Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117200457
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1117200457.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v D. v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr.

Ayše Pružinec Eren a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobkyne: E. D., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K.R.
XXXX/X, H., zastúpená: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., IČO: 50 120 000, so sídlom
Radlinského 29, Dolný Kubín, proti žalovanému: Pôdohospodárska platobná agentúra, IČO: 30 794 323,
so sídlom Hraničná 4826/12, Bratislava, o vyslovenie neplatnosti uznania dlhu, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.02.2019, č.k. 23C/2/2017-100, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (výrok I.), ktorou sa žalobkyňa domáhala
určenia, že uznanie dlhu v plnom rozsahu čo do dôvodu a výšky 7.581.000 Sk obsiahnuté v notárskej
zápisnici N 77/2007, Nz 47548/2007, NCRIs 47217/2007 zo dňa 19.11.2007 vykonané spoločnosťou
ZAĽUBOVA s.r.o. je neplatné a zároveň žalovanému voči žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov
konania (výrok II.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 137 a § 141 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ust. § 32 ods. 1, 2 , 9 a 17 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) a vecne s poukazom na ust.
§ 137 písm. c) a skúmanie danosti základnej podmienky prípustnosti určovacej žaloby, a to existencie
naliehavého právneho záujmu, tým, že v prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
právny úkon, neplatnosti určenia, ktorého sa žalobkyňa dovoláva, je súčasťou notárskej zápisnice, na
základe ktorej si žalovaný prihlásil svoju pohľadávku voči spoločnosti ZAĽUBOVA s.r.o. do konkurzu,
pričom správca konkurznej podstaty úpadcu ZAĽUBOVA s.r.o. túto pohľadávku nepoprel. Vyvodil, že

jediným oprávneným subjektom na preskúmanie pohľadávok prihlásených v konkurze bol ustanovený
správca konkurznej podstaty. V prípade, ak došlo k vyhláseniu konkurzu a sporná pohľadávka bola
do konkurzu prihlásená, právo dovolávať sa jej „neexistencie“, teda preskúmať túto pohľadávku
prináleží správcovi, ktorý je oprávneným subjektom na jej popretie. Nakoľko správca využijúc toto právo
pohľadávku nepoprel, zo zákona platí, že pohľadávka žalovaného vyplývajúca zo spornej notárskej
zápisnice sa považuje za zistenú, a teda nie je možné pohľadávku alebo jej titul podrobiť súdnemu
prieskumu v civilnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“)

z 30.01.2017, sp. zn. 3 Obdo/70/2016). Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru,
že výsledok konania by na právnom postavení žalobkyne nič nezmenil a ani v prípade vyslovenia
neplatnosti vyhlásenia spoločnosti ZAĽUBOVA s.r.o. v tomto konaní by žalobkyňa nezískala istotu,
že žalovanému plnenie na základe ním prihlásenej pohľadávky do konkurzu nebude v žiadnej výškevyplatené, prípadne že dôjde k skončeniu konkurzu. Žalovaný si žalobkyňou namietanú pohľadávku
prihlásil v konkurze a správca konkurznej podstaty ju nepoprel, teda sa považuje za zistenú a nespornú.
Navyše, k vyhláseniu konkurzu na spoločnosť ZAĽUBOVA s.r.o., ktorej je žalobkyňa spoločníčkou, došlo

treťou osobou odlišnou od žalovaného, takže žalovaný nie je jediným veriteľom, ktorý si do konkurzu
svoju pohľadávku prihlásil, teda by ani nedošlo k ukončeniu konkurzu. Súd prvej inštancie skonštatoval,
že právny záujem žalobkyne nie je v danom prípade ani kvalifikovaný ani naliehavý, určovací výrok by
neodstránil žiadnu spornosť vo vzťahu k stranám v spore, pričom postavenie žalobkyne v tejto súvislosti
nie je nijakým spôsobom neisté. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu žalobkyne je potrebné

pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietnuť bez potreby ďalšieho meritórneho posúdenia.
K námietke žalobkyne ohľadne nezákonného konania žalovaného aj správcu konkurznej podstaty, ktorý
podľa vyjadrení žalobkyne mal konať v rozpore so svojimi povinnosťami, súd prvej inštancie uviedol,
že žalobkyňa túto skutočnosť nepreukázala, navyše civilný súd nie je oprávnený posudzovať konanie
správcu konkurznej podstaty ani hodnotiť, či jeho postupom došlo k porušeniu povinnosti pri správe
cudzieho majetku. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení

s ust. § 262 ods. 1 a § 257 CSP a plne úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania,
keďže mu v spore žiadne trovy nevznikli.

