Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/83/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010099
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1620010099.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov
JUDr. Karola Kováča a Mgr. Michala Kačániho, PhD., v trestnej veci obžalovaného S. N., pre prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Malacky z 19.01.2022 sp. zn. 3T/15/2020, na verejnom zasadnutí konanom
19. januára 2023, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného S. N., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 19.01.2022 sp. zn. 3T/15/2020 bol obžalovaný S. N. uznaný za
vinného pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že
dňa 21.06.2019 v čase približne o 19.45 h. v katastrálnom území obce W., v lokalite zvanej N. poškodil

ľavú pneumatiku značky Agrimex Teris 750/65R26, ktorá bola osadená na žacom stroji zn. KRONE BIG
M II, VIN: XXXXXX, evidenčného čísla K a to tým spôsobom, že ju prepichol ostrím pracovného nástroja
na osekávame konárov a náletových drevín v hornej časti pneumatiky, čím týmto konaním spôsobil
poškodenej spoločnosti AGROPARTNER spol. s r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom N. N. XXX, škodu
poškodením pneumatiky podľa odborného vyjadrenia vo výške 2.101,05 eur.

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 56
ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 4 a § 37 písm. m/ Trestného zákona uložený peňažný trest vo výmere
800,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona bol obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace.

Podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci a to 1 ks
pracovného nástroja na osekávanie konárov a náletových drevín.

Napokon podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodenej
spoločnosti AGROPARTNER spol. s r. o. škodu vo výške 2.101,05 eur.

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v posudzovanej veci neboli žiadne
pochybnosti o vzniku udalosti, pri ktorej prišlo k poškodeniu veci vo vlastníctve poškodeného. Neboli
vnesené pochybnosti o spáchaní skutku obžalovaným, ani o spôsobe vzniku škody, pričom bol
vykonanými dôkazmi ustálený celý skutkový dej spáchaného trestného činu. Obžalovaný sa k jeho
spáchaniu priznal, pričom svoje konanie pripisoval dlhodobým rozporom s poškodenou spoločnosťou

AGROPARTNER, ktorá pri obhospodarovaní svojich pozemkov využívala ako prechod aj pozemky
obžalovaného a to bez jeho výslovného súhlasu, čim obžalovanému spôsobovala straty, či škodyna jeho úrode. Obžalovaný vo svojej záverečnej reči pripustil neprimeranú rozhorčenosť, ktorá ho
viedla k poškodeniu pneumatiky na poľnohospodárskom stroji poškodeného, no ako sám uviedol,
mal toho plné zuby a svoje konanie bral ako obranu svojho majetku a zvierat. Súd prvého stupňa

poukázal tiež na tú obhajobu obžalovaného, súčasťou ktorej boli aj námietky o výške škody, nakoľko
ani odborné vyjadrenie ku škode nebolo spracované po vizuálnom obhliadnutí pneumatiky, ale len ako
podklad k hodnote. Bez ďalšieho dokazovania a bez existencie pneumatiky, ktorá mala byť poškodená,
nemožno ustáliť, či spôsobená škoda presahuje sumu 266,- eur alebo nepresahuje. V danej veci
by bolo možné uvažovať tiež nad tým, či daný skutok nemá byť posudzovaný ako priestupok, a

nie ako trestný čin a to s prihliadnutím na materiálny korektív a najmä pohnútku a okolnosti jeho
spáchania. V nadväznosti na takto popísanú obhajobnú argumentáciu obžalovaného prvostupňový súd
konštatoval, že v danej veci mal bez pochybností za preukázané, že konaním obžalovaného vznikla
poškodenej spoločnosti na pneumatike stroja škoda, ktorá bola odborným vyjadrením z príslušného
odvetvia ohodnotená na výšku v celkovej hodnote 2.101,05 eur, čo podľa ustanovenia § 125 ods. 1
veta prvá Trestného zákona zodpovedá malej škode. Odbornému vyjadreniu ďalej koreluje cenová

ponuka spoločnosti EL-ZET Slovakia s.r.o., IČO: XXXXXXXX (predávajúci), z ktorej vyplynula cena
jednej pneumatiky číslo 750/65R26 BKT Agrimax Teris na stroj Krone Big M II vo výške 2.335,- eur.
Súd mal taktiež faktúrou číslo XXXMXXXX zo dňa 28.06.2019 za preukázané, že poškodený dňa
28.06.2019 kúpil 2 kusy pneumatiky číslo XXX/XXRXX od uvedenej spoločnosti za súhrnnú sumu
5.604,- eur, čomu svedčí aj predložený výpis z bankového účtu poškodeného, z ktorého vyplýva úhrada

uvedenej kúpnej ceny dňa 28.08.2019. Vykonaným dokazovaním bolo tiež objasnené, že v prípade
poškodeniajednejpneumatikynatakomtopoľnohospodárskomstroji,jenutnévymeniťdvepneumatikyz
dôvodu dodržiavania technických parametrov stroja uvádzaných výrobcom stroja a to z bezpečnostného
hľadiska vyplývajúceho z charakteru takéhoto nadrozmerného stroja. Uvedené rovnako potvrdzuje
faktúra číslo XXXMXXXX zo dňa 28.06.2019, z ktorej vyplýva predaj dvoch kusov špecifikovaných

pneumatík. V tomto rozsahu je ďalej bez právneho významu dokazovanie ohľadom možného ďalšieho
využitia poškodenej pneumatiky, či jej eventuálnej zostatkovej hodnoty, z ktorej by mal poškodený
akýkoľvek finančný, či iný prospech. Spáchaním skutku vznikla poškodenému škoda, ktorý má na jej
plnú náhradu nárok v zmysle trestnoprávnych noriem a to bez ohľadu na ďalšiu možnú využiteľnosť
poškodenej veci, ktorá sa však poškodením stala neupotrebiteľnou na účel, ktorému obvykle slúži.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa teda dospel k záveru, že obžalovaný je
vinným na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe Okresnej prokuratúry Malacky číslo
2Pv 228/19/1106, pričom vo vzťahu k obrane obžalovaného prvostupňový súd zdôraznil, že nikto
nemôže zobrať právo a spravodlivosť do vlastných rúk spôsobom porušujúcim ústavne chránené
záujmy iného, tzv. zásada nemo iudex in propria cause, teda nikto nesmie byť sudcom vo vlastnej

