Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. december 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/181/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615206512
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1615206512.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: Z. G. Q. T. N. Š. , B.
J. X.X.XXXX, X. Y. Č.. XXX, zastúpená spoločnosťou Babjárová Legal, s. r. o., Bratislava, Bazovského č.
3138/3, IČO: 54 883 199, za ktorú koná Mgr. Kristína Babjárová, proti žalovaným: N.. H. I. Í. Z. H. I. H. , B.
J.H. X.X.XXXX, X. Y. Č.. XX, N.. X. I. Í. Z. H. I. C. P. Á. , B. J. XX.X.XXXX, X. Y. Č.. XX, žalovaní zastúpení

JUDr. Ester Bujnovskou, advokátkou v Malackách, Záhorácka č. 5478/15B, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných v I., II. rade proti rozsudku
Okresného súdu Malacky zo dňa 21. júna 2022, č.k. 5 C 870/2015-268, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 21. júna 2022, č.k. 5 C 870/2015-268, z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

l.OkresnýsúdMalackyrozsudkomzodňa21.6.2022,č.k.5C870/2015-268,vovýrokuI.zrušilpodielové
spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných k nehnuteľnostiam vedeným v LV č. XX pre okres T., Obec a
katastrálne územie Y., ako parcely registra „C“ č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 115
m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 31 m2, č. XXX-zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 360 m2, č. XXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 35 m2, rodinný dom a garáž súpisné č.
XX, postavené na parcele č. XXX/X, č. XXX/X. Vo výroku II. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne

a žalovaných k nehnuteľnostiam vedeným v LV č. XXX pre okres T., Obec a katastrálne územie Y., ako
parcely registra „C“ č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 169 m2, č. XXXX-zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 91 m2, č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 30 m2, č. XXXX-ostatné
plochy vo výmere 60 m2, č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 459 m2, č. XXXX-záhrady
vo výmere 949 m2, č. XXXX-záhrady vo výmere 718 m2, rodinný dom, hospodárska budova a garáž
so súpisným č. XXX, postavené na parcele č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX. Vo výroku III. do výlučného

vlastníctva žalovaných prikázal podiel 17/200 v nehnuteľnostiach vedených v LV č. XX pre okres T.,
Obec a katastrálne územie Y., ako parcely registra „C“ č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere
115 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 31 m2, č. XXX-zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 360 m2, č. XXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 35 m2, rodinný dom a
garáž so súpisným č. XX, postavené na parcele č. XXX/X, č. XXX/X. Vo výroku IV. do výlučného
vlastníctva žalobkyne prikázal podiel 27/200 v nehnuteľnostiach vedených v LV č. XXX pre okres T.,

Obec a katastrálne územie Y., ako parcely registra „C“ č. 1533-zastavané plochy a nádvoria vo výmere
169 m2, č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 91 m2, č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 30 m2, č. XXXX-ostatné plochy vo výmere 60 m2, č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 459 m2, č. XXXX-záhrady vo výmere 949 m2, č. XXXX-záhrady vo výmere 718 m2, rodinný dom,
hospodárska budova a garáž so súpisným č. XXX, postavené na parcele č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX.
Vo výroku V. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v I., II. rade sumu 11.890,-- € titulom náhrady

za prikázané spoluvlastnícke podiely do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Napokon vo výrokuVI. (nesprávne v rozsudku označený výrok číslom „IV.“) žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu
trov konania.
1.1. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd konal a rozhodol napadnutým rozsudkom, keďže sa

strany sporu a podieloví spoluvlastníci označených nehnuteľností na zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva nedohodli. Zostalo nesporné, že nehnuteľnosti vedené v LV č. XXX pre okres T., Obec
a katastrálne územie Y., žalobkyňa vlastní v podiele 173/200, žalovaný v I. rade vlastní v podiele 27/200;
nehnuteľnosti vedené pre okres T., Obec a katastrálne územie Y., v LV č. XX žalovaný v I. rade vlastní v
podiele 55/200, spolu s manželkou (žalovanou v II. rade) vlastnia v BSM v podiele 128/200, žalobkyňa

vlastní v podiele 17/200.
1.2. Právne súd prvej inštancie dôvodil ustanovením § 136 ods. l, ods. 2, § 142 Občianskeho zákonníka,
§ 207 ods. l C.s.p.
1.3.1. Vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru geodézie a kartografie. Znalcovi uložil vypracovať
znalecký posudok - geometrický plán na možnosť oddelenia nehnuteľností vedených v LV č. XX, č. XXX,
ak sú reálne deliteľné a pri reálnej deľbe zohľadniť veľkosť spoluvlastníckych podielov strán sporu. Ďalej

súd v rozsudku uviedol závery znalca Ing. G. W. uvedené v znaleckom posudku č. 1/2020, názory strán
sporu (v ods. 18 - 23 rozsudku).
1.3.2. Vo veci nariadil znalecké dokazovanie na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností vedených
v LV č. XX, č. XXX, keďže medzi stranami sporu nedošlo k dohode ani o výške všeobecnej hodnoty
nehnuteľností a za týmto účelom znalec Ing. L. Q. predložil znalecký posudok č. 17/2022.

