Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Pavol Macháč

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/225/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122014526
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2122014526.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Kataríny
Batisovej a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. X. novembra XXXX, trvalé
bydlisko C. XXX, C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 26. septembra 2022, č. k. 8PP/31/2022-24, na neverejnom

zasadnutí konanom 29. decembra 2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením z 26. septembra 2022, č. k. 8PP/31/2022-24,
podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) a § 415 ods. 1 Trestného
poriadku (ďalej len Tr. por.) zamietol žiadosť odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdený), o podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu
Pezinok z 22. júla 2019, sp. zn. 39T/24/2019, v spojení s uznesením Okresného súdu Pezinok z 23.
marca 2021, sp. zn. 39T/24/2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 25. mája 2021,
sp. zn. 1Tos/20/2021.
Zamietnutie žiadosti okresný súd odôvodnil tým, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku, teda
vykonal potrebnú časť z výmery uložených trestov a splnil aj prvú materiálnu podmienku, že svojim

správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie, no nespĺňa druhú materiálnu podmienku, keďže od
neho nemožno očakávať, že by na slobode viedol riadny život.
Záver o nesplnení druhej materiálnej podmienky okresný súd odôvodnil s poukazom na jeho odpis
registra trestov a trestnú minulosť. Odsúdený má v registri trestov šesť záznamov, z toho všetkých
šesť záznamov sa týka trestného činu marenie výkonu úradného rozhodnutia, a v troch prípadoch bol
uznaný za vinného aj za trestný čin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky, za čo mu bol dokonca

uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na doživotie. Odsúdenému boli uložené rôzny druhy
trestov, a to peňažný trest, podmienečný trest odňatia slobody a aj nepodmienečný trest odňatia slobody.
Odsúdený bol opakovane upozornený na protiprávnosť svojho konania, boli mu uložené aj alternatívne
tresty, a napriek týmto skutočnostiam, počas ktorých mal možnosť preukázať vedenie riadneho života,
sa opäť dopustil trestnej činnosti. Páchanie protiprávnej činnosti nie je u odsúdeného len jednorazovým
vybočením z inak riadneho spôsobu jeho života, ale ide o osobu, ktorá opakovane a dlhodobo pácha

protiprávnu činnosť. Okresný súd poukázal aj na povahu trestného činu marenie výkonu úradného
rozhodnutia, podstatou ktorého je nerešpektovanie uloženého zákazu činnosti, čo svedčí o osobnosti
odsúdeného ako o osobe nerešpektujúcej uložené povinnosti a zákazy. Okresný súd poukázal aj na tú
skutočnosť,žeodsúdenýužbolvminulostipodmienečneprepustenývroku2013,pričomneskôrsaopäť
dopustil trestnej činnosti. Odsúdený už dostal možnosť ukázať, že od neho možno očakávať vedenie
riadnehoživota,avšaknapriektejtomožnostisaopakovanedopustiltrestnejčinnosti,zaktorúboluznaný

za vinného v roku 2019 a potom aj v roku 2020. Odsúdený má opakovane sklony k páchaniu trestnej
činnosti a ani predchádzajúce odsúdenia nepôsobili na odsúdeného dostatočne výchovne a preventívnetak, aby odsúdeného prevychovali a odradili od páchania ďalšej trestnej činnosti. Okresný súd bol
toho názoru, že náprava odsúdeného a celkové pozitívne pôsobenie na odsúdeného je v súčasnosti
možné len počas ďalšieho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením

odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu,
ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátor vzdal práva na podanie sťažnosti, no
odsúdený voči uzneseniu zahlásil sťažnosť, ktorú ku dňu konania neverejného zasadnutia bližšie
neodôvodnil.

Okresný súd predložil spisový materiál Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) na rozhodnutie
o sťažnosti odsúdeného 9. novembra 2022.
Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený
orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak

a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou

osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a
dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, odsúdený mu žiadne pochybenia
nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom žiadne chyby nezistil. Okresný súd vykonal všetky

potrebné dôkazy pre objektívne a zákonné rozhodnutie, pričom dodržal všetky ust. Trestného poriadku
viažuce sa k príprave a k priebehu verejného zasadnutia. Vyhlásené rozhodnutie následne v zákonom
stanovenej lehote vypracoval a doručil stranám trestného konania do vlastných rúk, o čom svedčia
doručenky založené v spise.
Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne

skonštatoval, že odsúdený dňom 24. augusta 2022 vykonal jednu polovicu trestu odňatia slobody
uloženého mu za prečin (§ 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák.).
Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ust. § 66 ods.
1 Tr. zák., aj tu okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený túto podmienku splnil. Aj podľa názoru
krajského súdu odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal

polepšenie, čo vyplýva aj z hodnotenia vypracovaného ústavom, na ktoré poukázal okresný súd a jeho
obsah podrobne rozviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia.
Avšak na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musí
v zmysle ust. § 66 ods. 1 Tr. zák. spĺňať aj druhú materiálnu podmienku a síce, že je od neho možné
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. A pokiaľ ide o túto druhú materiálnu podmienku, tu sa

krajský súd plne stotožnil s názorom okresného súdu, že od odsúdeného vzhľadom na jeho kriminálnu
minulosť nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. V tomto smere poukazuje
krajský súd na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré si v celom rozsahu
osvojuje. Súčasne krajský súd pripomína, že v konaní o sťažnosti, ktoré je dvoj-inštančné platí, že
rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria vzájomnú jednotu, z ktorého dôvodu je nadbytočné

vecne správne argumenty súdu prvého stupňa opakovať v druhostupňovom rozhodnutí.
Správnetiežokresnýsúdpoukázalnato,žezmyselpodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatia
slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po
uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu,
ktorý obsahuje viac komponentov, na ktoré súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou

úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti aj na
slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Pritom posúdenie otázky možnej recidívy je
vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto
miery sa vychádza z objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí predchádzajúci spôsob života odsúdeného
i jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. Tieto objektívne kritéria okresný súd správne u odsúdeného

zhodnotil.
Za daného stavu veci krajský súd v celom rozsahu zdieľa názor okresného súdu, že náprava a
celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu
odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody (ani snariadenou kontrolou technickými prostriedkami) by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu,
ktorým je ochrana spoločnosti (v tomto prípade primárne detí) pred páchateľmi trestných činov.
Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu

napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. na
neverejnom zasadnutí ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.