Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/105/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116221524
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Drúžková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1116221524.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Denisou Drúžkovou v spore žalobcu: Ing. W. W., nar.

XX.XX.XXXX, bytom N. XX/X, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Jana Peschlová, s.r.o., so
sídlom Žižkova 1/A, Bratislava, IČO: 47 250 747, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej
koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.10.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť

mu škodu vo výške 3.580,50 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 15.000,- eur, a to titulom zodpovednosti
štátu za škodu vzniknutú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.

2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 03.08.2013 bol žalobca zastavený a kontrolovaný hliadkou
Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave I, Okresný dopravný inšpektorát, Oddelenie
bezpečnosti cestnej premávky z dôvodu, že o 21:39 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej
značky Z. P., evidenčné č. Z. XXXCU v Bratislave po Jesenského ulici, pričom v križovatke ulíc

Jesenského - Štúrova údajne nerešpektoval pokyn vyplývajúci z dopravnej značky „P2 Stoj daj prednosť
v jazde“ a pokračoval vjazde smerom na Medenú ulicu. Svojím konaním tak mal porušiť ust. § 3 ods.
2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ktoré malo žalobcovi ustanoviť zodpovednosť za
priestupok v súlade s ust. § 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Príslušníkmi OR PZ v Bratislave
I bol žalobcovi vodičský preukaz ev. č. Z.-XXXXX-XX, vydaný na skupiny a podskupiny A1, B1, B, AM
na mieste zadržaný a ďalšia jazda mu bola zakázaná, a to s odvolaním sa na ust. § 70 ods. 1 písm.
a) zákona o cestnej premávke.

OR PZ Bratislava I vydal rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu žalobcu zo dňa 07.08.2013,
č.p.: ORP-P-346/1-DI-BCP-2013, ktorým rozhodol, že dôvody zadržania naďalej trvajú a preto vodičský
preukaz nemôže byť jeho držiteľovi vrátený. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie,
v ktorom okrem iného uvádzal, že v danom prípade absentuje materiálny aspekt priestupku. Žalobca
okrem iného namietal, že dôkaz ktorý ho mal usvedčovať zo spáchania priestupku, bol získaný
nezákonne. Odvolaním žalobcu sa zaoberalo Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave,

Krajský dopravný inšpektorát, ktoré svojím rozhodnutím zo dňa 01.10.2013, sp. zn.: KRPZ-P-177/BA-
KDI21-2013 odvolanie zamietlo a rozhodnutie OR PZ v Bratislave I o zadržaní vodičského preukazu zo
dňa 07.08.2013 potvrdilo. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.10.2013.Dňa 15.10.2013 žalobca podal voči KR PZ v Bratislave ako žalovanému žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č. 2S 252/13-47 zo dňa 01.07.2016
rozhodol vo veci tak, že rozhodnutie KR PZ v Bratislave zo dňa 01.10.2013 ako aj rozhodnutie OR

PZ v Bratislave I zo dňa 07.08.2013 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu druhého stupňa na ďalšie
konanie. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave bolo žalobcovi doručené a právoplatnosť nadobudlo
dňa 21.07.2016. Podľa žalobcu Krajský súd v Bratislave zrušil uvedené rozhodnutia ako nezákonné,
čím potvrdil, že zadržanie vodičského preukazu bolo v rozpore so zákonom.

OR PZ Bratislava I začalo konanie vo veci uvedeného priestupku po doručení správy o výsledku
objasňovania priestupku zaslaním predvolania na ústne pojednávanie dňa 13.08.2013. OR PZ v
Bratislave I rozhodnutím č.p.: ORP-P-346/I-DI-BCP-2013 zo dňa 06.11.2013 konanie o priestupku proti
bezpečnostiaplynulosticestnejpremávkyzastavil,nakoľkožalobcadoložildospisufotodokumentáciu,z
ktorejjezrejmé,žezniektorýchúsekovJesenskéhouliceniejedopravnéznačenieviditeľnétak,abybolo
možné jeho nerešpektovanie vodičmi jednoznačne postihovať a ani umiestnené tak, aby nebolo pochýb,

pre ktorú križovatku je daná dopravná značka platná, a preto správny orgán uznal, že pochybnosti v
prospech žalobcu sa vykonaním dôkazov v celku, ani jednotlivo nedajú odstrániť. Vzhľadom na uvedené
OR PZ v Bratislave I dňa 06.11.2013 vodičský preukaz žalobcovi na ústnom prejednaní priestupku vrátil.

Žalobca s poukazom na ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. správny poriadok uviedol, že nakoľko

OR PZ Bratislava I vo veci priestupku rozhodol dňa 06.11.2013, porušil citované zákonné ustanovenie,
kedy skutočnosť, že nerozhodol v zákonom stanovenej lehote žiadnym spôsobom neodôvodnil ako aj
porušil jedno zo základných pravidiel konania, a to vybaviť vec bez zbytočných prieťahov. Skutočnosť, že
v konaní boli spôsobené prieťahy, bola potvrdená aj KR PZ v Bratislave tak, ako to vyplýva z oznámenia
o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 28.01.2014.

S ohľadom na skutočnosť, že bol žalobcovi zadržaný vodičský preukaz, nemohol tento viesť
motorové vozidlo, čím bol obmedzený tak v pracovnom ako aj osobnom živote, kedy bol za účelom
vykonávania pracovných povinností ako aj zabezpečovania bežných potrieb seba a svojej rodiny, nútený
zabezpečovať si osobnú prepravu po meste aj prostredníctvom Taxi služieb a rôznych foriem priateľskej

pomoci, a to počas obdobia dlhšieho ako bolo nevyhnutné, čo bolo spôsobené tak nezákonným
rozhodnutím ako aj skutočnosťou, že OR PZ v Bratislave I nekonalo vo veci a svojou nečinnosťou
spôsobilo prieťahy v konaní. V dôsledku takéhoto nezákonného rozhodnutia ako aj nesprávneho
úradného postupu OR PZ v Bratislave I vznikla žalobcovi škoda vo výške zodpovedajúcej nákladom,
ktoré musel žalobca vynaložiť na zabezpečenie si osobnej prepravy počas obdobia odo dňa zadržania

vodičského preukazu (03.08.2013) do dňa vydania rozhodnutia o zastavení konania o priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a vrátenia vodičského preukazu (06.11.2013), ktoré v súčte
predstavujú sumu 3.580,50 eur. Podľa názoru žalobcu je nepochybné, že pokiaľ by OR PZ v Bratislave
I pri rozhodovaní o priestupku postupovalo v súlade s príslušnými právnymi predpismi, škoda v rozsahu
ako je uvedená v žalobe by žalobcovi nebola vznikla.

Výkonom verejnej moci bolo vo významnej miere zasiahnuté tak do osobného ako aj pracovného
života žalobcu. Žalobca je konateľom spoločnosti L., M..L..T.., zamestnancom spoločnosti W., F..M..
ako aj poradcom generálneho riaditeľa M.Á. B.. Disponuje tiež previerkou NBÚ na oboznamovanie
sa s utajovanými skutočnosťami. Ako pracovne vyťaženému človeku, ktorý z titulu svojho postavenia

vystupuje v obchodných kruhoch a pravidelne sa stretáva so svojimi existujúcimi, či prípadnými
potenciálnymi obchodnými partnermi a za týmto účelom sa musí dostaviť na rôzne miesta, kde sa
vedú rokovania a pracovné stretnutia, bolo žalobcovi nezákonný rozhodnutím OR PZ v Bratislave v
spojení s nesprávnym úradným postupom značne sťažené pracovné uplatnenie, nakoľko využívanie
motorového vozidla je pre výkon jeho pracovnej činnosti nevyhnutnosť. Rovnako bol značne sťažený aj

osobný život žalobcu, nakoľko ako otec dvoch maloletých detí zabezpečuje na dennej báze starostlivosť
o ne, ako aj je človek, ktorý sa venuje rôznym ďalším aktivitám, medzi ktoré mimo iného patria aj
pravidelné športové tréningy a účasť na s tým spojených podujatiach. Už len zariadiť prepravu bicykla
alebo obstarať taxík disponujúci dvoma autosedačkami s možnosťou transportu dvoch veľkých psov
predstavuje len ťažko prekonateľnú komplikáciu, ktorú častokrát nie je možné riešiť inak ako vlastným

autom alebo pevne dohodnutou prepravou na tento účel. Práve nezákonným rozhodnutím OR PZ
v Bratislave I v spojení s jeho nesprávnym úradným postupom bola žalobcovi spôsobená ujma,
kedy nezákonne a nad mieru nevyhnutne potrebnú bol obmedzovaný vo výkone svojich základných
pracovných aj osobných potrieb, čím došlo k zásahu tak do súkromného života žalobcu ako aj mu bolosťažené spoločenské uplatnenie. Žalobca poukázal tiež na to, že doteraz bol ako riadny občan, slušný
a dobrý vodič. Tento stav len potvrdzuje skutočnosť, že za rozhodné obdobie viac ako 12 rokov, čo je
držiteľom vodičského oprávnenia, nebol vinníkom dopravnej nehody. Počas rozhodného obdobia musel

