Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoCsp/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118206222
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1118206222.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členov senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: W.É. M., I.. XX.XX.XXXX, Z. J. N.
XXXX/X, L., zastúpeného advokátom: JUDr. Pavel Labáth, so sídlom Holíčska 13, 851 05 Bratislava,
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00585441, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, zastúpenému advokátom: JUDr. Felix Neupauer, Advokátska
kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o
zaplatenie sumy 105.616,20 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I
zo dňa 27. septembra 2019, č.k. 15Csp/29/2018-167, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 10.822,10 eura, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 27. septembra 2019, č.k. 15Csp/29/2018-167 súd prvej inštancie na základe
späťvzatia žaloby so súhlasom žalovaného konanie v časti zaplatenia istiny 53.878,51 eura zastavil,
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.144,28 eura do troch dní od právoplatnosti

rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 50 %.

2. Prvoinštančný súd vychádzal zo zistenia, že žalobca utrpel poškodenie zdravia pri dopravnej
nehode, ktorú spôsobil vodič majúci uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovaného. Pasívna
legitimácia odporcu v konaní vyplýva z § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Ku dňu vyhlásenia rozsudku
sporné neboli ani jednotlivé zložky škody žalobcu a ich vyčíslenie s výnimkou nároku na bolestné,

kde žalovaný vzniesol námietku premlčania. Všetky ostatné čiastkové nároky náhrady na škode na
zdraví žalobca po tom, ako ich žalovaný čiastočne uhradil, zobral žalobca žalobu na začatie konania
v prislúchajúcom čiastkovom nároku späť. Sporná zostala miera zavinenia žalobcu na nehode majúca
dopad na krátenie poistného plnenia, ktoré bolo vyplatené žalobcovi nie v plnej výške , no len 30 % zo
žalovaným priznanej sumy. Žalobca sa dožadoval zaplatenia plnej sumy náhrad tak, aby boli vyplatené
bez akéhokoľvek krátenia, žalovaný mal za to, že žalobca mal na nehode väčšiu mieru zavinenia
a krátenie poistného plnenia v rozsahu 70 % bolo preto podľa žalovaného primerané a dôvodné. Z

vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva B. L., Č.: T.-X/DI-L.-XXXX zistil, že rozhodnutím ORP-
X/DI-L.-XXXX zo dňa 23.10.2015 postúpená trestná vec (vodiča vozidla) prečinu ublíženia na zdraví
postúpená okresnému dopravnému inšpektorátu na prejednanie priestupku proti bezpečnosti premávky
rozhodnutím sp. zn.: T.-L.-T.-XX/XXXX-SK zo dňa 16.03.2017 bolo konanie zastavené s odôvodnením,že nebolo možné jednoznačne a hodnoverne preukázať spáchanie uvedeného skutku obvinenému.
Z tretej strany zápisnice o vyšetrovacom pokuse zo dňa 27.08.2015 (č.l. 119 vyšetrovacieho spisu)
zistil, že vodič vozidla (B. W.) ako svedok na otázku znalca odpovedal, že žalobcu zaregistroval pred

stretom 1,5 m pred sebou, teda na vozovke ho zaregistroval tesne pred sebou. Zo znaleckého posudku
č. 26/2015 R.. N. vyplýva, že podľa znalca nemožno východiskovú rýchlosť vozidla v nehodovom deji
považovať za vyhovujúcu dopravnej situácii, č.l. 26, bod 2.11. ZP - pri posudzovaní spôsobu prechodu
chodkyne W.. M.Ó.T. cez vozovku je veľmi pravdepodobné, že táto neporušila žiadne hore uvedené
ustanovenie.Konaniechodkynetedanemožnooznačiťakonesprávne.Nazákladeuvedenéhonemožno

z technického hľadiska považovať spôsob užívania vozovky poškodenou chodkyňou W.. M.Ó.T. za
nesprávny, č.l 26, bod 2.12. ZP- možno z technického hľadiska konštatovať, že vstupom do vozovky
chodkyňa nevytvorila pre prichádzajúceho vodiča B. W. prekážku náhlu. V tomto prípade a danej
dopravnej situácii mala rýchlosť jazdy, napriek tomu, že nebola vysoká, rozhodujúci vplyv na priebeh
a následky nehody. Poukázal aj na to, že v závere znaleckého posudku znalec odpovedá na položené
otázky v zmysle uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu, v Revúcej

