Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/115/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112220736
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5112220736.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

N.. Y. G., B.. XX.XX.XXXX, X. T. XX, XXX XX Ž., Š. C. U., právne zastúpený JUDr. Michalom Kováčom,
advokátom s miestom výkonu činnosti Sládkovičova 9, 010 01 Žilina, IČO: 42 219 035, proti odporcovi: Y.
Z., B.. XX.XX.XXXX, X. XXX XX G. XXX, Š. C. U., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou VARMUS
s. r. o., so sídlom Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Určuje, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území C.
evidovaných Okresným úradom W. B. T., Katastrálnym odborom na LV č. XXX ako parcela W.-S. Č.. XX/

X - orná pôda o výmere 788 m2, parcela W.-S. Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 157
m2, parcela W.-S. Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2, rodinný dom súp. č. XXX
postavený na parcele W.-S. Č.. XX/X a garáž súp. č. XXX postavená na parcele W.-S. Č.. XX/X.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 13.06.2012 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 14.06.2012 sa navrhovateľ
domáhal voči odporcovi rozhodnutia súdu, ktorým by bolo určené, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností uvedených vo výroku tohto rozsudku (ďalej aj ako „sporné nehnuteľnosti“) a zároveň,

ktorým by bol odporca zaviazaný nahradiť mu trovy konania.
Navrhovateľ svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že s obchodnou spoločnosťou GARRET, s. r. o. (toho
času RS Kameňolomy SK, s. r.o.) so sídlom Predmestská 90, Žilina (toho času Brodno 396, 010 14
Žilina), IČO: 36 369 322 (ďalej len ako „GARRET“) uzavrel dňa 25.03.2011 kúpnu zmluvu, na základe
ktorej odpredal GARRET ako kupujúcemu sporné nehnuteľnosti. Účastníkmi uvedenej kúpnej zmluvy
bolo zmluvne dohodnuté, že kupujúci uhradí kúpnu cenu 688.000,- eur v termíne do 10 dní odo dňa
podpísania kúpnej zmluvy prevodom na bankový účet navrhovateľa ako predávajúceho s tým, že za

deň úhrady sa bude považovať pripísanie kúpnej ceny v prospech účtu predávajúceho. Pre prípad
nezaplatenia kúpnej ceny v dohodnutom termíne splatnosti bolo účastníkmi v čl. VII. ods. 6 kúpnej
zmluvy dohodnuté, že v tomto prípade má predávajúci možnosť od kúpnej zmluvy jednostranne odstúpiť
formou písomného oznámenia, ktoré je účinné dňom doručenia. GARRET (RS Kameňolomy SK, s. r.
o.) ku dňu podania návrhu dohodnutú kúpnu cenu predávajúcemu vôbec nezaplatila. Vzhľadom k tomu,
že kupujúci si nesplnil svoj zmluvne dohodnutý záväzok uhradiť kúpnu cenu v dohodnutom termíne,
ako predávajúci od uzavretej kúpnej zmluvy v súlade s čl. VII. ods. 6 kúpnej zmluvy jednostranne

odstúpil.Kupujúcipísomnéoznámenieoodstúpeníodkúpnejzmluvyprevzaldňa20.04.2011aprevzatie
oznámenia prostredníctvom štatutárneho zástupcu vlastnoručným podpisom potvrdil. GARRET bola v
príslušnom katastri nehnuteľností po podpísaní uvedenej kúpnej zmluvy zapísaná ako výlučný vlastník
sporných nehnuteľností. Ďalej navrhovateľ uviedol, že z aktuálneho výpisu z LV č. XXX, k. ú. C. zistil,že sporné nehnuteľnosti boli kúpnou zmluvou v celosti prevedené na nového vlastníka, ktorým je
odporca. Napokon navrhovateľ uviedol, že právny dôvod podania návrhu a naliehavý právny záujem
usporiadaniavlastníckychvzťahovkspornýmnehnuteľnostiamodôvodňujetým,ževpríslušnomkatastri

nehnuteľností je nutné odstrániť účinky vkladu do katastra nehnuteľností. Určovacia žaloba je jediný
právny spôsob, ako nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a dať právny stav
do súladu so stavom faktickým. Kupujúci GARRET po obdržaní oznámenia o odstúpení od kúpnej
zmluvy mu neposkytol súčinnosť pri spätnom prevode vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Z
tohto dôvodu je potrebné k obnoveniu vlastníckeho práva predávajúceho k sporným nehnuteľnostiam

príslušné súdne rozhodnutie. Pasívne legitimovanou osobou v tomto prípade je odporca, ktorý je ku dňu
podania návrhu na súd vedený v evidencii nehnuteľností ako vlastník.
Odporca sa k doručenému návrhu vyjadril písomne podaním zo dňa 06.07.2012, v ktorom uviedol,
že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí. Poukázal na to, že na Okresnom súde Žilina pod spis.
zn. 27C/277/2011 sa vedie obdobný spor o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam medzi
spoločnosťou RS Kameňolomy SK, s.r.o. ako navrhovateľom a Y. Z. ako odporcom, v ktorom ide

o totožný predmet sporu a osobu odporcu. Ďalej odporca uviedol, že dňa 25.03.2011 uzatvoril ako
kupujúci s GARRET (teraz spoločnosť RS Kameňolomy SK, s. r. o.), v zastúpení konateľom T. G. ako
predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností na kupujúceho za kúpnu cenu
vo výške 330.000,- eur. Vtedajší konateľ spoločnosti RS Kameňolomy SK, s. r. o. T. G. zabezpečoval na
Správe katastra v W. B. T. vklad uzavretej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností, pričom na správu

katastra vôbec nepredložil kúpnu zmluvu, ktorú podpísal odporca, ale doložil inú kúpnu zmluvu, ktorú za
osobu odporcu podpísal zrejme sám T. G., alebo iná neznáma osoba. Za prevod sporných nehnuteľností
riadne vyplatil dohodnutú kúpnu cenu vo výške 330.000,- eur predávajúcemu RS Kameňolomy SK, s.r.o.
Dňa 25.03.2011 podpísal konateľ spoločnosti RS Kameňolomy SK, s.r.o. T. G. čestné prehlásenie, že
prevzal od odporcu kúpnu cenu vo výške 330.000,- eur, pričom pravosť podpisu si dal dňa 05.04.2011

osvedčiť u notára JUDr. Andreja Kubaščíka, so sídlom v W. B. T.. Pri vyplácaní dohodnutej kúpnej
ceny bol prítomný svedok T. X., ktorý môže túto skutočnosť potvrdiť. Pri nadobúdaní predmetných
nehnuteľností bol dobromyseľný (konal v dobrej viere), pričom nemal vedomosť o tom, že by mala byť
uzatvorená kúpna zmluva medzi navrhovateľom a GARRET. Nadobudol vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam na základe riadne uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi ním a GARRET. V tejto súvislosti

ďalej odporca poukázal na ust. § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„OZ“). Hoci vlastnícke právo je nepremlčateľné, ochranu tohto práva však možno priznať len tomu, kto
pristupuje k napínaniu a realizácii tohto práva dôvodne a zodpovedne. Ochrana práv účastníka, ktorý k
nim pristupoval ľahkovážne nemôže požívať väčšiu silu, ako ochrana práv ostatných dobromyseľných
nadobúdateľov, ktorí nadobudli vec dobromyseľne, pričom v pochybnostiach je potrebné prikloniť sa na

stranu dobromyseľného nadobúdateľa. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu zo dňa 25.03.2011 tvoriacu predmet
tohto sporu medzi navrhovateľom a GARRET, táto nebola odvkladovaná na príslušnej správe katastra,
a preto navrhovateľ v danom spore ani nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o určenie
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Pokiaľ navrhovateľ konštatuje, že sa dozvedel od
T. G., bývalého konateľa spoločnosti RS Kameňolomy SK, s.r.o. (predtým GARRET), že údajne bol

naňho vyvinutý nátlak zo strany brata odporcu Y. Z., z dôvodu ktorého previedol popísané nehnuteľnosti
na odporcu, odporca už dňa 08.12.2011 podal na Okresnú prokuratúru v Žiline trestné oznámenie na
T. G. z podozrenia pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona. Nie je
pravdou, že by odporca vyvíjal nátlak na T. G. uzavrieť kúpnu zmluvu a nevyplýva to zo žiadneho dôkazu.
Trestné stíhanie, ktoré je vedené voči bratovi odporcu Y. Z. nie je právoplatne skončené (doposiaľ nebola

podaná ani obžaloba) a preto súd nemôže prihliadať na tvrdenia navrhovateľa ohľadom nátlaku zo
strany brata odporcu na T. G.. Bývalý konateľ obchodnej spoločnosti RS Kameňolomy SK, s.r.o. T. G.
(ktorý za spoločnosť uzatváral kúpnu zmluvu) je stíhaný za dva skutky klasifikované ako trestné činy
podvodu. Celé konanie T. G. je o to podozrivejšie, že lustráciou v obchodnom registri SR odporca zistil,
žemedzičasompreviedolT.G.svojobchodnýpodielvspoločnostiRSKameňolomySK,s.r.o.napánaU.

L., bytom StH. D. XX, P. XXXX, U., čo je rovnaký postup, aký T. G. realizoval v prípade iných spoločností,
v ktorých bol spoločníkom alebo konateľom (napr. LS Cargo Trans, s.r.o. predtým R + S Company s.r.o.,
ktorá bola prevedená na Seychelskú spoločnosť a konateľom sa stala osoba kórejskej národnosti Hyo
Lee Min, bytom Soul. Obdobne sa postupovalo v prípade spoločnosti KYUN TRADEX, s.r.o., ktorá bola
prevedená na inú Seychelskú spoločnosť a bol ustanovený kórejský konateľ. Je zjavné, že takto bolo

postupované zrejme v úmysle, aby nebolo možné spoločnosť postihnúť. Súčasne odporca poukázal na
to, že sa snažil skontaktovať s bývalým konateľom spoločnosti RS Kameňolomy SK, s.r.o. a oznámiť
mu, aby mu umožnil užívanie domu. Rodinný dom a všetky nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej
zmluvy aj naďalej užíva T. G. aj napriek tomu, že prevzal kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve. Nieje pravdou, že by odporca ponúkal nehnuteľnosti na predaj akejkoľvek realitnej kancelárii alebo inej
osobe. Je nepochybné, že riadne zaplatil za sporné nehnuteľnosti kúpnu cenu, pričom pri nadobúdaní
vlastníckeho práva bol dobromyseľný, konal v dobrej viere a teda je oprávneným /dobromyseľným/

vlastníkom predmetných nehnuteľností. Odporca tak žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť a zaviazať
navrhovateľa nahradiť mu trovy konania.
Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na svojom návrhu v plnom rozsahu, pričom pokiaľ sa týka
jeho argumentácie v spore, navrhovateľ túto zhrnul prostredníctvom svojho právneho zástupcu na
pojednávaní dňa 01.04.2014 tak, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi

GARRET ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim nebola nikdy uzatvorená platným spôsobom
kúpna zmluva o prevode sporných nehnuteľností a jednoznačne bolo nepochybne preukázané aj
dokazovaním prostredníctvom Okresného úradu W. B. T., Katastrálnym odborom, že vklad vlastníckeho
práva dňa 28.03.2011 pod č. P. XXX/XXXX bol povolený na základe kúpnej zmluvy, ktorú odporca
nepodpísal. Slovenský právny poriadok konkrétne ust. § 46 ods. 2 druhej vety OZ ustanovuje jasne,
akú formu alebo vyššiu formu písomnosti má mať kúpna zmluva alebo zmluvy o prevode nehnuteľností,

teda prejav vôle, v tomto prípade písomný podpis musí byť oboch účastníkov na jednej listine. Toto
vykonaným dokazovaním bolo jednoznačné vyriešené v tom zmysle, že takýto platný alebo existujúci
platný právny titul na strane odporcu neexistuje, teda len samotný modus v podobe vkladu vlastníckeho
práva bývalou Správou katastra W. B. T. nemôže mať za následok, že na jeho strane došlo ku
nadobudnutiu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Pokiaľ ide o vlastníctvo navrhovateľa,

ktorého určenia sa domáha v tomto konaní návrhom, má za to a nebolo to v konaní nijako sporné,
že v súlade s ustanovením kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.2011 uzavretej medzi navrhovateľom ako
predávajúcim a GARRET ako kupujúcim bolo od zmluvy odstúpené z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny.
Odstúpenie od zmluvy bolo vykonané písomnou formou a bolo doručené strane kupujúceho, za ktorú
konal vtedajší konateľ spoločnosti a jediný konateľ T. G.. Taktiež z jeho čestného vyhlásenia vyplýva,

