Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Tamara Ondrušková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 23P/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123200861
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tamara Ondrušková
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2023:1123200861.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. D., nar. XX.XX.XXXX, dieťa
rodičov - matky: H. D. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. X, U., korešpondenčná adresa: N. X, U.,
a otca: S. D., Q.. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. X, U., o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

I. Otec je p o v i n n ý platiť na maloletého Q. D., nar. XX.XX.XXXX, výživné XXX,- eur mesačne vždy k
15. dňu v mesiaci k rukám matky počnúc doručením tohto uznesenia.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.01.2023, postúpeným tunajšiemu súdu dňa
06.02.2023, sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého
do osobnej starostlivosti matky, upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletým jeden krát v kalendárnom mesiaci v prítomnosti matky, zaviazal otca povinnosťou platiť na
maloletého výživné vo výške 150,- eur a doplatiť zročné výživné za 15 mesiacov.

2. Matka v dôvodoch svojho návrhu uviedla, že otec maloletého už na začiatku ich vzťahu vykazoval
známky agresivity, taktiež holdoval alkoholu i omamným látkam. Otec maloletého vykazoval známky
agresivity nie len voči matke, ale aj voči maloletému a aj voči maloletej dcére P., ktorú má matka z
predchádzajúceho vzťahu. Matka v návrhu popísala incident, ktorý sa udial v ich domácnosti, kedy otec
fyzicky napadol maloletú P., v dôsledku čoho bol trestne stíhaný, následne odsúdený a zaradený do
výkonu trestu odňatia slobody. Z výkonu trestu odňatia slobody otca pustili v decembri 2022, výživné na

maloletého Q. neplatil15 mesiacov, posledné tri mesiace mu vo výkone trestu odňatia slobody strhávali
sumu 46 eur, ktorú platil na maloletého Q. ako výživné. Matka aktuálne býva spolu so svojou matkou
a maloletými deťmi v prenajatom byte, pracuje ako čašníčka, kde zarobí 800,- eur a taktiež dostáva
invalidný dôchodok vo výške 140,- eur. Otec maloletého aktuálne na výživu maloletého Q. neprispieva,
dohodnúť sa s matkou odmietol. Matka má informáciu o tom, že otec maloletého je živnostník a mesačne
zarobí cca 1200,- eur - 1400,- eur. Podľa slov matky maloletý Q. s otcom byť nechce, otec chodí za

maloletým, je s ním v prítomnosti matky a starej matky.

3. Matka k návrhu pripojila rodný list maloletého, fotodokumentáciu maloletej P. po fyzickom útoku S. D.,
potvrdenie o finančných príspevkoch z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, lekárku a prepúšťaciu
správu maloletej P., uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bola maloletá P. zverená
do osobnej starostlivosti otca D. R..4. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Civilný mimosporový poriadok“) podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené
v tomto zákone.

5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Civilný sporový poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak
bolnávrhnajehonariadenieodmietnutýalebozamietnutý,uzneseniesúdostatnýmstranámnedoručuje,
uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.

12. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,

ak osobitný predpis neustanovuje inak.

13. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.

14. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

15. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.16. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a
jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu

nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať.
Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný)
charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním
konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani
nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329
ods. 1 Civilného sporového poriadku).

17. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho
začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku

ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou
podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby
účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov
konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu
o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Naliehavosť potreby úpravy pomerov

neodkladnýmopatrenímvtýchtokonaniachustupujezáujmumaloletéhodieťaťa.Ateda,akjenariadenie
neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj
podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca Civilnom
mimosporovom poriadku nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v týchto konaniach nie je
potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu

maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky
skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá
nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené
spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.

18.Neodkladnéopatreniemálendočasnúpovahu,pretojemožnénariadiťholendosplneniapodmienok
pre konečné rozhodnutie súdu, pričom v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( § 111 CMP)
má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté
podľa príslušných ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.

19. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vychádzajúc z návrhu a priložených listín dospel
súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne opodstatnený. Z obsahu
podaného návrhu je zrejmé, že rodičia maloletého dieťaťa sú síce manželmi ale v súčasnosti nežijú
v spoločnej domácnosti. Matka sa domáha zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti,
prostredníctvom neodkladného opatrenia, neuvádza však konkrétny dôvod, pre ktorý je nevyhnutné

aktuálne bezodkladne upraviť pomery. Matka popísala v návrhu agresívne správanie otca maloletého v
minulosti, otec maloletého bol medzičasom vo výkone trestu odňatia slobody, na slobodu bol prepustený
v decembri 2022. Matka v návrhu neuvádza, či u otca pretrvávajú agresívne sklony aj po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody. Maloletý v súčasnosti býva s matkou, z návrhu vyplýva, že otec
maloletého navštevuje, návšteva trvá približne hodinu, a prebieha za prítomnosti matky a starej matky.

