Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Rastislav Kresl

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322011319
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2322011319.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol., pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 5, ods. 6 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa
02.12.2022 sp. zn. 14T/47/2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.02.2023 v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku

o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obžalovanému A. B..

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/XX, E., t.č.
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon
väzby Leopoldov

u k l a d á:

Podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona, podľa § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona, s použitím §
38 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia
slobody v trvaní 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 5 Trestného zákona súd obžalovaného A. B. na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

V ostatnej časti zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 02.12.2022 č. k. 14T/47/2022-754 bol
obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

§ 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 5, ods. 6 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. j) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, a obžalovaná F. G. bola
uznanávinnouzospáchaniazločinunedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropnýchlátok,jedovaleboprekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť tak,

že

po predchádzajúcej vzájomnej dohode obvinení A. B. a F. G. si od presne nezisteného času minimálne
však od januára 2022 do 24.05.2022 na presne nezistenom mieste od neznámej osoby a nezisteným
spôsobom bez povolenia zaobstarávali kúpou omamné a psychotropné látky, konkrétne metamfetamín

a heroín a tieto neoprávnene prechovávali v rodinnom dome v meste E., H. D. XXXX/XX, ktoré následne
obvinený A. B. ďalej neoprávnene predával ďalším osobám v okrese Galanta, minimálne osobe I. E., nar.
XX.XX.XXXX, od marca 2022 do mája 2022 5-10krát heroín, ktorý zaplatil vykonaním pomocných prác
pre obvineného, J. A., nar. XX.XX.XXXX, od apríla 2022 do mája 2022 3-4krát heroín za cenu 20-40,-
€, I. K., nar. XX.XX.XXXX, od apríla 2022 do mája 2022 5krát heroín za cenu 10,- € za jednu dávku a
5krát za to, že ho vozieval svojím autom, L. M., nar. XX.XX.XXXX, od januára 2022 do jari 2022 raz

týždenne heroín a pervitín za 10,- € za dávku, K. N., nar. XX.XX.XXXX od januára 2022 do marca 2022
10krát heroín za cenu 10,- € za dávku, A. K., nar. XX.XX.XXXX v období od januára 2022 do jari 2022
3 4krát heroín za cenu 10,- € za jednu dávku, obvinená F. G. viackrát neoprávnene predala L. M., nar.
XX.XX.XXXX pervitín za 5,-€ za jednu dávku, G. K., nar. XX.XX.XXXX X-3krát pervitín za cenu 10,-€ za
jednu dávku, pričom dňa 24.05.2022 okolo obeda obv. A. B. predal osobe J. A. dve skladačky pervitínu

za sumu 20,- € a následne toho istého dňa v čase 0 14.16 hod. bola príslušníkmi OKP OR PZ v Galanta
vykonaná domová prehliadka v rodinnom dome so súpisným číslom XXXX v meste E., H. D. XXXX/
XX, pri ktorej boli zaistené 1 ks igelitové vrecúško s tlakovým uzáverom s obsahom neznámej bielej
kryštalickej látky, 1 ks injekčná striekačka modrej farby s obsahom zostatku neznámej bielej kryštalickej
látky, 1 ks drevená krabica s obsahom nezisteného počtu igelitových vrecúšok s tlakovým uzáverom s

obsahom neznámej bielej kryštalickej látky a 1 ks igelitové vrecúško s tlakovým uzáverom s obsahom
neznámej hnedej práškovej látky a taktiež bola vykonaná obhliadka miesta činu dňa 24.05.2022, pri
ktorej bola zaistená 1 ks kožená peňaženka obsahom 26 ks papierových skladačiek a podľa znaleckého
posudku KEÚ PZ Bratislava PPZ-KEUBA- EXP-2022/5595 sa
- v plastovom vrecku s tlakovým uzáverom s obsahom bielej kryštalickej látky (stopa č. 1) nachádzal

biely kryštalický materiál s hmotnosťou 325 mg, s priemernou koncentráciou 59,6 % hmotnostných
metamfetamímu, obsahujúci 194 mg absolútneho metamfetamínu, z čoho by bolo možné pripraviť
minimálne 4 bežné jednotlivé dávky drogy
- v igelitovom vrecku s tlakovým uzáverom s obsahom hnedého prášku (stopa č. 12) nachádzal
hnedý práškový materiál hmotnosťou 11,953 g, s priemernou koncentráciou 15,9 % hmotnostných