1.3.3. Súd vychádzal z návrhu žalovaných, ktorí súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva, navrhli ho vyporiadať tak, že zo spoločných nehnuteľností (parcela č. XXXX) vznikne
nová parcela vo výmere 288 m2, ktorá by pripadla do ich výlučného vlastníctva. Každá zo strán sporu
by inak prevzala nehnuteľnosti zapísané v LV č. XX a LV č. XXX potom už do výlučného vlastníctva.
Žalovaní pri tejto parcele navrhovali reálnu deľbu. Argumentovali predovšetkým tým, že žalobkyňa užíva

zospoločnýchnehnuteľnostío288m2viacakojejpatrípodľaveľkostijejspoluvlastníckehopodielu.Táto
otázka sa stala v konaní zásadnou. Znalec Ing. G. W. dôvodil, že aj keby došlo k vytvoreniu novej parcely
(č. XXXX/X vo výmere 288 m2), nemala by priamy prístup ku komunikácii (čo je v súčasnosti
poľná cesta) a po neurčitú dobu takýto stav bude zrejme pretrvávať. Zásadnou podľa názoru súdu je aj tá
skutočnosť, že susednou parcelou parcely č. XXXX je parcela č. XXXX, ktorá je majetkoprávne

nevysporiadaná, nie je k nej založený list vlastníctva. Takáto novovzniknutá parcela by nemohla byť
napojená na inžinierske siete cez iné pozemky vo vlastníctve žalobkyne. Súd mal na zreteli preukázané
skutočnosti o spôsobe dlhodobého užívania nehnuteľností. Súd nariadil znalecké dokazovanie, keďže
prednostným spôsobom vyporiadania veci je reálna deľba. Znalec navrhol 4 alternatívy možnej reálnej
deľby, možné „praktické“ riešenie. Súd však takýto spôsob vyporiadania považoval za extrémny. Podľa

žaloby by sa žalovaní stali výlučnými vlastníkmi nehnuteľností vedených v LV č. XX. Nie je reálne,
aby z nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných sa vyčlenila (oddelila) nehnuteľnosť zodpovedajúca
spoluvlastníckemu podielu žalobkyne vo výmere 46 m2. Naopak sa žiada od žalobkyne, aby súhlasila
s tým, že z jej nehnuteľností, ktoré sú jedným celkom a takto sú dlhodobo užívané, sú ohraničené,
oplotené, bola vyčlenená parcela vo výmere 288 m2, čo je rozdiel vo výmerách, ktoré vlastní žalobkyňa

u žalovaných a ktoré vlastnia žalovaní u žalobkyne. Podľa názoru súdu vytvorenie
takejto parcely nezodpovedá ani reálnemu rozdeleniu v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Predstavou žalovaných je ďalej získať ešte ako „bonus“ v ďalej parcele v lokalite, ktorá sa
im pozdáva, ktorá by im vyhovovala, bez ohľadu na záujmy žalobkyne. Takýto prístup je podľa názoru
súdu nesprávny, až neprijateľný. Súd odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 1 Cdo 33/2010, R 37/2012.
1.3.4. Uzavrel, že nehnuteľnosti vedené v LV č. XX žalobkyňa vlastní v podiele 17/200, žalovaný v I. rade
sám vlastní v podiele 55/200, žalovaní v I., II. rade v BSM vlastnia v podiele 128/200. Znalec ich hodnotu
vyčíslil sumou 146.000,-- €, podiel žalobkyne (17/200) predstavuje sumu 12.410,-- €. Nehnuteľnosti
vedené v LV č. XXX žalobkyňa vlastní v podiele 173/200, žalovaný v I. rade vlastní v podiele 27/200.

Znalec ich hodnotu vyčíslil sumou 180.000,-- €, podiel žalovaného v I. rade (27/200) predstavuje sumu
24.300,-- €. Rozdiel v sume 11.890,-- € (24.300,-- € - 12.410,-- €) potom zaviazal žalobkyňu žalovaným
zaplatiť za účelom vyrovnania spoluvlastníckych podielov.
1.3.5. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. l, ods. 2,
§ 262 ods. l C.s.p. a úspešnosťou žalobkyne. Keďže si ale náhradu trov konania neuplatnila, „náhradu

trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu“.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podali včas odvolanie žalovaní v I., II. rade dôvodiac
ustanovením § 365 ods. l písm. b/, f/, h/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Napadnutý