veci. Ochrana práv subjektov je preto zverená na to povolaným štátnym orgánom a svojpomoc možno
použiť len na zabezpečenie ohrozených alebo porušených subjektívnych občianskych práv, avšak
len v prípade, kde hrozí bezprostredné nebezpečenstvo, že by právna ochrana poskytovaná na to
povolaným štátnym orgánom prišla neskoro a bola by preto neúčinná. Svojpomoc navyše musí byť
primeraná, t. j. musí byť proporcionálna k intenzite a rozsahu neoprávneného zásahu. V danom

prípade súd ustálil, že nešlo o bezprostredne hroziace nebezpečenstvo, keďže konfliktný stav medzi
obžalovaným a poškodeným pretrvával dlhodobo a obžalovaný do vzniku udalosti konflikt záujmov riešil
dohovorom smerom k poškodenému, pričom v minulosti sa riešila aj kompenzácia vzniknutej škody.
Obžalovaný tak v danej veci jednal v rozčúlení, pričom jeho konanie súd prvého stupňa vyhodnotil
ako neprimerané, neimplementujúce zásadu primeraného spôsobu realizácie svojpomoci tak, ako to

predpokladá ustanovenie § 6 Občianskeho zákonníka a ktoré by prípadne zakladalo existenciu okolnosti
vylučujúcejtrestnoprávnuzodpovednosť.Pomervznikunebezpečenstvakvzniknutejškodebezpochyby
nepredstavuje úmernosť konania obžalovaného, u ktorého išlo o nedovolenú svojpomoc - exces, ktorá
založila jeho plnú zodpovednosť za toto protiprávne konanie. Okresný súd ďalej usúdil, že v danej
veci prišlo k naplneniu znakov stíhaného prečinu a to aj z hľadiska závažnosti prečinu, pre ktorý bola

vo veci podaná obžaloba. Súd preto pri použití materiálneho korektívu závažnosti prečinu v zmysle
ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil
závažnosť skutku tak, ako to predpokladá citované ustanovenie zákona, keď obžalovaný atakom
za použitia pracovného nástroja poškodil vec poškodeného tak, že ju urobil neupotrebiteľnou, čím
mu spôsobil škodu vo výške 2.101,05 eur, teda takmer na samotnej dolnej hranici určujúcej škodu

väčšiu, ktorá by zakladala naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty stíhaného trestného činu. Po
objektívnej stránke preto obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona tým, že pristúpil k poľnohospodárskemu stroju poškodenému
a tento ostrím pracovným nástrojom na osekávanie konárov a náletových drevín poškodil na jeho ľavejpneumatike v jej hornej časti prepichnutím, v dôsledku čoho prišlo k bočnému prierezu pneumatiky o
veľkosti 10 cm. Poškodená vec sa tak stala absolútne nefunkčnou a pre ďalšie potreby nepoužiteľnou,
nezodpovedajúcou účelu, ktorému má slúžiť. Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná

úmyselným zavinením v zmysle ustanovenia § 15 písm. a/ Trestného zákona, V súvislosti s určovaním
druhu a výmery trestu prvostupňový súd poukázal na to, že obžalovaný má v registri priestupkov za
obdobie rokov 2017 až 2019 desať záznamov a to za priestupky spáchané v cestnej premávke alebo
proti občianskemu spolunažívaniu. V registri trestov má jedno odsúdenie a to rozsudkom Okresného
súdu Malacky sp. zn. 1T/82/2012 zo dňa 12.07.2017, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania zločinu

porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c/, ods. 5 písm. b/ Trestného zákona,
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, t. j. do 28.06.2021. Vzhľadom na toto odsúdenie súd obžalovanému
pričítal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona. Vzhľadom na osobu obžalovaného,
jeho pomery a možnosti nápravy v priamej súvzťažnosti k závažnosti trestného činu a pohnútky, ktoré
ho k jeho páchaniu viedli, bol okresný súd toho názoru, že pôsobiť na prevýchovu obžalovaného

trestom odňatia slobody, ktorý by bol spojený s jeho výkonom, by bolo neprimerane prísnym opatrením
nepotrebným na dosiahnutie účelu trestu. Účel trestu je možné u obžalovaného dosiahnuť aj bez jeho
výkonu, pričom v danej veci boli splnené podmienky uvedené v § 56 ods. 2 Trestného zákona. Z
uvedených dôvodov súd obžalovanému uložil peňažný trest vo výmere 800,- eur, ktorý považuje za
dostatočný na dosiahnutie jeho účelu, zohľadňujúci aj majetkové a zárobkové pomery obžalovaného.

Súčasne bol obžalovanému obligatórnym postupom podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
uložený trest prepadnutia veci, keďže na spáchanie stíhaného trestného činu použil pracovný nástroj na
osekávanie konárov a náletových drevín, ktorý je v jeho vlastníctve. Vo vzťahu k výroku o náhrade škody
prvostupňový súd uviedol, že poškodená spoločnosť AGROPARTNER spol. s r.o. sa so svojím nárokom
na náhradu škody v súhrnnej výške 2.101,05 eur riadne pripojila k predmetnému trestnému konaniu v

intenciách zákonnej lehoty podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku, preto súd zaviazal obžalovaného k
náhrade škody v uplatnenej výške, ktorú mal súd za preukázanú na podklade vykonaného dokazovania.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný S. N., ktoré odôvodnil písomnými
podaniami urobenými prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolanie obžalovaného smerovalo proti

všetkým výrokom napadnutého rozsudku, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

V dôvodoch podaného odvolania obžalovaný S. N. okrem iného spochybnil výšku škody, ktorá mala
vzniknúť jeho konaním, ku ktorému sa priznal. Výška škody bola stanovená na základe odborného
vyjadrenia, ktoré bolo vypracované bez toho, aby bola vizuálne obhliadnutá poškodená pneumatika.

