiek vedených v Slovenskej sporiteľni, a do výlučného vlastníctva
žalovanej prikázal veci získané za investície do bytu, ako aj práčku a chladničku. Zároveň žiadal, aby
odporkyňa bola povinná titulom konečného vyporiadania BSM zaplatiť mu sumu 4.000 € na vyrovnanie
vyporiadacieho podielu a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

3. Podaním z 3.11.2016 žalobca vzal žalobu späť v časti, v ktorej sa domáhal zrušenia BSM, preto súd
v tejto časti konanie v súlade s § 144, § 145 ods. 1, 2 CSP zastavil. Ďalším podaním žiadal, aby súd

vyporiadanie vykonal tak, že on preberie pasíva a zaplatí zostatok dlhov na úveroch a žalovaná mu
preto vyplatí vyrovnávací podiel v sume 5.373,59 € a na pojednávaní 15.5.2018 žiadal z uvedeného
titulu zaplatiť sumu 5.366,38 €, t.j. o 14,40 € menej.4.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žesporovéstranysúbývalýmimanželmi,rozsudkom
Okresného súdu Košice I sp. zn. 35C/62/2011 z 27.3.2012, právoplatného 19.5.2012, bolo ich
manželstvo rozvedené (uzavreli ho 26.7.2003). Počas trvania manželstva, dňa 24.5.2006 bola uzavretá

medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom zmluva o splátkovom úvere č. 0446985537, na základe
ktorej bol poskytnutý splátkový úver vo výške 50.000,- Sk, na zmluve bol ako dlžník označený žalobca a
je na nej jeho podpis. Dňa 23.2.2009 bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. na jednej strane
a žalobcom a žalovanou na strane druhej ako majiteľmi účtu, zmluva o vydaní a používaní platobnej
karty VISA Electron čip, pričom držiteľom karty bola žalovaná. Na zmluve je podpísaná žalovaná, ktorá

dňa 2.6.2005 prevzala danú kartu. Dňa 16.12.2005 bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č.
0576691625 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom a žalovanou ako dlžníkmi, na základe ktorej
imbolposkytnutýbankousplátkovýúvervovýške100.000,-Skakospotrebnýúverbezúčelu.Nazmluve
sú podpísaní žalobca aj žalovaná.

5. Z dohody o uznaní záväzkov uhradiť pohľadávky v splátkach medzi veriteľom spoločnosťou EOS KSI

Slovensko, IČO: 35 724 803 a spoludlžníkom - žalobcom za dlžníka - žalovanú, s tým, že pôvodným
veriteľom bola Slovenská sporiteľňa, a.s.. vyplýva, že žalobca uznal záväzok voči veriteľovi vzniknutý na
základe zmluvy č. 660645517 z 2.11.2005 uzavretej s pôvodným veriteľom, s celkovou dlžnou sumou
1.598,40 € a zaviazal sa ho splatiť v 12 - tich pravidelných mesačných splátkach v minimálnej výške
50 € k 31. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 31.10.2014 a dátumom splatnosti poslednej splátky

30.9.2015, ktoré sa zaviazal žalobca poukazovať na účet spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. s
variabilnýmsymbolom660645517.Zdohodyospôsobeúhradyzáväzkovformousplátkovéhokalendára
medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a dlžníkmi - žalobcom a žalovanou zo 17.1.2012 vyplynulo, že bol
uznaný záväzok voči banke vyplývajúci z povoleného prečerpania balíka extra č. ú. 660645517/0900,
ktorý bol po lehote splatnosti a ktorý ku dňu 16.1.2012 predstavoval sumu 1.570,56 € a dlžníci sa

zaviazali zaplatiť záväzok mesačnými splátkami vždy k 28. dňu v kalendárnom mesiaci vo výške
100 €. Z potvrdenia o splatení pohľadávky zo 4.3.2015 súd zistil, že advokát JUDr. Roman Kvasnica
zastupujúci Slovenskú sporiteľňu, a.s. vydal žalobcovi potvrdenie o splatení pohľadávky vyplývajúcej
z rozsudku Okresného súdu Košice sp. zn. 39C/277/2013-101 z 12.11.2013, ktorým boli žalobca a
žalovaná spoločne zaviazaní zaplatiť Slovenskej sporiteľni, a.s. záväzok z poskytnutého úveru č. ú.