diacetylmorfínu, obsahujúci 1901 mg absolútneho diacetylmorfínu, z čoho by bolo možné pripraviť
minimálne 127 bežných jednotlivých dávok drogy
- v čiernej peňaženke (stopa č. 1) - v papierovej skladačke sa nachádzal práškový materiál s
hmotnosťou 397 mg, s priemernou koncentráciou 14,9 % hmotnostných diacetylmorfínu, obsahujúci 59
mg absolútneho diacetylmorfínu, z čoho by bolo možné pripraviť minimálne 4 bežné jednotlivé dávky

drogy,
- v 7 skladačkách sa nachádzal práškový materiál s hmotnosťou 927 mg, s priemernou koncentráciou
15,8 % hmotnostných diacetylmorfínu, obsahujúci 146 mg absolútneho diacetylmorfínu, z čoho by bolo
možné pripraviť minimálne 7 bežných jednotlivých dávok drogy,
- v 18 skladačkách sa nachádzal práškový materiál s hmotnosťou 2789 mg, s priemernou koncentráciou

17,1 % hmotnostných diacetylmorfínu, obsahujúci 477 mg absolútneho diacetylmorfínu, z čoho by bolo
možné pripraviť minimálne 32 bežných jednotlivých dávok drogy, a ktorých hodnota bola v zmysle
odbornéhovyjadreniaNárodnejkriminálnejagentúry,protidrogovejcentrálystanovenánasumu16,25,-€
zametamfetamínana562,33,-€zaheroín,pričommetamfetamínjevzmyslezákonaNRSRč.139/1998
Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do

li. skupiny psychotropných látok a heroín - diacetylmorfín je zaradený do I. skupiny omamných látok, a
obvinený A. B. skutok spáchal aj napriek tomu, že už bol rozsudkom Okresného súdu v Galante pod
spis. zn. 3T/253/2012 zo dňa 10.05.2013 právoplatným a vykonateľným dňa 10.05.2013 odsúdený za
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona.

Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanému A. B. podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona, § 36 písm.
l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona a §
39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov. Podľa§ 48 ods. 4 Trestného zákona okresný súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona trest prepadnutia veci, a to: 1 ks igelitové vrecko s tlakovým uzáverom, 1ks injekčná striekačka

modrej farby, 1 ks mobilný telefón zn. Xiaomi Redmi, model M2003J15SG, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX/
XX so SIM kartou s telefónnym číslom XXXX XXX XXX s čiernym uzatváracím puzdrom, 1 ks mobilný
telefón zn. Blaupunkt, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX so SIM kartou s nezisteným telefónnym číslom, s
pamäťovou kartou a batériou, 1 ks drevená krabica s igelitovými vreckami s tlakovými uzávermi, 1 ks
mobilný telefón zn. Xiaomi Redmi, model M2101K6G, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX/XX so SIM kartou

s nezisteným telefónnym číslom, 1 ks digitálna váha čiernej farby bez označenia, 1 ks biele textilné
vrecko s prázdnymi igelitovými vreckami s tlakovými uzávermi, 1 ks kapsička vojenských farieb, 1 ks
igelitové vrecko s tlakovým uzáverom, 1 ks papierová skladačka, 1 ks mobilný telefón zn. HUAWEI v
čiernom plastovom kryte, 1 ks papierová skladačka bielej farby, 1 ks čierna peňaženka na zips, 1 ks
mobilný telefón zn. Samsung GT - C3750, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X a rozhodol, že vlastníkom
prepadnutých vecí sa stáva štát. Zároveň podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 78 ods. 1

Trestného zákona uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 2 roky.

Obžalovanej F. G. okresný súd uložil podľa § 172 ods. 4 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného
zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona
trest odňatia slobody v trvaní 2 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovanú na výkon

uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil obžalovanej ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 754-764 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaní na hlavnom pojednávaní konanom dňa v
zmysle § 257 odsek 1 Trestného poriadku obaja vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe, v dôsledku čoho okresný súd podľa § 257 odsek 7, odsek 8 Trestného poriadku po prijatí
ich vyhlásenia o vine vykonal dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom

opatrení, a to prečítaním listinných dôkazov - Odpis registra trestov obžalovaného z čl. 689, výpis z
Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaného, odpis registra trestov obžalovanej
z č.l. 695, výpis z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovanej, zápisnica o
domovej prehliadke z č.l. 410-425, zápisnica o prehliadke iných priestorov z č.l. 430-435, zápisnica o
vydaní veci z č.l. 452, uznesenie č.l. 436, rozsudok OS Galanta 2T/229/2012 z č.l. 626, rozsudok OS

Galanta 3T/253/2012 z č.l. 629, správa zo Sociálnej poisťovne z č.l. 641, správa z ÚPSVaR Galanta
z č.l. 643 a 644, správa o povesti z mesta Sereď z č.l. 646, výpis z ústrednej evidencie priestupkov
obžalovanej z č.l. 655, hodnotenie z ÚVTOS a ÚVV Leopoldov z č.l. 655 a zápisnica o obhliadke miesta
činu č.l. 614-61 ako aj čítaním znaleckého posudku č. 35/2022 z č.l. 374-390 a znaleckého posudku
30/2022 z č.l. 356-370.

