Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. február 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5922010277
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5922010277.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov
Mgr. Anny Mihálikovej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom 14. februára 2023
prejednal odvolanie podané obžalovaným M. H.,
nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/46/2022 z 12.10.2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného M. H. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/46/2022 z 12.10.2022 bol obžalovaný M. H.
uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zák. na skutkovom základe že:

dňa 28.11.2021 v čase okolo 19.35 hod. ako vodič osobného motorového vozidla

zn. BMW 530 XD, EČV: RK 229CT na ceste I/18 na ul. Považská v Ružomberku vykonával jazdu
v smere na Liptovský Mikuláš, kde v dôsledku prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti v danom
úseku cesty „50km/h“, kedy sa ním vedené vozidlo pohybovalo rýchlosťou 105 km/hod ± 5%, prešiel pri
prejazde pravotočivou zákrutou s vozidlom do protismernej časti vozovky, kde narazil do protiidúceho
vozidla zn. Škoda Octavia, EČV: PO769HM, ktoré viedol M. S., následne s vozidlom pokračoval v
jazde v protismernom jazdnom pruhu, kde narazil do protiidúceho vozidla zn. Toyota Land Cruiser,

EČV: KO7777AI, ktoré viedol I. X., následne v protismernom jazdnom pruhu narazil do protiidúceho
vozidla zn. Škoda Octavia, EČV: PO203FC, ktoré viedol S. I., a následne narazil do protiidúceho vozidla
zn. Mercedes-Benz V, EČV: P0339HL, ktoré viedol Mgr. S. E., pričom následkom dopravnej nehody
spolujazdec z vozidla zn. BMW 530 XD poškodený S. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX,
V., utrpel zranenia: zadnú luxáciu pravého bedrového kĺbu so zlomeninou zadnej hrany kĺbnej jamky,
zlomeninu ľavej stehennej kosti v oblasti tela s dislokáciou a zlomeninu ľavého vnútorného členka s

dobou liečenia v trvaní minimálne 8 mesiacov, ďalej vodič vozidla zn. Mercedes-Benz poškodený Mgr.
S. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. X. XXXX/X, I. I. - H., okres K., utrpel zranenia: pohmoždenie
mäkkých častí ľavého kolena, pohmoždenie prstov pravej ruky a natiahnutie šľachovo - väzivového
aparátu pravého kolena s dobou liečenia v trvaní 10 dní a vodič vozidla zn. Škoda Octavia, EČV:
PO203FCpoškodenýS.I.,nar.X.XX.XXXX,trvalebytomN.XXXX/XX,K.,utrpelzranenia:pohmoždenie
ľavého ramena, pohmoždenie ľavého bedrového zhybu, natiahnutie šľachovo - väzivového aparátu

krčnej časti chrbtice a pohmoždenie mäkkých častí ľavého kolena s dobou liečenia v trvaní do 7 dní,
čím obvinený svojím konaním porušil povinnosti uložené v ust. § 3 ods. 2 písm. a), § 9 ods. 1 a § 16
ods. 1 a 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.

Za súdený trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.,

§ 36 písm. k), l) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 24 mesiacov.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel vo výmere 3 roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného S. I. s nárokom
na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o treste, ako aj proti konaniu, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia

predchádzalo, podal riadne a včas odvolanie obžalovaný M. H.. V písomných dôvodoch odvolania
prostredníctvom svojej obhajkyne uviedol, že napadnutý rozsudok je v prvom rade nezákonný z dôvodu
nevysporiadania sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie o treste zo strany konajúceho
súdu. Vzhľadom
na skutočnosť, že od dopravnej nehody, ktorej bol účastníkom, sa jednoznačne poučil, svoje konanie
úprimne oľutoval a pričinil sa aj o to, aby poškodeným bola uhradená škoda, ktorá im v súvislosti

s jeho konaním vznikla, považuje trest uložený okresným súdom za neprimerane prísny a na jeho
prevýchovu nie je potrebné pôsobiť hrozbou výkonu trestu vo forme podmienečného odsúdenia.
Poukázal aj na to, že v konaní pred okresným súdom urobil vyhlásenie o vine, že doposiaľ nebol súdne
potrestaný, že sa dopustil nedbanlivostného trestného činu. Uviedol tiež, že samotný prokurátor na
hlavnom pojednávaní súhlasil, aby mu bol uložený peňažný trest. Je pravdou, že sa dopustil niekoľkých