Nepovažuje teda za postačujúce, aby v rámci trestného konania bolo rozhodnuté o vine a treste
obžalovaného na základe stručného vyjadrenia podnikateľa, ktoré uvádza iba výšku škody, resp.
„hodnotu na poškodenej pneumatike". V danom vyjadrení sa teda pán Harasník nevyjadril k ničomu
inému, ako k „hodnote na poškodenej pneumatike". Nevyjadril sa absolútne k možnosti jej opravy,
teda čo by pneumatiku navrátilo do pôvodného stavu a to nepochybne s nižšími nákladmi, pričom

na túto skutočnosť obžalovaný upozorňoval. Obžalovaný taktiež nepovažuje za preukázané ani to, že
na poškodenom stroji bolo potrebné vymeniť obe pneumatiky a ani konštatovanie súdu na strane 8
rozsudku, že poškodením sa stala poškodená pneumatika neupotrebiteľnou na účel, ktorému obvykle
slúži. Na tomto základe obžalovaný považoval výšku škody uvedenú v rozsudku za nesprávnu, pričom
dôvodom tejto nesprávnosti bolo to, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre

rozhodnutie. Nakoľko v rámci trestného konania nebola riadnym spôsobom zistená výška škody, súd
mal aplikovať zásadu in dubio pro reo a mal danú vec postúpiť príslušnému orgánu na priestupkové
konanie, keďže nebola preukázaná výška škody v rozsahu presahujúcom 266,- eur. Nesprávnemu
rozsudku teda predchádzali chyby v rámci trestného konania, ktoré odôvodňujú zrušenie napadnutého
rozsudku zo strany odvolacieho súdu. Ak by aj súd mal za preukázanú výšku škody presahujúcu 266,-

eur, tak mal aplikovať § 10 ods. 2 Trestného zákona upravujúci tzv. materiálny korektív. V tejto súvislosti
obžalovaný poukázal na to, že v moderných právnych poriadkoch sa dostal do popredia názor, že
trestné právo neexistuje na to, aby trestalo všetky protispoločenské a nezákonné javy vyskytujúce
sa v spoločnosti. Pokiaľ je v zmysle platného právneho poriadku možné dosiahnuť nápravu určitého
nežiadúceho stavu aj inými, miernejšími prostriedkami, než aké sa uplatňujú v rámci trestného práva,

tak je potrebné ich využiť. V danom prípade ide o menej závažný prečin, ktorý je v porovnaní s inými
trestnými činmi pre spoločnosť výrazne menšou škodou. Samotná ním spôsobená škoda pritom mohla
byť uhradená aj na základe dohody s poškodeným, prípadne na základe civilného konania. Stupeň
závažnosti prečinu nemožno presne zmerať a vyjadriť v konkrétnych jednotkách. So zreteľom na §10 ods. 2 Trestného zákona sú to kritériá týkajúce sa konania a následku, t. j. objektívna stránka, a
miera zavinenia, príp. pohnútka, t. j. subjektívna stránka, pomocou ktorých možno v konkrétnom prípade
dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky prečinu.

Spôsob vykonania činu zahŕňa druh a povahu konania, ako aj použité prostriedky. On v danom prípade
poškodil pneumatiku poškodeného, pričom výška škody v rámci trestného konania nebola zistená
postačujúcim spôsobom. V danom prípade sa bolo potrebné podrobnejším spôsobom zaoberať jeho
pohnútkou, nakoľko nepoškodil cudziu vec bezdôvodne. Dané konanie z jeho strany bolo následkom
dlhoročných sporov a obmedzovania vlastníckeho práva obžalovaného. V tejto súvislosti pripustil, že

spôsob, akým danú situáciu „vyriešil", nie je štandardným, avšak na tomto mieste je potrebné uviesť,
že každá osoba je individuálnou bytosťou, ktorá rozmýšľa individuálnym spôsobom a jeho konanie sa
dá označiť ako chvíľkový skrat, ktorý spôsobila jeho dlhoročná frustrácia. V danom momente takéto
svoje konanie vyhodnotil ako možnosť vyriešenia jeho problému, pričom následky si uvedomil až neskôr.
Škoda, ktorú spôsobil svojim konaním bude z jeho strany nahradená za každých okolností. Ďalej vo
vzťahu k zavineniu obžalovaný uviedol, že jeho miera môže znamenať najmä vyššiu závažnosť úmyslu

oproti nedbanlivosti a tiež priameho úmyslu oproti nepriamemu úmyslu. Takisto vopred uvážený úmysel
je ťažší než úmysel bezprostredne daný. V danom prípade síce konal nezákonne, avšak závažnosť jeho
konania bola iba nepatrná. Trestné právo by malo byť iba prostriedkom ultima ratio a mal by byť teda
potrestaný iba v prípade, ak nie je možné nežiaduci stav vyriešiť (napraviť) aj spôsobom, ktorý v menšom
rozsahu ovplyvní jeho život. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2009 a sp. zn. I. ÚS 316/2011. Trestné právo a trestnoprávnu kvalifikáciu
určitého konania, ktoré má súkromnoprávny základ, ako trestného činu, je potrebné považovať za
ultima ratio, teda za krajný právny prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t. j.
z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok
nahrádzajúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde

závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva, ktorým má súdna moc
poskytovať ochranu. Je však neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom
konaní, ktorých úlohou je ochrana prevažne celospoločenských hodnôt, a nie priamo konkrétnych
subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére. Trestné
stíhanie nie je namieste ak sa konanie obvineného výhradne pohybovalo v rovine občianskoprávnych

vzťahov. Určité zlyhanie či nedostatočná účinnosť zákonných nástrojov slúžiacich k faktickému výkonu
právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutí nemôže viesť k tomu, aby tieto opatrenia boli
nahradzované, či doplňované prostriedkami trestného práva. V právnom štáte je neprípustné, aby
prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, ak nie
sú vedľa toho splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti, respektíve ak nie sú

tieto predpoklady celkom nespochybniteľne zistené (rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS
4/04).ĎalejobžalovanýzmienilajrozhodnutieÚstavnéhosúduČeskejrepublikysp.zn.IV.ÚS564/2000,
ako aj odbornú literatúru (článok sudcu Krajského súdu v Bratislave JUDr. Petra Šamka) vzťahujúcu
sa k uplatňovaniu princípu ultima ratio. O vhodnosti použitia materiálneho korektívu je obžalovaný
presvedčený aj z toho dôvodu, že v súčasnosti je v odborných kruhoch spochybňovaná výška tzv. malej