576691625/0900 a to sumu 3.488,25 € s prísl. a náhradu trov konania vo výške 751,67 € s tým, že
ku dňu 4.2.2015 bola výlučne žalobcom zaplatená celá pohľadávka banky vo výške 3.840,21 €, ako
aj trovy konania vo výške 751,67 €. Z potvrdenia o splatení pohľadávky z 24.6.2014 vydaným JUDr.
RomanomKvasnicom,advokátomzastupujúcimSlovenskúsporiteľňu,a.s.súdzistil,žedňom29.5.2014
bola dlžníkom žalobcom zaplatená celá pohľadávka banky s príslušenstvom vzniknutá zo zmluvy o

splátkovom úvere č. 446985537 zo dňa 24.5.2006 v súlade s právoplatným a vykonateľným platobným
rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C/147/2013-55 z 20.5.2013. Z oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti z 15.11.2012 súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. vyhlásila mimoriadnu
splatnosť zmluvy o úvere č. 576691625/0900 z 15.12.2005. Úverová pohľadávka ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti predstavovala sumu 3.740,80 €. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

boloadresovanéadoručovanéžalovanej,ktorázásielkuneprevzala.Ďalejsúdzjednotlivýchvkladových
lístkov spolu s potvrdeniami o splatení zistil, že na úver č. 446985537 uhradil navrhovateľ sumu 4.591,80
€, na úver č. 660645517 sumu 1585,50 € a na úver č. 0576691625 vyše 4.800 €.

6. Súd konštatoval, že po viacerých úpravách žalobného petitu predmetom konania ostal len výrok,

ktorýmsažalobcadomáhalvyplateniasumy5.373,59€titulomvyrovnaniapodielov(potom,akožalobca
vzal späť žalobu v časti o zrušenie BSM). Pôvodne sa domáhal vyplatenia sumy 5.373,59 €, teda o
14,40 € viac, preto jeho úkon súd posúdil ako späťvzatie v tejto sume. Žalovaná s čiastočným späťvzatím
o 14,40 € nesúhlasila. V tejto súvislosti súd poukazujúc na ust. § 146 CSP uviedol, že žalovaný
môže negovať účinky späťvzatia žaloby alebo jej časti vyjadrením svojho nesúhlasu. Či na strane

žalovaného ide o vážne dôvody, posúdi súd ad hoc podľa individuálnych okolností konkrétneho prípadu
s prihliadnutím na možné dôsledky zastavenia konania na hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu
a na mieru a závažnosť ohrozenia oprávnených práv a oprávnených záujmov žalovaného. Ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z hmotného práva (napr. v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov) je vyžadovaný výslovný súhlas žalovaného so späťvzatím.

V konaniach o vyporiadanie BSM pri nesúhlase žalovaného so späťvzatím súd postupuje ako pri
nesplnení podmienok na zastavenie konania alebo jeho časti, a späťvzatie žaloby nepripustí a koná
o zvyšku, ako keby k späťvzatiu vôbec nebolo došlo. Súd preto pre nedostatok súhlasu odporkyne sospäťvzatím návrhu o zaplatenie sumy 14,40 € späťvzatie v tejto časti nepripustil a rozhodoval o celom
nároku o zaplatenie sumy 5.373,59 €.

7. Na zistený skutkový stav súd aplikoval ust. § 143, § 148 ods. 1, § 150 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 100 ods. 1, § 157, § 178 ods. 1, 2, § 183 ods. 1 veta prvá CSP a vychádzajúc zo
zásady, že podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú rovnaké, určil delenie, v tomto konkrétnom
prípade iba pasív bývalých manželov, v pomere 50% ku 50 %, pretože nevidel žiaden dôvod odchýliť
sa od tohto pomeru, pretože v konaní neboli preukázané a dokonca ani tvrdené skutočnosti, ktoré

by odôvodňovali iné delenie. Na základe zhodných vyjadrení strán sporu a úprav petitu mal za to, že
v konaní zostali ako sporné položky iba pasíva, a to uhradené finančné prostriedky z troch úverov
poskytnutých Slovenskou sporiteľnou, a.s. na základe úverových zmlúv č. 446985537, č. 660645517 a
č. 0576691625. K námietkam žalovanej, že nie všetky zmluvy o úvere podpísala a je otázne, na čo boli
použité uvedené prostriedky z úverov, keďže žalobca je podnikateľom súd uviedol, že to, že zmluva č.
0446985537 nebola podpísaná žalovanou, ešte neznamená, že záväzok z uvedeného úveru nepatrí do