že kúpna cena zaplatená nebola, a teda odstúpenie od zmluvy nerozporuje. Bolo vykonané dôvodne
a platným a účinným spôsobom.
Pokiaľ sa týka obrany odporcu v spore, túto zhrnul v rámci svojho záverečného prednesu na pojednávaní
dňa 01.04.2014 jeho právny zástupca, a to tak, že v konaní bolo preukázané, že odporca nevedel o
zmluve uzavretej medzi navrhovateľom ako predávajúcim a GARRET ako kupujúcim. Keďže o obsahu

ich kúpnej zmluvy nevedel, následný právny vzťah medzi navrhovateľom a GARRET, to znamená
odstúpenie od kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim navrhovateľom a kupujúcim GARRET
v zmysle článku VII. dojednanej zmluvy je bez právneho významu vo vzťahu k odporcovi. V čase
odstúpenia od zmluvy už odporca bol vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe platnej kúpnej
zmluvy, ktorá bola odvkladovaná v katastri nehnuteľností pod č. P. XXX/XXXX. V tejto súvislosti

poukazuje na rozhodnutie NS SR spis. zn. 1 Obo 7/2010, podľa ktorého, ak odporca nemal vedomosť
o zmluvnom vzťahu medzi inými účastníkmi inej zmluvy, v danom prípade medzi navrhovateľom a
GARRET, tak v danom prípade nemal dôvod ani skúmať, aký je obsah ich zmluvného vzťahu. Teda
pokiaľ odvodzuje navrhovateľ svoje vlastnícke právo od skutočnosti, že odstúpil od kúpnej zmluvy na
základe toho, že kupujúci nedodržal zmluvné podmienky a nezaplatil mu včas kúpnu cenu, nemá to

žiaden vplyv ani právny význam vo vzťahu k odporcovi. Pokiaľ ide o platnosť kúpnej zmluvy P. XXX/
XXXX uzatvorenej medzi GARRET ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim, bolo nepochybne
preukázané, že odporca podpísal kúpnu zmluvu dňa 25.03.2011, ktorú predložil brat odporcu Y. Z.
konateľovi predávajúceho GARRET. T. G. za účelom, aby takúto kúpnu zmluvu podpísal, overil podpis a
predložil ju spolu s návrhom na vklad na kataster nehnuteľností. Bolo preukázané výpoveďou odporcu,

že odporca v deň 28.03.2011, teda po tom, čo bola zmluva podpísaná a podpis overený zo strany
predávajúceho, bol na katastri, kde predmetnú zmluvu podpísal, keďže zistil, že na predložených
kúpnych zmluvách, ktoré boli katastru predložené, sa nenachádza podpis kupujúceho Y. Z.. V tejto
súvislosti poukázal na výpoveď samotného navrhovateľa, ktorý na pojednávaní dňa 07.02.2014 sa pred
súdom prvého stupňa vyjadril, že má vedomosť od T. G. o tom, že jeho krstná matka pracuje ako

zamestnankyňa na katastri, pričom zobrala na základe jeho žiadosti tieto kúpne zmluvy k sebe, čiže
z tohto je zrejmé, že mala možnosť s týmito kúpnymi zmluvami manipulovať. Je predsa neprípustné,
aby súkromná osoba, i keď zamestnanec katastra, mala doma spisy z katastra, v danom prípade zo
zbierky listín v záujme ochrany, ako to tvrdil samotný navrhovateľ. To skôr vzbudzuje pochybnosti o
tom, ako sa s týmito zmluvami nakladalo a nebolo preukázané, že zmluva, ktorú podpísal odporca,

nebola odvkladovaná, ako to tvrdí navrhovateľ a že až následne neskôr bola táto zmluva vymenená
po tom, čo súd sa rozhodol skúmať, aké zmluvy sú predložené katastru. Má tiež za to, že navrhovateľ
nemôže zasahovať do skúmania zmluvného vzťahu medzi tretími osobami, ktoré uzavreli kúpnu zmluvu,
ktorá sa priamo netýka navrhovateľa. To znamená v danom prípade kúpnej zmluvy P. XXX/XXXX,ktorá bola uzavretá medzi predávajúcim GARRET ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim. V
danej súvislosti nemôže mať navrhovateľ naliehavý právny záujem na skúmanie platnosti obsahu, či
už podstatných náležitostí zmluvy alebo formálnych náležitostí tejto zmluvy, nakoľko treba prihliadať

na právny a skutkový dôvod, ktorý uvádza navrhovateľ vo svojom žalobnom návrhu, ktorý odôvodňuje
tým, že dôvod, prečo žiadal určiť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, je tá skutočnosť, že
odstúpil od kúpnej zmluvy P. XXX/XXXX, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a GARRET. Má
teda za to, že nárok navrhovateľa na určenie vlastníckeho práva, že sa stal vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti na základe toho, že odstúpil od kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril s GARRET, teda od inej

kúpnej zmluvy, než na základe ktorej odporca nadobudol vlastnícke právo, je nedôvodný, nakoľko na
základe odstúpenia už nemohol nadobudnúť vlastnícke právo, keďže vlastnícke právo medzi tým bolo
prevedené na tretiu osobu. Návrh navrhovateľa tak aj naďalej na základe uvedeného žiadal zamietnuť
a zaviazať navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania.
Súdvecprejednalnapojednávaniachdňa22.10.2012,dňa07.02.2014adňa01.04.2014,kedyajvoveci
verejne vyhlásil v poradí prvý rozsudok vo veci, ktorým návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel

a odporcu zaviazal navrhovateľovi nahradiť trovy konania vo výške 132,50 eur titulom náhrady súdnych
poplatkov a vo výške 6.000,90 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa.
Súd svoje rozhodnutie odôvodnil s uvedením na základe vykonaného dokazovania výsluchom
účastníkov konania, svedka T. G. a listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi, zisteným

nasledovným skutkovým stavom, ktorý považoval za postačujúci pre rozhodnutie vo veci.
Dňa 14.05.2009 uzavrela obchodná spoločnosť R + S Company, s. r. o., so sídlom Andreja Kmeťa 13,
010 01 Žilina, IČO: 36 412 643 konajúca prostredníctvom konateľov T. G. a Bc. U. G. a navrhovateľ
ako kupujúci kúpnu zmluvu, ktorou predávajúci predal a kupujúci kúpil do svojho výlučného vlastníctva
sporné nehnuteľnosti. Vklad vlastníckeho práva navrhovateľa k sporným nehnuteľnostiam do katastra

nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra W. B. T. pod č. P. XXX/XX zo dňa 29.05.2009.
(kópia kúpnej zmluvy na č. l. 130 spisu)
Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX vedeného Okresným úradom W. B. T., katastrálny odbor
pre k. ú. C. zo dňa 01.04.2014 (na č. l. 271 spisu) vyplýva, že v časti ALV sú evidované nasledovné
nehnuteľnosti: parcela W.-S. Č.. XX/X - orná pôda o výmere 788 m2, parcela W.-S. Č.. XX/X - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 157 m2, parcela W.-S. Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 101
m2, rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele W.-S. Č.. XX/X a garáž súp. č. XXX postavená na
parcele W.-S. Č.. XX/X. V časti BLV je ako výlučný vlastník uvedených nehnuteľností evidovaný odporca,
a to na základe kúpnej zmluvy č. P. XXX/XXXX z 28.03.2011 - 14/11.
Dňa 25.03.2011 uzavrel navrhovateľ ako predávajúci a GARRET konajúca prostredníctvom konateľa

T. G. kúpnu zmluvu (fotokópia na č. l. 178 spisu), ktorou previedol navrhovateľ na GARRET vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam. (čl. I. a II. zmluvy) Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene
nehnuteľností tvoriacich predmet kúpy vo výške 688.000,- eur, pričom kupujúci sa zaviazal zaplatiť
predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu v hotovosti alebo na bankový účet predávajúceho uvedený v
záhlaví zmluvy v lehote do 10 dní odo dňa podpísania zmluvy. Za deň úhrady mal byť považovaný

deň pripísania kúpnej ceny v prospech účtu predávajúceho. (čl. III. zmluvy) Ďalej sa zmluvné strany
dohodli, že v prípade nezaplatenia celej kúpnej zmluvy podľa podmienok upravených v čl. III. zmluvy
má predávajúci tiež možnosť (právo) jednostranne od zmluvy odstúpiť formou písomného oznámenia,
ktoré je účinné dňom doručenia kupujúcemu.
Návrh na vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech GARRET na základe kúpnej

zmluvyuzavretejdňa25.03.2011medzinavrhovateľomaGARRETdatovanýdňa25.03.2011bolpodaný
oboma účastníkmi zmluvy na Správe katastra W. B. T. dňa 28.03.2011 o 08.55 hod., čo vyplýva z tohto
návrhu (fotokópia návrhu na č. l. 175 spisu).
Správa katastra W. B. T. dňa 28.03.2011 o 12:45 hod. (presný čas vyplýva z podania Okresného úradu
W. B. T., katastrálneho odboru zo dňa 27.11.2013 na č. l. 172 spisu) vydala rozhodnutie č. P. XXX/

XXXX, ktorým povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k sporným nehnuteľnostiam
v prospech GARRET na základe uvedenej kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a GARRET.
(fotokópia rozhodnutia na č. l. 177 spisu)
Navrhovateľ listom zo dňa označeným ako Odstúpenie od zmluvy - oznámenie zo dňa 20.04.2011
adresovaným GARRET (na č. l. 11 spisu) s odkazom na kúpnu zmluvu uzavretú medzi ním ako

predávajúcim a GARRET ako kupujúcim oznámil GARRET, že vzhľadom k tomu, že kupujúci neuhradil
predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu v dohodnutej lehote splatnosti a neurobil tak ani ku dňu spísania
oznámenia, odstupuje týmto jednostranne od uvedenej kúpnej zmluvy, pričom odstúpenie od kúpnejzmluvy je účinné dňom doručenia kupujúcemu. Podľa podpisu T. G. ako konateľa GARRET na tomto
liste datovaného dňa 20.04.2011, T. G. prevzal tento list týmto dňom.
Keďže v konaní nevyšiel najavo opak, súd vychádzal zo skutkového tvrdenia navrhovateľa, že GARRET

mu kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve zo dňa 25.03.2011 doposiaľ nevyplatila. Tomu nasvedčuje
aj čestné prehlásenie T. G. zo dňa 17.05.2012 (na č. l. 21 spisu), v ktorom sa udáva, že si GARRET
nesplnil uvedenú povinnosť vyplývajúc mu z predmetnej kúpnej zmluvy.
Z obsahu pripojeného originálu spisu Správy katastra W. B. T. spis. zn. P. XXX/XXXX doručeného súdu
dňa 17.02.2014 podaním Okresného úradu KF. B. T., katastrálny odbor zo dňa 13.02.2014 vyplýva:

Na č. l. 1 sa nachádza návrh na vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech
odporcu na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 25.03.2011 medzi navrhovateľom a GARRET datovaný
dňa 25.03.2011, ktorý bol podaný na Správe katastra W. B. T. dňa 28.03.2011 o 09.27 hod., čo vyplýva z
tohtonávrhu(originálnávrhunavkladvlastníckehoprávaknehnuteľnostiamnač.l.1pripojenéhospisu).
Ako navrhovatelia sú na návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedený GARRET
konajúci prostredníctvom T. G. a odporca. Na návrhu na vklad sa nachádzajú dva podpisy, a to T. G.

ako konateľa GARRET (o tomto podpise sa svedok T. G. na fotokópii tohto návrhu na č. l. 114 spisu
na pojednávaní dňa 07.02.2014 vo svojej výpovedi vyjadril, že je jeho pravým podpisom) a ďalší podpis
pri mene a priezvisku odporcu, o ktorom podpise sa svedok T. G. na fotokópii tohto návrhu na č. l. 114
spisu na pojednávaní dňa 07.02.2014 vo svojej výpovedi vyjadril, že tento podpis podpísal tiež sám
on. Napokon sa na návrhu nachádza rukou dopísaný text: „Žiadam o prednostné povolenie vkladu“

podpísaný podpisom zhodným, ako sa nachádza pri mene T. G., ktorý svedok G. označil na pojednávaní
dňa 07.02.2014 za svoj vlastný. Prílohou tohto návrhu na vklad vlastníckeho práva mali byť dve kúpne
zmluvy a kolkové známky.
Na č. l. 2 sa nachádza prvý rovnopis originálu kúpnej zmluvy datovanej dňa 25.03.2011. Ako zmluvné
strany sú označení: GARRET konajúci prostredníctvom T. G. ako predávajúci a odporca ako kupujúci.