škody. O navýšení výšky malej škody sa v súčasnosti diskutuje aj vo vládnej koalícii a je dôvodné
predpokladať, že v najbližšom období bude výška malej škody výrazne navýšená. Aktuálne platný a
účinný Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. v § 125 ods. 1 ustanovuje, že škodou malou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 266,- eur. V pôvodnom znení tohto Trestného zákona, ktorý bol platný a účinný od
01.01.2006 bola namiesto sumy 266,- eur uvedená suma 8.000,- Sk. Zavedením meny euro došlo aj

v Trestnom zákone s účinnosťou od 01.01.2009 k prepočítaniu a zaokrúhleniu malej škody z hodnoty
8.000,- Sk na hodnotu 266,- eur. Uvedené je v Trestnom zákone platné a účinné až dodnes, teda viac
ako 13 rokov od vstupu Slovenska do eurozóny a zároveň viac ako 16 rokov od prvej účinnosti Trestného
zákona č. 300/2005 Z. z. Keď porovnáme inštitút výšky škody v hmotnoprávnom predpise Trestného
práva účinnom pred 01.01.2006, zistíme, že jeho úprava bola odlišná. Trestný zákon č. 140/1961 Zb.

v § 89 ods. 13 ustanovoval, že škodou nie nepatrnou sa rozumie škoda dosahujúca najmenej výšku
minimálnej mesačnej mzdy. Od tejto škody sa následne (príslušným násobkom) odvíjala škoda nie malá,
väčšiaškoda,značnáškodaaškodaveľkéhorozsahu.Predpisomurčujúcimvýškyminimálnejmzdybolo
v tomto čase nariadenie vlády o minimálnej mzde. Minimálna mzda sa každý rok zvyšovala, prípadne
stagnovala. Uvedené malo za následok, že takmer každý rok bola pre účely trestného konania škodou

nie nepatrnou, iná výška škody. Aj z daného dôvodu bola výška tzv. malej škody v novom Trestnom
zákone ustálená. Veľké množstvo odborníkov však v súčasnosti volá po zmene výšky tzv. malej škody,
ktorá je často hranicou rozhodujúcou o spáchaní resp. nespáchaní trestného činu. Ohľadom výšky, ktorú
by mala mať hranica tzv. malej škody najčastejšie v odborných kruhoch padajú úvahy o tom, že bymala byť na úrovní minimálnej mzdy. V roku 2021 bola výška minimálnej mzdy stanovená na sumu
623,- eur a v tomto roku vo výške 646,- eur. Ide teda o sumu, ktorá je takmer 2 a pol krát vyššia, ako
tomu bolo v roku 2005, kedy sa vytvoril nový Trestný zákon. Účinnosťou Trestného zákona sa teda

od 01.01.2006 malou škodou rozumie škoda prevyšujúca 8.000,- Sk. Prihliadnuc na vyššie uvedenú
minimálnu mzdu v roku 2005, kedy bol zákon schvaľovaný, resp. v roku 2006, kedy začal byť účinný, je
každému zrejmé, že minimálna mzda bola určite aj v tomto prípade smerodajná pre tvorcu zákona pre
určenie, aká výška spôsobenej škody bude v novom Trestnom zákone predstavovať malú škodu. Totižto
už v roku 2007 výška minimálnej mzdy prekročila výšku malej škody o 100,- Sk (čo je 3,33 eur). Na

uvedené však zákonodarca do dnešného dňa nijako nereagoval a k naozaj nepatrnému navýšeniu malej
škody z 8.000,- Sk došlo len v prípade jej prepočtu zo slovenských korún na eurá, kedy s účinnosťou
od 01.01.2009 malá škoda predstavuje 266,- eur (namiesto presných 265,55 eur). Nárast minimálnej
mzdy o viac ako dva a pol násobok je úzko spätý s viacerými ekonomickými ukazovateľmi, infláciou,
zdražovaním, kúpyschopnosťou obyvateľstva a pod. V roku 2022 to znamená, že predmety, ktorých
krádež v minulosti bola priestupkom (s výnimkou § 212 ods. 2 Trestného zákona), napr. bicykel, hodinky,

mobilný telefón, navigácia a pod. v hodnote do 8.000,- Sk, sa dnes dajú za sumu menšiu ako 266,- eur
obstarať ťažko. To, čo predstavovalo 8.000,- Sk v peňaženke v roku 2005 pri tvorbe zákona, je o 16
rokov neskôr vnímané úplne inak. Uvedený fakt súvisí s kriminalitou v prípade tzv. drobných krádeží,
kedy stačí odcudzenie voľne položeného mobilného telefónu či odloženého bicykla priemernej značky
a ceny a dôjde k spáchaniu trestného činu. Pričom prihliadnuc na pôvodné znenie zákona, úmyslom

zákonodarcu bolo tieto konania postihovať skôr ako priestupky, než ako trestný čin. Rovnako je tomu aj
pri poškodzovaní cudzích vecí, ako tomu bolo v jeho prípade. Dochádza teda k nárastu týchto trestných
činovlenztohodôvodu,žezákonodarcaužvyše13rokovnijakýmspôsobomnereagujenaspoločensko-
ekonomické zmeny. Na základe vyššie uvedených skutočností obžalovaný vyjadril presvedčenie, že
by mal byť oslobodený spod obžaloby, nakoľko by v danom prípade mal byť aplikovaný materiálny

korektív a daný skutok by teda nemal byť považovaný za prečin. V súvislosti s uvedeným obžalovaný
konštatoval, že považuje za nepostačujúce odôvodnenie súdu ohľadom použitia § 10 ods. 2 Trestného
zákona, nakoľko okresný súd iba uviedol, že hodnotil podmienky na aplikáciu materiálneho korektívu,
avšak bližšie neuviedol dôvody jeho nepoužitia. V tomto smere je možné rozhodnutie súdu považovať
za arbitrárne. Z odôvodnenia súdu mu totiž nie je jasný dôvod, pre ktorý nemohol byť materiálny korektív