rozsudok je nepreskúmateľný, neobsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. Súd
neuviedol dostatočné, presvedčivé a zrozumiteľné dôvody, prečo žalobe vyhovel a nerozhodol v zmysle
zásad uvedených v § 142 ods. l Občianskeho zákonníka. Zdôraznili čl. 6 ods. l Dohovoru, čl. 46 ods. l
Ústavy Slovenskej republiky. Nesúhlasia s právnym názorom súdu prvej inštancie vyslovenom v odseku
30. napadnutého rozsudku, v ktorom súd síce skonštatoval, že prednostným spôsobom vyporiadania

spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci, ktoré znalec Ing. G. W. aj vo svojom posudku uviedol ako
technicky možné riešenie, ale zároveň toto súd vyhodnotil iba ako teoretické a nefunkčné riešenie,
dokonca za „extrémne“ riešenie, ktorým by si žalovaní splnili svoju predstavu získať ešte „bonus“ v
parcele a v lokalite, ktorá sa im pozdáva, bez ohľadu na záujmy žalobkyne. Takéto zhodnotenie
považujú za arbitrárne, nakoľko súd zjavne zabudol alebo opomenul, že žalovaný v I. rade je podielovým
spoluvlastníkom aj parcely registra „C“ č. XXXX-záhrada vo výmere 718 m2 vedenej v LV č. XXX pre

katastrálne územie Y., ktorá je podľa znalca reálne deliteľná na dve parcely, a síce parcelu č. XXXX/X,
ktorá by zostala vo vlastníctve žalobkyne a parcelu č. XXXX/X vo výmere 288 m2, ktorá by pripadla
ako vyrovnávací podiel do spoluvlastníctva žalovaných. Nechcú žiadny „bonus“, ale žiadajú zákonné
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Zdôraznili ustanovenie § 142 ods. l Občianskeho zákonníka.
Spôsoby,poradieazásadytamuvedenésúpresúdzáväznéasúdjepovinnýsanimiriadiť.Prednostným

anajprirodzenejšímspôsobomlikvidáciespoluvlastníctvajerozdelenievecimedzispoluvlastníkovpodľa
výšky ich podielov za predpokladu, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej
rozdeleniejefunkčneopodstatnené.Tátomožnosť,resp.spôsobpoužitiareálnejdeľby,bolapreukázaná
znaleckým posudkom č. 1/2020 znalca Ing. G. W., podľa ktorého je možné zrušenie a reálne rozdelenie
spoluvlastníctva strán sporu spočítaním veľkosti podielov zapísaných na listoch vlastníctva č. XX a č.

XXX pre katastrálne územie Y.. Znalec dospel k záveru, že prevažuje pozitívny stav výmery pozemkov
v prospech žalovaných o veľkosti 288 m2 a z toho dôvodu načrtol a súdu navrhol možné technické
varianty rozdelenia, ktoré v geometrickom pláne označil písm. A, B, C a D. Znalec skonštatoval možnosť
vyhotovenianovejparcelyvovýmere288m2vprospechžalovanýchtak,žesarozdelíjestvujúcaparcela
č.XXXXvovýmere718m2nadveparcelyvjejjužnejčastiodparcelyč.XXXXX/X,ktorájevovlastníctve

obce a podľa územného plánu Obce Y. bude slúžiť ako prístupová cesta pre novú lokalitu „L.“, o čom
informovali už súd prvej inštancie a predložili dôkaz v podobe potvrdenia Obec Y., čím sa potvrdilo
aj účelné využitie reálne odčlenenej parcely bez akéhokoľvek zásadu do zostávajúcich vlastníckych
práv žalobkyne. Súd rozhodol bez náležitého odôvodnenia v prospech žalobkyne, pričom vychádzal aj
z ceny pozemkov, ktorá je hlboko podhodnotená a nezohľadňuje trhovú cenu pozemkov v uvedenej

lokalite. Rozsudok je založený len na nepodložených tvrdeniach žalobkyne. Odvolaciemu súdu navrhli
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Žiadali priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhla odvolaciemu súdu napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. Súd prvej inštancie preukázal veľkú mieru citu pre spravodlivosť a venoval veľké úsilie
hľadaniu riešenia súladného s právnym poriadkom. Celé konanie, rozsudok, považuje za spravodlivé,
riadne odôvodnené a vecne správne. Žalovaní nikdy nenamietali samotný postup zo strany súdu,
ani konkrétnych znalcov, nepredložili vlastné znalecké posudky ani vo vzťahu k cene pozemkov.