ČVS: T.-X/DÍ-L.-XXXX zo dňa 03. 05. 2015 nasledovne: Otázka č. 1: Vykonajte analýzu dopravnej
nehody a vypracujte technicky najpravdepodobnejší priebeh dopravnej nehody. Odpoveď č. 1: Analýzu
nehodového deja dopravnej nehody motorového vozidla L.G. Y. S. L. vodiča B. W. F. H. W. M.V., ku ktorej
došlo dňa 07.03.2015 v čase okolo 07.20 na ulici V.. Z. O. L. som vyhotovil na základe predložených
podkladov a je predmetom predkladaného znaleckého posudku. Otázka č. 2: Mohol vodič osobného

motorového vozidla značky L. Y. S.: L. B. W. dopravnej nehode zabrániť, reagoval včas a správne?
Odpoveď č. 2: Vodič B. W. na O. L. Y. S. L. sa pohyboval dňa 07.03.2015 v čase okolo 07.20 na ulici
V.. Z. O. L. rýchlosťou okolo 17 km/h. Na prechádzajúcu chodkyňu začal reagovať vo chvíli, keď bol
od nej vzdialený cca 6 m, čo v danej už skôr popísanej situácií nebola oneskorená reakcia. Vzhľadom
na jeho aktuálnu rýchlosť a uvedenú vzdialenosť, napriek intenzívnemu brzdeniu nedokázal s vozidlom

zastaviť pred určeným miestom zrážky chodkyne. Do chodkyne narazil s najväčšou pravdepodobnosťou
na konci intenzívneho brzdenia rýchlosťou cca 14 km/h. Vozidlo následne zastavilo takmer okamžite.
Možnosť zabránenia nehode vodičom B. W. spočívala v tomto prípade jedine v nižšej východiskovej
rýchlosti vozidla, nakoľko reakcia vodiča B. W.R. nebola v danej dopravnej situácii oneskorená. Ak by
vodič B. W. v danej dopravnej situácii jazdil rýchlosťou do 15 km/h, tzn. o 2 km/h nižšou, bol by zastavil

vozidlo bezpečne pred miestom zrážky v prípade, že by bol reagoval v úplne rovnakom mieste, ako to
bolo v skutočnosti. Rovnako však zostáva vecou právneho posúdenia, či rýchlosť jazdy do 15 km/h bola
pre daný nehodový úsek rýchlosťou primeranou. Otázka č. 3: Aká bola rýchlosť osobného motorového
vozidla značky L. Y.na S.: L..F. v čase zrážky a aký mala vplyv na priebeh dopravnej nehody? Odpoveď
č. 3: Ako je už uvedené v kapitole 2. 7. vodič B. W. na O. L. Y. S. L. pohyboval po jednosmernej

ulici V.. Z. rovnomernou rýchlosťou cca 11 km/h. Do chodkyne narazil na konci intenzívneho brzdenia
rýchlosťou cca 14 km/h. V tomto prípade a danej dopravnej situácii mala rýchlosť jazdy napriek tomu, že
nebola vysoká, rozhodujúci vplyv na priebeh a následky nehody. Otázka č. 4: Mohla chodkyňa W. M. L..
Y.N. dopravnej nehode zabrániť, reagovala včas a správne? Odpoveď č. 4: Možnosti odvrátenia zrážky
chodkyňou W. M. sú podrobne rozpísané v kapitole 2.13.1. znaleckého posudku. Možnosť zabránenia

nehode chodkyňou W. M. spočívala v inej voľbe miesta prechodu cez vozovku. Pokiaľ by chodkyňa
prechádzala cez vozovku na mieste odkiaľ by mala bezproblémový výhľad na obidve strany vozovky, pri
preverenísidopravnejsituácieajejsprávnomvyhodnoteníbychodkyňazabrániladopravnejnehodetak,
že by vôbec do vozovky nevstúpila pred prichádzajúcim vozidlom. Chodkyňa prechádzala cez vozovku v
mieste, kde pri pohľade vpravo videla Sen minimálny úsek vozovky kvôli kontajnerom vedľa vozovky, a