použitý. Vyššie uvádzané chyby napádaného rozsudku okrem toho spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť
a koniec koncov aj nepresvedčivosť a taktiež naznačujú nezákonný postup súdu. Obžalovaný preto
navrhoval, aby Krajský súd v Bratislave zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a aby obžalovaného
spod obžaloby sám oslobodil alebo alternatívne, aby postúpil vec príslušnému orgánu na priestupkové
konanie, alebo aby vec vrátil Okresnému súdu Malacky na ďalšie konanie.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor a to písomným podaním doručeným okresnému súdu
dňa 21.04.2022. V jeho rámci prokurátor uviedol, že podkladom pre vydanie predmetného rozhodnutia
bolo riadne vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní, pričom všetky jeho výroky za súčasnej
dôkaznej situácie považuje za súladné so zákonom. Okresný súd Malacky vykonal v danej trestnej veci

pomerne rozsiahle dokazovanie. Sám obžalovaný spáchanie skutku ako takého priznal, rovnako tak
bola ustálená výška spôsobenej škody. Rozhodnutie súdu preto považuje za zákonné a spravodlivé.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného, nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnil obžalovaný, jeho obhajca a prokurátorka krajskej prokuratúry. Odvolací súd vykonal verejné

zasadnutie v neprítomnosti zástupcu poškodenej spoločnosti, nakoľko na takýto postup boli splnené
zákonné podmienky upravené v § 294 ods. 2 Trestného poriadku.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom sa pridržiavala dôvodov
odvolania, ako aj jeho doplnenia. Navrhoval, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a aby

obžalovaného sám spod obžaloby oslobodil, prípadne aby vec postúpil príslušnému orgánu na
prejednanie priestupku.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že považuje odvolanie obžalovaného
za nedôvodné. Rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny a v súlade so zákonom a to tak vo

výroku o vine, ako aj vo výroku o treste. Skutkové zistenia vychádzajú z vykonaného dokazovania a
preto navrhovala odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.Obžalovaný S. N. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pripája k prednesu obhajcu a dodal, že je mu
ľúto, že konal takýmto spôsobom. Je ochotný znášať akúkoľvek náhradu, ktorá bola vyčíslená, ale stále
trvá na tom, že len bránil záujmy svojej rodiny voči spoločnosti, ktorá mu neustále spôsobovala škodu.

Krajský súd na podklade odvolania obžalovaného podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
S.a N.a nie je dôvodné.

Odvolací súd úvodom konštatuje, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného
trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného
poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového
stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok sa stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku a tento spáchal obžalovaný S. N.. Na tomto základe potom prvostupňový súd

vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne a ktorým nemožno nič vytknúť.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku okresný
súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými
úvahamisaspravovalprihodnotenívykonanýchdôkazov.Odôvodnenienapadnutéhorozsudkuvotázke

viny možno považovať za presvedčivé, ktoré nenechalo otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej
by zostalo na súde vyššieho stupňa.

Pokiaľ ide o samotný skutok popísaný v skutkovej vete rozsudku, jeho spáchanie obžalovaným S.om
N.om nebolo sporné a aj sám obžalovaný priznal, že sa dopustil konania, ktoré mu je kladené za

vinu, pričom popísal okolnosti a dôvod, pre ktorý tak konal. Skutkové okolnosti boli ďalej preukázané
výpoveďou svedka C. N., ktorý priamo vlastnými zmyslami vnímal priebeh skutkového deja, keď ako
vodič žacieho stroja Krone BIG M II videl, ako ho obžalovaný predbehol s motorovým vozidlom,
ktoré viedol, následne po zastavení tohto vozidla z neho vybehol a vecou, ktorú svedok označil ako
mačetu, zaťal do pneumatiky žacieho stroja. V zhode so skutočnosťami uvedenými týmto svedkom sú

aj výpovede svedkov C. D. a K.. K. V. A., ako aj obsah zápisnice o ohliadke miesta činu s pripojenou
fotodokumentáciou, z ktorej vyplýva poškodenie ľavej pneumatiky žacieho stroja Krone BIG M II a obsah
zápisnice o vydaní veci, z ktorej je zrejmé, že obžalovaný dňa 22.06.2019 dobrovoľne vydal pracovný
nástroj na osekávanie konárov a náletových drevín, ktorým obžalovaný aj podľa vlastného vyjadrenia
rozsekol pneumatiku na uvedenom stroji a ktorý svedok C. N. vnímal v zmysle ním prezentovaného

popisu veci ako mačetu.

V posudzovanej trestnej veci bola z pohľadu obžalovaného sporná skutková okolnosť spočívajúca vo
výške spôsobenej škody, ktorú obžalovaný nepovažoval za preukázanú, ako aj Trestným zákonom
predpokladaná závažnosť činu vyššia než nepatrná, ktorá sa nevyhnutne vyžaduje pre vyvodzovanie

trestnoprávnej zodpovednosti a ktorej stupeň sa určuje prostredníctvom kritérií upravených v § 10 ods.
2 Trestného zákona (tzv. materiálny korektív).

Vychádzajúc z obsahu spisu a zo všetkých vo veci vykonaných dôkazov krajský súd zistil, že výška
škody spôsobenej poškodenej spoločnosti konaním obžalovaného, bola súdom prvého stupňa v

napadnutom rozsudku ustálená správne a o jej existencii nemožno mať na podklade vykonaného
dokazovania žiadne rozumné pochybnosti. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že obžalovaný
vyššie identifikovaným pracovným nástrojom zaťal do pneumatiky žacieho stroja Krone BIG M II, čím ju
rozsekol a spôsobil na nej rez o rozmere 10 cm. Ako to v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol
už okresný súd, z odborného vyjadrenia T. H., Pneuservis, s miestom podnikania S. 915, IČO: 35 175