Nie je daný žiaden odvolací dôvod, odvolanie nie je dostatočne vyargumentované, nie je z neho
zrejmé v čom spočíva nesprávny procesný postup súdu, k akým nesprávnym skutkovým zisteniam
súd dospel, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci. Bola nútená podať žalobu na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keďže k dohode nedošlo. Žalovaní neboli nikdy ochotní
vynaložiť akékoľvek finančné prostriedky na udržanie nehnuteľností. Počas celého konania trvala na

vyporiadaní podielového spoluvlastníctva jeho zrušením, prikázaním navzájom vlastnených podielov do
výlučného vlastníctva druhej strany tak, aby sa každý stal výlučným vlastníkom „svojich“ nehnuteľností
a akceptovala aj finančné plnenie. Tento spôsob vyporiadania v podstate potvrdil aj znalec Ing. G. W. v
znaleckom posudku č. 1/2020. Znalec uviedol možné spôsoby reálnej deľby nehnuteľností, ale rovnako
konštatoval, že každé z riešení A, B, C, D má negatíva v právne nevyriešenom prístupe, resp. v prípade

riešení C a D spolu s negatívnom vo forme nedodržania identickej šírky novovzniknutých pozemkov
č. XXXX/X a č. XXXX/X. Prekážkou reálneho rozdelenia nehnuteľností nemôže byť skutočnosť, že
po rozdelení by bolo možné jednotlivé nehnuteľnosti užívať len s určitými obmedzeniami. Právne
nevyriešený prístup, ktorý konštatuje aj znalec, a stotožnil sa s ním aj súd, podľa názoru žalobkynenie je možné považovať za „určité obmedzenie“, ale naopak jednalo by sa o zásadný nedostatok
takto novozaložených vlastníckych vzťahov. Žalovaní tvrdia, že vyriešenie prístupovej cesty je „na
spadnutie“, avšak ignorujú skutočnosť, že sa nejedná „len“ o prístupovú cestu. Nie je možné opomenúť

nevysporiadanú parcelu registra „C“ č. XXXX, cez ktorú prechádza 6 parciel registra „E“, ktoré
spoluvlastní viacero osôb, pričom žiadna z nich nie je účastníkom tohto súdneho konania. Aj sami
žalovaní nemajú záujem zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve a súhlasia s jeho zrušením podľa
zásad uvedených v Občianskom zákonníku. Pripomenula dlhoročné napäté a nefunkčné vzťahy medzi
ňou a žalovanými. Ak by sa odvolací súd stotožnil s požiadavkou žalovaných na vyporiadanie formou

riešenia C, stali by sa z nich susedia, boli by nútení spolu koexistovať, čo je v priamom rozpore s
požiadavkou na zrušenie ich existujúceho spoluvlastníctva. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom je nutné prihliadať aj na to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie
veci a vznikom nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií.
Treba preto zohľadniť aj správanie spoluvlastníkov, ktorý zo spoluvlastníkov vykonával investície do
spoločnej veci, ako zabezpečoval správu spoločnej veci, ktorý spoluvlastník má na ďalšom užívaní veci

najnaliehavejší záujem, ktorý spoluvlastník dokáže najlepšie zabezpečiť riadne ďalšie využitie spoločnej
veci a pod.

4. Ďalšie vyjadrenia predložené neboli.

5. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, §
380 ods. l, § 385 ods. l C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol s účinnosťou
od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok; O.s.p.)] a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nemožno potvrdiť a ani zmeniť. V konaní, od jeho začiatku
doteraz, existujú vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré musí odvolací súd prihliadnuť, aj keď

neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Doteraz odstránené neboli a sú takého
charakteru,ktorénemožnoodstrániťvodvolacomkonaní;ichexistenciabránivecneaprávnepreskúmať
napadnutý rozsudok na základe odvolania žalovaných v I., II. rade. To v konečnom dôsledku, v tomto
štádiu konania, vyvolalo nutnosť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. l písm. a/, b/, § 391 ods. l, ods. 3 C.s.p.).

6. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené (§ 470 ods. l, § 380 ods. 2 C.s.p.). V podrobnostiach k jednotlivým procesným
podmienkam zákonodarca odkazuje na § 161 C.s.p. Je notorietou, že procesné podmienky sú také
vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ civilného konania. Existencia a splnenie

procesných podmienok je predpokladom poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným
subjektívnym právam v súlade s čl. 1 C.s.p. Sú nimi a/ procesné podmienky na strane súdu, b/ procesné
podmienky na strane strán (strany) sporu, c/ vecné procesné podmienky, d/ negatívne procesné
podmienky.

7. Medzi vecné procesné podmienky nepochybne patrí perfektná žaloba (návrh na začatie konania)
obsahujúca náležitosti uložené zákonodarcom. Konanie bolo začaté za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku, súd rozhodol napadnutým rozsudkom za účinnosti Civilného sporového poriadku. Oba
procesné právne predpisy ale určovali ako základ sporového súdneho konania perfektnú žalobu (§ 79
O.s.p., § 131, § 132 C.s.p.) a v prípade, že vykazovala vady, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať,

povinnosťou súdu bolo a je viesť žalobcu k ich odstráneniu. V predmetnej právnej veci sa tak doteraz
nestalo.