Vo vzťahu k uloženiu trestu okresný súd zistil u obžalovaného A. B. jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle
§ 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa priznal k spáchaniu trestného činu a jeho spáchanie úprimne
oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, nakoľko bol už za
trestný čin odsúdený. Vzhľadom na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vychádzal

zo základnej trestnej sadzby podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona 10 až 15 rokov. U obžalovanej F.
G. okresný súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, teda
že sa priznala k spáchaniu trestného činu a jeho spáchanie úprimne oľutovala a nevzhliadol žiadnu
priťažujúcu okolnosť a preto z dôvody prevahy poľahčujúcich okolností znížil hornú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Základná trestná sadzba podľa § 172 ods. 4 Trestného

zákona je 3 až 10 rokov. Po uvedenej modifikácii súd vychádzal z trestnej sadzby v rozpätí 3 roky až 7
rokov a 8 mesiacov. Nakoľko však obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine,
súd opierajúc sa o stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 44/2017 uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 5/2017 pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu
o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby a tak uložil obžalovanému trest odňatia slobody na

spodnej hranici takto upravenej trestnej sadzby (6 rokov a 8 mesiacov), pričom takýto trest okresný súd
považuje z hľadiska generálnej ako i osobitnej prevencie za primeraný a spravodlivý.Rovnako obžalovaná F. G. na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie o vine, preto okresný súd
opierajúc sa o stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 44/2017 uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 5/2017 pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu

o jednu tretinu pod dolnú hranicu už upravenej trestnej sadzby a tak uložil obžalovanej trest odňatia
slobody na spodnej hranici takto upravenej trestnej sadzby (2 roky), pričom takýto trest súd považuje
z hľadiska generálnej ako i osobitnej prevencie za primeraný a spravodlivý. Okresný súd zaradil
obžalovaného A. B. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia napriek tomu, že spáchal obzvlášť závažný zločin, pretože mal za to, že so zreteľom na mieru

narušenia obžalovaného bude v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia jeho náprava
lepšie zaručená.

NakoľkosúdodsudzovalobžalovanéhoA.B.zaobzvlášťzávažnýzločinnanepodmienečnýtrestodňatia
slobody, uložil mu obligatórne aj ochranný dohľad a to v trvaní dva roky. Okresný súd podľa § 48 odsek 2
písmeno a) Trestného zákona zaradil obžalovanú na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by jej bol uložený za úmyselný trestný čin. Okresný súd
stotožnil so záverom znalkyne MUDr. Moniky Gregorovej a preto uložil obžalovanej F. G. aj ochranné
protitoxikomanickéliečenieambulantnouformou,nakoľkoajsamavypovedala,žejezávisláodpervitínu.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie v neprospech obžalovaného A. B. čo do výroku o treste okresný
prokurátor (č. l. 766 spisu), ktoré dodatočne odôvodnil (č. l. 769-774 spisu).

Okresný prokurátor po úvodnom zhrnutí napadnutého rozhodnutia okresného súdu namietal, že s
uvedeným postupom súdu, najmä čo do uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody na úplnej

dolnej hranici zníženej trestnej sadzby vo výmere 6 rokov 8 mesiacov obžalovanému A. B. sa
nestotožňuje, nakoľko uložený trest považuje za neprimerane mierny. Poukázal, že obžalovaný A. B.
je sám užívateľom metamfetamínu ako aj heroínu, minimálne 20 rokov, čo uviedol pri svojom výsluchu
v procesnom postavení obvineného. A. B. je nezamestnaný, nemajetný a nemá žiadny stály príjem.
Prostriedkynaobživusizabezpečovalpredajomdrogviacerýmosobámatoajnapriektomu,žeužbolza