žalobca na svoju obhajobu vynaložiť veľké úsilie a to práve preto, že námietky tak ako učinil priamo na
mieste, osobne pri preberaní rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu a v zásade celý čas počas
správneho konania príslušné orgány ignorovali. Nezákonným konaním mu bol spôsobený neprimeraný
stres vyplývajúci z neistoty právnej aj ľudskej. Právne neistota bola spôsobená nevydaním rozhodnutia
v zákonnej lehote a ľudská neistota bola spôsobená porušením princípu legitímneho očakávania ako aj

porušením povinnosti správneho orgánu postupovať podľa princípu „obdobne v podobných prípadoch“.
Počas celého konania bola citeľná snaha príslušného orgánu uložiť žalobcovi sankciu druhom a dĺžkou
neprimeranou. S prihliadnutím na charakter a dĺžku zásahu do práv a právom chránených záujmov
žalobcu a nepriaznivých následkov pre neho z tohto plynúcich mal žalobca za to, že konštatovanie
porušenia práva nie je v tomto prípade postačujúce, a preto požadoval priznanie nemajetkovej ujmy v
celkovej výške 15.000,- eur, z toho 5.000,- eur v spojení s nesprávnym úradným postupom a 10.000,-

eur v spojení s nezákonným rozhodnutím.

Žalobca podal vo veci nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku dňa 28.04.2016 a vo veci nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím dňa 13.10.2016, avšak žalovaný jeho nároky neuspokojil.

Ako dôkazy žalobca označil a predložil Rozhodnutie OR PZ v Bratislave I o zadržaní vodičského
preukazu zo dňa 07.08.2013, odvolanie žalobcu zo dňa 22.08.2013, fotodokumentácia, Rozhodnutie
KR PZ Bratislava o odvolaní zo dňa 01.10.2013, Rozhodnutie OR PZ v Bratislave I o zastavení
konania o priestupku zo dňa 06.11.2013, žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia adresovanú

KS v Bratislave zo dňa 15.10.2013, Rozsudok KS v Bratislave č.k. 2S 252/13-47 zo dňa 01.07.2016,
sťažnosť žalobcu zo dňa 15.10.2013, oznámenie KR PZ v Bratislave o výsledku prešetrenia sťažnosti
zo dňa 28.01.2014, potvrdenky o zaplatení jazdného - prepravného v taxislužbe, žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhrady škody zo dňa 26.04.2016, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhrady škody zo dňa 13.10.2016, odpoveď MV SR na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku

na náhrady škody zo dňa 16.08.2016.

3. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 09.06.2017 na základe výzvy súdu doplnil žalobu
o správne označenie žalovaného, ktorým je Slovenská republika, v mene ktorej koná ako štátny orgán
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

4. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k žalobe
popísal skutkový a právny stav vyplývajúci z príslušných administratívnych spisov OR PZ v Bratislave
I a KR PZ v Bratislave. Pri popise skutkových okolností žalovaný okrem iného i uviedol, že obrana
žalobcu v rámci prešetrovania priestupku bola výrazne arogantná, napriek poučeniu žalobca výrazne

kričal po členoch hliadky s tvrdením, či nevidia, čo má on za oknom, pričom prstom ukazoval na preukaz
- prenosné povolenie k vjazdu do objektu KR PZ v Bratislave a ďalej uviedol, že je z odboru kontroly
KR PZ v Bratislave a že ho majú nechať tak, lebo pocítia jeho hnev a veľkú kontrolu zo strany odboru
kontroly KR PZ v Bratislave, ako aj inšpekcie a že ich vyzlečie z uniforiem.

Žalovaný v ďalšom poukázal na to, že pre vznik zodpovednosti za škodu musia byť kumulatívne splnené
všetky stanovené predpoklady. Nepostačuje teda iba existencia zrušujúceho rozhodnutia, ale je súčasne
potrebné preukázať vznik a existenciu škody, ako aj jej výšku a v neposlednom rade aj existenciu priamej
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou.

Žalobca podal sťažnosť na postup polície, ktorá bola rozdelená do 11 častí. Sťažnosť bola len v jednej
časti (časť 6) vyhodnotená ako opodstatnená a týkala sa sťažnosti na prieťahy v konaní o priestupku,
v ktorej žalobca tvrdil, že ku dňu podania sťažnosti (t. j. ku dňu 15.10.2013) nebolo vydané meritórne
rozhodnutie o priestupku, nebol vytýčený termín ústneho pojednávania a nebol ani vyrozumený o
predĺžení lehoty. Sťažnosť v tejto časti bola vyhodnotená ako opodstatnená len v tom, že nebol

predĺžená lehota na rozhodnutie vo veci. Samotné prieťahy, nečinnosť, na ktoré žalobca poukazuje,
však konštatované na to príslušným orgánom neboli. Skutočnosť, že odvolací orgán nerozhodol o
predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia prvostupňovým orgánom, podľa žalovaného nie je možné
považovať za nečinnosť príslušného správneho orgánu vo vzťahu k účastníkovi konania (žalobcovi), aleza nedodržanie § 49 zákona č. 71/1967 Zb. prvostupňovým orgánom vo vzťahu k svojmu nadriadenému
orgánu, teda ide o interný zodpovednostný vzťah medzi prvostupňovým správnym orgánom a jeho
nadriadeným v rámci príslušného ústredného orgánu štátnej správy. Nesprávny úradný postup teda

nebol konštatovaný žiadnym orgánom oprávneným na preskúmanie postupu polície. Služobný zákrok
bol oprávnený, primeraný povahe a okolnostiam, čiže bol vykonaný zákonne, v zmysle platných
právnych predpisov. Na základe uvedeného žalovaný zastával názor, že existenciu nesprávneho
úradného postupu polície žalobca nepreukázal, a teda prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu
nebol naplnený.

Pokiaľ ide o ďalší titul, z ktorého sa žalobca domáha svojho nároku, žalovaný v tejto súvislosti uviedol,
že v danom prípade rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave neboli predmetné rozhodnutia OR PZ
v Bratislave I a KR PZ v Bratislave zrušené pre nezákonnosť, ale len z dôvodu absencie riadneho
odôvodnenia zadržania vodičského preukazu žalobcovi. Žalovaný teda zastával názor, že žalobca
nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, a preto ani tento predpoklad zodpovednosti za škodu

nie je možné považovať za splnený.

Vo vzťahu k samotnej výške škody uplatnenej žalobcom titulom nákladov vynaložených v súvislosti
s využitím služieb taxislužby, žalovaný uviedol, že predložené pokladničné doklady taxislužieb podľa
žalovaného nijakým spôsobom nepreukazujú tvrdenia o vzniku skutočnej škody, nakoľko z nich nie je

zrejmé, na aké účely boli jednotlivé taxislužby využívané. Žalovaný mal za to, že predložené doklady
nie sú dostatočné na preukázanie existencie a výšky skutočnej škody. Žalovaný zároveň považoval
žalobcom uvádzané náklady vynaložené na prepravu taxislužbami za neúčelne vynaložené finančné
prostriedky, nakoľko využívanie služieb taxi je výrazne finančne náročnejšie ako preprava prostriedkami
MHD, ktorá v rámci Bratislavy núka širokú sieť možností využitia liniek MHD, a preto podľa žalovaného

mal žalobca prednostne využívať prepravu prostredníctvom liniek MHD. Z uvedeného dôvodu nárok na
náhraduškodyvčastináhradyskutočnejškodyvovýške3.580,50eurpovažovalžalovanýzanedôvodný
a nepreukázaný.

K uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol, že v podanej žalobe nie sú uvedené

žiadne závažné konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali vznik nemajetkovej ujmy ako aj jej
výšku. Zadržanie vodičského preukazu mohlo byť žalobcovi nepríjemné a môže pre neho predstavovať
negatívnu skúsenosť, avšak podľa názoru žalovaného nemohlo byť takej intenzity, že žalobcovi z tohto
dôvodu vznikla nemajetková ujma. Vznik, existenciu a závažnosť následkov nemajetkovej ujmy nestačí
len tvrdiť, ale je nutné ich hodnoverne a bez pochybností aj preukázať. Žalovaný mal za to, že žalobcovi

nevznikli žiadne negatívne následky v súkromnom živote, nedošlo k rozkladu rodinných vzťahov, ani k
vzájomnému odcudzeniu v rodinných vzťahoch, čoho dôkazom je aj fakt, že rodina i naďalej spoločne
zdieľala zaužívané rodinné aktivity. Žalovaný zastával názor, že nedošlo k závažným následkom ani v
spoločenskom uplatnení. Nedošlo napríklad k situácii, že by zamestnávateľ dal žalobcovi výpoveď z
práce. Podľa žalovaného žalobca svoje subjektívne pocity prezentované v žalobe nijakým spôsobom

nepodložil dôkazmi, a preto mal žalovaný za to, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne konkrétne
skutočnosti, ktoré by reálne preukazovali vznik nemajetkovej ujmy ako aj jej výšku.

5. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca tak, že dôvody, kedy žalovaný vo svojom
vyjadrení opisuje správanie žalobcu, pričom pravdivosť daných tvrdení nebola nikdy žiadnym spôsobom

preukázaná, sú podľa žalobcu založené výlučne na ambícii vykresliť žalobcu v negatívnom svetle v
snahe vyhnúť sa zodpovednosti za škodu a ujmu. V tomto smere poukázal na skutočnosť, že voči
žalobcovi OR PZ začalo aj iné konania o priestupkoch na úseku dopravy, v ktorých sa žalobca ako aj v
tomto prípade úspešne bráni. S ohľadom na počet konaní vedených voči žalobcovi, skutočnosti, že sú
vedené tým istým správnym orgánom a tými istými zamestnancami správneho orgánu ako aj spôsobe

vedenia daných konaní, kedy správny orgán nepostupuje v súlade s príslušnými právnymi predpismi,
existuje dôvodná pochybnosť o objektívnosti týchto konaní a predpoklad, že zamestnanci realizujúci
právne úkony vo vzťahu k žalobcovi sú zaujatí a v och záujme nie je ochrana práv a právom chránených
záujmov, ale naopak snaha poškodiť žalobcu. Žalobca sa nikdy za člena policajného zboru nevydával
a ani sa nevyhrážal akýmikoľvek „známosťami“ na odbore kontroly/SKIS počas riešenia priestupku.

TvrdeniahliadkyPMJsúvymyslené,účelové,možnovsnaheodviesťichsnahuodžalobcomvnímaného
potenciálne korupčného správania sa a je nereálne, aby sa zakladali na pravde. Boli to práve členovia
hliadky, ktorí boli voči žalobcovi arogantní od momentu oznámenia ich jednania na linke 158 a počas
vykonávania služobného zákroku mali na jeho adresu poznámky typu, že si ho podajú, strkali doňho atď.Vo vzťahu k nezákonnému rozhodnutiu žalobca poukázal na to, že v tejto súvislosti je podstatný
výlučne ten fakt, že krajský súd rozsudkom zrušil predmetné právoplatné rozhodnutie, ktorým bola

škoda spôsobená , a to rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu. Krajský súd navyše v závere
svojho rozhodnutia s ohľadom na obsah spisov konštatoval, že rozhodnutie o zadržaní vodičského
preukazu žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a preto bolo
rozhodnutím krajského súdu zrušené. Z povahy a podstaty samotného konania, ktorým je práve
preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia, z odôvodnenia rozhodnutia a skutočnosti, že rozhodnutie

správneho orgánu, ktoré bolo predmetom preskúmavania, bolo rozhodnutím krajského súdu zrušené,
potom potvrdzuje existenciu nezákonného rozhodnutia aj bez toho, aby to bolo výslovne uvedené vo
výroku rozhodnutia. Vybavením sťažnosti na prieťahy ako sťažnosti opodstatnenej považoval žalobca
za naplnenie podmienky vzniku zodpovednosti za škodu i v prípade nesprávneho úradného postupu.

S tvrdeniami žalovaného uvedenými vo vzťahu k existencii samotnej škody sa žalobca nestotožňoval

a považoval ich za účelové a nesprávne. Podľa žalobcu je nesporné, že ak by mu nebol na základe
nezákonného rozhodnutia zadržaný vodičský preukaz, nebol by žalobca musel pri zabezpečovaní
svojich základných pracovných aj osobných potrieb, ktoré by inak realizoval sám ako vodič, využívať iné
spôsoby prepravy. Akákoľvek povinnosť dokladovať účelnosť jednotlivých ciest, pre ktoré bola využitá zo
strany žalobcu príslušná taxi služba nie je žiadnym spôsobom relevantná a dôvodná, nakoľko predtým

ako došlo k zadržaniu vodičského preukazu žalobcu , mohol tento využívať motorové vozidlá podľa
vlastného uváženia bez akýchkoľvek obmedzení a tak aj činil. Skutočnosť, že žalobca na svoju prepravu
využíval taxi služby a nie MHD vyplýva zo samotného postavenia žalobcu či už v rodinnom alebo
pracovnom živote a z jeho životného štandardu, na ktorého vybudovaní dlhodobo a vytrvalo pracoval a
naďalej pracuje a je jeho snahou si ho udržať.

Podľa žalobcu z vyjadrenia a ďalšieho konania žalovaného je zrejmé, že tento si naďalej odmieta
priznať svoj nezákonný postup spočívajúci v nezákonnom zadržaní vodičského preukazu a pokračuje v
difamačných a nepravdivých vyjadreniach na stranu žalobcu. Pre ilustráciu pokračujúceho šikanózneho
konania žalovaného voči žalobcovi poukázal na situáciu z roku 2015, kedy bol žalobca účastníkom

dopravnej nehody.

S ohľadom na vyjadrenie žalovaného, že zadržanie vodičského preukazu mohlo byť žalobcovi
nepríjemné a môže pre neho predstavovať negatívnu skúsenosť, mal žalobca za to, že žalovaný týmto
vyjadrením uznal tvrdenia žalobcu o značnej negatívnej skúsenosti a nepríjemnosti, pričom logickým

dôsledkom je výrazné stresové zaťaženie žalobcu. Žalobca považoval tvrdenia žalovaného za zhodné
s jeho tvrdeniami a mal za to, že nepríjemnosti a negatívne skúsenosti majú vplyv na určenie výšky
nemajetkovej ujmy a jej samotný vznik už nemusí ďalej preukazovať. Stres nie je len z opakujúcich
sa nepravdivých tvrdení žalovaného, ale aj z prirodzeného stresu žalobcu z možných reakcií okolia na
fakt, že mu bolo znemožnené viesť motorové vozidlá, čo pravidelne niekoľko mesiacov aj svojmu okoliu

vysvetľoval ako aj stres z toho, či stihne všetky svoje dovtedy plánované pracovné ale aj súkromné
aktivity. Stres pramení aj z toho, že nie vždy mal žalobca možnosť využívať taxislužby na zabezpečenie
svojich potrieb riadne a včas. Žalobca v súvislosti s uplatnenou nemajetkovou ujmou žiadal, aby súd
zohľadnil právny názor Krajského súdu v Bratislave v rozsudku sp. zn. 2S 252/2013, ktorý v predmetnej
veciustálil,žezadržanievodičskéhopreukazujezávažnýmzásahomdoprávžalobcuakofyzickejosoby.

Žalobca v závere svojho vyjadrenia uviedol, že stres a stresové faktory sú všeobecne uznávanými
notorietami a žalobca má za to, že nad rámec horeuvedeného ho netreba preukazovať. Ak však vo veci
konajúci súd má za to, že je vhodné vykonať výsluch strany, alebo zabezpečiť ktorýkoľvek z dôkazných
prostriedkov, napr. znalecké dokazovanie, žalobca navrhoval, aby ho súd vykonal.

6. Žalovaný sa vyjadril k obsahu podania žalobcu písomne tak, že podľa jeho názoru žalobca svojou
replikou nepredložil súdu žiadne nové relevantné skutočnosti týkajúce sa prejednávanej právnej
veci. Vo veci samej sa žalovaný pridržal svojho vyjadrenia k žalobe a zotrval na tvrdeniach, že
nesprávny úradný postup nebol konštatovaný žiadnym orgánom oprávneným na preskúmanie postupu

polície. Žalovaný naďalej zastával názor, že rozhodnutie OR PZ v Bratislave I o zadržaní vodičského
preukazu a rozhodnutie KR PZ v Bratislave o odvolaní neboli Krajským súdom v Bratislave zrušené
pre nezákonnosť, ale len z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia zadržania vodičského preukazu
žalobcovi. Vo vzťahu k uplatnenej škode titulom nákladov vynaložených na prepravu taxislužbamia nemajetkovej ujme žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach. Žalovaný zastával jednoznačný záver,
že existenciu nesprávneho úradného postupu polície žalobca nepreukázal, taktiež nepreukázal
ani existenciu nezákonného rozhodnutia, ďalej žalobcom nebola preukázaná existencia škody a

nemajetkovej ujmy, a preto nie je potrebné zaoberať sa kauzálnym nexusom, nakoľko by to bolo
bezpredmetné, pretože nedošlo ku kumulatívnemu naplneniu všetkých zákonných predpokladov vzniku
zodpovednosti štátu za škodu.