8. Petit žaloby v znení jeho doplnenia (č.l. l a nasl., č.l. 27 a nasl. spisu) a následne rozsudok súdu prvej
inštancie (vo výrokoch III. - IV., ale aj vo výroku V.) vykonateľný nie je.

9.1. Podľa § 79 ods. l zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) konanie sa začínalo
na návrh. O.i. z návrhu muselo byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáhal
(určenie žalobnej žiadosti, resp. žalobného petitu), ktorým bol súd v zásade viazaný.
9.2. Podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd mohol prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa

domáhali, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýval
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
9.2.1. Súd musel rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, teda že plnenie nemohol
priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu.Porušenie zásady ne ultra petitum nenastalo v prípade, ak súd inak právne kvalifikoval skutok, ktorý
bol predmetom konania. Porušenie zásady ne ultra petitum nenastalo vtedy, ak súd formulačne upravil
petit žaloby vo výrokovej časti rozhodnutia. Súd totiž musel výrokovú časť rozhodnutia formulovať tak,

aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná; teda petit žaloby sa nemusel
doslovne zhodovať s výrokovou časťou rozhodnutia. Musel sa ale v každom prípade, aj keď inými
(jednoznačnými, jasnými, presnejšími) slovami zhodovať s tým, čoho sa žalobca domáhal. Súdna prax
judikovala, že žalobcovi sa neukladala povinnosť formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby sa z návrhu
na začatie konania dalo zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha.

9.2.2. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo možné začať len na
návrh. V odkazom na ustanovenie § 153 ods. 2 O.s.p. súd mohol prekročiť návrhy účastníkov a
prisúdiť viac, než čoho sa domáhali, aj v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
pretože hmotné právo (§ 142 Občianskeho zákonníka) kogentným spôsobom vyrovnáva vzťahy medzi
účastníkmi konania. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že v takomto prípade súd nebol viazaný
(len) žalobcom navrhovaným spôsobom vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi. Bol viazaný rozsahom

navrhovaného vyporiadania, teda či navrhol vyporiadať celú vec v návrhu na začatie konania označenú,
alebo jej časť a v tejto súvislosti akú a prečo a musel posúdiť, či takýto návrh vyporiadania korešpondoval
s hmotným právom. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je
teda viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady „ne eat iudex ultra petitum partium“. Aj tu avšak takéto

návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia; súd nemôže proti vôli spoluvlastníka napr. prikázať
mu celú vec za náhradu, ak ju nechce, ak v prípade nevyhnutnosti by bolo nutné vynaložiť finančné
prostriedky čo odmieta a pod.
9.3. Podľa § 43 O.s.p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzval účastníka, aby
nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určil, ktorá

nemohla byť kratšia ako desať dní. V uznesení uviedol, ako bolo treba opravu alebo doplnenie vykonať
(ods. l veta prvá, druhá). Ak účastník v lehote podľa odseku l podanie neopravil alebo nedoplnil a pre
uvedený nedostatok nebolo možné v konaní pokračovať, súd odmietol podanie, ktoré mohlo byť podľa
svojho obsahu návrhom na začatie konania (ods. 2 veta prvá).

10.1. Podľa § 131 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.) žaloba je procesný úkon,
ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.
10.2. Podľa § 132 ods. l C.s.p. v žalobe o.i. musí byť uvedený žalobný návrh, teda čoho sa žalobca
domáha.
10.2.1. Žalobný návrh je jedným z podstatných náležitostí žaloby a zákonodarca uložil žalobcovi

povinnosť formulovať žalobný návrh - petit; ten musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný,
vyplývajúci zo skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe; čo spolu vymedzuje predmet žaloby.
Žalobca preto musí svoj nárok presne vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej
vykonateľnosti rozsudku. Tá je splnená vtedy, ak je možné žalobný petit prevzatý do výroku rozsudku
vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie.

10.3. Podľa § 129 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní (ods. l). V uznesení podľa odseku 1
súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí

o možnosti podanie odmietnuť (ods. 2). Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví,
súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať (ods. 3).
10.4. Podľa § 216 ods. 2 C.s.p. súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany
domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplýva z osobitného
predpisu.

10.4.1. Aj podľa Civilného sporového poriadku jednou z výnimiek zo zásady ne ultra petitum je konanie
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 142 Občianskeho zákonníka), v ktorom súd
pri vyporiadaní obligatórne zvažuje alternatívy vymedzené ustanovením § 142 ods. l Občianskeho
zákonníka. Aj podľa Civilného sporového poriadku teda súd nie je viazaný (len) žalobcom navrhovaným
spôsobom vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi. Je viazaný rozsahom navrhovaného vyporiadania,

teda či žalobca navrhuje vyporiadať celú vec v žalobe označenú, alebo jej časť a v tejto súvislosti akú a
prečo a musí skúmať, či takýto návrh vyporiadania korešponduje s hmotným právom.11.1. Podľa § 34 ods. l veta prvá zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom v čase podania
žaloby a v nezmenenom znení doteraz, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,

zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,príklepomlicitátoranaverejnejdražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom,
ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode
správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy
majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín

a iných listín.
11.2. Podľa § 36 katastrálneho zákona okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná
listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti
podľa tohto zákona (ods. l). Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu,
okresný úrad vykoná záznam do katastra (ods. 2).
11.3. Podľa § 42 katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom

jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná
listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností (ods. l). Zmluva,
verejná listina alebo iná listina obsahujú (o.i.) označenie účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide
o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého
pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné

identifikačné údaje (ods. 2 písm. a/); ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov,
uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku (ods. 2 písm. c/ veta za bodkočiarkou). Ak verejná
listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak
neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 a 2, okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal
návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie opravy (ods. 5).

12. Podľa § 142 ods. l Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (ods. l).
12.1. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže

byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje
zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
12.2.1. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a následnom vykonaní vyporiadania je jeho predmetom

vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva všetkých spoluvlastníkov a vyriešenie všetkých
právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto celej veci. Ak je predmetom
spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom,
ktorá patrí do spoluvlastníctva účastníkov konania. Zákonodarca neuvádza dôvody, pre ktoré možno
podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Vychádza sa z chápania, že súd podielové spoluvlastníctvo ako celok

najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie (vo vzťahu k celku).
12.2.2. K uvedenému záveru možno dospieť gramatickým výkladom ustanovenia § 142 ods.
l Občianskeho zákonníka a výkladom e ratione legis, ale aj v nadväznosti na už ustálenú, nemennú,
judikatúru (napr. R 1/1970).
12.3. Účastníkmi konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k veci musia byť všetci

spoluvlastníci, čo zakladá tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo všetkých spoluvlastníkov.
12.4. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s
navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo

v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.
12.5. S povahou rozhodnutia súdu o zrušení spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní, cieľom ktorého je
novým spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny vzťah k celej veci, ktorý v štádiu konania
pred vydaním rozsudku neexistoval (tzv. konštitutívny charakter rozsudku), súvisí aj nevyhnutnosťvyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi stranami sporné a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu
vyžadujúriešenie.Ztohtodôvoduvrámcizrušeniaspoluvlastníctvamožnovykonaťajvyporiadanievtzv.
širšom zmysle, avšak len na základe návrhu, vzájomného návrhu, strany sporu. O návrhu (vzájomnom

návrhu), ktorým sa požaduje zaplatenie určitej sumy z dôvodu širšieho vyporiadania treba rozhodnúť
samostatným výrokom rozsudku, nielen v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel. Je to z toho
dôvodu, že pohľadávka z titulu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až právoplatnosťou
rozsudku o zrušení spoluvlastníctva, kým pohľadávka z vynaložených nákladov vzniká od okamihu ich
vynaloženia. Súd je týmto dispozitívnym procesným úkonom viazaný a rozhoduje o ňom na základe

zisteného skutkového stavu veci.
12.6.1. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci
medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).

12.6.2. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné
veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl.
katastrálneho zákona).
12.6.3. Je notorietou, že pri zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní rozdelením veci, môže
súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej

nehnuteľnosti, a to aj bez návrhu strán sporu, pretože jeho zriadenie je tiež súčasťou vyporiadania
spoluvlastníkov, ktorým je rozdelenie spoločnej veci podmienené. Pri iných spôsoboch vyporiadania,
teda napríklad pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, súd toto oprávnenie nemá.
Zriadiť možno len vecné bremeno spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, a nie vecné bremeno
patriace určitej osobe. Aj ďalšia zásada, podľa ktorej zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže

byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti, sa uplatní iba v prípade reálneho
rozdelenia nehnuteľnosti. V tomto prípade musí súd presne určiť, ako sa vlastníci novovzniknutých vecí
budú v budúcnosti podieľať na povinnostiach voči tretím osobám tak, aby sa ich postavenie zmenenou
situáciou nezhoršilo.
12.7.1. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania

spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen
rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich
podielovýchspoluvlastníkovzaprimeranúnáhradu,Občianskyzákonníkvustanovení§142ods.1druhá
a tretia veta zakotvil tri kritériá, a síce veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné

násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
12.7.2. Vychádzajúc najmä zo slov „prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci“,
možno vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné,
ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú
uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych

podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže
predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi.
V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria
a jeho porovnania s iným. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone
(napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.).