BSM. V tejto zmluve bol žalobca ako dlžník označený menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu,
rodným číslom a dokladom totožnosti - OP, a nie obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom
podnikateľa, preto nemožno hovoriť, že úver mu bol poskytnutý za účelom financovania podnikania.
Ostatnédveúverovézmluvyč.660645517ač.0576691625,bolipodpísanénaopakpráveibažalovanou
alebo oboma manželmi, a preto súd právne uzavrel, že záväzky zo všetkých troch úverových zmlúv sú

záväzkami oboch manželov, a teda patria pod režim vyporiadania BSM. Žalobca na celkový záväzok z
úverovej zmluvy č. 446985537 v zmysle právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného
súdu Košice I sp. zn. 15C/147/2013-55 z 20.5.2013 zaplatil sumu 4.591,80 €, na záväzok z úverovej
zmluvy č. 660645517 sumu 1.584 € a na záväzok z úverovej zmluvy č. 0576691625 sumu 4.556,97 €,
čo žalovaná nerozporovala. Súd ustálil, že výška všetkých žalobcom splatených úverov vzniknutých za

trvania manželstva strán sporu je 10.732,77 €, z čoho polovica predstavuje práve hodnotu 5.366,39 €,
na ktorú sumu bol žalobcom upravený žalobný petit poslednýkrát a na zaplatenie ktorej súd žalovanú
zaviazal. Z dôvodu nesúhlasu odporkyne so späťvzatím žaloby v rozsahu 14,40 € na konečnú sumu
5.366,39 €, súd v prevyšujúcej časti 14,40 € žalobu zamietol.

8. Námietky žalovanej, že nakoľko jednotlivé platby nevykonával žalobca, ale jeho priateľka, ktorá
takto vlastne platila všetky úvery solidárne za nich oboch, súd vyhodnotil ako nedôvodné s
poukazom na svedeckú výpoveď Marcely Giduškovej, družky žalobcu, podľa ktorej bola iba akýmsi
sprostredkovateľomdoručujúcimfinančnéprostriedkyžalobcuavykonávajúcaplatbynajednotlivéúvery
za jeho osobu. V tejto súvislosti súd uviedol, že plne uveril jej výpovedi na pojednávaní dňa 13.3.2018,

pretože by bolo v rozpore s akoukoľvek logikou, aby ona ako cudzia osoba vo vzťahu ku žalovanej,
uhrádzala dané úvery zo svojich vlastných finančných prostriedkov aj za ňu.

9. Súd zároveň nepovažoval za potrebné zopakovať výsluch tejto svedkyne, nakoľko jej výpoveď
považoval za dostačujúcu bez toho, aby sa táto vyjadrovala ku každej jednotlivej platbe, čo si vzhľadom

i na odstup času daná svedkyňa ani nemohla pamätať. Skutočnosť, že advokát žalovanej nemohol
klásť svedkyni doplňujúce otázky, si zapríčinil on sám, keď sa sám a dobrovoľne vzdialil z pojednávacej
miestnosti, namietajúc na pojednávaní dňa 13.3.2018 procesný postup sudkyne, že prejednávala vec
bez dodržania tzv. 5-ňovej lehoty na prípravu pojednávania, nakoľko predvolanie na pojednávanie
nariadené na deň 13.3.2018 tento prevzal iba 8.3.2018, a z tohto dôvodu avizoval vznesenie námietky

zaujatosti voči sudkyni a následne po tomto prednese opustil pojednávaciu miestnosť.

10. V súvislosti s tým súd konštatoval, že ak sa strany alebo ich zástupcovia na pojednávanie dostavia,
a to aj napriek tomu, že súd nebude mať vykázané doručenie predvolania na pojednávanie, prípadne
im predvolanie na pojednávanie bolo doručené v dobe kratšej ako päť dní pred pojednávaním, nie

je dôvod, aby súd osobitne skúmal, či a kedy im predvolanie na pojednávanie bolo doručené. Ak
sa strana napriek tomu, že jej predvolanie na pojednávanie nebolo doručené v lehote najmenej päť
dní pred pojednávaním, na pojednávanie dostaví a bude žiadať o odročenie pojednávania, nemusí to
vždy viesť k tomu, že súd pojednávanie na žiadosť strany odročí. Súd musí zvážiť, či nedodržanie
päťdňovej lehoty mohlo negatívne ovplyvniť prípravu strany na pojednávanie. Dôležitý dôvod na

odročenie pojednávania môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu
súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou
povahou znemožňujúca každému účastníkovi civilného sporového konania za rovnakých okolností
účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná),nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca účastníkovi prijať
opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti
nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní). Dôležitosť dôvodu,

ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania posudzuje súd
podľa okolností toho - ktorého prípadu (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 78/2010). V zmysle uznesenia
NS SR sp. zn. 1 Obdo 19/2014 z 29.7.2015 (publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí
súdov SR 3/2016): „Päťdňová lehota na prípravu v zmysle § 115 ods. 2 OSP (teraz § 178 CSP) je
lehotou na prípravu pre účastníka konania, nie pre jeho advokáta“. Súd s poukazom aj na rozhodnutie

Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 2/2001 vychádzajúc z okolností daného konkrétneho prípadu dospel
k záveru, že prevzatie predvolania na pojednávanie advokátom žalovanej štyri dni pred termínom
pojednávania, nemôže negatívne ovplyvniť vývoj a jeho prípravu na pojednávanie. Advokát žalovanej
síce tvrdil, sa v tejto lehote nedokázal spojiť s klientkou, ale podľa názoru súdu akákoľvek porada
s ňou práve pred pojednávaním nariadeným na 18.3.2018 nebola vôbec nutná, pretože advokát
žalovanej bol oboznámený s aspektmi daného prípadu a celého konania z jej strany už predtým

a v zmysle konzultácií s klientkou aj vznášal námietky na predchádzajúcich pojednávaniach, preto
prejednanievecinapojednávanídňa18.3.2018nevyžadovaložiadnuosobitnúporadumedziadvokátom
a klientkou. Konkrétne na pojednávaní dňa 7.2.2017 advokát žalovanej namietal aj platby vykonávané
družkou žalobcu, preto advokátka žalobcu navrhla doplniť dokazovanie výsluchom uvedenej osoby.
Pojednávanie bolo odročené za účelom výsluchu navrhovanej svedkyne na deň 4.4.2017, ktorý termín

pojednávania zobrali advokáti strán sporu na vedomie pri odročovaní pojednávania. Toto pojednávanie
odročené na deň 4.4.2017 bolo na základe žiadosti advokátky žalobcu ako aj žiadosti advokáta
žalovanej (z dôvodu kolízie) preročené na deň 23.5.2017, kedy bolo pojednávanie zmarené z dôvodu
mimoriadnej udalosti v budove súdu. Ďalšie pojednávanie vo veci sa malo uskutočniť dňa 24.10.2017, z
dôvodu plánovaného chirurgického zákroku svedkyne v tom čase bolo toto dročené na deň 18.1.2018,

ktoré upovedomenie prevzal advokát žalovanej dňa 9.11.2017. Z dôvodu nesprávneho duplicitného
vytermínovania viacerých konaní súdom v uvedený deň a čas bolo pojednávanie na deň 18.1.2018
preročené na 6.2.2018, o čom boli advokáti strán sporu upovedomení e-mailom dňa 12.1.2018 a
následne advokát žalovanej dané upovedomenie prevzal aj v písomnej podobe dňa 1.2.2018. Toto
pojednávanie advokát žalovanej opätovne žiadal odročiť z dôvodu kolízie pojednávaní. Nakoniec

pojednávanie bolo odročené, ale z dôvodu práceneschopnosti sudkyne. Predvolanie na pojednávanie
na deň 13.3.2018 prevzala advokátka žalobcu dňa 7.3.2018 a advokát žalovanej dňa 8.3.2018. Z
uvedenej chronológie je podľa názoru súdu evidentné, že už odo dňa 7.2.2017 mal advokát žalovanej
vedomosť, čo bude predmetom ďalšieho pojednávania a mal dostatočný časový priestor nový vývoj
konaniaprejednaťaodkonzultovaťsklientkouužpredpojednávaniami,ktoréboliodročovanénazáklade

jeho vlastnej žiadosti, žiadosti advokátky žalobcu, či z dôvodu mimoriadnej udalosti v budove súdu resp.
aj z dôvodu práceneschopnosti samosudkyne, a preto akákoľvek ďalšia konzultácia s klientkou nebola
potrebná, pretože odo dňa 7.2.2017 sa vývoj tohto konania nezmenil, nedoplnili sa žiadne písomné
stanoviská strán sporu ani ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Preto nesúhlas advokáta žalovanej
s prejednaním veci na pojednávaní dňa 13.3.2018 súd považoval za účelové obštrukčné konanie a vec

na danom pojednávaní prejednal a vykonal aj výsluch žalobcom zabezpečenej svedkyne.

11. Súd poukázal na doslovnú formuláciu ustanovenia § 178 ods. 2 CSP, ktoré používa slovné spojenie
„spravidla najmenej päť dní“, čo podľa jeho názoru znamená, že časový údaj piatich dní nie je myslený
formalisticky doslovne, t.j. reštriktívne a je na úvahe súdu, či takejto žiadosti o odročenie pojednávania

strán sporu alebo advokátov vyhovie s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania, či takáto žiadosť o
odročenie nie je v rozpore s ustanovením § 100 ods. 1 CSP a § 157 ods. 1 CSP. Súd totiž musí zvažovať
právo oboch strán sporu na prejednanie veci čo najrýchlejšie a najhospodárnejšie bez nadmerného
zaťažovania strán sporu resp. svedkov, pričom odročením pojednávania iba z dôvodu, že od doručenia
predvolania na pojednávanie advokátovi žalovanej do samotného dátumu pojednávania prešli štyri dni