451, vyplynulo, že hodnota jednej pneumatiky zn. Agrimex Teris 750/65R26, ktorá bola osadená na
žacom stroji zn. Krone BIG M II, EČV: MA-Z-003 (ktorá vykazuje 25 % opotrebovania) predstavovala
sumu 2.101,05 eur. Takto na základe odborného vyjadrenia určenej hodnote poškodenej pneumatiky
zodpovedajú aj ďalšie listinné dôkazy a to cenová ponuka spoločnosti EL - ZET Slovakia, s.r.o. (cena
jednej pneumatiky rovnakej značky bez DPH bola v rámci tejto ponuky stanovená na sumu 2.335,- eur),

ako aj faktúry tej istej spoločnosti zo 14.08.2017 a z 03.11.2017, v ktorej bola cena takejto pneumatiky
stanovená na sumu 2.590,- eur bez DPH (3.108,- eur s DPH). Z faktúry spoločnosti EL - ZET Slovakia,
s.r.o. č. XXXMXXXX vystavenej dňa 28.06.2019, ako aj z účtu poškodenej spoločnosti AGROPARTNE
spol. s r. o., krajský súd zistil, že poškodená spoločnosť uhradila za dve nové pneumatiky sumu 5.604,-eur, z čoho cena jednej pneumatiky predstavovala sumu 2.335,- eur, ku ktorej bola pripočítaná DPH v
sume 467,- eur. Celková cena jednej pneumatiky tak predstavovala sumu 2.802,- eur. Na tomto základe
preto niet žiadneho rozumného dôvodu pochybovať o tom, že hodnota poškodenej pneumatiky, po

zhodnotení doby jej používania a amortizácie, zodpovedá sume uvedenej v odbornom vyjadrení, t. j.
sume 2.101,05 eur. Pre záver o takto stanovenej hodnote poškodenej pneumatiky nemôže mať žiaden
relevantný význam ani to, že osoba, ktorá odborné vyjadrenie vypracovala, nemala možnosť pneumatiku
obhliadnuť. Z odborného vyjadrenia pritom vyplýva, že táto osoba musela mať k dispozícii minimálne
fotodokumentáciu poškodenej pneumatiky, nakoľko by súčasťou odborného vyjadrenie nemohlo byť

konštatovanie o jej opotrebovaní v rozsahu 25 %.

Pokiaľ obžalovaný S. N. poukazuje na cenovú ponuku od spoločnosti N. P. - PNEU s.r.o., z ktorej
má vyplývať možnosť opravy pneumatiky za sumu 196,08 eur, tak k tomu odvolací súd dodáva, že
z jej obsahu nie je možné zistiť, či sa táto cenová ponuka vzťahuje k poškodeniu, ktoré obžalovaný
svojím konaním spôsobil na pneumatike vyššie uvedeného žacieho stroja, a teda či sa týka rovnakého

poškodenia, keďže z nej nevyplýva, z akých podkladov tento podnikateľský subjekt pri stanovení
ceny opravy vychádzal. Nie je možné ustáliť ani to, či ide o rovnaký typ pneumatiky. V rámci tejto
cenovej ponuky sa pritom výslovne uvádza, že presnú cenu a najmä opraviteľnosť pneumatiky je možné
posúdiť až po jej obhliadke. V tejto súvislosti odvolací súd ďalej dodáva, že neopraviteľnosť poškodenej
pneumatiky vyplynula z výpovede svedka C. N., ktorý žací stroj aj v čase spáchania skutku viedol a ktorý

na hlavnom pojednávaní výslovne uviedol, že sa poškodené koleso (pneumatika) nedá opraviť, ako aj
z výpovede svedka C. D., ktorý na hlavnom pojednávaní potvrdil, že poškodená pneumatika už nebola
spoločnosťou AGROPARTNER spol. s r. o. využívaná, nakoľko to z technického a ani bezpečnostného
hľadiska nebolo možné. Ďalej tento svedok vypovedal aj v tom smere, že hoci sám má kompetencie
na to, aby rozhodol o výmene pneumatiky, v tomto prípade to konzultoval so spoločnosťou EL - ZET

Slovakia, s.r.o., ktorá predmetnú pneumatiku aj predávala. Vychádzajúc z takto zistených skutočností,
záver o nevyhnutnosti výmeny poškodenej pneumatiky za novú, ktorú bolo potrebné poškodenou
spoločnosťou kúpiť za vyššie uvedenú cenu, možno považovať za plne opodstatnený. Vzhľadom na
povahu a rozmery žacieho stroja, ktorého pneumatiku obžalovaný poškodil, ako aj účel, ktorému tento
stroj slúžil a s tým spojenú otázku bezpečnosti, by od poškodenej spoločnosti ani nikto nemohol

spravodlivo požadovať, aby sa vôbec o opravu takéhoto poškodenia pneumatiky pokúšala. Záverom
k tejto otázke tak odvolací súd konštatuje, že so zreteľom na vyššie prezentované zistenia akákoľvek
oprava pneumatiky a prípadná možnosť jej navrátenia do pôvodného stavu neprichádzali do úvahy a
snaha obžalovaného vyvolať pochybnosti o výške ustálenej škody v smere pre neho priaznivejšom, tak
nemá žiaden opodstatnený základ.

V súvislosti s princípom „ultima ratio“, ktorý sa podľa obžalovaného mal v posudzovanom prípade
uplatniť, krajský súd predovšetkým poznamenáva, že v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 13. augusta 2013, sp. zn. 2 Tdo 35/2013 (publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2014 pod č. 96) možno pravidlo „ultima ratio“ uplatniť

jedine prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu § 10 ods. 2 Trestného zákona, teda v zmysle
platnej a účinnej zákonnej úpravy, len pri prečinoch. Najvyšší súd tak týmto svojím rozhodnutím zúžil
priestor pre uplatnenie tohto princípu, ktorý je určovaný kritériami obsiahnutými v § 10 ods. 2 Trestného
zákona, na podklade ktorých je súd oprávnený posudzovať mieru závažnosti spáchaného činu v
tom smere, či ide o prečin alebo o iný delikt, pre ktorý nie je potrebné vyvodzovať trestnoprávnu

zodpovednosť.Uvedenéustanovenietedaupravujemateriálnyznakpriprečinoch,ktorýsauplatňujeako
tzv. materiálny korektív k formálnym znakom prečinu. To znamená, že súd je povinný popri formálnych
znakoch prečinu vždy skúmať aj to, či je naplnený aj Trestným zákonom požadovaný konkrétny stupeň
závažnosti prečinu. Pre takéto posúdenie sú určujúce kritéria taxatívne upravené v § 10 ods. 2 Trestného
zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri hodnotení konkrétnej závažnosti činu, pričom je potrebné