teda nemohla prichádzajúce vozidlo vidieť. Posúdenie "správnosti" miesta prechodu cez vozovku a jeho
vplyv na priebeh nehody však zostáva otázkou právneho posúdenia. Otázka č. 5: Čo bolo z technického
hľadiska príčinou dopravnej nehody? Odpoveď č. 5: Technická príčina dopravnej nehody je vyhodnotená
vo vzťahu k rýchlosti primeranej pre daný úsek. Aká je hodnota primeranej rýchlosti je otázkou právneho
posúdenia. Z technického hľadiska možno iba konštatovať, že ak rýchlosť primeraná pre daný úsek a

dopravnú situáciu je vyššia ako 15 km/h, potom technickou príčinou predmetnej nehody bol nesprávny
spôsob používania komunikácie zo strany chodkyne. V prípade, že pre daný úsek a dopravnú situáciu
je primeraná rýchlosť nižšia ako 15 km/h, potom príčinou predmetnej nehody je nesprávna technika
jazdy vodiča. Znalec na strane 25 posudku konštatuje, že vodič B. W. sa pohyboval v obci rýchlosťou,
ktorá výrazne nižšia než rýchlosť povolená. V danej konkrétnej situácii to bolo okolo cca 17 km/h.

Vzhľadom na rozmiestnenie rôznych objektov vedľa vozovky, ale aj na vozovke (parkujúce vozidlá,
nádoby na smeti) mal pri jazde po jednosmernej ulici V.. Z. výrazne obmedzené rozhľadové pomery.
Pri prejazde zákruty vedľa obchodu vznikla dokonca situácia, kedy rozpoznal chodkyňu prechádzajúcu
kolmo cez vozovku len zo vzdialenosti cca 6,0 m. V takejto situácii je už technicky nemožné v tejtorýchlosti zastaviť pred chodkyňou. Z uvedeného dôvodu z technického hľadiska nemožno východiskovú
rýchlosť vozidla v nehodovom deji považovať za vyhovujúcu dopravnej situácii. Vodič vozidla B. W. začal
situáciu reagovať zo vzdialenosti cca 6,0 m, pred samotnou zrážkou, keď chodkyňa sa už nachádzala

v jazdnom pruhu cca 1,7 m. Z technického hľadiska bol jeho okamih reakcie včasný. Na základe
uvedeného je možné konštatovať, že vodič B. W. na prechádzajúcu chodkyňu reagoval ihneď ako to bolo
reálne možné. Reakcia vodiča B. W.Y. v danej situácii nebola teda oneskorená. Z odborného vyjadrenia
spoločnosti forensic.sk. č 210/2018 súd prvej inštancie zistil, že poškodenej W. M. prináleží bolestné v
celkovej výške 1060 bodov, pričom vyčerpávajúce hodnotenie bolestného bolo možné vystaviť najskôr v

mesiacoch apríl- máj 2015. SSÚ prináleží menovanej v rozsahu 2417,5 bodov a na základe predloženej
dokumentácie je jej stav pre potreby hodnotenia SSÚ považovať za ustálený k novembru 2016. Takto
ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 427 ods. 1 a § 444, § 100 ods. 1,
§ 101 a § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 2 až 4, § 16 ods.1 a 4 zák. č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., § 4 ods. 1, § 5 ods. 1,5, § 6 ods.
1 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Poukázal na to, že žalobca sa po čiastočnom späťvzatí domáha zaplatenia sumy 51.737,69 eura titulom
náhrady škody na zdraví, a to konkrétne titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, a
nákladov spojených s liečením. Žalobca rešpektuje odborné vyjadrenie forensic.sk a žiada, aby sa mu
vyplatila plná suma podľa bodového ohodnotenia v ňom určenom. Teda náhrada za bolestné by mala
predstavovať náhradu za bolestné 18.189,60 eura, náhradu za SSÚ somatická časť 42.693,05 eura,

