Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 54Ek/3969/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121551819
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Šnapková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6121551819.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: V., miesto podnikania R., práv. zast.:
AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406,
proti povinnému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Advokátskej
kancelárie Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, na vymoženie pohľadávky vo

výške 659,38 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Iveta Ailerová, so sídlom
exekútorského úradu J. Bottu 21, 934 01 Levice, IČO: 44366639, pod sp. zn. 402EX 1709/21, o sťažnosti
oprávneného proti výrokovej vete II., III. a IV. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
54Ek/3969/2021 zo dňa 15. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti výrokovej vete II., III a IV. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 54Ek/3969/2021 zo dňa 15. marca 2022 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením
sp. zn. 54Ek/3969/2021 zo dňa 15. marca 2022 výrokovou vetou I. rozhodol, že súd exekúciu podľa
§ 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavuje, výrokovou vetou II. rozhodol,
že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy súdneho exekútora vo výške 36 eur
v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, výrokovou vetou III. rozhodol, že oprávnený je povinný

nahradiť povinnému účelne vynaložené trovy za zastúpenie advokátom v súvislosti s podaním návrhu
na zastavenie exekúcie vo výške 75,89 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia a výrokovou
vetou IV. rozhodol, že súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s
návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznáva. V odôvodnení uznesenia podrobne rozpísal
dôvody svojho rozhodnutia.

2. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu, v
zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť, v ktorej žiadal aby súd rozhodol nasledovne: „I. Súd
exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e. II. Žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov konania. III. Súd náhradu trov exekučného konania súdnemu exekútorovi n e
p r i z n á v a.“ Podľa obsahu uvedeného podania, sťažnostný súd posúdil, že sťažnosť oprávneného
smeruje proti výrokom II., III. a IV uznesenia vyššieho súdneho úradníka.

3. Povinný sa k sťažnosti oprávneného nevyjadril.

4. Sudca k veci udáva nasledovné:

5. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok")na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákonneustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť.

7. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca dospel k
záveru, že táto bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Skutkový stav v napadnutom

uznesení bol vyšším súdnym úradníkom zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol
vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Preto rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia, aplikujúc pritom ustanovenie § 202 ods. 2 Exekučného poriadku.

10. Napriek aplikácii § 202 ods. 2 Exekučného poriadku sudca k veci dodáva, že oprávnenému môže

byť uložená povinnosť znášať trovy exekúcie ktoré vznikli povinnému v prípade, ak oprávnený iniciuje
exekúciu v dôvere v rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky právoplatného a vykonateľného exekučného
titulu (rozsudok súdu opatrený doložkou právoplatnosti), ale exekúcia musela byť zastavená po tom,
ako sa preukázalo, že rozhodnutie nespĺňalo podmienky vykonateľného exekučného titulu. Rozhodnutie
súdu, ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, ale musí

byť odôvodnené ústavne konformným spôsobom /m. m. I. ÚS 411/2012, IV. ÚS 138/2011, IV. ÚS
79/2011). V okolnostiach veci sa nemusí javiť svojvoľným výkladom ustanovení Exekučného poriadku
o trovách konania taký výklad, podľa ktorého oprávnenému je možné pričítať procesné zavinenie
zastavenia exekúcie ak podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nebol splnený základný
materiálny predpoklad exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie, v situácii, keď na rozhodnutí súdu

bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. (IV. ÚS 278/2014-10). Na základe vyššie
uvedených skutočností má aj sťažnostný súd za to, že oprávnenému je možné pričítať procesné
zavinenie zastavenia exekúcie, keďže podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia -
exekučného titulu, pri ktorom došlo k zrušeniu doložky právoplatnosti a vykonateľnosti. V dôsledku tejto
skutočnosti, súd uložil oprávnenému v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku povinnosť, nahradiť

trovy exekúcie aj súdnemu exekútorovi.

11. Nad rámec uvedeného, sudca k sťažnosti povinnej poukazuje na koncentračnú zásadu vyjadrenú v
ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorej povinný musí uviesť a uplatniť všetky
právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Z predmetného

ustanovenia zákona je preto zrejmé, že pri rozhodovaní súdu o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie (ako aj o sťažnosti povinného) sú podstatné tie právne skutočnosti, ktoré povinný uviedol v
návrhu na zastavenie exekúcie a nastali do dňa podania tohto jeho návrhu na zastavenie exekúcie.
Prípadné ďalšie tvrdenia povinného reagujúce na vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, príp. uvedené iba v sťažnosti, sú pre rozhodovanie súdu irelevantné.

12. Súd rešpektujúc dôležitosť právnej teórie a právnych pojmov k uvedenému dodáva, že súd
nemusí v odôvodnení rozhodnutia reagovať na všetky namietané skutočnosti a dať odpoveď na všetky
otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov uvádzaných stranou. V tomto rozsahu súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 19.
mája2009,sp.zn.II.ÚS200/09,zprávnejvetyktoréhovyplýva,žeodôvodnenierozhodnutianemusídať
odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné,
aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania,
a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II.

ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). V obdobnom znení je aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 675/2014-40, v rámci ktorého ústavný súd uviedol, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým
a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené
procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovaťv súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS
340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (v súčasnosti § 220 CSP), v ktorom sú
upravené náležitosti odôvodnenia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.