3. Proti rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1
písm. b), f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobkyňa žiadala odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Žalobkyňa nesúhlasila so závermi súdu prvej inštancie o absencii naliehavého právneho

záujmu žalobkyne na požadovanom určení, ktorý odôvodňovala tým, že v tomto prípade nejde o
popretie dlhu, ale o právnu skutočnosť - o určenie absolútnej neplatnosti samotného uznania dlhu v
plnom rozsahu, čo do dôvodu aj čo do výšky, ktoré uznanie dlhu v čase spísania samotnej notárskej
zápisnice bolo urobené pod tlakom pracovníkov žalovaného a pod nátlakom a poukázala na to, že v
tejto súvislosti vo veci koná GP a NAKA. Odôvodňovanie, že správca mal poprieť pohľadávku, resp.

dlh nepovažuje žalobkyňa za správne, pretože samotný správca mal pred sebou vykonateľný titul,
pohľadávku nepoprel v rozpore so záujmami žalobkyne a to napriek výzvam žalobkyne, že sa jedná
o neexistujúci dlh. K vyjadreniu, že takýto návrh na „určenie“ môže podávať len správca konkurznej
podstaty uviedla, že správca má povinnosť zameriavať sa priamo na ochranu majetku úpadcu, avšak
tu sa jedná nielen o ochranu majetku, ale aj o určenie, že tu právo resp. povinnosť nevznikla a ani v

čase vyhlásenia neexistovala - teda sa tu jedná o práva žalobkyne, od ktorého sa následne odvodzujú aj
majetkové vzťahy súvisiace so správou majetku úpadcu. Pokiaľ by súd prvej inštancie určil, že uznanie
dlhu je neplatné, aj samotný návrh na konkurz by bol v čase podania neplatný, pretože pohľadávka
a jej výška, hlavne čo sa týka úrokov z omeškania, by bola neplatná. Samotná SZRB by bola ako
jediný veriteľ, ktorý by nemohol podávať návrh na konkurz a s týmto veriteľom sa žalobkyňa vedela

dohodnúť na splátkach. Žalobkyňa mala za to, že uznanie dlhu je absolútne neplatné a súdy majú len
potvrdiť absolútnu neplatnosť a nie vysloviť názor, že nie je na takomto určení naliehavý právny záujem.
Žalobkyni bolo v konaní pred súdom prvej inštancie odopreté právo na spravodlivý proces tým, že nebol
vypočutý navrhovaný svedok a tiež z toho dôvodu, že pri určení, ktorého sa žalobkyňa domáhala by
sa dlh prinajmenšom znížil o úroky z omeškania (niekoľko 10.000 eur), čo je polovica z dlhu, ktorý ale

nevznikol uznaním dlhu v zápisnici, ale vznikol až odstúpením žalovaného od zmluvy o finančnej pomoci
č. 0240/07/03 zo dňa 24.09.2003 (ďalej aj len „zmluva o finančnej pomoci“). Ak by došlo k určeniu,
že samotné uznanie dlhu je neplatné, bol by to nielen dôkaz, že pracovníci žalovaného postupovali v
rozpore so zmluvou o finančnej pomoci, s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku,
ale dopomohlo by to k dosiahnutiu spravodlivosti aj v konaniach pred orgánmi činnými v trestnom

konaní. Prinajmenšom zníženie dlhu o úroky z omeškania dáva žalobkyni naliehavý právny záujem,
aby súd o takomto žalobnom návrhu konal. Žalobkyňa má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, nakoľko sa súd prvej inštancie v celom odôvodnení
opiera o platnosť pohľadávky v konkurznom konaní, ale súd prvej inštancie mal vysloviť, či uznanie
dlhu je platné alebo nie, a nie to, či je pohľadávka platná alebo nie je. S poukazom na ust. § 32