rešpektovať požiadavku, že skutočnosti predpokladané v § 10 odsek 2 Trestného zákona je potrebné
hodnotiť vo svojom súhrne bez toho, aby sa niektorej pripisoval väčší či menší význam (jednej na
úkor druhej). Dokazovanie okolností preukazujúcich mieru (stupeň) závažnosti prečinu v zmysle § 10
ods. 2 Trestného zákona je pri prečine obligatórne (Uznesenie Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne
z 03.03.2008, sp. zn. 4To/2/2008, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky 3/2008 pod č. 23). Vzhľadom na to, že dovolací súd môže pri posudzovaní
dôvodu dovolania uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku hodnotiť i potrebnú (vyššiu
než nepatrnú) závažnosť prečinu (§ 10 ods. 2 Trestného zákona) a opierať sa pritom o dôkazy, ktoré
boli v súdnom konaní vykonané; nesmie však skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.04.2014, sp. zn. 2 Tdo 17/2014 publikované
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2014 pod č. 121), je
nevyhnutné, aby sa súdy otázkou závažnosti prečinu vo svojich rozhodnutiach zaoberali a v tomto smere

aspoň stručne rozviedli svoje úvahy, na základe ktorých dospeli ku konkrétnym záverom v tejto otázke.

V posudzovanej trestnej veci sa ani krajský súd nestotožnil s obhajobnou argumentáciou obžalovaného,
ktorá sa preniesla aj do ním prezentovaných odvolacích námietok, že v jeho prípade o prečin nejde práve
z dôvodu nedostatku Trestným zákonom požadovaného stupňa konkrétnej závažnosti spáchaného

činu. V tomto smere odvolací súd dodáva, že pri prečinoch nemá pre určenie konkrétnej závažnosti
činu z hľadiska vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti podstatný význam to, aká trestná sadzba
je v osobitnej časti Trestného zákona ustanovená pri tej ktorej skutkovej podstate prečinu. Samotná
skutková podstata prečinu totiž určuje jeho typovú závažnosť, t. j. táto je daná už tým, že boli naplnené
všetky formálne znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu posudzovaného ako prečin (typová
závažnosť je vyjadrená aj skutkovými podstatami zločinov, resp. obzvlášť závažných zločinov, avšak

pri nich je skúmanie konkrétnej závažnosti cez kritériá uvedené v § 10 ods. 2 Trestného zákona
vylúčené). Tým je vymedzená aj trestnoprávna ochrana záujmov, ktorým sa ju zákonodarca rozhodol
poskytnúť aj prostriedkami trestného práva, bez ohľadu na to, či ide o právne vzťahy, ktoré majú
súkromnoprávny základ, a taktiež bez ohľadu na to, že im určitú ochranu môžu poskytovať aj iné
právne odvetvia. Významným hľadiskom tu je to, že porušenie alebo ohrozenie konkrétne záujmu svojou

závažnosťou presiahlo súkromnoprávny rozmer a je potrebné im poskytovať a zabezpečovať ochranu
aj v trestnoprávnej rovine. Ako to odvolateľ sám v odôvodnení podaného odvolania uvádza, ide o
ochranu pred trestnými činmi, ktoré sa vyznačujú určitou vyššou závažnosťou (vyššou spoločenskou
nebezpečnosťou) a predstavujú exces z bežného spôsobu života. V rámci úvah o tom, či konkrétny
čin, ktorý napĺňa formálne znaky skutkovej podstaty niektorého prečinu, dosahuje vyššiu než nepatrnú

závažnosť, je teda potrebné zisťovať, či na základe kritérií upravených v § 10 ods. 2 Trestného zákona
ide o čin, ktorý sa nejakým zásadným spôsobom vymyká prípadom, ktorým príslušná skutková podstata
poskytuje trestnoprávnu ochranu a to v tom smere, či sa na základe konkrétnych skutočností závažnosť
činu znižuje až na nepatrnú úroveň.

V trestnej veci obžalovaného o takýto prípad rozhodne nejde, keďže vychádzajúc zo všetkých kritérii
upravených v § 10 ods. 2 Trestného zákona v ich súhrne, nemožno učiniť záver o tom, že by konkrétna
závažnosť činu nezodpovedala typovej závažnosti vyjadrenej už samotnou základnou skutkovou
podstatou stíhaného prečinu. Spôsob vykonania činu, kedy obžalovaný už pri predbiehaní žacieho stroja
v snahe tento zastaviť, konal spôsobom, ktoré mohlo vyvolať nebezpečnú situáciu tak, ako sa o tom

vyjadril svedok C. N., ako aj jeho následne konanie po zastavení stroja, v rámci ktorého vybehol zo
svojho auta, držiac v ruke pracovný nástroj na osekávame konárov a náletových drevín, ktorý svedok
C. N. v danom momente vnímal ako mačetu, pričom na neho kričal, že to je naposledy, čo je tam, čím
u neho vyvolal obavy o tom, čo mieni urobiť, a napokon to, že uvedený nástroj použil na seknutie do
pneumatiky, čím ju poškodil v rozsahu, že už nebola ďalej použiteľná na účel, ktorému slúžila, spolu so

spôsobeným následkom v podobe vzniknutej škody v sume 2.101,05 eur a s mierou zavinenia vo forme
priameho úmyslu, neumožňuje ustáliť záver o nepatrnej závažnosti činu a na takúto úroveň závažnosti
nepoukazujú ani tie okolnosti, že obžalovaný sa podľa vlastného vyjadrenia snažil chrániť svoj majetok,
resp. svoje vlastnícke právo, ako ani to, že pohnútkou jeho konania boli dlhodobé nezhody s poškodenou
spoločnosťou. Vzhľadom aj na takéto obžalovaným prezentované dlhodobé spory nemožno uvažovať

o ospravedlniteľnom chvíľkovom skrate obžalovaného, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
počas tohto obdobia nevyužil žiadne relevantné a účinné právne prostriedky, ktorých použitie mu právny
poriadok umožňoval za účelom ochrany svojich práv a majetku. Rezignácia na takýto postup nemôže
v nijakom smere odôvodňovať také konanie, akého sa obžalovaný dopustil, pričom v tomto smere sa
žiada doplniť, že obžalovaný tak konal voči veci patriacej poškodenej spoločnosti, ktorú obsluhoval v