(nie päť) by došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na strane žalobcu.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP a nepriznal žiadnej strane náhradu trov konania
z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Argumentoval, že predmetom konania je vyporiadanie BSM,
pretože strany sporu sa nedokázali mimosúdne dohodnúť. Vzhľadom na charakter sporu, ktorý je

vlastne vyústením rozvodového konania, a teda je svojim charakterom osobitným sporom, nemožno
jednoznačne ustáliť, kto zavinil tento spor a kto, v akej miere bol úspešný. Z týchto dôvodov, ktoré súd
považovalzadôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,postupovalvsúladesust.§257CSPavdanomprípade
stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.13. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h CSP, t.j. neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcich
skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Navrhla,abyodvolacísúdzrušilnapadnutýrozsudok
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkla súdu, že keďže predmetom vyporiadania
boli len pasíva, súd nemal po tomto zistení v konaní pokračovať, pretože právny stav ohľadom pasív
bol a je daný zmluvnými vzťahmi medzi dlžníkmi (v danom prípade medzi žalobcom a žalovanou) a
veriteľom, ktorým bola Slovenská sporiteľňa, a.s. Namietala neúplný okruh strán sporu, kedy zo zmluvy

o úvere zostatok v sume 256 € ešte žalobca neuhradil. Takisto namietala, že zmluvu o splátkovom
úvere č. 0446985537 na sumu 50.000,-Sk uzavrel ako dlžník iba žalobca a ona nemá vedomosť, ako s
prostriedkami naložil. Keďže však nebola vo veci vypočutá, lebo ju súd ani raz nepredvolal, nemohla sa
vyjadriť ku predloženým dôkazom, navrhnúť doplnenie dokazovania a bolo jej týmto postupom odňaté
právo predniesť záverečné zhrnutie. Vytkla súdu, že dňa 13.3.2018 uskutočnil pojednávanie napriek

nedodržaniu 5-dňovej lehoty na prípravu pojednávania a nezopakoval výsluch svedkyne E., napriek
tomu, že to navrhla na pojednávaní dňa 15.5.2018. Keďže súdu boli známe skutočnosti o nedodržaní
5-dňovej lehoty na prípravu pojednávania dňa 13.3.2018, bol výsluch svedkyne vykonaný nezákonne.
Poukázala na to, že z obsahu rozsudku nie je zrejmé akým spôsobom sa súd vysporiadal so zmenami
petitu navrhovanými žalobcom dňa 4.11.2016 a 18.11.2016. Mala za to, že vzhľadom na to, že žalobca

chcel vysporiadať iba pasíva, súd mal žalobu zamietnuť a vytkla, že nie je zrejmé, akú konkrétnu hodnotu
a za aké veci a za aké podiely mala žalobcu získať, ktorú hodnotu titulom ich vyporiadania má žalobcovi
vyplatiť. Vyjadrila názor, že súd rozhodol predčasne a na základe neúplne zisteného skutkového stavu,
vec nesprávne právne posúdil, keď vo veci rozhodol, aj keď na to neboli splnené zákonné podmienky.

14. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok je vecne správny, stotožňuje sa s
ním a navrhuje ho potvrdiť. Odvolanie považuje za umelý procesný úkon, majúci za účel oddialiť plnenie,
ku ktorému bola žalovaná zaviazaná. Odvolacie dôvody uvedené žalovanou nie sú dané a rovnako
chýba právna nadväznosť odôvodnenia odvolania vo vzťahu k citovaným ustanoveniam § 365 CSP
ako odvolacím dôvodom. Od začiatku konania bolo absolútne nesporné, že súd vyporiadava len pasíva

- v tejto súvislosti zdôraznil s poukazom na rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/684/2004 z 27.9.2004,
že súd vyporiadava len tie veci, ktoré účastníci urobili predmetom konania, a pokiaľ by vyporiadaval
aj veci, resp. majetok, ktorý účastníci neurobili predmetom konania, išlo by o vadu konania, ktorá
by mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci. Z tohto dôvodu táto námietka žalovanej
ako odvolací dôvod je irelevantná. Zmenu napadnutého rozsudku nie sú spôsobilé privodiť ani ďalšie

námietkyžalovanej,prektorérozhodnutienepovažujezasprávne,pretoževpriebehu3-ročnéhokonania
sa ani raz nezúčastnila pojednávania, najmä toho, kde mal byť vyhlásený rozsudok, čím by sa neukrátila
o právo záverečného návrhu. Poukázal na zápisnicu z pojednávania z 15.5.2016, kde ako nesporné
skutkové tvrdenia, žalovanou nenamietané, bolo ustálenie masy BSM v podstate len na zostatky dlhov
z troch zmlúv o úveroch, tiež právne posúdenie veci, ktoré advokát žalovanej nenamietal, no najmä