ods. 1, 2, 9, 17 ZKR uviedla, že predmetom konania nebol majetok podliehajúci konkurzu a podľa
ust. § 44 ZKR správca konkurznej podstaty nie je oprávnený svojvoľne vstupovať do súdnych konaní
iniciovaných úpadcom, ak sa netýkajú majetku podliehajúceho konkurzu. Žalobkyňa zopakovala, že
súd prvej inštancie nevypočul svedka N. D., ktorý sa zúčastnil jednaní so žalovaným a spisovanianotárskej zápisnice, zotrvala na svojich tvrdeniach, že v čase notárskej zápisnice neexistoval žiadny
dlh spoločnosti ZAĽUBOVA s.r.o. voči žalovanému, nemohla teda existovať ani splatnosť ani nemohol
vzniknúť exekučný titul, ktorý samotná notárska zápisnica predstavovala. V zmluve o finančnej pomoci v

prípade porušenia ustanovení zmluvy o finančnej pomoci, beneficient je povinný do 15 dní od vyzvania
agentúrou vrátiť neoprávnene čerpané a ním zadržané finančné prostriedky vrátane penále, avšak k
výzve nedošlo. Právnym základom prípadnej pohľadávky je porušenie zmluvy o finančnej pomoci, v
prípade porušenia zmluvy o finančnej pomoci, pohľadávka vznikla až odstúpením od zmluvy o finančnej
pomoci, resp. výzvou na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, avšak ani zo zápisnice zo dňa

15.10.2007 z rokovania u žalovaného, nevyplýva porušenie zmluvy o finančnej pomoci.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril v podaní zo dňa 09.09.2019, v ktorom uviedol, že
s tvrdeniami žalobkyne nesúhlasí a pridržiava sa svojich predchádzajúcich vyjadrení. Žiadal, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a uplatnil si náhradu trov odvolacieho
konania. Poukázal na to, že notársky poriadok ani hmotné právo nemá zákonné ustanovenia, ktoré by

umožňovali domáhať sa neplatnosti notárskej zápisnice, čo bolo zrejme dôvodom zmeny petitu žaloby
na určenie, že uznanie dlhu obsiahnuté v notárskej zápisnici je neplatné. Trval na tom, že žalobkyňa
vystupovala ako fyzická osoba nepodnikateľ - konateľka spoločnosti oprávnená konať za právnickú
osobu. Žalobkyňa tak s poukazom na ust. § 47 ods. 5 a § 52 ZKR nie je oprávnenou osobou na
podanie žaloby ani vo veci vyslovenia neplatnosti uznania dlhu týkajúceho sa právnickej osoby, za

ktorý konala ako jej štatutárny orgán (konateľka). Žalovaný zotrval aj na námietke premlčania v zmysle
ust. § 323 a § 384 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“).
Zdôvodnenie absolútnej neplatnosti uznania záväzku žalobkyňou tvrdením o nátlaku pracovníkov
žalovaného považoval žalovaný za neetické a irelevantné a poprel tvrdenia žalobkyne, že záväzok
vznikol až po výzve na vrátenie finančných prostriedkov. Uviedol, že uznanie záväzku vyplývajúce zo

zmluvy je explicitne vyjadrené aj v bode 6. notárskej zápisnice. Spoločnosť ZAĽUBOVA s.r.o. porušila
zmluvu o finančnej pomoci v časti zabezpečenia návratnosti finančných prostriedkov najmä tým, že
zriadila záložné práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli financované z verejných finančných prostriedkov,
preto bolo nutné za tejto situácie doplniť zabezpečenie formou spísania notárskej zápisnice. Finančné
prostriedky boli spoločnosti vyplatené pred spísaním notárskej zápisnice, teda pred uznaním záväzku,

podľa existujúcej zmluvy o finančnej pomoci, od ktorej žalovaný právoplatne odstúpil (rozsudok
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2Cob/193/2012). S odkazom na ust. § 323 Obchodného zákonníka
a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) z 13.07.2000, sp. zn. I. ÚS 5/2000
uviedol žalovaný, že skutočnosť, že dlh povinného nie je splatný v okamihu vyhotovenia zápisnice
nemá vplyv na platnosti vyhlásenia urobeného v zápisnici. Poukázal aj na to, že konkurz sa týka celého