Touto zmluvou mal predávajúci previesť na kupujúceho vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, o
ktorých predávajúci na zmluve vyhlásil, že je výlučným vlastníkom. (čl. I. a II. zmluvy) Zmluvné strany
sa mali dohodnúť na kúpnej cene sporných nehnuteľností vo výške 330.000,- eur. Podpis na zmluvu T.
G. ako konateľ GARRET pripojil dňa 28.03.2011 pred P. T., ako zamestnancom povereným notárom H.
W.Š., ktorý tak pravosť podpisu overil pod overovacím poradovým č. O 199139/2011 dňa 28.03.2011 o

08.37 hod. (čo vyplýva z oznámenia Notárskej komory SR zo dňa 22.11.2013 na č. l. 188 spisu). Ďalej
sa na zmluve nachádza ďalší podpis pri mene a priezvisku odporcu, o ktorom podpise sa svedok T. G.
na fotokópii tejto zmluvy na č. l. 114 spisu na pojednávaní dňa 07.02.2014 vo svojej výpovedi vyjadril,
že tento podpis podpísal tiež sám on. Okrem týchto dvoch podpisov sa na zmluve, a to na žiadnej jej
strane ďalší podpis nenachádza.

Správa katastra W. B. T. dňa 28.03.2011 o 13:31 hod. (presný čas vyplýva z podania Okresného úradu
W. B. T., katastrálneho odboru zo dňa 27.11.2013 na č. l. 172 spisu) vydala rozhodnutie č. P. XXX/
XXXX, ktorým povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k sporným nehnuteľnostiam
v prospech odporcu na základe uvedenej kúpnej zmluvy, ktorá mala byť uzavretá medzi GARRET a
odporcom. (fotokópia rozhodnutia na č. l. 177 spisu)

Okresný úrad W. B. T., katastrálny odbor podaním zo dňa 13.02.2014 súdu doručil dňa 17.02.2014
aj druhý rovnopis originálu vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, ktorá mal byť uzavretá medzi GARRET
a odporcom. Táto listina je z hľadiska obsahového aj formálneho totožná s vyššie uvedeným prvým
rovnopisom kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o podpisy na tomto druhom rovnopise zmluvy, súd konštatuje tiež
ich zhodnosť s podpismi na prvom rovnopise zmluvy. Rovnako tak možno konštatovať, že okrem týchto

dvoch podpisov sa na zmluve, a to na žiadnej jej strane ďalší podpis nenachádza.
Odporca v procesnom postavení svedka dňa 24.04.2012 pred orgánom činným v trestnom konaní
vedenom Prezídiom PZ, ÚBOK, odbor Stred oddelenie vyšetrovania Banská Bystrica pod spis. zn. ČVS:
PPZ-399/BOK-ST-2011 (zápisnica o výsluchu svedka na č.l. 90 spisu) vypovedal, že jedného dňa prišiel
jeho brat (pozn. súdu Y. Z.) s tým, že jeden jeho známy má na predaj v W. B. T. rodinný dom. Povedal

mu podmienky, ako vyzerá dom a povedal aj koľko stojí. Páčilo sa mu to, že to zoberie, nakoľko pracuje
v Žiline a bude to blízko mesta a robote. Súhlasil, nech mu to vybaví. Potom mu o niekoľko dní doniesol
kúpnu zmluvu, ktorú podpísal. Nebol overovať svoj podpis, nakoľko nemusel. Brat mal pri sebe peniaze
v igelitke a povedal, že ich ide vyplatiť T., nakoľko si od brata požičal, táto suma bola 330.000,- eur. Brat
zobral tie peniaze a zmluvu a išiel ich vyplatiť T. G.. S tým, že tento ich prevzal, lebo existuje čestné

prehlásenie o tom, že ich prevzal. Mal sa nasťahovať, ale G. s bratom spravil ústnu dohodu, že tam
mesiac zotrvá, kým si niečo nenájde a potom sa to vykompenzuje v nájme. Toto sa však naťahovalo,
G. nedvíhal už ani telefón, teda bratovi a on sa bál, čo s tým bude, keď si na to požičal a G. prevzal
peniaze a on nemal nič, teda nemal kľúče a G. stále zotrvával v tom dome. Potom sa bál, ako to budeďalej a kamaráti mu povedali, že G. je veľký podvodník, tak sa bál ako to vlastne bude, tak zašiel na
kataster v W. B. T., kde si vytiahol tú zmluvu a zistil, že na zmluve nie je jeho podpis. Následne podal
voči G. trestné oznámenie v Ž., ktoré riešili v Č..

Odporca na pojednávaní Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod spis. zn. 27C/277/2011 dňa
09.10.2013 vo svojej výpovedi účastníka konania (kópia zápisnice na č.l. 139 spisu) uviedol, že nebol
prítomný pri podpise kúpnej zmluvy (pozn. ktorá mala byť uzavretá medzi GARRET ako predávajúcim
a odporcom ako kupujúcim), keď ju podpisoval T. G.. Ďalej uviedol, že vlastne prešiel nejaký čas od
podpisu zmluvy, išiel na kataster, lebo nič nemal v rukách a tak zistil, že na katastri je zmluva, ktorú

nepodpísal. Bola tam zmluva, ale bol tam iný podpis. Priamo na katastri kúpnu zmluvu podpísal.
Podaním zo dňa 29.11.2011 adresovaným Okresnej prokuratúre Žilina (na č. l. 229 spisu) odporca
oznámil svoje podozrenie zo spáchania trestného činu T. G., v ktorom uviedol, že nakoľko do
dnešného dňa mu ako vlastníkovi nebolo umožnené sporné nehnuteľnosti užívať, snažil sa skontaktovať
s T. G., ako konateľom GARRET avšak bezúspešne. Uvedené zatajovanie v ňom vyvolalo pocit
neistoty a z uvedeného dôvodu nahliadol do spisu Správy katastra W. B. T., súvisiaceho so spornými

nehnuteľnosťami, kde zistil, že T. G. na Správu katastra W. B. T. vôbec nedoložil kúpnu zmluvu, ktorú
podpisoval, ale doložil inú kúpnu zmluvu, ktorú za jeho osobu podpísal zrejme on sám, prípadne iná
neznáma osoba.
Z hľadiska právneho posúdenia veci súd vychádzal primárne z toho, že účastníci konania sú vecne
legitimovaní, keďže predmetom určenia súdu malo byť deklarovanie vlastníckeho práva navrhovateľa

k sporným nehnuteľnostiam, takže požadované určenie sa dotýka jeho právnej sféry a keďže
odporca je ku dňu rozhodnutia súdu v katastri nehnuteľností evidovaný ako výlučný vlastník sporných
nehnuteľností,rovnakosapožadovanéurčeniedotýkaajjehoprávnejsféry,práva.Ďalejsúdkonštatoval,
že navrhovateľ má v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. na požadovanom určení naliehavý právny
záujem, keďže je v stave právnej neistoty z dôvodu, že, ako tvrdil v návrhu, je výlučným vlastníkom

sporných nehnuteľností. Vzhľadom k tomu, že ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností v katastri
nehnuteľností je vedený odporca, nie je možné bez tohto požadovaného určenia súdu odstrániť stav
právnej neistoty navrhovateľa a dosiahnuť v prípade preukázania jeho vlastníckeho práva zápis jeho
výlučného vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, keďže údaje katastra
doposiaľ zapísané na LV č. XXX, k. ú. C. svedčia v prospech vlastníctva odporcu, a to pokiaľ sa

nepreukáže opak (§ 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.).
Konštatujúc vyššie uvedené sa súd určovacím návrhom navrhovateľa zaoberal vecne, pričom ako
prejudiciálnu (predbežnú) otázku riešil spornú otázku, či medzi obchodnou spoločnosťou GARRET, s. r.
o. so sídlom Predmestská 90, 010 01 Žilina, IČO: 36 369 322 (ďalej len „GARRET“) ako predávajúcim
a odporcom ako kupujúcim bola platne uzavretá kúpna zmluva datovaná dňa 25.03.2011, ktorej

predmetom mal byť prevod vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam predávajúcim - GARRET
na kupujúceho odporcu. V kontexte zo zodpovedaním nastolenej prejudiciálnej otázky súd poukázal na
to, že akákoľvek zmluva o prevode nehnuteľností (napr. kúpna, darovacia, zámenná) musí mať v zmysle
ust. § 46 ods. 1 OZ písomnú formu. V zmysle ust. § 46 ods. 2 OZ pre uzavretie zmluvy písomnou formou
stačí, ak dôjde k písomnému návrhu (oferte) a k jeho písomnému prijatiu (akceptácii). Ak však ide o

zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. Pokiaľ tak zmluva o
prevode nehnuteľností nie je uzavretá v písomnej forme, a to tak, že prejavy účastníkov zmluvy (oferta
a akceptácia) sú na tej istej listine. Pre dodržanie písomnej formy právneho úkonu je v zásade potrebné,
aby bola vôľa účastníka právneho úkonu vtelená do textu zaznamenaného písmom na materiálnom
podklade (listine) a súčasne, aby bol na tento materiálny podklad pripojený podpis konajúcej osoby. V

prípade, že zmluva o prevode nehnuteľností nespĺňa uvedené formálne požiadavky, takáto skutočnosť
je v zákone sankcionovaná jej absolútnou neplatnosťou (§40 ods. 1 OZ). Absolútna neplatnosť právneho
úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a hľadí sa naň, ako keby
nebolurobený.Tátoneplatnosťnemôžebyťzhojenádodatočnýmschválením(ratihabíciou)anemôžesa
konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí

právne následky ani v prípade, keď na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností (k tomu súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS
50/2010-11 zo dňa 10.02.2010: „Na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa totiž vyžaduje
kumulatívnesplneniedvochprávnychskutočností.Prvoujeuzavretieplatnejzmluvyojejprevode(titulus
acquirendi) a druhou je individuálny správny akt - rozhodnutie príslušnej správy katastra o povolení

vkladu (modus acquirendi). Ak bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe
absolútne neplatnej zmluvy, je teda reálne daný len modus, avšak jasne chýba titulus, teda platne
uzavretá zmluva. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu takto nemôže dôjsť k platnému
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.“). Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí nielen vočiúčastníkom tohto právneho úkonu, ale aj voči tretím osobám (erga omnes). Na absolútnu neplatnosť je
súd povinný prihliadať z úradnej moci (ex officio) bez toho, aby niekto túto neplatnosť musel namietať.
Súd v ďalšom uviedol, že vzhľadom k tomu, že v konaní bolo preukázané, že spornú kúpnu

zmluvu datovanú dňa 25.03.2011, ktorej predmetom mal byť prevod vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam predávajúcim - GARRET na kupujúceho odporcu, nepodpísali na tej istej listine
predávajúci (prostredníctvom konateľa T. G.) a súčasne kupujúci - odporca, dospel k záveru, že sporná
kúpnazmluvajeneplatnýmprávnymúkonom.Vkontextetohtosúdpoukázalnato,žetaksvedokT.G.vo
svojej výpovedi na pojednávaní dňa 07.02.2014, ako aj odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa

07.02.2014 (súčasne aj vo výpovedi svedka pred orgánom činným v trestnom konaní dňa 24.04.2012,
vo výpovedi účastníka súdneho konania spis. zn. 27C/277/2011 dňa 09.10.2013, ako aj v trestnom
oznámení zo dňa 29.11.2011) zhodne uviedli, že podpis na spornej kúpnej zmluve pripojený k menu a
priezvisku kupujúceho odporcu nie je pravým podpisom odporcu a bol vyhotovený T. G.. Pokiaľ odporca
tvrdil, že z jeho strany došlo k podpisu spornej kúpnej zmluvy dodatočne na Správe katastra W. B. T. dňa
28.03.2011, súd skonštatoval, že toto skutkové tvrdenie odporca nepreukázal, keďže žiadny ďalší podpis

sa na ani jednom rovnopise kúpnej zmluvy s podpisom T. G. ako konateľa GARRET, nachádzajúcom
sa na Okresnom úrade W. B. T., Katastrálnom odbore, nenachádza. O existencii iných rovnopisov
kúpnej zmluvy s podpisom T. G. ako konateľa GARRET a súčasne odporcu na jednej listine nemal
súd vedomosť. Na uvedenom závere súdu nemohlo nič zmeniť ani vyjadrenie navrhovateľa, na ktoré
poukazoval odporca, že krstná matka T. G. ako pracovníčka Správy katastra W. B. T., mala vo svojej

dispozícii po nejaký čas jeden rovnopis kúpnej zmluvy, ktorý bol predložený Správe katastra W. B. T.
spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech odporcu. Takáto
prípadná skutková okolnosť totiž nijakým spôsobom bez ďalšieho nepreukazuje tvrdenie odporcu, že
jedno vyhotovenie spornej kúpnej zmluvy predložené Správe katastra W. B. T. spolu s návrhom na vklad
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech odporcu, podpísané na jednej strane T. G.

podpísal ako druhá zmluvná strana tiež aj on. Odporca v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, okrem
svojej výpovede, že jedno vyhotovenie spornej kúpnej zmluvy nachádzajúce sa na Správe katastra
W. B. T. podpísal. Napokon na uvedenom závere súdu o neplatnosti spornej kúpnej zmluvy nemohlo
zmeniť nič tiež to, že odporca prejavil vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu s predávajúcim GARRET s rovnakým
obsahom, ako je obsah spornej kúpnej zmluvy predloženej Správe katastra W. B. T. spolu s návrhom

na vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech odporcu a že takýto návrh zmluvy
aj podpísal. Kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti totiž pre svoju platnosť vyžaduje to, aby prejavy
účastníkov tejto zmluvy boli na jednej listine, čo však v konaní preukázané odporcom nebolo. Vzhľadom
na uvedené súd uzavrel, že tak podpis predávajúceho, ako aj kupujúceho, sa na akomkoľvek vyhotovení
spornej zmluvy, ktoré mal súd k dispozícii, súčasne na tej istej listine nenachádzajú. Nebola tak naplnená

podmienkapodľaust.§46ods.1a2OZ,čomázanásledokabsolútnuneplatnosťspornejkúpnejzmluvy,
na základe ktorej mal odporca vkladom do katastra nehnuteľností nadobudnúť vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam.Súdnamargouvedenéhopoukázalnato,žemaldôvodnépochybnostiovierohodnosti
výpovede odporcu na pojednávaní dňa 07.02.2014, že mal dňa 28.03.2011 prísť na Správu katastra
W. B. T. a zistiť, že na spornej kúpnej zmluve sa nenachádza jeho pravý podpis, a to s poukazom na

obsah jeho trestného oznámenia datovaného dňa 29.11.2011. Z jeho textu možno logicky vyvodiť, že
odporca ako sám uviedol do dňa podania trestného oznámenia nemal možnosť sporné nehnuteľnosti
užívať a že T. G. sa mu po celý čas zatajoval. Teda z uvedeného mal vyplynúť jeho pocit neistoty, ktorý
ho mal priviesť na Správu katastra W. B. T.. Inými slovami povedané, vychádzajúc z textu oznámenia
a v ňom uvedených časových súvislostí, odporca mal na Správu katastra W. B. T. prísť nie o 3 dni po

tom, ako podpísal podľa svojich tvrdení kúpnu zmluvu, ktorú však T. G. Správe katastra nepredložil,
ale až po dlhšom čase, resp. až dňa 29.11.2011. Je nevierohodné, aby odporca nadobudol uvedené
pocity neistoty behom doby od 25.03.2011 (kedy malo z jeho strany dôjsť k podpisu vyhotovení kúpnej
zmluvy, ktoré mali byť následne T. G. zamenené) do 28.03.2011, kedy mal z dôvodu tohto pocitu neistoty
prísť osobne na Správu Katastra W. B. T.. Obzvlášť, ak dňa 25.03.2011 bol piatok a dňa 28.03.2011 bol

pondelok, teda prvý pracovný deň nasledujúci po dni, kedy mal odporca podpísať vyhotovenia kúpnej
zmluvy, ktoré mali byť následne T. G. zamenené. Týmto pochybnostiam nasvedčuje aj obsah výpovede
odporcu v procesnom postavení svedka dňa 24.04.2012 pred orgánom činným v trestnom konaní, ako
aj na pojednávaní Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod spis. zn. 27C/277/2011 dňa 09.10.2013.
Je taktiež nelogické, aby odporca dňa 28.03.2011 zistil osobne na Správe katastra W. B. T., že došlo k

sfalšovaniu jeho podpisu na vyhotoveniach spornej kúpnej zmluvy, ktoré boli predložené Správe katastra
W. B. T. spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech odporcu
a až 8 mesiacov na to, dňa 29.11.2011, by podal z tohto dôvodu trestné oznámenie.Súd v ďalšom nepochybne uzavrel, že v konaní ani nevyšlo najavo, že by odporca nadobudol vlastníctvo
k sporným nehnuteľnostiam, keď nie na zmluvnom základe, tak iným spôsobom podľa ust. § 132 OZ.
[napr. vydržaním vlastníckeho práva, keďže nepochybne doposiaľ nemohla od roku 2011, kedy mal

nadobudnúť vlastnícke právo na základe (absolútne neplatnej) kúpnej zmluvy, uplynúť u neho 10-ročná
vydržacia doba].
Pokiaľ ide o námietku odporcu, že súd na návrh navrhovateľa nie je oprávnený skúmať platnosť spornej
kúpnej zmluvy uzavretej medzi GARRET a odporcom, súd poukázal na znenie ust. § 135 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého iné otázky ako uvedené v ust. § 135 ods. 1 O.s.p., o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu,

môže súd posúdiť sám. Toto ustanovenie tak umožňuje súdu posúdiť si prejudiciálne akúkoľvek otázku
okrem otázok uvedených v ust. § 135 ods. 1 O.s.p., prípadne otázku, o ktorej má právomoc rozhodnúť
iný orgán a o ktorej už iný orgán aj rozhodol. Z tohto dôvodu súdu nebránila žiadna okolnosť, aby si
sám prejudiciálne nemohol posúdiť otázku platnosti spornej kúpnej zmluvy uzavretej medzi GARRET
a odporcom, a to aj napriek tomu, že účastníkom konania nebol GARRET (resp. toho času spoločnosť
RS Kameňolomy SK, s. r. o.).

V konaní tak vyšiel najavo opak, a to že odporca nie je vlastníkom sporných nehnuteľností. Preto údaje
katastranemôžubyťprerozhodnutiesúduvprejednávanejvecizáväzné(§70ods.2zákonač.162/1995
Z. z.)
V konaní bola v ďalšom preukázaná skutočnosť, že navrhovateľ ako kupujúci nadobudol dňa 29.05.2009
vkladom do katastra nehnuteľností rozhodnutím Správy katastra W. B. T. č. P. XXX/XXXX zo dňa

29.05.2009 na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 14.05.2009 s predávajúcim R + S Company, s. r.
o. výlučné vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam. Toto skutkové zistenie súdu napokon nebolo medzi
účastníkmi ani sporným. Rovnako medzi účastníkmi nebolo sporným výlučné vlastníctvo navrhovateľa
v čase, kedy uzavrel dňa 25.03.2011 ako predávajúci kúpnu zmluvu s GARRET.
V súvislosti s riešenou otázkou vlastníckeho práva navrhovateľa k sporným nehnuteľnostiam súd ďalej

poukázal na súdnu prax Najvyššieho súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu ČR (vzhľadom k rovnakej
právnej úprave ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného na území ČR do 31.12.2013) k
otázke účinkov odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Najvyšší súd SR v rozsudku spis. zn.
6Sžo/229/2010zodňa20.07.2011vyslovilprávnyzáver,že:„Platnýmodstúpenímodzmluvysazmluvao
prevode vlastníctva k nehnuteľnosti od začiatku zrušuje (ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo

účastníkmi dohodnuté inak). Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal
vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi je po zrušení zmluvy z hľadiska obligačných a vecno-
právnych účinkov taký právny stav, ako keby k uzavretiu zmluvy nedošlo. Vlastnícke právo prevodcu
sa obnovuje zo zákona.“. Najvyšší súd ČR vo svojom stanovisku občianskoprávneho a obchodného
kolégia spis. zn. Cpnj 201/2005 zo dňa 19.04.2006 vyslovil: „Odstúpenie od zmluvy je jednostranný

adresovaný právny úkon, pre ktorý nie je zákonom stanovená žiadna forma. Odstúpením od zmluvy
je zmluva zrušená s účinkami od začiatku (ex tunc) [porov. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka]; v
právnych vzťahoch účastníkov zmluvy nastáva rovnaký právny stav, ako keby k zmluve vôbec nedošlo.
Zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku znamená nielen to, že zmluva stráca svoje právne účinky a
že neposkytuje základ pre právne vzťahy účastníkov; medzi účastníkmi zmluvy sa zrušenie zmluvy od

začiatku prejavuje najmä tým, že sa od začiatku obnovujú ich práva a povinnosti v tej podobe, v akej ich
malikpredmetuzmluvypreduzatvorenímzmluvy(tedažesaobnovujepôvodnýstav),atobezzreteľana
to, či zmluva mala mať právne následky len v podobe obligačných účinkov alebo či mala mať tiež vecno-
právne účinky (nadobudnutie vlastníckeho alebo iného vecného práva). Uvedené platí aj v prípade, že
odstúpením bola zrušená s účinkami od začiatku zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, podľa

ktorej bolo vložené vlastnícke právo do katastra nehnuteľností. Pri zmluvnom prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti je právnym dôvodom nadobudnutia vlastníctva (Iustus Titulus) zmluva a právnym
spôsobom nadobudnutia vlastníctva (modus acquirendi) vklad vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy
do katastra nehnuteľností. Zrušením zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti od začiatku totiž,
s účinkami od počiatku, zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ nadobudol vlastnícke

právo k nehnuteľnosti; medzi účastníkmi zmluvy je po zrušení zmluvy taký právny stav, aký bol pred
uzavretím zmluvy, a to nielen z hľadiska obligačných účinkov zmluvy, ale aj účinkov vecno-právnych.
To sa prejavuje najmä tým, že prevodca je naďalej vlastníkom nehnuteľnosti a že - bez zreteľa k
uzatvorenej zmluve - vlastne nikdy neprestal byť vlastníkom zmluvou prevádzaných nehnuteľností. Na
tomto závere nič nemení ani to, že podľa predmetnej zmluvy (neskôr zrušenej) bolo pre nadobúdateľa

vložené do katastra nehnuteľností vlastnícke právo. Ak bola zrušená zmluva s účinkami od začiatku a
ak nastáva preto rovnaký právny stav, ako keby k zmluve vôbec nedošlo, aj z hľadiska vecno-právnych
účinkov zmluvy stráca vlastnícke právo vložené do katastra nehnuteľností svoj ??právny podklad.
Pretože nadobúdateľ nie je vlastníkom nehnuteľnosti a pretože - z dôvodu zrušenia zmluvy s účinkamiod začiatku - sa ním vlastne ani nikdy nestal, boli zrušením zmluvy od počiatku odstránené účinky
vkladu vlastníckeho práva, vykonaného na základe takejto zmluvy. Ak nie je tu právny titul, na základe
ktorého nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nemôže mať vklad vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností, vykonaný na jeho základe, akékoľvek právne účinky pre právne pomery
účastníkov zrušenej zmluvy - zaniknutého právneho titulu. Zápis do katastra nehnuteľností reagujúce
na takúto skutočnosť, vzhľadom k tomu, že k obnoveniu vlastníckeho práva prevodcu dochádza zo
zákona, nemá konštitutívne účinky a nevykonáva sa vkladom, resp. výmazom vkladu, ale má iba
deklaratórne účinky a vykonáva sa záznamom.“. Totožný právny záver vyslovil aj Najvyšší súd ČR vo