náhradu za SSU psychická časť 11.364,21 eura a náklady spojené s liečením 1.664,20 eura. Z takto
požadovaných nákladov žalovaný po podaní žaloby uhradil žalobcovi spolu sumu vo výške 22.173,45
eura, čo predstavuje 30 % zo sumy, ku ktorej žalobca i žalovaný dospeli z bodového ohodnotenia
kontrolného znaleckého posudku forensic.sk, ktorý obaja akceptujú, pričom žalobca požaduje doplatiť
zvyšok t.j. 70 %. Nakoľko miera zavinenia žalobcu na dopravnej nehode bola medzi účastníkmi konania

sporná, pričom mala najpodstatnejší vplyv na rozhodnutie vo veci samej, touto otázkou sa súd zaoberal
ako prvou. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný pri poskytovaní náhrad za škodu
na zdraví žalobcovi akceptoval mieru zavinenia žalobcu 30 %. Uvedeným rozhodnutím žalovaného súd
viazanýnieje.Zoznaleckéhoposudku R..N.F.malpreukázané,žezostranyžalobcudošlopridopravnej
nehode k pochybeniu v tom, že v prípade, ak by na prechod cez vozovku zvolil iné miesto, mal by pri

prechádzaní lepší výhľad a vedel prejsť bezpečne. Vodič motorového pochybil v tom, že svoju jazdu a
pozornosť (i keď šiel pomaly a rýchlosť neprekročil) neprispôsobil situácii na vozovke, keď vzhľadom
na rozmiestnenie rôznych objektov vedľa vozovky, ale aj na vozovke (parkujúce vozidlá, nádoby na
smeti) mal pri jazde po jednosmernej ulici V.. Z. výrazne obmedzené rozhľadové pomery. Z posudky
vyplýva, že technika prechodu cez vozovku mohla byť zo strany chodkyne (žalobcu) zlá, nakoľko vodič

neprekročil povolenú rýchlosť v obci. V tejto súvislosti prihliadol na tú skutočnosť, že z vyšetrovacieho
spisu, z ktorého znalec pri vyhotovení posudku čerpal, v rozpore so závermi znalca vyplýva,
že vodič chodkyňu zaregistroval 1,5 pred sebou, teda zaregistroval ju tesne pred sebou, preto záver,
že vodič začal na situáciu reagovať zo vzdialenosti cca 6,0 m pred samotnou zrážkou, nemohol byť
správny. Teda skutočnosť, že žalobca mohol zvoliť pre prechod vozovky lepšie miesto, pravdepodobne

vzhľadom na nevenovanie sa jazde vodičom motorového vozidla dostatočne nemohla na zabránenie
nehode mať prevažujúci vplyv. Na strane žalobcu, a ako i na strane vodiča, nedošlo k porušeniu Zákona
o cestnej premávke, obaja však mali rovnakú možnosť nehode predísť. V zmysle uvedeného určil mieru
spoluzavineniažalobcunadopravnejnehodepodľa§441OZna50%.Nakoľkožalovanýkurčeniumiery
zavinenia žalobcu došiel bez bližšieho zdôvodnenia, v tejto časti vychádzal z vyššie uvedených dôvodov

a zistení. Keďže v konaní nebolo ku dňu rozhodnutia vo veci samej sporné bodové ohodnotenie položiek
podľa odborného vyjadrenia ferensic.sk a počas konania bola vyplatená žalobcovi suma 22.173,45
eura (30 %), z celkovej sumy, ktorá by mala žalobcovi podľa odborného vyjadrenia prináležať, keď
mieru zavinenia žalobcu ustálil na 50 %, na rozdiel doposiaľ neuhradených 20 % z požadovaného,
zaviazal žalovaného výrokom II. Priznaná suma prestavuje spolu 11.144,28 eura, ktorá sa skladá z

nároku na SSÚ somatická časť (50% z 42.692,05 eura, čiže 21.346,525 eura - 30% 12.807,91 eura, t.j.
8.538,615 eura, SSÚ psychická časť podľa rovnakého kľúča 50 % z 11.364,21 eura (5.682,105 eura)
- 30 % 3.409,26 eura, t.j 2.272,845 eura a liečebných nákladov 50 % z 1.664,20 eura (832,10 eura)
- 30 % 499,28 eura, t.j. 332,82 eura. V prevyšujúcej časti potom žalobu ako nedôvodnú zamietol. V
časti požadovaného bolestného (doplatku 20%) žalobe nevyhovel s poukazom na dôvodne žalovaným