majetku úpadcu, že pohľadávka žalovaného bola v konkurze riadne prihlásená a uznaná a podľa zápisu
v Obchodnom vestníku SR okrem banky, ktorá navrhla vyhlásenie konkurzu a žalovaného existujú
ďalší dvaja veritelia, teda žalovaný nie je okrem banky jediným veriteľom ako tvrdí žalobkyňa. Žalovaný
uzavrel, že pre určovaciu žalobu je nutné preukázať vecnú legitimáciu a naliehavý právny záujem, ktoré
neboli preukázané.

5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila v podaní zo dňa 22.10.2019, v ktorom zotrvala
na svojich predchádzajúcich stanoviskách. Zopakovala, že svoj návrh a naliehavý právny záujem
odôvodňovala tým, že v tomto prípade nejde o popretie dlhu, ale o právnu skutočnosť, o určenie
absolútnej neplatnosti samotného uznania dlhu v plnom rozsahu a aj to, že v prípade porušenia zmluvy

o finančnej pomoci by pohľadávka žalovaného vznikla až odstúpením od zmluvy o finančnej pomoci
a že z tohto dôvodu uznanie v tom čase neexistujúceho dlhu je absolútne neplatné a súd by mal len
potvrdiť absolútnu neplatnosť a nie vyloviť názor, že na takomto určení nie je naliehavý právny záujem.
Rovnako zopakovala, že zo zápisnice z rokovania u žalovaného zo dňa 15.10.2007 nevyplýva porušenie
ustanovení zmluvy o finančnej pomoci. Rozsudok súdu prvej inštancie sa podľa žalobkyne v celom

odôvodnení nesprávne opiera o platnosť pohľadávky v konkurznom konaní, pričom predmetom konanie
je vyslovenie, či je uznanie dlhu platné alebo nie, nie to, či je platná pohľadávka. Opakovane žalobkyňa
namietla nevypočutie svedka N. D..

6. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne v podaní zo dňa 14.11.2019 uviedol, že vyjadrenie žalobkyne

nezakladá žiadne nové skutočnosti a pridržiava sa svojich predchádzajúcich vyjadrení. Zopakoval, že
žalobkyňa nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby ani vo veci vyslovenia neplatnosti uznania
dlhu uvedenom v notárskej zápisnici. Uviedol, že finančné prostriedky boli spoločnosti vyplatené dňa
13.12.2006, o čom predložil bankový výpis, boli teda vyplatené pred spísaním notárskej zápisnice dňa19.11.2007 a pred uznaním záväzku podľa platnej a existujúcej zmluvy o finančnej pomoci, od ktorej
žalovaný právoplatne odstúpil. K zastaveniu exekúcie z titulu notárskej zápisnice došlo vyhlásením
konkurzu uznesením Okresného súdu v Prešove zo dňa 26.02.2016, teda žalobkyňou tvrdený naliehavý

právny záujem neexistuje.

7. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa viac nevyjadrila.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §

378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať
úspech.

9. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v

postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, sa po skutkovej stránke stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého
rozsudku prvoinštančného súdu. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nižšie zaoberá aj
podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie v rozsahu, v akom sa
s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie a vysporiadava sa aj s podstatnými

tvrdeniami žalobcov uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP).

10. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že právny predchodca žalovaného (Agentúra
SAPARD) uzatvoril s právnym predchodcom žalobkyne (D. E. - E. F.) dňa 24.09.2003 zmluvu o finančnej
pomoci (Zmluva o poskytnutí finančnej pomoci č. 0240/07/03), na základe ktorej bola beneficientovi,

ktorým sa stala titulom právneho nástupníctva spoločnosť ZAĽUBOVA s.r.o., postupne do 31.12.2006
vyplatená suma 7.581.000 Sk. Žalovaná ako konateľka konajúca v mene spoločnosti ZAĽUBOVA s.r.o.
v notárskej zápisnici N 77/2007, Nz 47548/2007, NCRIs 47217/2007 zo dňa 19.11.2007 uznala záväzky
spoločnosti ZAĽUBOVA s.r.o., vyplývajúce zo zmluvy o finančnej pomoci v plnom rozsahu, čo do dôvodu
a výšky 7.581.000 Sk. Žalovaný listom zo dňa 06.12.2007 písomne odstúpil od zmluvy o finančnej