dopravných priestupkov, avšak ani v jednom prípade nebolo zistené požitie alkoholu pred jazdou, ani
nedošlo k zraneniu žiadnych osôb. Väčšina priestupkov spočívala v porušení zákazu státia, prípadne
v státí v protismere alebo inom menej závažnom konaní. Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel, od predmetnej dopravnej nehody uplynula už doba takmer jedného roka, počas
ktorej sa nedopustil žiadneho priestupku, viedol riadny život a okrem toho mu počas celej tejto doby

bol zadržaný vodičský preukaz. V prípade uloženia trestu zákazu činnosti zákon neustanovuje ako
povinnosť pre prípad spáchania trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla uloženie aj
tohto trestu. Uviedol tiež, že motorové vozidlo potrebuje pre výkon svojho povolania, nakoľko pracuje
mimo miesta svojho bydliska. Uložením trestu zákazu činnosti reálne hrozí, že príde o zamestnanie,
stratí tým pravidelný finančný príjem, v dôsledku čoho sa bezpochyby dostane on aj jeho rodina do

ťažkej životnej situácie v podobe straty zamestnania a následných existenčných problémov. Navyše,
trest zákazu činnosti vo výmere 3 roky je aj mimo rámca rozhodovacej praxe súdov, kedy súdy trest v
takomdlhomtrvaníukladajúpridopravnýchnehodáchstrvalými,čismrteľnýminásledkami.Okresnýsúd
všetky skutočnosti vykladal jednostranne v jeho neprospech a skutočnosti svedčiace v jeho prospech
absolútne nezohľadnil. Konajúci súd ignoroval jeho podnet zo dňa 16.8.2022 na vykonanie mediácie,

za účelom uzatvorenia dohody o zmieri v rámci mediačného procesu, prípadne možnosti skončenia
trestnej veci iným odklonom trestného konania, hoci v predmetnej trestnej veci boli splnené všetky
podmienky na tento postup. Okresný súd nepostupoval správne, keď nezohľadnil tú skutočnosť, že trest
má byť ukladaný tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na rodinu páchateľa a jemu blízke osoby.
Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že

obžalovanému uloží primeraný peňažný trest, bez uloženia trestu zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel.

Príslušný prokurátor v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol, že pokiaľ ide o námietku
obhajoby voči uloženiu trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 3

roky, ktorý súd okrem iného obžalovanému v napadnutom rozsudku uložil, v prejednávanom prípade
dopravnej nehody došlo zo strany obžalovaného
k hrubému porušeniu pravidiel cestnej premávky, ktoré malo za následok spôsobenie zranení viacerých
osôb, pričom jeden z nich poškodený S. N. bol dokonca závažne zranený s dobou liečenia v trvaní
minimálne 8 mesiacov a znalec z odboru zdravotníctva nevylúčil možnosť vzniku trvalých následkov

(pri zranení v oblasti bedrového kĺbu je dokonca predpoklad veľmi vysoký). Obžalovaný tým, že
niekoľkonásobne prekročil povolenú rýchlosť (50 km/hod), keď sa pohyboval s vozidlom rýchlosťou
až okolo 100 km/h, v dôsledku čoho následne došlo k predmetnej dopravnej nehode, závažne porušil
povinnosti, ktoré mu vyplývajú ako účastníkovi cestnej premávky zo zákona č. 8/2009 Z.z. Takéto
správanie sa

vpozíciivodičabolozostranyobžalovanéhoextrémnenezodpovednéaľahkovážne,pričompridodržaní
zákonnéhopostupusadalozávažnýmnásledkomnehodyjednoznačnezabrániť.Jazduobžalovanéhoje
preto potrebné hodnotiť ako arogantnú, bezohľadnú a riskantnú. Ďalej prokurátor poukázal tiež na to, že
obžalovaný ešte pred predmetnou dopravnou nehodou opakovane porušoval pravidlá na úseku cestnejpremávky, keď od r. 2017, kedy mu bol udelený vodičský preukaz, do času nehody, t.j. v roku 2021,
sa dopustil desiatich priestupkov na úseku cestnej premávky, z toho trikrát úmyselne pre prekročenie
rýchlosti. Teda nereflektoval na to, že bol za priestupky priebežne postihovaný a aj napriek opakovaným