7. Žalobca sa na pojednávaní k veci vyjadril tak, že vyjadrenia o tom, ako je MHD rýchlejšia, považuje

vo všeobecnosti za účelové, a to najmä vo vzťahu k okolnostiam prípadu, keď v danom čase mal dve
maloleté deti vo veku 4 a 5 rokov, ktoré chodili do škôlky v Y.. Žalobca býval v N. O., prácu vykonával
v centre mesta a na Q. ulici. Bežne za deň najazdil 80 km po meste, čo absolútne neprichádza do
úvahy splniť prostredníctvom MHD z časových dôvodov a aj z toho titulu, že v tom čase už bol žalobca
rozvedený a deti boli v striedavej osobnej starostlivosti, tak pre ne musel chodiť celý týždeň on, škôlka sa
o 17:00 hod. zatvárala, neexistovala možnosť deľby s manželkou. Vo vzťahu k voľnočasovým aktivitám,

ktoré vtedy vykonával bez obmedzenia, ide najmä o to, že sa aktívne zúčastňoval športových podujatí,
kde sa pláva a bicykluje, čiže sa veci uložia do depa a ide sa, pričom preprava bicykla je mimo MHD
na to špeciálne určených absolútne vylúčená. Inak povedané, do Devína chodí cyklobus raz za týždeň.
Vo vzťahu k veku detí (4-5 rokov), ak ich niekam chcel zobrať, toto nie sú deti, ktoré by odkráčali 5
km, tzn., že na to, aby ďalej mohli fungovať, vozidlo bolo nevyhnutné a nevyhnutné bolo aj použitie

autosedačiek, nie podsedáku, čo v zásade vylučovalo možnosť zohnať taxík. Nakoniec mal žalobca
zohnaného taxikára, ktorý vozil autosedačky v kufri. Žalobca bol nútený chodiť na stretnutia, takže
použitieMHDalebopešiboloabsolútnevylúčené,zhľadiskačasutoneboloreálne.Ďalšímobmedzením
bolo, že to bolo v čase hlavných prázdnin, kedy mal naplánovanú dovolenku s deťmi, boli vo Vysokých
Tatrách, čo je obrovský problém presťahovať tam deti bez auta. Musel si zobrať auto, na ktorom on

sám jazdiť nemohol, zaplatil na ruku známemu, ktorý ho doviezol na jeho aute, ubytovanie a vlak. Aj
pohyb v Tatrách bol vzhľadom na vek detí obmedzený, pretože to, čo trvá 5-10 minút autom, bol pre
deti de facto celodenný výlet, ktorý mali problém aj reálne absolvovať. Obmedzenia z titulu zadržania
vodičského preukazu, ktoré bolo nezákonné od počiatku, boli zásadné. Prvé týždne bol problém, keďže
žalobca nevedel, čo robiť, dohodli si termín na okresnom dopravnom inšpektoráte, kde policajt vytiahol

spod stola vopred napísané rozhodnutie v rozsahu niekoľkých strán o zadržaní vodičského preukazu a
v podstate sa žalobcovi vysmial do tváre. Na jeho otázku, aké dôvody zadržania vodičského preukazu
naďalej trvajú, čiže aj v čase prebratia rozhodnutia, mu odpovedal, že o tomto sa s ním baviť nebude, že
si počká na vydanie rozhodnutia o priestupku. Žalobca začal teda robiť určité opatrenia, aby zabezpečil
zákonnosť, tzn. napr. osobne navštívil nadriadený orgán v zmysle správneho poriadku, ústne požiadal

o zabezpečenie opatrení na odstránenie nečinnosti, a to má vzťah aj k vyjadreniu žalovaného. Takéto
problémy má žalobca od r. 2006, kedy podal sťažnosť. Toto je podľa jeho názoru spôsob, ako sa mu
snažia pomstiť. O tom svedčí aj evidenčná karta, v ktorej žalobca nemá za celú dobu, čo je držiteľom
vodičského preukazu, evidovaný žiadny priestupok. Touto evidenčnou kartou preukazuje aj vzniknutú
nemajetkovú ujmu. Žalobca dodal, že 3x sa s nimi súdil a všetky spory vždy vyhral. To sú stále jedni a tí

istí policajti, ktorí sa tam vyskytujú a snažia sa jeho osobu vykresliť ako osobu, ktorá ich chce dostať do
väzby, čiže vymyslené veci, ktoré sa nestali, že sa neoprávnene vydáva za policajta. Keď sa ich opýtal,
že kedy sa to stalo, tak to nevedeli uviesť. Vo vzťahu k tomuto priestupku boli na mieste tri hliadky, je
veľmi zvláštne, že sa k tomu nachádza len jeden úradný záznam. Všetky negatívne tvrdenia sa pritom
mali stať len u tejto jednej hliadky, čo je veľmi zvláštne. Policajti z toho istého útvaru mu i v prípade,

keď nabúral kamión, ktoré konanie je mimochodom právoplatne zastavené, uložil zákaz činnosti, dali
ho aj sledovať, aby ho následne zastavili pod nejakou zámienkou. Tieto šikanózne praktiky v podstate
pokračujú až doteraz, o čom svedčia, okrem iného, aj vyjadrenia žalovaného v tomto konaní. Napriek
tomu, že tvrdenia hliadky neboli žiadnym spôsobom preukázané, žalovaný ich naďalej vykresľuje ako
objektívny fakt.

8. Súd sa oboznámil s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi sporových strán, vykonal
dokazovanie oboznámením sa s obsahom Rozhodnutia OR PZ v Bratislave I o zadržaní vodičského
preukazu zo dňa 07.08.2013, odvolania žalobcu zo dňa 22.08.2013, Rozhodnutia KR PZ Bratislava o
odvolaní zo dňa 01.10.2013, Rozhodnutia OR PZ v Bratislave I o zastavení konania o priestupku zo

dňa 06.11.2013, žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia adresovanou KS v Bratislave zo dňa
15.10.2013, Rozsudkom KS v Bratislave č.k. 2S 252/13-47 zo dňa 01.07.2016, sťažnosťou žalobcu zo
dňa 15.10.2013, oznámením KR PZ v Bratislave o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 28.01.2014,
potvrdenkami o zaplatení jazdného - prepravného v taxislužbe, žiadosťou o predbežné prerokovanienároku na náhrady škody zo dňa 26.04.2016, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhrady
škody zo dňa 13.10.2016, odpoveďou MV SR na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhrady
škodyzodňa16.08.2016,evidenčnoukartoužalobcu,akoajostatnýmobsahomspisuazistilnasledovný

skutkový stav.

9. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I rozhodnutím
č.p.: ORP-P346/1-DI-BCP-2013 zo dňa 07.08.2013 rozhodol, že vodičský preukaz evidenčné číslo Z.-
XXXXX-XX, vydaný na skupiny a podskupiny A1, A, B1, B, AM, Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave

I, dňa 21.11.2011, ktorého držiteľom je žalobca, bol zadržaný dňa 03.08.2013 podľa § 70 ods. 1 písm.
a) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, pretože za opísaný
skutok možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorového
vozidla. Okresný dopravný inšpektorát preskúmal odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z
hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a na základe zistených skutočností rozhodol, že
dôvody zadržania naďalej trvajú a preto vodičský preukaz nemôže byť jeho držiteľovi vrátený. Žalobca

podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie.

Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave rozhodnutím
o odvolaní č.p.: KRPZ-P-177/BA-KDI21-2013 zo dňa 01.10.2013 odvolanie žalobcu zamietol a
rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave

I o zadržaní vodičského preukazu, ORP-P346/1-DI-BCP-2013 zo dňa 07.08.2013 potvrdil.

10. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I rozhodnutím
č.p.: ORP-P346/1-DI-BCP-2013 zo dňa 06.11.2013 rozhodol o zastavení konania o priestupku, zo
spáchania ktorého bol obvinený žalobca. Podľa odôvodnenia rozhodnutia správny orgán po vyjadrení

obvineného a predložení písomností pri vyhotovovaní zápisnice uznal, že pochybnosti v prospech
obvineného sa vykonaním dôkazov v celku, ani jednotlivo odstrániť nedajú, a preto rozhodol tak, ako je
uvedené v enunciáte rozhodnutia. Žalobcovi bol vrátený vodičský preukaz pri podpise zápisnice.

11. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 252/13-47 zo dňa 01.07.2016, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 21.07.2016 bolo napadnuté rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru
Bratislava, Krajského dopravného inšpektorátu č.p.: KRPZ-P-177/BA-KDI21-2013 zo dňa 01.10.2013
a rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, Okresného dopravného
inšpektorátu Bratislava I č.p.: ORP-P-346/1-DI-BCP-2013 zo dňa 07.08.2013 zrušené a vec vrátená
správnemu orgánu druhého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne bol žalovaný zaviazaný zaplatiť

žalobcovi náhradu trov konania.

12. Sťažnosťou zo dňa 15.10.2013 adresovanou Sekcii kontroly a inšpekčnej služby MV SR v Bratislave
k ČVS: ORP-P-346/1-DI-BCP-2013 namietal žalobca okrem iného zbytočné prieťahy v konaní o
priestupku a porušenie povinnosti orgánu vydať meritórne rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.