pomoci z dôvodu porušenia povinností spoločnosťou ZAĽUBOVA s.r.o., ktoré odstúpenie od zmluvy o
finančnej pomoci bolo (v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I. pod sp. zn. 33Cb/145/2009 a
KrajskýmsúdomvBratislavepodsp.zn.2Cob/193/2012)posúdené akoplatné.SpoločnosťZAĽUBOVA
s.r.o. bola výzvou zo dňa 01.02.2008, doručenou jej dňa 12.02.2008, vyzvaná na vrátenie poskytnutých
finančných prostriedkov, a to aj opakovane výzvou zo dňa 10.06.2008.

11.Vtomtokonanísažalobkyňa(pozmenežalobyzodňa28.03.2017,vykonanejpreddoručenímžaloby
žalovanému, o ktorej súd prvej inštancie konal podľa ust. § 141 CSP) domáhala určenia, že uznanie
dlhu v plnom rozsahu, čo do dôvodu a výšky 7.581.000 Sk obsiahnuté v notárskej zápisnici N 77/2007,
Nz 47548/2007, NCRIs 47217/2007 zo dňa 19.11.2007 vykonané spoločnosťou ZAĽUBOVA s.r.o. je

neplatné.

12. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že v súvislosti s pohľadávkou žalovaného voči spoločnosti ZAĽUBOVA
s.r.o. boli iniciované viaceré súdne konania. Žalobu, ktorou sa spoločnosť ZAĽUBOVA s.r.o. ako žalobca
domáhala vylovenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy o finančnej pomoci voči žalovanému, zamietol

v celom rozsahu Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 33Cb/145/2009 zo dňa 06.02.2012 a tento
rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/193/2012 zo dňa 30.04.2013.
Uznesením č.k. 34Cb/184/2014 zo dňa 11.08.2015 Okresný súd Bratislava I zastavil konanie, v ktorom
sa správca konkurznej podstaty úpadcu ZAĽUBOVA s.r.o. domáhal voči žalovanému určenia, že
zmluvný vzťah založený zmluvou o finančnej pomoci naďalej trvá, a to z dôvodu späťvzatia návrhu

správcom.

13. Dňa 02.06.2015 bol na spoločnosť ZAĽUBOVA s.r.o. vyhlásený konkurz rozhodnutím Okresného
súdu v Prešove sp. zn. 2K/45/2014 zo dňa 25.05.2015, pričom pohľadávka žalovaného voči spoločnosti
ZAĽUBOVA s.r.o. bola dňa 07.07.2015 žalovaným prihlásená do konkurzu a táto nebola správcom

konkurznej podstaty popretá.

14. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa ust. § 47 ods. 5 ZKR, súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu
patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči

správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom
konania namiesto úpadcu je správca.

16. Odvolací súd na prvom mieste poukazuje na to, že platí, že každý sa môže domáhať stanoveným
spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Spôsob, akým sa možno domáhať svojho
práva na súde v sporovom konaní upravuje CSP (účinný od 01.07.2016, teda pred podaním žaloby dňa

11.01.2017) v ust. § 137 CSP. Citované zákonné ust. § 137 písm. c) a d) CSP právnu úpravu zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ako „OSP“) pomerne výrazne modifikovalo, keď
sa rozlišuje klasická určovacia žaloba podľa písm. c) a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa
písm. d). Ako zdôraznil zákonodarca v dôvodovej správe, záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a
nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré

vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d)
patria napr. Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách, zákon o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom od 01.01.2018, ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka a pod. Pre tieto výnimky (podľa ust. §
137 písm. d) CSP) je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii
priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti.

17. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa sa po zmene žaloby doručenej súdu prvej inštancie dňa
28.03.2017 domáhala určenia právnej skutočnosti (neplatnosti uznania dlhu) a nie určenia, či tu právo
je alebo nie je (určenia, že povinný podľa notárskej zápisnice nie je povinný plniť resp. že neexistuje
dlh, ktorý by mal povinný plniť). Právny úkon (v danom prípade uznanie dlhu ako jednostranný právny

úkon) je právnou skutočnosťou (ust. § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka), s ktorou objektívne právo spája
vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností. Z tohto vyplýva, že pre účely ust. § 137
CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti - neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie
právnej skutočnosti. Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje
vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí

rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok
rozsudku, že zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom
veci žalobca alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie
právnej skutočnosti iba za predpokladu uvedeného v ust. § 137 písm. d) CSP, že tak vyplýva z právneho
predpisu (najmä z hmotného práva).

18. Odvolací súd tak v nadväznosti na vyššie uvedené žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia,
že uznanie dlhu v plnom rozsahu čo do dôvodu a výšky 7.581.000 Sk obsiahnuté v notárskej zápisnici N
77/2007, Nz 47548/2007, NCRIs 47217/2007 zo dňa 19.11.2007 vykonané spoločnosťou ZAĽUBOVA
s.r.o. je neplatné, vyhodnotil ako procesne neprípustnú žalobu v intenciách ust. § 137 písm. d) CSP, čo

je primárnym dôvodom na zamietnutie žaloby bez meritórneho prejednania veci. Uvedené nevylučuje,
aby sa povinný (aktívne legitimovaný subjekt) v konkrétnom prípade mohol domáhať prostredníctvom
určovacej žaloby podľa ust. § 137 písm. c) CSP, že nie je povinný plniť, resp. že neexistuje dlh, ktorý
by mal plniť. Skutočnosť, či spomínaný procesný nástroj (žaloba) je k dispozícii žalobkyni, je otázkou
skúmania splnenia predpokladu danosti jej aktívnej legitimácie (viď odôvodnenie nižšie).

19. K skúmaniu existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore, odvolací súd uvádza, že vo
všeobecnosti je treba vecnou legitimáciou rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého
fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinností, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ
ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci stoja svojimi návrhmi proti sebe, jedná sa buď o

vecnú legitimáciu aktívnu (na strane žalobcu) alebo o vecnú legitimáciu pasívnu (na strane žalovaného).
Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o
kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá alebo
nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácienie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že strany sú účastníkmi určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba o to, či nimi skutočne sú, alebo nie sú.

20. Bez vyriešenia otázky vecnej legitimácie strán sporu nemôže súd vo veci rozhodnúť, pretože
skúmanie vecnej legitimácie strany sporu je procesnou povinnosťou každého vo veci konajúceho súdu.
Preskúmanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, túto súd skúma
vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta, a zistenie nedostatku
vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Postup konajúceho súdu, ktorý opomenie

vyriešenie kardinálnej otázky, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je
konajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl.
46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1
Dohovoru (pozri nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 407/2016-37).

21. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie aj v

priebehu odvolacieho konania opakovane namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, čo
zdôvodnil skutočnosťou, že na spoločnosť ZAĽUBOVA s.r.o. bol vyhlásený konkurz, pričom pohľadávka
žalovaného vyplývajúca zo zmluvy o finančnej pomoci a notárskej zápisnice bola prihlásená do konkurzu
a nebola popretá. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné prisvedčiť žalobkyni, že súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil, avšak dôvodom a odvolacím námietkam, ktoré uvádza žalobkyňa a pre

ktoré je podľa nej napadnuté rozhodnutie nesprávne, nemožno podľa názoru odvolacieho súdu priznať
úspech.

22. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie tým, že právny
záujem žalobkyne v tomto konaní nie je ani kvalifikovaný ani naliehavý a určovací výrok by neodstránil

žiadnu spornosť vzťahu strán sporu, je vzhľadom na to, že nejde o určovaciu žalobu podľa ust. §
137 písm. c) CSP, ale v danom prípade o procesne neprípustnú žalobu o určení právnej skutočnosti
bez splnenia podmienok podľa ust. § 137 písm. d) CSP (viď ods. 16 až 18 vyššie), nadbytočné. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie vyslovil, že nakoľko žalovaná
pohľadávka bola prihlásená do konkurzu, jej preskúmavanie prináleží jedine správcovi a tiež právo

dovolávať sa jej neexistencie, teda preskúmať túto pohľadávku prináleží správcovi, ktorý je oprávneným
subjektom na jej popretie. Z ods. 16. a 17. napadnutého rozhodnutia tak vyplýva, že súd prvej inštancie
dovodil, že žalobkyňa nie je oprávnená (aktívne legitimovaná) domáhať sa neexistencie pohľadávky
prihlásenej v konkurze.