veľkom senáte občianskoprávneho kolégia v rozsudku spis. zn. 31 Cdo 2808/2004 zo dňa 14.06.2006:
„Ak odstúpi prevodca od kúpnej alebo inej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti podľa ust.
§ 517 ods.1 Občianskeho zákonníka alebo z iného dôvodu stanoveného v zákone alebo v zmluve
účastníkov, z ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka je nepochybné, že - ak neustanovuje
právny predpis alebo zmluva účastníkov inak - zaniká právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva
(Titulus acquirendi) s účinkami „od počiatku“; uvedené potom má okrem iného za následok, že prevodca

je naďalej (nikdy neprestal byť) vlastníkom prevádzaných nehnuteľností. Na tomto závere nič nemení
ani skutočnosť, že podľa (s účinkami „od počiatku“ zrušené) zmluvy bolo v prospech nadobúdateľa
vložené do katastra nehnuteľností vlastnícke právo, lebo s účinkami „od počiatku“ ho odpratali tiež
právny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva (modus acquirendi); ak nie je tu totiž (s účinkami „od
počiatku“) právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva, nemôže mať vklad vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností vykonaný na jeho základe sám o sebe akékoľvek právne účinky pre právne
pomery účastníkov zrušenej zmluvy.“.
V konaní nebolo v ďalšom medzi účastníkmi sporné, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.2011
uzavretej medzi navrhovateľom a GARRET Správa Katastra W. B. T. rozhodla o vklade vlastníckeho
práva GARRET k sporným nehnuteľnostiam. V uvedenej kúpnej zmluve si jej účastníci (navrhovateľ a

GARRET) dojednali, že pokiaľ GARRET nezaplatí kúpnu cenu do 10 dní odo dňa podpisu kúpnej zmluvy,
t. j. do dňa 04.04.2011, má navrhovateľ bez ďalšieho právo od zmluvy odstúpiť písomnou formou. (§
48 ods. 1 OZ) Navrhovateľ od zmluvy odstúpil písomne listom zo dňa 20.04.2011, a to z dôvodu, že
kupujúci GARRET mu v rozpore s príslušným ust. čl. III. kúpnej zmluvy do dňa písomného oznámenia o
odstúpení od kúpnej zmluvy neuhradil kúpnu cenu (v tom čase bol GARRET v omeškaní so zaplatením

kúpnej ceny 16 dní). Toho istého dňa bolo odstúpenie od zmluvy doručené GARRET prostredníctvom
jej konateľa T. G..
S poukazom na citované rozhodnutia Najvyšších súdov ČR a SR súd konštatoval, že zo zákona
dňa 20.04.2011 došlo k zániku právneho titulu nadobudnutia vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam
spoločnosťou GARRET s účinkami ex tunc, t. j. od počiatku. Zo zákona tak došlo k obnove vlastníctva

navrhovateľa k sporným nehnuteľnostiam.
Pokiaľ odporca argumentoval v konaní skutkovou okolnosťou, že do dňa účinnosti odstúpenia
navrhovateľa od kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.2011 uzavretej s GARRET došlo k platnému prevodu
vlastníctva sporných nehnuteľností z GARRET na neho ako dobromyseľného nadobúdateľa (odporca
zrejme z hľadiska tohto právneho názoru vychádzal z už zmieneného uznesenia Ústavného súdu SR č.

k. I. ÚS 50/2010-11 zo dňa 10.02.2010, obdobne nálezu Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 350/2008-71 zo
dňa 30.09.2010, ktoré vychádza z nálezu Ústavného súdu ČR spis. zn. PL. ÚS 78/2006 zo 16.10.2007,
v zmysle ktorého: „Odstúpením od zmluvy podľa ust. § 48 ods. 2 OZ sa, ak nie je právnym predpisom
alebo účastníkmi dohodnuté inak, zmluva od začiatku ruší, avšak iba s účinkami medzi jej účastníkmi.
Vlastnícke právo ďalších nadobúdateľov, pokiaľ svoje vlastnícke právo nadobudli v dobrej viere, než

došlo k odstúpeniu od zmluvy, požíva ochranu v súlade s čl. 11 Charty základných práv a slobôd a s
ústavnými princípy právnej istoty ochrany nadobudnutých práv vyvierajúcim z pojmu demokratického
právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy, nezaniká.“; zrejme z dôvodu tejto argumentácie odporca v
konaní produkoval tvrdenia, že prišiel na Správu katastra W. B. T. a dodatočne podpísal spornú kúpnu
zmluvu už dňa 28.03.2011, t. j. skôr, ako odstúpenie od zmluvy navrhovateľom nadobudlo účinky, t. j. dňa

20.04.2011),súdmalzato,žetátoargumentáciajevovzťahukuvedenýmzáveromnedôvodná.Súdtotiž
považoval kúpnu zmluvu medzi GARRET ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim za absolútne
neplatný právny úkon a teda na strane odporcu chýba akýkoľvek právny dôvod (Titulus acquirendi)
nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.
Vzhľadom na vyššie závery, súd návrhu navrhovateľa vyhovel a deklaroval jeho vlastnícke právo k

sporným nehnuteľnostiam.
Napokon súd uviedol, že už len z dôvodu nadbytočnosti sa nezaoberal inými či už v konaní vykonanými,
alebo nevykonanými dôkazmi (napr. výsluch svedka Y. Z. navrhovaný odporcom), keďže z uvedených
dôkazov vyplývajúce prípadné skutkové zistenia súdu by žiadnym spôsobom nemohli ovplyvniť užkonštatované závery. Pokiaľ ide o navrhovaný dôkaz výsluchom svedka Y. Z., ktorého výpoveď mala
preukazovať skutkové tvrdenia odporcu, že podpísal dve vyhotovenia kúpnej zmluvy medzi ním a
GARRET z obsahového hľadiska totožné, ako zmluvy, ktoré boli následne predložené T. G. Správe

katastra W. B. T., súd poukázal na to, že aj v prípade preukázania tohto skutkového tvrdenia odporcu,
by takáto skutková okolnosť nemohla nič zmeniť na tom, že podpisy oboch účastníkov kúpnej zmluvy
GARRET a odporcu neboli na jednej istine. Teda aj v prípade preukázania tejto skutkovej okolnosti by
táto nemohla nič zmeniť na závere súdu o absolútnej neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca podaním zo dňa

07.08.2014, v ktorom uviedol len toľko, že toto odôvodní v lehote 10 dní po návrate jeho právneho
zástupcuzdovolenky.Odvolanie,vrátanejehodôvodov,odporcadoplnilvlehoteurčenejprvostupňovým
súdom uznesením č. k. 6C/115/2012-322 zo dňa 18.09.2014, ktorým ho súd vyzval na odstránenie vád
odvolania, a to podaním zo dňa 03.10.2014. Podané odvolanie týmto podaním odporca odôvodnil tým,
že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že
o existencii iných rovnopisov spornej kúpnej zmluvy s podpisom T. G. a súčasne odporcu na jednej

listine nemal vedomosť. Z vykonaných dôkazov mal prvostupňový súd preukázané, že existovali štyri
rovnopisy spornej kúpnej zmluvy. Prvostupňový súd sa oboznámil len s dvoma rovnopismi spornej
kúpnej zmluvy, pričom ďalšie dva rovnopisy nechal bez povšimnutia. Prvostupňový súd mal vyzvať
odporcu a svedka T. G. (konateľa predávajúceho), aby predložili ďalšie dva rovnopisy spornej kúpnej
zmluvy. Na túto skutočnosť navrhol odporca vypočuť svedka Y. Z.H., ktorý by preukázal prvostupňovému

súdu, že existovali štyri rovnopisy spornej kúpnej zmluvy. Tým, že prvostupňový súd nezadovážil ďalšie
dva rovnopisy spornej kúpnej zmluvy, neúplne zistil skutkový stav. Keby zadovážil ďalšie dva originály
rovnopisov spornej kúpnej zmluvy, zistil by pravdivosť tvrdenia odporcu, že na jednom rovnopise
originálu spornej kúpnej zmluvy sa súčasne nachádzajú podpis T. G. ako konateľa GARRET a podpis
odporcu, ktorý je jeho pravým podpisom. Prvostupňový súd správne v odôvodnení svojho rozhodnutia

poukazuje na ustanovenia OZ upravujúce formu a platnosť právneho úkonu (v danom prípade
kúpnej zmluvy), ďalej na to, že podpisy predávajúceho a kupujúceho musia byť na tej istej listine, ale
tým, že nevykonal všetky potrebné dôkazy (nezadovážil ďalšie dva rovnopisy spornej kúpnej zmluvy)
vyvodil nesprávny záver, že nemá preukázanú existenciu kúpnej zmluvy, na ktorej by sa súčasne
nachádzali pravé podpisy predávajúceho a kupujúceho. Prvostupňový súd nechal bez povšimnutia

tvrdenie navrhovateľa, že krstná matka konateľa predávajúceho manipulovala so spornou kúpnou
zmluvou,ktorábolanasprávekatastra,tútozobraladomovvrozporespredpismiupravujúcimievidenciu
a archiváciu kúpnej zmluvy, a preto bolo povinnosťou prvostupňového súdu preveriť tvrdenie odporcu,
že krstná matka T. G. s kúpnou zmluvou neoprávnene nakladala a mohla vymeniť kúpnu zmluvu
založenú v spise správy katastra (kde sa nachádzal pravý podpis odporcu) za kúpnu zmluvu, ktorú mal

k dispozícii T. G., na ktorej sa nenachádzal podpis odporcu. Odporca ďalej poukázal na osohu T. G. ako
konateľa GARRET, ktorý koná podvodným spôsobom (je stíhaný minimálne za dva skutky kvalifikované
ako trestné činy podvodu) podviedol samotného navrhovateľa (vyplýva to z výpovede navrhovateľa a
tiež z výpovede svedka T. G.) a podviedol aj samotného odporcu, keď namiesto rovnopisov zmlúv,
na ktorých sa nachádzal pravý podpis odporcu, predložil na správu katastra rovnopisy zmlúv, ktoré

odporcom neboli podpísané. Keby prvostupňový súd vykonal potrebné dôkazy a oboznámil sa so
všetkými štyrmi originálmi rovnopisov spornej kúpnej zmluvy, zistil by, že na jednom z rovnopisov sa
nachádza originálny podpis odporcu ako kupujúceho a na základe právnych predpisov, ktoré aplikoval
na skutkový stav, by dospel k právnemu záveru, že na rovnopise spornej kúpnej zmluvy sa súčasne
nachádzajú pravé podpisy konateľa predávajúceho T. G. a kupujúceho odporcu. Na základe uvedených

odvolacích dôvodov navrhoval odporca, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.
K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 22.10.2014. Navrhovateľ namietal, že
s účinnosťou od 01.09.2003 bola z právneho poriadku vypustená možnosť odvolateľa podať tzv.
blanketové odvolanie, ktorého dôvody by účastník konania mohol dopĺňať aj po uplynutí lehoty na

odvolanie. Blanketové odvolanie bolo prípustné z toho dôvodu, že odvolací súd podľa právnej úpravy
účinnej do 31.08.2003 nebol dôvodmi odvolania viazaný. Od účinnosti novely O.s.p. vykonanej zákonom
č.353/2003Z.z.účinnýmod01.09.2003O.s.p.vosvojomust.§205ods.3stanovuje,že„rozsah,vakom
sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie“.
Zároveň od 01.09.2003 platí ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v znení „odvolací súd je rozsahom a dôvodmi

odvolania viazaný“. Uvedené zmeny boli prijaté za účelom sprecizovania procesnej disciplíny účastníkov
konania a keďže odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, bolo potrebné zároveň stanoviť, že tieto
dôvody môže odvolateľ uviesť, resp. ich doplniť len v novo vymedzenej procesnej lehote, t. j. v lehote na
odvolanie. Odporca si tak v dotknutom prípade svojím procesným postupom prakticky sám určil „svoju“lehotu na odvolanie, čo je podľa navrhovateľa neprípustné. Vzhľadom k tomu mal navrhovateľ za to,
že odvolanie odporcu zo dňa 07.08.2014, ohľadne ktorého odporca neuviedol a následne ani nerozšíril
jeho dôvody v lehote na odvolanie, by malo byť odvolacím súdom v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm.