postihom priestupky páchal naďalej. Bolo preto otázkou času, kedy sa svojím ľahkovážnym
a nezodpovedným správaním na úseku cestnej premávky dostane do kolíznej situácie s iným
účastníkom cestnej premávky, čo sa napokon v prejednávanom prípade aj stalo. V osobe obžalovaného
teda ide o nedisciplinovaného vodiča, ktorý sústavne porušuje dopravné predpisy, preto vzhľadom na
tieto okolnosti, aby uložený trest splnil svoj účel a pôsobil

na obžalovaného preventívne - zamedzil mu na určitý čas vykonávať činnosť, pri ktorej spáchal trestný
čin, a v neposlednom rade odstrašujúco vplýval aj na ostatných členov spoločnosti, považuje prokurátor
uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 3 roky za zákonný, primeraný a
spravodlivý. Preto navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietol.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por.
Odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. a nedošlo k vzdaniu
sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto
odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1.

K výroku o vine

Treba stručne pripomenúť, že obžalovaný M. H. na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom

Ružomberok konanom 12.10.2022 urobil vyhlásenie o priznaní viny ku súdenému skutku podľa § 257
ods. 1 písm. b) Tr. por. (č.l. 413 spisu), čím sa vzdal práva na prerokovanie svojej veci pred nestranným
a nezávislým súdom na hlavnom pojednávaní v časti prieskumu správnosti skutkových zistení obžaloby.
Išlo o slobodný prejav vôle obžalovaného prijať vinu podľa obžaloby, ktorý zákon rešpektuje a umožňuje.
Uvedeným vyhlásením obžalovaný súčasne prejavil súhlas, že súd mu uloží trest bez dokazovania viny.

Logickým dôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný,
bol aj ďalší postup súdu, keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny.

Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so
skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd ako súd odvolací preskúmavať, zasahovať,

meniť, či spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa prezentované vo výroku o
vine v napadnutom rozsudku, nakoľko inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie
skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí
vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. alebo podľa § 257 ods. 1 písm. c), ods.
4 Tr. por.

Krajský súd bol však povinný preskúmať zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s rozhodnutím
obžalovaného o prijatí jeho vyhlásenia o vine. V tomto smere nezistil odvolací súd žiadne pochybenia. V
okolnostiach danej veci je podstatné to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní kladne zodpovedal na
zákonomtaxatívnestanovenéotázkyuvedenév§333ods.3Tr.por.,najmänaotázky,čirozumieprávnej

kvalifikácii, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu
za vinu. Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplýva aj to, že obžalovaný mal v
konaní pred súdom obhajkyňu, ktorá zabezpečovala plné uplatnenie práv obvineného v konaní o prijatí
vyhlásenia o vine.

K výroku o treste

Pri rešpektovaní obmedzeného revízneho princípu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. sa predmetom
odvolacieho prieskumu stal len výrok súdu prvého stupňa o treste uloženom obžalovanému M. H..Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd
zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie

účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť
zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa
prejavujeprvokgenerálnejprevencie(výchovnépôsobenietrestunaostatnýchčlenovspoločnosti).Trest
samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len
v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje
len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa§38ods.3Tr.zák.akprevažujepomerpoľahčujúcichokolností,znižujesahornáhranicazákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému

po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej
činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že v prípade obžalovaného existujú dve
poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. k), l) Tr. zák. a ani jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37

Tr. zák.

Podľa názoru krajského súdu súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste zohľadnil všetky rozhodné
okolnosti a príslušné zákonné ustanovenia. Trest bol ukladaný v zmysle zásad pre ukladanie trestov,
prihliadajúc na generálnu a individuálnu prevenciu, proporcionálnosť a tiež personálnosť trestu.

Krajskému súdu neostávalo nič iné, len sa stotožniť so záverom okresného súdu, pokiaľ ide o druh a
výmeru trestu, ktorý za súdenú trestnú činnosť uložil obžalovanému. Zároveň si krajský súd neosvojil
argumenty obžalovaného o neprimeranosti uloženého trestu okresným súdom z hľadiska jeho prísnosti.
Odvolací argument obžalovaného, že prvostupňový súd nepostupoval pri ukladaní trestu správne a v

súlade so zákonom, nie je dôvodný.