Z návrhu matky nevyplýva, že by otec maloletého požadoval styk s maloletým vo väčšom rozsahu resp.
v jej neprítomnosti, tobôž nie, že by mal záujem o zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti.
Matka svojím návrhom v podstate žiada upraviť výkon rodičovských práv a povinností tak, ako aktuálne
ich výkon fakticky prebieha. Problémovou sa súdu javí akurát otázka výživného, na ktorej sa podľa
slov matky rodičia nevedia dohodnúť. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté

dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do
doby, keď o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V
konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého
dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. V
prejednávanej veci nebola zo strany matky preukázaná naliehavá potreba upraviť pomery účastníkov

konania formou neodkladného opatrenia, a to zverením maloletého dieťaťa súdnym rozhodnutím do
jej osobnej starostlivosti bez vykonania náležitého dokazovania. Matka poukázala na agresivitu otca k
maloletým deťom v minulosti, avšak neuviedla a ani neosvedčila, ako sa otec aktuálne, po absolvovaní
výkonu trestu odňatia slobody správa k maloletému Q.. Medzi rodičmi maloletého panuje napätie akonflikt, minimálne z dôvodu udalostí z obdobia pred nástupom otca do výkonu trestu odňatia slobody.
Konflikt a napätie medzi rodičmi určite negatívne vplýva na maloleté dieťa, avšak tým, že sa matka s
maloletým dieťaťom so spoločnej domácnosti s otcom odsťahovala, negatívny vplyv na maloletého v

dôsledky napätých vzťahov medzi rodičmi sa znižuje. Matka zároveň v návrhu nielen že neosvedčila,
ale ani netvrdila, že by sa otec vyslovene domáhal stretávania s maloletým resp. zverenia maloletého
do jeho osobnej starostlivosti. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov formou
neodkladného opatrenia bez toho, že by boli osvedčené výnimočné dôvody a obava o život a zdravie
dieťaťa, by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv druhého rodiča, zvýhodňovalo by jedného rodiča

pred druhým a mohlo by tak prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Z návrhu matky je zrejmé, že
medzi rodičmi sú vážne nezhody, nevyplýva však z neho, že sú bezprostredne ohrozené práva a
záujmy dieťaťa. Otec sa s maloletým aktuálne stretáva len za prítomnosti matky a matka v návrhu
neuviedla, že by otec s touto formou stretávania sa s maloletým nesúhlasil. Až v prípadnom konaní vo
veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností by bol dostatočný priestor na preukázanie
všetkých sporných skutočností a na vykonanie dokazovania a zistenie skutkového stavu. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady
pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia, pokiaľ ide o zverenie maloletého do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov, súd teda návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, čo sa týka
zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti zamietol.

20. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, taktiež možno vychádzať z vyššie uvedeného a zároveň
súd dopĺňa, že matka nijakým spôsobom neosvedčila, ba ani netvrdila, že je v záujme maloletého upraviť
jeho styk s otcom, v rozsahu navrhnutým matkou, resp. že záujem maloletého vyžaduje neodkladnú
úpravu pomerov v tomto smere. Súd nepovažuje za vhodné upraviť styk maloletého s otcom, bez
vykonania náležitého dokazovania, a to najmä vzhľadom na agresívne správanie otca maloletého v

minulosti. Súd teda aj návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia čo do úpravy styku zamietol.

21. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia o určenie povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej
miere podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje
od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného

podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným Civilným
mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len
v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením (§ 366 Civilného mimosporového poriadku)
mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola
doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola

žiadnym spôsobom ohrozená. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie
základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť
výživné aj vo väčšom rozsahu. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že
otec maloletého aktuálne neprispieva finančne na starostlivosť o maloletého Q.. Matka uviedla, že
otec maloletého má príjem XXXX,- eur - XXXX,- eur mesačne, jej príjem je XXX,- eur mesačne,

neuviedla však výšku nákladov na starostlivosť o maloleté dieťa. Súd v záujme ochrany a starostlivosti
o maloletého Q. dospel k záveru, že je potrebné, v záujme maloletého, určiť aspoň minimálne
výživné na maloletého Q.. Súd je toho názoru, že aj bez ohľadu na výšku príjmu rodičov, výživa
maloletého musí byť zabezpečená. Pri určení jej výšky vychádzal zo sumy životného minima určeného
na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa vyššie uvedeného považoval za

primeranú výšku výživného XXX,- eur na maloletého Q., ktorú bude otec povinný predbežne platiť,
pričom tieto sumy aspoň čiastočne pokryjú náklady na odôvodnené potreby maloletého. V prevyšujúcej
časti požadovaného výživného, súd návrh matky zamietol. Súd poukazuje na to, že neodkladným
opatrením rieši len dočasnú situáciu určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na citované ustanovenia rozhodol súd tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde,
proti ktorého uzneseniu smeruje.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.