prednes advokáta žalovanej ohľadom možnosti uzavretia mimosúdnej dohody, keďže sa jednalo už o
splatené úvery. Mal za to, že bolo preukázané, že finančné prostriedky z úverov, ktoré uzatvárali strany
počas trvania manželstva raz spolu a dvakrát jednotlivo, boli použité na domácnosť, počas trvania BSM
ako aj investície do bytu a jeho rekonštrukcia. Nesúhlasil s tvrdením o údajnom nezákonnom vypočutí
svedkyne M. G. dňa 13.3.2018, na ktoré pojednávanie advokát žalovanej prevzal predvolanie presne 5

dní pred určeným termínom, pojednávania sa aj zúčastnil ale tesne pred začiatkom výsluchu svedkyne
ušiel z pojednávacej miestnosti.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.
júla 2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutých výrokoch (okrem výrokov, kde bolo
odvolanie odmietnuté) je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.3.2020 po predchádzajúcom
oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho

súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.

17. V časti o zrušenie BSM žalobca vzal žalobu späť písomným podaním doručeným súdu 7.11.2016
pred začatím pojednávania vo veci samej, preto súhlas žalovanej so späťvzatím v tejto časti nebol
potrebný. Súd prvej inštancie konanie o návrhu na zrušenie BSM v dôsledku späťvzatia zastavil. Pokiaľ

sa žalovaná odvolala aj proti tomuto výroku rozsudku súdu, jej odvolanie bolo potrebné odmietnuť v
súlade s ust. § 386 písm. b/ CSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, lebo týmto výrokom
nebolo rozhodnuté v neprospech odvolateľky (§ 359 CSP). Z toho istého dôvodu bolo potrebné
odmietnuť odvolanie žalovanej smerujúce proti výroku o nepripustení späťvzatia žaloby o 14,40 €,
keď samotná žalovaná nesúhlasila so späťvzatím žaloby o túto sumu (viď č.l. 176, pojednávanie dňa
15.5.2018, na ktorom advokát žalovanej prehlásil, že nesúhlasí so späťvzatím v časti 14,40 €) a v tejto

časti preto súd žalobu zamietol.

18. Žalobca tvrdil a na preukázanie svojho tvrdenia predložil listinné dôkazy, že dlhy z úverových
zmlúv uzavretých počas trvania manželstva, uhrádzal po rozvode manželstva výlučne sám.
Manželstvo žalobcu a žalovanej bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I

sp. zn. 35C/62/2011, ktorý sa stal právoplatným 19.5.2012. Záväzok z poskytnutého úveru č. ú.
576691625/0900 a to sumu 3.488,25 € s prísl. (spolu sumu 3.840,21 €) a náhradu trov konania
vo výške 751,67 € ku dňu 4.2.2015 zaplatil výlučne žalobca. Záväzok z poskytnutého úveru č. č.
446985537 v súlade s právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Košice I sp.
zn. 15C/147/2013-55 z 20.5.2013 vo výške 4.591,80 € zaplatil ku dňu 29.5.2014 žalobca a na záväzok

z úverovej zmluvy č. 660645517 zaplatil po rozvode manželstva sumu 1598,40 €. Na tomto úvere bol
podľatvrdeniastráneštedlhvsume256€(pretožalovanánamietala,žesúdpochybil,keďdlhneprikázal
ani jednej strane), ale zo správy EOS KSI Slovensko Bratislava z 1.12.2016 vyplynulo, že dlh je v plnom
rozsahu žalobcom uhradený. Z tohto dôvodu dlh nebolo potrebné výrokom súdu prikazovať jednej zo
stránsporu.SpolutedanaspoločnýdlhbývalýchmanželovžalobcazaplatilužpozánikuBSMvýlučnezo

svojichprostriedkovsumu11.038,08€.Žalobcavosvojichvýpočtochdospelksume10.747,17€aztejto
sa domáhal poslednou úpravou žalobného petitu od žalovanej vyplatenia jej polovice, t.j. sumy 5.373,59
€. Súd na pojednávaní dňa 15.12.2016 (za prítomnosti oboch advokátov oboch strán sporu) pripustil
zmenu petitu, podľa ktorého „žalovaná je povinná zaplatiť titulom vyrovnania hodnoty vyporiadacích
podielov žalobcovi sumu 5.373,59 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku“ a na pojednávaní dňa

15.5.2018 žiadal žalobca z toho istého titulu zaplatiť sumu 5.366,39 €.

19. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že všetky tri úvery, ktoré boli
čerpané počas trvania manželstva, slúžili na uspokojovanie potrieb rodiny, a tak ako žalovaná uzavrela
úver len vo svojom mene, urobil tak aj žalobca a to ako fyzická osoba, nie živnostník. Preto ak úverová

zmluva uzavretá výlučne žalovanou a z nej vzniknutý dlh je záväzkom spoločným, treba vychádzať z
toho, že aj finančné prostriedky poskytnuté z úverovej zmluvy uzavretej žalobcom, slúžili spoločne obom
manželom na uspokojovanie potrieb rodiny a záväzok z nej je preto záväzkom spoločným. Nebolo v
konaní zistené, aby žalobca nezodpovedným správaním zaťažoval rodinu dlhmi nad mieru primeranú
pomerom, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá by musela byť počas trvania manželstva

uhradená. Preto pokiaľ žalovaná žiadnym spôsobom neozrejmila, že finančné prostriedky z toho úveru
použil žalobca výlučne pre svoje potreby, na svoje podnikanie, treba úver považovať za spoločný a
argumenty žalovanej za ničím nepodložené.

20. V prejednávanej veci nebolo žalovanou žiadnym spôsobom spochybnené, že výlučne žalobca

zaplatil po rozvode manželstva a zániku BSM spoločné dlhy z úverových zmlúv zo svojich výlučných
prostriedkov. Preto v zmysle § 149 ods. 2 OZ má právo na ich náhradu, čo sa v danej veci premietlo
do uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 5.366,39 € na vyrovnanie podielov (pozri napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 3779/2014, sp. zn. 28Cdo 4036/2010). Odvolací súd odkazuje
v tejto súvislosti aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cdon 2060/9 zo 7.2.1999, uverejnený

pod č. 11/2001 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, v ktorom bolo výslovne pripustené, že
vyporiadanie tzv. vnosu z výlučného majetku do majetku spoločného môže pokrývať aj prípady, keď k
tomutovnosudospoločnéhomajetkudochádzaažpozánikubezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov
pred jeho vyporiadaním. K vnosom z výlučného majetku, ktorý bol použitý po zániku manželstva naúhradu spoločného dlhu účastníkov sa vyjadril Najvyšší súd ČR napr. v rozsudku sp. zn. 22 Cdo
14/2006 z 3.10.2006, podľa ktorého rozhodnutím súdu o vyporiadaní BSM sa nedá prikázať už uhradený
dlh alebo zaniknutá pohľadávka. Pokiaľ sa niektorý z manželov po rozvode manželstva podieľal na

zaplatení spoločného dlhu zo svojich výlučných prostriedkov, má právo na ich náhradu. Tento záver
odráža argumentáciu, podľa ktorej ustálenej súdnej praxi zodpovedá, že ak bol spoločný dlh účastníkov
splatený až po zániku ich spoločného majetku, potom v prípade, že bol splatený pred rozhodnutím súdu
o vyporiadaní, žiadnemu z účastníkov sa k zaplateniu neprikazuje. Je to v súlade so zásadou, že sa
môže prikázať len existujúci majetok, nedá sa rozhodnutím súdu (výrokom jeho rozhodnutia) prikázať už

uhradený dlh či zaniknutú pohľadávku rovnako ako zničenú vec. Pokiaľ sa však niektorý z manželov po
rozvode manželstva podieľal na zaplatení spoločného dlhu zo svojich výlučných prostriedkov, má právo
na ich náhradu podľa § 149 ods. 2 veta druhá OZ. Táto skutočnosť sa premietne do výroku o povinnosti
jedného z manželov zaplatiť určitú čiastku druhému na vyrovnanie podielov (pozri podporne napr.
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2Cdo 5/2016, uznesenie NS ČR 22 Cdo 1703/2005, sp. zn. 28
Cdo 4036/2010). Vychádzajúc z uvedeného je nedôvodná odvolacia argumentácia žalovanej týkajúca

sa legitimácie v konaní, vychádzajúca z tvrdenia, že právny stav ohľadom pasív bol a je daný zmluvnými
vzťahmi medzi dlžníkmi (v danom prípade medzi žalobcom a žalovanou) a treťou osobou, veriteľom,
ktorým bola Slovenská sporiteľňa, a.s., a preto mal súd žalobu zamietnuť. Naopak, súd prvej inštancie
postupoval správne, keď po zistení, že dlhy zo spoločných úverov z manželstva, zaplatil výlučne zo
svojich prostriedkov po zániku BSM žalobca, pristúpil k vyrovnaniu podielov a uložil povinnosť žalovanej