uplatnenú námietku premlčania. Strany sporu obe zhodne akceptovali závery odborného vyjadrenia
č. 210/2018 vypracované spoločnosťou forensic.sk. Na strane 3 odborného vyjadrenia sa uvádza, že
liečba poranení žalobcu si vyžiadala i opakovaný operačný zákrok, vyčerpávajúce hodnotenie bodového
hodnotenia bolo možné vystaviť najskôr na prelome mesiacov apríl - máj 2015. K námietke premlčaniasúd uvádza, že túto vyhodnotil ako dôvodnú, a to v časti uplatneného bolestného (v zmysle záverov
forensic a vyjadrení žalovaného ten za premlčaný považoval napokon len tento nárok). Nebolo sporné,
že odborné vyjadrenie ustálilo obdobie kedy bolo možné hodnotenie o bolestnom vystaviť na apríl -

máj 2015. Dňa 06.04.2018 podal žalobca žalobu. Podľa ust.§ 9 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z, pri
určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti. Bolestné bolo možné uplatniť už
v roku 2015 v mesiacoch apríl - máj, keď súd zohľadnil, že pri určovaní bodového ohodnotenia bolesti
sa ohodnocuje len akútna fáza bolesti (tá bola vyhodnotená už v roku 2015). Subjektívna premlčacia
doba u nároku na náhradu za bolesť začína plynúť okamihom, kedy sa zdravotný stav poškodeného

ustálil a je možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti; okamih, kedy bolo následne bodové
ohodnotenie lekárom skutočne vykonané, nemá na už začaté plynutie subjektívnej premlčacej doby
vplyv (Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 21. marca 2012, sp. zn. 25 Cdo 2974/2010,
dostupný na webovej stránke http://www.nsoud.cz). Osoba poškodená na zdraví sa o poškodení zdravia
nedozvie až vtedy, keď má k dispozícii napr. lekársky posudok, v ktorom je poškodenie zdravia popísané
a bodovo ohodnotené. Takýto názor by viedol k absurdnému dôsledku, že nárok poškodeného, ktorý si

nenechávypracovaťžiadnylekárskyposudok(odbornévyjadrenie,znaleckýposudok),bysanepremlčal
nikdy, takýto poškodený by mohol podať žalobu a ľubovoľne ju rozširovať s akýmkoľvek časovým
odstupom od vzniku škody (ujmy) na zdraví a relevantné okolnosti by sa dozvedel až z odborného
vyjadrenia, resp. znaleckého posudku, ktorý by vypracovala odborne spôsobilá osoba, resp. znalec
v priebehu súdneho sporu. V časti uplatneného bolestného bola žaloba podaná po uplynutí 2-ročnej

subjektívnej premlčacej doby, pričom na námietky žalobcu prednesené na poslednom pojednávaní
neprihliadalavyhodnotilichakonedôvodné,akoužbolospomenutévyššiezdôvodu,žejednakposudok
č. 27/2019 z 27.06.2019, doručený súdu 19.09.2019, nebol predložený včas a jednak jeho záver
o ustálení zdravotného stavu žalobcu k januáru 2017 nič nevypovedal o ustálení zdravotného stavu
žalobcu pokiaľ ide o akútny stav jeho bolesti, napokon keďže žalobca odborné vyjadrenie forensic.sk

plne akceptoval na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd nemohol
neprihliadať (§ 186 ods. 2 C.s.p.). O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu
rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1,2 a § 256 ods. 1 C.s.p., keď
žalobca bol v konaní plne úspešný, čo do zastavenej časti (procesné zavinenie za zastavenie bolo na
strane žalobcu, nakoľko odborné vyjadrenie forensic.sk, na základe ktorého žalobcovi uhradil čiastočne