a), resp. písm. d) O.s.p. odmietnuté. Pokiaľ ide o dôvody odvolania odporcu, ktoré uviedol vo svojom
podanízodňa03.10.2003,ktýmtosanavrhovateľvyjadril,žezozhrnutiaodporcuprvostupňovýmsúdom
zisteného skutkového stavu je zrejmé, že prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie v rozsahu
potrebnom a dostačujúcom na vyvodenie právneho záveru (názoru), že odporca v skutočnosti nikdy
platne nenadobudol vlastnícke právo k sporných nehnuteľnostiam. Zároveň zo zisteného skutkového

stavu je nesporný záver o tom, že výlučné vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam patrí
navrhovateľovi. Na základe žiadosti prvostupňového súdu Okresný úrad W. B. T., Katastrálny odbor
zaslal súdu dňa 17.02.2014 obidva originály spornej kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.2011, na základe
ktorých bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech odporcu k sporným nehnuteľnostiam dňa
28.03.2011o13:31hod.vkatastrálnom(vkladovom)konanípodč.P.XXX/XXXX.Vkonanínebolomedzi
účastníkmi sporné, že ani na jednom z týchto dvoch originálov kúpnych zmlúv sa nenachádza podpis

odporcu, čo odporca jednoznačne potvrdil v rámci svojho výsluchu. Vzhľadom k tomu prvostupňový súd
z takto zisteného a nespochybniteľného skutkového stavu správne vyvodil, že na spornej kúpnej zmluve
zo dňa 25.03.2011, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech odporcu pod č.
P. XXX/XXXX dňa 28.03.2011, sa nenachádzajú prejavy účastníkov tejto zmluvy (ich podpisy) na jednej
listine, čo ho viedlo k správnemu právnemu záveru s poukazom na ust. § 46 ods. 2 OZ, že predmetná

kúpnazmluvajeabsolútneneplatnýmprávnymúkonomprenedodržaniepredpísanejformyvzmysleust.
§ 40 ods. 1 OZ. Polemickým by mohlo byť jedine to, či neexistencia podpisu odporcu na kúpnej zmluve
spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy alebo ide z tohto dôvodu o tzv. non negotium, teda neexistentný
právny úkon. Oba názory však vo svojej podstate v konečnom dôsledku znamenajú, že odporca
nemohol na základe spornej kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.2011 platne nadobudnúť v zmysle právneho

poriadku SR vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, pretože pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam sa okrem spôsobu (modusu) nadobudnutia vlastníckeho práva (v tomto prípade vklad
pod č. P. XXX/XXXX zo dňa 28.03.2011) vyžaduje aj existujúci platný právny dôvod (titul) nadobudnutia
vlastníckeho práva (v tomto prípade platná scudzovacia zmluva o prevode nehnuteľností), ktorý v konaní
nieže nebol preukázaný, ale zo zisteného skutkového stavu vyšlo nespochybniteľne najavo, že vklad

vlastníckeho práva v prospech odporcu bol príslušným katastrálnym odborom povolený na základe
absolútneneplatnej(nejestvujúcej)kúpnejzmluvy.Akchýbaplatnýtitulnadobudnutiavlastníckehopráva
k nehnuteľnostiam, samotný vklad vlastníckeho práva nevyvoláva účinky nadobudnutia vlastníckeho
práva, pričom v takomto prípade vklad má len evidenčné účinky nezodpovedajúce stavu právnemu (že
k prevodu nehnuteľností nedošlo). Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že v konaní o určení vlastníckeho

práva je súd oprávnený prejudiciálne si vyriešiť otázku platnosti zmluvy a nadobudnutia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam sám, pričom nie je v tomto smere viazaný rozhodnutím katastrálneho odboru
o povolení vkladu vlastníckeho práva, ako to nesprávne a účelovo namietal v konaní odporca. Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že žiadne iné dôkazy, ktorých nevykonanie vyčíta odporca prvostupňovému
súdu, by nemohli zvrátiť právny záver prvostupňového súdu o tom, že odporca nenadobudol vlastnícke

právo k sporným nehnuteľnostiam v katastrálnom konaní č. P. XXX/XXXX. Súd sa oboznámil s oboma
originálmi spornej kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.2011, ktoré boli predložené na vklad správe katastra a
na základe ktorých bol povolený dňa 28.03.2011 vklad vlastíckeho práva v prospech odporcu, pričom z
ich obsahu zistil (a účastníci to nerozporovali), že tieto zmluvy nie sú platné. Skutočnosť, že prípadne
niekde inde sa nachádzajú kúpne zmluvy podpísané predávajúcim a odporcom, je irelevantná, pretože

na základe takýchto prípadných platných zmlúv nebol povoľovaný a nakoniec aj povolený vklad do
katastra. Pokiaľ odporca tvrdí, že z jeho výpovede mal prvostupňový súd preukázané, že sa dňa
28.03.2011 v doobedňajších hodinách dostavil na Správu katastra W. B. T., kde nahliadnutím do spisu
zistil, že na origináloch kúpnej zmluvy sa jeho podpisy nenachádzajú, pričom v tomto čase ešte pred
rozhodnutím o vklade kúpnej zmluvy jeden originál kúpnej zmluvy priamo na správe katastra podpísal,

k tomu navrhovateľ uviedol, že predmetné preukázanie prvostupňový súd podrobne a logicky odporcovi
vysvetlil v napadnutom rozsudku, na čo už v konaní tak písomne (podanie zo dňa 10.02.2014) alebo i
ústne na pojednávaniach upozorňoval aj samotný navrhovateľ. Ohľadne odporcovej odvolacej námietky
spočívajúcej v tom, že z vykonaných dôkazov mal prvostupňový súd preukázané, že existovali štyri
rovnopisy spornej kúpnej zmluvy, avšak oboznámil len s dvoma rovnopismi kúpnej zmluvy, pričom

ďalšie dva rovnopisy nechal bez povšimnutia (odporca tak zrejme chce odvolaciemu súdu naznačiť,
že tieto nepovšimnuté dva rovnopisy spornej zmluvy majú obsahovať podpisy účastníkov zmluvy na
jednej listine, t. j. že ide o platné zmluvy), je potrebné uviesť, že takéto zmluvy mal súdu predložiť
odporca, ktorého v tomto smere zaťažovala dôkazná povinnosť aj unesenie dôkazného bremena. Jeabsurdné, ak odporca uvádza, že prvostupňový súd pochybil, keď ho nevyzval na predloženie ďalších
dvoch rovnopisov spornej kúpnej zmluvy. Ak by sa aj existencia takýchto ďalších rovnopisov spornej
kúpnej zmluvy preukázala a boli by platné, nemôže to nič zmeniť na závere, že vklad vlastníckeho

práva v prospech odporcu bol povolený na základe neplatných zmlúv, čo je jediná právne významná
skutočnosť potrebná k záveru, či odporca nadobudol vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam. Rovnako
takvýpoveďsvedkaY.Z.,ktoréhonavrhovalvypočuťodporca,bynaučinenomprávnomzáverenemohla
absolútne nič zmeniť. Nevykonanie ďalších odporcom navrhnutých dôkazov prvostupňový súd podrobne
zdôvodnil v napadnutom rozsudku. K odporcovmu vykonštruovanému tvrdeniu, že krstná matka T. G.

zobrala jednu z kúpnych zmlúv domov, a tak neoprávnene nakladala a mohla vymeniť kúpnu zmluvu v
spise správy katastra (kde sa nachádzal pravý podpis odporcu) za kúpnu zmluvu, ktorú mal k dispozícii
T. G., na ktorej sa nenachádzal podpis odporcu, navrhovateľ len podotkol, že aj táto obrana svedčí o
neexistencii relevantných dôvodov odporcu na napadnutie rozsudku prvostupňového súdu. Navrhovateľ
na pojednávaní vyslovil len domnienku, že krstná matka T. G. zobrala domov jednu zmluvu, aby nedošlo
k zásahom do nej, t. j. aby sa nestalo, že odporca počas súdneho konania rovnopisy zmluvy dodatočne

pri svojom mene podpíše. Túto domnienku vyslovil výlučne z taktických dôvodov, reagujúc na tvrdenie
odporcu, že na správe katastra podpísal len jednu kúpnu zmluvu a jej zmyslom bolo, aby odporca
nemal záujem po pojednávaní sa nejako pokútne dostať k zmluvám uloženým na katastri a dodatočne
ich podpisovať. Táto domnienka navrhovateľa sa nakoniec ukázala ako nepravdivá, nakoľko kúpne
zmluvy nikdy neopustili budovu Správy katastra v W. B. T.. Pokiaľ ide o účinky odstúpenia od zmluvy,

k týmto sa navrhovateľ nepovažoval za potrebné bližšie vyjadrovať, pretože odstúpenie od kúpnej
zmluvy uzavretej medzi ním a GARRET dňa 25.03.2011, ktoré sa uskutočnilo listom zo dňa 20.04.2011,
doručeným GARRET dňa 20.04.2011, skutočne nemá žiaden vplyv na právne postavenie odporcu,
avšak nie v odporcom naznačenom zmysle (že o vlastníctvo v dôsledku odstúpenia nemôže prísť),
ale preto, že odporca sa nikdy nestal vlastníkom sporných nehnuteľností. Toto odstúpenie od zmluvy,

ktoré bolo nesporné a dôvodné, je podstatné len pre danosť aktívnej legitimácie navrhovateľa a pre
preukázanie jeho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Navrhovateľ tak napokon
navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu ako vecne
správne potvrdil.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací o podanom odvolaní odporcu proti rozsudku prvostupňového

súdu č. k. 6C/1152012-298 zo dňa 01.04.2014 bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods.
2 O.s.p. rozhodol uznesením č. k. 5Co/773/2014-354 zo dňa 21.04.2015 tak, že napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. a vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
konštatoval, že odvolanie odporcu bolo podané v zákonnej lehote a pokiaľ navrhovateľ v písomnom

vyjadrení uviedol, že bolo súdu doručené len blanketové odvolanie s tým, že ho odporca odôvodní
podrobne po návrate právneho zástupcu z dovolenky, prvostupňový súd postupoval ďalej v súlade so
zákonom a uznesením zo dňa 18.09.2014 vyzval odporcu, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia
uznesenia pod následkom odmietnutia odvolania odstránil vady odvolania, pričom prvostupňový súd
uviedol, o aké náležitosti musí byť odvolanie doplnené. Toto uznesenie bolo doručené právnemu

zástupcovi odporcu 25.09.2014, pričom právny zástupca odporcu zaslal dňa 05.10.2014 podrobné
dôvody podaného odvolania, teda v lehote určenej súdom, čím odstránil vady pôvodne podaného
odvolania, ktoré bolo podané v zákonnej lehote. Odvolací súd preto prejednal vec v odvolacom konaní.
Odvolací súd sa ďalej stotožnil s názorom odporcu, že prvostupňový súd mal vykonať ďalšie navrhované
dôkazy a tým, že prvostupňový súd tak neučinil, odňal odporcovi ako účastníkovi konania svojím

postupom možnosť konať pred súdom [zrušujúci dôvod podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.] a zároveň
vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav [ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.]. Odvolací súd ďalej uviedol, že na základe
doposiaľ vykonaného dokazovania sa javí ako nesporné, čo mal aj prvostupňový súd preukázané,
že existovali štyri rovnopisy predmetnej kúpnej zmluvy, avšak prvostupňový súd sa oboznámil len s