podstate nič netušiaci svedok C. N., ktorý len plnil pokyny svojho zamestnávateľa, resp. pokyny svojho
nadriadeného a ktorý ani nemal vedomosť o tom, že obžalovaný poškodenú spoločnosť upozorňoval
na to, aby sa nejazdilo cez jeho pozemky. Na podklade týchto skutočností tak možno konštatovať, že
konanie obžalovaného už predstavovalo taký exces z riešenia konfliktných vzťahov, ktoré pri existencii
všetkých zákonných znakov stíhaného prečinu odôvodňuje záver aj o naplnení materiálnej podmienky

vyžadovanej pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti. Na nepatrnú závažnosť tohto prečinu
nemožnousudzovaťanisohľadomnatúargumentáciuobžalovaného,ktoroupoukazovalnanemennosť
základu určujúceho malú škodu a to od 01.01.2006, kedy nadobudol účinnosť Trestný zákon č. 300/2005
Z. z. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že obžalovaným spôsobená škoda výrazne prevyšujesumu 266,- eur a túto by výrazne prevyšovala aj v prípade, ak by sa výška škody odvíjala od minimálnej
mzdy, ktorú ako základ uvádza obžalovaný pri úvahách o prípadnej zmene Trestného zákona. Ani táto
odvolacia argumentácia obžalovaného tak nemôže obstáť a vo vzťahu k výroku o vine ju krajský súd

považoval za neopodstatnenú.

Vo vzťahu k nemožnosti použitia ustanovení o svojpomoci podľa § 6 Občianskeho zákonníka
(nedovolenej svojpomoci zo strany obžalovaného) odvolací súd odkazuje na precízne a presvedčivé
odôvodnenie prvostupňového rozsudku, ktoré si odvolací súd v tejto časti v plnom rozsahu osvojil bez

potreby túto otázku opätovne rozvádzať, keďže by išlo iba o opakovanie správnych úvah súdu prvého
stupňa a záverov z nich vyplývajúcich.

Krajský súd teda uzatvára, že v posudzovanej veci všetky zistené a preukázané skutočností vyplývajúce
z vyššie zmienených dôkazov tvoriacich jeden ucelený, na seba nadväzujúci a vzájomne sa dopĺňajúci
celok a spôsob ich hodnotenia v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku vylučujú

akékoľvek rozumné pochybnosti o vine obžalovaného za stíhaný prečin. Súdom prvého stupňa ustálenej
právnej kvalifikácii zodpovedajú všetky skutkové okolnosti, pričom prvostupňový súd sa v otázke viny
správne vysporiadal aj s otázkou závažnosti činu cez kritéria obsiahnuté v § 10 ods. 2 Trestného zákona,
keď v danej veci správne ustálil závažnosť prečinu vyššiu než nepatrnú.

Pri skúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na
zrušenie alebo zmenu uloženého trestu.

Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok
upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky

skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj
ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých
zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného

zákona základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení,
uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Závery na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia

z neho vyplynúť.

Prvostupňový súd v súlade so stavom veci zistil a ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť nápravy.

Nepochybil okresný súd, keď u obžalovaného nevzhliadol žiadnu z poľahčujúcich okolností upravených
v § 36 Trestného zákona, pričom ale zistil u neho priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného
zákona spočívajúcu v tom, že obžalovaný bol v minulosti za trestný čin odsúdený, v dôsledku čoho bolo
potrebné vo výroku o treste aplikovať ustanovenie § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a dolnú hranicu

ustanovenej trestnej sadzby zvýšiť o jednu tretinu.

Napriek existencii priťažujúcej okolnosti, krajský súd si v súvislosti s výrokom o treste osvojil aj
argumentáciu prvostupňového súdu, ktorou odôvodnil uloženie alternatívneho peňažného trestu priamo
nespojeného s výkonom trestu odňatia slobody. V zhode s úvahami okresného súdu aj odvolací súd

konštatuje, že osoba obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, v spojení so zistenou
pohnútkou, ktorá ho viedla k spáchaniu trestného činu, odôvodňuje predpoklad, že účel trestu vyjadrený
v § 34 ods. 1 Trestného zákona bude možné dosiahnuť aj peňažným trestom. Tento druh trestu
zodpovedá aj povahe a závažnosti spáchaného trestného činu a s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu ho možno považovať za adekvátny. Uloženie peňažného trestu vo výmere 800,- eur, pri

súčasnom obligatórnom ustanovení náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiace (pre
prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený), ako aj trestu prepadnutia
veci (pracovného nástroja na osekávanie konárov a náletových drevín), ktorý bolo taktiež potrebné
obligatórne uložiť v súlade s § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, vytvára dostatočné predpokladyna naplnenie všetkých funkcii trestu (výchovná, preventívna, represívna a ochranná). Uloženie ešte
miernejšieho trestu by sa však už vymykalo požiadavke na dosiahnutie účelu trestu a s ohľadom na
všetky už vyššie zmienené skutočnosti krajský súd akúkoľvek nižšiu výmeru trestu nepovažoval za

dôvodnú.

Napokon za vecne správny treba považovať aj výrok o náhrade škody, ktorý zodpovedá výsledkom
vyplývajúcim z procesu dokazovania. Poškodená spoločnosť si nárok na náhradu škody uplatnila riadne
a včas a jeho opodstatnenosť je daná už označenými dôkazmi a to odborným vyjadrením k hodnote

pneumatiky, faktúrou spoločnosti EL-ZET Slovakia, s.r.o. a výpisom z účtu poškodenej spoločnosti,
z ktorých vyplýva zaplatenie ceny za kúpu dvoch nových pneumatík, z ktorej je zrejmá cena jednej
pneumatiky (poškodená spoločnosť musela kúpiť dve pneumatiky z dôvodu vyváženosti stroja, nakoľko
nebolo možné používať jednu čiastočne ojazdenú pneumatiku a jednu pneumatiku úplne novú). Keďže
obžalovaný spôsobenú škodu neuhradil, okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď ho na
náhradu škody poškodenej spoločnosti zaviazal výrokom podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a prezentované úvahy Krajský súd v Bratislave
nezistil žiadny dôvod pre zrušenie alebo zmenu prvostupňového rozsudku, preto odvolanie
obžalovaného S.a N.a ako nedôvodné postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.