23. Neplatnosti uznania dlhu (jednostranného právneho úkonu) sa v tomto konaní domáhala žalobkyňa
ako fyzická osoba, ktorá v čase uznania dlhu bola konateľkou spoločnosti ZAĽUBOVA s.r.o. a
jej spoločníčkou (s 50%-ným obchodným podielom), čo odôvodňovala nepriaznivým vplyvov na jej
obchodnýpodiel.Žalobkyňanamietala,ževtomtoprípadenejdeopopretiedlhu,aleoprávnuskutočnosť
- o určenie absolútnej neplatnosti samotného uznania dlhu v plnom rozsahu a pokiaľ by súd určil, že

uznanie dlhu je neplatné, návrh na konkurz by bol v čase podania neplatný, pretože pohľadávka a
jej výška by bola neplatná. Žalobkyňa mala za to, že nakoľko nepopiera samotný dlh, ktorý vznikol
ako následok odstúpenia žalovaného od zmluvy o finančnej pomoci, toto konanie sa netýka majetku
podliehajúcemu konkurzu.

24. S uvedenou argumentáciou žalobkyne sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko v konaní bolo
nesporné, že žalovaný si prihlásil svoju pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o finančnej pomoci do
konkurzu vyhláseného na spoločnosť ZAĽUBOVA s.r.o. a z obsahu notárskej zápisnice vyplýva uznanie
dlhu a vyhlásenie povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa ust. § 41
ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku vykonané spoločnosťou ZAĽUBOVA s.r.o. (v mene ktorej konala

žalobkyňa ako konateľka), vzniknutého na základe zmluvy o finančnej pomoci. Žalobkyňa sa v tomto
konaní domáhala určenia neplatnosti uznania dlhu spoločnosti ZAĽUBOVA s.r.o. voči žalovanému, ktorá
pohľadávka žalovaného voči spoločnosti ZAĽUBOVA s.r.o. bola riadne prihlásená do konkurzu.

25. Žalobkyňa si naviac vo svojich námietkach protirečí, ak najprv uvádza, že v konaní nejde o popretie

dlhu (ale o určenie neplatnosti jeho uznania) a následne že ide o určenie, že tu právo resp. povinnosť
nevznikla a ani v čase vyhlásenia neexistovala (teda že ide o práva žalobkyne, od ktorých sa následne
odvodzujú aj majetkové vzťahy súvisiace so správou majetku úpadcu), pričom z celého konania sa javí,že rozporuje existenciu samotného dlhu, keď uvádza, že správca pohľadávku nepoprel v rozpore s jej
záujmami, a to napriek jej výzvam, že sa jedná o neexistujúci dlh.

26. Konaním, ktoré sa týka konkurznej podstaty podľa ZKR sa rozumie akékoľvek konanie, ktoré môže
mať vplyv na rozsah konkurznej podstaty, vrátane konaní, v ktorých sa rozhoduje o nárokoch, ktoré
majú byť uspokojené z konkurznej podstaty. Aktívne legitimovaný vo veciach, ktoré sa týkajú konkurznej
podstaty, je počas konkurzu výlučne správca, tzn. že akýkoľvek návrh na začatie súdneho alebo iného
konania, ktoré sa týka konkurznej podstaty, je oprávnený podať iba správca, nie ani samotný úpadca.

V prípade, že takýto návrh podá niekto iný, súd takýto návrh zamietne z dôvodu nedostatku aktívnej
legitimácie.

27. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom tohto konania je nárok týkajúci sa majetku podliehajúcemu
konkurzu. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z vykonaného
dokazovaniavyplynulo,žeprávnyúkonuznaniadlhu,neplatnostiurčeniaktoréhosažalobkyňadovoláva

(ako súčasti notárskej zápisnice) sa týka záväzku voči žalovanému zo zmluvy o finančnej pomoci,
ktorú pohľadávku si žalovaný prihlásil voči spoločnosti ZAĽUBOVA s.r.o. do konkurzu. Odvolací súd
poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Obdo 39/2009 z 10.02.2010, podľa ktorého nie sú
spoločník spoločnosti ani spoločnosť v konkurze aktívne legitimovaní na podanie žaloby týkajúcej sa
majetku patriaceho do podstaty po vyhlásení konkurzu (spoločník ani v prípade žaloby týkajúcej sa

zmlúv uzavretých spoločnosťou, ktorej je spoločníkom a tretími osobami a ktoré môžu mať negatívny
dopad na spoločníka ani spoločnosť). Súd prvej inštancie správne poukázal aj na uznesenie NS SR z
30.01.2017, sp. zn. 3 Obdo/70/2016, že vo vzťahu k zistenej pohľadávky v konkurze správcom, nie je
možné pohľadávku alebo jej titul podrobiť súdnemu prieskumu v civilnom konaní.

28. Žalobkyňa ako fyzická osoba (spoločníčka a konateľka úpadcu) naviac ani nebola účastníčkou
právneho úkonu (uznania dlhu), ktorého sa žaloba týka, a preto podľa názoru odvolacieho súdu by
ani v prípade procesnej prípustnosti žaloby nebola (a nie je) aktívne vecne legitimovaná na podanie
predmetnejžaloby(určenianeplatnostiuznaniadlhu),atoanizdôvodunepriaznivéhovplyvunahodnotu
jej obchodného podielu. Na podanie žaloby (by) bola do vyhlásenia konkurzu aktívne legitimovaná

spoločnosť ZAĽUBOVA s.r.o. (rovnako ako v spore o určenie neplatnosti odstúpenia do zmluvy o
finančnej pomoci, ktoré iniciovala), avšak správne v konaní namietal žalovaný, že dňom vyhlásenia
konkurzu (02.06.2015) na spoločnosť ZAĽUBOVA s.r.o. mohli súdne a iné konania, ktoré sa týkajú
majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, začať len na návrh správcu (§ 47 ods. 5 ZKR).
Žaloba bola na súde prvej inštancie podaná dňa 11.01.2017 t.j. po vyhlásení konkurzu na spoločnosť

ZAĽUBOVA s.r.o. (v ktorej je žalobkyňa spoločníčkou a konateľkou), preto odvolací súd dospel k záveru,
že žalobkyňa (by) nebola ani aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby. Uvedená skutočnosť,
že žalobkyni nesvedčí aktívna vecná legitimácia, má rovnako za následok zamietnutie žaloby bez jej
meritórneho prejednania, k čomu dospel aj súd prvej inštancie.

29. Vzhľadom na vyvodenie procesnej neprípustnosti žaloby ako aj nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobkyne na podanie žaloby, ktoré oba závery bránia meritórnemu prejednaniu sporu,
považuje odvolací súd za nadbytočné vysporiadavať sa s ostatnými odvolacími námietkami žalobkyne
smerujúcimi k veci samej.

30. Na okraj poznamenáva odvolací súd, že povinnosťou súdu je vykonať dôkazy potrebné pre zistenie
skutkového stavu (nie všetky dôkazy navrhované stranami), a ktoré dôkazy súd považuje za potrebné,
tie v písomnom vyhotovení rozsudku vyhodnotí. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu
nepatrí právo účastníka konania (dotknutej osoby) dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov ani domáhať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Právo na súdnu ochranu nemôže byť porušené tým, že všeobecný súd vysloví svoj právny názor,
rozhodne na jeho základe a svoje rozhodnutie náležite odôvodní (II. ÚS 77/06). Prípadná neúplnosť
zistenia skutkového stavu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej

inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.31. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľky odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej
judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľky odvolací súd nepovažoval za

potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

32. Na základe všetkého zhora uvedeného, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. §
387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.

§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že plne
úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, ktorému odvolací súd priznal nárok na ich náhradu
voči neúspešnej žalobkyni. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý
vydá súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).