12.7.3.Predmetomzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvajevždycelávec(niejejpodiel).
Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov.
Tento spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje
o celú vec záujem.
12.8. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, a

náhradu žiada, by nemala byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t.j. taká cena, za
ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia
vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu (napr. R 43/1997). Len v takomto
prípade nie je žiaden zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože
nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel

dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade potreby zaobstarať podobnú vec alebo
podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil. Dikcia zákona ukladajúca povinnosť prikázať vec za náhradu,
je iba deklarovaním zásady poskytnúť majetkový ekvivalent zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu.12.9. Ak nie je reálne rozdelenie spoločnej veci dobre možné a žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu
záujem, prichádza do úvahy tretí z uvedených spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, a
síce nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov.

12.10. Napokon je tiež notorietou, že zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu, zákonodarca poskytuje výnimky. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením
výťažku. Súd takto môže postupovať len v prípade, keď k zrušeniu spoluvlastníctva
a vykonaniu jeho vyporiadania nemôže dôjsť reálnym rozdelením veci. Súčasne však pre taký postup

súdu musí byť splnená ďalšia podmienka, ktorou sú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto dôvody
musí súd v každej veci veľmi starostlivo skúmať a zaobstarať si o nich spoľahlivé skutkové podklady
a vždy spravodlivo posúdiť s prihliadnutím na dôležitosť jednotlivých sporných záujmov a na celkovú
povahu konkrétneho prípadu. V uvedených prípadoch však nič nebráni tomu, aby spoluvlastníci neskôr
zrušili svoje spoluvlastníctvo dohodou, alebo aby si pri podstatnej zmene pomerov podali nový návrh na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom.

13. V predmetnej právnej veci žaloba postráda viaceré podstatné náležitosti, podrobne ďalej uvedené,
vychádzajúce z vyššie uvedených zákonných zásad, za existencie ktorých, resp. bez odstránenia
ktorých, nie je možné o nárokoch žalobkyne vo veci samej rozhodnúť. Ak súd prvej inštancie napriek
tomu napadnutým rozsudkom rozhodol, rozsudok nie je vykonateľný (vo výrokoch III. až V.), nie je

spôsobilý (vo výrokoch III., IV.) na vykonanie zápisu (vo forme záznamu; § 34 a nasl. katastrálneho
zákona) do katastra nehnuteľností. Vo výroku V. nie je vykonateľný z dôvodu, že nie je uvedený podiel,
v ktorom sú žalovaní v I., II. rade oprávnení na prijatie finančnej náhrady; či sú v postavení podielových
spoluvlastníkov a v tomto prípade v akom podiele a prečo, resp. sú v postavení bezpodielových
spoluvlastníkov.

14.1.1. Zo žaloby nevyplýva, hoci žalobkyňa navrhla zrušiť podielové spoluvlastníctvo ku všetkým
nehnuteľnostiam vedeným pre okres T., Obec a katastrálne územie Y. v LV č. XX, č. XXX, ako má
súd následne vyporiadať, založiť nové hmotnoprávne vzťahy ku všetkým označeným nehnuteľnostiam
v ich celosti, ako majú byť vzťahy (všetkých bývalých) podielových spoluvlastníkov k nim definitívne

do budúcnosti vyriešené a tak, aby tento spôsob (opäť len vo vzťahu ku všetkým označeným
nehnuteľnostiam) bol spôsobilý na zápis do katastra nehnuteľností.
14.1.2. Ide pritom o odstrániteľnú vadu, ktorú žalobkyňa v konaní na súde prvej inštancie neodstránila,
sama z vlastnej iniciatívy, a súd prvej inštancie ju ani na odstránenie vady nevyzval.
14.2.l. Zo žaloby nevyplýva ani presné označenie podielových spoluvlastníkov určené katastrálnym

zákonom, keďže nie je uvedené rodné priezvisko podielových spoluvlastníkov, ich rodné číslo, a teda
nie sú presne označení tak, aby mal možnosť ich ako nadobúdateľov kataster nehnuteľností zapísať v
liste vlastníctva.
14.2.2. Ide pritom o odstrániteľnú vadu, ktorú žalobkyňa v konaní na súde prvej inštancie neodstránila,
sama z vlastnej iniciatívy, a súd prvej inštancie ju ani na odstránenie vady nevyzval. Napokon tieto

podstatné náležitosti nevyplývajú ani z napadnutého rozsudku (z jeho úvodnej časti alebo z výroku
rozsudku).
14.3.1. V konaní zostalo nepochybné, že žalovaní v I., II. rade sú manželia. Žalobkyňa ani len nenavrhla
vyporiadanie, ako majú nehnuteľnosti nadobudnúť; či do podielového spoluvlastníctva a v tejto súvislosti
v akom podiele a prečo, resp. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prečo.

14.3.2. Tiež nie je zrejmé, v akom postavení mali nadobudnúť peňažné plnenie od žalobkyne, či
ako podieloví spoluvlastníci a v tejto súvislosti v akom podiele každý, resp. do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.
14.3.3. Aj tieto vady sú odstrániteľné, ktoré ale žalobkyňa v konaní na súde prvej inštancie neodstránila,
sama z vlastnej iniciatívy, a súd prvej inštancie ju ani na odstránenie vád nevyzval. Procesný právny

predpis už v čase začatia konania, ale aj po 1.7.2016, takýto postup ukladal.