Podľa oznámenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave o výsledku prešetrenia sťažnosti
zo dňa 28.01.2014 bola sťažnosť žalobcu v časti týkajúcej sa namietaných prieťahov v konaní o
priestupku (časť 6.) vyhodnotená ako opodstatnená. Prešetrením sťažnosti bol dostatočne odôvodnený
záver, že po doručení správy o výsledku objasňovania priestupku oddeleniu bezpečnosti cestnej
premávky okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I ako správnemu

orgánu dňa 06.08.2013, bolo vo veci priestupku začaté konanie dňa 13.08.2013 zaslaním predvolania
na ústne pojednávanie, ktoré si žalobca v odbernej lehote neprevzal. Lehota na začatie konania bola
správnym orgánom dodržaná. Do dňa podania sťažnosti 15.10.2013 vo veci správnym orgánom nebolo
rozhodnuté, pričom lehota na rozhodnutie predĺžená nebola, čo je v rozpore so všeobecné záväzným
právnym predpisom a vnútorným predpisom upravujúcim danú problematiku. Z dôvodu opodstatnenosti

sťažnosti zápisnica o prešetrení sťažnosti bola prerokovaná s riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ v
Bratislave I, ktorému boli uložené príslušné povinnosti za účelom odstránenia zistených nedostatkov.
Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave sa za nepríjemnosti spojené s danou skutočnosťou žalobcovi
ospravedlnilo.

13. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 26.04.2016 adresovanou
Ministerstvu vnútra SR si uplatnil žalobca nárok na náhradu škody spočívajúcej v nákladoch na
zabezpečenie si osobnej prepravy prostredníctvom taxi služieb vo výške celkom 2.650,05 eur a
nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- eur, ku ktorej prišlo nesprávnym úradným postupom OkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvBratislaveI,Okresnýdopravnýinšpektorátvkonaníopriestupkuč.ORP-
P-346/1-DI-BCP-2013. Listom zo dňa 16.08.2016 oznámilo Ministerstvo vnútra SR žalobcovi, že jeho
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody považuje za nedôvodnú.

Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 13.10.2016 adresovanou
Ministerstvu vnútra SR si uplatnil žalobca nárok na náhradu škody spočívajúcej v nákladoch na
zabezpečenie si osobnej prepravy prostredníctvom taxi služieb vo výške celkom 3.580,05 eur a
nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- eur, ku ktorej prišlo v dôsledku nezákonného rozhodnutia

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, Okresný dopravný inšpektorát č. ORP-P-346/1-
DI-BCP-2013 zo dňa 07.08.2013 v spojení s rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v
Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát č. KRPZ-P-177/BA-KDI21-2013 zo dňa 01.10.2013.

14. Z predložených potvrdeniek o zaplatení jazdného - prepravného v taxislužbe vyplýva, že tieto
sú vystavené rôznymi prevádzkovateľmi taxislužieb, v rôznych dňoch v období od 05.08.2013 do

06.11.2013, na rôzne sumy, v ich úhrnnej sume vo výške 3.580,05 eur.

15. Z evidenčnej karty žalobcu mal súd preukázané, že žalobca je držiteľom vodičského oprávnenia
skupiny AM, A od 02.11.2001, skupiny B od 11.07.2002, skupiny A1, B1 a A2 od 01.05.2004, pričom ku
dňu 17.10.2018 nemá žalobca evidovaný žiadny priestupok.

16. Podľa § 1 písm. a) a c) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

18. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

19. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

20. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

21. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.23. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

24. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

25. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

26. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

27. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

28. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2

sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

29. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

30. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

31. Žalobca sa žalobou domáhal podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nároku na náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla jednak v dôsledku nezákonného rozhodnutia vydaného
Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave I a následne potvrdeného Krajským riaditeľstvom

Policajného zboru v Bratislave, ktoré rozhodnutia boli na podklade správnej žaloby žalobcu Krajským
súdom v Bratislave zrušené a ďalej v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave I, ktoré v konaní o priestupku nekonalo vo veci a svojou nečinnosťou
spôsobilo prieťahy v konaní. Svoj nárok žalobca odôvodnil ako majetkovú ujmu vo výške 3.580,05 eur
zodpovedajúcu nákladom, ktoré musel žalobca vynaložiť na zabezpečenie si osobnej prepravy počas

obdobia odo dňa zadržania vodičského preukazu do dňa vydania rozhodnutia o zastavení konania o
priestupku a vrátenia vodičského preukazu. V číselnom vyjadrení si žalobca uplatnil voči žalovanému
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spolu vo výške 15.000,- eur. Z toho nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy titulom nesprávneho úradného postupu predstavoval sumu 10.000,- eur a titulom nezákonného
rozhodnutia sumu 5.000,- eur.

32. V prípade náhrady škody uplatnenej podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu bez ohľadu
na zavinenie. Štát sa pri splnení podmienok vzniku zodpovednosti za škodu, nemôže zbaviť povinnostinahradiť škodu. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom ako zodpovednosti objektívnej je kumulatívne splnenie troch
podmienok a to: 1./ existencia nezákonného rozhodnutia/ nesprávneho úradného postupu 2./ existencia

škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. existencia nemajetkovej ujmy 3./ príčinná
súvislosť medzi škodou/nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom.

33. Medzi stranami nebolo sporným vydanie rozhodnutí, ktoré označil žalobca za nezákonné, ani

skutočnosť, že tieto rozhodnutia boli na základe žaloby žalobcu na preskúmanie zákonnosti rozsudkom
krajského súdu vydaným v správnom súdnictve zrušené. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu
škody žalovaný považoval za nedôvodný, pričom sporoval existenciu predpokladov vzniku nároku na
náhradu škody, konkrétne v prvom rade predovšetkým existenciu nezákonného rozhodnutia v intenciách
ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., pretože podľa tvrdení žalovaného rozhodnutie
Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I o zadržaní vodičského preukazu a rozhodnutie Krajského

riaditeľstva PZ v Bratislave o odvolaní neboli Krajským súdom v Bratislave zrušené pre nezákonnosť,
ale len z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia zadržania vodičského preukazu žalobcovi.

34. Základnými predpokladmi pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím je, tak ako bolo uvedené vyššie, existencia nezákonného rozhodnutia a vznik škody, a to

v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci tak vzniká len z rozhodnutia, ktoré je nezákonné. Relevantným v tomto konaní bolo teda
v prvom rade právne posúdenie, či žalobcom označené rozhodnutie, v príčinnej súvislosti s ktorým si
uplatnil svoj nárok na náhradu škody, spĺňa atribút nezákonného rozhodnutia v intenciách ustanovenia
§ 6 zákona č. 514/2003 Z. z.

Rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, Okresného dopravného inšpektorátu o zadržaní
vodičského preukazu zo dňa 07.08.2013 a rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Krajského
dopravného inšpektorátu o odvolaní zo dňa 01.10.2013 boli zrušené rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave č.k. 2S 252/13-47 zo dňa 01.07.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.07.2016, keď

súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia zadržania
vodičského preukazu žalobcovi v tejto časti nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov. Ďalej správny súd konštatoval, že keďže ustanovenie § 70 ods. 1 písm. a) zákona č.
8/2009 Z. z. dáva policajtovi oprávnenie, nie povinnosť zadržať vodičský, je zrejmé, že primeranosť
tohto zásahu do práv fyzickej osoby musí byť predmetom správneho uváženia, ktoré je potrebné vo

vydanom rozhodnutí o zadržaní vodičského preukazu náležite odôvodniť. Správny súd mal za to, že
správny orgán v rozpore s § 70 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. dostatočne neskúmal opodstatnenosť
zadržania vodičského preukazu z hľadiska ochrany bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v
rozhodnutí uvádzal len skutočnosti, ktoré ho vo všeobecnosti oprávňujú zadržať vodičský preukaz,
pričom tento postup nezdôvodnil žiadnymi konkrétnymi okolnosťami. Uvedený postup podľa správneho

súdu nezodpovedá zákonným požiadavkám individuálneho posúdenia konkrétnej veci a náležitého
odôvodnenia prijatého opatrenia, ktoré musí zodpovedať dostatočne zistenému skutkovému stavu.