Iný, miernejší trest, ktorého sa obžalovaný domáhal v písomných dôvodoch odvolania, t.j. peňažný
trest, v prípade obžalovaného neprichádzal do úvahy, a to aj napriek tej skutočnosti, že obžalovaný
pred okresným súdom urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré okresný

súd prijal. Odvolací súd v uvedených súvislostiach uvádza, že osobu páchateľa je potrebné hodnotiť
vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení osoby konkrétneho páchateľa je potrebné posúdiť negatívny
alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorá vyplýva
z jeho správania sa v spoločnosti. Nemôže však ísť len o registráciu osobných údajov páchateľa bezhlbšieho rozboru jeho osobnosti vo vzťahu k ďalším kritériám, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určovania
druhu trestu a jeho výmery. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho
nápravy, najmä z hľadiska určenia prognóz jeho budúceho vývoja správania, na základe objasnenia

jeho osobných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej
mikroštruktúry. Páchateľom, ktorí sa opakovane dopúšťajú trestnej činnosti, prípadne priestupkov, treba
ukladať tresty s náležitým využitím rozpätia zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Ukladanie trestu tak, ako bolo vyššie spomenuté, je potrebné riešiť jednotlivo pri každom trestom čine
s ohľadom na všetky okolnosti spáchania trestného činu, ale taktiež

na osobu páchateľa, jeho motív. V tejto súvislosti považuje krajský súd za významné poukázať na závery
znalca z odboru doprava cestná Ing. Martina Obtuloviča, ktorý v znaleckom posudku uviedol, že v čase
zrážky obžalovaný viedol motorové vozidlo rýchlosťou okolo 100 km/hod, čím niekoľkonásobne prekročil
povolenú rýchlosť 50 km/hod. Účastníci nehodového deja, ktorí sa pohybovali v opačnom smere ako
obžalovaný, nemali žiadnu možnosť zabrániť vzniku nehodového deja, pretože nemali možnosť z
technického hľadiska posúdiť, po akej trajektórii sa bude pohybovať vozidlo obžalovaného, ktoré stratilo

jazdnú stabilitu. Obžalovaný svojou jazdou, ktorú považuje odvolací súd za mimoriadne nezodpovednú,
arogantnú až hazardnú, nepochybne vystavil ostatných účastníkov cestnej premávky ohrozeniu na
zdraví a živote. V konečnom dôsledku spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej utrpeli poškodení ujmu na
zdraví, z toho jeden poškodený ťažkú ujmu na zdraví.

Krajský súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o druh a výmeru trestu,
ktorú uložil obžalovanému, ktorý aj odvolací súd považuje za spravodlivý a objektívny obraz potrieb
individuálnej a najmä generálnej prevencie; takýto trest podľa názoru krajského súdu aj v plnej miere
odzrkadľuje stupeň nebezpečnosti spáchaného činu pre spoločnosť, ako aj možnosť nápravy a pomery
obžalovaného.

Okresný súd nepochybil ani tým, že obžalovanému podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. uložil aj trest
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 3 roky. Podľa názoru krajského súdu uloženie
podmienečného trestu odňatia slobody len v kombinácii s trestom zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel, ktorý patrí k najúčinnejším prostriedkom ochrany bezpečnosti cestnej premávky, splní účel

trestu vymedzený v ustanovení § 34 Tr. zák. Tým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných
činov, zabránenie odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a priviesť ho k tomu, aby viedol
riadny život, pričom uložený trest má správne výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.
Účelom trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá je tiež dočasné vyradenie páchateľa trestného
činu z možnosti vykonávať túto činnosť. Z výpisu z registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol

doposiaľ pätnásťkrát postihnutý za priestupky pre porušenie pravidiel cestnej premávky. Obžalovaný
je osobou, ktorá opakovaným páchaním priestupkov v cestnej doprave ukázala svoju nespoľahlivosť a
nespôsobilosť na vedenie motorových vozidiel. U obžalovaného nejde o ojedinelé porušenie dopravných
predpisov, ale o opakované nezodpovedné pristupovanie k plneniu si povinností vodiča. Je nepochybné,
že obžalovaný patrí medzi nedisciplinovaných vodičov. Ani sankcie uložené dopravným inšpektorátom

za dopravné priestupky neboli pre neho dostatočným poučením a i napriek tomu sa opäť dopustil
protiprávneho konania
na úseku cestnej premávky, v teraz prejednávanej trestnej veci.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, a

nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.