takýto trestný čin právoplatne odsúdený. Je dlhoročným užívateľom drog a v roku 2004 bol neúspešne
liečený na závislosť na omamných a psychotropných látok. Z odpisu registra trestov obžalovaného A.
B. vyplýva, že menovaný bol doposiaľ 22 krát súdne trestaný. Obžalovaný bol rozsudkom Okresného
súdu v Galante pod spis. zn. 3T/253/2012 zo dňa 10.05.2013 právoplatným a vykonateľným dňa
10.05.2013 odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d) Trestného
zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody na 4 roky a 2 mesiace, pričom trest vykonal dňa
11.2.2017, teda predstavuje špeciálneho recidivistu, nakoľko bol za drogový čin odsúdený aj trestným
rozkazom Okresného súdu Galanta z 27.8.2020, sp. zn. 27T/33/2020, právoplatným dňa 3.10.2020,
a to pre trestný čin podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania. Na základe

uvedeného je zrejmé, že obžalovaný sústavne pácha trestnú činnosť, pričom ani nepodmienečné tresty
odňatia slobody nemajú na neho represívny a preventívny účinok. Z uvedených dôvodov preto okresný
prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Trnave zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta vo
výroku o treste ohľadom obžalovaného A. B. a aby obžalovanému uložil primeraný a zákonný trest.

Obžalovaný sa k odvolaniu okresného prokurátora vyjadril prostredníctvom obhajcu JUDr. Lucie
Gašpierikovej. Vo vyjadrení uviedol, že má zato, že napádaný rozsudok je v celom rozsahu správny,
zákonný a spravodlivý. Súd vychádzal pri ukladaní trestu najmä zo skutočnosti, a tou je priznanie sa
obžalovaného a jeho oľutovanie čo do spáchania trestnej činnosti. S poukazom na učinené vyhlásenie
o vine (ktoré je možné vnímať aj ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle §36 písm. 1.) TZ), a s poukazom

na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR č . 44/ 2017 : , Ak možno páchateľovi trestného činu
pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/,
ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne)
naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho
k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, d Trestného poriadku

(po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal
všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané
rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu", súd znížil dolnú hranicu trestu odňatia slobody,
a s ohľadom na ďalšie skutočnosti, uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranicivo výmere 6 rokov a 8 mesiacov. Vzhľadom na vyššie uvedené, s argumentáciou ohľadne zníženia
dolnej hranice trestu odňatia slobody, uvedenej OP GA na dolnú hranicu 8 rokov, nie je možné sa
stotožniť. Z trestnej sadzby podľa §172 ods. 6 TZ vyplýva, že táto je u obžalovaného 10-15 rokov,

a potom pri uplatnení § 39 ods. 2 písm. d.) TZ, za rešpektovania aj obmedzenia v ods. 3 TP, dolná
hranica sa zníži o jednu tretinu u určenej 10 ročnej sadzby (nie z rozdielu dolnej a hornej hranice, ako
je to pri zohľadňovaní priťažujúcich/poľahčujúcich okolnosti v zmysle § 38 ods. 8 TZ). Vzhľadom na
uvedenénavrhuje,abyKrajskýsúdvTrnave odvolanieOkresnejprokuratúryGalanta,ktorébolopodané
v neprospech obžalovaného, zamietol.

Krajskýsúdvovecivykonalverejnézasadnutiepodľa§61bodsek1Trestnéhoporiadkuprostredníctvom
videokonferenčného zariadenia dňa 28.02.2023, za prítomnosti zástupkyne Krajskej prokuratúry
v Trnave, obžalovaného a jeho obhajcu. Na verejnom zasadnutí oboznámil rozsudok Okresného súdu
Galanta zo dňa 02.12.2022 sp. zn. 14T/47/2022, odvolanie okresného prokurátora č.l. 766,769-772,

odpis RT č.l. 807-808, podstatný obsah spisu.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla vyhovieť odvolaniu OP Galanta v zmysle odôvodnenia
odvolania.

Obhajkyňa obžalovaného JUDr. Lucia Gašpieriková navrhla zamietnuť odvolanie OP Galanta.

Obžalovaný A. B. uviedol, že veľmi toho ľutuje a navrhuje zamietnuť odvolanie.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Po preskúmaní odvolania okresného prokurátora odvolací súd dospel k záveru, že napadnutým
rozsudkom vo vzťahu k výroku o treste obžalovaného A. B. bol v rozpore s hľadiskami určenými
v zásadách pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona uložený trest neprimeraný, čo bolo
dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku v rozsahu výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a
následné nové rozhodnutie odvolacieho súdu.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Popreskúmanípredloženéhospisovéhomateriálukrajskýsúdzistil,žeodvolanieokresnéhoprokurátora
je v celom rozsahu dôvodné.

Pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, je potrebné pripomenúť, že pri úvahách o druhu a

výmeretrestupostupujekaždýsúdvzmyslezásadakritériírozhodnýchpreukladanietrestovuvedených
v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov,trestzároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol

zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa amožnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť

vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.

Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia

v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,

za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,
negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu

je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i
spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne

tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom

v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.

Majúc na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie, dospel v zhode

s prokurátorom aj krajský súd k záveru, že okresný súd nesprávne vyhodnotil okolnosti podstatné pre
uloženie zákonného a spravodlivého trestu.

Pokiaľideopomeramierupoľahčujúcichapriťažujúcichokolností,okresnýsúdsprávneuobžalovaného
zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa priznal k spáchaniu

trestného činu a jeho spáchanie úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m)
Trestného zákona, nakoľko bol už za trestný čin odsúdený. Okresný súd správne ustálil, že trest by sa
mal obžalovanému ukladať podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona v rozpätí trestnej sadzby od 10 do 15
rokov. Nakoľko obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, okresný súd správne
a rovnako aj krajský súd, pristúpil k tomu záveru, že trest mimoriadne znížil podľa § 39 ods. 2 písm. d/,

ods. 4 Trestného zákona.Podľa názoru krajského súdu už ale okresný súd nepostupoval správne, keď obžalovanému ukladal
mimoriadnezníženýtrestspoužitímust.§39ods.2písm.d/,ods.4Trestnéhozákona,nasamejspodnej
hranici takto upravenej trestnej sadzby vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov.

Okresný súd pri svojich úvahách opomenul však dôležitosť faktu, že obžalovaný má dvadsaťdva
záznamov v registri trestov a to za rôznorodú trestnú činnosť, pričom za drogovú trestnú činnosť
bol obžalovaný opakovane odsúdený a to trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa
11.09.2012, sp. zn. 1T/196/12, právoplatným dňa 18.12.2012, rozsudkom Okresného súdu Galanta

zo dňa 19.03.2013, sp. zn. 2T/229/12, právoplatným dňa 19.03.2013, rozsudkom Okresného súdu
Galanta zo dňa 10.05.2013, sp. zn. 3T/253/12, právoplatným dňa 10.05.2013, rozsudkom Okresného
súdu Galanta zo dňa 28.05.2014, sp. zn. 2T/12/12, právoplatným dňa 28.05.2014 a trestným rozkazom
Okresného súdu Galanta zo dňa 27.08.2020, sp. zn. 27T/33/2020, právoplatným dňa 03.10.2020,
teda osoba obžalovaného predstavuje špeciálneho recidivistu vo vzťahu k drogovej trestnej činnosti.
Pri takomto páchaní trestnej činnosti zo strany obžalovaného nemožno v žiadnom prípade hovoriť o

vybočení z medzí inak riadne vedeného života (tzv. excese). Navyše zo záverov znaleckého posudku č.
35/2022 MUDr. Moniky Gregorovej, odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria bolo zistené,
že u obžalovaného A. B. bola konštatovaná prítomná rozvinutá závislosť od diacetylmorfínu (heroínu).
A. B. je nezamestnaný, nemajetný a nemá žiadny stály príjem.

Podľa názoru krajského súdu nepodmienečný trest odňatia slobody na úrovni 8 rokov v sebe zohľadňuje
na jednej strane priznanie sa obžalovaného k trestnému činu a úprimné oľutovanie, realizované
vyhlásenie o vine, tiež ním deklarovaný kritický postoj k vlastnej trestnej činnosti, no na strane druhej
odráža aj závažnosť spáchanej trestnej činnosti, kriminálnu minulosť obžalovaného a zavinenie vo
forme priameho úmyslu. Takto uložený trest je podľa názoru krajského súdu primeraný (proporcionálny)

a spravodlivý a u obžalovaného splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej
prevencie a zároveň morálne odsúdi jeho konanie. Miernejší trest by atribúty sledované v ust. §
34 Trestného zákona podľa názoru krajského súdu nespĺňal, predovšetkým z pohľadu úmernosti k
spáchanej trestnej činnosti.

Odvolací súd zaradil obžalovaného A. B. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia napriek tomu, že spáchal obzvlášť závažný zločin, pretože mal za to,
že so zreteľom na mieru narušenia obžalovaného bude v ústave na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia jeho náprava lepšie zaručená.

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok okresného súdu pokiaľ ide
o uložený trest a spôsob jeho výkonu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil
a postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.