zaplatiť svoj podiel na spoločných dlhoch, keďže spoločný záväzok strán sporu proti tretej osobe v
tom čase už neexistoval, lebo žalobca ho sám uhradil. Za úplne nelogické, priam absurdné a ničím
nepodložené považuje odvolací súd námietku žalovanej, že družka žalobcu, ktorá realizovala v mene
žalobcu splácanie jednotlivých dlhov, splácala dlh aj za ňu. Dlh bol splácaný z finančných prostriedkov
žalobcu, on určil ich účel a svedkyňa len fyzicky dlh zaplatila. Len ťažko možno predpokladať, že žalobca

poskytol finančné prostriedky svedkyni s tým, aby zaplatila aj časť dlhu za žalovanú. Úmyslom žalobcu
ani svedkyne nebolo splácať dlh aj za žalovanú.

21. K odvolacej námietke založenej na tvrdení, že súd nezákonne vypočul svedkyňu a tým neumožnil
žalovanej klásť jej otázky, keď advokát žalovanej nemal 5 dní na prípravu pojednávania ale len štyri

dni, odvolací súd dodáva, že aj keby išlo o procesné pochybenie konajúceho súdu, vychádzajúc z reálií
konkrétneprejednávanejvecitotonemalozanásledokodňatiemožnostistraneuskutočňovaťjejpatriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a to práve z dôvodov,
ktoré výstižne a podrobne uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozsudku a s ktorými sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožňuje a na ne odkazuje.

22.Knámietke,žežalovanánebolavovecivypočutá,lebojusúdaniraznepredvolal,nemohlasavyjadriť
ku predloženým dôkazom, navrhnúť doplnenie dokazovania a bolo jej týmto postupom odňaté právo
predniesť záverečné zhrnutie odvolací súd dodáva, že žalovaná bola v konaní zastúpená advokátom,
ktorý v zmysle § 90 ods. 2 CSP bol oprávnený na všetky úkony, ktoré mohla v konaní urobiť žalovaná,

teda vyjadriť sa k dôkazom a predniesť záverečné zhrnutie. Podľa § 178 ods. 1 CSP ak je strana
zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na konanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd
predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Súd prvej inštancie odôvodnil, prečo nepovažoval
za nevyhnutné vypočuť žalovanú, keď uviedol, že z listinných dôkazov a svedeckej výpovede mal
preukázané skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o samotnom nároku. Naviac dňa 4.10.2016 žalovaná

prevzala predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 10.11.2016, na ktoré sa nedostavila, čo jej
advokát ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou. Nepochybne ju advokát informoval o priebehu
konania a o ďalších pojednávaniach vytýčených vo veci, na ktoré, aj keď nebola výslovne predvolaná,
lebo súd ju nemal za nevyhnutné vypočuť, sa mohla ako strana sporu dostaviť, pokiaľ mala za
nevyhnutné sa vyjadriť k veci aj mimo toho, čo v zmysle jej inštrukcií predniesol jej advokát.

23. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne plynie, že súd prvej inštancie
vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas
konania najavo. Jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je ani

logický rozpor v hodnotení dôkazov. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého
rozsudku, odvolací súd sa s nimi stotožňuje a odkazuje na ne. Preskúmavané rozhodnutie nemožno
považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade
a aplikácii zákonných ustanovení neodchýlil od ich znenia ani nepoprel ich účel a význam.24. Žalovaná v odvolaní neuvádza žiadnu relevantnú skutočnosť, v dôsledku ktorej by rozhodnutie
súdu prvej inštancie nebolo vecne správne, pričom je potrebné uviesť, že rozhodnutie súdu spĺňa

všetky požiadavky riadneho odôvodnenia rozhodnutia, tak ako to má na mysli § 220 CSP, preto
rozhodnutie netrpí ani vadou konania, napr. pre jeho pre jeho nepresvedčivosť, resp. nepreskúmateľnosť
a arbitrárnosť.

25. Odvolací súd poznamenáva, že odôvodnenie rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať

na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa
preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).

26. Ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že žalovaná sa s právnym názorom

súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho
rozhodnutia (por. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 188/06). Do práva
na spravodlivý súdny proces totiž nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi, s navrhovaním a hodnotením dôkazov (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. IV.ÚS 252/04), ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia

ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (por. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 97/97), resp.
toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
strana sporu (por. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 3/97 a sp. zn. II.ÚS
251/03).

27. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie stupňa správne a úplne zistil skutkový stav veci, takto
zistený skutkový stav podradil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré na danú vec správne
aplikoval a interpretoval. Odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP

potvrdil.

28. V odvolacom konaní bola žalovaná neúspešná, preto odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu ako úspešnej strane v odvolacom konaní (§ 255 ods. 1, § 396
ods. 1 CSP).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).