Pojem nezákonného rozhodnutia nie je v zákone č. 514/2003 Z. z. a ani v predchádzajúcom právnom
predpise upravujúcom zodpovednosť štátu za škodu, t.j. v zákone č. 58/1969 Zb. definovaný. Dôvodová

správakzákonuč.514/2003Z.z.vosobitnejčastivšeobecnecharakterizujenezákonnérozhodnutieako
rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo
záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná, a ktoré bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom.
Nedostatok výslovnej definície pojmu „nezákonné rozhodnutie“ odôvodňovala dôvodová správa tým, že

nezákonnosť rozhodnutia môže byť tak rozmanitá, že jeho zovšeobecnené vyjadrenie v definícii ako i
zovšeobecňujúci popis naráža na neprekonateľné prekážky. Preto otázka, či bolo vydané nezákonné
rozhodnutie, sa bude vždy posudzovať so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Ďalej dôvodová
správa k ustanoveniu § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. výslovne uvádza, že nezákonnosť rozhodnutia
nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci konania o náhradu škody. Nezákonnosť rozhodnutia musí

byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je
podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. Otázku
nezákonnosti rozhodnutia nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Keďže súd v konaní o náhradu
škody je viazaný rozhodnutím orgánu, ktorým bolo právoplatné rozhodnutie zrušené alebo zmenené prenezákonnosť, nie je oprávnený sám posudzovať, či k zrušeniu došlo oprávnene alebo neoprávnene.
Nezákonnosťou treba rozumieť nielen nesprávne právne posúdenie otázok hmotnoprávnych, ale aj
procesné pochybenia, ak mali vplyv na správnosť rozhodnutia. Len výnimočne nemusí byť dôvodom

zrušenia rozhodnutia jeho nezákonnosť. Ide o prípady, keď sa po vydaní napadnutého rozhodnutia
situácia zmení natoľko, že už v dobe, kedy sa rozhoduje o opravnom prostriedku, netrvajú dôvody
pre existenciu rozhodnutia a k jeho zrušeniu nedochádza pre nezákonnosť, ale z iných dôvodov.
Zo zrušujúceho rozhodnutia správneho súdu je zrejmé, že rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ
v Bratislave I a Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave boli zrušené preto, lebo správny orgán

dostatočne neskúmal opodstatnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska ochrany bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky, hoci ho zákon tejto povinnosti nezbavoval a v rozhodnutí boli uvedené len
skutočnosti, ktoré vo všeobecnosti oprávňujú zadržať vodičsky preukaz, bez zdôvodnenia tohto postupu
konkrétnymi skutočnosťami, pričom podľa správneho súdu takýto postup nezodpovedá zákonným
požiadavkám individuálneho posúdenia konkrétnej veci a náležitého odôvodnenia prijatého opatrenia,
ktoré musí zodpovedať dostatočne zistenému skutkovému stavu. Z uvedeného je podľa súdu zrejmé,

že rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I o zadržaní vodičského preukazu a Krajského
riaditeľstva PZ v Bratislave o odvolaní boli zrušené správnym súdom pre nezákonnosť. Právna úprava
totiž osobitne neupravuje, či nezákonnosť rozhodnutia musí byť výslovne konštatovaná v zrušujúcom
rozhodnutí, ale pokiaľ príslušný súd určité rozhodnutie ruší (prípadne mení) z dôvodov uvedených
v odôvodnení rozhodnutia, možno uzavrieť, že sa tak mohlo stať jedine z dôvodu jeho rozporu s

platnými právnymi predpismi, teda z dôvodu jeho nezákonnosti. Ak by dotknuté rozhodnutia zodpovedali
zákonným predpokladom, teda boli zákonnými, nedošlo by k ich zrušeniu správnym súdom a nie je pre
posúdenie existencie nezákonného rozhodnutia ako podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu
relevantné, či rozhodnutie bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu
nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu alebo z dôvodu inej vady. Nezákonnosť

zrušeného rozhodnutia je materiálnou vlastnosťou zrušeného rozhodnutia, a nie formálnou vlastnosťou
zrušujúceho rozhodnutia (viď. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2012, sp. zn. II. ÚS
25/2011).

35. Žalobca sa ďalej domáhal svojho nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy

tiež titulom nesprávneho úradného postupu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I.
Žalobca tvrdený nesprávny úradný postup v konkrétnostiach odôvodňoval tým, že Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru v Bratislave I v konaní o priestupku, z ktorého spáchania bol žalobca obvinený,
nekonalo vo veci, nerozhodlo v lehote stanovenej v ust. § 49 ods. 1, 2 správneho poriadku a
svojou nečinnosťou tak spôsobilo prieťahy v konaní. Ohľadom nesprávneho úradného postupu žalobca

poukazoval predovšetkým na oznámenie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave o výsledku prešetrenia
sťažnosti, v rámci ktorého bola jeho sťažnosť v časti týkajúcej sa namietaných prieťahov v konaní o
priestupku vyhodnotená ako opodstatnená.

V zmysle konštantnej judikatúry sa za nesprávny úradný postup považuje konanie štátneho orgánu,

pri ktorom porušil právnymi normami predpísané pravidlá. Spravidla ide o postup, úkony, ktoré s
rozhodovacou činnosťou priamo nesúviseli, avšak nie je vylúčené, aby bola škoda spôsobená postupom
uskutočneným aj v rámci rozhodovacej činnosti, za predpokladu, že úkony nesprávneho úradného
postupu priamo k vydaniu rozhodnutia nevedú a bezprostredne sa v obsahu rozhodnutia neprejavia.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj iná činnosť orgánu štátu alebo iné vady v spôsobe vedenia

konania, ako i zbytočné prieťahy v konaní. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie
alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na
jeho vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má
aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v
lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky).

Podľa § 49 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov, v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených
účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.

V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo
veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak
nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolacíorgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do
60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

Pokiaľ išlo o splnenie prvotného predpokladu, a to nesprávneho úradného postupu, z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalobca sa obrátil so sťažnosťou na Sekciu kontroly a inšpekčnej služby
MV SR v Bratislave, kde namietal okrem iného zbytočné prieťahy v konaní o priestupku a porušenie
povinnosti orgánu vydať meritórne rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Podľa oznámenia
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave o výsledku prešetrenia sťažnosti bolo vo veci

priestupku žalobcu začaté konanie dňa 13.08.2013, pričom do dňa podania sťažnosti, t.j. do 15.10.2013,
vo veci správnym orgánom nebolo rozhodnuté, pričom lehota na rozhodnutie predĺžená nebola. Krajské
riaditeľstvo vyhodnotilo sťažnosť žalobcu v tejto časti ako opodstatnenú, prijalo potrebné opatrenia a
za nepríjemnosti spojené s danou skutočnosťou sa žalobcovi ospravedlnilo. Na základe popísaného
stavu mal súd potom preukázané, že správny orgán v konaní o priestupku, zo spáchania ktorého bol
obvinený žalobca, porušil povinnosť vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote (§ 49 ods. 1,

2 správneho poriadku), ktorú skutočnosť ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. považuje
výslovne za nesprávny úradný postup.

36. Na základe vyššie uvedeného mal súd za naplnený jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti
štátu za škodu, a to existenciu nezákonného rozhodnutia a rovnako i nesprávneho úradného postupu.

Ďalšou podmienkou, ktorej kumulatívne splnenie predpokladá vznik žalobcom uplatneného nároku voči
žalovanému, je existencia škody a príčinnej súvislosti medzi žalobcom tvrdenou škodou (majetkovou
alebo nemajetkovou) a nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom.

Pojem škody zákon č. 514/2003 Z. z. bližšie nedefinuje, preto sa aplikujú príslušné ustanovenia

Občianskeho zákonníka (§ 442 a nasl.). Škodu je možné vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá
znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie, či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu

poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba
vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené).

O vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom a
majetkovou a nemajetkovou ujmou ide vtedy, ak ujma vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia/

nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku a to bezprostredný, pri
ktorom platí, že ak by nedošlo k nezákonnému rozhodnutiu/nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla
by ani ujma.

37. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 3.580,50 eur zodpovedajúcej nákladom, ktoré musel vynaložiť

na zabezpečenie si osobnej prepravy počas obdobia odo dňa zadržania vodičského preukazu
(03.08.2013) do dňa vydania rozhodnutia o zastavení konania o priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky a vrátenia vodičského preukazu (06.11.2013). Žalobca svoj nárok v
konkrétnostiach odôvodňoval tým, že s ohľadom na skutočnosť, že mu bol zadržaný vodičský preukaz,
nemohol viesť motorové vozidlo, čím bol za účelom vykonávania pracovných povinností ako aj

zabezpečovania bežných potrieb seba a svojej rodiny, nútený zabezpečovať si osobnú prepravu po
mesteajprostredníctvomTaxislužieb.Napodporusvojichtvrdenízaložildospisupotvrdenkyozaplatení
jazdného - prepravného v taxislužbe v úhrnnej sume zodpovedajúcej uplatnenej škode. Súd vo vzťahu
k takto uplatnenému nároku nemal za preukázaný vznik škody v uvedenej výške v príčinnej súvislosti s
nezákonným rozhodnutím o zadržaní vodičského preukazu žalobcu, prípadne s nesprávnym úradným

postupom Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I v predmetnom konaní o priestupku, pretože žalobca
nepreukázal, že o uvedenú sumu sa jeho majetok zmenšil, a to v priamej príčinnej súvislosti s uvedenými
titulmi pre vznik zodpovednosti štátu za škodu. Žalobca si vo vzťahu k takto uplatnenému nároku nesplnil
ani len povinnosť tvrdenia, keď jednotlivé cesty, v súvislosti s ktorými si uplatňoval vynaložené náklady,
žiadnym spôsobom nešpecifikoval, keďže toto samotný žalobca podľa jeho vyjadrenia nepovažoval za

relevantné a dôvodné. Z predložených potvrdeniek o zaplatení jazdného - prepravného v taxislužbe
súd zistil, že tieto boli vystavené rôznymi prevádzkovateľmi taxislužieb, v rôznych dňoch v období od
05.08.2013 do 06.11.2013, na rôzne sumy, pričom konkrétna špecifikácia jednotlivých ciest a ich účel z
predložených potvrdeniek nevyplýval. Na základe uvedeného tak nie je zrejmá a preukázaná príčinnásúvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím, prípadne tvrdeným nesprávnym úradným
postupom, keďže súdu nevyplýval účel vynaložených nákladov. Pri takomto spôsobe uplatnenia nároku
zo strany žalobcu súd nemohol posúdiť, či náklady, náhrady ktorých titulom škody sa domáhal, vznikli

v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím o zadržaní vodičského
preukazu, teda či pri každej ceste na uskutočnenie ktorej využil žalobca taxi služby, tak učinil výlučne
len z toho dôvodu, že v tom čase mu bol zadržaný vodičský preukaz, keďže je bežnou súčasťou
života využívanie taxi služieb i v prípade držania vodičského oprávnenia. Z rovnakých dôvodov, bez
konkretizácie jednotlivých ciest, potom nebolo možné posúdiť ani, či uskutočnenie dotknutých ciest s

využitím taxislužieb bolo dôvodné, resp. či nebolo možné využiť iný, nákladovo efektívnejší spôsob
prepravy. Na základe uvedených skutočností súd nemohol posúdiť dôvodnosť nároku žalobcu v časti
uplatnenej majetkovej ujmy.

Súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje i na to, že štát v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nezodpovedá
za akúkoľvek uplatnenú škodu, ale len za skutočnú škodu, ktorej vznik a výška je v príčinnej súvislosti s

nezákonnýmrozhodnutím,príp.nesprávnymúradnýmpostupom.Žalobcasiuplatnilakoskutočnúškodu
náhradu nákladov, ktoré musel vynaložiť na zabezpečenie si osobnej prepravy počas obdobia, kedy
mu bol zadržaný vodičský preukaz dôvodiac, že ak by mu nebol na základe nezákonného rozhodnutia
zadržaný vodičský preukaz, nebol by musel pri zabezpečovaní svojich základných pracovných aj
osobných potrieb, ktoré by inak realizoval sám ako vodič, využívať iné spôsoby prepravy. Z takto

tvrdeného skutkového stavu je potom zrejmé, že v prípade, ak by nebol žalobcovi zadržaný vodičský
preukaz, všetky dotknuté cesty by realizoval osobným vozidlom, v súvislosti s čím by nepochybne musel
vynaložiť náklady v podobe ceny pohonných hmôt a taktiež súvisiace s celkovým opotrebením vozidla.
Tieto skutočnosti však žalobca pri vyčíslení uplatnenej škody žiadnym spôsobom nezohľadnil. Náhrada
škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu

spôsobenej ujmy, nie však viac. Podľa názoru súdu, v prípade, ak by akceptoval nárok žalobcu v celej
uplatnenej výške (čiže bez zohľadnenia nákladov v rozsahu, v ktorom by tieto žalobca vynaložil na
prepravu i v prípade absencie zadržania vodičského preukazu, a teda ktoré nie sú v priamej príčinnej
súvislosti s nezákonným rozhodnutím ani nesprávnym úradným postupom), nedošlo by rozhodnutím
súdu ku kompenzácii spôsobenej skutočnej ujmy, ale k založeniu bezdôvodného obohatenia na strane

žalobcu.

38. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 15.000,- eur, z
toho 10.000,- eur v spojení s nezákonným rozhodnutím a 5.000,- eur v spojení s nesprávnym úradným
postupom. Žalobca vznik nemajetkovej ujmy v konkrétnostiach odôvodňoval tým, že nezákonným

rozhodnutím OR PZ v Bratislave I v spojení s jeho nesprávnym úradným postupom mu bola
spôsobená ujma, kedy nezákonne a nad mieru nevyhnutne potrebnú bol obmedzovaný vo výkone
svojich základných pracovných aj osobných potrieb, čím došlo k zásahu tak do súkromného života
žalobcu ako aj mu bolo sťažené spoločenské uplatnenie. Žalobca poukázal tiež na to, že doteraz
bol vnímaný ako riadny občan, slušný a dobrý vodič, čo preukazuje i jeho evidenčná karta vodiča.

Nezákonným konaním mu bol spôsobený neprimeraný stres vyplývajúci z neistoty právnej aj ľudskej.
Podľa žalobcu stres a stresové faktory sú všeobecne uznávanými notorietami, a preto nepovažoval
za potrebné ho preukazovať. Žalobca v súvislosti s uplatnenou nemajetkovou ujmou žiadal, aby súd
zohľadnil právny názor Krajského súdu v Bratislave v rozsudku sp. zn. 2S 252/2013, ktorý v predmetnej
veciustálil,žezadržanievodičskéhopreukazujezávažnýmzásahomdoprávžalobcuakofyzickejosoby.

Vznik a existenciu nemajetkovej ujmy ako náhrady, ktorej sa žalobca v konaní domáhal, je nutné
preukázať. Súd mal za to, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď v priebehu
konania nepreukázal, že mu ujma vznikla a že vznikla práve v dôsledku nezákonného rozhodnutia,
či nesprávneho úradného postupu. Preukázanie, že zásah do práv žalobcu nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom mal skutočne následok v podobe vzniku nemajetkovej ujmy,
zaťažuje poškodeného, teda žalobcu. Právne relevantná je len taká nemajetková ujma, ktorej vznik
je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa
ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká
za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je

dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu a jednak, že nie je možné túto ujmu
uspokojiť inak, čo môže byť napr. formou verejného ospravedlnenia, uverejnením rozsudku, znením
jeho odôvodnenia a pod. Nemajetková ujma pritom predstavuje zásah do inej ako majetkovej sféry
poškodeného vplývajúcej na jeho povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy aspoločenské postavenie, ktorej vznik v jednotlivých oblastiach života (§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003
Z. z.) a že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočne účinným a efektívnym
prostriedkom na vyváženie takto vzniknutej ujmy, je povinný preukázať poškodený. S poukazom na

vyššie uvedené, podľa mienky súdu, samotná existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho
úradného postupu žalovaného nemá bez ďalšieho za následok vznik nároku na nemajetkovú ujmu. Aj
tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť nezákonného rozhodnutia alebo
nesprávneho úradného postupu, bez osvedčenia skutočností preukazujúcich ich vplyv, dopad, ako aj
následky tohto nezákonného rozhodnutia/nesprávneho úradného postupu na poškodeného v rôznych

oblastiach života a pôsobenia, nemá za následok automatický vznik nároku na nemajetkovú ujmu.
Konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je totiž súdnym konaním,
v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného bremena stranou sporu a nemožno
ho stotožňovať napr. s konaním ústavného súdu o sťažnosti na porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, v ktorom ústavný súd zistiac, že štátny orgán spôsobil neodôvodnené
prieťahy v konaní, prizná sťažovateľovi aj primerané finančné zadosťučinenie. Preto, aby mohlo byť

priznané zadosťučinenie je potrebné, aby poškodený nielen tvrdil ale aj preukázal, že mu v dôsledku
nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia ujma nemajetkovej povahy vznikla.
Musí teda tvrdiť, v čom táto ujma spočívala a navrhnúť príslušné dôkazy na podporu týchto tvrdení.
Napokon i Ústavný súd Slovenskej republiky (II. ÚS 467/08) konštatoval, že právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (v

zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky) nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej
istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Tie sú podľa mienky
súdu zakotvené práve v zákone č. 514/2003 Z.z., a ich existenciu žalobca v konaní nepreukázal, keď
nepreukázal vplyv a dopad nezákonného rozhodnutia ani nesprávneho úradného postupu žalovaného
najehorodinnýaspoločenskýživot,najehočesť,vážnosťadôstojnosť.Žalobcatedaneuniesolvkonaní

dôkazné bremeno ohľadom vzniku jeho nároku na nemajetkovú ujmu čo do základu ani čo do výšky.
Žalobca v konaní jednak neuviedol žiadne skutkové tvrdenia na preukázanie výšky nemajetkovej ujmy
v peniazoch s prihliadnutím na pravidla uvedené v § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., a ani v konaní
nepreukázal, že by mu vôbec nárok na takúto škodu vznikol.

Súd v tomto smere nepovažoval za dostatočný dôkaz len samotný rozsudok Krajského súdu v
Bratislave č.k. 2S 252/13-47 zo dňa 01.07.2016 a v ňom obsiahnuté všeobecné konštatovanie o tom,
že zadržanie vodičského preukazu predstavuje závažný zásah do práv fyzickej osoby. Nezákonné
rozhodnutie či nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci nepochybne znamenajú samé osebe
pre poškodeného určitú imateriálnu ujmu, to však ale poškodeného nezbavuje povinnosti preukázať,

v prípade uplatňovania jej peňažnej náhrady, vznik tejto nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach
života a intenzitu zásahu, ako aj to, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočne
účinným a efektívnym prostriedkom na vyváženie či zmiernenie tejto vzniknutej ujmy. Pri posudzovaní
intenzity zásahu je za určujúce hľadisko potrebné považovať charakter konania, v ktorom ujma vznikla,
keďže ujma vzniknutá v ne/sporovom konaní môže byť iná, ako ujma vzniknutá v exekučnom konaní a

rovnako treba rozlišovať medzi konaním civilným, trestným či správnym a napokon treba vziať osobitne
na zreteľ aj predmet konania z hľadiska jeho významu pre stranu (trestné konanie, konanie starostlivosti
o maloletých, o osobnom stave, pracovnoprávne spory, konania týkajúce sa života a zdravia) a ochrany
akých práv či právom chránených záujmov sa v ňom dovoláva, s prihliadnutím aj na jej osobné pomery
či iné konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu (vysoký vek, zdravotný stav a pod.);

zvýšený význam predmetu konania pre osobu poškodeného musí táto osoba v konaní nielen tvrdiť, ale aj
spoľahlivo doložiť (por. rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.02.2017, sp. zn. 8Co/380/2016).

Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii nemajetkovej ujmy v dôsledku
nezákonného rozhodnutia a tvrdeného nesprávneho úradného postupu, nie je daná ani príčinná

súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím/vytýkaným nesprávnym úradným postupom a uplatnenou
náhradou nemajetkovej ujmy.

39. Sumarizáciou vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie
predpokladov zodpovednosti žalovaného za vznik škody a nemajetkovej ujmy, keď v konaní nepreukázal

vznik a existenciu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, a tiež nepreukázal ani existenciu priamej
príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom a
uplatňovanou škodou a nemajetkovou ujmou. Keďže na vyvodenie zodpovednosti voči štátu je potrebnékumulatívne, t.j. súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, súd posúdil nárok
žalobcu ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.

40. Súd nevyhovel návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania vyžiadaním daňového priznania p. J.
B. za rok 2013 z Finančného riaditeľstva SR a výsluchom svedka p. J. B.. Žalovaný navrhol uvedené
dokazovanie v súvislosti s námietkami vznesenými voči uplatnenému nároku žalobcu až na samotnom
pojednávaní, v rámci ktorých žalovaný poukázal na jednotlivé potvrdenky o zaplatení prepravného v taxi
službe, vystavené p. J. B., v celkovej sume 3.190,- eur a na označenia čísel jednotlivých potvrdeniek,

ktoré chronologicky nasledujú, v nadväznosti na čo navrhol vykonanie uvedeného dokazovania na
preukázanie skutočnosti, či p. B. ako živnostník predmetné finančné prostriedky skutočne nadobudol.
Súd za vyššie opísaného stavu, predovšetkým s ohľadom na dôvody, pre ktoré rozhodol o zamietnutí
nároku žalobcu v časti uplatnenej majetkovej ujmy, považoval vykonanie takéhoto dokazovania za
nadbytočné a zároveň uplatnenie týchto návrhov nepovažoval súd za súladné so zásadou koncentrácie
konania, a preto súd rozhodol o ich nevykonaní. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetné

súdne konanie sa začalo dňa 14.10.2016, čiže už za účinnosti Civilného sporového poriadku, v
zmysle ktorého sa sporové konanie spravuje zásadou koncentrácie konania. Z normatívneho hľadiska
má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie (v podobe neúčinnosti
procesného úkonu strany) za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia
sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8

Civilného sporového poriadku tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Zásada koncentrácie konania sa
uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná (§ 153 Civilného sporového poriadku -
sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná (§ 154 Civilného sporového poriadku - zákonná
koncentrácia konania). Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali

spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Napríklad nie je želateľné, aby strana sporu predkladala
skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už
nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Ak neexistujú osobitné
dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov, prípadne iných
prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany, až na pojednávaní nie je včasné (por. Civilný

sporový poriadok, Komentár, autorský kolektív pod vedením doc. JUDr. Mareka Števčeka, PhD.,
C.H.BECK 2016, str. 577-578). Žalobca predložil predmetné potvrdenky o zaplatení prepravného už
spolu so žalobou. Súd následne žalobu, vrátane pripojených listinných dôkazov, v zmysle ustanovenia
§ 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku doručil dňa 28.07.2017 žalovanému do vlastných rúk, vyzval
ho na písomné vyjadrenie k žalobe, uvedenie rozhodujúcich skutočností na svoju obranu, označenie

dôkazovnapreukázaniesvojichtvrdenístým,ženaneskôrpredloženéaoznačenéskutočnostiadôkazy
nemusí súd prihliadnuť. Súd zároveň poučil žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
Žalovaný napriek tomu námietky proti predloženým potvrdenkám v tomto smere nevzniesol vo vyjadrení
k žalobe, dokonca ani v jeho ďalších písomných vyjadreniach uskutočnených v priebehu konania, ale
tieto prvýkrát prezentoval až na pojednávaní konanom dňa 30.11.2018, čiže po viac ako roku odkedy

dotknutými listinnými dôkazmi, od ktorých odvíjal žalobca svoj nárok, disponoval. Vzhľadom na uvedené
súdvyhodnotil,žežalovanýtietoprostriedkyprocesnejobranyneuplatnilvčas,pričomsúdnezistilžiadne
osobitné dôvody, pre ktoré by jeho konanie bolo možné ospravedlniť, a preto na ne neprihliadal.

Súd rozhodol i o nevykonaní dôkazov navrhnutých žalobcom v jeho písomnom vyjadrení zo dňa

14.02.2018, a to konkrétne o nevykonaní žalobcom navrhovaného znaleckého dokazovania a
dokazovania výsluchom strany, keď žalobca podľa názoru súdu tieto svoje návrhy ani len riadne
neodôvodnil. V prípade navrhovaného znaleckého dokazovania žalobca tiež nepreukázal, z akého
dôvodu nemohol predložiť v konaní súkromný znalecký posudok, tak ako to predpokladá ustanovenie §
209 Civilného sporového poriadku. Pokiaľ ide o navrhovaný výsluch strany, ktorým mal zrejme žalobca

na mysli svoj výsluch, na tomto návrhu nakoniec žalobca ani netrval, keď na pojednávaní žalobca
požiadal súd o umožnenie vyjadriť sa ako strana sporu k veci, pričom napriek dopytu zo strany súdu
právna zástupkyňa žalobcu jeho výsluch nežiadala. Súd zároveň poukazuje i na spôsob uplatnenia
predmetných návrhom na doplnenie dokazovania, kedy žalobca vykonanie akéhokoľvek dokazovania
ponechal na úvahe súdu, keď uviedol, že v prípade, ak súd má za to, že je vhodné vykonať výsluch

strany, alebo zabezpečiť ktorýkoľvek z dôkazných prostriedkov, napr. znalecké dokazovanie, navrhuje
aby ho súd vykonal. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sporové konanie v občianskoprávnych veciach
jeovládanézásadoudispozitívnosti.Toznamená,žejevecoustranysporu,abypožadovanérozhodnutie
založila na tvrdeniach takých skutočností, s ktorými zákon spája práve tie práva či povinnosti, ktorýchsa strana pred súdom domáha a súčasne je jej vecou, aby takéto ňou uvádzané tvrdenia aj preukázala.
Na rozdiel od mimosporových konaní, kde sa uplatňuje tzv. vyšetrovací princíp, v sporovom občianskom
konaní (s výnimkou tzv. sporov s ochranou slabšej strany, o ktorý v prejednávanej veci nešlo) súd v

zásade sám nezisťuje žiadne ďalšie skutočnosti nad rámec tvrdení strany sporu a ani sám nevyhľadáva
dôkazy, na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Úspech či neúspech strany v spore, tak významnou
mierou závisí od toho, do akej miery strana tvrdí práve tie skutočnosti, ktoré sú pre vec rozhodujúce
a do akej miery je schopná tieto skutočnosti podložiť dôkazmi, teda či unesie bremeno tvrdenia a
bremeno dôkazné. Preukázaný skutkový stav je v sporovom konaní výsledkom dôkaznej aktivity strán

konania,ktorébolipovinnénapreukázaniesvojichtvrdenípredložiťalebonavrhnúťdôkazy.Súdvkonaní
podľa Civilného sporového poriadku rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov (ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné), teda nezisťuje skutočný
stav veci, ale skutkový stav veci, ktorý je výsledkom dôkaznej aktivity strán konania (do akej miery si
splnia svoju povinnosť označiť alebo predložiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, pričom
miera splnenia tejto povinnosti zásadne predurčuje skutkový záver súdu ako základ právneho posúdenia

uplatneného nároku).

41. Súd záverom zdôrazňuje, že v zmysle konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov uvádzaných stranou.Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z toho aspektu je plne realizované základné právo
strany na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Vzhľadom na uvedené sa súd s
ďalšou argumentáciou strán, ktorá je vzhľadom na posúdenie veci súdom irelevantná, nezaoberal.

42. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd žalobu žalobcu
v celom rozsahu zamietol, žalovaný bol teda v konaní plne úspešný. Žalovanému však súd nepriznal
náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu v tomto konaní
preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto si žalovaný

trovy konania ani nežiadal priznať (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo
544/2015).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný
súd Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§

363, § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.