dvoma rovnopismi tejto kúpnej zmluvy, pričom ďalšie dva rovnopisy ponechal bez povšimnutia. Odporca
mal pravdu v tom, že prvostupňový súd mal vyzvať odporcu a svedka T. G., ktorý bol konateľom
predávajúceho, aby predložili ďalšie dva rovnopisy kúpnej zmluvy a v tejto súvislosti bude vhodné, ak
prvostupňový súd vypočuje aj navrhovaného svedka Y. Z.. Taktiež správne odporca dôvodil tým, že
prvostupňový súd poukázal na nutnosť, že podpisy predávajúceho a kupujúceho musia byť na tej istej

listine, avšak tým, že nevykonal uvedené navrhované dôkazy, dospel k predčasnému právnemu záveru,
že nemá preukázanú existenciu kúpnej zmluvy, na ktorej by sa súčasne nachádzali práve podpisy
predávajúceho a kupujúceho. Z uvedených dôvodov tak odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu
zrušil ako predčasný a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.Prvostupňový súd (ďalej len „súd“) tak po rozhodnutí odvolacieho súdu vec opätovne prejednal na
pojednávaní dňa 26.01.2016 v prítomnosti odporcu a právnych zástupcov účastníkov a podľa ust. §
101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil

prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom výslovne súhlasil s prejednaním veci aj vo svojej
neprítomnosti. Na tomto pojednávaní zároveň súd vyhlásil tento rozsudok.
Navrhovateľ opätovne zhrnul svoju skutkovú a právnu argumentáciu v spore prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, ktorý v záverečnom vyjadrení uviedol, že v plnom rozsahu poukazuje na obsah
záverečného vyjadrenia na pojednávaní dňa 01.04.2014 a taktiež aj na obsah vyjadrenia k odvolaniu

odporcu proti v poradí prvému rozsudku vo veci. Mal za to, že vykonanými dôkazmi, teda žiadosťou
zo strany súdu na odporcu a na T. G. na predloženie ďalších rovnopisov zmlúv a takisto aj
svedeckou výpoveďou Y. Z., nedošlo absolútne k žiadnej zmene skutkového stavu a teda poukazuje
na najpodstatnejšie skutočnosti pre toto konanie, a to že bolo nepochybne a už nemenne preukázané,
že vklad vlastníckeho práva evidentne v prospech odporcu bol na Správe katastra W. B. T. povolený
na základe kúpnych zmlúv, ktoré odporca nepodpísal. Právny poriadok vychádza z toho, že nie len

modus, teda spôsob, vklad v tomto prípade, stačí k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
ale vyžaduje sa aj platný právny titul, existujúci právny titul, ktorým je v prípade prejednávanej veci
je platná kúpna zmluva. Bolo nepochybne, nesporne a nevyvrátiteľne preukázané, že takáto kúpna
zmluva, takýto právny titul v danej veci neexistuje. Vzhľadom k tomu odporca nikdy nenadobudol, ani
nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu. Taktiež

bolo preukázané, že GARRET nezaplatila kúpnu cenu za prevod vlastníckeho práva v prospech
navrhovateľa, čo bolo dôvodom na písomné odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo riadne doručené
kupujúcemuGARRET.Medzitýmitozmluvnýmistranami,tedamedzinavrhovateľomaGARRET,vtomto
smere niet žiadnych sporov, čo je druhá významná právna skutočnosť smerujúca k tomu, že návrh je
v plnom rozsahu dôvodný.

Odporca zhrnul svoju argumentáciu v spore v záverečnom vyjadrení prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, v ktorom tento uviedol, že sa pridržiava doterajších tvrdení produkovaných počas konania,
vrátane záverečného vyjadrenia na pojednávaní 01.04.2014 a odvolaní voči rozhodnutiu vo veci
samej. Od posledného vyjadrenia došlo k doplneniu dokazovania vo vzťahu ku skutočnosti, či odporca
podpísal kúpnu zmluvu, ktorá bola vkladovaná na katastri dňa 28.03.2011, pričom z vykonaného

dokazovania, jednak z výpovede samotného odporcu, z výpovede navrhovateľa a z výpovede svedka Y.
Z. nepochybne vyplynulo, že boli štyri rovnopisy kúpnej zmluvy, ktoré podpísal odporca a ktoré odporca
prostredníctvom svojho brata Y. Z. odovzdal predávajúcemu, konateľovi predávajúceho GARRET T. G.,
ktorý aj zabezpečoval vklad na katastri nehnuteľností. Z výpovede odporcu a svedka jasne vyplýva,
že dňa 28.03.2011 bol odporca na katastri, kde sa bol presvedčiť, či je všetko v poriadku v súvislosti

s vkladovým konaním a po predložení kúpnej zmluvy zistil, že bola predložená kúpna zmluva, kde
absentuje jeho podpis, preto túto kúpnu zmluvu priamo na katastri podpísal, čím vlastne písomnou
formou vyjadril vôľu kúpiť predmetné nehnuteľnosti. Je zjavné, že z výpovede navrhovateľa jasne
vyplynulo, že T. G. sa pred ním vyjadril, že jeho krstná matka, ktorá pracuje na katastri, zobrala
tieto kúpne zmluvy domov, pričom je zjavné, keďže G. má takú minulosť, akú má, toho času je aj

právoplatne odsúdený za viaceré trestné činy podvodov a aj podľa výpovede samotného navrhovateľa
tohto podviedol, že v súčinnosti so svojou tetou, ktorá robí na katastri, alebo jeho príbuznou, vymenili
kúpnu zmluvu, ktorá bola podpísaná odporcom za ďalší rovnopis kúpnej zmluvy, s ktorým disponoval
samotný konateľ GARRET T. G.. Preto aj na výzvu súdu sa T. G. vyjadril, že nedisponuje žiadnymi
ďalšími rovnopismi zmlúv, keďže bola zamenená kúpna zmluva, s ktorou disponoval za kúpnu zmluvu na

katastri, kde sa nachádza podpis odporcu a takúto zmluvu potom súdu samozrejme predložiť nemieni,
pretože by to bolo v rozpore s jeho záujmami. Z týchto skutočností teda jasne vyplýva, že odporca
podpísal kúpnu zmluvu, ktorá bola predmetom vkladového konania, konal v dobrej viere v zmysle ust. §
3 OZ, a preto by nemalo byť priznané právo tomu, kto konal protiprávne, kto vlastne v rozpore s dobrými
mravmi vytvoril stav, že v súčasnosti už takáto zmluva podpísaná odporcom sa na katastri nenachádza.

Pokiaľ ide o tvrdené odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a GARRET,
za ktorú konal T. G., odporca poukazuje na skutočnosť, že išlo o zmluvný vzťah medzi GARRET a
navrhovateľom, ktorá je bez právneho významu vo vzťahu k odporcovi, nakoľko tento nebol účastníkom
zmluvy a v zmysle aj rozhodnutia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 350/2008-71 ide o úkon odstúpenia od
zmluvy s účinkami len medzi účastníkmi tejto zmluvy a je bez právneho významu vo vzťahu k odporcovi.

V konaní bolo preukázané, že v čase rozhodnutia o vklade kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel odporca s
GARRET bola na liste vlastníctva zapísaná GARRET ako vlastník a aj z tohto pohľadu rozhodnutie o
vklade do katastra nehnuteľností bolo v súlade s právnymi predpismi.Súd tak doplnil dokazovanie v odvolacím súdom uloženom smere, pričom výzvou zo dňa 30.09.2015
vyzval odporcu a svedka T. G., aby pokiaľ majú takúto listinu v držbe, predložili súdu originál rovnopisu
(prípadne rovnopisov) spornej kúpnej zmluvy a ak takúto listinu (listiny) v držbe nemajú, aby túto

skutočnosť súdu oznámili, resp. oznámili, kde by sa takáto listina (listiny) mali nachádzať (okrem dvoch
rovnopisov spornej zmluvy nachádzajúcich sa v spise č. P. XXX/XXXX a v Zbierke listín Okresného
úradu W. B. T., katastrálny odbor).
Odporca na výzvu súdu zo dňa 30.09.2015 reagoval písomným podaním zo 07.10.2015 tak, že
oznamuje týmto podaním súdu, že nemá v držbe žiaden originál rovnopisu spornej kúpnej zmluvy. Ako

vyplýva z jeho výpovede, ktorú urobil do zápisnice súdu, podpísal kúpnu zmluvu ešte pred tým, ako
túto zmluvu podpísal bývalý konateľ predávajúceho T.Á. G. a takto podpísané kúpne zmluvy odovzdal
svojmu bratovi Y. Z., ktorý následne tieto kúpne zmluvy odovzdal T. G., aby tieto zmluvy podpísal, overil
svoj podpis u notára a aby spolu s návrhom na vklad týchto zmlúv predložil zmluvy správe katastra.
Odporca tak navrhol súdu, aby rovnopisy týchto zmlúv vyžiadal od T. G..
T. G. na výzvu súdu zo dňa 30.09.2015 reagoval písomným podaním zo dňa 09.10.2015, v ktorom

uviedol, že nedisponuje žiadnym rovnopisom, t. j. ani originálom ani kópiou spornej kúpnej zmluvy.
Ako už uviedol v rámci svojej svedeckej výpovede na pojednávaní dňa 07.02.2014 uvedenú kúpnu
zmluvu s odporcom nikdy neuzatvoril, pričom obe vyhotovenia tejto kúpnej zmluvy, podpísané na strane
kupujúceho aj predávajúceho jeho osobou (z dôvodov uvedených na pojednávaní), zaniesol za účelom
zavkladovania na kataster v W. B. T.. Žiadne iné vyhotovenia zmluvy neexistovali. Pokiaľ ide o údaj

uvedený v kúpnej zmluve zo dňa 25.03.2012 v tom zmysle, že zmluva mala byť vyhotovená v 4-och
exemplároch, k tomu môže uviesť len toľko, že išlo len o formálne ustanovenie prebraté zrejme z inej
zmluvy,avšakpotvrdzuje,žetátokonkrétnazmluvabolavyhotovenáanímobojstrannepodpísanálenna
dvoch exemplároch, ktoré následne za účelom povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech odporcu
osobne zaniesol na kataster.

Na pojednávaní dňa 26.01.2016 súd ako svedka vypočul Y. Z., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že vie
o spornej zmluve, pričom tento dom už bol podľa jeho vedomia v užívaní, majiteľom tohto bol T. G.. S T.
G. obchodovali, takže vedel, že už dom dlhší čas predáva. Pýtal sa ho, či ho nechce kúpiť a také veci.
Keďže brat - odporca riešil bývanie, nakoniec povedal, že brat by ho kúpil, pričom T. G. mu doniesol
znalecký posudok, na ktorom bolo cca do 500 tis. eur hodnota. Dohodli sa na 330 tis. eur, preto sa mu

kúpa zdala zaujímavá, asi takto to začalo. Právnik T. G. z X. pripravil štyri kúpno-predajné zmluvy, ktoré
dal následne podpísať bratovi. Keď ich brat podpísal, odovzdal tieto štyri podpísané kúpne zmluvy aj s
peniazmiT.G..T.G.savyjadrovalnáslednetak,ženakatastrinehnuteľnostímávšetkopodpalcom,lebo
tam robí jeho krstná tetka a tá sa o všetko postará, že jemu donesie list vlastníctva na brata, že sa nemá
o nič zaujímať. Na otázku, či mu T. G. následne odovzdal jeden rovnopis zmluvy, svedok uviedol, že

neodovzdal, jediné čo doniesol bolo čestné prehlásenie o prebratí peňazí a list vlastníctva, na ktorom bol
brat. Na otázku, či má vedomosť o tom, že odporca bol na katastri nehnuteľností ohľadom týchto zmlúv
a kedy, svedok uviedol, že áno, brat bol nahliadnuť na katastri a zistil, že doložené zmluvy neboli ním
podpísané. Takže tam následne jednu podpísal. Túto vedomosť má na základe toho, že mu to povedal
brat v marci 2011, ešte to nebolo zavkladované. To, že to s T. G. riešil, že prečo sú tam nie bratove

podpisy, mu T. G. hovoril, že sa nemá o nič starať, že donesie list vlastníctva na brata, čo aj doniesol.
Súd z hľadiska právneho posúdenia veci vychádzal opätovne (ako tomu bolo aj v rozsudku č. k. 6C/115
2012-298 zo dňa 01.04.2014) z nasledovných ustanovení právnych predpisov.
Podľa ust. § 80 O.s.p. v platnom znení, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo

nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o
splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. určení, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa ust. § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a

iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení, údaje katastra, a to údaje o právach
k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické
určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej
jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných
a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované

geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie
je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
Podľa ust. § 40 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.Podľa ust. § 40 ods. 3 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983, písomný právny
úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich
podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými

prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa ust. § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné
zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa ust. § 46 ods. 2 OZ, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu
a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov

na tej istej listine.
Podľa ust. § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa ust. § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa ust. § 132 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vlastníctvo veci

možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu
alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa ust. § 133 ods. 2 OZ v znení zákona č. 264/1992 Zb. účinnom od 01.01.1993, ak sa prevádza
nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa
osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. (zákon č. 162/1995 Z. z.)