15. V ďalšom konaní súd prvej inštancie preto najprv vyzve žalobkyňu na odstránenie vád žaloby,
zároveň uvedie, v akom rozsahu a ako má vady žaloby odstrániť [(spôsobom uvedeným vyššie)
predovšetkým nech navrhne, ako má súd vyporiadať, založiť nové, hmotnoprávne vzťahy ku

všetkým nehnuteľnostiam v ich celosti; presne označí podielových spoluvlastníkov uvedením aj ich
rodného priezviska, rodného čísla; u žalovaných v I., II. rade uvedie, či pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva zostanú v postavení podielových spoluvlastníkov a v tejto súvislosti v akom podiele
(k celku) a prečo, resp. v postavení bezpodielových spoluvlastníkov manželov], poučí ju o následkochneodstránenia vád žaloby (§ 470 ods. l, ods. 2, § 129 C.s.p.), súčasne jej poskytne reálnu možnosť
vady žaloby odstrániť. Nadväzne na úkon žalobkyne potom bude nasledovať rozhodnutie súdu prvej
inštancie. V prípade, že vady žaloby žalobkyňa odstráni požadovaným spôsobom, súd prvej inštancie

bude ďalej vykonávať úkony, za aktívnej účasti strán sporu, smerujúce k rozhodnutiu o nárokoch vo veci
samej. Rozsudok bude obsahovať všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 220 C.s.p. (§ 470 ods.
l, ods. 2 C.s.p.).

16. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne opätovne o trovách konania strán sporu, vrátane

trov odvolacieho konania (§ 391 ods. l, ods. 3, § 255 a nasl. C.s.p.).

17. V prípade, že v konaní vzniknú štátu trovy, súd prvej inštancie rozhodne aj o nich; teda tak, aby
rozhodol o celom predmete (v tomto prípade o všetkých trovách konania).
17.1. Z napadnutého rozsudku nevyplýva, žeby súd prvej inštancie skúmal, či štátu vznikli trovy konania,
o ktorých je potrebné tiež rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. V súvislosti s trovami konania vzniknutých štátu (napr. pri úhrade znalečného, svedočného a pod.
z rozpočtových prostriedkov štátu) odvolací súd dôvodí nasledovné.
18.1. Z obsahu spisu v predmetnej právnej veci nepochybne vyplýva, že konanie o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo začaté za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,

ktorý obsahoval odlišné ustanovenia o dokazovaní, osobitne o znaleckom dokazovaní (§ 122 a nasl.),
zákonodarca nevyžadoval zložiť preddavok na znalecké dokazovanie pod následkom nevykonania
úkonu; nadväzne na to upravoval aj otázku náhrady trov konania (§ 142 a nasl.) a osobitne náhradu trov
konania štátu (§ 148). Je tiež nepochybné, že v predmetnej právnej veci z rozpočtových prostriedkov
štátubolosčastihradenéznalečné(č.l.122spisu);súdprvej inštancie napadnutýmrozsudkomrozhodol

za účinnosti Civilného sporového poriadku. Civilný sporový poriadok postráda výslovné ustanovenia
o trovách konania štátu. Napokon niet pochýb ani o tom, že znalecké dokazovanie bolo nariadené
a uskutočnené v prospech strán sporu, strany sporu neboli oslobodené od platenia súdnych poplatkov,
resp. neboli u nich dané predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
18.2. Nemožno opomenúť čl. 4 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak sa právna vec nedá

prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa
ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci (ods. l). Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu
vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné

usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít (ods. 2).
18.3. Vzhľadom k tomu, že Civilný sporový poriadok je v účinnosti od 1.7.2016, nemožno uzavrieť, že o
náhrade trov konania štátu možno rozhodnúť v nadväznosti na stav a poznatky právnej náuky a ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít a postupovať tak podľa čl. 4 ods. 2 C.s.p.; tým viac, keď

Civilný sporový poriadok upravuje právnu vec čo obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Pri rozhodovaní o trovách konania štátu je teba postupovať podľa čl. 4 ods. l C.s.p., § 255, § 256, § 257
C.s.p., ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu nároku štátu na náhradu trov konania,
ktoré (čl. 4 ods. l, § 255, § 256, § 257, § 262 C.s.p.) odôvodňuje priznať štátu postavenie strany sporu
v konaní o nároku na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli.

18.4. Nadväzne na uvedené, za predpokladu, že štátu vzniknú trovy konania, ktoré nebudú pokryté
preddavkami zloženými stranami sporu, súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách konania štátu
postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. a vo viazanosti na úspech/neúspech strán sporu (§
255 a nasl. C.s.p.).

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).