jeho nároky dal vypracovať až v priebehu konania). Čo do zamietnutej časti, bol žalobca neúspešný len
v časti požadovaného bolestného vo výške 12.732,60 eura z celkovo požadovanej sumy 51.737,69 eura
(v časti priznanej istiny úspech žalobcu považuje pre potreby posúdenia úspechu vo veci za úspech
plný nakoľko výška priznanej istiny s odvíjala od voľnej úvahy súdu). Neúspech v spore predstavuje
25 % a úspech 75 %. Miera úspechu žalobcu je 50 %, podľa ktorej mu súd priznal nárok na náhradu

trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku podal do vyhovujúceho výroku vo veci samej v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a aj v napadnutej časti žalobu zamietnuť.
Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, pokiaľ spoluzavinenie žalobcu na následkoch
dopravnej nehody považoval za primerané v rozsahu 50 %, a to vzhľadom na všetky skutkové okolnosti
prípadu. Zároveň je však rozsudok zaťažený vadou arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti v časti týkajúcej
sa nákladov, resp. absencie vysporiadania sa s námietkou premlčania tejto položky. Čo sa týka určenia

miery spoluzavinenia žalobcu, má žalovaný za to, že súd vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ toto
stanovil v rozsahu 50 %, a to práve vzhľadom na spoľahlivo zistený skutkový stav. Vzhľadom na závery
znaleckého posudku č. 26/2015 R.. N., ako aj skutočnosť, že vodičovi nebolo preukázané ani len
spáchanie priestupku, považuje ním aplikovanú mieru spoluzavinenia žalobcu v rozsahu 70 % (§ 415 v
spojení s § 441 OZ) za primeranú, a to práve z dôvodu porušenia právnej povinnosti žalobcu stanovenej

v§53ods.4zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávke,pričomnastranevodičažiadneporušenieprávne
relevantne zistené nebolo. Z rozsudku zároveň nie je zrejmé či a ako sa súd prvej inštancie zaoberal
jeho námietkou premlčania vo vzťahu k nákladom spojeným s liečením, keďže otázkou premlčania
sa zaoberal len vo vzťahu k bolestnému, kde námietke vyhovel. Zo skutkového stavu a doložených
dokladov je pritom zrejmé, že všetky náklady boli vynaložené v čase viac ako 2 roky pred podaním

žaloby, a sú teda v celom rozsahu premlčané v zmysle § 106 ods. 1 OZ, a preto bolo aj v tejto časti
potrebné žalobu zamietnuť. Iné odvolacie námietky uplatnené neboli.4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach dôvodov
žalovaným podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

5. V časti, v ktorej súd prvej inštancie čiastočne žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 11.144,28 eura, je predmetom konania náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia za somatické poškodenie zdravia, následky nehody v oblasti psychiky žalobcu, ako aj
náhrada liečebných nákladov. Súd prvej inštancie v tejto časti danosť základu uplatneného nároku

odôvodnil tým, že poistený žalovaného za škodu žalobcu zodpovedá v rozsahu 50 %, podľa miery
spoluzavinenia vodiča a poškodeného, ustálenej na základe skutkového stavu vyplývajúceho najmä zo
znaleckého posudku č. 26/2015 znalca R.. N. a vo vzťahu k výške priznaného nároku vychádzal v časti
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z nesporného bodového ohodnotenia vypracovaného
forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., pričom pokiaľ ide o náklady liečenia,
považoval tieto za preukázané, keď ich výšku nenamietal ani žalovaný. Z takto ustálenej základnej výšky

nároku vypočítal súd prvej inštancie priznaný nárok ako jej pomernú časť 20 %, keď žalovaný žalobcovi
už uhradil časť 30 % a mieru spoluzavinenia účastníkov nehody ustálil na 50 %.

6. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že po preskúmaní správnosti záverov súd prvej
inštancie týkajúcich sa ustálenia miery spoluzavinenia účastníkov nehody v rozsahu žalovaným

uplatnených odvolacích námietok, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), dospel k záveru, že závery
prvoinštančného súdu treba považovať za správne, vychádzajúce z dostatočne a správne ustáleného
skutkového stavu veci (ktorý nenamietal ani žalovaný) a tiež správneho právneho posúdenia veci. Súd
prvej inštancie pre účely posúdenia miery spoluzavinenia správne zohľadnil, že vodič, ani chodkyňa sa
svojím správaním nedopustili spáchania priestupku na úseku premávky na pozemných komunikáciách,

pričom však obaja mali určitý podiel na vzniku dopravnej nehody, keď chodkyňa mohla pri prechádzaní
cez komunikáciu postupovať obozretnejšie a vodič mohol ešte viac prispôsobiť jazdu existujúcim
okolnostiam (i keď jazdil nižšou, než maximálnou povolenou rýchlosťou). Za tohto stavu treba záver súdu
prvej inštancie, podľa ktorého je na mieste ustáliť mieru spoluzavinenia každého z aktérov nehody na 50
%, považovať za správny, primeraný a zodpovedajúci ustáleným skutkovým okolnostiam veci. Žalovaný

v tomto smere v odvolaní uplatnil iba všeobecnú námietku, podľa ktorej je určenie spoluzavinenia
na 50 % nesprávne vzhľadom na všetky skutkové okolnosti prípadu, avšak už neuvádza v tomto
smere žiadne bližšie (skutkové ani právne) dôvody, čo odvolaciemu súdu v zásade ani neumožňuje
vecnú správnosť záverov súdu prvej inštancie prehodnotiť. Odvolacie námietky žalovaného týkajúce
sa správnosti ustálenia miery spoluzavinenia na 50 % , preto nie sú dôvodné, keďže nie sú spôsobilé

privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie v spore a je nevyhnutné vychádzať z toho, že v tomto smere
sú závery prvoinštančného súdu správne.

7. Opodstatnene však žalovaný súdu prvej inštancie vytýka, že sa nevysporiadal s jeho námietkou
premlčania vznesenou aj vo vzťahu k žalobou uplatneným nákladom spojených s liečením a bez

ďalšieho žalobcovi tento nárok v napadnutej časti priznal, pričom odvolací súd naviac dospel k záveru,
že táto námietka premlčania vznesená žalovaným je takmer v celom rozsahu opodstatnená.

8. Pokiaľ ide o náklady spojené s liečením, žalobca sa domáhal priznania sumy 1.664,20 eura
za náklady vynaložené na zakúpenie elektrického polohovateľného elektrického lôžka (858 eur),

antidekubitového matraca (260 eur) a nákladov na opatrovateľskú službu v období od apríla 2015
do marca 2016 (spolu 480,20 eura). Z obsahu spisu vyplýva a medzi stranami ani nebolo sporné, že
žalobca uvedené náklady vynaložil, keď polohovateľné elektrické lôžko bolo zakúpené dňa 10.2.2016,
antidekubitový matrac dňa 10.2.2016 a náklady na opatrovateľskú službu boli vynaložené v období od
apríla 2015 do apríla 2016, pričom k úhrade odplaty za jednotlivé poskytnuté služby došlo zo strany

žalobcu dňa 24.4.2015 (v sume 66,98 eura), 5.6.2015 (v sume 24,95 eura), 7.9.2015 (v sume 243,60
eura), 18.12.2015 (v sume 37,80 eura), 2.3.2016 (v sume 95,20 eura), 18.3.2016 (v sume 50,40 eura)
a dňa 11.4.2016 (v sume 53,20 eura).

9. Za daného stavu, keď náklady na zakúpenie elektrického polohovateľného elektrického lôžka,

antidekubitového matraca a nákladov na opatrovateľskú službu poskytnutú v období od apríla 2015 do
marca2016,žalobcavynaložilvobdobíodapríla2015domarca2016,pričomvtejtočastidošlokúhrade
v poradí poslednej platby dňa 18.3.2016 a žaloba bola v danej veci súdu doručená až dňa 6.4.2018, v
tejto časti žalobca svoje právo uplatnil na súde až po márnom uplynutí dvojročnej premlčacej doby (§ 106ods. 1 Občianskeho zákonníka), čo v dôsledku žalovaným vznesenej námietky premlčania bráni jeho
priznaniu súdom. To však neplatí v prípade nákladov vynaložených dňa 11.4.2016 na opatrovateľskú
službu vo výške 53,20 eura, keď v ich prípade dvojročná premlčacia doba uplynula až dňa 12.4.2018,

teda až (šesť dní) po podaní žaloby. V tejto časti preto žalovaným vznesená námietka premlčania nie
je dôvodná a bolo potrebné žalobcovi tento nárok priznať.

10. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že nakoľko vo vzťahu k premlčaniu
nároku na náhradu liečebných nákladov rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správne

ustáleného skutkového stavu, avšak z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom v časti o
zaplatenie náhrady nákladov liečenia nad rámec sumy 10,64 eura bola námietka premlčania vznesená
dôvodne, boli splnené všetky zákonom stanovené predpoklady na zmenu napadnutého rozsudku v tejto
časti. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobcovi priznal
len peňažnú sumu vo výške 10,822,10 eura, ktorá predstavuje súčet súdom prvej inštancie priznanej
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a nákladov spojených s liečením vo výške 10,64 eura,

predstavujúcich 50 % vynaložených nepremlčaných nákladov, po odpočítaní uhradenej časti 30 % z tejto
sumy (50 % z 53,20 eura - 30 %, t.j. 20 % z 53,20 eura) a vo zvyšnej časti z dôvodu premlčania žalobu
o náhradu nákladov spojených s liečením ako nedôvodnú zamietol.

11. O náhrade trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 1,2 C.s.p. a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k zastavenej časti konania
sa správne aj súd prvej inštancie zoberal posúdením, ktorej zo strán možno pričítať zavinenie zastavenia
konania, keď žalovaný na základe bodového ohodnotenia forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych
expertíz s.r.o. predloženého až po začatí konania ním akceptovanú časť v rozsahu 30 % z celkovej sumy
sťaženia spoločenského uplatnenia dobrovoľne uhradil, taktiež až po podaní žaloby. V tomto smere

však odvolací súd dospel k záveru, že zavinenie na zastavení konania je potrebné v rovnakej miere
pričítať čiastočne obom stranám sporu, nakoľko žalobca bodové ohodnotenie akceptované v plnej miere
žalovaným predložil až v priebehu konania, avšak na strane druhej treba zohľadniť, že z pôvodného
bodového ohodnotenia, o ktoré sa žalobca opieral žalovaný, namietal iba jednu položku (č. 254 -
vážne mozgové a duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy). Vo vzťahu k

zastavenej časti konania bolo z uvedených dôvodov potom na mieste o trovách konania rozhodnúť tak,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov. V časti o zaplatenie náhrady bolestného bola žaloba v
celom rozsahu zamietnutá z dôvodu premlčania. Vo vzťahu k vyhovujúcej časti, v ktorej bola každá zo
strán čiastočne úspešná, odvolací súd (na rozdiel od súdu prvej inštancie) dospel k záveru, že nejde o
prípad, kedy by výška plnenia závisela od úvahy súdu alebo znaleckého posudku, nakoľko žalobkyňa v

spore žiadala priznať náhradu škody v plnej výške a dôvodom zamietnutia žaloby vo zvyšnej časti bolo
ustálenie miery spoluzavinenia na 50 %. Napokon, z uplatnených nákladov liečenia (1.664,20 eura) bola
žaloba dôvodná iba v časti 10,64 eura, keď nárok vznikol iba na zaplatenie 50 % nákladov, časť 30 %
žalovaný uhradil a konanie bolo zastavené a vo zvyšnej časti bola zamietnutá na základe žalovaným
opodstatnene vznesenej námietky premlčania. To však nemalo významnejší vplyv na celkový výsledok

konania, keď v porovnaní zo zvyšnou časťou predmetu konania (žalobou uplatnená suma predstavuje
105.616,20 eura) ide o nepatrnú sumu. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v súlade
s ust. § 255 ods. 1,2 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1,2 C.s.p., vychádzajúc tiež z toho, že so zreteľom
na čl. 2 ods. 1 C.s.p. by aj rozhodnutie o trovách konania malo zodpovedať všeobecným princípom
spravodlivosti, je na mieste o trovách konania rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich

náhradu, keď iba takéto rozhodnutie o trovách konania podľa odvolacieho súdu zodpovedá skutočnému
výsledku sporu vedeného medzi stranami a spomenutým všeobecným princípom spravodlivosti.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudcaalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).