Podľa ust. § 134 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, oprávnený držiteľ
sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po
dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v platnom znení, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj

iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. v platnom znení, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Na tomto mieste si súd dovolí poukázať na to, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná

zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto
dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je
umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa
hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť účastníka (v dôsledku nesplnenia
povinnosti uloženej účastníkovi ustanovením § 120 ods.1 vetou prvou O.s.p.) alebo vôbec (objektívne

vzaté) nemohla byť preukázaná a kedy teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
závery ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. (pozri
napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Cdo 472/2007 zo dňa 30.04.2009) Účastník, ktorý
neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom
toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé)

ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre
účastníka nepriaznivé rozhodnutie. (z rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4 Cdo 13/2009 zo dňa
24.02.1010) Uvedené korešponduje so znením cit. ust. § 153 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
rozhoduje na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností,
ktoré akceptoval z nesporných prednesov účastníkov. Novela O.s.p. (zákon č. 232/1995 Z. z.) totiž

vypustila povinnosť súdu rozhodovať na základe zisteného skutočného stavu veci a skutkový základ
rozhodnutia obmedzila na skutkový stav, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a
zásady kontradiktórnosti.
Po rozhodnutí odvolacieho súdu uznesením č. k. 5Co/773/2014-354 zo dňa 21.04.2015, ktorý zásadne
považoval závery súdu uvedené v rozsudku č. k. 6C/115 2012-298 zo dňa 01.04.2014 za predčasné z

dôvodu nedostatočne zistené skutkového stavu, keďže súd nevykonal dokazovanie v odvolacím súdom
uvedenom rozsahu, sa súd primárne zameral opätovne na objasnenie skutkovej otázky existencie
vyhotovenia spornej kúpnej zmluvy datovanej dňa 25.03.2011, ktorá mala byť uzavretá medzi GARRET
ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim, ktorej predmetom mal byť prevod vlastníctva k spornýmnehnuteľnostiam a na ktorej by sa súčasne nachádzal pravý podpis konateľa predávajúceho GARRET,
t. j. T. G. a pravý podpis kupujúceho, t. j. odporcu.
V kontexte s nastolenou skutkovou otázkou si súd dovolí len na margo poznamenať, že vo svojom

rozhodnutí - rozsudku č. k. 6C/115 2012-298 zo dňa 01.04.2014 - na žiadnom mieste nekonštatoval
skutkový záver o existencii štyroch rovnopisov spornej kúpnej zmluvy (ako sa to snažil súdu podsunúť
odporca v podanom odvolaní, resp. v podaní zo dňa 03.10.2014, ktorým doplnil dôvody odvolania, kde
na str. 5 tohto podania odporca uviedol: „Z vykonaných dôkazov mal súd prvého stupňa preukázané, že
existovali štyri rovnopisy kúpnej zmluvy“, čo prevzal do svojho rozhodnutia aj odvolací súd: „...čo mal aj

súd prvého stupňa preukázané, že existovali štyri rovnopisy predmetnej kúpnej zmluvy...“). Logicky súd
toto ani konštatovať nemohol, keďže sám odporca na pojednávaní dňa 07.02.2014 vo svojej výpovedi
na položenú otázku, v koľkých vyhotoveniach podpísal kúpnu zmluvu, uviedol, že myslí, že v dvoch.
Súd teda, ako mu to vytkol v odôvodnení uznesenia č. k. 5Co/773/2014-354 zo dňa 21.04.2015 odvolací
súd, vyzval za účelom objasnenia nastolenej spornej skutkovej otázky tak odporcu, ako aj T. G. na
predloženie ďalších rovnopisov spornej kúpnej zmluvy (t. j. s výnimkou originálov tých rovnopisov, ktoré

sa nachádzajú pripojené v spise potom, ako boli tieto na žiadosť súdu zaslané Okresným úradom W. B.
T., Katastrálnym odborom - jednak ako súčasť spisu zo samotného vkladového konania vedeného pod
spis. zn. V 338/2011 a jednak zo zbierky listín), prípadne na uvedenie kde by sa takýto ďalší rovnopis
(rovnopisy) mali nachádzať. Ako vyplýva z písomných vyjadrení odporcu zo dňa 07.10.2015 a T. G.
zo dňa 09.10.2015, ani jeden z nich nedisponuje s takýmto ďalším rovnopisom (rovnopismi) originálu

spornej kúpnej zmluvy a ani vedomosťou, kde by sa takýto rovnopis (rovnopisy) mohol nachádzať. Súd
poukazuje v tomto kontexte súčasne na obsah písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 07.10.2015, v
ktorom odporca výslovne uviedol, že podpísal kúpnu zmluvu ešte pred tým, ako túto zmluvu podpísal
konateľ predávajúceho T. G. a takto podpísané kúpne zmluvy odovzdal svojmu bratovi Y. Z., ktorý
následne tieto kúpne zmluvy odovzdal T.B. G., aby tieto zmluvy podpísal, overil svoj podpis u notára

a aby spolu s návrhom na vklad týchto zmlúv predložil zmluvy správe katastra. Z uvedeného je teda
zrejmé, že ako druhý mal v zmysle tvrdení samotného odporcu podpísať originálne vyhotovenia spornej
kúpnej zmluvy (na ktorých sa tak už mal nachádzať podpis odporcu) T. G.. Z uvedeného je možné
logicky dospieť k záveru, že práve a jedine T. G. musí mať vedomosť, koľko rovnopisov spornej kúpnej
zmluvybolopodpísanýchzaobezmluvnéstrany(čiužichpravými,alebonepravýmipodpismi).Uvedený

záver potvrdzuje aj obsah výpovede svedka Y. Z. na pojednávaní dňa 26.01.2016, ktorý potvrdzoval
tvrdenia odporcu, že potom, ako odporca podpísal rovnopisy spornej kúpnej zmluvy, zaniesol ich takto
podpísané T.B. G., ktorý mu uviedol, že sa o všetko postará, pričom mu však nikdy žiaden rovnopis
už uzavretej zmluvy následne nedoniesol. Ak potom T. G. vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
09.10.2015 k výzve súdu zo dňa 30.09.2015 výslovne uviedol, že neexistovali žiadne iné vyhotovenia

spornej kúpnej zmluvy, ako práve tie dve vyhotovenia, ktoré podpísal za obe zmluvné strany on sám
a ktoré následne odniesol na Správu katastra W. B. T. spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva
odporcu k sporným nehnuteľnostiam na základe spornej kúpnej zmluvy, a to aj napriek zneniu ust. čl.
VII. bod 7 spornej kúpnej zmluvy, podľa ktorého mala byť táto vyhotovená v štyroch exemplároch v
slovenskom jazyku (pričom na origináloch rovnopisov poskytnutých súdu Okresným úradom W. B. T.,

Katastrálnym odborom sa nesporne pravý podpis odporcu nenachádza, čo odporca výslovne v konaní
potvrdil), možno opätovne konštatovať, že z dokazovania vykonaného v rozsahu podľa ust. § 120 ods.
1 O.s.p. nemožno dospieť k záveru o existencii čo i len jedného vyhotovenia spornej kúpnej zmluvy,
na ktorej by sa súčasne nachádzal pravý podpis T. G. ako konateľa predávajúceho GARRET a pravý
podpis odporcu ako kupujúceho. Napokon, ak by aj hypoteticky existovali ďalšie dva originály rovnopisov

spornej kúpnej zmluvy (ako to malo vyplynúť zo znenia ust. čl. VII. bod 7 spornej kúpnej zmluvy),
takáto hypotetická skutočnosť ešte sama o sebe neobsahuje verifikáciu tvrdenia odporcu o existencii
vyhotovenia spornej kúpnej zmluvy, na ktorej by sa súčasne nachádzal pravý podpis T. G. ako konateľa
predávajúceho GARRET a pravý podpis odporcu ako kupujúceho, keďže aj tieto ďalšie dva rovnopisy
mohli byť za kupujúceho odporcu podpísané nie jeho pravým podpisom, a to zo strany T. G. (rovnako

ako dva rovnopisy, ktorých existencia bola fyzicky preukázaná a nachádzajú sa v spise z prejednávanej
veci)..
Prípadný skutkový záver o existencii vyhotovenia spornej kúpnej zmluvy, na ktorej by sa súčasne
nachádzal pravý podpis T. G. ako konateľa predávajúceho GARRET a pravý podpis odporcu ako
kupujúceho, nemožno vyvodiť ani len nepriamo z vyššie uvedeného obsahu výpovede svedka Y. Z..

Výpoveď svedka Y. Z. súčasne nemohla potvrdiť ani tvrdenie odporcu, že odporca bol osobne dňa
28.03.2011 na Správe katastra W. B. T., kde podpísal jeden rovnopis spornej kúpnej zmluvy, keďže
ako sám svedok Y. Z. vo svojej výpovedi uviedol, o takejto skutkovej okolnosti má vedomosť len
sprostredkovane, a to práve zo strany odporcu. Svedok Y. Z. teda osobne nebol pri týchto skutkovýchokolnostiach tvrdených odporcom a teda tieto osobne nevnímal vlastnými zmyslami. Súčasne, pokiaľ ide
o tieto skutkové tvrdenia odporcu (a na tieto nadväzujúce špekulatívne tvrdenia odporcu o manipulácii s
originálmi rovnopisov spornej kúpnej zmluvy na Okresnom úrade W. B. T. osobou spriaznenou s T. G.),

súd v plnom rozsahu poukazuje na ich logickú nevierohodnosť z dôvodov, ako už boli vyššie opísané a
uvedené v rozsudku č. k. 6C/115 2012-298 zo dňa 01.04.2014.
Možno tak opätovne konštatovať a uzavrieť, že ani po doplnení dokazovania v ďalšom konaní po
rozhodnutí odvolacieho súdu spôsobom, ako to uložil odvolací súd, súd nedospel k skutkovému záveru
o existencii čo i len jedného rovnopisu spornej kúpnej zmluvy datovanej dňa 25.03.2011, ktorá mala

byť uzavretá medzi GARRET ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim, ktorej predmetom mal
byť prevod vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam a na ktorej by sa súčasne nachádzal pravý podpis
konateľa predávajúceho GARRET, t. j. T. G. a pravý podpis kupujúceho, t. j. odporcu. Akékoľvek
skutkové zistenia súdu v ďalšom konaní po rozhodnutí odvolacieho súdu tak nie sú v rozpore so
skutkovými zisteniami súdu, ktoré vyvodil z dokazovania vykonaného pred vyhlásením rozsudku č. k.
6C/115 2012-298 dňa 01.04.2014 (a ako sú tieto vyššie opísané) a tieto ani zásadne nedopĺňajú. Za

stavu takýchto skutkových zistení nemohol súd dospieť k iným právnym záverom, ako ich už vyvodil v
rozsudku zo dňa 01.04.2014 (a ako boli vyššie opísané), a preto aj pre účely tohto ďalšieho meritórneho
rozhodnutia v prejednávanej veci na tieto v plnom rozsahu odkazuje a nemá čo k nim doplniť. Na základe
týchtoskutkovýchaprávnychzáverovtaksúdopätovnevyhovelnávrhunavrhovateľanazačatiekonania
v plnom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie§ 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s poukazom na väčšiu zložitosť veci
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.